Videokanál klubu

Ďakujem.
Myslím si, že obom sa pokúsim odpovedať naraz. Jeden ma kritizoval z jednej strany, druhý akože z druhej. Celkom zaujímavé. Ja som, samozrejme, upozornil práve na to, čo robí pán minister, vo viacerých mojich poznámkach a tou NAKA a tým rozbitím tej NAKA, znížením dôveryhodnosti polície a tie dopady, ktoré to má nielen na našu bezpečnosť, ale aj medzinárodné, som, samozrejme, myslel aj tým, že teda vyhnali aj tých slušných policajtov, to je samo sebou, samozrejme.
Ale takisto som kritizoval ministra Šutaj Eštoka, že nepripravil žiadny koncepčný materiál, ako riešiť celkovú situáciu v polícii, ktorá je dlhodobejšia, ja si to uvedomujem, pán Kalivoda, ja to veľmi dobre viem a vieme to všetci. Vieme všetci, aká tá situácia v polícii je, čiže ja tu nebudem vytvárať dojem, že toto je novovzniknutý problém. Tie problémy, ktoré sú a ktoré spôsobil minister Šutaj Eštok, sa práve týkajú dôveryhodnosti polície, NAKA, prenasledovania týchto čestných policajtov, to je všetko jasné. Ale máme tu dlhodobé problémy, ktoré sú neriešené. A od každého ministra, ako som aj sa vyjadroval v mojom vystúpení, očakávam, že príde s koncepčným materiálom, nejakým strategickým výhľadom, akým spôsobom to bude riešiť. Nedajú sa tie veci vyriešiť naraz, ale očakávam, že sa budú riešiť.
A ten rozdiel, pán Kalivoda, je ten oproti vašej koalícii, že síce ja som bol kritický voči pánovi Mikulcovi a ja som sa to nebál aj v rámci koalície, aj potom neskôr hovoriť, ale pán Mikulec mal aspoň toľko chochmesu, že chodil na tie branno-bezpečnostné výbory, ktoré som zvolával alebo ktoré zvolávala aj opozícia a my sme ich otvárali, a vždy sa tam postavil a bol ochotný o nich diskutovať. A toto je rozdiel oproti pánovi Šutaj Eštokovi a tejto koalícii. A zásadný.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Nadviažem na vás, pán minister, je to naozaj veľmi smutná správa. Takisto chcem vyjadriť úprimnú sústrasť za vyhasnutý život, ktorý tu máme, a myslím si, že každý jeden z týchto hrdinov, ktorý zahynie pri takejto práci, si zaslúži zvláštnu úctu, pretože to sú ľudia, ktorí sú pripravení obetovať aj to najvyššie, teda aj svoj život, pre záchranu iných. A je pekné, že ste to spomenuli. Myslím si, že to platí pre všetkých, či sú to hasiči, či sú to policajti, či sú to vojaci, jednoducho si vybrali tento, toto povolanie, ktoré môže byť spojené aj s týmto smutným osudom. Našou úlohou by, samozrejme, malo byť, aby mali čo najlepšie pracovné podmienky títo ľudia, aby sa mohli takéto riziká minimalizovať.
Ja mám na vás, pán minister, jednu otázku a zhrnul by som to asi takto. Je to nekoncepčné, je to drahé, autor sa domnieva, že to pomôže, ale ono to nakoniec vôbec nemusí pomôcť. Čo je to? Podľa môjho názoru je to pokus o akúsi atómovku, ktoré sme tu aj v minulosti mali.
Pán minister, vy ste vo funkcii už skoro rok. Vy ste vedel, že pôjdete do funkcie, ktorá je náročná, bude si od vás vyžadovať naozaj enormné nasadenie a že tá situácia v Policajnom zbore nie je ružová. A áno, treba si priznať, nie je to, že vy ste pôvodcom všetkých problémov, ktoré v polícii sú. Tie problémy sa naťahujú a ťahajú sa tam už v podstate dekády a nejakým spôsobom sa nepodarilo to koncepčne vyriešiť. A aj z toho pramení tá určitá frustrácia policajtov a Policajného zboru, že v podstate roky pracujete v nejakom prostredí, ktoré sa nejakým spôsobom nemení alebo nezlepšuje, keď vidíte, že výstrojné, pracovné podmienky v kanceláriách, budovy, autá a podobné záležitosti, že vlastne ako keby stále zaostávali za tým vývojom toho 21. storočia. Preto myslím si, že úlohou každého ministra je, aby prvé, čo urobil, si urobil taký prehľad, taký audit, kde tlačí tá topánka v tom Policajnom zbore, keď sa teda už konkrétne o ňom bavíme v tomto, pri tomto návrhu zákona, kde tlačí najviac. A očakával by som od každého ministra, že príde a začne pracovať na nejakom koncepčnom materiáli, ktorý by mal nastaviť nejaké postupné systémové riešenia tohto problému, ktorý tu máme: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé. A očakával som, že prídete po nejakom čase s prehľadom toho, že tak máme takéto podstavy, máme takéto problémy a ideme a tuto prezentujem takýto materiál, na základe ktorého budeme postupne sa snažiť odstraňovať tie nedostatky a riešiť tieto problémy.
No ale, bohužiaľ, to sa nestalo a po roku v podstate tu máme len jeden taký, úprimne, z môjho pohľadu taký narýchlo zbúchaný návrh, ktorý má narýchlo nejakým spôsobom zalepiť všetky tie trhliny, ktoré tam vznikli, a nejakým spôsobom akože teraz zalepiť oči pár policajtom, že však ešte chvíľku vydržme, lebo môže byť zle.
Úprimne, všetci si uvedomujeme, aj preto ste aj prišli s týmto návrhom, že tá situácia je vážna a že ju treba riešiť. Ale osobne si myslím, že týmto sa vám to pravdepodobne nepodarí, berúc do úvahy aj rozhovory s policajtami, vyjadrenia odborového zväzu Policajného zboru a tak ďalej. Ale čo sa vám podarilo, je, a to si dovolím znova to podotknúť, rozbiť NAKA. Rozbiť NAKA tak, že z toho vznikli nejaké tri ďalšie celky, čiže sme sa vrátili v podstate naspäť dvanásť alebo trinásť rokov dozadu, ktoré má akože nahradiť tú funkciu a tie úlohy, ktoré NAKA plnila, a vidíme, že to začína prinášať svoje prvé jedovaté plody, a tie sú napríklad aj v kontexte medializovaných informácií, ktoré sme sa dozvedeli, že toto môže mať negatívny dopad na vnímanie Európskej komisie ohľadne dôveryhodnosti Slovenskej republiky pri riešení korupcie na Slovensku, a teda aj pri vyplácaní fondov Európskej únie Slovenskej republike, ktorá už začína sondovať situáciu a zvažovať, že či nepozastaví niektoré eurofondy. A je to, samozrejme, v kontexte novely Trestného zákona, v kontexte likvidácie NAKA, ako aj v kontexte likvidácie špeciálnej prokuratúry. Takže tu sa začínajú prejavovať ďalšie výsledky a toto ma mimoriadne mrzí, pretože to nie je to, že by to bola škodoradosť, že tak vám treba, to je o tom, že to postihne nás všetkých, všetkých na Slovensku a bude to mať neblahý dopad na nás všetkých, či sú to koaliční, alebo opoziční voliči.
Taktiež si spomínam, že ste hovoril, že dáte hlavu na klát, keď sa vám nepodarí zvýšiť platy pre policajtov v Policajnom zbore. Máme tu teraz tento návrh zákona, ktorý tu dáva nejaké tie príspevky 5-tisíc eur, ktoré keď si rozrátate pre tých, ktorí už odslúžili 20 rokov, pretože tí, ktorí nespĺňajú tie podmienky, teda tí, ktorí ešte neodslúžili tých 20 rokov, tých sa to netýka, tak to rozrátate na tie tri roky, tak sa dostávame naozaj na sumy, ktoré v kontexte valorizácie dôchodkov sú pre nich nezaujímavé.
