Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá parlamentná diskusia na tom, na tom nijakým spôsobom neutrpí.
Ja si dovolím na úvod k tomu uviesť, pretože mňa to vždy naozaj veľmi prekvapí, keď k návrhom zákona, osobitne k tým, ktoré majú ísť v nejakom zrýchlenom konaní, tu nemáme ministra, ktorý by naozaj v tej oblasti bol doma. Je tu jednoducho taký zhon zo strany vlády riešiť niektoré právne úpravy, že zjavne ani ten minister, ktorému náleží, to nestíha, a toto je, ja som porozumela aj z vyjadrenia pána ministra obrany, asi je trošku zdravotne teraz diskvalifikovaný, že nie je pri úplnom zdraví, ale potom je otázka, bolo potrebné naozaj teraz prerokovať tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie? Bolo to naozaj teraz potrebné, bolo to teraz, teraz práve o tejto hodine sme to museli otvoriť, keď je zrejmé, že minister, ktorý to predložil na vláde, vlastne bude indisponovaný alebo nemá čas? To znamená, aká parlamentná diskusia tu bude k tomuto vládnemu návrhu?
K vládnemu návrhu, ktorý je tu predkladaný za mimoriadnej situácie, tak ako sme sa, ako je to zrejmé aj k samotnému odôvodneniu tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a tým, mimoriadnou situáciou je atentát na premiéra, však aj pre nás je to mimoriadne. Toto, toto všetky, všetci vnímame a súhlasíme s tým, ale keď tu má byť diskusia potom, či už o tom, že či takto rýchlo máme prijať právnu úpravu a aká to má byť vlastne právna úprava, tak ak to myslíte naozaj vážne, tak je dôležité, aby ste nám aj, aj dali signály, že chcete s nami o tom rozprávať, tak ja som zvedavá, koľkokrát vystúpi pán minister dopravy do tejto debaty a budeme tu naozaj nejakú debatu, diskusiu mať, ktorú ste nám nakoniec sľúbili, že chcete, sa prihováram ku koalícii, chcete, aby sme v rámci diskusie a dohody prijali rýchlo opatrenia, ktoré sú dôležité teraz pre spoločnosť, pretože tu máme polarizovanú spoločnosť, chcete, aby sme to spoločne riešili, tak ste sem prišli s návrhom, ku ktorému ste nám nedali žiadnu možnosť o tom diskutovať, narýchlo to máme prijať. A ja som naozaj zvedavá, koľkokrát sa pán minister dopravy tu prihlási a bude s nami o tom diskutovať, som naozaj zvedavá.
Prepáčte, sa smejete, pán minister, ale toto nie je smiešne! Je to vážna situácia v spoločnosti, veď vy sem prichádzate s tým, že teraz tieto návrhy máme prijať. Tak keď to myslíte vážne, tak, prosím vás, tak nám dajte signály k tomu, že to myslíte vážne, lebo ja to, ja to tak nevnímam, že to myslíte vážne, osobitne, keď sa tu teraz usmievate a smejete, keď sa pýtam, či budete s nami o tom diskutovať, pretože vy sem teraz prichádzate nám odôvodniť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie, vy ste nám prišli presvedčiť, že to je nevyhnutné teraz rýchlo prijať, a ten spôsob, ako sa k tomu staviate, tak nám ukazujete, že to vôbec pre vás nie je také dôležité a nemyslíte to seriózne voči nám.
Tak ako to máme potom brať vážne, tak môžme si, samozrejme, prečítať text vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale parlamentná diskusia nie je o tom, že si vymieňame texty, parlamentná diskusia, a o tom má byť toto rokovanie, že sa tu vzájomne počúvame, že my tu máme k tomu nejakú našu rozpravu, naše vyjadrenie a vy nám na to nejakým spôsobom reagujete a osobitne ten minister, ktorý sem prišiel za vládu, a to tu predkladá. A nepríde mi to vôbec smiešne, pán minister, vôbec nie, s ohľadom na to, k akej situácii vy nám to tu predkladáte, tak mi to vôbec nepríde úsmevné a smiešne.
Tvrdíte vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorú tu nikto nepopiera, a všetci sme odsúdili ten akt atentátu na premiéra, všetci sme ho tu odsúdili, tak je kvôli tomu potrebné prijať nejaké opatrenia.
Ako sa už tu k tomu vyjadrili aj moji predrečníci, mimoriadna okolnosť tu je, na tom máme všetci zhodu, ale je potrebné teraz tieto opatrenia prijímať takto rýchlo? Ako tieto opatrenia majú naozaj zvýšiť bezpečnosť v krajine a napomôcť nám znížiť polarizovanú spoločnosť? Ako nám pomôže to, že teraz rozšírime okruh osôb, ktoré dostanú ochranu, bez toho aby bolo preukázané, že vôbec nejakú ochranu tie osoby potrebujú?
