Videokanál klubu

Ďakujem, pán poslanec Vančo. Áno, pán generálny prokurátor Žilinka, jednou z prezývok, ktoré dostal, je pán 363 alebo pán paragraf 363, práve preto, ako používal § 363. A opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, nie ani tak z hľadiska frekvencie, lebo, lebo nie je dôležité iba to, že v koľkých prípadoch to použijete, ale v akých prípadoch to použijete a akým spôsobom. Tuto to ozaj pôsobilo tak, že ho používal spôsobom, aby sa zavďačil najmä, najmä teda tým politickým silám, ktoré ho zvolili do funkcie generálneho prokurátora. Ale toto je vec, ktorá, áno, súvisí, pán Žilinka ju výrazne pomohol spopularizovať a urobiť zrozumiteľnejšou pre širšiu verejnosť, ale nesúvisí iba s pánom Žilinkom. A tu zopakujem zase ďalšiu vec, ktorú som povedal vo vystúpení, úpravu § 363 mala vládna koalícia v predchádzajúcom volebnom období explicitne napísanú vo svojom programovom vyhlásení. Žiadny iný paragraf ani žiadne iné konkrétne ustanovenie právneho predpisu sa v programovom vyhlásení nespomínalo. Spomínal sa tam § 363 Trestného poriadku. Takže je zjavné, že vládna koalícia alebo prinajmenšom teda jej časť si uvedomovala potrebu úpravy tohto ustanovenia ešte pred tým, ako sa Maroš Žilinka stal generálnym prokurátorom a začal používať paragraf tristo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi doplniť ten úvodný vstup a pár poznámok k návrhu zákona. Paragraf 363 bol až do minulého volebného obdobia širšej verejnosti pomerne neznámy, nebol predmetom žiadnej verejnej diskusie a pravdepodobne keby ste sa bežných ľudí štyri roky dozadu spýtali, že čo to znamená 363, tak by nevedel nikto. Dnes, naopak, až na ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí alebo aj sú alebo žijú na Slovensku, ale nesledujú vôbec, čo sa tu deje, vám skoro každý dokáže povedať, čo je to § 363.
Možno neovláda detaily, ale, ale s tým, že čo znamená § 363, sa zrejme stretol úplne každý, kto nejakým spôsobom čo i len nepozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje. Nie je to náhoda, pretože § 363 sa začal v uplynulom volebnom období výrazne nadužívať a používať ako prostriedok na marenie vyšetrovaní.
V minulom volebnom období konečne začala byť stíhaná aj korupcia a trestné činy ľudí napojených na predchádzajúcu vládnu garnitúru, ktorí boli dovtedy krytí tým, že orgány činné v trestnom konaní boli nečinné, a tým, že špeciálna prokuratúra, ktorá by mala takéto trestné činy stíhať, bola vedená Dušanom Kováčikom, ktorý miesto toho, aby takého trestné činy stíhal, ich vedome kryl a zametal pod koberec. A keď sa začali, začali trestné činy aj ľudí napojených na politickú moc alebo prepojených s jej ekonomickým pozadím, alebo z orgánov činných v trestnom konaní a súdov v minulom období konečne stíhať aj po výmene na čele špeciálnej prokuratúry, tak staré štruktúry spustili obrannú mašinériu, ktorá bojovala zo všetkých síl a snažila sa zamedziť tomu, aby tieto trestné stíhania boli dovedené až do konca.
