Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Je veľa vecí, na ktoré by som chcel reagovať, za dve minúty nemôžem, čiže asi si zrejme vezmem potom slovo v ústnej rozprave, ale asi by som sa pustil do tej lekárskej fakulty, lebo mi to príde byť dobrá téma, takže by som urobil takú upútavku na moje vystúpenie. Nemyslím si, že prvé riešenie, ktoré máme zvoliť, je vystavanie novej lekárskej fakulty, máme štyri lekárske fakulty nie úplne rovnocennej kvality. Možno je aj otázka, či ich nemáme príliš veľa, aby sme koncentrovali naše možnosti. Ale treba povedať, že existuje taká metrika, ktorou vieme porovnávať, aké kvalitné sú naše vysoké školy, a skôr než začneme rozrieďovať ich kvalitu, by sme sa mohli pozrieť, ako si stoja naše lekárske fakulty napríklad v porovnaní s Českou republikou. Každý rok vychádza také porovnanie, ktoré sa volá že barometer medikov. Veľmi dobrá vec, lebo je to prieskum názorov študentov medicíny tak v Českej, ako Slovenskej republike, že čo si myslia o tých vysokých školách. A ten ostatný prieskum, som si vypísal zopár čísiel, lekárske fakulty sú vybavené na výučbu odborných predmetov. Takéto tvrdenie. Súhlasí s ním 75 % študentov v Čechách, ale len 36 % študentov na Slovensku. Čiže my ani tie existujúce fakulty nemáme vybavené na výučbu odborných predmetov. Neviem, čo tu ideme halucinovať o nejakej novej lekárskej fakulte. Podobne, lekárske fakulty podporujú rozvoj praktických zručností mimo bežný študijný plán. V Čechách s tým súhlasí 50 % opýtaných, na Slovensku len tretina. Čiže výsledkom je, že tým študentom sa ani dnešné vyučovanie na lekárskych fakultách nepáči a poďme sa porozprávať o skvalitnení toho štúdia, nie o zväčšovaní počtu absolventov menej kvalitných vysokých škôl. Najlepšia slovenská lekárska fakulta je na Masarykovej univerzite v Brne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, no nadviažem asi na slová kolegu Richarda Vašečku.
Áno, my sme tu už viackrát debatovali o teda rôznych formách nedeľného zákazu predaja. Toto je teda jeden z najsilnejších foriem, pretože teda takmer všetky nedele, hej, s pár výnimkami nejakých tých adventných nedieľ zakazuje predaj v maloobchode pre všetky nedele, to znamená asi 44 nedieľ do roka. No, áno tých odôvodnení môže byť viacero, ale teda ja skúsim sa na to pozrieť opačne, no.
V prvom rade Slovensko má dva základné problémy. Tým jedným problémom, alebo teda problémov máme ďaleko viacej, ale v tejto súvislosti je nízka produktivita. My môžeme rozprávať, že, ja neviem, Rakúsko, že má voľné nedele. No má, ale najprv sa stali bohatou krajinou. Potom si mohli dovoliť povedzme zavrieť nedele. A to nehovorím, že je to správne, ale mohli si to dovoliť. Prečo? Preto, že Rakúsko má takmer dvojnásobnú produktivitu práce na jedného zamestnanca, alebo teda na jedného človeka ako Slovensko. To je jednoducho prvá vec. My si nemôžme, normálne že v danej situácii si nemôžme dovoliť zakazovať ľuďom prácu. Toto, toto fakt, že do tohto sme sa dostali, že zakazujeme ľuďom prácu? To normálne ani, ani, ja neviem, Spojené Arabské Emiráty nerobia. Fakt, že toto si treba uvedomiť.
Inak ja poviem jednu vec, že, samozrejme, berme toto, diskutujeme. My sa, my máme s Richardom veľmi dobré vzťahy a proste bez ohľadu na to, koľkokrát tu budeme debatovať, to tak zostane, hej, takže neberme to, prosím, ako nejaké že urážanie sa alebo niečo. Hovorím, dávam iný pohľad na vec a uchádzam sa o to, že tento pohľad je správny. Hej?
No a druhá vec je, že máme tu konsolidačný balíček. Proste celá opozícia aj vrátane teda kolegov z hnutia Slovensko sme sa, myslím, zhodli, že to je nesprávny, nesprávna forma konsolidačného balíčka. A môžeme sa aj zhodnúť to, že teda nejaká forma konsolidácie ale je potrebná. No len vláda naordinovala, že to všetko majú zaplatiť ľudia. Nie ako Česko, že 50 na 50, 50 % bude šetriť štát na seba, 50 %, bohužiaľ, budú musieť zaplatiť občania nejakými zvýšenými daňami, poplatkami, alebo ako, ja neviem, Francúzsko, ktoré 66 % dalo na plecia štátu a 33 % na plecia občanov. No, u nás proste dala vláda na plecia občanov, že 90%, a to ešte by som povedal, že možno ešte aj viacej. No, ale všetci to teda spoločne, ako opozícia kritizujeme, ale potom akože nemôže ten návrh nejakého toho akoby liečenia, alebo čoho bolo povedané, že teda zakáže sa ľuďom pracovať. Keby to hneď bol dobrý nápad, keby hneď to bola najlepšia vec na svete, tak teraz nie je správny čas. A ten čas je, bohužiaľ, ešte horší, než bol, keď sme sa ešte v minulom volebnom období o tom tuná doťahovali v rôznych, v rôznych formách. Teraz je že extrémne zlý čas, pretože, a zase ja použijem pár čísel, vláda sa v tom konsolidačnom balíčku rozhodla, že ľudia musia sa zložiť o 5 mld. viacej, ergo príjmy budúcoročného rozpočtu budú o 5 mld. vyššie ako tohtoročné. Niečo zaplatia firmy, niečo občania. V konečnom dôsledku vždy to zaplatia občania. To je inak že takmer 1 000 eur na každého občana včetne dôchodcov a kojencov. To je akože strašne veľa.