Ja sa domnievam, že je dôležité, aby ochranu dostali tí, ktorí to potrebujú. A to nemusia byť len politici, môžu to byť aj novinári, nakoniec ľudia z občianskej spoločnosti, keď je potrebná tá ochrana, treba im ju poskytnúť. A určite nie automaticky predsedom tých, tých strán, ktoré sú v parlamente. Veď nakoniec iní predsedovia strán môžu byť v ohrození, ktoré sú mimo parlamentu. Tak je dôležité ju podniknúť a zabezpečiť štátom, veď predsa voči tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, pán poslanec Glück, že vy ste ju dostali pravdepodobne, tak som pochopila aj z našej debaty, kde sme boli naposledy v parlamente, a tak je to správne, tak je to správne. Ak sa cítite ohrozený a mali ste vyhrážky, je správne, že dostanete, samozrejme, ochranu aj s autom, všetko, čo k tomu patrí, ja vám to, ja si myslím, že je to dôležité, aby ste tú ochranu mali, a takisto ju má dostať každý, kto ju potrebuje, každý, každý z vás alebo niekto iný, ale nie z titulu, automaticky z titulu funkcie. Ak z titulu funkcie, tak, samozrejme, že to patrí tým, ktorí sú vo vyhranených situáciách ako činitelia vlády, alebo, samozrejme, predseda parlamentu, to je veľmi pochopiteľné, rozumiem, že predseda Ústavného súdu, ktorý už teraz tú ochranu má, no tak bez toho, aby sme to spochybňovali, tak, samozrejme, nemusíme k tomu ale ani prijímať právnu úpravu, proste takú, takáto, takáto ochrana už tu funguje.
Takže prvá otázka je, prečo teraz narýchlo treba prijímať nejaké opatrenia, prečo ich treba prijímať, kto je teraz ohrozený. Ak je niekto ohrozený, tak tú ochranu na základe súčasnej právnej úpravy dostane.
A ja to vidím skôr opačne, čo sa môže stať, že my teraz zabezpečíme automatickú ochranu vybraným osobám, ktoré sa o ňu ani, ktorí o ňu ani nežiadali, ja neviem o tom, že by tu všetci predsedovia politických strán, ktorí sú v parlamente, žiadali takúto ochranu, im ju automaticky zabezpečíme a potom nebude vlastne kvalifikovaných ľudí dosť, aby zabezpečili tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Však ani tých kapacít nie je, nie je dostatočne a to ja viem veľmi dobre, ja si pamätám rozhovor ešte s ministrom vnútra, kedy za mnou prišiel na základe... na začiatku funkčného obdobia, kedy zmapoval situáciu vo svojom rezorte aj počet osôb, ktoré sú na útvare pre ochranu ústavných činiteľov, kedy so mnou riešil, či skutočne všetci sudcovia, ktorí majú zabezpečenú takúto ochranu zo zákona, či ju musia mať, pretože tých ľudí, samozrejme, nie je nekonečné množstvo, ktorí zabezpečujú takúto ochranu, ani tých prostriedkov štátu nie je nekonečno, to znamená, že treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú.
Pamätám sa, ako sme mali debatu o tom, že aká ochrana je potrebná, pre ktorých sudcov, a či niektorí sudcovia ju naozaj ju ešte potrebujú. A či ja ju potrebujem ako ministerka spravodlivosti. Tak som sa o tom zamýšľala, ktoré osoby, ja som si zisťovala tú právnu úpravu v iných krajinách. Myslím si, že tá právna úprava, ktorá je teraz nastavená, je nastavená dobre, ak ju chceme rozširovať na automatickú ochranu, tak o tom treba normálnu, legitímnu, riadnu debatu, ale tie kapacity nie sú nevyčerpateľné, ani, ani ľudí, ktorí naozaj vedia kvalitne zabezpečiť takúto ochranu, či už ústavných činiteľov, alebo iných osôb, ktoré ju potrebujú, čiže treba v tom naozaj byť opatrný.
Domnievam sa, že to, čo naozaj je potrebné riešiť, v tomto návrhu vôbec nie je. Ja sa ešte vrátim, čo sa tu vlastne upravuje v tomto návrhu, ale to, čo mi tu naozaj chýba, je riešenie vlastne tej podstaty, o čom sa tu rozprávame, o tej polarizovanej spoločnosti, o vyhrážkach naprieč spoločnosťou, prečo vlastne ideme poskytovať automaticky niekomu ďalšiemu ochranu.