Na politickej úrovni to bola najmä strana SMER, ktorá sa snažila manipulovať verejnú mienku a spochybňovať vyšetrovanie aj prostredníctvom zmanipulovaných nahrávok, nahrávok, kde boli vytrhnuté z kontextu niektoré vyjadrenia alebo vystrihnuté tak, aby vyznievali úplne inak. Svoj diel práce odviedla aj Slovenská informačná služba, ktorá sa snažila vyvolať dojem systematickej manipulácie vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a výrazný kus práce na poli marenia vyšetrovania odviedla policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave, ktoré začali spochybňovať vyšetrovanie tak, že spochybnili vyšetrovateľov a začali, začali ich na základe vykonštruovaných obvinení vyšetrovať, čo trvá až do dnešných dní a stalo sa to zámienkou pre, pre ich postavenie mimo služby novým ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
No ale ani toto všetko by nestačilo, keby sme tu nemali generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý začal nebývalým spôsobom využívať a nadužívať § 363 voči rozhodnutiam špeciálnej prokuratúry. Kým na iné zložky prokuratúry má generálny prokurátor bezprostredný dosah, Úrad špeciálnej prokuratúry dokáže pôsobiť autonómne, ale aj na Úrad špeciálnej prokuratúry a stíhanie korupcie a závažnej majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti má generálny prokurátor dosah prostredníctvom spomínané § 363, ktorý používal spôsobom predtým nebývalým. On sa bráni tým, že štatisticky to nebolo používané častejšie ako v minulosti. Problém je to, na aké kauzy a akým spôsobom to bolo, to bolo používané. Bolo to používané na kauzy, ktoré boli predmetom aj verejného záujmu, pretože sa týkali či už bývalých politikov, alebo oligarchov, alebo ich ľudí, ktorí boli v rôznych zložkách štátnych orgánov.
Predchádzajúci Trestný zákon, ktorý platil pred rokom 2006, neobsahoval takéto ustanovenia, ustanovenie. Obsahoval možnosť preskúmať nezákonné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ale tam to bolo v rukách súdov, konkrétne Najvyššieho súdu, kde generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti mohli na Najvyššom súde podať sťažnosť pre porušenie zákona, a generálny prokurátor ju podal aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorým bol porušený, porušený zákon, pričom tam bolo uvedené, že porušením zákona alebo chybným postupom konania sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže ten mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa po roku 2000, alebo od roku 2006 po schválení nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku ocitol, ocitol v Trestnom poriadku, prenášal túto právomoc, tento mimoriadny opravný prostriedok z rúk Najvyššieho súdu do rúk generálneho prokurátora. A teraz, samozrejme, že Najvyšší súd nekonal na podnet kohokoľvek, Najvyšší súd konal v tejto veci na podnet či už ministra spravodlivosti, alebo generálneho prokurátora, čo robilo tento mimoriadny opravný prostriedok naozaj mimoriadnym, nie, nie akýmsi doplnkovým opravným prostriedkom, pomocou ktorého je, alebo bolo možné, aj v minulom volebnom období sme to videli, mariť vyšetrovania tým, že sa, tým, že sa... tým, že sa generálnemu prokurátorovi umožnilo, aby prostredníctvom § 363 Trestného poriadku brzdil vyšetrovania, rušil rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. A ten, ten zámer pritom, pritom nebol, aby generálny prokurátor hatil vyšetrovanie, ale, naopak, aby tam, kde či orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, alebo, alebo prokurátori zastavili konanie, postúpili, postúpili vec a nekonali, tak ak, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, došlo nezákonne, tak generálny prokurátor mohol, mohol zasiahnuť, aby sa vo veci konalo.
V dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku sa uvádzalo, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže žiadne použitie § 363, aby ním bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia alebo iný procesný úkon, ktorým, ktorým sa vyšetrovanie posúva ďalej, alebo dokonca samotné uznesenie o začatí trestného stíhania, ktoré odporuje dokonca aj tomu súčasnému, súčasnému zneniu § 363, ani nie tomu pôvodnému, z pôvodného znenia Trestného poriadku, ktoré, ešte raz prečítam to, na čo to malo byť určené. Malo byť určené na preskúmanie vo veciach, ktoré boli v prípravnom konaní prokurátorom postúpené inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spomínanom spočíva v chybnom procesnom konaní a umožňovalo to generálnemu prokurátorovi, aby sa odbremenil Najvyšší súd od tohto rozhodovania, aby napravil nezákonnosť. Čiže úplne opačne, ako to generálny prokurátor Maroš Žilinka v uplynulom volebnom období používal, bol tento návrh, návrh myslený a dokonca aj bol, bol, bol tak naformulovaný. Ale keďže bol uplatňovaný opačným spôsobom, čo bolo, čo bolo spochybňované, tak potom došlo v roku, myslím, 2015 aj k úprave, úprave § 363 tak, aby generálny prokurátor mohol využívať toto ustanovenie nielen na to, aby sa veci nezametali pod koberec, ale aj aby sa zametali pod koberec.
