Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som v prvom rade chcela poďakovať, pani poslankyňa, že ste upozornili na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré je naozaj veľmi, veľmi staré. Ja si pamätám, že ja som študovala na právnickej fakulte, že to bolo naozaj jedno z prvých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy sa zaoberal na jednej strane, presne ja si myslím, s tým, čo je absolútne v poriadku, aby chránil, pán Vašečka, a to je náboženské presvedčenie vaše alebo rodičov, ktorí sú, ktorí majú nejakú predstavu o tom, ako k tomu vychovať aj deti, a to, čo povedal vlastne ten európsky súd, je, že nie je vôbec v rozpore s tým viesť deti k náboženskému presvedčeniu svojich rodičov, aby deti vedeli niektoré základné fakty, ktoré súvisia so sexom. To ako keď to tak mám skrátiť, hej? A ja si myslím, že tu sa aj stretneme, že? A ma to veľmi mrzí, že vlastne takýmto návrhom ako keby ste išli na barikády. Ja to tak vnímam, lebo si myslím, že aj vy chcete, aby vaše deti boli primerane vzdelané a predchádzali niektorým veciam, aby boli primerane tolerantné, aby boli osobnosti, ktoré rešpektujú dôstojnosť druhého, že ja si myslím, že v tomto sa kľúčovo stretneme, a teraz ide len o to, že ako na to.
A toto rozhodnutie, ja som sa teraz pozerala, že to je naozaj veľmi staré rozhodnutie, to je zo 70. rokov ešte a podľa mňa naozaj, veľmi pekne sa vysporadúva s týmito hodnotami, ktoré nie sú v príkrom rozpore, ony sú v súlade dať deťom priestor, aby sa vedeli samé ubrániť a boli zrelé osobnosti v budúcnosti a súčasne aby ste ich naozaj mohli vzdelávať tak, ako si vy predstavujete, v súlade s vaším náboženským presvedčením, tam nie je konflikt.
Ale tento návrh zákona k tomu naozaj nevedie.

Rišo, tie kázne ti idú, opäť sme tu jednu mali, len by ma zaujímalo, čo je, lebo ja som ti dala rad-radom otázky, tak akože ako môžu byť otázky klamaním, to už akože je fakt sci-fi. Ale dobre, veď pýtal si sa ma teda konkrétne, začal si tu niečo o otec, matka, rodičia a ako teda nie my, ale vy. No chcem ti pripomenúť, že v minulom volebnom období ste to boli vy a tvoji a tebe podobní, ktorí ste tu predložili 26 návrhov obmedzujúcich práva žien, alebo si za ne hlasoval. A bolo medzi nimi aj takéto veci, podobné tým, ktoré navrhuješ, dokonca, myslím, že presne tento istý návrh zákona. Ja som bola veľmi rada, že sa nám podarilo tomu zabrániť.
Pýtaš sa prečo a ja ti odpovedám. Ty si myslíš, že vlastne rodič má mať väčšie práva ako to dieťa a že rodič, ktorý popiera vedecké fakty a túži po násilí a nenávisti v spoločnosti, má mať väčšie právo ako spoločnosť a škola, ktorú, ktorej, na ktorej vzdelávanie v našej spoločnosti všetci platíme.
A ja som presvedčená, že otázky sexuálneho správania, ako to tam máš, a vzdelávania, výchovy by mali byť povinnou súčasťou a že by do tohto rodičia nemali rozprávať. Viem, že sa nezhodneme, ale ja som o tomto presvedčená. Toto je ten rozpor medzi nami, lebo som presvedčená, že dievča, žena má vedieť, ako sa ochrániť pred neželaným tehotenstvom, aby napríklad nemusela čeliť takým, ako si ty. Alebo pred chorobami, aby nemusela pred pohlavnými chorobami, aby nemusela tým narážkam čeliť alebo tým návrhom zákonov. Alebo čo má robiť človek, dieťa v tom čase ešte, keď je gay, lesba alebo sa cíti ako transsexuál, aby jednoducho netrpel tým, že nejak sám začne nenávidieť seba, aby sa vedel s tým vysporiadať. Alebo že tu máme možnosť umelého oplodnenia, za ktoré si chcel na dvanásť rokov ženy zatvárať do basy, aj toto by som dovolila na školách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných poukazov sa rozširuje aj o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojim zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojim zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nieže štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch, to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti, na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete, je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne.
Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľov a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensku, dobre, tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku. A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi?
Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu, pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj sa musím vrátiť k tomu rozporu medzi tým, čo sa deklaruje v dôvodovej správe, že čo je zámerom tohto návrhu zákona, a tým, čo ním naozaj je a čo je teda zreteľné, povedzme aj z tých faktických poznámok, ktoré zaznievajú od koaličných poslancov, či už predkladateľov, alebo iných podporovateľov tohto, tohto návrhu zákona.
V dôvodovej správe sa hovorí o tom, že je potrebná dôveryhodnosť a transparentnosť, lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti, čiže sa to tvári ako taký návrh, ktorý v zásade má pomôcť mimovládnym organizáciám, aby lepšie fungovali. Ale keď ktokoľvek z koaličných poslancov otvorí ústa a vyjadrí sa v parlamente, že prečo to predkladajú, tak je zrejmé, že je to súčasť ich boja proti mimovládnym organizáciám, ktoré vnímajú ako, ako nepriateľské. A to naozaj asi najúprimnejšie bolo, keď, keď pani poslankyňa Kramplová v tej faktickej poznámke hovorila o už tých spomínaných sorosovských mimovládkach, ktoré spôsobili rozvrat a hrôzovládu, a o liberáloch a liberálnych extrémistoch, ale to v tom zákone nie je napísané. V tom zákone je, že, že je to o všetkých.
Rovnako pán poslanec Hazucha hovoril o tom, že tento zákon nie je proti tým dobrým mimovládkam, ten je proti tým zlým. Ale aké vy máte štatistiky, ktoré organizácie mimovládne sú podporované zo zahraničia? Však to je nezmysel, že iba politické mimovládne organizácie, ak už si to takto zadefinujete (rečník naznačuje úvodzovky), sú podporované zo zahraničia.
Zo zahraničia sú podporované mimovládne organizácie všetkých druhov pôsobiace v sociálnej oblasti, pôsobiace v kultúre. Určite nie len tie, ktoré sa vyjadrujú, vyjadrujú k politickej, k politickej situácii. Ale, ale mimovládky primárne sa predsa nevyjadrujú k politickej situácii, to je len vaše paranoidné videnie sveta, keď sa mimovládne organizácie vyjadrujú k niečomu, čo má charakter politiky, tak to nie je preto, že chcú bojovať s niekým alebo pomáhať niekomu inému, ale vyjadrujú sa preto, že sa venujú nejakej téme.