Takisto keď sa pozrieme aj na situáciu, čo sa týka navyšovania príspevku na bývanie. Milé, poteší, ale poteší, ja neviem, možno vo Zvolene, poteší možno vo Svidníku, v Bratislave tak trošku menej. A práve, kde máme tie väčšie problémy, sú veľké mestá. Sú Košice, sú Bratislava a tak ďalej. Čiže tu je ďalšie, ďalšie také riešenie, ktoré ja... možno už akože nie zlé, ale podľa mňa takisto nie že koncepčné.
Takisto tie príspevky pre policajtov, ktorí, ako náborový príspevok päťtisíc eur, pokiaľ má byť, má byť toto motivácia, že ja sa skúsim strčiť do Policajného zboru, aby som rýchlo zhrabol päťtisíc eur a nejak to vydržím, tak to, myslím si, že nie je tá správna motivácia. Myslím si, že tá správna motivácia by bola, keby ten Policajný zbor bol funkčný, keby mali pracovné podmienky a keby sa riešili aj tie problémy, ktoré tí policajti majú. A tam tých problémov je strašne veľa, máme kopec policajtov, ktorí slúžia v iných mestách a musia dochádzať pravidelne, na čo míňajú peniaze a tak ďalej. A snažia sa byť preradení, ale vzhľadom na kritickú situáciu, napríklad v Bratislave alebo iných mestách, to jednoducho neprináša žiadny efekt pre týchto policajtov a tí sú demoralizovaní, jednoducho hľadajú riešenia, ako odísť z toho Policajného zboru.
Čo tu hrozí, je, že tento rok už odišlo, myslím si, že 1 100 alebo 1 200 policajtov a reálne sa hovorí o tisíckach ďalších. Pri podstave, ktorý máme, a nízkom nábore máme situáciu, že naozaj môže byť ohrozená bezpečnosť Slovenskej republiky. Aj v kontexte novely Trestného zákona, kde práve dochádza k postupnému nárastu kriminality takého drobnejšieho charakteru, či sú to krádeže, vykrádačky a podobné veci. Tu sa nebavíme len o nejakých potravinových reťazcoch, ako je Billa alebo niečo podobné. Sú veľmi známe rôzne prípady z obchodov, ktoré predávajú luxusné oblečenie alebo elektroniku, kde práve dochádza najviac k takýmto, k takýmto krádežiam, niekedy až kurióznym, a to policajti vám môžu o tom hovoriť. A čo je ďalší problém, tí policajti to nestíhajú všetko pokrývať. Dokonca to priznal aj váš policajný prezident Solák, že môžu byť situácie, kedy tí policajti nebudú schopní sa dostaviť k takýmto prípadom, pretože sú v podstave a, zamlčané, že týchto prípadov narastá. Takže sa dostávame do situácie, že keď od októbra alebo od novembra budeme mať ďalší odliv, tak budeme mať masívny problém na Slovensku. Dokonca sa hovorí, že sa budú zlučovať obvodné oddelenia, že sa budú nejakým spôsobom lepiť hliadky. Dokonca sa uvažuje, že sa bude využívať, že sa budú využívať aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky, aby spoločne hliadkovali s policajtami, pretože ich bude nedostatok. A to už je absolútny prejav totálneho zlyhávania bezpečnosti ako takej. Je. Pokiaľ budeme mať že hliadky vojaci a policajti, ktoré ste ináč v minulosti práve v covidových časoch vy kritizovali, že takéto niečo jednoducho je dôkazom nejakého nekoncepčného prístupu a že strašíme ľudí nasadzovaním armády a podobné veci, tak vy v podstate ste v situácii, kedy sa môžete ocitnúť naozaj v rovnakej situácii a urobiť to isté.
Čo je ďalším problémom tohto návrhu, ktorý ja vnímam nekoncepčne, je, že my nemáme urobené tie analýzy. My sme sa pýtali pani štátnej tajomníčky Kurilovskej, ktorá vychádzala z toho, že máme nejaké informácie, ktoré nám dal nejak Policajný zbor a my si myslíme, že by to mohlo stačiť. Toto nie je analýza, lebo my nevieme, že koľko tých policajtov to osloví a či ich to naozaj osloví a či teda naozaj zostanú. Nebudeme to vedieť ani nejakým spôsobom vyhodnotiť, pretože nemáme žiadnu analýzu a žiadne čísla. Takže to je len akési, akési riešenie, ktoré má nejakým spôsobom tak trošku zalepiť aj verejnosti oči, že neodišlo ich 3 000, odišlo ich 2 000, hej, že zabralo to. No, tak nevieme, myslím si, že toto tiež bude situácia, ktorá, ktorá si vyžaduje podľa mňa trošku väčšiu analýzu a hlbšiu analýzu.
Ale čo je také, taká nadstavba tohto celého, že v tomto všetkom, kedy naozaj že policajti nepatria do tej skupiny spoločnosti, ktorí by teda zarábali nadštandardne, tak majú fakt problémy rodinného charakteru, pretože keď častokrát keď slúžite mimo miesta pobytu, máte tam manželku, máte hypotéku, máte iné veci, tak častokrát prerátavate každé euro. A títo ľudia dostanú od vás ponuku, že môžu chodiť vlakom zadarmo. Na toto všetko. Akože v poriadku, určite sa nájde nejaký policajt, ktorý povie dobre, tak teda budem chodiť vlakom. Ale takisto keď si pozriete tie spoje, tak ja neviem, keď niekto dochádza z Nových Zámkov do Bratislavy a vyráta si služby, ktoré má, tak zistí, že aha, vlastne ja ten posledný vlak do Nových Zámkov nestíham, takže aj tak budem chodiť autom. Takže komu toto pomôže, akým spôsobom toto vyrieši situáciu, o tom si silne, o tom silne pochybujem.
Ja by som si to dovolil zhrnúť tak, že, bohužiaľ, tento návrh vnímam naozaj ako akúsi, akýsi pokus o homeopatickú liečbu na rakovinu. Pretože to, čo policajtov zaujíma, že či sa naozaj črtá v budúcnosti to, že sa ich situácia bude zlepšovať. A to nie je len to, že dostanú väčší plat. To je to, čo ste nereflektovali, keďže došlo k 14,5-percentnej valorizácii dôchodkov, načo, prirodzene, tí policajti si to vyrátali a vlastne mali na to reagovať, ale aj to, že v akých podmienkach budú pracovať, ako vyzerajú ich pracoviská. Veď sám to vidíte, hej? Ja som navštívil iks policajných staníc, jakým spôsobom to tam vyzerá, ako pracujú, akú majú výpočtovú techniku a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré tých ľudí prirodzene demotivujú. Jednoducho v takomto pracovnom prostredí, kde nemáte ani rolety, nemáte ani nejak markízu na oknách, aby ste si mohli zastrieť, a v tomto lete, kde naozaj boli horúčavy 36, 37 stupňov, tak si tí policajti lepia papiere na okná, aby úplne na nich nepražilo. Tak myslím si, že aj toto prispieva k tomu, že jednoducho nevidia, že by sa črtalo niečo, nejaký systémový prístup, ktorý by im povedal: dobre, tak teraz investujeme toľkoto do infraštruktúry, teraz budeme mať toto, zlepší sa takto a takto takáto a takáto situácia. Toto tam nie je. Jediné, s čím ste prišli, je, že tu máte nejaký príspevok päťtisíc eur a dám vám vlaky zadarmo. Myslím si, že toto nebude stačiť.
A úprimne, ja mám takisto obavy. To nie je to, že teraz sa z toho teším a vysmievam sa, že ha-ha-ha, že tak toto sa vám nepodarí. Nie, pretože to bude mať dopad na nás všetkých, na našu bezpečnosť ako takú. Ja len dúfam, že tí policajti budú mať pocit zodpovednosti, že napriek tej zlej situácii, v ktorej pracujú a v ktorej sa ocitli, že naďalej budú ochotní obetovať svoj život svojmu poslaniu pracovnému, aby nás chránili pred tým, čo sa tu deje a čo aj spôsobila novela Trestného zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dámy, páni, chcel som sa asi prihlásiť len faktickou, čiže tiež budem len krátko reagovať, ale myslím si, že by to tu malo zaznieť, hoci teda pán kolega už z HLAS-u odišiel.