Ja sa domnievam, že nie je dobré nastavenie súčasné pri vyhľadávaní vlastne páchateľov tejto trestnej činnosti, ktorá súvisí s vyhrážkami, a pri nastavení aj právnej úpravy pri vyhľadávaní aj tých páchateľov priestupkov, ktorý súvisia s vyhrážkami, pretože tá hranica je pomerne tenká, dostať sa vlastne od priestupku k tomu trestnému činu, ktoré súvisia... ktorý súvisí s nebezpečným vyhrážaním.
Ja sama či už ako ministerka spravodlivosti, alebo nakoniec aj poslankyňa čelím množstvu vyhrážok aj dnes, aj domov mi chodia listy s vyhrážkami, rovnako som k tomu robila trestné oznámenia, kde trestné oznámenia nakoniec skončí na obvodnom oddelení Policajného zboru. A toto je podľa mňa problém, to nie je v poriadku, že tak ako čelíte vyhrážkam, či už v rámci koalície, či už v rámci opozície alebo či tomu čelia novinári, alebo iné osoby, ktoré sú verejne činné, tak tie vyhrážky zjavne robia určité skupiny osôb, je dôležité, aby to nebolo rozhodené po celom Slovensku.
Ale domnievam sa, že ak naozaj chceme, aby sme tieto vyhrážky eliminovali, ktoré sú nebezpečné, môžu začať tým, že to má úroveň priestupku, a potom pokračujú ďalej a má to úroveň už trestného činu, tak sa domnievam, že k tomu treba určitú špecializáciu aj v rámci Policajného zboru, že nie je dobré, aby to nakoniec všetko bolo rozhodené po obvodných oddeleniach Policajného zboru. A to som čakala, že prídete s nejakými návrhmi riešení, ale tu som nič také nenašla.
Určite na zlepšenie bezpečnostnej situácie nepomôže doživotná renta. Nikomu. Nikomu. A ja som otvorená, pani poslankyňa Vaľová, sa tu rozprávať o tom, že či nie je namieste, aby po výkone určitých funkcií bolo namieste, aby sme nejakú doživotnú rentu ako štát zabezpečili, ale podľa mňa to je tiež otázka, máme na to? Nedá sa hneď porovnať s Francúzskom ani Nemeckom, ani Veľkou Britániou, my sme úplne v inej aj finančnej situácii, máme úplne iné aj finančné kapacity tejto krajiny, ale rozprávajme sa o tom, je to absolútne legitímne, absolútne legitímne, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní a nerozprávajme sa, že toto je bezpečnostné opatrenie.
Aké zvýšenie bezpečnosti zabezpečíme premiérovi tým, že bude mať doživotnú rentu? Alebo predseda parlamentu. O čo bezpečnejšie sa mu bude spávať? Tak ja rozumiem, že asi možno spokojnejšie, ale nevidím žiadnu súvislosť so znižovaním vyhrážok a prejavov, prejavov iného násilia v súvislosti s tým, že či niekto má, alebo nemá doživotnú rentu. Možno skôr naopak, že mu ju niekto môže závidieť, keď už sme teda pri tom, že sa mi to potom skôr javí ako bezpečnostné riziko takúto doživotnú rentu niekomu, niekomu dať, ak to nie je dostatočne odôvodnené a nie je k tomu riadna diskusia a spoločenský konsenzus.
V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý sa volá teda zákon, ktorý súvisí s bezpečnostnými opatreniami, tak priamo zasahujeme do zhromažďovacieho práva. Prečo do zhromažďovacieho práva? Máme tu nejaký problém so zhromažďovaním? Máme tu problém, vidím, spravodajca že pritakáva, tak nech sa páči, tak otvorme k tomu diskusiu. Bavme sa o tých príkladoch, kde je problém, že nevieme zabezpečiť, nevieme zabezpečiť právny poriadok pri výkone zhromažďovacieho práva.
Zákon o zhromažďovacom práve sme prijali ako jeden z prvých zákonov po Nežnej revolúcii, jeden z prvých, preto má číslo 84/1990, patrilo tam ešte: zákon o petičnom práve, zákon o združovaní. To boli kľúčové prvé zákony, ktoré sme prijali ako krajina, ktorá sa vydala demokratickou cestou. Jednoducho zhromažďovacie právo je úplný základ pre vyjadrovanie svojich akýchkoľvek prejavov, názorov, ktoré súvisia s fungovaním zdravej demokratickej spoločnosti, a preto keď sa pozriem na tieto zákony, tak sú pomerne veľmi jednoduché, lebo to, čo bolo kľúčové v tých zákonoch, bolo povedať, že to zhromažďovacie právo jednoducho tu budeme zaručovať a že je naozaj priestor k tomu, aby sa ľudia zišli a jasne vyjadrili svoj názor, či s niečím súhlasia, alebo s niečím nesúhlasia.