Objavili sa aj v minulom volebnom období viaceré návrhy, ktoré sa snažili napraviť toto príliš široké vymedzenie § 363 Trestného poriadku a upraviť ho spôsobom, aby slúžil jeho pôvodnému účelu. Takýto zámer bol obsiahnutý dokonca aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ako vlády Igora Matoviča, tak potom vlády, vlády Eduarda Hegera. Bol to jediný paragraf, ktorý sa spomínal v programovom vyhlásení vlády, čiže nie cez nejaký všeobecný zámer, ale cez paragraf bol, § 363 priamo v programovom vyhlásení vlády uvedený, že, že vláda bude dbať na dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a zváži úpravu § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému zmyslu a pôvodnému významu. Napriek tomu sa za celé minulé volebné obdobie nepodarilo právnu úpravu týkajúcu sa § 363 Trestného poriadku zmeniť. Napriek tomu, že boli viaceré pokusy, keďže najmä hnutie SME RODINA malo so zmenou problém v rámci koalície, takúto zmenu SME RODINA opakovane vetovala a Igor Matovič ako predseda najsilnejšej strany nechcel ísť proti vôli svojho koaličného partnera, napriek tomu sa objavili viaceré pokusy.
Analogicky je zaujímavé, že § 363 spomínal Maroš Žilinka ešte ako uchádzač o kandidatúru na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Zhodou okolností, nebol to žiadny zámer, v odpovedi na moju otázku, keď som sa pýtal kandidátov, aj jeho, že čo by zmenili na právnej úprave fungovania prokuratúry. Nepýtal som sa ho na § 363, ale on sám od seba povedal, že § 363 robí šarapatu a bolo by potrebné s ním niečo, niečo urobiť. Teda vyjadril sa na tom vypočutí kriticky voči § 363. Neskôr ho využíval spôsobom, ktorým tento paragraf zapísal aj do vedomia, vedomia širšej verejnosti.
A naspäť k tým, k tým pokusom o jeho zmenu, teda od snahy úplne vypustiť § 363 Trestného poriadku zo zákona cez jeho rôzne silnejšie alebo miernejšie úpravy, cez nápravu k pôvodnému zneniu pred rokom 2015, tak ako bol, bol § 363 napísaný v roku 2005 v tom pôvodnom Trestnom poriadku, tak existujú, existujú, samozrejme, rôzne spôsoby, akým zabezpečiť, aby sa § 363 Trestného poriadku nezneužíval takým spôsobom, ako ho zneužíva alebo teda zneužíval generálny prokurátor Maroš Žilinka. O ďalšom budeme hovoriť hneď v nasledujúcom bode, s ktorým prichádzajú kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Ten náš spočíva v tom, že zužuje právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku zrušiť len právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Čiže nie akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, nie uznesenie o začatí trestného stíhania, nie, nie uznesenie o vznesení obvinenia, nie teda uznesenia, po ktorých nasledujú ešte ďalšie kroky. Lebo toto, ktoré sú tu vymenované, sú rozhodnutia vo veci a aj podľa pôvodného znenia malo ísť o rozhodnutia vo veci, teda také, ktorými sa to prípravné konanie končí. Lebo obvinením sa trestné stíhanie nekončí, iba sa dostáva do ďalšej fázy.
Rovnako podaním obžaloby sa nekončí celé trestné stíhanie, iba sa končí prípravné konanie a potom rozhodne súd, či tie dôkazy sú dostatočné a či, či stíhanie bolo zákonné. Lebo aj to je vec, ktorú súd, samozrejme, môže a má posudzovať.
