Videokanál klubu

Dobrý deň, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takou mantrou návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je urýchľovanie verejného obstarávania, jeho zjednodušovaním a odstraňovanie tzv. goldplatingu, teda to, čo je v našich pravidlách o verejnom obstarávaní prísnejšie zadefinované, ako vyžadujú, vyžaduje právo Európskej únie.
K tomu by som na úvod si dovolil zacitovať Martina Goliana, experta na verejné obstarávanie, šéfredaktora odborného portálu o verejnom obstarávaní vo-portal.sk, s ktorým teraz spolupracujem v témach súvisiacich s verejným obstarávaním a aj k tomuto návrhu zákona sme spolu predkladali hromadnú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Vo svojom vyjadrení uvádza, že navrhované zásadné zmeny zákona o verejnom obstarávaní nie sú v návrhu podložené žiadnymi relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi ich opodstatnenosť. Hovoria len o odstraňovaní tzv. goldplatingu.
Podľa jeho názoru ide o nepochopenie, ako transponovať smernice, pretože smernice dávajú priestor na tvorbu pravidiel podľa zvyklostí a úrovne jednotlivých krajín a, povedzme si rovno, aj podľa úrovne korupcie v danej krajine. Ani obmedzenie maximálnej rýchlosti v obci na 50 km/h nám nepredpisujú smernice Európskej únie, ale skúsenosť a zdravý rozum. Môžeme sa rozhodnúť, že zvýšime rýchlosť dopravy v obci a maximálny limit posunieme na 150 km/h. Určite sa tým priechodnosť obce automobilmi zvýši, ale za akých škôd, rizík a vedľajších nákladov. Tak ako účastníkom cestnej premávky nie sú len vodiči automobilov, ale aj ľudia, tak aj, tak ani jediným účastníkom verejného obstarávania nie sú len zadávatelia zákaziek, čiže štát alebo samospráva, ale aj dodávatelia tovarov, služieb a stavebných prác, a to najmä malí a strední podnikatelia, ktorí majú právo dozvedieť sa o zadávaní tej-ktorej verejnej zákazky, ako aj právo brániť sa, keď sú podmienky v obstarávaní diskriminačné, a na konci stojí občan, ktorý očakáva, že za jeho dane a poplatky dostane adekvátnu verejnú protihodnotu.
Toto je, myslím, že veľmi výstižné zhrnutie navrhovaným, navrhovaných zmien a ich podstaty. Argumentuje sa odstraňovaním zbytočného goldplatingu, ale goldplating je predovšetkým zaťažovanie podnikateľskej sféry nadbytočnými reguláciami, povinnosťami, požiadavkami, niečoho, čo nevyplýva priamo z práva Európskej únie, ale sa to odvolávajúc sa na právo Európskej únie a na to, že musíme, musíme transponovať často prílepky k našim návrhom zákonom, zákonov a potom podnikatelia, áno, sú zaťažení nadbytočnou byrokraciou. Ale zákon o verejnom obstarávaní predsa primárne určuje pravidlá pre verejné subjekty, pre verejnú správu a ak sú tie pravidlá prísnejšie, ako od nás vyžaduje Európska únia, tak to nie je na úkor podnikateľov, práve naopak, ak sú tie pravidlá vo vzťahu k transparentnosti a k možnosti kontroly prísnejšie, tak to vytvára priestor pre to, aby sa podnikatelia mohli zúčastňovať hospodárskej súťaže tam, kde verejný sektor niečo obstaráva. Ak odstránime tzv. goldplating, ak navýšime limity na maximálnu možnú mieru, tak nepochybne to zjednoduší, zjednoduší situáciu verejným obstarávateľom, ale následkom bude, že menej podnikateľov sa bude reálne zúčastniť hospodárskej súťaže.
Vo vzťahu k viacerým ukazovateľom sa navyšujú limity, keď je potrebné postupovať podľa určitých postupov, napríklad zverejňovať informáciu o pripravovanom verejnom obstarávaní, hovorili tu o tom predrečníci, nebudem, nebudem sa k tomu podrobne vracať, ale výsledkom napríklad zvýšenia tých limitov týkajúcich sa požiadavky zverejňovania bude, že bude tu viacej nástenkových tendrov, keď budú napriamo oslovovaní uchádzači, ktorí častokrát budú, budú dohodnutí, a dostane tú zákazku vopred vyhliadnutý, vyhliadnutá firma, bude to netransparentné, bude sa zvyšovať priestor pre korupciu a bude to v konečnom dôsledku znamenať, že štát, ale aj samosprávy budú nakupovať za väčšie peniaze a menej kvalitné tovary, služby a stavebné práce.
Ale potom je tam aj ďalší limit, ktorý hovorí o tom, kedy netreba vôbec obstarávať, kedy vôbec netreba postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa navrhuje zvýšiť z 10-tisíc eur súčasných na 50-tisíc. Kolegovia z Progresívneho Slovenska dokonca navrhujú, že navýšiť to až na 80-tisíc. No tak ako s väčšinou toho, čo má Progresívne Slovensko ako výhradu voči, voči návrhu zákona, by som vedel súhlasiť, tak v tomto bode určite, určite nie, pretože zvýšenie toho limitu prináša riziko nehospodárneho a netransparentného nakladania s verejnými financiami a zároveň bude lákať verejných obstarávateľov deliť podlimitné zákazky do hodnoty 50-tisíc eur podľa vládneho návrhu, alebo do hodnoty 80-tisíc, do 80-tisíc eur, ak by teda uspel návrh Progresívneho Slovenska, ktorý, samozrejme, v tých ostatných častiach vnímam ako pozitívny, ale s týmto bodom sa nedokážem stotožniť.
Tu by som pripomenul pripomienku Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola uplatnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorú je možné aplikovať aj na túto navrhovanú právnu úpravu. Uvádza sa tam: „Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, cieľom povinnosti transparentnosti je najmä vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná úprava neupravuje pravidlá zadávania podlimitných zákaziek, ktoré v plnej miere ponecháva rozhodnutie o tom, komu bude zákazka zadaná, na svojvoľnom rozhodnutí verejného obstarávateľa, je potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava nesmeruje k vylúčeniu rizika uprednostňovania a svojvoľnosti, ale naopak, neobmedzenú svojvoľnosť pri týchto zákazkách uzákoňuje a legitimizuje ju ako želanie pravidlo správania sa. Z uvedených dôvodov, navrhovanú právnu úpravu nemožno považovať za podporujúcu transparentnosť procesu vynakladania verejných finančných prostriedkov. Práve naopak, táto navrhovaná právna úprava samotnú transparentnosť popiera, keďže nesleduje naplnenie jej hlavného cieľa, ktorým je eliminovať riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Z uvedeného vyplýva nevyhnutne ďalší rizikový dopad navrhovanej právnej úpravy, ktorú si predkladateľ neuvedomuje, a tým je vytvorenie priestoru na posúdenie každej jednotlivej zadanej zákazky mimo otvoreného a transparentného verejného obstarávania ako nedovolenej štátnej pomoci podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Ďalším bodom, ktorý obmedzí, obmedzí transparentnosť a hlavne možnosť kontroly verejného obstarávania, je navrhované vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu. Podľa dôvodovej správy sa návrhom upravujú revízne postupy, žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa európskych predpisov, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Revízne postupy však možno považovať za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty – uchádzači, podnikatelia – vedia najlepšie posúdiť napríklad to, či je zákazka diskriminačná, t. j. vyhlásená a šitá na mieru konkrétnemu hospodárskeho subjektu. Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania. Žiadosti o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podkladov, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Týmto, touto zmenu teda naopak v konečnom dôs... alebo týmto postupom účastníci v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následkom prijatia novely tak môže byť aj opačný efekt ako skrátenie verejného obstarávania, namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, tak celá vec sa bude musieť postúpiť priamo na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorá, ktorý o nej bude rozhodovať. Takže ten najprirodzenejší korekčný mechanizmus vypadne.
Namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj Úradu pre verejné obstarávanie budú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok k padaniu, ktorých by ani nemuselo dôjsť. A následná kontrola je v tomto prípadne nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania ani nemohol tohto obstarávania zúčastniť.
Už tu boli, bolo spomínané to obmedzenie možnosti podávania námietok na 10 dní a ďalšie obmedzenia, obmedzenia, ktoré sa týkajú podávania námietok. Návrh novely upravuje, že námietky proti súťažným podkladom je možné podať len do 10 dní od ich zverejnenia. Príprava dokumentácie napríklad na strategickú investíciu bežne trvá roky a záujemcovia o verejné zákazky budú mať 10 dní na preštudovanie, prípadné zúčastnenie sa obhliadky miesta dodania, aby mohli podať námietku, pričom lehota na predkladanie ponúk môže byť v týchto prípadoch vzhľadom na rozsah dokumentácie a náročnosť prípravy ponuky stanovená aj na 50 a viac dní a podávanie relevantných námietok tak bude de facto znemožnené.
Takáto úprava neposkytne záujemcom účinnú ochranu, ktorú vyžaduje tzv. revízna smernica rady o koordinácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác č. 89/665/EAS, ktorá v čl. 1 ods. 3 uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením." Ochrana záujemcu o zákazku, ktorý si počas lehoty na predkladanie ponúk preštuduje súťažné podklady v lehote dlhšej ako 10 dní od ich zverejnenia, nebude zákonom zabezpečená. Práve v prípade zložitých zákaziek na strategické investície si predmet zákazky často vyžaduje dlhšiu dobu naštudovania. Takže je tam možno riziko nesúladu s revíznou smernicou Európskej únie.
A ešte, ešte teda k tým námietkam, lebo existuje tu často používaný mýtus o tom, ako námietky zdržujú proces verejného obstarávania, takže pár čísel. Percento námietok, o ktorých Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodoval z počtu ukončených nadlimitných a podlimitných postupov v jednotlivých rokoch, v roku 2019 to bolo 5 %, v roku 2020 to bolo 7,7 %, v roku 2021 6,6 %, v roku 2022 4 %. V roku 2022 napríklad bolo ukončených 5 342 nadlimitných a podlimitných postupov, nepočítajúc zákazky uzatvorené v rámci EKS, a Úrad pre verejné obstarávanie v tom istom roku meritórne rozhodoval o 212 námietkach. Len necelé 4 % podlimitných a nadlimitných obstarávaní v roku 2022 bolo dotknutých námietkami. Zároveň bolo uzatvorených 43 448 zmlúv cez zákazky s nízkou hodnotou, takže keby sme započítali aj tie, tak sú to doslova promile zákaziek, ktorých sa námietky reálne týkajú. Je teda jednoznačne mýtom, že námietky uchádzačov ako také zdržujú proces čerpania eurofondov či proces verejného obstarávania všeobecne. A je potrebné poukázať aj na fakt, že v prípade ak úrad rozhoduje o obsahu námietky, vo väčšine prípadov dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý. Čiže nie je to o tom, že sa podávajú prevažne neopodstatnené námietky, naopak, v prevažnej väčšine námietok Úrad pre verejné obstarávanie vyhovie. Ale najpodstatnejší význam inštitútu alebo existencie tohto inštitútu námietok je najmä v preventívnej funkcii, lebo verejný obstarávateľ bol totiž, alebo je totiž aj do, až do prijatia tejto zmeny na rozdiel od podanej žiadosti o vysvetlenie tlačený hrozbou podania námietky, aby sa riadne zaoberal a vysporiadal s podanou žiadosťou o nápravu, ktorú sa chystáme zrušiť, a vďaka tomu 96 % prípadov námietku vôbec nedostane.
Posledná vec, evergreen, amnestia za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní obcami pri obstarávaní nájomných bytov. Opäť sa navrhuje, aby obce, ktorý, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta, boli amnestované, aby im tie pokuty boli odpustené. Pritom obstarávali nájomné byty v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, v rozpore s dlhoročnou metodickou a rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu, čo v niektorých prípadoch už potvrdili aj prvostupňové rozhodnutia súdov. Ten návrh ničím nepodkladá tvrdenie, ktoré sa uvádza v dôvodovej správe, že výklad príslušných ustanovení a posúdenie, či sa vzťahuje na obstarávanie nehnuteľnosti na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá.
Ten chybný výklad, že pri obstarávaní nájomných bytov nie je potrebné, potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, si osvojila iba relatívne malá skupina obcí, zhruba 48, ktoré sa vyhli aplikácii zákona o verejnom obstarávaní nedovoleným spôsobom pri kúpe nájomných bytov v rozpore s usmerneniami Úradu pre verejné obstarávanie, aj so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu. Iný verejný obstarávatelia týmto spôsobom nepostupovali a podľa predkladaného materiálu už bližšie neurčená časť dotknutých obcí svoje pochybenie uznala a uhradila pokutu. Tí, ktorí pochybenie neuznali a pokutu neuhradili, budú teraz, ak bude schválený zákon, odmenení a budú, budú zvýhodnení v porovnaní s tým, ktorí, s tými, ktorí postupovali, postupovali v súlade so zákonom, ale aj v súlade s tými, ktorí zákon porušili a úhradu, alebo teda pokutu, pokutu, ktorá im bola udelená, uhradili.
Čiže ten zákon je v tomto smere nespravodlivý, lebo oceňuje porušovanie zákona, teda to by zákony robiť nemali. V minulom volebnom období prebehlo niekoľko pokusov na to, aby takáto amnestia obciam bola udelená. Vtedy sa to presadiť nepodarilo, no ale zjavne sa pomery zmenili aj v tomto smere a obce porušujúce zákon, ktoré, niektoré možno z nevedomosti, ale aj niektoré na to boli, boli explicitne upozorňované, napríklad spomínaná Šaľa, kde, kde bol ten postup v rozpore so zákonom schválený napriek, napriek tomu, že boli poslanci na zasadnutí zastupiteľstva jedným zo svojich kolegov upozornení, že musia aplikovať zákon o verejnom obstarávaní a že navrhovaný postup je v rozpore s týmto zákonom, tak teraz zákonom sa povie, že porušovať zákon, porušovať pravidlá je v poriadku.
A čiže, keď to zhrniem, tento zákon uvoľňuje niektoré pravidlá, ale uvoľňuje ich až príliš. Ak treba niekomu uvoľňovať pravidlá, tak treba uvoľňovať pravidlá podnikateľom, hospodárskym subjektom, nezaťažovať ich zbytočnou byrokraciou, ale pravidlá pre verejnú správu, pravidlá pre to, ako sa má narábať s verejnými financiami, nie sú zbytočnou byrokraciou, sú nástrojom na šetrenie a efektívne vynakladanie peňazí, ktoré nie sú peniazmi iba tých, ktorí o nich rozhodujú, ale sú peniazmi náš všetkých, pretože sa na ne všetci skladáme svojimi daňami. A z tohto hľadiska predstavuje návrh novely, tak ako je navrhnutý, krok nesprávnym smerom.
Ďakujem.

Vážený pán minister... (Krátka pauza. Rečník sa rozhliada po predsedníctve parlamentu.)
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie, k tzv. lex atentát. A to, o čom by sme mali hovoriť, nie je to, čo si myslíme o atentáte na premiéra Roberta Fica, ten musí každý normálny človek odsúdiť a myslím, že každý normálny človek ten atentát odsúdil ako niečo absolútne neprijateľné a ničím neospravedlniteľné, niečo, kde sa nemá hovoriť žiadne ale. V šoku bola celá krajina a všetci slušní ľudia, všetci slušní a normálni ľudia želajú pánovi premiérovi skoré uzdravenie.