Zásah do zhromažďovacieho práva musí byť naozaj veľmi citlivý, pretože je to, by som povedala, je to, je to jadro, je to srdce demokracie, preto právna úprava, ktorá sa má prijať takto rýchlo a obsahuje nové dôvody pre zákaz zhromažďovacieho práva, pre nové priestupky, bez toho, aby o tom bola riadna debata a s nami dohoda, tak to považujem za neprijateľné, a pritom si viem predstaviť diskusiu naozaj veľmi legitímnu ku viacerým návrhom, ktoré ste tu uviedli.
Ja si viem legitímne predstaviť debatu aj o tom, že či je namieste za každých okolností robiť zhromaždenie v blízkosti niekoho obydlia. Je to úplne legitímne sa o tom rozprávať, ale na druhej strane, kde inde urobiť zhromaždenie, ak nie pred bytom aj politika, ktorý ten byt získal nezákonne, že jednoducho priamo ten účel zhromaždenia k tomu smeruje, aby sa na to poukázalo, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. No kde inde má zmysel také zhromaždenie urobiť?
Preto treba veľmi citlivo naozaj pristupovať k tomu, či vôbec v rámci skráteného legislatívneho konania je namieste sa rozprávať o niečom, o čomkoľvek, čo súvisí so zhromažďovacím právom. A to nie je o tom, že by sme si nevedeli predstaviť zasiahnuť do tohto zákona, ale treba to robiť naozaj veľmi uvážene a bez akéhokoľvek stresu, zhonu. Nakoniec toto je určite tá oblasť, kde môžeme očakávať, že aj Ústavný súd by mal byť mimoriadne citlivý, ak zákonodarca v skrátenom legislatívnom konaní vstúpi do takéhoto základného politického práva.
Preto akékoľvek opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do zhromažďovacieho práva a do akejkoľvek definície priestupkov, ktorá s tým súvisí, tak sme k tomu mimoriadne citliví, aby sme sa vôbec vedeli na niečom dohodnúť v rámci takéhoto rýchleho konania. A môžem povedať, že to jednoznačne vlastne je zrejmé aj z našich diskusií v rámci opozičných klubov, kedy sme prechádzali veľmi dôsledne už teraz právnu úpravu, ktorú koalíciu navrhuje, a vnímame veľmi, veľmi, by som povedala, v jednom súzvuku tú citlivosť na zásah do zhromažďovacieho práva.
Absolútne je neprijateľná tá časť, ktorá hovorí o rentách. To jednoducho nie je žiaden súvis a myslím si, že je namieste, aby toto bolo podrobné... podrobené riadnej aj verejnej diskusii, čo je hlavne namieste, aby získali politici doživotne, a ktorí a za akých podmienok. Neexistuje absolútne žiaden dôvod na to, aby sme takto rýchlo prijali takúto právnu úpravu.
Právna úprava, ktorá súvisí s rozšírením kompetencie Slovenskej informačnej služby. Rovnako, prečo takto rýchlo? Je to, je to vážna právna úprava, ktorá rozširuje priestor pre Slovenskú informačnú službu. To je, toto by malo byť skutočne podrobené riadnemu pripomienkovému konaniu. Ak treba teraz niečo nevyhnutne urobiť pre kohokoľvek ochranu života alebo zdravia, na to jednoznačne je priestor v rámci kompetencií, ktoré už teraz má určite Policajný zbor.
Čo sa týka právnych úprav akýchkoľvek, ktoré v zásade sa nachádzajú v zákone o platových úpravách, a už z toho samotného názvu, ja si myslím, že je zrejmé, že jednoducho toto nemôže predsa patriť do zákona o bezpečnostných opatreniach, otvárať zákon, ktorý sa týka platových pomerov ústavných činiteľov. Veď už z toho, už z toho názvu toho zákona to je zrejmé, že toto predsa nie je bezpečnostné opatrenie. Ani sa nemusíme rozprávať, čo tam je, ale predsa v zákone o platových pomeroch hádam asi nenájdeme nič, čo súvisí s bezpečnosťou. Či mýlim sa, pán spravodajca? Čo môžme nájsť v zákone o platových pomeroch, čo súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov? No už zo samotného názvu je zrejmé, že nič.
Je úplne legitímne rozprávať sa o priestupkoch, ktoré súvisia s kultiváciou prejavov, ale osobitne, ak to zaznieva zo strany koalície. Zo strany koalície, ktorá sama má práve tých predstaviteľov, ktorí vyzývali k násiliu, a, bohužiaľ, musím to tak povedať. Ja naozaj nepoznám politika z opozície, ktorý by hovoril o škrtení, o facke mokrou rukou, o rež a rúbaj do krve, ja to, ja nepoznám takého, povedzte mi ktorý. Ja, ja takého nepoznám. Naozaj nepoznám opozičného politika dnes, bývalého opozičného politika, to áno, ale to ste boli vy, kto by vyzýval k násiliu, kto by vyzýval k násiliu. Nepoznám takého opozičného politika.
