Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o územnom plánovaní, ale aj ďalšie súvisiace o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, ten pôvodný z roku 1976, ale aj viaceré predpisy týkajúce sa novej stavebnej legislatívy z roku 2022.
Tým dôvodom, prečo vláda pristupuje k návrhu na skrátené legislatívne konanie, alebo žiada, aby Národná rada schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, je zjednodušene povedané nepripravenosť štátu na to, aby tá nová stavebná legislatíva, ktorá by mala byť účinná v plnom rozsahu od 1. apríla 2024, čiže o necelé dva mesiace, aby vstúpila a vstúpila do praxe. Na tom je, myslím, zhoda naprieč celým politickým spektrom a teda už sme tu počuli, že aj opozičné KDH je pripravené za to skrátené legislatívne konanie hlasovať.
A kým sa teda dostanem k obsahu toho návrhu, tak by som rád zareagoval na to, čo tu povedal pán poslanec Malatinec v reakcii na vystúpenie pána poslanca Hlinu v rozprave, keď tvrdil, že vlastne to vy SaS-ka ste tu toto takto zle pripravili a vy ste, vy ste za to zodpovední. No ja by som rád pripomenul fakty. Nový zákon o územnom plánovaní aj nový zákon o výstavbe, aj ten zákon o zmenách legislatívy v súvislosti so stavebnou reformou boli prijaté niekedy v apríli 2022, kedy bola SaS súčasťou vládnej koalície a hlasovali za to aj poslanci SaS napriek tomu, že k niektorým veciam sme mali, sme mali výhrady, ale však to viete zrejme aj vy, že v rámci koalície sa robia, robia nejaké kompromisy. A o dva mesiace nato SaS vypovedala koaličnú zmluvu a o ďalšie dva mesiace odišla z vládnej koalície.
A teraz je problémom čo? Je problémom to znenie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe, alebo je problémom to, že štát a príslušné inštitúcie nie sú pripravené na to, aby ten zákon implementovali? Lebo ak si čítam návrh na skrátené legislatívne konanie, tak je to to druhé. Vláda neprichádza s návrhom zrušiť tie nové zákony a ponechať súčasnú stavebnú legislatívu. Vláda prichádza iba s návrhom o jeden rok odložiť účinnosť tých nových pravidiel, nie všetkých, aby sa mohla pripraviť na to, že bude tu ten nový zákon uplatňovať.
Čiže problém nie je ani tak v samotnom znení zákonov, za ktoré v parlamente hlasovali aj poslanci za SaS, problém je v tom, že tie nadväzujúce kroky sa neurobili. Sčasti aj z objektívnych dôvodov, lebo tak prišla, prišla vládna kríza, vláda sa stala menšinovou a potom vládla v nedôvere, ale napriek tomu tieto procesy mohli, samozrejme, bežať. A teda hlavné nedostatky, a budem čítať z návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý nám tu priniesol pán minister, je nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe, vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie úradu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Pán poslanec Malatinec by mi možno mohol vysvetliť, keby tu ešte bol, ale už ho tu nevidím, že za čo z tohoto zodpovedá SaS? Lebo podľa mňa za nič. Toto bolo v zodpovednosti pána podpredsedu vlády Holého a to, že dokázal presadiť novú stavebnú legislatívu a nedokázal už potom pripraviť štát na to, aby tú novú stavebnú legislatívu dokázal vykonávať, to nie je zodpovednosť SaS, ktorá zahlasovala v parlamente za ten zákon a ktorá v čase, keď sa to malo pripravovať, už nebola súčasťou vládnej koalície, bola v opozícii. Tak len aby sme si vyjasnili. Škoda, že tu nie je pán poslanec Malatinec, tešil som sa, že aspoň zareaguje s faktickou poznámkou na to, čo som hovoril.
A teraz k samotnému návrhu na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že v porovnaní s návrhom na skrátené legislatívne konanie o novele Trestného zákona, o ktorom sme tu rokovali uplynulé týždne, je toto štandardný návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré, ktorý nevyvolá také vášne, nie je to tak zjavné pošliapanie práva ako v prípade mafiánskeho balíčka, ktorý táto vláda pretlačila prostredníctvom skráteného legislatívneho konania, a naozaj existujú tam dôvody na to, aby sa o takomto zákone rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, ako som už spomínal a ako je to aj napísané v tom návrhu a ako to aj uviedol pán minister vo svojom úvodnom slove. Štát nie je pripravený na plné uplatnenie novej stavebnej legislatívy, keď to, keď to zjednoduším. A opakujem, že na tom sa, na tom sa asi zhodne nielen vládna koalícia, ale aj väčšina opozície a teda predkladatelia, čiže vláda z toho vyvodzuje, že navrhované skrátené legislatívne konanie je odôvodnené prítomnosťou mimoriadnych okolností, pri ktorých štátu hrozia značné hospodárske škody. No asi nejaké hrozia, možno skôr, možno skôr nejakým investorom ako štátu, ale, ale áno, mohol by vzniknúť zmätok, ak by štát nezvládol nábeh na novú, novú stavebnú legislatívu a áno, mohli by vzniknúť hospodárske škody aj štátu. Potiaľto je to, je to v poriadku.
