Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred pár dňami sme rokovali o troch zákonoch, ktoré vetovala pani prezidentka, ja som sa vtedy vyjadril, že je to poslednýkrát, čo rokujeme o ňou vetovaných návrhoch zákonov. Mýlil som sa. Toto je ten posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala. A tak ako pri tej predchádzajúcej trojici a pri drvivej väčšine viet, ktoré uplatnila pani prezidentka voči zákonom schváleným Národnou radou, si myslím, že to veto bolo dôvodné.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá sa týka výrubov, bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania napriek kritike zo strany odborníkov aj zo strany opozície a teraz už aj zo strany predstaviteľov miest a obcí, či už ide o úniu miest alebo o Združenie miest a obcí Slovenska. Ako uvádza vo svojom stanovisku alebo zdôvodnení vrátenia zákona pani prezidentka a ako to napokon hovorila aj opozícia v rozprave na skrátené legislatívne konanie, neexistovali žiadne zákonom stanovené dôvody. Len teda pripomeniem, že tými dôvodmi mali byť medvede a zarastanie krajiny. To, že je potrebné kvôli ochrane ľudí pred medveďmi zjednodušiť výruby, to je argument, ktorý je absurdný, že ho asi ani netreba, netreba bližšie rozoberať a v tom ošiali bol použitý, bol použitý, bohužiaľ, najprv však boli aj úvahy, že tento zákon by sa stal nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa premietne do tej novely zákona o ochrane prírody, ktorá súvisela so zjednodušením odstrelov medveďov, ale teda potom si to vláda rozmyslela a pokračovala v konaní ako o samostatnom, samostatnom zákone. A to zarastanie, samozrejme, že nie je žiadna, žiadna mimoriadna okolnosť. Tento zákon mal byť prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a malo mu predchádzať medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa napríklad aj samosprávy mohli, mohli vyjadriť.
Ale tento zákon je zlý aj z obsahového hľadiska, pretože zjednodušuje výruby nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Zjednodušuje výruby v intravilánoch. Doteraz bolo možné bez povolenia vyrúbať stromy s objemom, s obvodom do 40 cm vo výške 130 cm. Teraz v intraviláne to bude možné do 60 a ešte viac sa to uvoľňuje v extraviláne, až do 80 cm obvodu. Pani prezidentka upozorňuje, že sa to bude týkať aj chránených, chránených území. Ja som vo svojich vyjadreniach k tomuto zákonu upozorňoval najmä na to, ako sa to dotkne intravilánov, kde to naozaj výrazne zjednoduší rúbanie stromov. Väčšina tých stromov, ktoré, ktoré doteraz podliehajú, podliehajú povoľovaciemu konaniu, je do 80 cm obvodu, čiže úplne sa dostanú mimo kontroly, čo môže byť vnímané tak, že dobre, tak zjednodušíme ľuďom život, aj keď, ako upozornil pán poslanec Hlina, zjednodušíme život najmä, najmä developerom, ale tou odvrátenou stránkou je, že ak vyjmeme z povoľovacieho konania takéto výruby, tak žiadna náhradná výsadba nebude, nebude potrebná. Dnes je potrebná buď náhradná výsadba, čiže sa to nejako kompenzuje, aj keď, aj keď nie plne, ale nejako áno, alebo nejaká finančná kompenzácia, ktorú mestá a obce samé použijú na náhradnú výsadbu. Mimochodom v tej Českej republike, ktorú spomínal pán minister Taraba, naozaj je to 80 cm, ale napríklad je tam podmienka, že nejde o náhradnú výsadbu. Taká podmienka v slovenskom zákone nie je.
Ale chcel by som sa teda záverom vrátiť k tomu, že či ide o návrat do normálu, ktorý tu platil, alebo ide o niečo nové. Lebo ten argument aj zo strany pána ministra Tarabu, aj zo strany ďalších zaznel a opakovane, že veď to sme to tu mali takú teda možnosť výrubu stromov vo veľkosti do 80 cm obvodu, my sa vlastne len vraciame k tomu, čo tu bolo. Povedal to aj vo svojom vystúpení teraz, že do roku 2016 to bolo tak, ako to dávame teraz. No nie, nebolo to tak. Zákon o ochrane prírody a krajiny platí od 1. januára 2003. Od 1. januára 2003 s výnimkou ôsmich mesiacov bolo možné vyrúbať stromy bez povolenia také, ktoré vo výške 130 cm majú obvod kmeňa 40 cm, tak ako je to doteraz, tak ako je to pred schválením tohto zákona, tak to bolo aj celý čas od začiatku roku 2003, keď ten zákon začal platiť. To jediné obdobie, keď to tak nebolo, bolo obdobie v roku 2014, keď osem mesiacov platilo nie 40 cm, ale 80 cm v extraviláne. To bolo jediné obdobie za tých vyše 20 rokov, keď neplatila hranica obvod 40, obvod 40 cm, ale platila hranica 80 cm a tá platila iba v extraviláne. Čiže v intraviláne to bolo, to bolo 40 cm počas celého času. A teda od 1. 1. 2014 do 31. augusta 2014 bolo to obdobie, keď v extraviláne bolo 80 cm, v intraviláne bolo celý čas 40 cm a v extraviláne bolo 40 cm celý čas s výnimkou tých ôsmich mesiacov roku 2014. Čiže pán minister o tomto nehovorí pravdu, nevraciame sa do normálu, ideme to meniť, ideme to uvoľňovať ďaleko nad rámec toho, čo bolo, čo bolo doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Z toho, čo tu bolo povedané, je zrejmé, že teda opozícia nemá problém s činnosťou pani Kolíkovej, lebo dávalo by to určitú logiku, keby sme sa teraz hrali tú hru, ktorú sme si povedali na začiatku, že opozícia, koalícia, nominácie, kontrolné výbory. Ani jeden nenaznačil, že teda bola tam nejaká chyba. Teda, že by sme ako tak nenápadne kývli koalícii, že môžete ju odvolať, nebudeme sa za ňu stavať.