Toto nie je politická téma. Toto je naozaj že vecná téma a to, čo otvoril Oskar Dvořák, a to, čo otvoril Marek Krajčí, a to, čo spomenuli, je absolútne vecná, konštruktívna a zmysluplná pripomienka bez ohľadu na politickú stranu, ktorá bude riadiť rezort zdravotníctva. Tá regulácia omamných a psychotropných látok jednoducho nemôže vyzerať tak, že budeme do zákona písať každú jednu chemickú látku veľmi presne so všetkými metylovými, hydroxylovými a neviem akými skupinami, pretože tu bude vždy spoločnosť a regulátor ťahať za kratší koniec.
Prvé správy o tom, že HHC-P sa dá kúpiť v automatoch, sa v novinách objavili pred viac ako rokom. A dnes sme tu v tejto snemovni a riešime, že ideme tam túto látku napísať do toho zoznamu. Trvalo nám to rok! Tie deti sa k tomu mohli dostať úplne bez problémov, hodili peniaze do automatu na autobusovej stanici a vypadla im návyková psychotropná látka. Vedeli sme, že je zlá, ale nevedeli sme reagovať, pretože vtedy ešte vlani nezasadal parlament pred voľbami, po voľbách boli dôležitejšie veci a skrátené legislatívne konanie sa používalo na čokoľvek iné. Absolútne súhlasím s Marekom Krajčím, keď niekde je opodstatnené skrátené legislatívne konanie, tak vtedy, keď hrozia nejaké škody, napríklad na zdraví obyvateľstva. Toto bol ten konkrétny prípad.
Lenže týmto nevyriešime všetky budúce syntetické drogy, ktoré sa k nám dostanú, a nemyslím si, že toto je správny mechanizmus, ako ich máme regulovať. A toto opakujem, nie je politická téma, to je vecná téma, ako to urobiť tak, aby sme neťahali za kratší koniec, aby nám netrvalo rok, kým nejakú drogu napíšeme do nejakého systému. Takže urobil som veľmi jednoduchú rešerš a pozrel som sa, ako to riešia iné krajiny, ktoré, samozrejme, tento problém takisto majú pred sebou. Ak chcete niečo zakázať, musíte to veľmi jasne popísať v zákone. Nemôžete to písať v nejakých podzákonných normách, čo rozumiem, že je ťažké to zveriť do nejakej vyhlášky alebo niečoho podobného, lebo ukladáte práva a povinnosti a to by ste mali robiť zákonom.
Nuž, ale môžme kategorizovať tie drogy napríklad podľa účinku, nielen podľa jej konkrétnej štruktúry. Hej, môžme zadefinovať, čo sú to analógy. Lebo HHC nie je nič iné len analóg THC. A povedať, že zakázané sú aj analógy. Vo Veľkej Británii napríklad majú dočasné zákazy, kým sa nepreukáže bezpečnosť nejakej látky, tak tá látka sa považuje za zakázanú. Nejdem tu vymenovať všetkých 12 alebo 13 rôznych vecí, na ktoré som prišiel, ale mne sa javí, že treba zmeniť tú, ten koncept toho zákona, ktorý teraz novelizujeme, a toto je teda loptička hodená na stranu ministerstva zdravotníctva. Opakujem, bez ohľadu na to, či je to ľavé, pravé, zelené, modré alebo žlté ministerstvo, je to potrebné urobiť pre našu spoločnosť, pre naše deti, aby sme nemuseli ťahať za kratší koniec v tejto téme.
No a dovoľte mi ešte, keďže mám pár minút, ja by som chcel ešte jednu tému otvoriť, ktorú som otvoril aj na výbore, tu zase až tak oveľa viac ľudí nie je ako na tom výbore, a keďže sme v téme omamných a psychotropných látok, obracajú sa na mňa občania s otázkou, kedy ministerstvo zdravotníctva pristúpi k tomu, že zaradí liečebné konope medzi medikamenty, ktorými môžme niektorým skupinám pacientov zásadne zlepšiť kvalitu ich života, či už ide o nechutenstvo po chemoterapii, či už ide o paliatívnu starostlivosť pri chronickej bolesti, či už ide o Parkinsonovu chorobu, Alzheimerovu chorobu, sclerosis multiplex. A tých diagnóz je mnoho, pri ktorých existuje celkom zaujímavý dôkaz, alebo dôkazná situácia vo vedeckých štúdiách, týmto pacientom môžu tieto látky pomôcť a bolo by celkom dobré, keby sme našli riešenie, ako tieto, ako túto možnosť terapie pacientom sprístupniť a nedávať tam bariéru. Čiže ak by pani ministerka mohla na toto nejako reagovať, že aký máme nejaký dlhodobejší fahrplan s liečebným konope, bol by som za to vďačný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Žiadam o zaradenie bodu, ktorý by priniesol uznesenie, ktorým by sme odsúdili bombové hrozby, ktoré prebiehajú na našich školách.
A odôvodnením je, že intenzita týchto bombových vyhrážok na slovenských školách rapídne narástla. Tieto útoky majú vážne negatívne dopady na psychické zdravie detí, na rodičov, učiteľov a narúšajú celý vzdelávací proces a paralyzujú bezpečnostné zložky na Slovensku. Preto chceme, aby sme k tomu otvorili diskusiu tu v pléne Národnej rady, vydali jasný signál občanom, že bezpečnosť detí je naša absolútna priorita a že situáciu vláda nepodceňuje.
Uznesením takisto chceme, aby sme zaviazali vládu, aby transparentne informovala verejnosť o celom vývoji situácie po vzore Českej republiky, kde je tá komunikácia aktívnejšia.
Toľko z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Toto, čo sa tu práve deje, je úplne zrejmé, že sa táto koalícia snaží prekryť svoje babráctvo a vlastne túto schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ku ktorej museli pristúpiť, aby sme neprišli o eurofondy, kde už je naozaj pri vašom babráckom počínaní veľmi malá snaha, že ich zachránime aj takýmito počinmi. A vy sa snažíte znova vašou kauzou, vymyslenou kauzou Krivočenko, navodiť v spoločnosti atmosféru, že to opozícia je za niečo vinná a že snažíte sa tu robiť hon na Máriu Kolíkovú, snažíte sa ju naozaj nechutným spôsobom tlačiť, aby, aby nepoukazovala na vaše, na vaše zlyhania, aby nepoukazovala na vaše babráctvo, aby, aby o tom verejne nehovorila. Snažíte sa ju zastrašiť. Je to primitívne, je to naozaj slabošské a môžete sa za to hanbiť.
A na pána Glücka, veľmi, veľmi nerada reagujem, pretože to sú naozaj také hlúposti, ktoré on tam hovorí, ale treba ich vyvracať. Aj toto je práca poslanca. Takže ak hovoríte, že v Čechách idú prijať rovnaký Trestný zákon, no blbosť. Pozrite sa, aké budú sadzby pri sprenevere, to, čo spomínala Mária Kolíková. No budú pri európskych aj českých korunách rovnaké. Pozrite sa na prieťahy v konaniach, kde ste hovorili, že po novele, po veľkej reforme Márie Kolíkovej boli dlhšie. Naopak, práve vtedy sa skrátili, veď to ukazujú štatistiky. A viete, kedy sú historicky najdlhšie prieťahy? Nuž teraz v poslednom období, keď ste priniesli svoju novelu Trestného zákona a sudcovia čakajú, lebo nevedia, ako, ako to dopadne, nevedia ako pokračovať. A súdne konania sú odročené. Takže nehovorte vy o prieťahoch, pretože ten chaos, ktorý ste vy priniesli do justície, do spravodlivosti, má vašu menovku a vy sa ju snažíte týmito hlúposťami prekryť. A prečo hovorím hlúposťami? Lebo ste to vy, ktorí 4. marca, vaša vláda, vaši policajti, vaša NAKA zadržala Krivočenka, 4. marca bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Ledecký, za podporu.
