Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Že ešte rozmýšľam, že čo k tomu doplnia, však bude druhé čítanie. Tam ešte treba spomenúť aj kontext viníc, ktoré tiež sa toho dotýkajú. Ale pri tomto procese tohto napadá ma taká, také porovnanie. Celý svet sa búri a celý svet sa bráni tomu, aby sa klčoval Amazonský prales, lebo to má širší kontext. To nie je len, že v Brazílii klčujú, to má vplyv na tú klímu. Ale viete, čo oni robia? Že oni vyklčujú ten prales a pestujú tam niečo, alebo chovajú tam niečo. Ale čo ideme robiť na Slovensku? My proste vyrúbeme les, ani tam nejdeme chovať, ani tam nejdeme robiť nič. (Povedané so smiechom.) To je úplne fascinujúce. Predstavte si, že by v tom Amazonskom pralese, že to len vyrúbu, nechajú tam pne, hej? To by nedávalo logiku, že my sme už horší ako tí, tí ľudia, čo klčujú tie Amazonske pralesy. Naozaj vy toto týmto návrhom zákona robíte. Vy umožňujete ľuďom, odpíľ, nechaj pne, nechaj drevo, predaj, však podľa zákona je to všetko in Ordnung. Toto presne robíte. Posunieme sa pod Brazíliu, pod Argentínu, pod všetkých tých klčovateľov, ktoré klčujú a ničia klímu. Áno, tam sa presne posúvame návrhom tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne, ja sa naozaj pokúsim byť stručný, bohužiaľ sme stratili veľa času na začiatku.
Ja aj ďakujem pani Števulovej a následnej diskusii, ktorá bola naozaj konštruktívna. Áno, ja by som očakával od takéhoto návrhu zákona, že by to mala byť akási taká analýza alebo nejaká taká všeobecná sebareflexia a vyhodnotenie celej tej pandémie a toho covidu, a kde sa stali chyby, aby sme sa im do budúcnosti vyvarovali a akým spôsobom potom pristupovať alebo pripravovať sa aj na ďalšiu pandémiu. A nie vyslovene sa zamerať len na jednu časť celého tohto procesu a toho, toho, toho problému a tej pandémie a tých problémov, ktoré s tým boli spojené. Pretože ja napríklad súhlasím s kolegyňou Števulovou, že to, že boli zavedené napríklad tie, karanténa, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia, vyžadovanie preplácania nákladov a podobné veci považujem za chybu. Ale tu si spracovateľ návrhu zákona asi nevšimol, že on vlastne vychádza z toho, že chce odškodňovať od 12. 3. 2020, to bola ešte vláda Petra Pellegriniho, ktorá práve prišla s týmito opatreniami, teda uzavretia hraníc, karantény a nákladov s tým spojených, ktoré sa mali potom preplácať, v čom potom následne pokračovala aj ďalšia Matovičova vláda.
Čiže viac-menej ako keby predkladateľ tohto návrhu si uvedomoval, že vlastne oni to boli, ktorí začali s týmito reštrikčnými opatreniami, ktoré vlastne poškodili občanov a ich práva a teraz ich chcú odškodňovať. Čiže vlastne oni začali, potom druhí pokračovali a teraz sa vracajú k tomu a ich chcú odškodňovať. V poriadku, môžeme sa o tom baviť, len si nemyslím, že toto je ten správny spôsob a ten návrh zákona, ktorý je tu takto prezentovaný, pretože s čím zásadne nesúhlasím, je odškodňovanie práve aj tých priestupkov, ktoré mali byť teda s tým spojené a v podstate všetky priestupky, a vieme veľmi dobre, že tam došlo k rôznym aj násilnostiam a iným porušeniam zákona počas covidových opatrení, ktoré jednoducho dnes už možno aj vďaka trestnej novele a podobným jednoducho spadli do nejakých priestupkov a títo ľudia budú jednoducho normálne že očistení, ako keby nič nespravili. Ja si napríklad spomínam na tie násilnosti a tú bitku v piešťanskom Lidli, kde policajti zasahovali a tam ich tí antirúškari napadli a tam boli normálne násilnosti na policajtoch. A ja teraz neviem, aj tí budú odškodnení? Aj tým sa nič nestane? Aj tí sa akože, tí budú zahladení? Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka odškodňovania, tak bude odškodňovať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, úrad zdravotníctva a obce. A to je podľa mňa ďalší problém, pretože znova za chyby, ktoré spôsobil štát a kedy počas covidu, kedy obce pomáhali, tak obce teraz budú odškodňovať. Áno, majú byť refundované, ale refundované až od 31. 8. ´25 ministerstvom financií. To znamená, že obce teraz zaplatia z toho rozpočtu, ktorý je limitovaný, a následne potom budú že aj ministerstvo financií, aby ich refundovalo, ale až o rok v podstate nato. Čiže zase zasahujeme aj do rozpočtu obcí a tak ďalej, zase ich ožobračujeme, čiže myslím si, že to sú všetko veci, ktoré sú naozaj nedomyslené v tomto zákone.