Nuž, ale keď sme to neskonštatovali, tak treba nadstaviť hruď. Jeden za všetkého, za všetkých, všetci za jedného. A toto je proste ten kľúčový parameter, čo teraz nastane. Ja, ja, ja to chápem, fandím, je mi to sympatické, pán kolega apeluje. Treba apelovať, ja už som sa uapeloval dosť. Ja už niekedy strácam chuť a nervy apelovať. (Povedané so smiechom.) Ale vám to neberiem. Kľudne majte, možno budete úspešnejší, to beriem, že teda navrhujete niečo sa stretnúť, neviem čo. Nie, príde hlasovanie, oni, oni ju odvolajú. Hej?
Politika je a bola a bude mocenská a títo ľudia počúvajú na mocenskú politiku. A to je všetko. Buď to dokážeme, alebo nedokážeme. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Alebo zistíme, že nám tam na tej hornej rade je dobre, je tam pekný výhľad, nechce sa nám stade ísť dole. Hej, nechce sa nám nejak ísť z tých pozícií šéfov výborov, a proste necháme si povytierať s nami podlahu.
Čiže áno, v určitý moment tá otázka príde, aj po tom vašom apeli sympatickom, však počkáme, uvidíme, možno zaberie. Ale čo keď nezaberie, pán kolega, čo keď nezaberie, čo potom?

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, musím sa zastať, samozrejme, že sa musím (povedané so smiechom), nielen preto, že kvôli tomu politickému rozmeru, ale aj kvôli tomu ľudskému rozmeru, čiže aj, aj.
Teraz k tomu politickému rozmeru. Od toho je teda opozícia a koalícia, od toho sa teda nejak tie inštrumenty rozdávajú a robí sa nejaká dohoda na začiatku, že čo sa rešpektuje, čo sa nerešpektuje. Nedáva potom žiaden zmysel, keď sa to, kontrolný výbor je predseda z opozície, aby ho koalícia mohla odvolať, lebo však jasné, že ho vie odvolať, lebo má hlasy, čiže čo by dávalo logiku nejakú, lebo nie každá nominácia musí vyjsť, môžte niekedy spraviť aj nomináciu, ktorá sa časom ukáže ako chybná, tie chyby sú relevantné, ale keď sme v tom postupovom kľúči a v tom nominačnom kľúči, že nominuje opozícia a schvaľuje sa celkovo, no tak potom sa opozičné kluby uznesú potichu, korektne, že teda že dobre, že v tejto nominácii to nevyšlo a kývajú, dávajú zelenú na to, aby ten proces prešiel v parlamente, to by mohla byť, hej, akože riešenie tej situácie, keď niektorá nominácia nevyjde, čo sa teoreticky môže stať.
A nemôžte to uchopiť mocensky, hej, že teda máte väčšinu a zlomíte to aj bez toho, preto naozaj dáva logiku, že čo s tým, čo s týmto, budeme o tom hlasovať vo štvrtok a možno to bude aj taká veľká skúška opozície, že kto sme, čo sme, hej, že ako sa k tomu postavíme, či necháme zhodiť Kolíkovú, lebo im nepasuje, z tých dôvodov, čo sme tu počuli. Viete (povedané so smiechom), mne sa nezdá ani jeden a obzvlášť, viete, lebo nie je dôležité, kto čo hovorí, ale kto to hovorí, ale to možno, ak stihnem, neskôr. Ale že, že necháme to zlomiť, stiahnu Kolíkovú a niekoho si dajte. Bude veľkorysá ponuka z koalície, že niekoho poslušného si kľudne trebárs prípadne dajte, neviem s kým to budú jednať, teda potom neviem, že či to s predsedom KDH, a možno Šutaj Eštok to dohodne, to by možno dávalo (povedané so smiechom) v svetle najnovších informácií nejakú logiku, ale jak som sa niekoho dotkol, beriem späť.
Neviem si to celkom predstaviť, čiže potom čo, zostane neobsadený ten výbor, teda funkcia predsedu? Hej? Čiže čo? Vydávame výbor SIS koalícii? Tak na čo je to vlastne kontrolný výbor? Však to nedáva žiadny zmysel, kontrolný výbor je od toho kontrolný, že má kontrolovať, ja už nevidím dôvod, že by koalícia kontrolovala samú seba, však jasné, že nebude, od toho je tu opozícia, tak sa to akože zneguje do nuly, nie, tak to nedáva zmysel, tak to premenujme. Proste to je názov, ktorý nesedí.