A, pani poslankyňa Vaľová, v parlamente môžte povedať hocičo, je to tak, ja si to vážim, slobodu, ktorú tu máme, a preto môžte naozaj hocičo rozprávať, lebo to, čo ste porozprávali, sú samé klamstvá, ja som žiadnu zmluvu nepodpísala, to sú také blbosti, čo ste tu porozprávali. Ale, samozrejme, môžte to tu rozprávať, lebo poslanec by mal byť nepostihnuteľný za svoje výroky v parlamente a ja verím tomu, že aj ten rozsudok, ktorý tu máme voči poslancovi Baránikovi bude zrušený, pretože to je proti parlamentnej demokracii a slobode slova v parlamente. To je proste, tú slobodu, ktorú tu máme, to je kľúč k demokracii a ja, ja to určite budem vždy podporovať a hájiť. Takže nech sa páči, rozprávajte si tu, čo chcete. Platí to pre každého.
Pán poslanec Lučanský, samozrejme, aj vy tu môžte čokoľvek povedať, aj na moju adresu, aj k mojej rodine, nech sa páči, môžte. A voči vám, úprimne mrzí ma, čo sa stalo, a preto to vnímam, že ako ste v nejakom kolotoči, možno to ani tak nemyslíte. A ja určite sa za nič ohľadom vašich výrokov nebudem hnevať. Viete, tie úmrtia, ktoré tu stále spomínate, je to tak smutné, že to takto zneužívate. Ja som bola s pánom ministrom v debate a som, sme si to vzájomne jasne povedali ako ministri spravodlivosti. Ľudia zomierajú, bohužiaľ, tak ako v bežnom živote, v civilnom, aj vo väzniciach. Minister spravodlivosti, bohužiaľ, nemá na to žiadne páky, aby tomu zabránil, proste nedá sa prirodzene proste tej smrti zabrániť ani vo väzniciach. A je naozaj veľmi smutné a nešťastné, ako to zneužívate. To je, to je k tomuto. Robíte všetko pre to osobitne voči mojej osobe, aby sa mi stalo niečo kruté. Proste robíte to a ja vás na to upozorňujem, že to robíte a robíte to stále non-stop. A tak ako ma označujete, či mám krvavé ruky, či som vrahyňa, robíte to, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Kolíková, ja plne chápem tvoje emotívne vystúpenie, ktoré si tuná mala, že urobili z teba terč. Ja si myslím, že nášmu premiérovi psychicky to zranenie poškodilo, lebo útočí viacej ako predtým. (Reakcie z pléna.) Ja si pamätám, ja si pamätám, ako bola protestná demonštrácia pred mojím domom, keď sme boli označovaní za amerických agentov. A čuduj sa svete, naraz tá zmluva je v poriadku, keď ste sa dostali k vláde. Čiže vy bičujete emócie, bičujete ich stále, a kto, kto seje vietor, žne búrku. Ešte, ešte v tejto spoločnosti, v tejto spoločnosti, ktorá je takto vybičovaná, ešte bičujete stále a nepoučíte sa ani zo sveta, že toto, toto žijeme v spoločnosti, ktorá je veľmi nebezpečná. Miesto toho, aby ste tu tlmili vášne, aby ste upokojovali spoločnosť, ohlupujete ľudí a robíte to čoraz viacej. A potom, keď sa dostanete k vláde, naraz o 180 stupňov všetko zmeníte a to, na čom tie emócie bičujete, to na čo, na čo naháňate tých ľudí, naraz meníte názor a poviete, že okej. A títo ľudia, títo ľudia si povedia okej a ideme ďalej počúvať svojho Boha.
Tak ja si osobne myslím, že tento parlament by mal byť prvým príkladom toho, že tie vášne tlmíme a nie bičujeme a musím povedať, že veľmi ma to, veľmi ma to hnevá, keď, keď žena poslankyňa, ktorá nesedí v Európskom parlamente, sedí tuná, jasne vám povie, že, že vôbec žiadnu aktivitu neurobila vo vzťahu k Európskej komisii a napriek tomu tie vaše výmysly a to bičovanie emócií je tak výrazné, že človek sa pomaly bojí ísť na ulicu.
Tak ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcela som povedať, že si vážim, že je tu pán minister, ale zase odišiel počas môjho vystúpenia a verím, že sa vráti a bude sledovať aj túto rozpravu, pretože budem určite osobitne reagovať aj na jeho vyjadrenia na tlačovej konferencii včera k tejto téme, ktorú tu máme na stole, aj na vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktoré nám adresoval, osobitne opozícii vo svojom youtubovom videu včera a bolo tam kopec klamstiev. Okrem toho, čo som tu už spomenula, že je zjavne na mňa robený pohon na čarodejnicu, čo sa, samozrejme, prejavuje napríklad tak, že na mňa vykrikujú ľudia, že som vrahyňa. Áno, zase, ja som na to upozorňovala, proste vy nám tu rozprávate o tom, že nemáme polarizovať spoločnosť, ale vy to robíte. Stále ma označujete za človeka, ktorý tu mal nechať zomierať ľudí vo väzniciach. Tak budem tomu venovať krátkosť času, lebo to považujem za dôležité.
A som rada, že ste tu, pán Lučanský. Pretože ja ako ministerka spravodlivosti som neurobila žiadne rozhodnutie o tom, že niekto vo väzbe bol. To robia súdy. Ja som na to nemala absolútne žiadny vplyv. Vždy o tom rozhodol príslušný súd, ďalej odvolací súd, ak bol, Najvyšší, prípadne sa išlo na Ústavný. Tí ľudia, ak boli vo väzbe, to nebolo žiadne moje rozhodnutie, ja som s tým nemala absolútne nič spoločné. Nijak som do toho nemohla zasiahnuť. To, že boli vo väzbe. Súvisí to so všetkými ľuďmi, čo sú vo väzbe. Minister spravodlivosti do toho absolútne nemôže nijak zasiahnuť. To je prvá vec.
Druhá vec. Ak zomrel advokát Krivočenko, bohužiaľ, dostal covid. Mrzí ma to. Mrzí ma všetkých úmrtí, ktoré sa stali. Ale ja ako ministerka spravodlivosti som sa mohla jedine o to starať, aby Zbor väzenskej a justičnej stráže urobil všetko. Žiadny orgán nepovedal, že by Zbor väzenskej a justičnej stráže pochybil v jednom alebo v druhom prípade. (Reakcia spravodajcu.) Takže prosím vás, nerozprávajte mi tu o SIS-ke, to je o niečom úplne o inom.
Pán poslanec, prosím vás, neskáčte mi do reči, dobre? Skúste.
Takže, vás poprosím ešte raz, minister spravodlivosti nemôže, nemôže zasahovať, rozumiete, jednak do tých rozhodnutí o väzbe a môžete, keď chcete brať ho za zodpovednosť, za čokoľvek, čo urobil Zbor väzenskej a justičnej stráže, ale ani v jednom, ani v druhom prípade nič nikým nebolo konštatované, nikým. V prípade advokáta Krivočenka bavme sa o zlom zdravotnom systéme. Kto za to môže? Vaše vlády tu boli štyrikrát. Teraz ste tu štvrtý krát. Som zvedavá, v akom stave bude zdravotníctvo. To, že nám toľko ľudí umieralo, bolo práve preto, že ste proste nechali to zdravotníctvo v takom kritickom, zúfalom stave. A potom samozrejmé, že nám umierali ľudia. Potom samozrejmé, že tu bol zlý skoordinovaný systém. Ale Zbor väzenskej a justičnej stráže za to naozaj nemôže. Ak niekto zomrel počas covidu vo väznici alebo vo väzbe, absolútne. A minister spravodlivosti s tým naozaj nič nemá. Toľko. Takže výsledkom vašich rozprávok tu o nejakom zmierení je, že áno, na mňa vykrikujú teraz ľudia, že som vrahyňa. Aj dnes. Proste som sem prišla, som sa zastavila na pumpe, tak na mňa vykrikoval človek, či môžem chodiť po svete, som vrahyňa. Presne povedal to, čo váš premiér. Mi tu nerozprávajte o zmierení. Robíte tu na mňa pohon a ak niekto za mnou príde a ublíži mi, vy ste za to zodpovední a s premiérom na čele, to vám hovorím, to je k tomu.