Ja teda som pôsobil vo viacerých aj pôsobím v mimovládych organizáciách, čiže niečo o tom viem, a pôsobil som aj v politickej mimovládke v Občiansko-demokratickej mládeži, ktorú som spoluzakladal začiatkom 90. rokov, to je zase niečo, čo spomínal pán poslanec Lučanský, a, a neviem, aký je s tým problém. Veď to, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré majú nejaký vzťah k politickej strane, to je tiež normálne. Aj Slovenská národná strana, pokiaľ viem, má alebo mala Slovenskú národnú mládež, mládežnícku organizáciu, kde sa združujú mladí ľudia, ktorým je blízka politika, politika SNS. Neviem, či by niekomu napadlo, že je to nejaký problém. Veď, veď keď sú mladí ľudia, ktorým je blízka politika SNS, chcú si založiť organizáciu, tak nech si ju, nech si ju založia a nech tá organizácia funguje, nech tá organizácia diskutuje, nech tá organizácia podporuje politiku Slovenskej národnej strany, vychováva nové kádre. Veď čo je na tom? Veď to je normálne v celom demokratickom svete, že existujú mládežnícke organizácie, ktoré sú blízke, blízke politickým stranám.
A, ale tie iné mimovládne organizácie, a tam, a tam to, ale primárne asi, asi, asi nesmeruje tá vaša kritika, ale, ale, že sme, že existujú iné mimovládne organizácie, ktoré sa venujú politike, tak ony sa venujú nejakým témam, nejakým oblastiam, venujú sa napríklad korupcii, boju proti korupcii a kritizujú, ak narazia na nejakú korupčnú kauzu, kritizujú, ak sa prijíma legislatíva, ktorá sťažuje boj proti korupcii, ale... alebo, naopak, pomáha tomu, aby sa, aby sa korupčné správanie rozšírilo. Ale ony to nerobia preto, že sú proti SMER-u alebo HLAS-u, alebo SNS, však to sú organizácie, ktoré keď narazia na korupciu, no tak ju kritizujú bez ohľadu na to, kto je, kto je pri moci. Keď, keď prichádza legislatíva, s ktorou nesúhlasia, tak to kritizujú bez ohľadu na to, kto je pri moci. Sú organizácie, ktoré sa venujú právnemu štátu, ako, ako VIA IURIS napríklad. Ale dobre, VIA IURIS, keď kritizuje vašu novelu Trestného zákona, tak vy máte pocit, že je to politická mimovládka, ktorá, ktorá je zameraná proti vám, ale však VIA IURIS aj v minulom volebnom období ixkrát kritizovala aj návrhy, s ktorými prichádzala vláda, v ktorej my sme boli zastúpení, s ktorými prichádzala, ja neviem, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, však nie so všetkým súhlasili, kopu vecí, kopu vecí kritizovali a, samozrejme, že nám sa to nepáčilo, ale ani, ani, ani vo sne nám nenapadlo, že by sme kvôli tomu mali, mali si začať myslieť, že ak nás nejaká mimovládna organizácia kritizuje alebo kritizuje niečo, čo sme navrhli, že teraz je to zlá politická mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v záujme SMER-u alebo, alebo opozície.
Veď to je normálne, to je úplne prirodzené, že mimovládne organizácie sa venujú nejakým témam a niektoré sa venujú, venujú praktickej pomoci, sociálnej oblasti, v kultúre, v športe, v ochrane životného prostredia a iné sa venujú aj politike v zmysle tvorbe, tvorbe politík a vyjadrujú sa k veciam verejným, ale veď to je úplne legitímne, to je súčasť občianskej spoločnosti. Veď ľudia majú právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa v tejto krajine deje. To právo nemáme iba my politici za to, že sme boli, že sme boli zvolení do parlamentu. Áno, my máme tú výsadu, že keď je niekto z mimovládnej organizácie, tak nemôže prísť za tento rečnícky pult a vystúpiť tu, ale verejne sa vyjadrovať môže, preboha. Môže zvolať zhromaždenie, môže sa združiť v nejakej organizácii, môže vytvoriť občiansku iniciatívu, ktorá ani nemá právnu subjektivitu, môže organizovať zhromaždenie, môže, môže využívať petičné právo, môže písať do médií, môže si založiť web, môže sa vyjadrovať na sociálnych sieťach, však to sú úplne legitímne veci, ktoré v demokratickej spoločnosti nikto nespochybňuje. Spochybňujú to diktátorské režimy, spochybňujú to autokracie, ktoré diktát... k diktatúram smerujú.
Presne to teraz robíte vy. Robíte to, robíte to vo vzťahu k médiám, ktoré chcete ovládnuť, a robíte to aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti, vo vzťahu, vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Ak si nejaká organizácia ani napriek výzve nesplní tú povinnosť, že sa má zaregistrovať ako zahraničný agent alebo organizácia so zahraničnou podporou, tak podľa vášho návrhu bude takú organizáciu možné zrušiť.
V prípade, v prípade tých organizácií, ktoré už dnes majú nejakú, nejakú úpravu rušenia, ako sú neinvestičné fondy, nadácie alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, tak tam bude môcť dať ministerstvo návrh súdu, a v prípade občianskych združení, čo je najrozšírenejšia forma, bude môcť priamo ministerstvo zrušiť. To je taký zásah do, do slobody, slobody, slobody združovania, že ani si to neviem porovnať s ničím, čo sa, čo sa doteraz, doteraz udialo, to je v podstate otvorená cesta k likvidácii mimovládnych organizácií.
A opäť teraz by som rád zopakoval tú otázku, ktorú tu položil aj pán poslanec Čaučík, stanovujete tam mimovládnym organizáciám povinnosť to označenie organizácie so zahraničnou podporou uvádzať pri každom úkone. Čo to znamená pri každom úkone? Lebo to nie je jasné ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani ste, ani ste to nijako, nijako nevysvetlili, čo je to uvádzať si, uvádzať si pri každom úkone, lebo veď mimovládne organizácie, keď, keď vystupujú, keď, keď sa niekde prezentujú, tak častokrát alebo častokrát, stáva sa, že mimovládna organizácia má dlhší názov a používa sa kratší názov alebo používa sa dokonca, dokonca iba skratka tej organizácie. Takže naozaj keď, keď vydá nejaké vyhlásenie alebo nejakú informáciu organizácia, tak miesto toho, aby používala skrátený názov alebo aby používala skratku, tak bude vždycky musieť používať skratku aj s tým prívlastkom organizácia so zahraničnou podporou? A keď nie, tak bude, bude porušovať zákon?
Mohli by ste to vysvetliť, ste tu dvaja predkladatelia, tak očakávam, že nám dáte vedieť, ako to je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Že ja som nestihol ešte povedať tú, tú výhradu, ktorú máme a je podľa mňa naozaj meritórna a, žiaľ, ani po rokovaní výboru, ani pozmeňovacím návrhom sa nič nezmenilo. Zaujalo ma to, že prečo v tomto, v tejto pomoci – v úvodzovkách – sa tak striktne postupuje pri vymáhaní pohľadávky štátu a definuje sa, že na druhý deň po lehote splatnosti prechádza do iného systému celá tá pohľadávka. Dokonca v samotnej dôvodovej správe to je napísané. Uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu ihneď po uplynutí splatnosti pohľadávky štátu je špeciálnou úpravou oproti úprave, všeobecnej úprave obsiahnutej v zákone o pohľadávkach štátu. Čiže, viete, štát pri svojich pohľadávkach má, má o tom svoj zákon a postupuje podľa neho. Špeciálnou úpravou v tomto prípade je, že na druhý deň, na druhý deň po lehote splatnosti, pri zákone o pohľadávkach štátu je že do roka.