A ešte raz, to, čo navrhuje teraz kolega Richard Vašečka, je: za danej situácie zakážme ľuďom pracovať. Ono to sa nezdá. To je relatívne kopa ľudí, ktorá v tom maloobchode robí, a vlastne vy im zakazujete pracovať. Proste toto, toto postihne tých ľudí vlastne ešte viacej. A toto si treba uvedomiť. Hovorím, keby hneď všetky tie argumenty platili, že, samozrejme, je dobré byť v nedeľu s deťmi, s rodičmi, so starými rodičmi, tak si to jednoducho nevieme, Slovensko, dovoliť. Nevieme si to dovoliť.
A mne sa páči tá argumentácia, že skutočne si kolega Rišo Vašečka našiel či už pani Uhlerovú, šéfku odborov, alebo teda rôzne, rôzne výskumy, rôzne, rôzne proste prieskumy z iných krajín.
Len tu si treba uvedomiť, že všetky tieto vyjadrenia starnú. Tá situácia Slovenska tým, že proste sa tu zvýšila takmer akákoľvek daň, ktorá existuje, bola zvýšená, a taká, čo neexistovala, už existuje, napríklad daň zo sladkého, alebo konsolida... alebo teda daň z finančných transakcií. A všetky tie vyjadrenia, ktoré mohli byť do nejakej miery pravdivé ešte vlani, jednoducho zasa vôbec nepasujú na aktuálnu situáciu, na aktuálnu, proste aktuálnu situáciu slovenských občanov pre budúci rok. Čiže aj na toto treba dávať veľký pozor, že tie vyjadrenia, v akej dobe boli, boli proste povedané, takže to tiež tak akoby všeobecne nejaké výhrady k tomuto mám.
No a teraz pozrime sa skutočne že na to samotné, že čo to prinesie alebo čo to zoberie. No, v podstate píšu, píšu predkladatelia, že zástancom obmedzenia nedeľného predaja sú aj mnohí obchodníci, zamestnávatelia a podnikatelia. Áno, určite nájdeme takých, ale zase vždy máme, máme sa na to pozerať, že či z tohto pultíka máme niečo zakazovať, či to vôbec je našou úlohou, a keby to aj náhodou našou úlohou bolo, či je to správne. Veď ak občan, ktorý chce byť doma s rodičmi a nechce ísť ani k Jožkovi Pročkovi sa najesť, lebo aj on je v nedeľu otvorený. (Reakcia z pléna.) Ježiš, prepáč. (Povedané so smiechom.) No, tak jednoducho nemusí, hej. To je jedna vec proste.
Ten občan tú slobodu má. Veď netreba zakázať nedeľný predaj. Keď nechcem ísť do obchodu, nemusím, môžem ísť, môžem ísť do prírody. Budem rád, keď bude bufet otvorený, ale proste nemusím.
To isté, to isté predávajúci, veď môžu tu byť debaty o tom, že áno, že komu to škodí, že bude zavretý a jeden zavrie, iný nezavrie. Ale veď potom to sa, to si akoby odporuje, pretože veď ten podnikateľ má možnosť sa rozhodnúť, ak tvrdí, tvrdí to, platí to, čo kolega Vašečka hovorí, že nedeľa sa vlastne neoplatí predávať, že teda sú náklady vyššie ako zisky, špeciálne teda pri potravinách, tak akože oukej, no tak potom hádam vlastne ten podnikateľ, tak ktorý zavre, nebude škodiť si. Ten by mal byť potom akože na tom lepšie, lebo zavrel a ušetrí a mal by byť v lepšej pozícii než ten, ktorý nezavre a predáva.
Ale už len z tohto, čo tu hovorím, tá debata je, je irelevantná v tom, že toto nie je našou úlohou riešiť. Aj občan, aj predajca, ten, ten podnikateľ, ale aj ten zamestnanec jednoducho má možnosť sa rozhodnúť. Má možnosť sa rozhodnúť, ísť do obchodu, keď chce, neísť do obchodu, keď nechce. Pracovať, keď chce, pracovať, keď nechce, mať otvorené, keď chce, mať otvorené, keď nie... alebo nemať otvorené, keď nechce. Jednoducho toto všetko rieši trh a treba to nechať na trh. Nie je našou úlohou to tu prikazovať, zakazovať, určovať.
Akože ja normálne, ja sa fakt, že spýtam, že tiež to tu bolo spomenuté, že akože došli sme do tej situácie, že štát má určovať, kedy sa môžu predávať kvety alebo kedy sa nemôžu predávať kvety? Normálne že my tu Slovensko, teraz sme tu, riešime tu zdravotníctvo. Nemá nás, kto ošetriť na pohotovosti. Nemá nás, kto ošetriť v nemocnici. Ani naša dedina nemá ani, ani, ani pediatra, ani dospeláckeho lekára, teraz nám proste zomrela pani doktorka, nevieme zohnať ďalšieho, jakože a v tejto situácii štát rieši, kedy sa môžu a kedy sa nemôžu predávať kvety. A ešte to, samozrejme, budeme ladiť, lebo sa prišlo k tomu, že teda niekedy bolo vhodnejšie, keby sa ešte predávali, alebo nie. To je, to si treba fakt uvedomiť, že toto nie je, nie je tu naša úloha. Fakt nie je. Akože prečo by to, preboha, mal, mal štát určovať?
No, a možno ešte všeobecne. Takmer každé štvrté euro, ktoré minie štátny rozpočet, si musíme požičať, hej. Fakt to, to je proste to je úplne že strašné, lebo to, to porovnávanie ku hrubému domácemu produktu, ten deficit, hej, že je na úrovni 6 %, to znie tak ešte akože dobre, hej, ale v porovnaní s tými takmer 8 mld. deficitu oproti 30 mld. príjmov, to ja hovorím, to je takmer každé štvrté euro. A v situácii, keď sme v takejto, tak štát ide určovať, že ty, občan, chceš predávať kvety alebo podnikateľ – nemôžeš. A ty proste, potravinár, nemôžeš, ale nemôže ani ten, čo predáva nábytok, alebo ten, čo predáva autá alebo ten, čo predáva čokoľvek iné.
Veď normálne tu štát, ktorému chýba každé štvrté euro, namiesto aby dovolil predávať kedykoľvek, ide vlastne ešte zakazovať, že toto je, vlastne tu sami proti sebe idete, Richard, lebo aj vy hovoríte, že proste konsolidovať treba, ale nejak by to bolo dobré treba robiť rozumne.