A teraz k tomu, o čom sa tu rozprávame. Finančné záujmy Európskej únie. Takže sme tu preto, že ste zle urobili právnu úpravu. Zle ste ju urobili. Rozprávate na tlačových konferenciách ústami ministra Suska, Roberta Kaliňáka aj premiéra, že všetko je v poriadku. Prosím vás, keď je všetko v poriadku, prečo sme tu teraz? Prečo ste si porušili dovolenky a ste sem prišli? Kvôli tomu, že opozícia povedala, že niečo je v neporiadku? Ale prosím vás. Akože naozaj tieto smiešnosti, hlúposti vám tu niekto zoberie? No urobili ste to zle. Ste si mysleli, že keď vám to pokryje Ústavný súd, tak to bude v pohode. No nie je to v pohode. Európska komisia čakala, ako to dopadne a keď videla, že po rozhodnutí Ústavného súdu tá ochrana európskych peňazí je kritická, tak vám jasne povedala: takto to proste nemôže byť. My sme vás na to upozorňovali v dobrom, v dobrom, aby sme neutŕžili túto hanbu. Tak vy napriek tomu, aby ste teraz sem prišli a, by som povedala, blahosklonne nás požiadali o podporu, ale potom je na mieste urobiť ochranu rovnakú pre európske peniaze aj slovenské. Lebo nie je pravda, že by sa nič nemenilo.
Ja vám poviem konkrétny príklad. A prosím vás, prestaňte s tými hlúposťami a klamstvami, že sa tu nejedná o rozdiel medzi európskymi a slovenskými peniazmi, lebo sa jedná. Keby sa nejednalo, tak by ste nič nerobili, prosím vás. Samozrejmé, že robíte zmenu. Európske peniaze budú chránené prísnejšie ako slovenské. Príklad. Ak niekto preperie európske peniaze v značnom rozsahu, t. j. od 250 do 650-tisíc, tak podľa vašej zmeny musí mu byť uložený trest odňatia slobody. Ak sú to slovenské, tak nie. Ak sú to slovenské, tak až od 650-tisíc. Rozumiete tomu rozdielu? Toto robíte vy. Toto robíte vy teraz. Robíte rozdiel medzi desiatimi eurami slovenskými a európskymi. Ako prosím vás, toto je samo osebe diskriminačné. To proste nedáva žiadny, žiadnu podstatu robiť rozdiel medzi páchateľmi, ktorí proste vám preperú európske peniaze voči páchateľovi, ktorý preperie slovenské. To znamená, ak preperie slovenské, je nám to jedno? No zjavne vám to jedno je, preto som včera povedala, že ten Devín by sa mal prepadnúť teraz, že ste tam boli oslavovať a biť sa za národné záujmy, národné hodnoty, keď tie národné záujmy sú pre vás nula! Nula! A neklamte ľudí, že nerobíte rozdiel. Robíte rozdiel. Európske peniaze sú pre vás hodnotnejšie, ako tie slovenské. Vy mi tu niečo rozprávajte o národných hodnotách, vy mi tu rozprávajte. A kľudne si ma spomínajte, koľko chcete. Áno som, som pripravená vám povedať pravdu do očí, tak, ako je. A budem vám ju hovoriť a nezastrašíte ma, ani premiér svojimi videami, ani vy svojimi tlačovkami, pán minister, namiesto toho, aby ste boli tu, prepáčte, tak sa tam rozprávate s pánom poslancom Gašparom, ďakujem pekne. Toto je ten rešpekt, hej, o ktorom rozprávate, takto to vyzerá v priamom prenose. (Potlesk.)
Premlčanie. Tak rozprávate, ani premlčanie sa nemení, no samozrejmé, že sa mení. Načo by ste tam mali ten bod k premlčaniu k európskym peniazom? No máte ho tam presne preto, lebo nechcete, aby tie nové premlčacie doby, tie kratšie sa týkali európskych peňazí. Keby vám to bolo jedno, tak by ste ho tam nedali, prosím vás. Tak vyhoďte bod jedna, dva a môžme sa baviť o tom, že je to rovnaké. Ale bod jedna a dva presne hovorí o tom rozdiele. Rozdiel v sankciách a rozdiel v premlčaní. A robíte to kvôli rozhodnutiu Ústavného súdu a chcete ho predbehnúť. Tak mi tu nerozprávajte, že všetko je v poriadku. To, že Ústavný súd vám to odobril, vôbec neznamená, že je to okej. Vôbec to neznamená.
Jednoducho to, čo tu rozprávate o nejakej vine opozície, to je naozaj vtip. To je vtip. A že ste pripravení sa postaviť pred ľudí a rozprávať im, že je to kvôli opozícii a žiadny rozdiel medzi slovenskými a európskymi peniazmi nerobíte, to je jednoducho taká hrubá lož a klamstvo. A že ešte tam zapletiete, že Kolíková je vrahyňa, ako prepáčte, prepáčte. Vy polarizujete spoločnosť, spôsobujete tu napätie, robíte všetko pre to, aby pokračovalo toto napätie ďalej. Všetko pre to robíte. Na čele s vaším premiérom. My mu prajeme skoré uzdravenie, ale pre skoré uzdravenie spoločnosti musíte proste konať inak. (Potlesk.)
A k Európskej komisii. Európska komisia fakt nie je blbá. Prepáčte, tiež. Ospravedlňujem sa Európskej komisii. Má vlastný úsudok, vie čítať. A vie si prečítať, pán minister, svoju smernicu, európsku, a vie si prečítať to, čo ste pripravili v tej definícii, ktorou sme si tu, ktorú sme tu mali včera. Jednoducho ako som povedala, toto je jasné na prvý pohľad, že proste nemôže prejsť Európskou komisiou. Na to som si vypočula, že ak príde pozmeňovák, to ste tiež spomínali, ak som dobre pochopila, pán minister, tak to preto, lebo na to upozorňuje Kolíková. Ako to naozaj? (Povedané so smiechom.) Proste ja som ani neprijala európsku smernicu, ani som nikomu netelefonovala, ani som nič nepísala Európskej komisii. Vy komunikujete s Európskou komisiou, vy ste jej partner, ale zjavne ste nedôveryhodný partner. Zjavne to, čo robíte, robíte zle. Ak prídeme o peniaze z eurofondov, je to kvôli vám, darmo tu vykrikujete, že je to kvôli opozícii, darmo vykrikujete. Chcete nás prekričať. Chcete prekričať zúfalstvo, v ktorom ste sa ocitli. Áno, zvyšujem hlas trochu a mrzí ma to, ale, ale nenecháva ma to chladnou, čo spôsobujete. Nenecháva ma naozaj chladnou, že spôsobujete proste tieto ataky, že tu rozprávate o zmieri a robíte všetko pre to, aby sme boli atakovaní priamo, priamo. A ja to priamo zažívam, možno preto som možno toho nositeľ najautentickejší v niečom.
Pán Lučanský, mňa mrzí, mňa naozaj mrzí, čo sa stalo vášmu otcovi, ja vám to poviem tu verejne. Mrzí ma to. Keby som mohla čokoľvek pre to spraviť, čokoľvek keby som mohla pre to spraviť, aby sa to nestalo, ja by som to spravila. Naozaj by som to spravila, veľmi ma to mrzí, veľmi ma to mrzí (búrlivé reakcie z pléna), ale nebolo to v mojich silách. (Reakcia z pléna: "Fuj!". Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úprimne poviem, že ja som teda už nechcel, lebo som mal pocit a stále ho ešte mám, že som povedal včera to, čo som chcel a nebol by som, ale keby som si nebol pozrel a už tu spomínanú tlačovú besedu včera kolegov zo SMER-u a tá ma motivuje ešte niečo krátko k tomu povedať, aj teda si vykonzultovať niektoré skutočnosti. Naozaj tá tlačovka bola o tom, že jednak tu niekto sa snažil opravovať chyby, tak vy ste, vy ste nadávali. Ale tam som sa aj dozvedel, okrem toho, že tam zaznelo, neviem koľkokrát, Kolíková, Kolíková, Kolíková, tak aj moje meno nie raz, nie dvakrát a považujem za dôležité niektoré veci dovysvetliť v celom tomto príbehu.