Takisto tu máme, že uhrádzajú sa aj trovy konania právneho zastúpenia, že advokáti, ktorých trestala advokátska komora za disciplinárne premenenie, dostanú svoju odmenu, plus navyše by aj oni mali byť rehabilitovaní. A ja si spomínam na istú pani právničku, takzvanú pani nulitnú, ktorá bola aj potrestaná komorou advokátskou, čiže toto sú tam tie zásadné nedostatky v tomto zákone, ktoré vidím a myslím si, že je, mali by sme sa nad tým zamyslieť, je to prvé čítanie, aby aj spracovateľ prišiel s nejakými úpravami tohto návrhu zákona, aspoň takými, ktoré by minimálne sa zamysleli nad tými priestupkami, nad zaťažovaním, finančným zaťažovaním obcí a podobnými záležitosťami, aj čo sa týka pani doktorky nulitnej, lebo toto sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú precedens a ktoré nám môžu spôsobovať problémy do budúcnosti. A áno, nikdy nevieme, kedy ďalšia pandémia môže prísť a môže nám to spôsobovať naozaj neprekonateľné prekážky pri nejakých zásahov alebo pri nastavovaní procesov a opatrení ďalšej pandémie. Bohužiaľ, vzhľadom na čas už nemôžem ďalej, ale teším sa na druhé čítanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, zostalo mi 30 sekúnd.
Ďakujem pánovi kolegovi Krátkemu za faktickú. No, keby to aspoň že bola konsolidácia. Ale vláda ide vybrať 5 mld. eur z vreciek občanov na to, aby vyrobila 3,7 mld. nových výdavkov. My sa tu fakt akože nebavíme o žiadnej konsolidácii. Toto je na tom ešte to najsmutnejšie, hej? A plne súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi aj kolegyni za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová, to som celkom nezhrnul ja, to zhrnula organizácia VIA IURIS a ja som, ja som teda vychádzal z jej listu, ktorý adresovali poslancom. Aj som teda upozornil, že v zmysle už tých nových pravidiel, ktoré tu koalícia pripravuje pre neziskové organizácie, už by sa to zrejme považovalo za lobistický kontakt a museli by ho vykázať, že poslali poslancom nejaké e-maily a zisťovať, ktorí si tí poslanci tie e-maily prečítali, a teda nechali sa nimi, nimi ovplyvniť.