A toto má celkom zaujalo, že na jednej strane vravíte, že idete im pomáhať, a na druhej strane hovoríte, že na druhý deň po lehote splatnosti, a sami priznávate v dôvodovej správe, že to je špeciálna úprava oproti štandardnému zákonu o pohľadávkach štátu. Tak by ma zaujímalo vysvetlenie, že prečo ste tak príkri, prečo ste tak ostrí a že na čo je to dobré. Ja tu nebudem konšpirovať, na čo je to dobré, ale hovorím, mal som veľké skúsenosti s tým, čo dokážu niektorí ľudia, čo dokáže, v spolupráci so štátom ako dokážu niektorí ľudia cez pohľadávky, cez úžernícke zmluvy, cez malé, drobné písmenká niekomu znížiť... zničiť život alebo podnikanie.
To som chcel ešte povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim spraviť ešte takú rekapituláciu aj v tomto druhom čítaní toho, že čo máme, aby sme potom vedeli, aby potom niekto nepovedal, že tu nezaznelo a malo, takže to niečo zazneje a niektoré už zaznejú aj druhýkrát.
V zásade som počul historicky najkratšie odôvodnenie zákona, pomaly, pán minister, to si môžte prípadne prehrať a myslím, že povedal jednu vetu, však vsjo jasno, začem bukvy.
Čo ma ešte prekvapilo, je to, že chcel som si overiť nejakú skutočnosť, a z mojich dobrých skúseností z minulého pôsobenia v parlamente bolo, že s ministrom išiel, išla stafáž hore na balkón odborných pracovníkov, hej, ktorí proste sledovali ten proces. A dneska tam nie je nikto, tak neviem, či, keďže je piatok, už sa na ministerstve nerobí, alebo načo, však všetko je jasné, hej. Hovorím, za dobrých skúseností, špeciálne z financií, ale aj z poľnohospodárstva tam vedelo sedieť päť-sedem ľudí, ktorí vlastne sledovali ten proces, a keď niečo človek potreboval prejsť, tak vybehol hore a spýtal sa. Zdá sa, že dobré skúsenosti vlády už potre... nepotrebujú nikoho, neviem.
Čo k tomu povedať, ja nezdieľam také nejaké to nadšenie alebo také, že ten prístup, že ako dobre, a sme to vyriešili a sme pomohli, lebo mne to príde trošku nefér a nečestné voči tým poľnohospodárom, že tváriť sa, že teda však sme vám pomohli, tak už ticho buďte a dajte toho chleba. A proste hrozne také nepoctivé mi to príde. A ešte aj takto komunikovať, snažiť sa komunikovať, že vlastne my vytvárame nejaký mechanizmus aj do budúcna.
Tu by som chcel upozorniť na to, že celá táto úprava je viazaná prísne, prísne viazaná na priame platby a ich meškanie a ich nevyplácanie. Ale však podľa toho, čo som doteraz počul a čo bolo deklarované, to už sa nikdy nestane, hej. To už sa nikdy nestane, hej, lebo ministerstvo už teraz pracuje takým spôsobom, že to už, že vlastne je to zbytočné. Viete, však na čo zavádzate, prečo hovoríme o tom, že tento mechanizmus je dobrý, lebo však do budúca ho môžme, máme ho v zákone, môžme ho využiť, ale podľa deklarácií aj ministerstva, aj vlastne... aj by sa to vlastne už nemalo prečo stávať, hej, lebo však už by nemal byť ten dôvod, už sa, už neni Radičová, už neni, proste už tie platby, už hádam sa ten systém, už doškolíme tak, že už to nebudeme najhorší v Európe. Takže nie som si celkom istý, či my vytvárame mechanizmus, ktorý, dobre, že je, lebo vlastne je nulitný (povedané so smiechom), jako by povedal Harabin, alebo je nanič, hej, lebo však vlastne to riešime len túto ad hoc situáciu, ktorá vznikla, a podľa deklarácie ministerstva kvôli Radičovej, a la Radičová a podľa deklarácie časti opozície kvôli neschopnosti ministerstva a PPA-čky.
Takže ja by som trošku ubral z toho optimizmu. A kvôli poľnohospodárom to poviem, že tá rekapitulácia, čo mi na tom vadí a čo považujem za rizikové a prečo napríklad tam svietime, hej, lebo v rámci severokórejského hlasovania, ktoré vlastne tuná v parlamente sa už zvykne objavovať, a takého vytlieskavania, a tak sme sa zdržali v zásade jediní. A uvidím, však budeme mať nejakú dohodu aj na klube, že ako budeme postupovať.
Ja som skeptický k tomu, aby som sa podpisoval, keď ma netreba, či ja za to zahlasujem, alebo nie, to prejde. Vy vládnete, ja nevládnem, vy vládnete, nech sa páči, berte zodpovednosť (povedané so smiechom), prečo nás do toho vťahujete. A prečo by som mal zobrať zodpovednosť za to, čo mi tam vadí, a to je presne to, o čom chcem aj hovoriť a čo je to vlastne novinka po tej rekapitulácii, čo poviem a čo sa nezmenilo, som sa naschvál bol spýtať aj u nás na výbore, hej, či sa vie nejaký pozmeňovák, či sa niečo zmenilo, nič sa nezmenilo, všetko je tak, ako tam bolo, so všetkými ustanoveniami.
Takže k tej rekapitulácii, teda ja si myslím, že teda robíme to iba pre tento rok, lebo už budúce roky to nenastane, to už deklarovali aj smeráci, že to nenastane, a ja verím, že keď tu bude alternatíva voči nim aj v poľnohospodárstve, tak to nenastane. Chcem veriť, že tam budú takí ľudia, že to nenastane, že to, čo majú dostať poľnohospodári, dostanú vtedy, keď majú, a nebude treba využiť ustanovenia tohto zákona.
Čiže pre tento rok vlastne vytvárame nejaký ad hoc model, ktorý v zásade vytvára nejaké otázky, ktoré neboli žiadnym spôsobom zodpovedané, hej? Nerozumiem sume alokovanej na celú tú pomoc. Je niekde na úrovni 250 mil. Ak je 250 mil. a môžte podporiť tých, čo zatiaľ nedostali tie platby, ale len do výšky 70 % tých predpokladaných budúcich platieb, tak si jednoducho vydedukujete to, že 250-krát 1,3, vyjde, vyjde vám niečo na úrovni 320 mil. Čiže čo je predpoklad, že 320 mil. nebude vyplatených? Alebo 320 mil., lebo my nehovoríme, doteraz čo ste nevyplatili, my hovoríme o tom, že komu plánujete alebo čo sa, čo, čo vlastne, čo je predpoklad nevyplatiť. Čiže je predpoklad nevyplatiť 320 mil. eur? Koľko je to podiel z celkovej výšky platieb? To je desivé číslo, na túto otázku nebolo zodpovedané.
Otázka je aj namieste, že koľkých žiadateľov sa to týka, lebo ak je maximálna pomoc pre jedného 100-tisíc, ale nemôže byť, nemôže byť tá, tá pôžička, ten úver väčší ako 70 % predpokladanej tej sadzby, čiže príklad, ten, čo má 200-tisíc, dostane len 100-tisíc, ale ten, čo má 30-tisíc nárok na priamu platbu, malý nejaký poľnohospodár, tak dostane len nejakých 20-tisíc. Čiže to sa môže týkať od 2 500, keby sme dali že 250 deleno, deleno 100-tisíc, od 2 500 žiadateľov, prísne vzaté, až po nejakých 7-tisíc poľ... a tých malých, čiže znova nezodpovedaná otázka, že ako pre, pre koho vlastne a z čoho vychádzal zákonodarca, keď to takto, takto navrhoval.