Ja by som čakal práve opačný návrh a možno ani nie z opozície, ale z radov koalície, že veď my máme nejaké nedele, alebo teda skôr sviatky, v ktoré sú zatvorené, a predávať sa nedá, a všetci, keď sa postavíte, a to je jedno, do Bergu alebo na ďalší prechod, vidíme, že všetci, takto ide rovná čiara vozidiel do Parndorfu, a všetci ľudia odnesú tú svoju výplatu proste do Rakúska. A má sa z toho dobre potom rakúska ekonomika, takže zmysel by dávalo práveže umožniť ešte predávať proste v sviatky, v ktoré je to zakázané.
Zase vo finále na dobrovoľnej báze. Však umožniť predávať neznamená, že štát niekomu prikazuje. To by tiež nebolo správne. To tiež by nebolo slobodné. Ale to by bolo niečo, čo je skutočne konsolidačné opatrenie. Dáva možnosť človeku, ktorý chce a má chuť a má peniaze, proste ich minúť tuná. A proste získa tie peniaze slovenský podnikateľ, ktorý vo finále odvedie dane, dokonca ešte vyššie v budúcom roku ako v tomto roku – a potom z toho môžeme riešiť aj to zdravotníctvo, ktoré sme tu riešili pred chvíľou. To by bolo akože akoby zmysluplné, len teda toto je vlastne presný opak. No, a bol tu dobre... dobrý príklad spomínaný, len teda v nesprávnom ponímaní, od teda Igora Matoviča, Tesco. Presne tak to bolo, ten svet bol skutočne, v tom to povedal Igor správne, že to Tesco sa otvorilo 24 hodín denne. Všetci si to pamätáme, hej, nonstop všetko a jednoducho jeden čas to bolo. Proste chodilo sa, v noci sa nakupovalo. Bolo hrdinstvo, fakt o polnoci s tým vozíkom tam chodiť a kupovať si. Ale ten svet sa mení a jednoducho ten reťazec pochopil, že tie ich náklady sú vyššie ako výnosy. Ľudia pochopili, že predsa len je lepšie sedieť doma a pozerať nejaký, ja neviem, čokoľvek robiť, než chodiť po obchode. A trh to vyriešil, normálne trh to vyriešil. Proste ten reťazec zavrel. Neprikázal mu to žiadny zákon, neprikázal mu to žiadny, žiadny príkaz a celé sa to vyriešilo. Normálne, že voľná ruka trhu ukázala to, že v noci sa už nenakupuje, a tým pádom ani nie je otvorené. To všetko teraz treba vlastne nechať na toto.
Veď a tá situácia je vo finále fakt tak iná. A mne sa zase aj páčil ten príklad, ktorý Richard spomenul s tým zlatníctvom. Skutočne je to tak, keď idete rozcítený z toho romantického filmu a idete okolo zlatníctva, tak, no nepodarí sa to tej manželke? (Povedané so smiechom.) Podarí! Len to musí byť otvorené. Alebo aj nemusí byť, keď sa ten zlatník rozhodne, že mu je cennejší proste víkend doma. To všetko treba nechať normálne, že na trh, ale určite nie na, nie na zákaz, takže to je, to je jedna vec.
No a potom ďalšia vec je, že častokrát sa tu používa ten argument, že vlastne keď je v nedeľu otvorené, že tí ľudia musia pracovať aj v nedeľu. No ale tak sa to, tak akoby podsúva, že veď ale oni pracujú od pondelka do nedele a pomaly si ani nemôžu oddýchnuť. Veď ľudia sú v rôznej situácii, jedni majú deti, vtedy, samozrejme, je tá nedeľa s deťmi cenná, lebo však teda keď sú cez týždeň v robote, teda v škole deti, ale potom sú mladí ľudia, ktorí, jednoducho častokrát je pre nich práve ten utorok voľný cenný, lebo proste kľudne zvládne ten víkend v robote, a potom má krátky týždeň a je doma a vie si veci vybaviť. Proste situácia ľudí je rozdielna.
Takisto študenti. Veď tí sú veľmi radi, že si môžu ísť privyrobiť a majú si kde ísť privyrobiť. A choďte sa pozrieť do týchto rôznych obchodov otvorených v nedeľu. Veď je tam spústa študentov. Majú možnosť si privyrobiť. Takisto dôchodcovia, hej. Takisto sú radi za tú možnosť, že sa proste v tom obchode môžu, celé je to o tom, že mať tie možnosti a dať ich ľuďom. Ľudia si nájdu tú cestu, proste nájdu si ju. No, a potom je tu ešte skutočne tá ďalšia taká širšia vec, že Ázia. Proste normálne tí robia, poviem, mohol by som povedať, sedem dní v týždni, ale poviem, robia šesť dní v týždni, 12 hodín denne, proste fakt. Kto bol, to je jedno, v Číne, v Indii, kdekoľvek proste, jednoducho nás obrovsky predbiehajú, a my tu v Európskej únii nemáme inú starosť, než proste zakazovať pracovať. Proste toto nás normálne že zabije, fakt nás to zabije. Čiže aj z tohto pohľadu to nedáva veľký zmysel.
No, a zasa ja teda oceňujem fakt, že teda kolega Vašečka, že dáva príklady aj jedným, aj druhým smerom a aj v tom odôvodnení, že ja tu skutočne vidím, že on to vníma, že to má, samozrejme, dosah na zníženie ekonomickej aktivity, na to, že sa o niečo menej predá, lebo tá substitúcia, že nekúpim v nedeľu, môže byť, že kúpim v sobotu, hej, ale môže byť aj to, že kúpim v nedeľu v Rakúsku, hej. A proste stať sa to, samozrejme, môže s väčšou pravdepodobnosťou, takže skutočne aj píše, že to bude mať negatívny dosah na podnikateľské prostredie. No dobre, áno, pardon, jasné v Rakúsku, v Rakúsku skôr nie, ale tak zas tie pumpy v Rakúsku sú normálne také malé Billy, hej, čiže aj tí Rakúšania našli spôsob, ale to teraz nech nemotám desať tém. Áno, proste v Rakúsku v nedeľu nie, ale Česko áno, Maďarsko áno, Poľsko, pokiaľ viem, tak áno, takže dá sa niekam odísť. Čiže je proste skutočne je tu písané, áno, že to bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže po jednej stránke oceňujem, že teda to kolega napísal do odôvodnenia.