Pán poslanec Pročko, no ja nejdem hodnotiť vzťah pána prezidenta Pellegriniho k strane HLAS, ale chcem oceniť, že vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej jediný zmysel je obmedziť prístup k informáciám a vytvoriť priestor pre povinné osoby, aby zneužívali to gumené ustanovenie, tiež nie je úplne jasne zadefinované, akým spôsobom preskúmateľné. V prípade tohto návrhu zákona, o ktorý, ktorý rokujeme, to nie je jediný účel, je to súčasť, tá limitovaná informácia je obsiahnutá v čl. IV, ale nie je to, samozrejme, že jediný účel toho zákona o kritickej infraštruktúre. A tak je škoda, že navrhovatelia vystavujú aj tento zákon riziku prezidentského veta, lebo teda ak je pán prezident, alebo bude citlivý na zasahovanie do ústavných práv vrátane práva na informácie, tak rovnako kriticky ako na tú poslaneckú novelu by sa mal pozrieť aj na tento zákon, ak prejde.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k návrhu zákona o kritickej infraštruktúre v časti, ktorá sa týka zásahu do práva na informácie. Budem pri tom vychádzať z listu, ktorý formou e-mailu zaslala poslancom organizácia VIA IURIS, keďže ešte neplatí novela zákona o neziskových organizáciách, tak skutočnosť, že som si prečítal e-mail od tejto organizácie, nemusí zatiaľ VIA IURIS vykazovať ako lobistickú aktivitu, lebo tým ovplyvňuje rozhodovanie verejných, verejných činiteľov. Ale teda ak prejde návrh tak, ako je navrhnutý v zmysle pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského, tak VIA IURIS bude musieť asi kontrolovať aj, že kto si z poslancov prečítal ich e-maily a teda nechal sa, nechal sa ovplyvniť. Ja teda priznávam, že som sa nechal ovplyvniť a registrujem upozornenie na možné príliš široké vymedzenie tzv. limitovanej informácie v návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, resp. v jeho článku IV, ktorý sa týka zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Podľa názoru VIA IURIS tento návrh zákona zasahuje do základných práv garantovaných ústavou nad mieru potrebnú k dosiahnutiu legitímneho cieľa, ktorý úprava sleduje. Konkrétne vo vzťahu k tej limitovanej informácii, ktorá je upravená v článku IV, teda v novele zákona o ochrane utajovaných skutočností.
Zhrniem tú argumentáciu. Podľa názoru VIA IURIS ministerstvo zavádza v dôvodovej správe. Inštitút limitovanej informácie nie je požiadavkou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2022/2557 zo 14. decembra 2022 ani v delegovanom nariadení Komisie Európskej únie 2023/2450, ako je napísané v dôvodovej správe, a tým pádom nie je, nejde o implementáciu požiadaviek európskeho práva.
Navrhovatelia nepredložili žiadne dáta ani štatistickú analýzu, ktorá by podporovala potrebu prijatia navrhovanej úpravy, a nepredložili ani žiadne také informácie, akého množstva informácií sa táto zmena týka, ani analýzu vplyvov, ktoré nastanú po prijatí tejto zmeny.
Podľa informácií od Národného bezpečnostného úradu, ktoré odzneli na rozporovom konaní s VIA IURIS dňa 20. 8. 2024, v procese prípravy, je v procese prípravy aj systémová zmena zákona o ochrane utajovaných skutočností s predpokladom predloženia v decembri 2025, preto by legislatívne lepšie riešenie bolo nevkladať nový inštitút limitovanej informácie do súčasného zákona, ale počkať až na ten nový. Dôvodom je nekompatibilita tohto inštitútu s aktuálnym znením zákona.
Predložený návrh má potenciál obmedziť základné právo na slobodný prístup k informáciám. Inštitút limitovanej informácie síce predpokladá zjednodušenie prístupu k neverejným informáciám pre subjekty, ktoré sa môžu oboznamovať s limitovanou informáciou, avšak neúmerne obmedzuje základné právo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26 ústavy. Limitovaná informácia v súčasnej podobe z hľadiska subjektu práva spôsobuje podobné účinky ako utajované skutočnosti, pričom sa môže použiť na omnoho širší okruh informácií ako utajované skutočnosti.