A preto ak máte silné vyhlásenia k tomu, že treba znížiť polarizáciu, na tom máme zhodu, treba, ale neviem o tom, že by súčasná opozícia k podnecovaniu násilia nejakým spôsobom prispievali, pretože ak sa rozprávame o kritike, to je niečo úplne iné, ako podnecovať násilie. A v tomto zjavne, ja to vidím, že aj v tomto diskurze, ktorý tu máme, tak je tu nejaké neporozumenie, nepochopenie, asi, je to asi tá istá úroveň nepochopenia, ako keď prichádzate so zákonom na bezpečnostné opatrenia a riešite ich v zákone o platových pomeroch. Ja to asi... mám pocit, že tu je proste nejaká úroveň neporozumenia, že keď sa rozprávame o polarizácii v spoločnosti, tak to, čo počujem zo strany koalície, tak sú výhrady ku kritike zo strany opozície, ale už opomína svoje vlastné výroky podnecujúce k násiliu. A to je základný rozdiel. My sme k násiliu nikdy nepodnecovali, nikdy nijakým spôsobom.
Ustanovenia, ktoré otvárajú Trestný zákon, ja si myslím, že o tom sa asi ani netreba rozprávať, už tu o tom bolo povedané dosť, ja nehovorím teraz k obsahu, ja iba hovorím k tomu, že teraz v rýchlom konaní otvárať Trestný zákon a riešiť priestupky, ktoré nie sú, za priestupky pokuty, ktoré nie sú zaplatené, cez otváranie Trestného zákona, aby tu bola možnosť, aby sme týchto ľudí mohli odsúdiť na výkon trestu odňatia slobody, toto naozaj nie je namieste. Nie je to namieste. To, ako otvárať Trestný zákon a rozprávať sa o definícii skutkových podstát trestných činov takéhoto charakteru, tak k tomu naozaj nie je dôvod, aby sme to robili skráteným legislatívnym konaním. A naozaj neviem, akým spôsobom sa týmto zlepší bezpečnostná situácia.
Ja keď si čítam vlastne obsahovo ten vládny návrh, ku ktorému vlastne má byť takáto skrátená rozprava aj skrátený proces v parlamente, tak naozaj mi to skôr pripomína opatrenia pre policajný štát. Naprieč dať ochranu, naprieč dať ochranu automaticky, neriešiť ochranu tam, kde ju treba, a zúžiť priestor pre ľudí, ktorí sú nespokojní s niečím, čo sa deje v krajine. To mi pripomína policajný štát. A, samozrejme, bez žiadnej diskusie prijať takéto pravidlá, a to považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.
Tak ja budem rada, keď sa dozviem v rámci tejto rozpravy, osobitne od vás, pán minister, lebo vy ste tu teraz za vládu, aby ste nám bližšie vysvetlili, aké bezpečnostné opatrenia na zlepšenie situácie tu teraz nájdeme. Ktoré opatrenie je tu to, ktoré teraz zabezpečí lepšiu ochranu premiéra? Ale určite, prosím, mi nehovorte o doživotnej rente a určite nesedí, aby sme sa tu teraz spolu rozprávali, či sme, alebo nie sme spokojní s tým, ako my sme ako poslanci zabezpečení, to považujem naozaj za nedôstojné, aby tu teraz boli takéto prejavy od nás od poslancov k tejto právnej úprave, aby sme sa tu vzájomne sťažovali, či sme, alebo nie sme dostatočne zaplatení, a či dostávame my, alebo nedostávame rentu a porovnávali sme sa tu či už s europoslancami, alebo s inými krajinami, toto je naozaj nedôstojné.
My sa teraz rozprávame o tom, že je polarizovaná spoločnosť, je tu zhoda na tom, že chceme prijať opatrenia, ale tieto opatrenia, ktoré ste priniesli, ktoré chcete, aby sme rýchlo prijali, takými nie sú. A nevidím tu ani úprimnosť ani v samotnej dôvodovej správe, ani v samotnom návrhu toho zákona, ktorý chcete, aby sme rýchlo prijali, že by sme tam niečo také vedeli nájsť, a nevidím ani úprimnosť, že by ste sem prišli a chceli s nami diskutovať, lebo to, ako sa teraz správate, prepáčte, pán minister, že tu vzdycháte, vysmievate sa mi, že, že vás tu vyzývam k tomu, aby ste sa, aby ste sa aj k tejto, k tejto debate, do tejto debaty zapojili, považujem za aroganciu, s ktorou sem prichádzate, a chcete, aby sme niečo automaticky prijali, pretože sa stal atentát, ktorý my odsudzujeme.