No, ale po tej druhej stránke, veď a čo sme tu dva týždne kritizovali?! (Rečník poklepal rukou na rečnícky pult.) Že jednoducho tá koalícia robí negatívne zásahy do podnikateľského prostredia. No, tak a teraz ešte aj z opozície príde ďalší negatívny, no, ježišmária, ďakujem pekne. Ja hlásim, že podnikateľov treba fakt snažiť sa ich chrániť. Všetci ich tu potrebujeme, všetci, aby tú robotu dávali, a pokiaľ nebudeme dostatočne bohatí, aby nám ju dávali aj v nedeľu.
No potom je tu ďalšie, to zas už teda nejdem chváliť, nepredpokladá sa vplyv na rozpočet verejnej správy – je písané v dôvodovej správe. No toto nemôže byť už len z princípu pravda. Samozrejme, ak sa akokoľvek zníži ekonomická aktivita, čo pripúšťa aj pán predkladateľ, tak, samozrejme, že to má aj dosah na štátny rozpočet, pretože tí ľudia, ktorí nebudú v nedeľu v práci, tak nebudú platiť dane, nebudú platiť odvody, aj ten podnikateľ, keď len jeden zákazník mu odíde, tak bude mať, samozrejme, nižší obrat, z toho bude nižší zisk. Z toho nijak nevie byť potom väčšia daň, takže zasa, zasa proste toto nie je, nie je teda úplne, úplne fér, no. A... (Krátka pauza.) Čo ďalej?
No, čo sa týka tých krajín, áno, sú krajiny, proste ani v tom Rakúsku nie je úplne všetko dobré. Majú tam nejakú tradíciu, zavreli to, ale potom proste sú krajiny, ktoré mali zavreté, otvorili, aj to už tu niekto spomínal. To bolo to Maďarsko, ktoré ten zákaz zrušilo. Pochopilo, že to malo proste negatívne dôsledky alebo výrazne negatívnejšie, než pozitívne, takže jednoducho poučme sa aj z týchto krajín. Koniec-koncov toto je ten maďarský príklad podľa mňa dobrý, veď keby im to ukázalo, že to nespôsobuje škody, tak by to možno nechali. Ale ešte, ešte raz, že vidíme, že dá sa žiť i tak i tak. On ten svet by sa že nezrútil, hej, keby, keby proste sa v nedeľu do obchodov nechodilo, hovorím, to zasa pripustím aj ja, ale nemáme, nemáme na to, nevieme si to proste dovoliť a hlavne proste tá, tá sloboda je cennejšia, cennejšia aj v tomto. A tá sloboda, ono to je akože pojem nejaký, ale on je vždy spojený s tou konkurenciou a proste s tými trhovými silami a ony nie sú, samozrejme, všemocné, hej, a špeciálne teda oligopoly a monopoly musia byť do nejakej miery regulované, určite áno, ale použijem znova tie kvety – ale tie kvety, sakra, nie! Štát by proste nemal, to je len jeden príklad z toho celého, proste určite nie je v kvetoch monopol, určite sú kvety neni tak dôležité, aby z tohto parlamentu proste vychádzali zákony, a, bohužiaľ, tak to je, v ktorý sviatok vy tie kvety predávať môžte, lebo majú výnimku, a v ktorý proste nemôžte, lebo tam tá výnimka v tom zákone nie je. Fakt by sme sa tu všetci spoločne mali zamyslieť opačne, ako to uľahčiť, a teraz ani mi nemôžte povedať, že ja to chcem uľahčiť, že podnikateľom, no nie, keď si budete môcť kúpiť kvety a oblečenie a potraviny a nábytok a elektroniku kedykoľvek, tak to vo finále uľahčujeme všetkým ľuďom čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Rečník krátko komunikuje s predsedajúcim mimo mikrofónu.)
Len to som chcel povedal len, teda určite, samozrejme, tento návrh nepodporíme, nie je špeciálne v tejto dobe vôbec že správny, čo by bolo správne skôr opačne, uvažovať nad uvoľnením predaja aj v tých existujúcich sviatkoch, to by pomohlo proste štátu, ľuďom, ekonomike, komukoľvek a týmto by som asi skončil.
Ďakujem pekne za pozornosť a prajem všetkým pekný večer.

Ďakujem pekne.
Ja toto určite nepodporím. Pán kolega, toto je sociálne inžinierstvo, kde si vybraná zložka ľudí, teda poslanci, myslia, že vedia lepšie, čo chcú ľudia. Nie každý z tých ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, tam robí s donútením. Niektorí tam robiť chcú v tú nedeľu a tým túto možnosť znemožníme, často pre brigádnikov, pre ktorých je víkend práve to obdobie, keď majú voľný čas a môžu pracovať a môžu si privyrobiť, práve týmto ľuďom túto možnosť odoberáme.
V Maďarsku, ktoré zaviedlo zákaz nedeľného predaja v roku 2015, to vydržalo presne rok. Po roku kvôli nespokojnosti medzi obyvateľmi a podnikateľmi sa tento zákaz znovu zrušil. A keďže tu často argumentujete príkladmi z iných európskych krajín ako napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko, tak som si spomenul na jeden pekný citát, ktorý som prečítal, ktorý som si prečítal v životopisnej knihe o Jackovi Maovi. Jack Ma je zakladateľ Alibaba, teda najväčšieho portálu na svete a ten bol so svojou manželkou Cathy v Zürichu a píše vo svojom životopise, že v Zürichu boli teda s manželkou zmätení z toho, že lebo tam prišli v nedeľu, do Zürichu, prileteli v nedeľu do Zürichu, išli do mesta, všetky obchody boli zatvorené. Vysvetlili im, že je nedeľa. Na čo tá manželka hovorí: „Hm, všetci dnes pracujú v druhých zamestnaniach, však?“, pretože pochádzala z nepretržitej pracovnej kultúry v Číne, a predstava, že by si predavači vzali celý deň voľno na oddych, bola pre nich nepredstaviteľná.