A táto rozprava ale nie je o tom, že čo si myslíme, kto spôsobil tú polarizáciu a ten nárast nenávisti v spoločnosti, kto nesie za to akú časť zodpovednosti, a, samozrejme, že každý má tendenciu vidieť to z tej svojej strany, predstavitelia koalície tu niekedy vystupujú tak, že, že to opozícia, to médiá, to mimovládne organizácie, pričom aj normálnu kritiku a akúkoľvek kritiku na, na, na ich adresu vnímajú ako šírenie nenávisti a prehliadajú, že oni, oni sami, ich ľudia a ich priaznivci, šíria nenávisť v oveľa širšom merítku. A tu by som len takú drobnosť povedal, ilustratívnu, lebo vystúpil s tým niekoľkokrát pán spravodajca, pán poslanec Gašpar, keď hovoríme tu o tom, že návrhom zákona sa má zasiahnuť do zhromažďovacieho práva, tak asi tri krát, minimálne trikrát dnes povedal, že jediný, komu sa tu zasiahlo do zhromažďovacieho práva bol Robert Fico ako predseda opozičnej strany, keď bol v decembri 2021 odvedený políciou pred protestom, a že to je jediné narušenie zhromažďovacieho práva. No nie je to tak! Mne bolo zhromaždovacie právo narušené podobným spôsobom, mimochodom, tiež som skončil v cele, 12 a pol roka pred Robertom Ficom, organizoval som alebo spoluorganizoval som protesty proti porušovaniu ľudských práv v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta. A zhromaždenie, ktoré som zvolal, bolo zakázané obcou, súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, potom Ústavný súd skonštatoval, že v rozpore so zákonom, a moje práva boli porušené aj zo strany súdu, lebo nerozhodol do troch dní, ako to predpokladá zákon, ale až, až po mesiaci, a na samotnom zhromaždení, ktoré sa konalo, čínski agenti alebo ľudia nazvážaní čínskou ambasádou napádali slovenských demonštrantov a slovenská polícia, ešte nebol pán poslanec Gašpar vtedy prezidentom, ale už bol v polícii dávno, pán minister Kaliňák bol, bol vtedy, vtedy minister vnútra. Slovenská polícia sa tomu prizerala, a prípadne keď sa tí tí slovenskí demonštranti bránili, no tak ich zobrala, a teda medzi tými, keď som sa do takejto jednej zápletky priplietol, tak aj ja som v putách odišiel z toho, z toho námestia, nebol som vtedy líder parlamentnej opozície ako pán Fico, ale bol som opozičný politik mimoparlamentný a tiež bolo moje zhromažďovacie právo narušené, takže nie je to tak, že iba Robertovi Ficovi niekto narušil zhromažďovacie, zhromažďovacie právo.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, že by nemala byť táto rozprava, by nemala byť o tom, že čo si myslíme o samotnom obsahu toho návrhu zákona, o tom máme hovoriť, hovoriť v prvom čítaní, ale je dôležité poukázať, poukázať na to, že aj v tom návrhu sú nejaké problémy, lebo keby neboli problémy, tak možno aj tá debata k skrátenému legislatívnemu konaniu by bola výrazne, výrazne stručnejšia, a ako povedzme pán poslanec Mikloško upozornil, sú tam aj ustanovenia alebo minimálne jedno ustanovenie, ktoré je vyložene gumené a umožňuje obmedziť zhromažďovacie právo alebo zasiahnuť doňho zásadným spôsobom.
A v normálnej situácii, áno, o tom by sme mali hovoriť v prvom čítaní, mali by sme o tom hovoriť v druhom čítaní a aj medzi prvým a druhým čítaním, ako tu povedal pán minister Kaliňák. Len ak medzitým prvým a druhým čítaním budú iba hodiny alebo niekoľko málo dní, no tak veľmi sa o tom hovorí a veľmi ťažko sa, sa prichádza k nejakému kompromisu alebo riešeniu problému, na ktorý, na ktorý keď povedzme opozícia alebo médiá, alebo mimovládne organizácie, alebo verejný ochranca práv, alebo generálny prokurátor, alebo Súdna rada upozornia, tak v normálnom legislatívnom procese je na to priestor, je priestor o tom, o tom diskutovať.
A, samozrejme, že koalícia nemusí akceptovať do bodky všetko, ako, ako opozícia povie, ani nie je pravdepodobné, je skôr výnimočné, keď opozícia priamo by schválila nejaký opozičný pozmeňujúci návrh, ale niekedy pod vplyvom tej kritiky, ktorá zaznie v prvom čítaní v neskrátenom legislatívnom konaní, tak opozícia si pripraví nejakú zmenu, ktorá aspoň čiastočne rieši ten problém, na ktorý opozícia upozornila. V skrátenom legislatívnom konaní je to veľmi ťažko predstaviteľné.
A preto si myslím, že je úplne legitímna diskusia zo strany opozície, či sú, alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A, a to, že sme všetci zhrození z atentátu, ktorý bol spáchaný na pána premiéra Fica, neznamená, že nemáme diskutovať o tom, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, a myslím si, že aj z vystúpení ostatných kolegov a kolegýň z opozície je zrejmé, že sa domnievame, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako ich predpokladá zákon o rokovacom poriadku, naplnené nie sú.
Atentát na premiéra krajiny, samozrejme, je mimoriadna okolnosť, je to bezprecedentná okolnosť, ale to neznamená, že máme rezignovať na diskusiu o tom, že či naozaj sú ohrozené takým spôsobom základné práva a slobody alebo bezpečnosť, že je potrebné zasahovať do vážnych zákonov zásadným spôsobom, lebo ten zásah do zákona o zhromažďovacom práve bude zrejme jeden z najvýraznejších, a čo sa týka, čo sa týka obsahu, asi najdôležitejší od roku 1990, keď bol ten zákon, zákon schválený. A hovoríme o jednom zo základných politických práv.
A zopakujem to, čo som už povedal v niekoľkých faktických poznámkach. Áno, je možné zasahovať aj do základných práv a slobôd, je to možné a robiť iba spôsobom, ktorý, ktorý predpokladá ústava, ale práve preto, že je tak citlivá vec, tak by sa tak nemalo diať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnej diskusii, v ktorej sa môžu vyjadriť poslanci pokojne a v ktorej sa môže vyjadriť aj verejnosť. Už teraz tu máme vyjadrenia zo strany Súdnej rady, zo strany, zo strany Generálnej prokuratúry, zo strany verejného ochrancu práv aj k skrátenému konaniu, aj k samotnému obsahu, takže ak ideme robiť zásahy do tak vážnych vecí, ako je napríklad právo pokojne sa zhromažďovať, nemali by sme tak robiť v skrátenom legislatívnom konaní.
A je evidentné, že v tom návrhu sú veci, ktoré ani vzdialene neprešli okolo tých dôvodov, ktoré sú na skrátené legislatívne konanie, napríklad tá už niekoľkokrát spomínaná renta pre premiéra, čo je opäť legitímna téma na, na diskusiu, akým spôsobom sa má Slovenská republika postaviť k ľuďom, ktorí zastávajú dôležité verejné, verejné funkcie alebo najdôležitejšie ústavné funkcie, lebo to teda nie je bežná verejná funkcia, ani premiér, ani predseda parlamentu, ale s dôvodmi na skrátené legislatívne konanie to nemá vôbec nič, a dokonca to nemá nič ani, ani s bezpečnosťou ústavných činiteľov.