Nezneužívajte túto situáciu na to, aby ste si teraz prilepšovali na plate pre niekoho, komu chcete proste dať nejaké vďakyvzdanie. Veď nech sa páči, nám je to ľúto, čo sa stalo, ale toto nezlepší bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A nezneužívajte túto situáciu! Tak potom úprimne sa poďme spolu rozprávať, ako tú situáciu v krajine zlepšíme, ale tento návrh, s ktorým ste prišli, a ten spôsob, s ktorým ste prišli, táto cesta to nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani kolegyňa, nechajte ma, prosím vás, tam si vyleštite guľu tam nejakú, proste len sa starajte o seba, nie o mňa.
Čo sa týka toho, tak ste presne poukázali práve na tie, na tie nedostatky, ktoré tam jednoducho sú, že tie články, ktoré sú tam, nespĺňajú dôvod na skrátené legislatívne konanie, pretože predsa len ja neviem pochopiť, prečo by sme mali v skrátenom legislatívnom konaní riešiť rentu, a či naozaj tá renta je to zásadné, ktoré, či už sme si tu, už to aj zaznelo, či naozaj zlepší bezpečnostnú situáciu premiéra alebo iných predstaviteľov, hlavných štátnych predstaviteľov, ale máme tu aj iné detaily a chuťovky, ako napríklad dávať skrytú možnosť guvernérovi NBS-ky a ministrovi financií požiadať ministra vnútra o vyšetrovanie daňových únikov a nezákonných finančných operácií. Čiže toto spĺňa náležitosť na skrátené legislatívne konanie, v tomto rozmere ako lex atentát, akú to má súvislosť s lex atentátom?
Čiže tých náležitostí je tam stále viac a viac, ktoré ja nevidím, že spĺňajú to SLK alebo riešenie bývania pre najvyšších ústavných činiteľov. To je niečo, čo aj teraz sa rieši, že sa, v podstate máme na to predpisy, len jednoducho to musíme nejako doupravovať.
A nemohlo to byť v normálnom, riadnom legislatívnom procese?

Ja by som iba nadviazala na to, čo tu bolo povedané od pána poslanca Dubéciho aj predsedu druhého kontrolného výboru poslanca Valáška, že tá komisia je dôležitá, aby sa nám podarilo vytvoriť, ale možno je namieste zmeniť príslušný, príslušný zákon a tú komisiu nastaviť inak, aby sme ju vedeli naozaj zložiť. Že asi možno nám nestačia len vyhlásenia, že by sme chceli, ale možno zmeniť treba to základné nastavenie. A k tomu už sú tu viaceré snahy, tak toto by bol naozaj, to je aj výzva smerom ku koalícii, že buď chceme mať proste schopnú komisiu, alebo nechceme. Že proste potom ja si myslím, že treba mať vzájomnú dohodu aj na zmene právnej úpravy. A tam to jednoducho bez koalície ani nezvládneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov.
Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme.
Ďakujem, len toľko som chcel.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja nespochybňujem, že ľudia môžu mať rôzne názory na to, akým spôsobom chrániť prírodu a čo priorizovať a či návrh zákona o krajinnom plánovaní je potrebný, alebo nie je potrebný, a či má byť v takejto forme, alebo, alebo v inej forme. Len nerozumiem celkom tomu, že na jednej strane pán minister kritizuje návrh, ktorý v podstate predkladá, a na druhej strane, na druhej strane nás presviedča, že ho máme, máme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. A teda keďže rokujeme o bode návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tak v tomto bode by sme nemali až tak riešiť obsah toho zákona, mali by sme riešiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú, a ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Jednak z dôvodu, že nie sú explicitne pomenované v tom návrhu, v písomnom odôvodnení návrhu, ktorý nám bol predložený. Nezachytil som teda žiadny explicitne uvedený dôvod ani vo vystúpení pána ministra na úvod. A hlavne ale teda keď hovoríme o tom, že treba niečo urobiť do konca roka 2024, tak do konca roka 2024 so značnou časovou rezervou to môže Národná rada schváliť aj v riadnom legislatívnom procese bez toho, aby bol tento zákon schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda budem v mojom vystúpení v tom prvom čítaní o niektorých veciach rozprávať, len možno len tak, na také upriamenie pozornosti, že my tu vlastne sme konfrontovaní s jasným dôkazom kolenačkovej politiky. Úplne jasným, lebo bolo explicitne povedané, že ten zákon nie je dobrý, že ho nechcú a už nebolo tak explicitne povedané, aleže ho musia prijať a preto ho predkladajú. Tak ja sa pýtam, že ako slobodná je naša vláda, keď predkladá zákony, ktoré nechce. Však ste sľubovali niečo iné, prepánakráľa. Viete, že ja mám normálne obavu z toho, že ako, ako vôbec môže vykonávať svoju funkciu vláda, ktorá vlastne je nútená niekým, nejakou silou predkladať niečo, čo nechce. Fakt ide z toho obava. Však vy ste... a obzvlášť teda pán kolega pri vás, pán minister, nemeriam sa s vami, kolega, aleže vy ako národniari, viete, ako kotlebovci, ako tí najväčší kresťania kultu Kuffa, ako vôbec ste tak zapredali našu krajinu, že vlastne tu do parlamentu nosíte veci, ktoré nechcete, ale musíte. Skúste nám to nejako potom možno vo vystúpení vysvetliť. Nejak to nesedí s tým, čo hovoríte po tých krčmách, po tých debatách tomu vášmu auditóriu, s tým, čo stvárate tu.