Príliš široký rozsah subjektov, ktoré môžu vytvárať limitované informácie, tiež predstavuje problém podľa názoru VIA IURIS. Pôvodcom utajovanej skutočnosti sa v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia je utajovanou skutočnosťou. To znamená, že ide o každý orgán verejnej moci, ktorý môže vytvárať utajované skutočnosti. Takýto široký rozsah subjektov je nielen ohrozením transparentnosti verejnej správy, ale aj možnosťou pre svojvôľu a zneužívanie inštitútu limitovanej informácie za účelom utajovania informácií, ktoré by mali byť podľa infozákona prístupné verejnosti. Návrh zákona, a to je tiež problém, nepredpokladá žiadne brzdy proti zneužívaniu úpravy na informácie, ktoré sa netýkajú kritickej infraštruktúry.
A nakoniec, navrhovaná úprava týkajúca sa limitovanej informácie v návrhu zákona ide nad rámec prípustných obmedzení stanovených ústavnou úpravou práva na informácie. Podľa § 13 ods. 1 navrhovaného zákona sa limitovaná informá... navrhovaného zákona limitovaná informácia spadá pod režim zákona o utajovaných skutočnostiach a nesprístupňuje sa teda podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z toho vyplýva absencia možnosti odvolania sa voči rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácie orgánom verejnej moci a absencia akéhokoľvek materiálneho korektívu. Inak povedané, priestor pre svojvôľu povinných osôb pri sprístupňovaní informácií.
Je dobré, že o tomto návrhu zákona rokujeme dnes. Je to dobré z toho dôvodu, že práve dnes sme sa dozvedeli, že pán prezident Pellegrini vetoval novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú Národná rada hlasmi koaličných poslancov schválila na predchádzajúcej schôdzi. Schválila ju napriek nesúhlasu a kritike zo strany opozície aj zo strany občianskej verejnosti. Vtedy išlo síce o poslanecký návrh, ktorý neprešiel riadnym pripomienkovým konaním, v tomto prípade ide o vládny návrh, ktorý to pripomienkové konanie a teda aj nejaké úpravy za sebou má, ale v oboch prípadoch ide o obmedzenie práva na informácie, v oboch prípadoch ide o ustanovenia, ktoré môžu byť problematické z hľadiska ústavou garantovaného výkonu práva na informácie, a vytvárajú pre povinné osoby, teda pre úrady a orgány verejnej moci a verejnej správy, priestor pre relatívne gumové obmedzovanie práva na informácie. V jednom prípade spôsobom, že nejaké informácie označia za také, ktorých vyhľadanie je spojené s nejakým nadmerným úsilím, a teda ich spoplatnia. V druhom prípade, teda v prípade prerokovaného návrhu zákona, takým spôsobom, že sa za limitovanú informáciu označí informácia, ktorá tam nebude patriť a nebude existovať spôsob, ako to preskúmať.
Ak si pozriete to veto pána prezidenta vo vzťahu k schválenému poslaneckému návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak vetované sú práve tie podstatné články, ktoré obmedzili prístup, prístup k informáciám, alebo umožnia obmedziť prístup k informáciám v prípade, že budú schválené. Myslím, že sa tam ponecháva predĺženie lehoty na vybavenie informácií, ktoré sa tam dostalo až v druhom čítaní, a nejaké technické veci, ale tá podstata, to spoplatňovanie informácií, navrhuje pán prezident, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákona vypustila z toho zákona.
Toto je podobný prípad, aj keď nie je identický, tie rozdiely som už pomenoval, nejde o poslanecký návrh, ale vládny návrh, predchádzalo mu pripomienkové konanie, diskutovaná bola aj téma limitovaných informácií, ale naďalej ostáva príliš široké zadefinovanie limitovaných informácií, naďalej existuje priestor pre svojvôľu povinných osôb pri... (Rečník sa odmlčal pre ruch v pléne. Vstup predsedajúceho.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Splním vaše prianie, pán poslanec, takže, páni ministri, skúste sa utíšiť. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Pročko, už som vám vyhovel, teraz už bránite vy tomuto prejavu, takže nech sa páči. Dobre? No.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem za vstup.