A ani tie iné časti návrhu zákona, o ktorých budeme hovoriť, o ktorých budeme hovoriť v prvom čítaní a potom v druhom čítaní a v tom, v tom krát... a medzitým v tom krátkom priestore medzi prvým a druhým čítaním, keď schválite skrátené... alebo návrh na skrátené legislatívne konanie, nie sú také, že ak nebude schválený tento zákon, tak existuje tu nejaká bezprostredná hrozba, ktorej schválenie tohto zákona môže zabrániť, lebo naozaj prichádza leto, keď, keď pravdepodobne aj politický život trochu utíchne.
Neverím tomu, že slovenské bezpečnostné orgány, polícia, tajné služby, ochranka nie sú schopné ochrániť predstaviteľov vlády na, na výjazdových zasadnutiach vlády, ktoré tu boli avizované na najbližšie, najbližšie týždne. A keď ideme zasahovať do dôležitých zákonov, ktoré upravujú činnosť polície, tajnej služby, základné práva občanov, tak to máme robiť po zrelej úvahe, v skrátenom legislatívnom konaní sa zrelá úvaha v tak dôležitých veciach a v tak rozsiahlom rozsiahlej matérii robiť nedá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ono naozaj že v zásade, pohľad z histórie, že také silnejšie protesty aj také, že čo zaznamenali vôbec, bolo, niečo znamenali, tak môže byť ten protest v tom mestskom parku v Košiciach a protesty Bonaparte. Len tam sú okolnosti, hej, že okolnosti, ktoré niečo o tom hovoria.
Ja si dovolím tvrdiť, že vy v zásade nedokážete spraviť, a to hovorím zo skúseností, naozaj ich mám dosť, v zásade neviete spraviť protest pred normálnym domom normálneho politika. Viete, ak je niečo normálne, že je to, neni to, nekole to oči, neni to, ja neviem, v rozpore so zákonmi, je to vydokladovateľné, je to, má to nejakú logiku nadobudnutia, v zásade neviete. Možno viete urobiť prvý, že si tam neženiete svojich, ktorých buď nejako motivujete, hej, ale to bude také trápne, hej, to bude také trápne, také akože hrozno, hej, hrozno ľudí, strapec ľudí, ktorých nemôže novinár sa pýtať, že prečo tam vlastne sú, lebo keby sa niekto preriekol, tak povedal, povie, že lebo mi to zaplatili, hej. Ale už druhý-tretíkrát ich tam nedostanete, hej.
Čiže naozaj že toto sú také, by som povedal, že veci, ktoré sa môžu udiať, ale aby sme my neoklieštili, na mňa ide z toho obava, hej, že mať problém upozorniť na to, že niekto si postaví niekde nejakú zrúdu, nevieme z čoho, nevieme za čo, v rozpore so všetkým, že budete mať problém tam vôbec ísť a na to poukázať.
To mne príde ako trošku, ako teda... My, čo sme, my sme tu všetci vďaka demokracii. Aj pán Danko, aj pán Žiga, všetci môžme vďačiť demokracii, že sme tu, a mali by sme si ceniť aj ten uholný kameň tej demokracie a ten hovorí, že máte právo názoru a máte právo zhromaždenia.
Ďakujem

Alojz, ja veľmi chcem oceniť, teda a povedať to tu, ten štýl prejavu tvoj, mám to veľmi rada aj tie tvoje protesty mám rada, lebo je to tvrdé, ale je to, si, si jednoducho rovný chlap, ktorý priamo veci pomenuje, ale teda pri všetkej slušnosti.
Zaujalo ma, že si tak zamýšľal, že akú dáva, že, že nedáva zmysel a logiku, že teraz kolegovia z koalície si idú zavádzať rentu pre premiéra doživotnú alebo zakazovať zhromaždenia a ďalšie veci, o ktorých sme hovorili, že to idú teraz robiť, že, že, ešte aj v skrátenom konaní, že to nedáva logiku, no, no dáva, ich logika je, že môžu, a naozaj to tak je. Môžu, lebo, lebo jednoducho voliči na to nereagujú, a toto nedáva logiku.
A ja, ja som si povedala, že ja to už budem hovoriť nahlas, že ja sa nečudujem, že to robia, keď môžu a keď nijako to nemení to postavenie a pohľad na koalíciu, že sa to neodzrkadľuje, ale ja sa čudujem tým voličom, že nevidia, keď si niekto postaví kampaň, alebo, alebo svoje predošlé pôsobenie na tom, že je proti zvyšovaniu platov napríklad aj poslancov a ústavných činiteľov a potom prvé, čo urobí, si nielen zvýši platy, ale ešte aj zavedie rentu, ešte doživotnú a ešte aj v skrátenom konaní.
A...(Povedané so smiechom.) A správne sa pýtaš, že prečo v skrátenom, na to sme tu nepočuli ani raz odpoveď, no ale opäť odpoveď je, a prečo by to vlastne nerobili, však nič sa nedeje, voliči tejto krajiny sú s tým v pohode, oni ich znova zvolia, a to teraz bez ohľadu na to, s čím súhlasím, nesúhlasím.
Ja, samozrejme, nebudem za to hlasovať a tiež sa mi nepáčia ani ten spôsob skráteného konania, ani ten obsah ako samotný, ale najviac, čo sa mi nepáči, je, že v tejto krajine, ako by to, že hovo... robí niečo iné, ako hovoril, nemá žiadnu hodnotu.

... takže a nakoniec tam vidím Bonaparte.
Čiže čo tým chcem povedať? Že dajme pozor, že či takým skonštatovaním, že pred obydlím sa to nemá, či my vlastne nevytvoríme precedens, že nakoniec si niekto ani pred obydlím, ktoré nevie vydokladovať, na čo ho nadobudol, za čo ho nadobúdal, že či je v rozpore, alebo nie je v rozpore so stavebnými zákonmi, s územnými plánmi, a bude zakázané tam na to vôbec upozorňovať.
A preto je dôležité to jemne merať, jemne a citlivo to vyhodnocovať a na to je dobrý čas. A to leto nám môže na to slúžiť. Ide obava, na mňa ide, pardon, za výraz z toho, že ideme do tohto uholného kameňa demokracie takto ako buldozérom. Ide na mňa z toho obava, takže toľko som chcel k tomu povedať, áno, že čas je niekedy dobrý lekár a trošku vychladnú aj rozumy, aj emócie, aj všetko, čo s tým súvisí, a vzhľadom aj plus by mohli naťahať, nejaký taký data mining si urobiť, že nadolovať nejaké informácie, že ako kde inde to robia a ako kde inde sa s tým vysporiadavajú.
Tým nerozporujem, že sú tam možno nejaké ustanovenia aj v tomto predloženom návrhu, ktoré majú zmysel z pohľadu expresnosti, hej, a teraz v tom skrátenom niekde byť. Nevylučujem, že také sú, ale toto som si dovolil vytiahnuť tieto dva ustanovenia, ktoré mne nejaký zmysel k tomu, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, nedávajú, a bližšie teda skúsim povedať v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak ja som mal dojem, že pán minister Kaliňák bude ešte pokračovať a, a bude po hlasovaní ešte vystupovať.
A... ale teda k tomu, čo, čo povedal. Tak mňa teda zaujalo, keď povedal, že, že zástupcovia vlády a vládnej koalície počúvajú, a čo hovoria zástupcovia opozície, a, a teda počúvajú tie argumenty, ktoré opoziční politici vznášajú. Teraz zjavne nepočúva. A povedal, že bude priestor diskutovať medzi prvým a druhým čítaním. No ale práve o tom je tu tento bod, že aký ten priestor medzi prvým a druhým čítaním bude, lebo normálny priestor na diskusiu je, že nejaké veci sa otvoria v prvom čítaní, a potom medzi prvým a druhým čítaním, čo je obvykle čas okolo jedného mesiaca alebo viac, je priestor na to tie veci vydiskutovať, prísť s nejakými riešeniami a pripraviť nejaké zmeny.