Na tom, na tú tlačovku ste si zavolali aj Roberta Kaliňáka, ktorý pre mňa predstavuje prípad takého Eda fagana. Neviem, či poznáte, to je taký americký právnik, to sa obrazne hovorí, že to bol právnik, ktorý zažaloval Slnko, že svieti, hej? Čiže proste on naozaj vedel robiť ťažké spory, niečo vyhral, niečo prehral, nakoniec skončil veľmi-veľmi zle. Kto chce, nech si pozrie, ale naozaj to bol človek, ktorý zažaloval Slnko, že svieti. Takže najväčší kaliber, ktorý ste právnicky u seba mali, ste si zobrali na obhajobu toho, že čo ste sem doniesli. Áno, v určitom momente to vyzeralo celkom efektne. Keďže to bolo osobné, hej, lebo tam spomínal mňa, že Hlina má, vie všetko a má trojo kľúče od všetkého, no tak o mne je známe, jakú dostanem, takú vrátim. Tak, áno, aj Robert Kaliňák s tým balkánskym šarmom šmelinára proste odvracal všetky útoky, ktoré tam prišli, aj tie otázky, ktoré sa novinárky pýtali, hej? Proste to, celé to zabil, čo sa vy pýtate, tomu nerozumiete, oni tomu nerozumejú, nikto tomu nerozumie, iba ja tomu rozumiem a ticho buďte a usmejem sa.
Takže takto to celé bolo. Z toho by bolo vyšlo, že z tých vystúpení, ktoré som aj ja včera mal, že táto novela novely, neviem už koľkej novely, kto by sa v tom vyznal, to sú jak Kollárove deti, hej, že toľko toho je, že proste nezavádza to, čo tu bolo povedané, že ako keby sme mali dva druhy peňazí, hej, tie európske a tie, že to vôbec nie je pravda, hej? Váš Ed fagan alias Robo Kaliňák povedal, že to nie je pravda. A ja som si dal dneska tú prácu, aj včera som si dal nejaké konzultácie, aj dnes som sa ešte pýtal ľudí, ktorí tomu rozumejú, je to pravda. Ja som sa nenarodil ako právnik, ani som to neštudoval, ja len sa snažím absorbovať, čiže pripúšťam, že som sa prípadne mohol pomýliť, hej, tak som si to overoval na niekoľkokrát. Je to pravda. Možno je to dosť silné zjednodušenie, čo som ja urobil, ale tak viete, ani poslucháči nie sú všetci s vysokými školami právnickými, ani sa tým neživia ako Robert Kaliňák, hej, že proste prekrúcaním práva, lebo tým sa živí Robert Kaliňák, prekrúcaním práva. Tak ja sa snažím vyextrahovať tú podstatu.
A naozaj tá podstata je, že vy ste priniesli opravu novely, no neviem akej, koľkej novely v tom, že teda vás prinútila Európska únia a vlastne dopadne z toho taký paškvil, že vlastne máme, budeme mať dvojo druhy peňazí. To sedí. Preto som považoval za potrebné to sem prísť povedať a tých novinárov, ktorí sa to včera snažili pýtať a nedostali odpoveď, lebo Robert Kaliňák tam začal rozhadzovať rukami, že ak to nie je pravda, že nech sa kľudne pýtajú ďalej. Naozaj. Je to pravda aj v tej polohe, že čo obligatórne ten sudca musí uložiť a pán minister dobre vie, o čom hovorím, ja už by som to až nevedel presne povedať, ako to povedali kolegovia predo mnou. Ale sprísňuje sa aj prechodné ustanovenie, ktoré vlastne, ktoré vlastne sa spotrebuje samo v sebe, keď to všetko ukončí, ale aj sprísňujú sa alebo resp. neznižujú sa premlčacie lehoty, ktoré by sa týkali činov, ktoré nastali v kontexte s európskymi peniazmi. Čiže aj v tomto je to pravda. Čiže aj v jednom, aj v druhom prípade je to pravda. Takže povzbudzujem aj ľudí, prípadne novinárov, že keď chcú sa pýtať na to, kľudne nech sa možno pána ministra, hej, lebo asi Roberta Kaliňáka, ten to zase odbije nejakým úplne iným, iným spôsobom, že je to tak, hej, že zavádzate dva druhy, dva druhy peňazí.
Taká rekapitulácia a tým budem končiť. Tá rekapitulácia toho, čo tu robíme, je možno tie dvere, ktoré som si dneska všimol. Neviem, ktorí ste si všimli, keď vychádzate z poslaneckej garáže, tak tie vchodové dvere sú tam rozbité a pôsobia desivo. A ja som bol úplne zhrozený, lebo mňa strašne zaujíma stolárčina a že aké sú šlendriánske. Viete, že to boli dubové masívne dvere a nakoniec sme zistili, že keď sa rozpadli, že to neboli dubové masívne dvere, to boli (povedané so smiechom) proste tak šlendriánsky urobené dvere, vypenené penou, tam je, to vystreďovanie je nejakým bordelom drevovláknitým, no jeden des a hrôza. Učňa na stolárskom učilišti by som poslal preč, poslal by som ho preč, keby mi takéto dvere urobil a my ich tu máme na hrade, na NKP-čku, národná kultúrna pamiatka. To sme my. To je celé Slovensko.
Ktoviekoľko Široký za to vyfakturoval, lebo Široký nám zase, hej, Národná rada zaplatila. Bohviekoľko stáli také dvere. Odhadujem pätnásť, dvadsaťtisíc (reakcia z pléna) korún, dobre, tak a nie, zle som povedal. V eurách by to mohlo byť okolo tisíc, tisíc päťsto eur, tipujem. A to som ešte možno zmierlivý. Tí ľudia majú takú drzosť, že ešte možno viac. To sme my. To je aj ten Trestný zákon. Tie dvere, ktoré ste dneska videli, keď ste vychádzali z garáže. Tvárili sa ako dubové, keď sa rozpadli, tak ste zistili, že to bol bordel, nekvalitne urobené, nekvalitne urobený bordel, ktorý bude treba zlepiť, lepiť a nakoniec to aj tak stále nebudú poctivé dubové dvere starých majstrov. Stále to len bude jeden falošný bordel, ktorý sa bude tváriť ako dubové dvere.
Spravili ste novelu Trestného zákona pre mafiánsky balíček, kolegovia to tu povedali, pre svojich. Bolo vám jedno, tie kolaterálne škody, teda tie postranné škody, ktoré to vytvorí, všetko vám bolo jedno. Teraz ste spanikárili, tu niečo robíte a ešte nezabúdate urážať kolegov, kolegyne, ktoré upozorňujú na to, že tam bol nejaký problém. Ešte aj to si do toho vienka pribalíte. Takže to som mal chuť povedať. Som rád, že som mal pravdu, overil som si to a novinárov povzbudzujem, kľudne sa pýtajte ďalej, že ako je vôbec možné, že máme dve bankovky v rukách a tá jedna má väčšiu ochranu ako tá druhá.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegovia, vážený pán spravodajca Štefan Gašparovič. Furt ma upozorňuje, že som bol krátky, tak skúsim (povedané so smiechom), ale nedá mi, aby som naozaj niečo k tomu nepovedal.
Tu tak sa analyzujeme a, samozrejme, sú dva tábory, ako to kto vníma, a ja skúsim povedať niečo také, že moje vnímanie toho, že čo vlastne povedal ten Ústavný súd. Ústavný súd povedal, nie je protiústavné byť blbý, prísne vzaté. Ja to vnímam tak. Nie je to protiústavné. A tak aj rozhodol, lebo volič tak chcel, väčšina tak zvládla a schválila. Čo už mohol ten Ústavný súd len s tým, s tým robiť? Naša ústava naozaj nechráni pred hlúposťou.