To, čo nie je v poriadku, sú dve veci. Jedna vec je, že mali tu byť nejaké mimoriadne okolnosti. Tie mimoriadne okolnosti by mali byť niečo, čo je nepredvídateľné, čo sa stane a my sme to nijako nemohli ovplyvniť, a teraz myslím my ako štát, nie, nie, nie jednotlivci, a toto nie sú celkom mimoriadne okolnosti, toto je zlyhanie zo strany štátnych orgánov, ktoré nedokázali pripraviť, pripraviť legislatívu. A to nie je, samozrejme, výtka voči pánovi ministrovi ani súčasnej vláde, je to výtka voči, voči vládam v predchádzajúcom volebnom období. Samozrejme, že súčasná vláda sa na to môže pozrieť pohľadom, že však áno, to tí predtým mali to pripraviť, nepripravili to. Z hľadiska, keď sa na to pozriem zvonku ako občan, tak môže mi byť jedno, že či to bola tá alebo oná vláda, ale nie je to celkom mimoriadna okolnosť, ale dobre, v takýchto situáciách sa zvykne využívať skrátené legislatívne konanie.
To, čo však vidím ako závažnejší problém toho návrhu, to je ten druhý, je, že tá argumentácia, ktorú nám vláda predkladá, sa opiera práve o tú nepripravenosť na nábeh novej stavebnej legislatívy a iba jeden maličký odstavec v tom návrhu, dokonca je tu iba jedna veta, hovorí o tom, že: „Návrh súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období." To je nenápadná vetička, ktorá je jedna jediná veta v celom to odôvodnení, ale v samotnom návrhu zákona je to väčšina, absolútne väčšina toho paragrafového znenia sú ustanovenia, ktoré sa týkajú toho prechodného obdobia, ktoré vznikne od 1. apríla 2024, keď mala platiť nová stavebná legislatíva, po 1. apríl 2025, keď naozaj začne platiť nová stavebná legislatíva, ak sa to opäť neodsunie alebo ak sa tam neurobia, neurobia ďalšie zmeny.
Návrh zákona má celkovo sedem článkov, čiže novelizuje sa sedem zákonov, jednak ten starý stavebný zákon, zákon o dani z príjmu, zákon o elektronických komunikáciách, nový zákon o územnom plánovaní, nový zákon o výstavbe a zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, pričom tento, tento zákon má dokopy, ak som dobre spočítal, 180 bodov. Z tých 180 bodov sa iba 29, čiže jedna šestina, jedna šestina z celého návrhu zákona, ak to počítame cez počet bodov, počet ustanovení, týka posunu účinnosti. Keď som sa dozvedel, že vláda ide odsunúť účinnosť stavebnej legislatívy, tak som si povedal, že jasné, to bude v poriadku, to bude skrátené legislatívne konanie, ktoré bude k návrhu zákona, ktorý bude mať pár bodov a bude iba posúvať účinnosť a súvisiace lehoty. Ale ešte raz, zo 180 bodov, ktoré obsahujú tie novelizačné články, iba 29, čiže jedna šestina, sa priamo týka, priamo týka posunu účinnosti, potom jedenásť rieši nejaké, nejaké prechodné ustanovenia a spomína sa tam, čo sa bude diať do roku 2025, resp. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do roku 2025. A ten zvyšok sú zmeny stavebnej legislatívy, ktoré, ja teraz nechcem hodnotiť, či sú dobré alebo zlé, na to možno bude priestor v tom ďalšom legislatívnom procese, ale rozhodne to nie sú veci, o ktorých hovorí návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja som to, ja som išiel teda cestou toho, že vybral som body, keby som porovnal obsiahlosť a rozsah toho textu, tak ten nepomer by bol ešte väčší, lebo, lebo ten posun účinnosti častokrát býva jedna veta a tá novela je na dvadsiatich alebo koľkých, tridsiatich, tridsiatich stranách, čiže je to, je to rozsiahly zákon. To nie je, že, že posúvame účinnosť. No keby sme chceli posunúť účinnosť, tak posunieme účinnosť. Tuto je rozsiahla zmena aj tej existujúcej legislatívy a pri tej podľa môjho názoru neexistuje dôvod na to, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní.