Čiže sám som zvedavý, úprimne poviem, že ako ktoré kluby poslanecké opozičné zareaguje, zareagujú, lebo toto je dosť vážna vec, že ako si so sebou necháme vytierať podlahu, lebo toto je presne vytieranie podlahy. Myslím, že idú odvolávať aj pána Šipoša. Nie dobre? Áno, tak veď ja tu nejak že nehorlím pre SLOVENSKO, ale horlím pre to (povedané so smiechom), že, že opozícia, hej, že je to dohoda, v zmysle tej dohody to bolo robené. A znova, neviem o tom, nepočul som, že by nejaké zásadné chyby pán Šipoš robil.
Ale späť k pani Kolíkovej. Tuná je to čisto mocenský zámer, čisto mocenský zápas o ovládnutie bezpečnostných zložiek. A majú tam chybu v systéme a chyba v systéme je Kolíková. Proste tá ide pred kamery a nepýta sa nás, tá povie, čo sme si nedohodli, proste chyba v systéme a chyba v systéme musí ísť preč. Číňania hovoria: „Sha ji jing hóu.“ To je: „Zabi sliepku, aby si vystrašil opicu.“ Teraz aby to, pardon, aby to niekto nemyslel, že... (povedané so smiechom) nevzťahoval si to osobne, a to je mocenská zásada v Číne, proste urob niečo, urob to spektakulárne, vizuálne silné a vysielaš signál a stratíš ostatných. Preto nastupujete, ako nastupujete v súdnictve, v polícii, preto robíte to, čo robíte, ešte potrebujete dať dole Kolíkovú, aby bolo zrejmé a jasné tuná poslancom a poslančekom, ktorých životným bytím je tu byť a nemajú v sebe tú hrdosť aj nebyť a zvládnuť to aj nebyť a budú ochotní počúvať, čo sa len povie.
Hej, takže je to naozaj zásadná vec a zásadná skúška aj pre opozíciu. A som naozaj zvedavý, ako sa k tomu ideme postaviť. Keby bolo v mojich silách, niečo by som, určite veľkým fanúšikom toho, že teraz nastal ten deň, teraz nastal ten čas, kde to môžme ukázať, kto sme a čo sme, lebo to je čisto mocenský zápas. Čisto mocenský zápas.
Pán Migaľ, pán Migaľ to predkladá, to je možno, ja sa ho zľahka dotknem, toho, že kto to tu predkladá. (Reakcia z pléna.) Viete (povedané so smiechom), ja som jeden z posledných po tom všetkom, čo som si s ním zažil, s Igorom Matovičom, ale tiež mi príde nefér ho tam hrubo očierniť, jak ste ho vy očiernili bez dôkazov, bez všetkého a teraz otázka stojí, buď ste tak mizerný investigatívec, alebo tak mizerný legalizant, či čo ste to boli, ja už neviem, či ste boli, alebo neboli. (Povedané so smiechom. Potlesk.) Hej, že, hej, že... (Doznievanie potlesku.) Ani jedno, ani druhé neviete robiť. Viete, čo viete robiť? (Rečník sa naklonil k navrhovateľovi.) Kalendáriky viete predávať ministerstvu vnútra, viete, to mi príde... (potlesk) to mi príde hrozne úbohé, hrozne úbohé mi to príde. Novinár, investigatívny novinár a kalendáriky, kalendáriky, také, viete, že kožky, perie, paplóny, kožky, perie, paplóny, viete, že to je presne to, nemáte hrdosť v sebe a nemáte tú hanbu, že sa tu posadíte, budete sa tu usmievať na Gašpara, kolegu a spol. a budete hovoriť, že tú Kolíkovú treba dať dole, lebo tá, tá vám robí problém. Kalendáriky, čo? Koľko sa dá na takých kalendárikoch zarobiť pre ministerstvo vnútra? (Povedané so smiechom.) Viete, to ma fascinuje, že tá úbohosť, pán kolega, úbohosť. Vy si tu dovolíte sadnúť a odvolávať pani Kolíkovú?! Vy?
Práve preto by sme si mali dávať veľký pozor, veľký pozor by sme si mali dávať opozícia, čo s nimi ideme nechať urobiť. Či si necháme povytierať podlahu s nami. Lebo vytierajú s nami podlahu. Mocensky to ovládajú. Pán Gašpar je šéfom výboru pre obranu a bezpečnosť, jeho syn je šéfom, bude šéfom SIS. A manželka čo robí, pán Gašpar? Viete, to je, ja, ja nechápem, že ako vôbec môžme vydať proste tak silové zložky, ak môžme vydať štát, informácie, armádu, ozbrojené zložky do takého úzkeho kruhu a nikto tu nad tým, akože v pohode, ešte aj budú hľadať poslušného poslančeka z opozície, ktorý to za tú Kolíkovú zobere. A bude hovoriť to, čo my chceme a kedy chceme.