Ďalšiu vec, ktorú robíme, je, že skracujeme lehoty alebo navrhujeme skrátiť lehoty na podanie návrhu na postup podľa § 363 na 10 pracovných dní a návrhové opatrenie navrhujeme ponechať len poškodenému a s tým, že bude len v neprospech obvineného, aby teda nemohlo byť zneužívané tým spôsobom, akým bolo zneužívané v predchádzajúcom volebnom období.
Sme si vedomí politickej reality, takže asi nemá zmysel, aby som sa obracal na neprítomných, až na pár, štyri výnimky, koaličných, alebo šesť, koaličných poslancov prítomných tu v sále, aby tento návrh, návrh podporili. Také očakávania nemám, ale považujeme za dôležité, aby sme už na začiatku volebného obdobia prišli s návrhom, ktorý sa bude snažiť vyriešiť jeden z najdôležitejších problémov, s ktorým sa trestné stíhania na Slovensku v celom uplynulom volebnom období potýkali. Toto je naša predstava a obraciam sa teda na kolegov z opozície, aj keď to, samozrejme, nebude stačiť, so žiadosťou o to, aby tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely Trestného poriadku, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou a pánmi poslancami Jurajom Krúpom a Branislavom Gröhlingom.
Cieľom návrhu zákona je obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu patria podľa § 363 Trestného poriadku a ktoré mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. Predložený návrh § 363 neruší, ale nastavuje jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol § 363 do Trestného poriadku zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Ustanovenie § 363 dáva v súčasnosti generálnemu prokurátorovi oprávnenie zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V minulosti v médiách rezonovali kauzy, v ktorých generálny prokurátor využíval oprávnenia vyplývajúce z § 363 príliš extenzívne, čím nahrádzal rozhodovaciu právomoc súdov. Išlo najmä o prípady, kedy rozhodnutia o vznesení obvinenia boli zrušené pred podaním obžaloby a súdnym konaním, čím bola zmarená možnosť, aby o vine alebo nevine rozhodoval súd. Z generálneho prokurátora sa tak stala popri súdnej moci akási ďalšia samostatná moc v štáte a nadmerné využívanie tohto prostriedku generálnym prokurátorom znižuje v očiach verejnosti dôveryhodnosť Generálnej prokuratúry ako celku a takýto stav by nemal podľa nášho názoru ďalej pokračovať, pretože znemožňuje budovanie dôvery v spravodlivosť, právny štát a fungujúce inštitúcie.
Predložený návrh zákona obsahuje viacero bodov, väčšina z nich sa dotýka už spomínaného § 363, respektíve postupu s ním súvisiaceho. Okrem toho sa v jednom bode upravuje príslušnosť Špecializovaného trestného súdu rozhodovať o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie. Vo vzťahu k § 363 sa navrhuje zúžiť právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku, skrátiť lehota na podanie návrhu na postup podľa § 363 a návrhové oprávnenie sa ponecháva len poškodenému a bude ho možné podať len v neprospech obvineného, ak by bol tento návrh schválený.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Nemá vplyvy ani sociálne, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani na služby verejnej správy pre občana.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne kolegovi za faktickú poznámku, absolútny súhlas, nemám veľmi čo dodať.
A áno, môžme sa baviť o tom dopade, nemám, nemám, samozrejme, tie čísla teraz, ale po debate s ministrom financií sa v rámci toho vládneho návrhu zákona pripravuje vlastne vyhodnotenie, že aký by to malo dosah. Nie je to úplne jednoduché, takisto aj pán minister potvrdil tuná vlastne tento týždeň, že nie je to, nie je to, nie je to vyčíslené, ale jednoducho robí na tom ministerstvo financií, a teda tie čísla budú k dispozícii. Budú k dispozícii v druhom čítaní, to znamená, či už ak tento zákon prejde, alebo teda ku vládneho návrhu zákona, ktorý bude na ďalšej schôdzi. Čiže plénum v momente, keď bude rozhodovať o tom teda, či túto hranicu zvýšiť, bude mať k dispozícii údaje o tom, aký je ten vzťah na verejné financie.