Tuto si vypomôžem analógiou s tou novelou Trestného zákona, kde sa hovorilo, že musíme rýchlo, lebo Európska únia nás tlačí cez transpozíciu smerníc a bude infringement a budeme platiť. Ale ktosi to tu vyrátal, že to bola, ja neviem, možno desať percent alebo ani nie z celého textu tej novely, ktorá sa tohoto týkala. Ani tam nebol dôvod, lebo tam reálne infringement nehrozil a nemalo to byť v skrátenom legislatívnom konaní. Ani Európska únia nechcela, aby sme to robili v skrátenom legislatívnom konaní. Tuto je to analogicky ten posun účinnosti, ktorý asi nikto z nás nebude, nebude rozporovať, že nemá sa spúšťať nová stavebná legislatíva naplno, keď na to nie sú štát, inštitúcie, informačné systémy a tak ďalej pripravené. Tak to sa môže posunúť, ale drvivá väčšina toho zákona, päť šestín, ak to rátame cez počet bodov, nie sú veci, ktoré, ktoré sú takto urgentné. Sú to veci, ktoré, a na to sa ja necítim celkom kompetentný, môžu, môžu zrýchliť stavebné konanie, ale ak sa o nich máme baviť, tak mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, mali ísť do riadneho pripomienkového konania a mali sme o nich rokovať bez toho, aby sa skracovalo legislatívne, legislatívne konanie.
Ten čl. I je novela existujúceho stavebného zákona z roku 1976, obsahuje 76 bodov a nenašiel som tam jedno jediné ustanovenie, ktoré by sa týkalo posunu účinnosti. Všetky tie ustanovenia sa týkajú zmeny územného konania, stavebného konania, ktoré sa majú teda integrovať do obdobia, kým nadobudne účinnosť nová stavebná legislatíva. Čiže nie sú to, nie sú to zmeny, ktoré by sme museli robiť, ak chceme posunúť účinnosť zákona. Sú tu zmeny, ktoré možno ministerstvo chce robiť, ale keď ich chce ministerstvo robiť, tak má prísť s normálnym návrhom, ktorý je prerokovaný v normálnom termíne a v normálnych lehotách v parlamente, aby bol priestor na normálnu diskusiu a nieže teraz, teraz to schválime v skrátenom legislatívnom konaní o jedenástej a začiatkom budúceho týždňa bude, bude prvé čítanie a v polovici budúceho týždňa už bude ten zákon schválený aj v treťom čítaní. A takisto, takisto riadne pripomienkové konanie by si to, by si to vyžadovalo.
Druhý zákon je, zákon alebo teda čl. II sa týka novely zákona o dani z príjmu, kde iba jedno ustanovenie, ktoré sa týka nejakého prechodného obdobia, opäť nie samotnej účinnosti. Čl. III je zákon o elektronických komunikáciách, ktorý má štyri body, naozaj som tam nenašiel nič, čo by súviselo až s tým, až s tým posunom. Zákon o územnom plánovaní, ktorý, nový, ktorý má nadobudnúť účinnosť, tak tam som našiel dve také ustanovenia, ktoré, ktoré sa týkajú posunu účinnosti. Možno štyri nejaké, nejaké súvisiace prechodné ustanovenia. Potom samotný zákon o výstavbe, to je čl. V. Je tam 11 ustanovení a všetkých 11 ustanovení sa týka posunu, posunu účinnosti. Ten čl. V je to, čo bez diskusie alebo teda asi bez väčšej oponentúry by sme sa zhodli, že je to, je to návrh, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Hovorím, čl. V.
V čl. VI je to zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ten má 42 bodov. Z nich 13 nejakým spôsobom súvisí priamo s posunom v účinnosti, čiže áno, asi aj, aj väčšina alebo teda väčšina, časť, 13 nie je väčšina zo 42, ale povedzme, že časť, významná časť z tohto článku spĺňa dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ten posledný čl. VII sa týka zmeny a doplnení niektorých zákonov v oblasti životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, kde z 13 bodov, myslím, tri priamo a jeden nejako nepriamo súvisia s posunom účinnosti, respektíve, tri sú, tri sú zjavné.
Čiže ešte raz, 180 bodov, z nich 29 sa týka posunu, posunu účinnosti. Tak chcem sa aj pána ministra spýtať, a teda dúfam, že využije možnosť vystúpiť v rozprave a priradí sa k tým členom vlády, ktorí diskutujú s poslancami a ešte sa zapájajú do diskusie vo fáze, keď poslanci na nich môžu, môžu reagovať, že aby nám skúsil vysvetliť, že v čom spočíva naliehavosť tých úprav ostatných, tých piatich, piatich šestín z toho samotného návrhu zákona. Lebo ešte raz, asi nikto nerozporuje, že treba odložiť účinnosť stavebnej legislatívy o rok, keď hovoríte, že o rok, tak o rok. Veď to by tiež mohla byť debata, že či je potrebný celý rok, ale dobre. Tak to beriem, že to nie je predmetom kritiky. No ale čo tie zvyšné, čo tie zvyšné ustanovenia. Aké sú tam dôvody na skrátené legislatívne konanie. Lebo to, že chcete niečo zlepšiť v súčasnej legislatíve, je síce legitímny dôvod na predloženie návrhu zákona, ale nie je to dôvod na predloženie návrhu na skrátené legislatívne konanie, respektíve na jeho, jeho odsúhlasenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