Viete, to, tá SIS-ka je proste, Lee Iacocca to hovoril, guru akvizícií, že keď kupovali niečo, vyhodnocovali tri ukazovatele – produkt, majetok a firemnú kultúru. A ja som si pred tými 30 rokmi alebo 25, keď som to čítal, čo tam firemná kultúra, nepodstatné. A viete, čo si teraz hovorím? Najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie pri nejakom pohybe je, že či tá firemná kultúra je, alebo nie je kompatibilná s tým, čo chceme, alebo nechceme robiť.
A viete, ten základný kameň tej našej SIS bol postavený zle. Proste tá firemná kultúra, ten prvopočiatok v Lexovi bol postavený zle. Ja sa o SIS, v zásade by som sa nemal dozvedať, ale dozvedám sa o nej iba to, že kšeftujú s informáciou, podplácajú, vydierajú, sú tam divné nominácie, divní ľudia a ten trend ide pokračovať. A riziko je, riziko je Kolíková. Jasné, že je (povedané so smiechom), by som aj ja uznal, keby som tam bol, že by som to potreboval nejako, nejako uchrániť.
Čiže áno, pre túto divnú, v tomto štádiu divnú organizáciu, ale však never give up, možno sa to raz podarí že zmeniť od základu, potrebujete tam kľud a potrebujete, aby tam nebola kontrola. Len popierate to, čo, vlastne čo ten parlament vytvára parlamentom, lebo taká bola dohoda na začiatku, tak buď plníte, alebo neplníte dohody. Dohoda bola, že šéfom kontrolného výboru bude opozičný, padlo to na SaS, SaS-ka dala Kolíkovú. Kolíková nič iné, pani Kolíková nič iné neurobila, len sa pýtala, len informovala, len robila kontrolnú činnosť. Ak ju idete stiahnuť, tak popierate to, čo sme sa na začiatku úplne dohodli. A nedáva žiaden zmysel, aby, aby opozícia sa toho nejakým spôsobom zúčastňovala. Sám som zvedavý, ako to z pohľadu opozície dopadne, lebo z pohľadu koalície zdá sa, že to je zrejmé, to už je dohodnuté, tam už neplatí nič, hej, už to je dohodnuté (povedané so smiechom), že pani Kolíková musí ísť dole.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Klamali večer, klamali ráno, klamali celý deň po všetky dni, po celý čas pri moci. A klamali v opozícii, v kampani a klamú aj po voľbách, keď sú opäť pri moci, ktorú si chcú sprivatizovať ako mečiarovskí privatizéri, ktorí dodnes krútia... (povedané s povzdychom, krátka pauza) psom v slovenskej politike.
Tieto argumenty sú ďalším klamstvom, argumenty, že si preložila výbor alebo niečo podobné. Povedzme si pravdu, je to pomsta, je to čistá a bohapustá pomsta. Nič viac, nič menej. Žiadne zásadné chyby, žiadne nejaké nezrovnalosti sa neprejavili počas tvojho pôsobenia. To, že si podala podnet? A kto ho mal podať, keď máš podozrenie, že sa nekoná v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej službe? Za to sa odvoláva opozičný predseda kontrolného výboru? Alebo že si iný... určíš iný termín rokovacieho, iný termín výboru? Rokovací poriadok ti to umožňuje.
Alebo že nejakým spôsobom dochádza k ujme reputácie Slovenskej informačnej služby? No prepáčte, povedzme si na rovinu, ako tá reputácia už dlhé roky nie je dobrá. Ale čo sa stalo, je že je to ešte horšie. Je to ešte horšie teraz, máme z ix, z naozaj veľa zdrojov, že spolupráca, medzinárodná spolupráca Slovenskej informačnej služby s inými partnermi a spojencami je obmedzená, najmä v určitých špecifických otázkach, pretože tam nie je dôvera, že by bola naša spojenecká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam v rámci opozície za veľmi silnú podporu a jednoznačné posolstvo, v čom máme jednoducho zajedno, že dôvody na moje odvolanie sú vymyslené a vykonštruované.
Nie je dôvodom na moje odvolanie to, že by som urobila niečo v rozpore so zákonom. Dôvodom na moje odvolanie je to, že sa koalícii nepáči moja opozičná práca ako opozičnej poslankyne, a áno, ako predsedníčky kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby. Osobitný kontrolný výbor pri Slovenskej informačnej službe je tu na to, aby kontroloval Slovenskú informačnú službu. Ak by nebol schopný a osobitne opoziční poslanci a opozičné poslankyne byť k nemu aj kritickí, ak sú presvedčení, že je k tomu dôvod, tak by si jednoducho neplnili svoju rolu. Svoju rolu, ktorú majú v demokratickej spoločnosti. Tie dôvody, ktoré tu uviedli, vlastne hovoria o tom, že si svoju prácu robím dobre, pretože keď ma chcete odvolať za to, že ak som bola presvedčená, že štatút, ktorý bol prijatý pri Slovenskej informačnej službe, a spôsob, ako sa dostal na čelo Slovenskej informačnej služby pán Gašpar, je v rozpore so zákonom, tak som využila všetky nástroje, ktoré mi ponúka právny poriadok, pretože to je moja rola a úloha, osobitne ako predsedníčky kontrolného výboru SIS. Keď som využila tieto nástroje, tak som nikde nikdy nekonala v rozpore s uznesením osobitného kontrolného výboru SIS. Nikdy nijako. A nakoniec ste to ani neuviedli, že by som tak konala.