V roku 2000 Európa sa zaviazala v k Lisabonskej stratégii, že dobehneme a predbehneme Spojené štáty. No takýmto spôsobom tie Spojené štáty nedobehneme a nepredbehneme, pretože ak máme kultúru toho, že jeden deň sa nepracuje, tak sa nečudujme, že naša ekonomika v Európe ide dole vodou.
Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanec Škripek.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán kolega Vašečka, my sme tu skutočne už párkrát debatovali a zjavne budeme aj dneska. No, vláda tu vyrobila jeden nechutný, zlý, toxický balíček, v ktorom po nás chce po každom jednom človeku, aby zaplatil tisíc euro štátu navyše, to je tých 5 mld. navyše príjmov rozpočtu.
No a ty, pán kolega, tým občanom, ktorí to budú musieť zaplatiť, to už je schválené, si ako, ako ten recept im dal, že im zakážeme 44 dní pracovať v roku. No, to im už len pomôže, to je jedna vec.
A potom ešte druhá vec. No, veď to Tesco je elegantný príklad, veď áno, ono bolo otvorené a bol to výraz slobody, fakt 24 hodín denne. No ale to Tesco v noci nezatvoril žiadny príkaz, žiadny zákaz tuná z tohto pultíka odhlasovaný zákon. To Tesco zastavil normálne, že voľný trh. Ľudia pochopili, že sloboda nie je o jedenástej v noci nakupovať, a obchodníci pochopili, že tým pádom nemá mať otvorené. Normálne nemotajme zákony, zákazy tam, kde to úplne elegantne vyrieši trh. Poviem viacej potom v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, dámy a páni, všetko najlepšie k narodeninám, tadá. Pán minister, má dnes narodeniny. Happy Birthday, nič? (Ruch a potlesk v sále.) No, všetko najlepšie. Zopakujem to, čo môj predrečník, že toto nie je o vás. Vy ste do toho teda vbehli, dokonca to nie je ani o Zuzane Dolinkovej in memoriam, pretože táto situácia nie je ani jej vinou. O konsolidácii totiž nerozhodovala pani ministerka Dolinková, o konsolidácii v zdravotníctve. Pokiaľ viem, o tom rokoval Tomáš Drucker.
A ja nechápem, ja naozaj nechápem, ako je možné, že také vyzreté strany, ako je napríklad SMER, ktorý je už veľa rokov v politike, alebo SNS. Dobre, HLAS je mladá strana, ale... Ako napriek tomu, že Slovensko už prešlo dvakrát skúsenosťou štrajku lekárov, za Ivety Radičovej a za Eduarda Hegera, ako je možné, že ste do toho vleteli nepoučení po tretíkrát? Ako opozičný politik by som mohol tešiť, že vláda má problémy, len... to sú očividne problémy (povedané so smiechom), ktoré sa týkajú kohokoľvek a týkali by sa aj nás, keby sme boli vo vláde. Ako je možné, že ste sa z toho nepoučili? Ako je možné, že vyjednávací tím sa rozhodol konsolidovať v zdravotníctve bez toho, aby sa o tom s tým zdravotníctvom aspoň trochu porozprával? Aby sa porozprával so záujmovými skupinami, s odborármi, takými, onakými komorami, zástupcami nemocníc, zástupcami ambulantného sektora? Ako ste mohli pripustiť takýto typ konsolidácie? Žnete to, čo ste zasiali.
Pred štyrmi týždňami ste schválili konsolidáciu verejných zdrojov na úkor zdravotníkov a teraz tu máme skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili škodám ktoré ste pred štyrmi týždňami hlasovaním spôsobili. Prečo ste za to hlasovali? Ako ja som vás na to upozorňoval, kolegovia z opozície vás na to upozorňovali – nerobte to. Ja nebudem teraz citovať staré české filmy, ale naozaj nedělej to tak, Františku, jo?
Skrátené legislatívne konanie teraz máme tu. Je spôsobené tým, že ste pred štyrmi týždňami urobili niečo, čo môže mať vážne následky. Kedy môže byť skrátené legislatívne konanie použité? Vtedy keď sú ohrozené ľudské práva a slobody, keď je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo keď nám hrozia veľké hospodárske škody.
Takže ktorý z týchto prípadov nastáva v tomto prípade, teda v prípade toho, že treba opraviť koeficienty zdravotníkov dohodnuté v memorande pred dvoma rokmi?
No, v dôvodovej správe je napísané, že môže dôjsť k ohrozeniu ľudských práv a slobôd a môže dôjsť k veľkým hospodárskym škodám. A konkrétne preto, citujem: „lebo zo strany štátu nebude možné garantovať výkony ústavného práva na ochranu zdravia, lebo nedostatok personálu zmarí plnenie činnosti vyplývajúcich poskytovateľov zo všeobecných záväzných predpisov.“
No, nie som si úplne istý, či je to teda štát, kto má garantovať nejakým spôsobom výkon ústavného práva práve takto. Koniec koncov máme tu aj veľa neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde pracujú lekári, a tí lekári takmer vôbec nedávajú tie výpovede. Pokiaľ viem, v Ageli aj v Pente ich chýba pár desiatok, možno 50 dohromady tých lekárov, kým zo štátnych nemocníc odchádza vyše 3 200 lekárov, čiže je tu veľký nepomer. A otázka znie prečo. Vari nie nemocnice, ktoré prevádzkuje Agel alebo ktoré prevádzkuje Penta na Slovensku, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v regiónoch a často že veľmi dobrú, veď celé východné Slovensko sú prakticky len nemocnice týchto investorov, ony fungujú v nejakom inom vesmíre, v inom regulačnom vesmíre, platia pre nich iné zákony? Platia tie isté, ten istý platový automat platí aj pre nich. A napriek tomu tí lekári tam tie výpovede nedávajú. Akože to im Haščák drží strelnú zbraň pri hlave, že nedávaj výpoveď? Chrenek? No asi nie. Prečo nedávajú tie výpovede? Na toto sme sa opýtali? Lebo tu hovoríme o tom, že štát ide garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia. No zdá sa, že Agel a Penta (povedané so smiechom) tú ochranu ústavného práva robia lepšie zrejme ako ten štát, pretože štát zlyháva najmä v štátnych nemocniciach. No tak zrušme štátne vlastníctvo tých nemocníc a budeme mať problém vyriešený, to vám často opakujem pán minister.