Samotný návrh znova mi dáva, nedáva mi logiku v tom, že čo je vlastne tá pomoc a koľko ľudí ju vlastne bude schopných využiť, keď prichádza v tej, v tom šate, v akom prichádza. Okrem toho, že vy zvoláte tri tlačovky a poviete, jak pomáhate (povedané so smiechom), a bude ma fascinovať, že niektorí od nás z opozície budú prikyvovať, že áno, pomáhame. Nie som si celkom istý, podľa mňa mali by sme hrať s tými ľuďmi fér, nechali ste ich tak, nechali ste ich v tom, nepomohli ste, dokonca včera či predvčerom ste ani nezahlasovali, znova ste, smeráci a HLAS, ste nezahlasovali za prieskum v PPA-čke, nechali ste ich v tom a teraz sa idete postaviť niekde pred kamery a povedať, že im idete pomáhať. Hrozný cynizmus z toho ide, hrozný!
Lebo tá pomoc je v čom? Ako vravíte, že majú si požiadať, majú ručiť priamymi platbami, dobre viete, že 90 % tých žiadateľov už dávno ručí priamymi platbami, to je prvý záručný mechanizmus, ktorý poskytujete, keď idete do banky. Dávno už tí všetci, čiže môžte to úplne odpísať. Ohľadom toho, že chcem využiť túto super ponuku, za ktorú zahlasoval skoro celý parlament, idem ju, ide ten žiadateľ, chudák, zoblečie montérky, dá si oblek a ide do tej Štátnej záručnej sa spýtať: „No, pane zlatý, dajte nám priame platby. – „Ručte tými plat...“ – „A však tými už dávno ručím, však to bolo prvé, čím som ručil.“ – „Aha. Tak dajte nejaký majetok.“ Tak to ste tiež nezodpovedali, až potom, keď ste sa zbadali, tak to ste mu potom pošuškali, Robertovi Ficovi, že ten majetok, už som to tu odhovoril, nechcem sa opakovať, nie je to také jednoduché, hej, zakladať majetok. To nemôžte prísť a povedať: „Mám, niečo mám, myslím si, že to toľko stojí.“ Ani banka nemôže zobrať niečo, lebo to toľko, si myslí niekto, stojí, tam sú znalecké posudky, záložné zmluvy, vklady do katastra. To sú všetko veci, ktoré určitú dobu trvajú, a teraz mi len, kto by mi zodpovedal, lebo pán minister mi nezodpovie, kto by mi zodpovedal tú moju otázku, ale však keď do 30. 6. to všetko bude vyplatené, načo by si kto požičiaval na dva týždne peniaze? To už v akom probléme, viete, že čo vám už porieši to, že či to dostanete v piatok alebo na druhý týždeň v pondelok? Už nedelí, nenásobí. Viete, to už naozaj nie je vec zásadného významu, alebo teda je to to, že už pripúšťate, že klamete, že nebude to do 30. 6. a že bude, bude to, bude, sa to posunie.
A potom o koľko sa to posunie, keď alokujete 250 mil.? Lebo tam nastupuje ten degresný mechanizmus, že čím neskôr to budete vyplácať, tým viac sa štát bude na tom podieľať z našich zdrojov, zo štátneho rozpočtu. Ale všetci tu ideme teraz byť happy a budeme tu teraz tlieskať, že jak sme pomohli poľnohospodárom, hrozne cynické mi to príde. Že sme nezodpovedali, nerozprávame sa o tom, ale budeme tu všetci – a však sme vám pomohli. Áno, tej laickej verejnosti sa to bude zdať a budú to tak chápať – že však im pomohli, čo chcú? Hrozne je to nefér, proste taká nepoctivá hra mi to príde.
A ta naša obava, ktorá tam bola, moja, ja, ja mám ohromnú skú... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Rečník pokračoval v rozprávaní, po chvíli sa mu mikrofón opäť zapol.) ... a žiadne peniaze. (Reakcia z pléna.) Jaj, už mi došiel čas? Pardon. (Povedané so smiechom.) Škoda, lebo som nepovedal tú výhradu.

Ja som si uvedomoval, však koniec koncov som to aj uviedol, že je to taká zvláštna formulácia, pocitové vnímanie, ale, viete, nemôžete všetko nadátovať. Neexistujú dáta na všetko. A kto by počítal hlodavce?
A ak bola nejaká ambícia počítať medvede, tak máme pocit, že také rozpačité to je, lebo nemáme zatiaľ nejaké výsledky, čiže ak nemáme dáta, tak potom môžeme hovoriť o štatistických parametroch, ktoré nás nastavujú na nejaké pocitové vnímanie, hej. A ja som to nepovedal, ale to, mne sa to celkom hodí, lebo viete, že pocitovo – nepocitovo. Orava je, ja, Orava je husto zalesnený región, a, prísne vzaté, viete, keď sledujete tie správy, že kde bol medveď, počuli ste niekedy, že bol medveď na Orave? To by stálo za to, že, že prečo nebol vlastne medveď na Orave. A viete, dajme pozor, lebo ak ten problém nebudeme riešiť, tak bude taká situácia, že vlastne na Orave problém s medveďom neexistuje, lebo tí ľudia sa neudávajú navzájom, hej, nežalujú na seba a nejakým spôsobom to asi riešia, hej, a vyriešia, hej, a zdá sa, že ako keby na Orave, ako keby medvede Oravu obchádzali. Nie je to tak.
Ale že proste áno, my sme dospeli do štádia, musíme to riešiť, máme na to nástroje, ako to riešiť. Ak nemáme dáta, kľudne máme mať právo pocitovo to nejako vnímať aj z tých štatistických výstupov, ktoré máme. Otázka je, že ako. A ten návrh, ktorý tu je, ja som si len toľko dovolil, že upozorniť na riziká, a vnímam ich, že tam sú.
Ďakujem.

Alojz, teraz, ty si sa prizval z nejakých interných vnútrostraníckych a vnútroklubových informácií, tak aj ja sa priznám. My sme aj veľa diskutovali, ja poviem na rovinu, že mne je ochrana prírody veľmi sympatická, nakoniec, však som aj spolutvorcom zákona zviera nie je vec, viacero iniciatív.