Ďakujem, pán podpredseda. A ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za prečítanie odpovede, no škoda, že tu nie je pani ministerka Dolinková, lebo nemôžem celkom tie otázky, ktoré by som smeroval na ňu, smerovať na vás, keďže nie je to váš rezort.
Ale chcel by som sa spýtať, či ste ako podpredsedníčka vlády a členka tej istej vlády ako pani ministerka Dolinková zachytili tú kauzu alebo tú skutočnosť, že sa Slovensko dištancovalo od v podstate celosvetového konsenzu v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie a ako to vnímate, ako to reflektujete, že či sa vám zdá, že to rozhodnutie bolo, bolo v poriadku, alebo tam vidíte nejaký problém.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keď vo februári 2022 Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, bol som poslancom jednej z koaličných strán SaS a bol som prítomný aj tých diskusií, akým spôsobom pomôcť odídencom z Ukrajiny. A jedným z tých opatrení, na ktorom sme sa vtedy dohodli, bol aj príspevok na ubytovanie, ktorý smeroval teda aj k poskytovaniu, k poskytovaniu ubytovania v súkromí, aj teda k poskytovaniu ubytovania v ubytovacích zariadeniach, aj poskytovaniu, a teda iným spôsobom bolo riešené ešte aj ubytovanie v zariadeniach, ktoré mal k dispozícii štát, štátne orgány a štátne organizácie. A priznám sa, že vtedy som patril k tým, ktorí sa pýtali, že či je niečo také vôbec potrebné, lebo som vo svojom okolí a vo verejnosti videl obrovské množstvo altruizmu a ochoty, ochoty pomáhať ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou a mnohí ľudia bez toho, aby uvažovali, či z toho niečo budú mať, poskytli pomoc utekajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám a poskytli im ubytovanie, chodili pomáhať na hranice, zapájali sa do dobrovoľníckych aktivít na ich pomoc. A registroval som teda aj to, že viacerí ľudia, keď sa ten príspevok zaviedol, tak povedali, že dobre, že sa zaviedol, my ho ďalej posunieme tým ľuďom, ktorí u nás, u nás bývajú, teda nebudeme si ho brať my ako tí, ktorí prenajímajú byt alebo nejakú časť bytu pre odídencov, ale ho poskytnú ďalej.
Spätne teda, samozrejme, musím uznať, že v tomto som sa mýlil a bol som naivný a bolo dobré, že taký príspevok bol zavedený, lebo taký nápor by sa nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas riešiť nejaké, nejaké adresné modely a teda riešiť, komu áno, komu nie, ale samozrejme, že toto je len dočasné, toto má trvať pár mesiacov a potom by sa malo prejsť na adresnú pomoc aj v tejto oblasti, že Slovensko poskytne, poskytne pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, možnosť žiť na Slovensku, vzdelávať sa tu, možnosť pracovať, zarábať si a aj začleniť sa, začleniť sa do spoločnosti. A tí ľudia, ktorí budú schopní tu pracovať, tak, tak tí by mali fungovať ako iní ľudia, ktorí na Slovensku žijú, občania Slovenskej republiky alebo občania Európskej únie, ktorí, ktorí tu žijú. A teda mala by sa tá pomoc vo forme príspevku na ubytovanie zadresniť.