Tam treba dať ale pozor, že jedna vec je ten prvý, to som jasne povedal, že ten prvý krok je deficitný. Jasné, proste ak tú hranicu zvýšite, len treba, vlastne musí IFP, inštitút finančnej politiky, spočítať aj tie ďalšie veci, vlastne tie ďalšie vyvolané efekty, že tí podnikatelia neprestanú posledné dva mesiace sa tváriť, že nepracujú, a že proste to má nejaký vplyv, samozrejme, na, na zase pozitívnej strane. Takže skutočne sám som zvedavý, s akými číslami príde pán minister, a verím, že to bude čísla relevantné a urobené nielen tým priamym vplyvom, ale aj s tými vyvolanými vplyvmi.
A ďakujem pekne tiež za faktickú poznámku.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No, máme pred sebou v podstate krátky návrh zákona, kde má tri body plus teda druhý článok je len o účinnosti. Niekedy netreba dlhý legislatívny text, niekedy netreba zložité zmeny na to, aby dokázalo sa pomôcť. Tentokrát a v tomto návrhu zákona sa budeme baviť o malých podnikateľoch, o malých živnostníkoch, o malých eseročkách, proste o malých, často jednoosobových firmách, ktorí sú šikovní v tom, čo robia, v tej svojej unikátnej podnikateľskej schopnosti, nech už je to z akejkoľvek oblasti, a, samozrejme, sú o to, o to menej šikovní, respektíve schopní sú v tej byrokracii a v ďalších veciach, ktoré, samozrejme, s podnikaním súvisia. Takže tým cieľom návrhu zákona základným je znížiť množstvo byrokracie práve pre týchto malých podnikateľov v rôznych oblastiach a to tak, že dnes máme tú hranicu na povinnú registráciu ako platcu pre DPH, je to 49 790 euro a tá ambícia tohto návrhu zákona je to zvýšiť na sumu 75-tisíc eur. To je suma, ktorá, samozrejme, je v súlade so všetkými európskymi pravidlami, a je to suma, na ktorú sa bez problémov v tomto momente dá ísť.
Je ešte debata alebo môže byť debata o sume 85-tisíc euro, ktorá bude umožnená od budúceho roku, zatiaľ proste umožnená ale nie je. Takže takto to je.
Ako je to dnes? Súčasná legislatíva pozná dva možné typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty. Jedna je teda dobrovoľná, druhá je povinná. Na tú dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. S týmto, samozrejme, nie je treba nič riešiť, ak niekto chce byť platcom dane z pridanej hodnoty, nemusí to závisieť od jeho obratu, proste rozhodne sa, finančná správa mu to schváli a vie byť platcom DPH. Čiže v tomto sa nemení nič.
Čo sa týka toho povinného, takže dnešný stav je, že povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac dvanásť predchádzajúcich a po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla už spomínaný obrat 49 790 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla zákonom stanovený obrat.
No, a skúsme sa pozrieť teda ako to číslo vzniklo. No, posledne sa menil zákon teda v tomto bode v roku 2009, od 1. júla 2009, počas prvej vlády Roberta Fica, sa teda nastavila táto suma 49 790 eur. Nemám to úplne presne pozreté, ale je veľmi pravdepodobné, že táto suma sa vlastne len prerábala z korún na eurá a tá pôvodná suma teda je ešte dlhšie obdobie nezmenená, ale je to jedno, teraz v lete bude pätnásť rokov čo sa táto sume nezmenila.