Ale čo mi sympatické nie je už, to je už taký ekoterorizmus, a podľa mňa stav, ktorý tu bol, je niečo také. No, aby nemohli orgány na to určené, a kľudne nech teda k nim patria aj poľovníci, veď kto iný, aby nemohli vlastne eliminovať medveďa, ktorý tam pobehuje niekde po obci, mne to akože, ja, ja toto nie je moja téma, ale mne to ako laikovi prišiel chorý svet, že musíme čakať neviem koľko rokov na to, aby sa rozhodlo, že či ten medveď áno, alebo nie, a ako vôbec. Čiže ja som uvítala, že sa to nejako, nejako rieši, ide riešiť, no a bola som ja celkom aj naklonená k tomu ústavnému zákonu, ktorý sa verejne veľa kritizoval, a tak vravím si, však sú tu tie rozhodnutia, musí sa to robiť takýmto spôsobom, inak to nejde, kontaktovala som aj pána ministra, aby mi vysvetlil teda dôvody, konzultovali sme, no a zrazu bum, prišiel teda iný zákon, a poviem pravdu, že tento ma znepokojuje viac. Ja rozumiem, že napríklad právnikom lezie na nervy forma ústavný zákon a podobne, ale mňa na tomto zákone trošku znepokojuje práve to, to som si aj u pána ministra uverova... overovala, či môžu byť strieľané aj iné zvery, za akých okolností by to teda bolo možné, keď pán minister mi povie, že nie, a predpokladám, že bude aj k tomu vystupovať, tak možno toto by som ja nejako ocenila, keď sa vysvetlí, tak prečo potom pán Huliak hovorí o tom, že KDH urobila chybu a že teda bude sa môcť.
Alebo to, že polovica krajiny bude teda v tej mimoriadnej situácii, no ospravedlňte ma, ale mne po covide toto vôbec nie je sympatické, lebo my sme boli tí, čo sme sa ozývali proti, takže ja konkrétne dve tieto námietky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci (rečník sa obrátil k predsedajúcemu), bez prívlastku na druhýkrát dneska (rečník naráža na oslovenie konkrétneho predsedajúceho vo svojom predchádzajúcom vystúpení, pozn. red.), vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona chcem niečo uviesť, pokúsim sa byť, ako sa len dá, vecný.
Tam je zaujímavý ten prvok a neviem, jak to idete kulantne vyriešiť, lebo ja som sa aj pýtal pána predsedajúceho, že my vlastne máme dvakrát otvorený, alebo dvakrát ten istý zákon, teraz o ňom rokujeme a, prísne vzaté, niekde v podate... a ešte ani neni doručený, je znova ten istý zákon, ale rieši inú situáciu. Nerieši medveďa, ale rieši rúbanie, hej, skúsme si to tak mentálne skrátiť a neviem, jak to idete vyriešiť. Či to vyriešime tak, že toto teraz rýchlo zbehneme, vyriešime, vybavené a od pondelka ideme rúbať, alebo, alebo to tam skúsite prepašovať cez pozmeňovák, čo teda sa javí, asi že možno to tak vyskúšate.
Tu chcem ľudí upozorniť, prosím vás, že ak to niekto pozeráte, tak dajte pozor, lebo oni zneužili aj toho medveďa na to, že tam vkladajú niečo, čo naozaj výraznou, výraznou, výraznou zmenou, výrazným spôsobom pozmení charakter a rast našej krajiny. Tvár našich obcí, miest, prímestských oblastí, oblastí popri obciach. Výraznou. Vaše deti sa vás budú pýtať, kde sú tie stromy, mama. Keď pôjdete behať, nebudete mať okolo čoho, keď budete kočíkovať, nebudete mať tieň. Nechcem tu hrúziť, ale viem, kde sme, viem, kde žijeme, a viem, kde ako to drevo, ako rezivo a drevo ako štiepka niekomu chutí. Takže, ľudia, buďte na pozore, medveď ide poslúžiť aj ekonomickým záujmom o drevnú hmotu. Státisíce kubíkov drevnej hmoty sú v ohrození tým, čo idú meniť ten zákon. Ako to chcú prepašovať, ešte nevieme, uvidíme.
Čo sa týka tohto návrhu, ktorý tu je, pre základnú kalibráciu, lebo mňa mrzí trošku, že ako sa to tu polohuje, ako keby tu boli dva tábory. Ako keby tu bol nejaký tábor, ktorý hovorí, že medveď je mačka, hej. Akože naozaj že ak tu pán Malatinec bojoval s nejakým imaginárnym nepriateľom, no pekné vystúpenie, sa mi páči, títo Podpoľanci to vedia, hej, že proste áno, v poriadku. Ale s kým ste bojovali? Viete, že s kým, komu ste to adresovali (povedané so smiechom), lebo, ja, ja som tak kukal, že, viete, že ako keby ste si vytvorili slameného panáka. Naozaj ten, ten problém, tá základná kalibrácia u mňa určite a predpokladám, že hovorím aj za náš klub, a viac si nedovolím ani nikdy, že za opozíciu, ale všetci vieme, že to je problém. Však je to problém, však otázka nestojí, či to je problém. To tu spochybnil niekto? Je to problém. Naozaj je to veľký problém, je ich moc, treba to riešiť. Otázka je, že či to, čo ste predložili, je to, to pravé orechové, to hádam môžme povedať, nie? Či máme za všetko tuná ako tancovať s vami rituálne tance? Teraz sme tu boli jediní, ktorí sme sa zdržali pri údajnej pomoci poľnohospodárom. To zas bude kriku, nie, že ak nechceme pomáhať poľnohospodárom, ale prečo by sme sa my mali zúčastňovať falošnej hry na pomoc, na to, aby niekto mohol vybľakovať, pardon, za výraz, že jak on pomáha, a pritom reálne nepomáha. Ja si už len počkám na tie aplikačné výstupy z tejto údajnej pomoci, že koľko toho bude. Problém je, problém existuje.
Ako sa hovorí, keď je problém, tak je čo riešiť, a teda že poďme sa rozprávať o tom, či, ako, akým spôsobom to riešiť. To, že problém je, dokazuje, lebo tu sa tak boríme s tým, a medveďov veľa, málo, niekto sa nám hnevá, nepoviem meno mojej kolegyne z klubu, keď tento príklad spomínam, ale ja ho mám naozaj rád, lebo ja som človek častokrát, a nieže častokrát, ja som človek aj z praxe a vnímam problémy proste v nejakom takom, by som povedal, v tom dennodennom pohľade a možno nemám úplne dáta, ale sú také, čo sa nemusí javiť akože správna cesta, aleže aj pocitové vnímanie.
A ja vám poviem napríklad pocitové vnímanie premnoženia hlodavcov, potkanov napríklad, ja viem, že to znie hrozne aj v kontexte toho, ale pocitové vnímanie hlodavcov, hej, ako sa posudzuje. Ony tu boli, sú a budú. Poväčšine sú v tých kanáloch, hej, proste tam sme ich zatlačili a nevnímame ich. Ne, ne, nekonfrontujeme sa, vtedy nám to až tak, až tak nevadí. Keď vidíme za bežného dňa pri smetiakoch ich výskyt a pohyb, vtedy nie nejaký, proste vtedy sa začne hovoriť o premnožení. Všimnite si aj, boli aj také príspevky aj, aj v televíznych novinách, že áno, že premnožené, rozprávame. A čo ich niekto počítal? Viete, že to je, to je to pocitové alebo také to vizuálne vnímanie toho stavu a javu, hej.