Ja som jednoducho v liste, ktorý som adresovala Generálnej prokuratúre, keďže som bola presvedčená, že teda to je ten orgán, ktorý je splnomocnený zo zákona a kompetentný preskúmať postup, ako sa dostal pán Gašpar na čelo vedenia SIS, spolu s vnútornými predpismi, tak som tam adresovala takýto podnet s celou právnou argumentáciou a doznala som v úvode tohto listu, že som poslankyňa, že sa volám Mária Kolíková, a áno, že som aj predsedníčka kontrolného výboru SIS. List som podpísala len ako Mária Kolíková. Hlavička nijakým spôsobom nekorešponduje s tým, ako vyzerá hlavička osobitného kontrolného výboru SIS. Je úplne jasné, že som v mene tohto výboru nekomunikovala s Generálnou prokuratúrou, a je to úplne zrejmé aj z jej odpovede na tento môj podnet.
Z hľadiska transparentnosti tento list som dala na vedomie premiérovi, prezidentke a áno, aj Slovenskej informačnej službe, lebo som mala za to, že skutočnosti, ktoré sú... tu uvádzam, sú dôležité a vážne, a je namieste, aby všetky orgány, ktoré s tým majú čo do činenia, aby mali informáciu o všetkom, o čom sa ja domnievam, že dochádza v rozpore so zákonom, takže dôvod, že by som ja konala akýmkoľvek listom v rozpore s uznesením výboru, nie je pravdou. Dokonca ani som to neurobila spôsobom, ako to robia iní predsedovia výborov, že v mene výboru proste vybavujú listy, podnety občanov. Ja som nič také neurobila. To proste nejak nevyzerá, že by to bolo nejaká listina výboru. To je k prvému bodu.
K druhému bodu. Druhý bod, je tu námietka, že som si dovolila ako predsedníčka, ktorá určuje, keď je schôdza výboru, zmeniť túto schôdzu na iný deň, samozrejme, včas, aby sa zariadili aj členovia výboru. Nijakým spôsobom som neohrozila riadny chod výboru. Nie je pravdou, že by som, že by som niečo nesplnila ako predsedníčka, to tu nakoniec ani nebolo konštatované, ani namietané. Ale áno, je pravdou, že keď som zistila, že je tu kolízia medzi schôdzou osobitného kontrolného výboru SIS a iným výborom, a to konkrétne ústavnoprávnym výborom, bolo to tak, myslím, raz alebo dvakrát, zmenila som termín tejto schôdze, aby nielen ja ako predsedníčka kontrolného výboru, ale aj iní poslanci alebo poslankyne, ktorí sa chcú zúčastniť tohto výboru či iných výborov, keďže v tom istom čase zasadali, aby sa ich mohli zúčastniť, lebo na to majú právo ako poslanci, a ja mám právo ako poslankyňa. Ja som jednoducho koordináciou len umožnila, aby boli všetky práva, ktoré má poslanec, riadne naplnené.
A osobitne je pravdou, že chcela som byť na ústavnoprávnom výbore, ktorý prejednával odvolávanie členov Súdnej rady, ktoré je neopakovateľné a ktoré je osobitnou kompetenciou nakoniec Národnej rady týchto ľudí odvolať. A jediný priestor, kde boli vypočutí, bol tento ústavnoprávny výbor a áno, aj ja som sa chcela k tomu vyjadriť aj ako bývalá ministerka spravodlivosti a bolo jednoznačne náležité, aby som tam bola. Takže, naopak, si myslím, že som urobila všetko pre to, aby som si riadne plnila svoje povinnosti ako poslankyňa, ako opozičná poslankyňa, ako bývalá ministerka spravodlivosti, lebo ja som mohla ušetriť svoj čas a byť len na kontrolnom výbore SIS, ale nie, ja som bola aj na ústavnoprávnom výbore a skoordinovala som schôdzu osobitného kontrolného výboru SIS tak, aby sa mohla uskutočniť aj táto schôdza so všetkým, čo tam náleží. Tak, prosím vás, toto mi je vyčítané? To je potom ako základné nepochopenie práce opozície. Ak mi je vyčítané to, že umožňujem poslancom sa zúčastniť všetkých schôdzí výboru, pri ktorých je dôležité, že chcú byť, a prepáčte, dovolila som si ho skoordinovať aj tak, aby som tam mohla byť aj ja prítomná ako bývalá ministerka spravodlivosti. A to, samozrejme, neuvádzate, že koľkokrát ste obštruovali ako koalícia tento výbor, ktorý sa vôbec nemohol uskutočniť, lebo sa vám nepáčil program.
Posledný bod, že moja kritika je moja propaganda. Ako prepáčte, ale opoziční poslanci nemôžu kritizovať, čo robí koalícia? A keď ju kritizujú, tak to je ich propagácia? Tak to je naozaj vážne nepochopenie role opozičného politika, poslanca, predsedníčky kontrolného výboru SIS v demokratickej spoločnosti. Vážne nepochopenie!