Pozrime sa, samozrejme, na to, že tých 49 790 euro v roku 2009 bol nejaký proste obrat, bola to nejaká suma, výrazne, samozrejme, iná, než je to dnes. A toto je ten hlavný dôvod, čím chcem odôvodniť, prečo by sme mali túto sumu zvýšiť, pretože jednoducho inflácia za tých pätnásť rokov proste, samozrejme, má aj v tejto oblasti svoj vplyv, tá, tá hodnota dnešná je výrazne nižšia a jednoducho dnes už tá suma vôbec nijak nepokrýva ten zmysel toho zákona, aby skutočne tie malé firmy s nejakým obratom proste boli mimo tej povinnosti systému DPH, ktorý je násobne náročnejší než teda jednoduché účtovníctvo, takisto je úplne prirodzené, že každá takáto suma v tom zákone by sa mala teda z času na čas zmeniť.
Ja si myslím, že tomuto úplne rozumejú aj naši koaliční kolegovia, veď teraz nedávno sa v lex konsolidácia zmenilo asi tisíc rôznych poplatkov z dôvodu inflácie. Áno, s veľkou časťou tej, tých poplatkov sa, samozrejme, súhlasiť dá, pretože tiež neboli dlhé roky menené, a teda sa zvýšili, okej. Samozrejme, veľa z nich má dosah na podnikateľskú obec, zvyšuje im to náklady, no, bohužiaľ, prináša to, prináša to svet. Zároveň ale by bolo férové a slušné, aby sa vlastne aj podnikateľom aj tá druhá strana vlastne upravovala. Jednoducho aj to, čo im dáva určité práva a tiež to nebolo pätnásť rokov zmenené, tak by bolo veľmi dobré, ak by táto snemovňa našla vôľu a aj v tejto oblasti vlastne zvýšila, zvýšila túto sumu. Tých 75-tisíc euro je jedna vec, teda suma, ktorú umožňuje Európska únia a zároveň to povedzme že plus-mínus pokrýva tú infláciu za tie roky.
No, čo sa týka teda ešte toho dôvodu, samozrejme, to stanovenie vyššej hranice bude chrániť tieto, malých drobných podnikateľov pred teda neúmernou administratívnou záťažou a, samozrejme, umožní im to viacej času venovať tej samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Takisto na toto sú vyslovene tiež podnikateľské prieskumy a, bohužiaľ, ani z tohto nevychádzame ako Slovensko dobre, pretože slovenský podnikateľ, a špeciálne malý, musí venovať ďaleko väčšiu časť svojho disponibilného času v roku na plnenie rôznych administratívnych náležitostí, povinností, no a to mu, samozrejme, chýba potom na tú jeho podnikateľskú činnosť, no a to, samozrejme, znižuje jeho konkurencieschopnosť oproti podobným podnikateľom napr. v iných krajinách.
Takisto ak sa zvýši táto hranica povinnej registrácie, tak to, samozrejme, má význam aj z pohľadu štátu. A toto je tiež kľúčové, že ja sám hovorím, že áno, v tom prvom kroku tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie, ale to je len taký ten izolovaný, keď sa pozrieme priamo na ten prvý bod, že teda sa tá dépeháčka bude od vyššej sumy. Zároveň sa ale pozrime na ďalšie veci, že časť malých podnikateľov jednoducho zvykla optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie a jednoducho, aby sa vyhli tým povinnostiam, ktoré, ktoré to prináša so sebou.
No, ale čo to znamená, proste skutočne ten malý podnikateľ, no videl, že sa blíži, tak si povedal, že posledný mesiac-dva buď si oddýchnem a nepracujem, hoci by som mohol, to je jedna strata pre ekonomiku krajiny ako takú. Samozrejme, on si mohol povedať aj to, ja budem pracovať, len teda prestanem vystavovať faktúry, a teda budem ten zvyšok roka v šedej zóne, to je, samozrejme, ďalšia a už úplne jasná strata pre, pre verejné financie, a potom, samozrejme, sú ešte aj ďalšie sofistikovanejšie prípady, kde sa teda robili rôzne viaceré, viaceré malé eseročky, teda tiež, aby to vychádzalo. Takže toto umožní vlastne podnikateľom skôr plniť literu zákona, a tým pádom to zníži ich chcenie vlastne ten zákon obchádzať. Vo finále toto všetko pomôže, pomôže verejným financiám vo finále ku vyšším potenciálnym príjmom.