Keď ten čas medzi prvým a druhým čítaním nie je rádovo v týždňoch, ale je rádovo v dňoch alebo nebodaj v hodinách, tak ten priestor diskutovať medzi prvým a druhým čítaním nie je taký, aký zložitejšie právne úpravy vyžadujú, lebo toto nie je jedna veta toto nie sú dve vety, toto je pomerne rozsiahly návrh zákona, ktorý by si vzhľadom aj na svoj rozsah, aj na vzhľadom na svoju dôležitosť, a najmä vzhľadom na to, že zasahuje do základných práv a slobôd, vyžadoval podstatne väčší priestor na diskusiu medzi prvým a druhým čítaním.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, pán spravodajca, no, ja si myslím, že vy ste povedali, že my si tu myslíme, za opozíciu, že všetko je za nami, my si to vôbec nemyslíme. Ako ja si myslím, že na tomto máme zhodu tu, že spoločnosť polarizovaná je, je tu napätie, a my chceme sa s vami podieľať na tom, aby sme našli riešenia a prijali opatrenia, aby to napätie sme znížili. Nedá sa asi povedať, že tu nikdy nebude, nejaké asi zdravé napätie medzi opozíciou a koalíciou vždy musí byť, ale emócie sú vybičované.
A keď sa bavíme o tých konkrétnych príkladoch toho, čo sa stalo v našej spoločnosti, tak ja si myslím, že to nie je, že stalo sa niečo teraz a bol atentát na premiéra. No, stalo sa to už dávnejšie. Bola tu vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, následne nato vražda na Zámockej Juraja a Matúša. To boli prejavy toho, že spoločnosť je polarizovaná a sú tu, je, je eskalovaná, takže my chceme, samozrejme, prispieť k tomu, aby sme, aby sa nám tu žilo lepšie a neboli sme tu takto polarizovaní. Ale hovoriť teraz, že my sme tomu na vine, to jednoducho nesedí. Tak ak chceme spoločne tie opatrenia prijať a chceme urobiť nejaký krok, tak s tým určite súvisia vyjadrenia politikov. Ale aj vaše. A nebol to len pán poslanec Blaha z vašich, z vašej strany, ktorého ste spomenuli, že teda áno, on mal možno nejaké vyjadrenia. Tak ja tu teraz nemám potrebu, ja som ich spomenula aj vo svojom príspevku, ja nemám potrebu ich tu znovu citovať, ale teda nebol to len poslanec Blaha, a boli to skutočne podnety a prejavy, ktorý smerovali, ktoré smer... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

A, pán poslanec Gašpar, povedali ste, že nejdete nikomu obmedzovať zhromažďovacie právo, no to nie je pravda. Týmto návrhom zákona, ak bude schválený, sa zasiahne do zhromažďovacieho práva, bude obmedzené zhromažďovacie právo. Ja netvrdím, že nemožno obmedziť zhromažďovacie právo, aj ústava predpokladá, že existujú dôvody a okolnosti, keď možno obmedziť zhromažďovacie právo, ale, ale teda netvárme sa, že nie, keď sa ide zasahovať do, do zhromažďovacieho práva ako jedného zo základných politických práv, tak si to vyžaduje, presne ako ste povedali, poctivú diskusiu, ktorá ale vedená v skrátenom legislatívnom konaní, neviem, či... tak môže byť poctivá, ale, ale, ale teda nebude, nebude, nebude tak dôkladná, ako by mala byť, ak ide o zasahovanie do základných práv a slobôd.
Rovnako ste povedali, že všetky návrhy k zhromažďovaciemu právu sa týkajú len toho, ako zvýšiť bezpečnosť na zhromaždeniach. Ani toto nie je tak. Ak dnes je možné konať zhromaždenie na nejakých miestach, na ktorých ich po schválení tejto novely nebude možné konať, tak to nie je len o bezpečnosti účastníkov to... to... tých zhromaždení, dokonca ani, ani len bezpečnosti, bezpečnosti ako takej. A opäť je možné diskutovať, kde sa môžu konať, kde nie, za akých podmienok, akým spôsobom sa majú, majú obmedziť. Ale teda v skrátenom legislatívnom konaní to naozaj nie je dobrý spôsob.
A myslím, že trošku nejako by ste nevideli na, na jedno oko, keď si myslíte, že teda tá polarizácia a šírenie nenávisti sa týka predovšetkým aktivít súčasnej opozície, médií a, a mimovládnych organizácií, lebo vy si zamieňate legitímnu kritiku vládnej politiky so šírením nenávisti, to je problém.

Ďakujem veľmi pekne.
V prvom rade, pán poslanec Glück, mne je naozaj úprimne ľúto a myslím, že sme to viacerí vyjadrili hneď po danom atentáte, že sme šokovaní, a odsúdili sme okamžite naozaj tento ohavný skutok, že neviem, k čomu smerovala tá vaša výtka, a myslím si, že bolo jasné, že to bolo od nás všetkých úprimné, a jednoducho tak to je. Máme úprimný záujem urobiť niečo pre to, aj rýchlo, aj o tom by sme, ja si myslím, že v rámci opozície sme pripravení sa o tom baviť, že ak sú tu opatrenia, ktoré môžme hneď prijať, aby sme situáciu zlepšili, tak to urobme. Ale tam moje kritické vyjadrovania smerovali k tomu, že nevieme tam naozaj nájsť, niečo, niečo by sme tam aj našli, ale v zásade väčšina tých opatrení nesedí, že je potrebné, aby sme ich takto rýchlo prijímali.
Pani poslankyňa Vaľová, veď takisto ako pani prezidentka Čaputová má doživotnú rentu, je to aj pán prezident Gašparovič, ale veď nakoniec aj to bude patriť prezidentovi Pellegrinimu, myslím si, že je to absolútne v poriadku a je to spravodlivé. Ten, kto je prezident, tak má na to nárok.
Či rozšíriť takéto nároky, a to je moja reakcia smerom k pánovi poslancovi Valášekovi, možno to nebolo zrozumiteľné, ja som úplne pripravená sa o tom rozprávať, je to úplne legitímne. Ale potom sa aj bavme, za akých podmienok naozaj komu, a podľa mňa je aj namieste otázka, či na to máme, veď nie je to zase taká položka, samozrejme, z čoho hneď vykrvácame, to je pravda, ale je to namieste sa o tom rozprávať, či teraz a takto, a je to veľmi legitímna debata a k tomu treba normálnu, riadnu diskusiu.
Ďakujem pek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister dopravy, verím, že keďže zastupujete pána ministra obrany a vôbec vládu pri týchto bezpečnostných opatreniach, tak verím tomu, že budeme mať dôležitú diskusiu parlamentnú k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie, a napriek tomu, že vás rezort je skôr cielený na iné oblasti ako oblasť vnútra alebo bezpečnosti, tak verím tomu, že tá parlamentná diskusia na tom, na tom nijakým spôsobom neutrpí.
Ja si dovolím na úvod k tomu uviesť, pretože mňa to vždy naozaj veľmi prekvapí, keď k návrhom zákona, osobitne k tým, ktoré majú ísť v nejakom zrýchlenom konaní, tu nemáme ministra, ktorý by naozaj v tej oblasti bol doma. Je tu jednoducho taký zhon zo strany vlády riešiť niektoré právne úpravy, že zjavne ani ten minister, ktorému náleží, to nestíha, a toto je, ja som porozumela aj z vyjadrenia pána ministra obrany, asi je trošku zdravotne teraz diskvalifikovaný, že nie je pri úplnom zdraví, ale potom je otázka, bolo potrebné naozaj teraz prerokovať tento vládny návrh na skrátené legislatívne konanie? Bolo to naozaj teraz potrebné, bolo to teraz, teraz práve o tejto hodine sme to museli otvoriť, keď je zrejmé, že minister, ktorý to predložil na vláde, vlastne bude indisponovaný alebo nemá čas? To znamená, aká parlamentná diskusia tu bude k tomuto vládnemu návrhu?