Tie dôvody, ktoré sú tu vymyslené, že som mala niekoho identitu prezradiť, a ja sa ako divím, že to tu vôbec uvádzate, pretože celý tento dôvod je vymyslený, a veľmi dobre viete, že som neuviedla celé meno. Je pravdou, že som raz, áno, verejne uviedla časť mena, ktorá už bola predtým verejne známa, dokonca visí doteraz na webstránke aj úradu vlády. Uviedol to aj bývalý premiér, to znamená, určite to nie je identita, ktorú ja by som prezradila. Proste to vôbec nie je pravda a viete to veľmi dobre, preto to určite, asi aj preto nie je tuto ako písomný dôvod. Proste to je smiešne, že vôbec to tu skúšate.
Jednoducho tu týmto mojím návrhom na odvolanie, ja, ja to neviem inak vnímať ako pomstu za proste moju prácu. A vnímam to vlastne ako ocenenie mojej práce. Takže áno, to že ste dali môj návrh na odvolanie s takýmito dôvodmi, vnímam ako ocenenie mojej práce ako opozičnej poslankyne na Slovensku. Tak to vnímam.
A chcem osobitne oceniť opätovne ešte raz aj vyjadrenie podpory, aj argumentácie z opozičného tábora poslaneckých klubov, lebo jednoznačne máme tu zhodu. Cítim ich oporu a podporu, a preto boj za spravodlivosť a demokraciu nie je stratený.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ako na záver možno by som len povedala ešte, že osobitný kontrolný výbor vôbec, tento aj iné, ak tam nebude mať priestor opozícia, nedávajú žiadny zmysel. Je vôbec otázkou, či je namieste, aby väčšina týchto výborov patrila koalícii, lebo potom, samozrejme, ak je presvedčená opozícia, že niečo sa deje v rozpore so zákonom, nemá žiadny priestor, aby v rámci demokracie využila tie páky, ktoré vlastne daný kontrolný výbor má. A preto, ak ma odvoláte, popriete rolu opozície v parlamente a pri kontrole bezpečnostných zložiek v rámci jednotlivých kontrolných výborov. Toto popriete.
A moje porovnávanie s prípadom bývalého poslanca Kotlebu je tak nemiestne, ja veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý niekoľkokrát upozornil, že k tomu sa vyjadrovať, vnímam v niečom, že by bolo z mojej strany viac ako len povedať, že absolútne nie je namieste, považujem za úplne dostatočné. A v niečom to vnímam ako absolútne nepochopenie. Používať tento príklad, ako aj používať, prepáčte, trestne stíhanú osobu Bombica, za osobu, ktorá by mala byť podľa vás famózna, podľa niektorých vašich predstaviteľov, tých všetkých výrokov, ktoré táto osoba má, by ste jednoducho mali odsúdiť všetky tieto výroky a zamedziť akýmkoľvek vašim kontaktom s ním. Ale keďže tak nečiníte, tak možno je potom pochopiteľné, že prichádzate s takýmto návrhom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to, čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho, čo si povedal, súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť.
Máme málo sestier, to je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí. A keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie, či viac sestier je to riešenie, či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov je to riešenie, či viac, ja neviem, umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec.
A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale, samozrejme, nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve.
A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty, a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno, kým sa to začne otáčať, ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží.
Môžme si čo chcieť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach, alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to, ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of thrones, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti, čo sú tam, a primári, čo sú tam na čele roky, vedia, že prežijú, aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc, často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli ísť proti vlastným zamestnancom.
Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je, samozrejme, nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom, nech majú viac peňazí. Samozrejme. Ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna.
Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto, pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou, je naozaj pacient len štatistické číslo a pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze, myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy, ktorými, pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce.
Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu, ako ich máme, a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy, ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakým, nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov. No...
Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma, samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do... (povedané so smiechom) do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh.
A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal, kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej.
A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím v toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu, ’96, boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme, je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie, preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 Sk. To bolo v roku ’96 a v tom roku minimálna mzda bola 5-tisíc korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali, mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5-tisíc korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu.
Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky, alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel. Ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje.
Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel predniesť len tento pozmeňujúci návrh, ale musím krátko zareagovať, nebudem reagovať na všetko, bolo by to naozaj dlho, toľko času by som ani nemal, ale musím uviesť niektoré veci na pravú mieru.