Čiže tak dovoľte mi preniesť ten mostík aj na medveďa, aj keď mi je ľúto medveďa v tomto kontexte, lebo porovnávať ho, ho s hlodavcom, ale tiež ak štatisticky niečo niekedy sme videli a počuli, tak teraz pripusťme, že toho je o niečo viac možno aj tým, že každý má mobil, a niekto, viete, že fotí, dakedy možno ich bolo, tiež sa stretli s tými medveďmi, ale nemal hneď rýchlo niekto pri sebe mobil, prišiel dole do dediny, povedal, že stretol medveďa, a nikto mu neveril, lebo však si predtým vypil polku fľašu borovičky, tak mu neverili. Čiže dneska, viete, že aj to môže byť ten nárast zaznamenaný v tom, že máme tých obrazových dokumentačných prostriedkov o niečo viac, ale aj reálne to, že tie, tie, to, ako to vzniká, ako sme s tým konfrontovaní, nechcem povedať na dennej báze, ale na relatívne častej báze, je, umožňuje nám povedať, že je problém a medveďa o niečo viac, ako Slovensko unesie, hej. Proste je tu nejaká kapacita toho, je to úložnosť toho, tej plochy a áno, ak sa máme podeliť, tak sa budeme musieť dohodnúť, že koľko, aby sme naozaj tie, tie procesy nedopadli tak, že, že vyženieme ľudí z lesa, lebo to by som hodnotil ako veľmi zlé.
Ja to poviem na takom príklade, moja manželka má aj červenú, to je tá trasa od Dukly až po, kde to sa ide, až po Devín, celú tú červenú, hej, to prešla, ona je veľká turistka aj ja som veľký turista, my máme schodené, prejdené, proste je to radosť. A chcel by som v tom nejakom, aj v tomto nastavení zostať, pravdou však je, že manželka odmieta teraz už posledný čas so mnou chodiť do hôr.
Pravdou je, že ja som napríklad mal takú obľúbenú trasu, trošku odbočím, ale však pre, v prvom čítaní môžem, že som si nechal a nechali sme auto, bol, kolega ma zaviezol na Trangošku, čo je južná strana Ďumbiera, ja som vybehol na Štefáničku, tam si dal parenú buchtu a zbehol som Jánskou dolinou a tam ma kolega počkal a nasadol som do auta. Krásny beh, krásna túra, krásne prostredie, strašne ma to, strašne som bol, ma to bavilo, ale posledný čas som už chodil tak, že som si bral prázdnu plastovú fľašku, tá vydáva ináč najväčší zvuk, vydáva prázdna plastová fľaška (povedané so smiechom), by ste neverili, a keď bežíte a si s ňou búchate o stehná. Čiže áno, proste takto som behal, niekto keby ma stretol, tak povie, tomu už úplne hrabe, hej, ale ja som teda sa snažil, lebo tam tá Jánska dolina je tým povestná, hej. A ja som, niekedy už sa aj stmievalo, aj neviem čo, tak mám odvahy dosť, ale zase nechcem, keď nemusím, a umenie je aj predchádzať problémom, nielen sa do nich vrhať. Čiže aj toto som ja už v poslednom čase robil, ale verím a chápem veľa ľudí, že proste radšej neriskujú a nechcú behať s plastovou fľaškou po, po lese, takže budeme sa musieť, budeme sa musieť podeliť, problém existuje.
Teraz že či toto riešenie je tým riešením pre ten stav. A tu mi dovoľte zapochybovať. Zapochybovať nielen preto, že som a priori proti, lebo to poznáte, nieže ešte ani nevie proti čomu je, ale vie, že už je proti, lebo princíp, nie, že však ja som si to prečítal, ten návrh zákona, ja nebudem hodnotiť ten politický kontext, ktorému nechápem, ale však to sa nevyžaduje, aby človek chápal všetkému, nechápem tej spolupráci, že opozičná strana píše vládne zákony a že načo to bolo dobré a prečo to bolo dobré, to dám úplne bokom, vecne sa vrátim k tomu návrhu, že či tento spôsob riešenia veľkého problému je správny. Skúsim pomenovať nejaké chyby, ktoré som identifikoval, a či sa dočkám odpovede, neviem, ale však mojou povinnosťou je na ňu upozorniť a možno mi budú vysvetlené, že nie. Ale nie som si istý.
V čom, si myslím, že je problematický ten návrh zákona, to už bolo, odznelo nie raz, nie dva, ale však pre istotu to poviem, aby niekto nepovedal, že som to zabudol, hej, že ste vyliali s tou vaničkou aj rysa, chudáka (povedané so smiechom), aj vlka. Na vlkovi mi špeciálne záleží. Ja neviem prečo, ale mám taký vzťah k tej šelme, ale však to je moja osobná pohnútka, že prečo ste to kategorizovali, že tam vám bol zákon o poľovníctve dobrý, lebo tam sa odvolávate na zákon o poľovníctve, ktorý definuje, že medzi veľké šelmy patrí medveď, vlk a rys, tam vám bol dobrý a už potom ste ho viacej nepotrebovali, že. Tak ste mohli užšie definovať, že čo, koho chcete riešiť, lebo doteraz to bolo problém s medveďom, a zrazu to už je aj vlk, aj rys.
Pán minister povie, á, to tam, prosím vás, však my dáme výnimku, to vôbec tam nemá s tým súvis, to je len taká formálna záležitosť, to bude medveď. No ale zaujímavé je potom vyjadrenie pána Huliaka, ktorý sa nechal počuť, to video som si dvakrát pozrel, že áno, že ešte sa tešil, ako kádeháci urobili chybu a že vlastne ani nechceli a nevedeli, ale spôsobili to, že vlastne môžu odrazu riešiť aj vlka, lebo Huliak chce riešiť všetko, hej, aj vlka. A dokonca mu ušlo, že aj rys je poľovnou zverou. Jemu nevadí ani ten rys, hej, lebo rys je poľovnou zverou a rys je krajší nad krbom ako v lese, hej, v svete Rudolfa Huliaka. Takže, hej, tam to nesedí, čiže oni tie procesy, ten zákon, keď ho takto pomenujete, tak asi podľa mňa tak sa to musí riešiť, lebo tak keď bola vyhlásená tá mimoriadna situácia pre veľkú šelmu, a veľký... medzi veľmi veľkú šelmu patrí aj to, tak niekto picne toho vlka a povie, no však, ale však pozrel som sa, mám poľovnícke skúšky, je tam aj vlk, takže som strieľal správne. Ale priznávam, že mi tu niekto, ma vráti na zem a povie, že, že nie. A nie som si istý.
Nepríde mi náležité problém, ktorý je, dávať medzi zemetrasenie a pandémiu. Viete, lebo vraziť problém s veľkými šelmami, nie je to už, lebo podľa tohto návrhu zákona my máme problém s veľkými šelmami, a vložiť veľké šelmy medzi pandémiu, teroristický útok, zemetrasenie, ja neviem čo... (reakcia z pléna), smogovú situáciu mi nepríde náležité, príde mi ako neadekvátne. Príde mi ako keby, ale síce aj sekundárnym dôkazom toho, že nevieme zvládať veci štandardne, používame prepálené veci. Trháme fialky dynamitom, hej? Lebo toto naozaj sa tak môže javiť.