Bavíme sa o 60 eurách, ktoré lekári chcú, a ja si myslím, že 60 eur, ospravedlňuje sa za toto vyjadrenie, ale nedelí a nenásobí, nebudú mať teraz jednoduchšie splácanie hypotéky alebo neznamená to, že si budú môcť kúpiť zásadne novší alebo lepší typ auto. Ide im o princíp, a v tom majú pravdu, že tu bolo nejaké memorandum a to memorandum nebolo dodržané.
Moja odbočka, to memorandum nemalo byť ani len podpísané a prijaté. Ja si myslím, že to, čo v roku 2022 Hegerova vláda podpísala s odborármi, bolo hanebné, bezpodmienečné kapitulovanie odborárom bez toho, aby z toho čo len kvapku dostal slovenský pacient. Všetko, čo chceli, odborári dostali, všetko, čo chceli pacienti nedostali tí pacienti. Nedohodlo sa ani skracovanie čakacích dôb, nedohodlo sa ani to, že budú tí zdravotníci k nim ústretovejší, že sa bude merať kvalita tej zdravotnej starostlivosti. Nie, vyhovelo sa požiadavkám odborárov bez toho, aby si vláda stanovila čo len jednu podmienku, že čo sa to dostane slovenský pacient, čo sa to dostane slovenský daňový poplatník, ktorý toto celé financuje. Bola to bezpodmienečná kapitulácia vlády, ktorá v tom čase už nemala väčšinu a do dnešného dňa sa s tým teda trápime.
Rozumiem, že sa to vláda pokúsila nejako riešiť, akurát nemôže to riešiť spôsobom takým, akým to urobil Tomáš Drucker a vyjednávací tým. To znamená bez diskusie so sektorom a bez toho, čo bude plán B. Lebo to že tí lekári dajú výpoveď, opakujem, ste už dvakrát videli. Prečo ste do toho išli po tretíkrát takýmto spôsobom? S platovým automatom bude treba niečo urobiť. Je to neudržateľné, dlhodobo neudržateľné pre slovenského zdravotníctvo. Ale pre boha živého, majte pripravené tri ťahy dopredu v tejto šachovej partii, ktorú hráte so skúseným šéfom Lekárskeho odborového združenia, lebo ten už prežil niekoľko vlád.
Nemyslím si, že z tejto situácie v tejto chvíli máte nejaké ľahké východisko, pán minister, lebo ste do tej hry vstúpili príliš neskoro, karty už boli rozdané, áno, snažíte sa to v regiónoch nejakým spôsobom vykomunikovať, ale bojujete s obrovskou hydrou a to sú, to sú tie štruktúry v Lekárskom odborovom združení, teraz nehovorím o lekároch ako takých.
Naopak, chcem teraz veľmi veľkú úctu a hold vzdať tým zdravotníkom, ktorí ešte stále v tom slovenskom zdravotníctve, v tom štátnom zdravotníctve pracujú a podávajú naozaj statočný výkon. Tí ľudia sú vyhorení, tí ľudia sú frustrovaní z toho, že deň za dňom sa stretávajú s tým, ako v tej nemocnici niečo nefunguje. Ako nefunguje... ako nefungujú stúpačky, ako tečie strecha, ako nemajú zakúpený špeciálny zdravotnícky materiál, ako sa operačný program nezačne v dohodnutý čas, ale o pol hodinu neskôr, lebo niekto príde neskôr, niekto bol na cigaretke a nikomu to nevadí. Akože vám o pol druhej neuspia pacienta, lebo čo keby sme ho náhodou museli mať uspatého až do 15.30 hod., a to už končí naša pracovná doba. Ako keď vám lekár odmietne prepustiť pacienta a povie, že prepustíme ho až zajtra, lebo zajtra tie prepúšťacie papiere bude vypisovať niekto iný, a nie ja, lebo ten lekár má svoju mzdu istú bez ohľadu na to, aká je jeho produktivita práce a koľko toho vyrobil. Toto všetko treba nejakým spôsobom zohľadniť v riešení tejto situácie.
Pán minister, nebudete to mať ľahké. Ja si myslím, že na konci dňa, keď už budeme hovoriť o vecnej zložke tohto zákona, budeme hovoriť asi aj o nejakých poslaneckých pozmeňovákov v druhom čítaní, kde možno budeme musieť pustiť perie aj tým lekárom. A nabudúce sa treba pripraviť na to lepšie, ak to chceme opravovať, ale opraviť to treba. A moje riešenie, budeme ho možno aj zajtra oficiálne prezentovať, len aby ste vedeli, môj návrh riešenia je, ja nemám problém s tým, aby peniaze išli do zdravotníctva. Ja hovorím, že konsolidácia sa nemala diať na úkor zdravotníctva, ale zároveň že platový automat je nezmysel, a skúsme tie peniaze do toho zdravotníctva alokovať tak, že mzdový automat použijeme na výpočet cien DRG. To znamená, ako keby bola normálna valorizácia platov, ale vložíme to do vzorcov základnej sadzby a vzorcov na výpočet DRG a tým pádom nemocnica, ktorá bude produkovať tie výkony, si zarobí dosť peňazí na to, aby mala na odmeňovanie svojich zamestnancov presne podľa platového automatu. Ale tá nemocnica, ktorá nebude produkovať alebo bude produkovať menej, len tak, aby doplnila ten svoj globálny paušál, ktorý dneska dostáva, no tá, tá si toľko peňazí na tých svojich zamestnancov nezarobí. Ale v tej chvíli budú aj tí zamestnanci motivovaní možno o pol druhej uspať toho pacienta, aby mali viac výkonov. Možno začať ten operačný program o pol hodinu skôr, ale nie čakať, že kedy kto príde, lebo dnes nie sú motivovaní výkonnosťou, toto treba zmeniť. Ak chceme mať hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve, musíme tú, to odmeňovanie podmieniť tou pridanou hodnotou. Naspäť teda k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Myslím si, že opravujeme niečo, čo sme opravovať nemali, lebo sme to nemali v prvom rade ani len schváliť. Nebudem vám v tomto pomáhať, toto je váš problém, ktorý ste si vy spôsobili, a vy si ho, prosím pekne, aj opravte.