Čo sa týka vybavovaní si nejakých týchto záležitostí, že kto koho kedy ako vypínal a čo vám všetko vadilo, treba vychádzať naozaj z faktov, tak ako to bolo nastavené. Ale aj predtým ešte musím spomenúť jednu vec. Teraz pred nejakým časom, prednedávnom ministerstvo obrany prišlo s nejakým novým dokumentom, čo sa týka hybridných hrozieb, ktorý je celkom pekne spracovaný, v podstate vychádza z bezpečnostnej, z obrannej stratégie Slovenskej republiky a zo všetkých týchto strategických dokumentov Aliancie a Európskej únie. Otázka, samozrejme, bude, ako sa bude napĺňať. Kde, samozrejme, sa definujú všetko, čo sú hybridné hrozby a čo s tým všetko súvisí. A veľmi dobre vieme, že súčasťou hybridných hrozieb je aj šírenie dezinformácií, ktoré majú rozoštvávať spoločnosť a v podstate ju rozkladať, a tým pádom vlastne vyvíjať aj nejakú nedôveru voči štátu, voči inštitúciám a tak ďalej. Veľmi dobre vieme a je to aj v tom dokumente, že sa to deje, samozrejme, aj v kybernetickom priestore. A to, k čomu sa vtedy pristúpilo, nebolo to, že Juraj Krúpa alebo niekto, iný poslanec alebo minister sa rozhodol vypínať nejaké weby. Tam, tam bola nejaká postupnosť a tá postupnosť bola, že vychádzala z toho, že sa analyzovali tieto weby, analyzovali sa, však vtedy dokonca aj nejak krátko nato dokonca bol aj nejaký ten redaktor Hlavných správ chytený, že spolupracuje s Ruskou federáciou a ho uplácali, whatever. Tak či tak boli spracované informácie na základe toho, ako boli hodnotené tieto weby políciou, Slovenskou informačnou službou, NBÚ a tak ďalej. Tie potom boli postúpené na NBAC a NBAC dávalo odporúčanie potom NBÚ. Čiže to nebolo tak, že tu sa niekto rozhodol a vypol tieto štyri weby. To bolo tak, že boli zhodnotené, zanalyzované a na základe toho sa k tomu pristúpilo. A keby, keby sme tu mali pristupovať naozaj rozumne, tak sa staviame k dezinformáciám, ktoré sú tu šírené ako napríklad teraz dezinformácia typu, že na dnešnom futbalovom zápase s Ukrajinou nemôžu slovenskí fanúšikovia vytiahnuť slovenské vlajky, lebo vraj sa podobajú ruským, hej, a už je teraz z toho veľký virvar, všetci to riešia, takúto hovadinu, takúto blbosť, a tomu veria. A toto sú tie dezinformácie, ktorými sa to tu šíri a s ktorými my nevieme bojovať a mali by sme s tým niečo robiť.
A takisto ste sa aj vy snažili v tomto lex atentát nejakým spôsobom s tým vysporiadať. Chceli ste zbierať metadáta, chceli ste pokutovať ľudí a tak ďalej, len ste od toho uskočili. Tie argumenty, ktoré boli, alebo tie dôvody, ktoré vás k tomu viedli, sú rôzne, ale takisto ste nad tým uvažovali a bolo to tu na stole. Skoro sa to stalo. Áno, a naďalej uvažujete a ja očakávam, že s niečím podobným prídete aj v lex atentát dvojke.
Čo sa týka toho, tej ohrozenej demokracie a tak ďalej a že sa staviame k niektorým tým častiam toho zákona, ako je napríklad verejné zhromaždenie, veľmi citlivo, je logické. Máte niektoré politické práva, ktoré sú jasnou, proste to sú kostrou demokracie a sú zakotvené v našej ústave. Je to napríklad právo združovať sa, hej? Právo združovať sa v nejakých organizáciách, v nejakých občianskych združeniach alebo mimovládnych organizáciách, to už je jedno. Máme tu návrh zákona, ktorý ste preložili teraz na september druhé čítanie, ktorý zasahuje do týchto práv. A to hodnotenie máme aj z Európskej komisie. To hodnotenie máme z iných inštitúcií, vieme veľmi dobre, že niečo podobné neprešlo ani Európskym súdom, čo sa týka Maďarska a tak ďalej a tak ďalej, ale máme to tu a diskutujeme o tom. Čiže, prepáčte, máme tu právo na informácie, 211-tka, hej, ktoré sa teraz bude meniť, že jednoducho keď chcete informáciu, zaplaťte si! Ale koľko a tak ďalej, toto všetko nie je definované. To znamená, že daňoví poplatníci si budú musieť zaplatiť za informáciu o tom, že ako ten, tá inštitúcia, ten štátny orgán koná a robí za ich peniaze. Oni sú platení z daní, z našich daní, ale nebudú mať to právo na informáciu, respektíve budú, keď si zaplatia. Ale akú informáciu dostanú, nevieme. Oplatí sa im to?
Mňa... takže toto sú všetky tie veci a hovorím teraz, tie obmedzenia alebo nejaké zásahy do verejných zhromaždení, bol tu tento pokus o zasahovania a získavania metadát a prelamovanie týchto informácií. Čiže stále tu máme nejaké tieto pokusy, takže, áno, je tu obava, že sa tu proste štát snaží nejakým spôsobom mať akúsi kontrolu nad tým celým procesom slobodného fungovania demokratickej spoločnosti, čo sa podobá na niečo ako pokus o kontrolovanú demokraciu. Takže toto je úplne prirodzené, že tu tie obavy sú.
Ale tá diskusia išla tak trošku bokom, odbočila od toho lex atentát. Ja sa rád vrátim k tomu lex atentát. V stručnosti, máme tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať. Ide o to, že našli sme niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť bezpečnosť v Slovenskej republike aj v kontexte vyhrážania a tak ďalej a tak ďalej. Myslíme si, že je dôležité, aby sme o týchto veciach diskutovali, aj keď príde lex atentát dva, aby sme boli prizvaní k tejto diskusii, aby sme vedeli o týchto veciach diskutovať, pretože aj my môžme s niečím prispieť, čo môže byť využiteľné v tom návrhu zákona, čo môže eventuálne zlepšiť tú situáciu.