Vadí mi vágna formulácia, vadí mi, nieže vadí, ale tak upozorňujem na ňu, vadí mi vágna formulácia, že prečo je možné vyhlásiť tú mimoriadnu situáciu, že kedy je ten stav, že môžte spustiť tie procesy podľa toho zákona a tá formulácia je naozaj vágna, hej? Že môže zjednodušene pre lepší pochop to poviem, pocitovo niekto sa šuchne niekde v húštine, a povie, že medveď, hej? A bol-nebol? Hej že môže, áno, môže šuchnúť v húštine aj medveď, ergo môžete spustiť tieto procesy. (Reakcia z pléna.) Možno som to vyexponoval, ale naozaj tá formulácia, že môžte to zaťať vtedy, keď je nežiaduci výskyt veľkej šelmy, je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená na základe analýzy územia ako stav, ktorý predstavuje riziko ohrozenia života, zdravia alebo majetku – tomu sa ešte budem venovať, týmto, trojčlenke – v súvislosti s výskytom veľkej šelmy na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Je to fakt taká, taká čudná formulácia, ktorá je veľmi vágna, a môže spôsobiť to, že mimoriadnu situáciu vyhlásia pomaly všade, hej, že nemáme cez, cez čo to merať, nemáme to cez čo merať, že čo je teda tým naozaj reálnym spúšťačom toho, či kto to povie, že spustia sa tie, tie procesy. Ale znova, hej, môžem byť pozitívny, že bude to naozaj iba pri skutočnom, skutočnom probléme.
Potom tým pádom, že nastane tá situácia podľa tejto vágnej formulácie, tak sa spustia nevágne, nevágne skutočnosti, lebo vyhlásenie mimoriadnej situácie není sbíraní borůvek, hej? Vyhlásenie mimoriadnej situácie má odraz v zákonoch, v plneniach, v povinnostiach. Naozaj to sú, akože to je vážna, vážna záležitosť, nie tak ako núdzový stav, čo je ešte vyššia forma, lebo núdzový stav môže vyhlásiť iba štát, mimoriadnu situáciu môže vyhlásiť aj okres, aj kraj, aj župa, ale tiež nastávajú zo zákona niektoré javy, ktoré si tiež treba pomenovať, a jeden z tých javov je, že sa vlastne ináč postupuje v otázke verejného obstarávania, čo, prísne vzaté, keď už teraz nebudem tak pozitívny a nadšený zo Slovenska, že viem, že sme tu všetci úplne, všetci čestní a najčestnejší, akých kedy táto zem nosila, tak niekto spustí, vyhlási mimoriadnu situáciu a v rámci mimoriadnej situácie vyobstará... vyobstaráva nejakých 4 x 4, lebo v danom momente budem môcť (povedané so smiechom) bez, bez súťaže, lebo to vecne s tým súvisí, lebo 4 x 4 potrebujete na to, aby ste toho medveďa chytili. Možno exponujem, ale nastať to môže, vieme, kde žijeme.
A potom nastáva, aj to treba tým čestným ľuďom korektne povedať, že keď sa vyhlási mimoriadna situácia, tak zo zákona sú aj povinnosti pre obyvateľstvo. Povinnosti pre obyvateľstvo môžu kľudne, obecný úrad môže nariadiť, berte hrnce a búchajte cez celú dedinu, aby ste vyplašili medveďa, alebo berte hrnce, proste môžte, ja viem, že sa to môže javiť pritiahnuté za vlasy, ale to tam je. A treba to tým ľuďom korektne povedať, že to chcú. Kľudne vám môže Huliak alebo niekto z poľovníkov zobrať vašu 4 x 4 a povedať, že naháňajú medveďa, dajte mi tú štyri krát štyri, vaše auto, lebo potrebujem ísť hore na grúň ho chytiť. Kvôli korektnosti by ste to tým ľuďom mali povedať.
Otázka má byť notoricky známa, bolo to tu ix-krát povedané, možno to ešte aj bude povedané, my naozaj z tej formulácie, čo je v zákone, nerozumiem, prečo je to tak formulované, lebo vlastne ak doteraz sme hovorili, že vnadiská sa nerobia, ale však to je hoax pomaly a neviem čo, tak teraz vlastne hovoríte, že vnadiská sa robia a aj sa budú robiť, aj keby bola mimoriadna situácia, len ich nemôžte urobiť s úmyslom vylákať veľké šelmy.
Zoberte si tú formuláciu, hej, že vlastne vy môžte urobiť, lebo ako ten medveď rozlíši, že aha, toto je pre diviaka, to neni pre mňa, hej, viete, lebo medveď žerie na 80 % to isté, čo diviak, alebo aj srna, hej, čo... (reakcia z pléna), alebo na sto percent, plus ešte mäso si dá. Ale čiže toto naozaj sa môže sa nám stať to, že teraz vnadiská budú úplne legálne, lebo však dokonca sú už v tom zákone, len jediné, čo musíte povedať, keby sa vás niekto pýtal, že vy ste nemali úmysel prilákať veľkú šelmu. To, že tam prišla, čo vy s tým máte? Hej? Lebo vlastne to vy za to nemôžte, že tá veľká šelma tam prišla (povedané so smiechom), lebo vy ste nemali úmysel ju tam prilákať. Znova. Ako podľa mňa zaslúžilo by si to, tá vážnosť situácie by si zaslúžila lepšiu, lepší syntax alebo lepšie, lepšie formulácie.
A poslednú vec, čo identifikujem ako rizikové, a toto je rizikové aj s odrazom pre štátny rozpočet, tak ťažko skúšaný štátny rozpočet. Máte tam, že tú mimoriadnu situáciu možno vyhlásiť, nieže aj keď je splnená táto aj táto podmienka, ale máte ju, že je táto, alebo táto. Zjednodušene, mimoriadnu situáciu možno vyhlásiť, keď je ohrozenie zdravia alebo života, alebo škody na majetku. Úplne samostatne. Čiže akonáhle sú škody na majetku, tak tiež môžte. Nemusí tam byť súvislosť s ohrozením zdravia a života.
Potom ale môže nastať situácia, a na to upozorňujem, že sa niekto môže cítiť diskriminovaný z pohľadu toho, že ako sa tvoria zákony, lebo on má tiež problém, tiež mu zver spôsobuje škody na majetku, síce ho neohrozuje, ale škody na majetku mu spôsobuje a v jeho prípade zákonodarca nekonal. A prečo nekonal? Lebo keby tam bol kumulatív, tak môžme povedať, že vysoká, hej, párnokopytníky, proste to, čo vidíme aj tuná po Záhorí, proste tie veľké stavy vysokej zveri, ktoré požierajú tie, hodnota tých požerov, straty niekde identifikujú poľnohospodári na úrovni 15 mil. ročne, čo, čo je dosť. Nemôžu, môžu sa sťažovať tak akurát na lampárni, ale prijatím tohto zákona v tejto podobe sa oni môžu cítiť dotknutí a povedať, no moment, vážení, dobre, tak ten daniel alebo muflón neohrozuje život a človeka na živote alebo zdraví, to je v poriadku, ale spôsobuje škody. Keby ste tú formuláciu mali, že spôsobuje ohrozenie života a zdravia a škody, tak vtedy by ste sa... by sa nemohli cítiť diskriminovaní. Keď je tam alebo škody, tak sa úplne kľudne môžu cítiť diskriminovaní. A tuná som si to ešte overoval, môže nastať situácia, že sa majú možnosť aj brániť, a keby sa nedovolali nejakého ucha u nás v poslaneckom zbore alebo u prezidenta nového, alebo u generálneho prokurátora, ktorý môže podať ústavnú sťažnosť, od 1. 1. 2025 je možné podať ústavnú sťažnosť. Je to novela zákona a tá potom môže, ale ja si myslím, že vie byť kvalifikovaná, a Ústavný súd by sa mal s ňou vysporiadať, že ako je možné, že sa tvorí zákon tak, že keď nejaká zver spôsobuje škody, tak im nastupujú tie procesy, aby sa eliminovali tie škody, dokonca v určitom ohľade aj sanovali tie škody, a v našom prípade nie. A čo sme my horší? Viete, že to je, to je potom, mala by byť taká zásada, že zákon nesmie diskriminovať. Prečo by ste vy mali byť diskriminovaní, hej?