K vládnemu návrhu, ktorý je tu predkladaný za mimoriadnej situácie, tak ako sme sa, ako je to zrejmé aj k samotnému odôvodneniu tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a tým, mimoriadnou situáciou je atentát na premiéra, však aj pre nás je to mimoriadne. Toto, toto všetky, všetci vnímame a súhlasíme s tým, ale keď tu má byť diskusia potom, či už o tom, že či takto rýchlo máme prijať právnu úpravu a aká to má byť vlastne právna úprava, tak ak to myslíte naozaj vážne, tak je dôležité, aby ste nám aj, aj dali signály, že chcete s nami o tom rozprávať, tak ja som zvedavá, koľkokrát vystúpi pán minister dopravy do tejto debaty a budeme tu naozaj nejakú debatu, diskusiu mať, ktorú ste nám nakoniec sľúbili, že chcete, sa prihováram ku koalícii, chcete, aby sme v rámci diskusie a dohody prijali rýchlo opatrenia, ktoré sú dôležité teraz pre spoločnosť, pretože tu máme polarizovanú spoločnosť, chcete, aby sme to spoločne riešili, tak ste sem prišli s návrhom, ku ktorému ste nám nedali žiadnu možnosť o tom diskutovať, narýchlo to máme prijať. A ja som naozaj zvedavá, koľkokrát sa pán minister dopravy tu prihlási a bude s nami o tom diskutovať, som naozaj zvedavá.
Prepáčte, sa smejete, pán minister, ale toto nie je smiešne! Je to vážna situácia v spoločnosti, veď vy sem prichádzate s tým, že teraz tieto návrhy máme prijať. Tak keď to myslíte vážne, tak, prosím vás, tak nám dajte signály k tomu, že to myslíte vážne, lebo ja to, ja to tak nevnímam, že to myslíte vážne, osobitne, keď sa tu teraz usmievate a smejete, keď sa pýtam, či budete s nami o tom diskutovať, pretože vy sem teraz prichádzate nám odôvodniť vládny návrh na skrátené legislatívne konanie, vy ste nám prišli presvedčiť, že to je nevyhnutné teraz rýchlo prijať, a ten spôsob, ako sa k tomu staviate, tak nám ukazujete, že to vôbec pre vás nie je také dôležité a nemyslíte to seriózne voči nám.
Tak ako to máme potom brať vážne, tak môžme si, samozrejme, prečítať text vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale parlamentná diskusia nie je o tom, že si vymieňame texty, parlamentná diskusia, a o tom má byť toto rokovanie, že sa tu vzájomne počúvame, že my tu máme k tomu nejakú našu rozpravu, naše vyjadrenie a vy nám na to nejakým spôsobom reagujete a osobitne ten minister, ktorý sem prišiel za vládu, a to tu predkladá. A nepríde mi to vôbec smiešne, pán minister, vôbec nie, s ohľadom na to, k akej situácii vy nám to tu predkladáte, tak mi to vôbec nepríde úsmevné a smiešne.
Tvrdíte vo vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorú tu nikto nepopiera, a všetci sme odsúdili ten akt atentátu na premiéra, všetci sme ho tu odsúdili, tak je kvôli tomu potrebné prijať nejaké opatrenia.
Ako sa už tu k tomu vyjadrili aj moji predrečníci, mimoriadna okolnosť tu je, na tom máme všetci zhodu, ale je potrebné teraz tieto opatrenia prijímať takto rýchlo? Ako tieto opatrenia majú naozaj zvýšiť bezpečnosť v krajine a napomôcť nám znížiť polarizovanú spoločnosť? Ako nám pomôže to, že teraz rozšírime okruh osôb, ktoré dostanú ochranu, bez toho aby bolo preukázané, že vôbec nejakú ochranu tie osoby potrebujú?
Ja sa domnievam, že je dôležité, aby ochranu dostali tí, ktorí to potrebujú. A to nemusia byť len politici, môžu to byť aj novinári, nakoniec ľudia z občianskej spoločnosti, keď je potrebná tá ochrana, treba im ju poskytnúť. A určite nie automaticky predsedom tých, tých strán, ktoré sú v parlamente. Veď nakoniec iní predsedovia strán môžu byť v ohrození, ktoré sú mimo parlamentu. Tak je dôležité ju podniknúť a zabezpečiť štátom, veď predsa voči tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Viem, pán poslanec Glück, že vy ste ju dostali pravdepodobne, tak som pochopila aj z našej debaty, kde sme boli naposledy v parlamente, a tak je to správne, tak je to správne. Ak sa cítite ohrozený a mali ste vyhrážky, je správne, že dostanete, samozrejme, ochranu aj s autom, všetko, čo k tomu patrí, ja vám to, ja si myslím, že je to dôležité, aby ste tú ochranu mali, a takisto ju má dostať každý, kto ju potrebuje, každý, každý z vás alebo niekto iný, ale nie z titulu, automaticky z titulu funkcie. Ak z titulu funkcie, tak, samozrejme, že to patrí tým, ktorí sú vo vyhranených situáciách ako činitelia vlády, alebo, samozrejme, predseda parlamentu, to je veľmi pochopiteľné, rozumiem, že predseda Ústavného súdu, ktorý už teraz tú ochranu má, no tak bez toho, aby sme to spochybňovali, tak, samozrejme, nemusíme k tomu ale ani prijímať právnu úpravu, proste takú, takáto, takáto ochrana už tu funguje.
Takže prvá otázka je, prečo teraz narýchlo treba prijímať nejaké opatrenia, prečo ich treba prijímať, kto je teraz ohrozený. Ak je niekto ohrozený, tak tú ochranu na základe súčasnej právnej úpravy dostane.
A ja to vidím skôr opačne, čo sa môže stať, že my teraz zabezpečíme automatickú ochranu vybraným osobám, ktoré sa o ňu ani, ktorí o ňu ani nežiadali, ja neviem o tom, že by tu všetci predsedovia politických strán, ktorí sú v parlamente, žiadali takúto ochranu, im ju automaticky zabezpečíme a potom nebude vlastne kvalifikovaných ľudí dosť, aby zabezpečili tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Však ani tých kapacít nie je, nie je dostatočne a to ja viem veľmi dobre, ja si pamätám rozhovor ešte s ministrom vnútra, kedy za mnou prišiel na základe... na začiatku funkčného obdobia, kedy zmapoval situáciu vo svojom rezorte aj počet osôb, ktoré sú na útvare pre ochranu ústavných činiteľov, kedy so mnou riešil, či skutočne všetci sudcovia, ktorí majú zabezpečenú takúto ochranu zo zákona, či ju musia mať, pretože tých ľudí, samozrejme, nie je nekonečné množstvo, ktorí zabezpečujú takúto ochranu, ani tých prostriedkov štátu nie je nekonečno, to znamená, že treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú.
Pamätám sa, ako sme mali debatu o tom, že aká ochrana je potrebná, pre ktorých sudcov, a či niektorí sudcovia ju naozaj ju ešte potrebujú. A či ja ju potrebujem ako ministerka spravodlivosti. Tak som sa o tom zamýšľala, ktoré osoby, ja som si zisťovala tú právnu úpravu v iných krajinách. Myslím si, že tá právna úprava, ktorá je teraz nastavená, je nastavená dobre, ak ju chceme rozširovať na automatickú ochranu, tak o tom treba normálnu, legitímnu, riadnu debatu, ale tie kapacity nie sú nevyčerpateľné, ani, ani ľudí, ktorí naozaj vedia kvalitne zabezpečiť takúto ochranu, či už ústavných činiteľov, alebo iných osôb, ktoré ju potrebujú, čiže treba v tom naozaj byť opatrný.