Tu ma napadá taká, skúsim to, taký mostík urobiť k tomu povestnému prejavu na Devíne, kde Robert Fico sa odvolával na kryptovanú normálnosť v podobe odkazu svätého Cyrila a Metoda. Hej, že svätý Cyril a Metod tam je preto, lebo vlastne nechceli tam napísať normálnosť, tak tam dali svätého Cyrila a Metoda.
Ono by sa tam dalo ísť do hĺbky toho celého a to by bola celkom zaujímavá debata, že, že v čom, alebo v čom nie, alebo že či to už je tá povestná hrádza aj v kontexte tohto trestného zákonníka proti tomu progresivizmu a liberalizmu, kde už vlastne takýmto spôsobom vystaviate a novozákonne hovoríte aj tu v kontexte Trestného zákona, lebo tam sa hovorí, že keď ti niekto udrie na ľavé líco, tak nastav aj pravé. Keď ti niekto chce tvoje šaty, tak mu daj aj plášť. Ale to je, ja som s tým vždycky sa tým nejak do toho, do týchto vôd nešiel, ale to je skôr nejaký teologický výklad našej viery. A to nemá s tým praktickým sekulárnym životom nič spoločné, hej. Ten sekulárny život si vytvoril nejaké mechanizmy od Ríma a vyššie. Počiatok niekde u Chammurapiho, ale v Ríme sa to začalo, že sme definovali, že čo už sa nemá.
Ale mám pocit že, vy idete teda asi tým, že teda chcete povedať niektorým ľuďom, keď ti niečo ukradnú, daj mu aj to, čo ti ešte zostalo. Ak trestný zákonník je podľa mňa poriadna hlúposť, hej, naozaj. To, odznelo tu veľa, veľa povedaného a zopakovaného. Ako, ako vlastne ho uchopujete? Máme s niečím problém a vy hľadáte riešenie. A ja sa pýtam. Ak je niekto zavšivavený, čo mu urobíte? Že dáte mu, ešte viacej vší mu pošlete? Že to je riešenie, že? Ak je niekde veľa drog, čo urobíte? Ešte viacej drog tam posuniete? Ak je niekde veľa korupcie, ak je veľa niekde kriminality, malej, obťažujúcej, čo urobíte? (Smiech v sále.) Dáte tam ešte viac tej kriminality?
Že to sú aké procesy toho... samoimplózie (povedané so smiechom), že to dovnútra, že sa to zlikviduje, že sa zožerú medzi sebou? Viete, že čo je? Nechápem tomu postupu, hej. Identifikujeme problém, máme s niečím problém a riešením to, toho problému bude to, že problém premaľujeme. Spravíme Potemkina, spravíme fasádu, schováme to všetko za, za fasádu, že nebude to vidno. Budeme sa tváriť, že problém neexistuje. Našli ste riešenie v tom, že vlastne ten problém vyriešite tým, že znížite sadzby, znížite tresty, skrátite premlčacie lehoty, zvýšite škody. Proste dáte viac zločinu medzi ľudí. A, a, a očakávate od toho čo, že to zanikne? Alebo nechápem, že čoho, čo, čo to je toho na konci.
EÚ vás určitým spôsobom chytila, lebo už to tu odznelo, že teda nikto ani ľalie nedostal, ani pani Števulová, aj keď avizovala, že by... aha, si zaslúži za tú prácu. A nič. Viete, vy ste akí gentlemani v tom SMER-e a HLAS-e a spol. (povedané so smiechom), že nič, hej? Veď my sme ochránili štát pred veľkými národohospodárskymi škodami. My a pani prezidentka. Chceme ľalie, ruže, tulipány (povedané so smiechom a smiech v sále), chceme a nič.
Viete, že teda nič sa neudialo, ale prišli ste sem s tým, lebo vás chytili za pačesy, Európska únia. Keďže vy kľačíte na kolienkach pred Európskej úniou, hrdí to národovci, hej, ktorí si nenechajú do ničoho kafrať, tak kľačíte na kolienkach, no tak ste rýchlo sem docupkali, aby ste teda nedajbože nenahnevali tú Európsku úniu, aby vám to ne... tie peniaze nepriškrtili.
Ale ja sa pýtam a zase v kontexte toho, čo spomínal náš nový pán prezident. A čo taký Jozef Mak? (Smiech v sále.) Kto bráni záujmy Jozefa Maka? Európska únia je silná. Európska únia má moc, má peniaze. Ale čo Jozef Mak, pán minister? (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Čo s Jozefom Makom?
Opakujem, znížili ste trest, zvýšili ste škody. Tuná kolegyňa to predo mnou rozprávala proste. (Povedané so smiechom.) Ja som to tu hovoril v decembri. Nekradnite géčka, nekradnite kvéčka, nekradnite drahé autá, kradnite stredne drahé autá, nič sa vám nestane! Nevykrádajte vily, nevykrádajte Rytmusa, vykrádajte byty, nič sa vám nestane! Mimochodom, pán minister, to video malo milión videní, 978 000 videní (povedané so smiechom), zdá sa, že milión ľudí si to pozrelo, čo sa hodnotí, že je vcelku úspech. Neviem, koľkí si z toho, niečo z toho zoberú, teda dúfam, že nie z toho pohľadu že, aby som ich poučil. (Povedané so smiechom.) Ja som to naozaj hovoril v tom kontexte, že toto vy predkladáte. Európskej únie sa bojíte, tá má na vás páku, ale čo s Jozefom Makom? Kto ochráni záujmu, záujmy Jozefa Maka?
Jozef Mak, odkaz. Skúsim teraz pre Jozefa Maka, ak teda nejaký pozerá. Jozef Mak, rob niečo! Pozeraj sa, čuduj sa. Mám to tu poznačené, aby som sa nepomýlil, chcem taký odkaz dať. (Povedané so smiechom.)
Jozef Mak, ty poznáš aj v regióne, poznáš tých ľudí, ktorí sa tak premotajú životom, viete, podvodníček od začiatku, vysedáva, nič nerobí, kávu pije, mudruje, na kvéčku sa vozí, dane neplatí. Mal si pocit, že na neho dôjde? Nedôjde, Jozef Mak, na neho nedôjde. Bude sa ti smiať, Jozef Mak. Ďalej sa ti bude veselo smiať. Všetci podvodníčkovia, darebáci, všetci po tých regiónoch, ktorých veľmi dobre poznáte, že nič nevedia robiť, len sa motať, krútiť, hej, nič sa im nestane, zostanú nepotrestaní. Budú sa ti smiať, Jozef Mak. Dávaj pozor, budú sa ti smiať. A vieš prečo, Jozef Mak? Preto, lebo volíš SMER, HLAS a SNS. Jozef Mak, musíš nosom riť zem. Bojím sa, že už iné nepomôže. Nepomôže edukácia, nepomôže apelácia, nepomôže argumentácia. Jozef Mak, žiaľ, budeš musieť nosom riť zem. Budeš musieť o niečo prísť, budeš musieť zistiť, čo si vlastne s tvojou voľbou spravil. Potom uznáš, že tu bolo zopár ľudí aj v parlamente, ktorí na to upozorňovali. Jozef Mak, ty si bol vydaný.