To, čo kvitujem, je uvoľnenie peňazí ktoré aj vďaka strane Sloboda a Solidarita sú tento rok v zdravotníctve alokované na poistencov štátu, lebo to, že máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu, to neprišlo len tak akože milodar od tejto koalície. Nie, to Janka Bittó Cigániková pred rokom a pol presadila a prešlo to, že v 2024 máme 4,5-percentnú sadzbu za poistencov štátu. A keďže poistencov štátu je trošku menej, ako si myslelo ministerstvo financií minulý rok, keď sa pripravoval štátny rozpočet, tak pre zdravotníctvo je tam alokovaných trochu viac peňazí a vy vlastne len tieto peniaze rozpúšťate v podstate najmä preto, aby sme pomohli zdravotným poisťovniam aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni skončiť tento rok inak ako bankrotom.
Vravím, že toto, toto kvitujem, túto časť. Napriek tomu nebudem sa vedieť stotožniť s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie a myslím, že si ešte vypočujete k tejto celej situácii viac v ďalšom, teda v prvom čítaní, keď sa dostanete k samotnému obsahu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Podľa mňa procedurálny jak procedurálny.
Dávam procedurálny návrh o tom, aby Národná rada alebo aby ste vy, pán predsedajúci, dali Národnej rade hlasovať o tom,či koalícia môže odhlasovať, že netreba dodržiavať platné zákony Slovenskej republiky, na dodržiavanie ktorých sme prisahali ako poslanci na Ústavu Slovenskej republiky.
Odôvodnenie. Nestalo sa po prvýkrát, že ste boli jasne upovedomený aj s číslom zákonov, aj paragrafov, ako a prečo ste a sme porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý je platným zákonom, a miesto toho, aby ste reagovali, tak vy si odhlasujete, že zákon porušovať môžete.
Tak ja chcem teda vedieť, či si Národná rada myslí, že je v poriadku, a teda si odhlasujme, že koaliční poslanci alebo akýkoľvek poslanci v Národnej rade si môžu odhlasovať, že platná legislatíva pre nich neplatí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní obmedzím na tie ustanovenia, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce návrhy.
O pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy hovorila pani poslankyňa Plaváková, ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedala. Rád by som povedal pár slov k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v rozprave v druhom čítaní predložil pán poslanec Lučanský a ktorého sa týkal môj procedurálny návrh, ktorý ste odmietli.
Po prvé, ten, ten procedurálny návrh je aj formálne zle označený, uvádza sa v ňom, že je to doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov, pričom v návrhu, návrh zákona je označený ako návrh poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka, ale to je formalita, dobre.
A čo je obsahom toho návrhu, je, že sa predlžuje lehota na vybavenie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní. A opäť je to niečo, čo sťažuje prístup k informáciám, je to dôležitá zmena, ktorá prichádza v druhom čítaní, neprešla normálnym legislatívnym procesom, ako sa v minulosti schvaľovali zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ale to je vecou názoru, či je to dobré, alebo zlé. Ja si jednoznačne myslím, že je to, že je to zlé a obmedzujúce prístup k informáciám.
Ale dobre, len problém je, ako to bolo, ako to bolo predložené, a mňa síce mrzí, že ste neschválili ten môj procedurálny návrh, ale keby ste ho schválili, resp. keby mu pán predsedajúci vyhovel a rozhodol o ďalšom postupe až po stanovisku v ústavnoprávnom výbore, tak táto diskusia mohla prebehnúť na ústavnoprávnom výbore, takto ste ju preniesli, preniesli do pléna, takže ak nebolo zrozumiteľné, čo som, čo som tvrdil vo svojom procedurálnom návrhu a v jeho odôvodnení vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Lučanského, tak ešte raz to skúsim zopakovať.
Pán poslanec Lučanský predložil svoj pozmeňujúci návrh dňa 4. novembra, čiže včera, pričom v tom čase nebol medzi poslancami, ktorí boli do rozpravy prihlásení ústne, už prebiehala ústna rozprava.
Pôvodne bol prihlásený do písomnej rozpravy, ale v rámci toho nevystúpil, a potom keď skončila písomná rozprava v pondelok ráno, tak dal predsedajúci pán podpredseda Danko možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Niektorí poslanci sa prihlásili do rozpravy ústne, pán poslanec Lučanský medzi nimi nebol.
Potom sa stala taká vec, že síce tak ako, ako to bolo v stredu pri uvádzaní zákona, pán poslanec Lučanský najprv sedel na mieste navrhovateľa ako navrhovateľ a pán poslanec Glück sedel na mieste spravodajcu ako spravodajca, lebo obaja vystúpili pred začatím rozpravy. Pán poslanec Lučanský uviedol návrh zákona ako hlavný navrhovateľ a pán poslanec Glück vystúpil so spoločnou, so spoločnou správou. Ale v priebehu tej rozpravy pán poslanec Glück odišiel z toho miesta. Na jeho miesto si sadol pán poslanec Lučanský a na miesto, na miesto navrhovateľa si sadol pán poslanec Garaj. Pán poslanec Garaj je jedným z navrhovateľov, čiže je to v poriadku, mohol sedieť na tom mieste a, a vystupovať v pozícii navrhovateľa. Rovnako, aj keď to nie je úplne štandardné, ale stane sa to, pán poslanec Lučanský bol jedným z náhradníkov spravodajcu, takže mohol tam, mohol tam sedieť a mohol plniť úlohu, úlohu spravodajcu, resp. náhradného spravodajcu.
A § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Toto právo však podľa dlhodobého a ustáleného výkladu neprislúcha všetkým navrhovateľom a všetkým spravodajcom. Prislúcha tomu navrhovateľovi, ktorý vystúpi ako prvý, ktorý vystúpi... uvedie ten návrh zákona, nie tým, ktorí ho vystriedajú počas rozpravy, a rovnako to právo vo vzťahu k spravodajcovi neprislúcha všetkým náhradným spravodajcom. Zákon o rokovacom poriadku ani nepozná termín náhradný spravodajca, výbor určuje iba jedného spravodajcu a následne môže, a to je opäť iba výklad nad rámec rokovacieho poriadku, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov, resp. náhradníka spravodajcu, tak to bolo aj v tomto, v tomto prípade.
Ale opakovaný a ustálený a dlhodobý výklad rokovacieho poriadku je, že iba jeden navrhovateľ a iba jeden spravodajca má právo prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek a slovo mu bude udelené aj mimo poradia. Pán poslanec Lučanský ako navrhovateľ tým právom disponoval, ale ako náhradník spravodajcu nie. A v čase, keď sa prihlásil, tak bol náhradníkom spravodajcu.
Ja som to aj namietal vo faktickej poznámke, a teda pán poslanec, pán predsedajúci Danko potvrdil, že vystúpil ako spravodajca, na čo ale podľa zákona o rokovacom poriadku nemal právo. Pán podpredseda Danko povedal, citujem z prepisu: „Len, aby sme mali jasno, dúfam, že nie je námietka k tomu, že to zaznelo neregulérne. Vystúpil ako spravodajca a dôležité je, ako to zaznie ústne. Vždy je technika len pomocný prostriedok. Najprv tam bol spravodajca, potom navrhovateľ, takže ešte raz, pán Lučanský požiadal ako spravodajca o vystúpenie, uviedol pozmeňujúci návrh a formálne by tam nemala byť žiadna chyba.“ Toľko pán predsedajúci Danko.
Vzhľadom na to sa mi zdá úplne zjavné, že ten pozmeňujúci návrh bol prednesený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo pán predsedajúci Danko nemal pánovi poslancovi Lučanskému ako spravodajcovi udeliť, udeliť slovo. Vy ste hlasovali proti tomu procedurálnemu návrhu, aby sa nehlasovalo o návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa Plaváková vo svojom vystúpení správne upozornila na to, že tá zmena, ktorá bola schválená v pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a ktorá sa odvoláva na českú právnu úpravu, nie je zhodná s českou právnou úpravou a na rozdiel od tej českej právnej úpravy nie je vykonateľná, lebo nie je tam bližšie upravený postup, ako sa má postupovať pri vybavovaní námietky proti určení výšky, výšky úhrady.
A my sme o tom hovorili vo svojich vystúpeniach už, už v stredu, keď sa začala rozprava o tom, o tomto bode programu, a zjavne si to uvedomili aj koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venovali, pretože keď včera ráno sa pokračovalo v prerušenej rozprave, tak poslanci koalície mali pripravený ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým to chceli opraviť. Ja som ho nevidel, ale teda predpokladám, že tam chceli prinajmenšom doplniť, doplniť lehoty, ktoré by, čo by aspoň časť tých výhrad eliminovalo.
Nakoniec ten pozmeňujúci návrh nepredložili, lebo tu nebolo dosť koaličných poslancov v pondelok ráno, aby, aby sa pätnásti pod ten návrh podpísali, ale teda je zjavné, že aj koalícia, alebo teda koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venujú, si uvedomujú, že tak ako je to naformulované, je to zlé, dokonca majú pripravený návrh, ako to opraviť, len z hľadiska toho, že ich tu nebolo dosť, nemali 15 podpisov, tak ho, tak ho nepredložili.
Tak podľa môjho názoru je nezodpovedné schvaľovať návrh, o ktorom aj koaličná väčšina vie, že je zlý, takže opätovne vás vyzývam, aby ste zišli z kratšej cesty a odmietli ten návrh.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste pri tomto hlasovaní nedali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, lebo bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
V prípade, že tomuto návrhu nevyhoviete, navrhujem, aby ste v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodli o ďalšom postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Pán poslanec Lučanský predložil pozmeňujúci návrh včera v rámci ústnej rozpravy, do ktorej nebol prihlásený. Prihlásil sa do nej ako spravodajca, avšak podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť mimo poradia navrhovateľ a spravodajca, nie však akýkoľvek. Navrhovateľ bol pán poslanec Lučanský, ale v okamihu, keď sa prihlásil do rozpravy a bolo mu mimo poradia udelené slovo, tak plnil funkciu náhradného spravodajcu a v pozícii navrhovateľa bol pán poslanec Garaj.
Čiže podľa môjho názoru nemal to oprávnenie, mal ho ako spravodajca poslanec Glück.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
A chcem sa poďakovať aj kolegyni poslankyni Plavákovej za to, že aj napriek tomu, aké nepríjemné musí byť vracať sa k tým udalostiam, tak bojuje a pripomína to a určuje tie hranice toho, čo už nie je akceptovateľné. Je to strašne dôležité aj pre všetkých ostatných, aj pre všetky ostatné, ktoré tu sedíme a zažili sme rôzne formy útokov, rôzne spôsoby ponižovania.
A ja si spomínam na spôsob, akým ma ponižoval pán Kuffa, a vtedy som nemala toľko sily, koľko má dnes pani Plaváková, a dokáže naozaj tento boj zvádzať. A bola som veľmi vďačná, keď sa ma zastal pán kolega Grendel a som teraz vďačná rovnako pani Plavákovej, že, že to nenecháva tak a že to, že to naozaj cieli na politickú zodpovednosť, na osobnú zodpovednosť pána Huliaka, pretože tu by mala byť vyvodená.
A to prekročilo všetky hranice toho, čo sa kedy udialo v parlamente, toho, čo tu bolo kedy povedané, a ja som presvedčená, že sa na tom zhodneme viacerí naprieč politickým spektrom a bude to takým vysvedčením slušnosti tejto koalície, ako sa v tomto hlasovaní zachová, takže aj keď momentálne visíte na šnúrke pána Huliaka, mali by ste ukázať odvahu a naozaj úctu k pravidlám a k slušnému správaniu. V tom vám držím prsty.
Ďakujem kolegyni.