A že, a, prísne vzaté, to môže, vrátim sa späť k tomu potkanovi (povedané so smiechom), to môže byť aj situácia toho potkana, hej, že potom aj mestá a obce, tí, čo budú mať premnoženie, dokonca oni sa môžu veľmi kvalifikovane a odôvodnene obrátiť na Ústavný súd, že potkan dokonca spôsobuje ohrozenie na zdraví a živote a hospodárske škody. Len neni veľká šelma, hej? Čiže jediný rozdiel je, že neni veľká šelma, takže naozaj neviem, či ste sa s tým zaoberali, alebo nezaoberali. Prečo to hovorím? Že ak by sa tieto procesy spustili, ak by niekto takú kvalifikovanú ústavnú sťažnosť dal, ak sme právny štát, mal by uspieť, lebo nemôžte tvoriť zákony tak, že niekomu áno, niekomu nie, tak potom to má veľký dôraz a odraz aj v štátnom rozpočte, lebo tie škody sú vysoké a aj eliminácia toho, ako sa budú sanovať tie škody, je náklad.
Preto ma prekvapuje, a už budem končiť, že ako je možné, že ste v hodnotení vplyvov napísali, že to je na nulový vplyv na štátny rozpočet. Ako spustením... Alebo aj nulový vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Spustením procesov mimoriadnej situácie vyplývajú aj povinnosti pre tých účastníkov toho konania, že musia konať niečo, musia niečo robiť, tým ľuďom musíte dať nejaké peniaze, niekto musí natankovať, niekto musí ten patrón kúpiť, nie? Proste to všetko sú náklady, hej, ktoré treba nejakým sano... spôsobom sanovať. Nemôžte do dôvodovky napísať, že to má nulový vplyv na štátny rozpočet. (Reakcia z pléna.)
Všetko nakoniec platí štát. Viete, prečo majú niektorí starostovia radi sneh? Ani ho toľko nenapadne, jak rýchlo vyhlásia mimoriadku, lebo všetky pluhy prepláca, prepláca štát. No. Čiže ako pluhovanie a traktory. Čiže dajme naozaj pozor. Neviem, ako je vôbec možné, že, alebo kto to vlastne pripravuje, tie zákony, hej, keď proste napíše, že to má nulový vplyv na štátny rozpočet, lebo to je, to je hoax, hej, to je absolútna hlúposť, že toto má nulový vplyv na štátny rozpočet.
My sme, pán minister, neviem, či ste zachytili, a kebyže náhodou nie, tak teraz vám poviem, ale podľa mňa ste zachytili, my sme mali aj takú iniciatívu, aj taký brífing sme spravili, že sme teda ponúkli, že, že poďme sa o tom rozprávať, poďme nájsť nejakú platformu, hej, na ktorej by sme efektívne, rýchlo to sa snažili riešiť. Nič. Nič, absolútne nula bodov. Čiže viete, ak ste mali ambíciu dospieť k riešeniu toho, že vám zahlásia alebo že sa našla celospoločenská zhoda na tom, viete, aby ste si vy z toho neurobili svoju súkromnú vojnu s pánom Huliakom, že ak my sme tu promedveďovskí a vy ste (povedané so smiechom), vy nám tu chránite tie nevinné ženy a deti, tak proste keď ste chceli navodiť atmosféru, že, že celospoločenská zhoda je, tak prečo ste absolútne nijako nereagovali na tú našu ponuku, že chceme niečo do toho prispieť? A zjavil sa tu iba ten návrh pána, teda od KDH, ktorý ste už všetci vedeli, že je úplne, úplne geniálny. Dovolím si tvrdiť, že má riziká, niektoré z nich som sa snažil, snažil pomenovať.
Aby som neskončil len tak, lebo však skritizovať vie každý, a čo teda, a neviem čo... Dá sa to, musí sa to riešiť dokonca, ale by som to riešil vecne, príslušne. Nemôžte, nemôžte riešiť, ja neviem, školstvo cez energetiku, nemôžte, viete, že robiť, ja by som medveďa a veľké šelmy medzi civilnú obranu, medzi zemetrasenie nedával. Vecne príslušnejší spôsob na riešenie a kulantnejší spôsob, menej rizikový mi príde cez zákon o poľovníctve, hej, ale to je presne tá platforma, ktorú sme chceli, o ktorej sme sa chceli rozprávať, ale viete, nebola chuť, nebola vôľa, máte to tam, idete trhať fialky dynamitom, nech sa, nech sa páči.
Takže tento návrh zákona, ktorý v tejto podobe tu je, môže byť zneužitý, fakt, môže vytvoriť niečo, čo nakoniec sa budeme čudovať, že fíha, však toto sme nechceli, môže poškodiť dokonca, môže v niečom pomôcť, ale môže aj v niečom poškodiť. Môže sa stať situácia, že príde možno až k nejakej tragédii, k nešťastiu, ale ja tu nechcem hrúziť, hej? To, to sa stať môže vždy, že vyjdete vonku a zrazí vás, ale vy zvyšujete predpoklad na to, aby sa niečo také stalo.
A nie je nepodstatná vec, že je možné, že hrozia škody pre štátny rozpočet. Ja viem, že vám to nevadí, lebo však vy tie peniaze oberáte zo stromu, ale my, čo na peniaze robíme, máme obavu, hej, že, že skade, lebo tu je nekončiaci príbeh populizmu, kde vlastne to neni, tu miliarda neni peniaz, bum-bum-bum. (Povedané so smiechom.) Nuž viete, takže ja by som bol opatrný vo všetkom tom, čo vytvára nejaké nároky a budúce nároky na štátne rozpočty.
Viete, keď poľnohospodári, doteraz ich nikto nepočul v tom, že im žere, srnky, muflóny, daniele im zožerú celú repku, nikto nič, hej, tak možno teraz ich nabudíte a poviete, no tak aha, tak toto ste vyriešili, tak poďte vyriešiť nám a začnú si oni uplatňovať všetky tie škody, ktoré mali, a všetky tie nároky, ktoré i keby uspeli, čo asi by možno aj uspeli, tak bude musieť hradiť a sanovať štát pri riešení toho problému v rámci mimoriadnej situácie.
Takže v prvom čítaní môžem aj takto. Neviem presne, že ako, vzhľadom na to, že ste to dali v skrátenom, čo sme boli za, áno, problém je taký, že má miesto, aby to bolo v skrátenom, nerozporujeme. Možno pre rýchlosť toho času, keby ste chceli niečo riešiť a vyriešiť, nielen politicky to zneužívať, tak sa dá ešte o niektorých veciach rozprávať, ako nájsť riešenie, ktoré nezabolí, hej, ktoré pomôže.
Ďakujem pekne.