Domnievam sa, že to, čo naozaj je potrebné riešiť, v tomto návrhu vôbec nie je. Ja sa ešte vrátim, čo sa tu vlastne upravuje v tomto návrhu, ale to, čo mi tu naozaj chýba, je riešenie vlastne tej podstaty, o čom sa tu rozprávame, o tej polarizovanej spoločnosti, o vyhrážkach naprieč spoločnosťou, prečo vlastne ideme poskytovať automaticky niekomu ďalšiemu ochranu.
Ja sa domnievam, že nie je dobré nastavenie súčasné pri vyhľadávaní vlastne páchateľov tejto trestnej činnosti, ktorá súvisí s vyhrážkami, a pri nastavení aj právnej úpravy pri vyhľadávaní aj tých páchateľov priestupkov, ktorý súvisia s vyhrážkami, pretože tá hranica je pomerne tenká, dostať sa vlastne od priestupku k tomu trestnému činu, ktoré súvisia... ktorý súvisí s nebezpečným vyhrážaním.
Ja sama či už ako ministerka spravodlivosti, alebo nakoniec aj poslankyňa čelím množstvu vyhrážok aj dnes, aj domov mi chodia listy s vyhrážkami, rovnako som k tomu robila trestné oznámenia, kde trestné oznámenia nakoniec skončí na obvodnom oddelení Policajného zboru. A toto je podľa mňa problém, to nie je v poriadku, že tak ako čelíte vyhrážkam, či už v rámci koalície, či už v rámci opozície alebo či tomu čelia novinári, alebo iné osoby, ktoré sú verejne činné, tak tie vyhrážky zjavne robia určité skupiny osôb, je dôležité, aby to nebolo rozhodené po celom Slovensku.
Ale domnievam sa, že ak naozaj chceme, aby sme tieto vyhrážky eliminovali, ktoré sú nebezpečné, môžu začať tým, že to má úroveň priestupku, a potom pokračujú ďalej a má to úroveň už trestného činu, tak sa domnievam, že k tomu treba určitú špecializáciu aj v rámci Policajného zboru, že nie je dobré, aby to nakoniec všetko bolo rozhodené po obvodných oddeleniach Policajného zboru. A to som čakala, že prídete s nejakými návrhmi riešení, ale tu som nič také nenašla.
Určite na zlepšenie bezpečnostnej situácie nepomôže doživotná renta. Nikomu. Nikomu. A ja som otvorená, pani poslankyňa Vaľová, sa tu rozprávať o tom, že či nie je namieste, aby po výkone určitých funkcií bolo namieste, aby sme nejakú doživotnú rentu ako štát zabezpečili, ale podľa mňa to je tiež otázka, máme na to? Nedá sa hneď porovnať s Francúzskom ani Nemeckom, ani Veľkou Britániou, my sme úplne v inej aj finančnej situácii, máme úplne iné aj finančné kapacity tejto krajiny, ale rozprávajme sa o tom, je to absolútne legitímne, absolútne legitímne, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní a nerozprávajme sa, že toto je bezpečnostné opatrenie.
Aké zvýšenie bezpečnosti zabezpečíme premiérovi tým, že bude mať doživotnú rentu? Alebo predseda parlamentu. O čo bezpečnejšie sa mu bude spávať? Tak ja rozumiem, že asi možno spokojnejšie, ale nevidím žiadnu súvislosť so znižovaním vyhrážok a prejavov, prejavov iného násilia v súvislosti s tým, že či niekto má, alebo nemá doživotnú rentu. Možno skôr naopak, že mu ju niekto môže závidieť, keď už sme teda pri tom, že sa mi to potom skôr javí ako bezpečnostné riziko takúto doživotnú rentu niekomu, niekomu dať, ak to nie je dostatočne odôvodnené a nie je k tomu riadna diskusia a spoločenský konsenzus.
V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý sa volá teda zákon, ktorý súvisí s bezpečnostnými opatreniami, tak priamo zasahujeme do zhromažďovacieho práva. Prečo do zhromažďovacieho práva? Máme tu nejaký problém so zhromažďovaním? Máme tu problém, vidím, spravodajca že pritakáva, tak nech sa páči, tak otvorme k tomu diskusiu. Bavme sa o tých príkladoch, kde je problém, že nevieme zabezpečiť, nevieme zabezpečiť právny poriadok pri výkone zhromažďovacieho práva.
Zákon o zhromažďovacom práve sme prijali ako jeden z prvých zákonov po Nežnej revolúcii, jeden z prvých, preto má číslo 84/1990, patrilo tam ešte: zákon o petičnom práve, zákon o združovaní. To boli kľúčové prvé zákony, ktoré sme prijali ako krajina, ktorá sa vydala demokratickou cestou. Jednoducho zhromažďovacie právo je úplný základ pre vyjadrovanie svojich akýchkoľvek prejavov, názorov, ktoré súvisia s fungovaním zdravej demokratickej spoločnosti, a preto keď sa pozriem na tieto zákony, tak sú pomerne veľmi jednoduché, lebo to, čo bolo kľúčové v tých zákonoch, bolo povedať, že to zhromažďovacie právo jednoducho tu budeme zaručovať a že je naozaj priestor k tomu, aby sa ľudia zišli a jasne vyjadrili svoj názor, či s niečím súhlasia, alebo s niečím nesúhlasia.
Zásah do zhromažďovacieho práva musí byť naozaj veľmi citlivý, pretože je to, by som povedala, je to, je to jadro, je to srdce demokracie, preto právna úprava, ktorá sa má prijať takto rýchlo a obsahuje nové dôvody pre zákaz zhromažďovacieho práva, pre nové priestupky, bez toho, aby o tom bola riadna debata a s nami dohoda, tak to považujem za neprijateľné, a pritom si viem predstaviť diskusiu naozaj veľmi legitímnu ku viacerým návrhom, ktoré ste tu uviedli.
Ja si viem legitímne predstaviť debatu aj o tom, že či je namieste za každých okolností robiť zhromaždenie v blízkosti niekoho obydlia. Je to úplne legitímne sa o tom rozprávať, ale na druhej strane, kde inde urobiť zhromaždenie, ak nie pred bytom aj politika, ktorý ten byt získal nezákonne, že jednoducho priamo ten účel zhromaždenia k tomu smeruje, aby sa na to poukázalo, v rozpore s kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. No kde inde má zmysel také zhromaždenie urobiť?
Preto treba veľmi citlivo naozaj pristupovať k tomu, či vôbec v rámci skráteného legislatívneho konania je namieste sa rozprávať o niečom, o čomkoľvek, čo súvisí so zhromažďovacím právom. A to nie je o tom, že by sme si nevedeli predstaviť zasiahnuť do tohto zákona, ale treba to robiť naozaj veľmi uvážene a bez akéhokoľvek stresu, zhonu. Nakoniec toto je určite tá oblasť, kde môžeme očakávať, že aj Ústavný súd by mal byť mimoriadne citlivý, ak zákonodarca v skrátenom legislatívnom konaní vstúpi do takéhoto základného politického práva.
Preto akékoľvek opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do zhromažďovacieho práva a do akejkoľvek definície priestupkov, ktorá s tým súvisí, tak sme k tomu mimoriadne citliví, aby sme sa vôbec vedeli na niečom dohodnúť v rámci takéhoto rýchleho konania. A môžem povedať, že to jednoznačne vlastne je zrejmé aj z našich diskusií v rámci opozičných klubov, kedy sme prechádzali veľmi dôsledne už teraz právnu úpravu, ktorú koalíciu navrhuje, a vnímame veľmi, veľmi, by som povedala, v jednom súzvuku tú citlivosť na zásah do zhromažďovacieho práva.