Priznám sa, že som až trochu prekvapený, ako dlho to dočasné opatrenie vo forme plošnej pomoci a plošného poskytovania príspevku pretrvalo, lebo naozaj v čase, keď sa to zavádzalo, teda február, začiatok marca, tak to vyzeralo, že je to opatrenie na tri, štyri, päť mesiacov, ale teda už sme viac ako dva roky a stále sa tam nič nezmenilo. Samozrejme, boli iné veci, menili sa vlády, ale, a boli voľby, ale teda asi logické, že v tejto chvíli prišla vláda s takýmto, s takýmto návrhom. Samozrejme z hľadiska legislatívneho by bolo lepšie, ak by to išlo normálnym procesom a nie v skrátenom legislatívnom konaní, lebo toto nie je vec, o ktorej by vláda, vláda nevedela, že ju chce riešiť. Vie o tom už teda niekoľko, niekoľko mesiacov. Myslím, že prinajmenšom od marca tohto, tohto roku, ale to asi nie je v tejto chvíli, v tejto chvíli podstatné, a naozaj ak by sa nič nezmenilo, tak vlastne od 1. júla, ak by vláda nezmenila príslušné nariadenie a nepredložila jeho účinnosť, tak by nebola žiadna pomoc.
Takže aj tá samotná zmena z plošného príspevku na adresný je z môjho pohľadu v poriadku a aj to, že sa to, keď už sme v tejto fáze, rieši takýmto spôsobom, je správne a je teda dobré, že Slovensko naďalej bude pomáhať odídencom, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách a ktorí nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, akým spôsobom riešiť svoje ubytovanie v cudzej krajine a nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, aby si, aby si zarobili a mohli, mohli tu fungovať, mohli, mohli si platiť normálny komerčný nájom.
Bol som prítomný aj teda tých diskusií aj na pôde ústavnoprávneho výboru a tiež teda oceňujem ako prístup ministerstva vnútra, tak aj koalície, aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka, lebo toho, čo možno hovoriť, je, že či tie zraniteľné skupiny sú nadefinované dostatočne, alebo, alebo by mohli byť nadefinované širšie, k čomu smerujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Čaučík. A ďalšou diskutovanou otázkou bolo, či nie je potrebné dať nejaké prechodné obdobie, aby si ľudia, ktorí dnes napríklad sú v azylových zariadeniach, mohli vyriešiť otázku bývania, keď od 1. júla tú možnosť stratia, lebo nepatria do tých zraniteľných skupín a budú si to musieť nejako vyriešiť, aby to nebolo doslova, doslova zo dňa na deň, lebo však už sme v polovici, v polovici júna a malo by to byť účinné od 1. júla, čiže oceňujem aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka v tejto veci.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, o čom hovorila aj pani poslankyňa Gažovičová, teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré sa síce netýkajú priamo príspevku na ubytovanie, ale súvisia so situáciou odídencov a týkajú sa lepšieho prehľadu o tom, aké deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo v primárnom vzdelávaní máme v systéme. Čiže je to drobný krôčik k tomu, ako urobiť poriadok, ale myslím si, že tiež je to téma, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť a zaslúži si aj teda samostatnú debatu nielen formou pozmeňujúcich návrhov k inému, aj keď teda vzdialene alebo čiastočne súvisiacemu návrhu zákona, ale návrhu zákona, ktorý rieši niečo iné.
Ja som ešte v minulom volebnom období v máji minulého roku interpeloval vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru a teda pýtal som sa ho aj na otázky zabezpečenia financovania pre vzdelávanie detí odídencov a pýtal som sa ho aj na to, či ministerstvo školstva plánuje v školskom roku 2023 – ´24 zahrnúť deti ukrajinských odídencov do systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnosti predprimárneho vzdelávania, a čo by teda bolo žiaduce vzhľadom na potrebu plnej, v plnej miere rešpektovať práva týchto detí na vzdelávanie. A dostal som vtedy od pána ministra Bútoru odpoveď, že neplánuje ministerstvo zaviesť povinnú školskú dochádzku od septembra, to už asi bolo nereálne, a teda sústredí sa ministerstvo v nadchádzajúcom školskom roku na identifikáciu a odstránenie príčin, ktoré vedú k tomu, že niektoré deti ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Ale bola tam, bola tam aj veta, že ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi zároveň pripravuje právnu úpravu, ktorá systematicky nastaví pravidlá povinnej školskej dochádzky a jej vymáhania pre všetkých cudzincov s dočasným pobytom v Slovenskej republike vrátane detí s dočasným útočiskom z Ukrajiny.
Takže asi sa budem znova pýtať súčasného ministra školstva pána Druckera, že ako je to s prípravou tej právnej normy, resp. akým smerom sa uberajú, uberajú tie úvahy, lebo je to tiež problém, tiež vážny problém, nemusí sa to zdať také naliehavé a akútne, ako je, ako je príspevok na ubytovanie, ktorý keby sme vôbec neriešili, tak niektorí ľudia by sa asi ocitli v bezprostrednom ohrození na ulici, ale teda zo stredno- aj dlhodobého hľadiska je to tiež veľmi dôležitý problém. A ja teda dúfam, že ministerstvo školstva príde s nejakou iniciatívou a budeme tu o tom hovoriť nielen v rámci, v rámci diskusie k príspevku na ubytovanie.
Ďakujem.