SMER potreboval ochrániť svojich. Svojich pár gaunerov, ktorých vytvoril, vygeneroval, zistili, že už teda to prehnali, chytili sa do siete, ktorá ich trošku začala zväzovať. Bum, čo prišli? Smeráci a HLAS. Roztiahnuť siete, aby... (Povedané so smiechom.) Viete, jak sa hovorí, právo je sieť, cez ktorú veľká mucha preletí a malá muška sa zachytí. Takže tie muchy, ktoré ste tam teraz sa vám zachytili, tak ale silno rozťahujete. (Povedané so smiechom.) Silno rozťahujete. Na úkor Jozefa Maka. A Jozef Mak len tak stojí a kuká a hovorí: „No ja neviem.“
No nič, Jozef Mak, vraveli sme ti to, opakovali sme ti to, dávaj naozaj pozor, bude to zlé. Sme tu preto, lebo... nie kvôli Jozefovi Makovi. Jozefa Maka nik, SMER, HLAS a SNS vôbec nezaujíma. Je nejaký Jozef Mak vôbec, vôbec? Sme tu len a len preto, lebo EÚ si dupla. EÚ si dupla a naklusali. V šortkách niektorí. Viete, naklusali, naklusali, lebo hrdinskí národniari, ktorí nebudú tuná Európsku úniu, pred ňou kľačať, tak nie že kľačia, plazia sa, plazia sa. O minúty, tuná ide o minúty, hej, ide o minúty. (Povedané so smiechom.) Taký tvrdý pohľad kolegu z... zo SNS-áckych lavíc. Áno, aj pre vás to platí, aj pre Vás, Jozef Mak sa pozerá. (Smiech a ruch v sále.)
Preto ste tu, preto ste tu kolegovia, preto ste sem nacupkali, preto tu ležíte, plazíte, lebo Európska únia si dupla. A ja sa pýtam, už som za to pýtal, som si ich zobral, ešte raz, nevnášam pomôcky do parlamentu vizuálne, vnášam peniaze. (Smiech a ruch v sále.) To môžem, hej, to ešte nikto nezakázal. A už starý Rím vedel, že peniaze nesmrdia. Ten slávny výrok, už som to opakoval, hej, že keď vyberali na záchodoch, tým sa dá prenesene povedať, že v zásade je jedno, tie peniaze či sú európske, slovenské, rumunské, české, stále sú to peniaze, tak nechápem tomu, tomu parametrickému posunu, ktorý ste vy tu vykú... vykúmali. Viete, že jak tí... ste vykúmali aj s tou rovnou zemou, ale ste vlastne vykúmali, že môže byť aj peniaze iné, že vlastne ich budete rozlišovať, budete rozlišovať, že sú európske peniaze, tie sa nekradnú, potom sú slovenské peniaze, tie sa môžu. To ste sem priniesli, to je celý návrh zákona. Kolegovia, Ondrej Dostál, to veľmi dobre vysvetlil.
(Reakcia spravodajcu.) Áno? Ma nevedel počúvať. Zas sa mu nečudujem. Aj ja by som sa nevedel počúvať. (Povedané so smiechom.) Dobre, ja už budem končiť.
Takže, kolegovia, prišli ste tu s tým naozaj parametrickým posunom, že idete chrániť európske peniaze viac ako tie naše. Len neviem, jak to rozdelíte. Otázka stojí, že čo my s tým.
Otázka stojí, možnože či by sa nedalo, keď už teda budú európske peniaze viacej chránené, či by sa nedalo dajme tomu, že slovenský štátny rozpočet presunúť pod Európsku úniu. Viete, že by sme to... (povedané so smiechom) nejak že by sme to ako cez Košice, hej, že by sme vlastne zadefinovali, že to sú prostriedky síce naše, ale sú to vlastne cez Košice európske a tým pádom budú viac chránené. Možno by to za nejakú úvahu stálo, lebo zdá sa, že budú požívať väčšiu ochranu. Ako sa schovať pod jurisdikciu alebo pod... neviem, jak sa to právne volá, že pod väčšiu ochranu, ktorá vám vlastne poskytuje to, že keď máte ako keby európske peniaze?
Možno je to výzva aj pre podnikateľov, že ako sa dostať pod väčšiu ochranu, že predefinovať sa, že ste, že máte európske peniaze. Ako Jozefa Maka schovať pod európske peniaze? Možno naozaj nastal ten čas, keď ste to už takto nejakým spôsobom pustili.
Hlúposť nie je protiústavná. Tým som začal a tým aj končím. A naozaj Ústavný súd povedal, že on nemôže vyhlásiť hlúposť zákonodarcov za protiústavnú. Mohol by povedať, že tí, čo vlastne, fenomén ľudí, proste si zvolil, tak môžme hľadať, že kde sme vlastne urobili chybu. A ja, ja viem, že sa to nemá, ale ja už si to v určitý moment neodpustím.
Ja naozaj neviem, podľa mňa tú chybu sme urobili aj v tom, že po stáročia, po stáročia sa zbavujeme kvalitných a šikovných ľudí. Ja som z Oravy a tam sa hovorilo: „Najstarší, najšikovnejší – za farára do Pešti.“ A my týmto vycuciavaním elít trpíme po stáročia a pokračujeme v tom. Nezabrzdili sme. Možno tam je ten celý dôsledok, že prečo sa my vlastne čudujeme, že ako je možné ísť úplne reverzne. Keď chceme odstrániť korupciu, tak znižujeme tresty za korupciu. Keď sa nám valí bahno do dedín, lebo nemá ich čo zadržať, tak donesie sem rúbaciu novelu a ešte tu tlieskate, keď si ju schváli.
Naozaj to súvisí s tým, že po stáročia sa zbavujeme elít, po stáročia sa zbavujeme šikovných ľudí, posielame ich, vyháňame ich preč. Preboha, zastavte to! Nebláznite už. Teraz ste prišli s niečím, čo je absurdné! A jak už viac absurdné nemôže byť! Bude jedna desaťeurovka a druhá desaťeurovka a tá bude, jedna bude mať vyššiu ochranu ako tá druhá! Jak ste na to prišli? To v koho geniálnej hlave vzniklo?
Hlúposť nie je protiústavná. Ale ja si dovolím tvrdiť, že ak je toto, tak toto mi, mne sa javí ako protiústavné. Nemôže byť takýto dvojitý meter na ten istý trestný čin. Jak raz ukradneš, je jedno, či ukradneš českú eurovku alebo či ju ukradneš, ja neviem, európsku eurovku alebo slovenskú eurovku. To nemôže byť rozdielna sadzba. Podľa mňa nie. Ja neviem, mne to príde protiústavné, že toto by možno mohlo byť vec, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť. A bojím sa, že vás to posmelí, lebo vy teraz ste to dali na korupciu, trestné činy, lebo vašich potrebujete poochraňovať, a možno vás to nabudí, posmelí. A v určitom momente prídete s násilnými trestnými činmi. Čo keď to tak splitnúť aj tam? A to už sme dosť ďaleko však?
Ale znova, v kontexte toho, čo tu žijeme, za čo sa tu hlasuje a v akom protismere, tam možno sem príde novela Trestného zákona, však sú tu avizované viaceré, že keď zbiješ cudzinca, dostaneš menej, keď zbiješ Slováka dostaneš viac a keď zbiješ smeráka dostaneš doživotie. Viete, že možno naozaj to niekde v tých hlavách a v tom kontexte povedaného... A ani sa to nebudeme čudovať! A nejakí fanúšikovia, nejaká Margitka na facebooku, s facebookom a kvetinkami v pozadí zatlieska. Pardon, že som si vybral (povedané so smiechom), vybral práve tento stereotyp, nechcem... Ale áno, to sú desivé, desivé niekedy, že to vôbec len čítať, že, že kam sme sa to dospeli, že na, na, nad... vôbec uvažujeme v týchto intenciách! A bojím sa, že my tam týmto smerom ideme.
Jozef Mak, ak teda sme ho vyzvali, a tu sa teším, lebo ja s Jozefom Makom idem pracovať, my sme si založili aj stránku Jozef Mak. Ideme robiť teraz také, že Jozef Mak sa bude čudovať, Jozef Mak bude, áno, bude treba chrániť záujmy Jozefa Maka. V tomto prípade úplne jednoznačne, lebo SMER vydal Jozefa Maka. Vydal napospas jeho majetok, vydal jeho záujmy, vydal ochranu jeho majetku, vydal napospas len a len kvôli tomu, že SMER a spol. potrebuje ochrániť zopár svojich gaunerov. Sedí a platí, to, čo sme tu vraveli od decembra, a platí aj teraz.
Trošku cúvli, lebo si dupla Európska únia. Ale Jozef Mak, to nezaujíma nikoho. Život Jozefa Maka a jeho trápenie. A už vôbec to nezaujíma smerákov, HLAS a SNS.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)