Čo je naprosto nesporné, že zvýšenie tejto hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu týchto spomínaných firiem a jasne toto, samozrejme, podporí hospodársky rast Slovenska. No a takisto, ak tá firma nemusí prejsť do systému teda účtovania DPH, tak, samozrejme, toto tiež zníži byrokraciu, resp. administratívu na strane podnikateľa. To sú dôležité veci, ktoré skutočne bude profitovať či krajina ako taká, či podnikateľ ako taký.
No, myslím si a keď sme tu debatovali o jednom z predchádzajúcich zákonov, tak som, mám taký pocit, že cítil aj zo strany, zo strany koalície určitý, určité chcenie alebo minimálne pochopenie pre to, že tá hranica je skutočne nízka a už či tak, alebo tak, či sa to zmení vo vládnom zákone o DPH, ktorý teda sme schválili v prvom čítaní, alebo teda či sa to dá urobiť aj takto, už akokoľvek, dôležitý je, samozrejme, tuto výsledok. Ak by môj zákon neprešiel, ale výsledok bude, že na budúcej schôdzi sa skutočne táto hranica zvýši vo vládnom návrhu, dôležitý je výsledok, nie je podstatné, kto si pripíše nejaké body, že sa to stalo, dôležité je, aby sme počúvali podnikateľov a robili všetko pre to, aby ten ich život bol ľahší, pretože vo finále všetci budeme profitovať. Aj teraz sme tu mali veľmi zásadnú debatu o teda našich deťoch a o tom, aby mohli mať svojich rodičov, keď sú hospitalizovaní. Áno, treba na to nejaké peniaze. No, toto je jeden, jedna z možností, kde vedia vygenerovať verejné financie, dodatočné príjmy a jednoducho, ktoré sa potom, samozrejme, dajú použiť aj na, aj na takéto veci.
Ale dôležité je skutočne to, že tak ako majú problémy rôzne oblasti nášho života, majú problémy aj malí podnikatelia. Veľmi málo ich tu počujeme, pretože jednoducho oni fakt sa venujú tej práci, venujú sa tvorbe hodnôt, venujú sa tomu, aby dokázali prežiť, venujú sa tomu, aby dokázali byť v súlade so všetkými pravidlami tejto krajiny, ktoré jednoducho sa majú tendenciu skôr byť stále zložitejšie, preto ich možno nie je tak počuť, preto nemajú čas robiť protesty, preto nemajú čas mať svoje združenia, ktoré by tu dokázali v pozitívnom smere lobovať za rôzne zlepšenia. Jednoducho neznamená to, že nemajú problémy. Čiže aj keď to možno nepočujeme ako úplne najzásadnejší problém, verte, že toto je jednoduchá vec, ktorá im dokáže veľmi pomôcť a keďže oni sú tí tvorcovia hodnôt, oni sú tí, ktorí napĺňajú naše verejné financie, dokáže to pomôcť aj krajine a nám všetkým.
Ďakujem pekne za pozornosť a, samozrejme, celé plénum, bez ohľadu na to, či koaličné, alebo opozičné, každého jedného poslanca by som chcel veľmi poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia, no, už sme v piatkovom popoludní, v podstate koaliční poslanci teda už sú doma, nás opozičných tu pár zostalo, takže cením si každého jedného, kto tu sedí a ide sa, a ide sa teda venovať aj tejto téme.
Takže v úvodnom slove len krátko. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Branislav Gröhling.
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 49 790 euro na sumu 75-tisíc eur. Možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva, samozrejme, zachovaná.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v prvom momente, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne ešte za záverečné slovo. Dve veci som ešte chcel spomenúť, tak som si spomenul, že čo som chcel spomenúť. OSN-ka. Optimalizácie siete nemocníc, to tak zaznelo a mi to tak napadlo, keď pán Svoboda rozprával o tom, že na to treba peniaze. No. K optimalizácii siete nemocníc sme si povedali, že čo je cieľ, čo od tých nemocníc chceme, čo tá nemocnica má robiť. Má urobiť aspoň tisíc operácií nejakého typu na to, aby mohla tie operácie ďalej robiť, ak chce niečo ďalšie robiť, musí najprv do toho zainvestovať a musí ukázať nejaké čísla, nejaké výsledky na to, aby mohla v tej veci ďalej robiť, aby mohli byť tieto ďalšie výkony zazmluvnené zdravotnými a preplácané zdravotnými poisťovňami.