Absolútne je neprijateľná tá časť, ktorá hovorí o rentách. To jednoducho nie je žiaden súvis a myslím si, že je namieste, aby toto bolo podrobné... podrobené riadnej aj verejnej diskusii, čo je hlavne namieste, aby získali politici doživotne, a ktorí a za akých podmienok. Neexistuje absolútne žiaden dôvod na to, aby sme takto rýchlo prijali takúto právnu úpravu.
Právna úprava, ktorá súvisí s rozšírením kompetencie Slovenskej informačnej služby. Rovnako, prečo takto rýchlo? Je to, je to vážna právna úprava, ktorá rozširuje priestor pre Slovenskú informačnú službu. To je, toto by malo byť skutočne podrobené riadnemu pripomienkovému konaniu. Ak treba teraz niečo nevyhnutne urobiť pre kohokoľvek ochranu života alebo zdravia, na to jednoznačne je priestor v rámci kompetencií, ktoré už teraz má určite Policajný zbor.
Čo sa týka právnych úprav akýchkoľvek, ktoré v zásade sa nachádzajú v zákone o platových úpravách, a už z toho samotného názvu, ja si myslím, že je zrejmé, že jednoducho toto nemôže predsa patriť do zákona o bezpečnostných opatreniach, otvárať zákon, ktorý sa týka platových pomerov ústavných činiteľov. Veď už z toho, už z toho názvu toho zákona to je zrejmé, že toto predsa nie je bezpečnostné opatrenie. Ani sa nemusíme rozprávať, čo tam je, ale predsa v zákone o platových pomeroch hádam asi nenájdeme nič, čo súvisí s bezpečnosťou. Či mýlim sa, pán spravodajca? Čo môžme nájsť v zákone o platových pomeroch, čo súvisí s bezpečnosťou ústavných činiteľov? No už zo samotného názvu je zrejmé, že nič.
Je úplne legitímne rozprávať sa o priestupkoch, ktoré súvisia s kultiváciou prejavov, ale osobitne, ak to zaznieva zo strany koalície. Zo strany koalície, ktorá sama má práve tých predstaviteľov, ktorí vyzývali k násiliu, a, bohužiaľ, musím to tak povedať. Ja naozaj nepoznám politika z opozície, ktorý by hovoril o škrtení, o facke mokrou rukou, o rež a rúbaj do krve, ja to, ja nepoznám takého, povedzte mi ktorý. Ja, ja takého nepoznám. Naozaj nepoznám opozičného politika dnes, bývalého opozičného politika, to áno, ale to ste boli vy, kto by vyzýval k násiliu, kto by vyzýval k násiliu. Nepoznám takého opozičného politika.
A preto ak máte silné vyhlásenia k tomu, že treba znížiť polarizáciu, na tom máme zhodu, treba, ale neviem o tom, že by súčasná opozícia k podnecovaniu násilia nejakým spôsobom prispievali, pretože ak sa rozprávame o kritike, to je niečo úplne iné, ako podnecovať násilie. A v tomto zjavne, ja to vidím, že aj v tomto diskurze, ktorý tu máme, tak je tu nejaké neporozumenie, nepochopenie, asi, je to asi tá istá úroveň nepochopenia, ako keď prichádzate so zákonom na bezpečnostné opatrenia a riešite ich v zákone o platových pomeroch. Ja to asi... mám pocit, že tu je proste nejaká úroveň neporozumenia, že keď sa rozprávame o polarizácii v spoločnosti, tak to, čo počujem zo strany koalície, tak sú výhrady ku kritike zo strany opozície, ale už opomína svoje vlastné výroky podnecujúce k násiliu. A to je základný rozdiel. My sme k násiliu nikdy nepodnecovali, nikdy nijakým spôsobom.
Ustanovenia, ktoré otvárajú Trestný zákon, ja si myslím, že o tom sa asi ani netreba rozprávať, už tu o tom bolo povedané dosť, ja nehovorím teraz k obsahu, ja iba hovorím k tomu, že teraz v rýchlom konaní otvárať Trestný zákon a riešiť priestupky, ktoré nie sú, za priestupky pokuty, ktoré nie sú zaplatené, cez otváranie Trestného zákona, aby tu bola možnosť, aby sme týchto ľudí mohli odsúdiť na výkon trestu odňatia slobody, toto naozaj nie je namieste. Nie je to namieste. To, ako otvárať Trestný zákon a rozprávať sa o definícii skutkových podstát trestných činov takéhoto charakteru, tak k tomu naozaj nie je dôvod, aby sme to robili skráteným legislatívnym konaním. A naozaj neviem, akým spôsobom sa týmto zlepší bezpečnostná situácia.
Ja keď si čítam vlastne obsahovo ten vládny návrh, ku ktorému vlastne má byť takáto skrátená rozprava aj skrátený proces v parlamente, tak naozaj mi to skôr pripomína opatrenia pre policajný štát. Naprieč dať ochranu, naprieč dať ochranu automaticky, neriešiť ochranu tam, kde ju treba, a zúžiť priestor pre ľudí, ktorí sú nespokojní s niečím, čo sa deje v krajine. To mi pripomína policajný štát. A, samozrejme, bez žiadnej diskusie prijať takéto pravidlá, a to považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.
Tak ja budem rada, keď sa dozviem v rámci tejto rozpravy, osobitne od vás, pán minister, lebo vy ste tu teraz za vládu, aby ste nám bližšie vysvetlili, aké bezpečnostné opatrenia na zlepšenie situácie tu teraz nájdeme. Ktoré opatrenie je tu to, ktoré teraz zabezpečí lepšiu ochranu premiéra? Ale určite, prosím, mi nehovorte o doživotnej rente a určite nesedí, aby sme sa tu teraz spolu rozprávali, či sme, alebo nie sme spokojní s tým, ako my sme ako poslanci zabezpečení, to považujem naozaj za nedôstojné, aby tu teraz boli takéto prejavy od nás od poslancov k tejto právnej úprave, aby sme sa tu vzájomne sťažovali, či sme, alebo nie sme dostatočne zaplatení, a či dostávame my, alebo nedostávame rentu a porovnávali sme sa tu či už s europoslancami, alebo s inými krajinami, toto je naozaj nedôstojné.
My sa teraz rozprávame o tom, že je polarizovaná spoločnosť, je tu zhoda na tom, že chceme prijať opatrenia, ale tieto opatrenia, ktoré ste priniesli, ktoré chcete, aby sme rýchlo prijali, takými nie sú. A nevidím tu ani úprimnosť ani v samotnej dôvodovej správe, ani v samotnom návrhu toho zákona, ktorý chcete, aby sme rýchlo prijali, že by sme tam niečo také vedeli nájsť, a nevidím ani úprimnosť, že by ste sem prišli a chceli s nami diskutovať, lebo to, ako sa teraz správate, prepáčte, pán minister, že tu vzdycháte, vysmievate sa mi, že, že vás tu vyzývam k tomu, aby ste sa, aby ste sa aj k tejto, k tejto debate, do tejto debaty zapojili, považujem za aroganciu, s ktorou sem prichádzate, a chcete, aby sme niečo automaticky prijali, pretože sa stal atentát, ktorý my odsudzujeme.
Nezneužívajte túto situáciu na to, aby ste si teraz prilepšovali na plate pre niekoho, komu chcete proste dať nejaké vďakyvzdanie. Veď nech sa páči, nám je to ľúto, čo sa stalo, ale toto nezlepší bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A nezneužívajte túto situáciu! Tak potom úprimne sa poďme spolu rozprávať, ako tú situáciu v krajine zlepšíme, ale tento návrh, s ktorým ste prišli, a ten spôsob, s ktorým ste prišli, táto cesta to nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)