Ak dovolíte, prečítam teraz ten návrh, pozmeňujúci návrh.
1. V čl. V sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Útvar Policajného zboru je aj útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok vrátane vyhrážok
šírených prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby."."
2. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 350/1996 Z. z. zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., zákona č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 191/2011 Z. z., zákona č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 377/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 133/2023 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa nasledovne:
§ 143 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Kancelária poskytuje poslancom podporu na úseku informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním. Podrobnosti o zabezpečení činností podľa predchádzajúcej vety upraví organizačný poriadok kancelárie."."
To je všetko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, ja mám iba dve minúty, nie je šanca, aby som na všetko reagovala, ale som rada, že ste sa zapojili do diskusie, lebo tá diskusia je naozaj veľmi dôležitá, aby tu medzi nami prebiehal dialóg. Povedali ste množstvo vecí. Neviem s množstvom tých záverov súhlasiť, tak veľmi v skratke skúsim.
Hlavné správy. No, to bolo dočasné opatrenie bez toho, aby som o tom sa rozprávala. Vy robíte trvalé opatrenie pre zákaz zhromažďovacieho práva. A teraz hneď problém nie je a nevyzerá, že by bol problém v lete. Kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania.
Vydanie Roberta Fica. No, nech by akokoľvek rozhodla Národná rada, tak nakoniec by o tom rozhodoval súd prvostupňový, druhostupňový, veď tu sa jedná len o to, či sa to nechá na rozhodnutie súdu.
Krvavé paprče. No, to ste uviedli, vlastne ste ma za vrahyňu označili aj vy, tak to pochopili aj vaši voliči a tomu čelím dodnes a som tomu stále vystavená, lebo stále sa to vracia vo všetkých debatách, kde sú oponenti z vášho tábora. Proste tak to je. Ja tomu čelím.
A z toho, čo ste uviedli, spomínali ste skôr, teda ja vás rozumiem, že nesúhlasíte s tým, že generál Lučanský bol vôbec vo väzbe, ale to bolo jednoducho rozhodnutie súdu. Akokoľvek spochybníte čokoľvek, to naozaj mi nemôžete takto proste urobiť tú skratku, tá tu naozaj nesedí.
Prípad pána advokáta Krivočenka. No, Zbor väzenskej a justičnej stráže naozaj urobil maximum, to je z toho všetkého zrejmé. Ja som nevedela mu nijako pomôcť. A teraz ak nesúhlasíte s tým, že bol vo väzbe, rozumiem, to bolo rozhodnutie súdu, ale tam predsa nemôže minister nijako do toho vstupovať, nemôže, nemá ten priestor. Ventilácie nemali ľudia aj v civilných nemocniciach.
Viac času už nemám, na záver, bohužiaľ, aj dnešná tlačová beseda SMER-u ukázala, že vyťahuje veci zo spisu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som rada aj za príspevok pani poslankyne Plavákovej, lebo možno aj toto je ten priestor teraz si povedať, že čomu kto naozaj čelí, aby sme dobre rozumeli, aké sú následky našich výrokov, ktoré sú nekontrolované niekedy v silných emóciách.
Pán poslanec Glück, mne je ľúto každého úmrtia, ktoré sa stali vo väznici a nielen tam. Ale toto sú úmrtia, ktorým ja som nedokázala nijako zabrániť a ukázali to všetky prešetrené udalosti. A rovnako aj v prípade úmrtia pána advokáta Krivočenka, zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo preukázané žiadne pochybenie. To, že to nebol dobrý manažment v rámci zdravotníctva, to je jedna vec, to je jediné, čo povedala verejná ochrankyňa práv v tejto súvislosti. Ale to nie je o tom, že by Zbor väzenskej a justičnej stráže mohol urobiť niečo, čo neurobil, to v tej správe nikde nie je. Bol tu zlý manažment, tie správy, ktoré boli na webstránke, nekorešpondovali s realitou. Boli tu iné koordinačné centrá, ktoré ste, ktoré ste mali kontaktovať a tie vám napomáhali v rámci toho manažmentu. To, v akom stave sme mali zdravotníctvo v čase pandémie, to musím, bohužiaľ, povedať, že za to nesie, nesiete osobitne zodpovednosť aj vy, lebo ste tu boli tri funkčné obdobia a to zdravotníctvo bolo a je proste v žalostnom stave. A ja vás teraz neviním za to proste, koľko ľudí zomrelo počas pandémie, len ten zlý manažment zdravotníctva, môžme akokoľvek, samozrejme, ho teraz vyhodnotiť, však kľudne prešetrime, je to v poriadku absolútne, je to legitímne, urobte to, ale jednoducho nemali sme ho na úrovni ani Nemecka, ani Rakúska a nemali sme tu zaočkovaných seniorov ako v Nemecku. Veď prvú vec, čo urobila Angela Merkelová, je, že sa zaočkovala ako seniorka, ako odkaz seniorom. To sme tu my takéto vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)