Prečo by nemohla byť kritériom OSN-ky, teda optimalizácie siete nemocníc, že ak chcete prevádzkovať detské oddelenie, nielenže tam musíte mať ix typov nejakých hospitalizácií, ale zároveň musíte mať aj možnosť pre rodičov, aby tam strávili čas so svojimi, so svojimi deťmi. V okamihu, keď už je to kritérium tej OSN-ky, už sa na to dajú aj podľa mňa lepšie čerpať peniaze, už sa to dá zakryť do hromady iných vecí. V pláne obnovy sme peniaze dávali na také hlúposti, ako sú garáže pre sanitky, čo teda je vec, ktorá fakt nemusí byť platená z plánu obnovy, tak by sa to dalo použiť v rámci OSN-ky. To bola prvá poznámka.
A druhá, ktorú chcem povedať, takisto ako rodič som strávil jeden, jeden takýto pobyt v nemocnici, je to život meniaci zážitok silný. Vás je tu teraz tých koaličných, akože ste štyria, piati, štyria, piati, štyria. No, dobre, tak budem na vás apelovať. Prosím vás pekne, akože každý z vás je, že rodič alebo starý rodič, alebo súrodenec niekoho, kto je rodičom, alebo skrátka máte deti vo svojej blízkosti a to môžu byť už aj vaše deti a môžete byť vy ten, kto by mal stráviť s tým dieťaťom ten čas v nemocnici. Toto nie je politikum, toto nie je že ľavé, pravé, liberálne, progresívne, konzervatívne alebo neviem aké. Toto môžu byť vaše deti, vaše vnúčatá, vaše netere, vaši synovcovia, ktorí potrebujú, aby pri nich v ťažkej situácii bol niekto blízky a držal ich za ruku, aby znížili mieru stresu. Prosím vás pekne, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Podľa mňa veľmi dôležité z toho, čo si, Tomáš, povedal, bol práve ten finančný rozmer, kedy, áno, máme historicky akože najviac peňazí v zdravotníctve, o jednu miliardu navyše a my sa nepýtame, že čo z toho bude mať slovenský pacient, najhoršie je, že je to presvedčenie, že nič. A ja hovorím, že keď už nemyslíme na, na ten zvyšok, mohli by sme myslieť aspoň na tých detských pacientov, ktorí, ako sme počuli v nedávnom rozhovore, sú v katastrofálnych podmienkach, pretože ak máte na jednom oddelení 10 až 14 kriticky ohrozených predčasne narodených detí a máte len tri ventilácie, ktoré spĺňajú všetky predpisy a môžu zachrániť život, tak ako zdravotník túto dilemu ako riešite? Ako vás môže štát vôbec dostať do takejto dilemy ako zdravotníka, že rozhodujete o tom, ktoré dieťa kedy vlastne dostane kyslík a kedy nie? Akože táto debata je oveľa širšia než len prítomnosť rodiča pri lôžku dieťaťa. Ja naozaj sa to tu snažím prízvukovať, že jej cieľom je, aby bol detský pacient konečne vo svetle záujmu politikov a ministerstva zdravotníctva. A nechcem paušalizovať. Ja som mala akože veľmi pozitívnu skúsenosť s mnohými úradníkmi a vedúcimi pracovníkmi na ministerstve zdravotníctva, ktorí mi doslova pomáhali pri tvorení tohto predpisu a hľadali cestu, ako ho dostať do praxe. Ale pre túto misiu, ako povedal kolega, pre tento cieľ treba, treba nadchnúť aj tých politikov na najvyšších poschodiach. Na to čakám.