Čiže zosumarizujem. V krátkom čase na dvoch schôdzach nasledujúcich za sebou bude parlament rozhodovať o obmedzení prístupu k informáciám, raz z iniciatívy koaličných poslancov, druhýkrát z iniciatívy vlády. V oboch prípadoch je možný problém, že sa vkladajú do zákonov gumené ustanovenia, ktoré umožnia svojvôľu povinných osôb pri obmedzovaní prístupu k informáciám. V jednom prípade, že povinné osoby budú tvrdiť, že vyhľadanie nejakej informácie je spojené s nadmerným úsilím a spoplatnia, spoplatnia to. V tomto prípade, v prípade novely zákona o kritickej infraštruktúre tým spôsobom, že svojvoľne označia nejakú informáciu za limitovanú. Nechoďme týmto smerom, neobmedzujme prístup na informácie! A verím, že pán prezident, ak toto schválite, bude počúvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila podľa § 21 ods. 1 rokovacieho poriadku súhlas s tým, aby na rokovaní 23. schôdze v rámci prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte vystúpil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Odôvodnenie: Vzhľadom na závažnosť stavu verejných financií by všetci poslanci Národnej rady mali mať možnosť oboznámiť sa s tým, ako návrh štátneho rozpočtu vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť stráži a hodnotí rozpočtové hospodárenie a jej hlas by mal byť vypočutý na všetkých kompetentných miestach, ktoré môžu stav verejných financií nejako ovplyvniť. Národná rada je v rámci tejto hierarchie kompetentných inštitúcií na najvyššom mieste.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Stohlová, hovorili ste aj o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa zníži postavenie mimovládnych organizácií z účastníkov konania na zúčastnené osoby. Tak ja by som v tejto súvislosti rád pripomenul, že teda už tu raz taký právny stav bol v období rokov 2007 až 2011 a z toho obdobia pochádza rozsudok Najvyššieho súdu, z ktorého by som zacitoval, upozornila ma naň pani Katarína Šimončičová, ktorá je známou ochranárkou a myslím si, že je to veľmi relevantné pre túto diskusiu, ktorú tu teraz vedieme.
Píše sa tam, podľa § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny sa ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo znížiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov.
Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystém. No a pokračuje to, hore uvedené ustanovenia nepodporujú záver, že účastníkom konania o povolenie výrubu drevín by mal byť iba subjekt, ktorý sa snaží s uprednostnením súkromného záujmu napríklad z komerčných dôvodov tento súhlas dosiahnuť. Naopak, dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny napríklad formou uloženia povinnosti dodatočnej výsadby drevín, ale aktívny prístup osôb v tomto konaní najmä formou kontradiktórnosti samotného správneho konania, to znamená, zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred súkromným uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny. Čiže priamo v konaní ako účastník konania nielen ako zúčastnená osoba, nielen dodatočne, ale priamo v konaní.

Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za reakciu. Aj podľa môjho názoru je úplne zjavné, že ten pozmeňujúci návrh, ktorým sa mimovládnym organizáciám zaoberajúcim sa ochranou životného prostredia odníme postavenie účastníkov konania v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a zníži sa to postavenie na, na zúčastnenú osobu a nebude, nebude v súlade, ak bude schválený, s tým, čo od nás vyžaduje európska legislatíva, čo je zmysel tej európskej legislatívy, teda aby bola zabezpečená efektívna účasť verejnosti, lebo ako som aj uviedol vo svojom vystúpení, tak postavenie zúčastnenej osoby v rámci konania je ďaleko slabšie ako postavenie, postavenie účastníka konania a to je zmyslom celého toho ustanovenia. Samotný fakt, že zúčastnená osoba už podľa novej právnej úpravy bude môcť aj podať správnu žalobu, to nenahrádza, nenahrádza postavenie účastníka konania napríklad vrátane možnosti podania odvolania aj z hľadiska času, ale aj z hľadiska sily toho, sily toho vstupu verejnosti.
A zdá sa mi až priam príznačné, že dnes je siedmeho novembra, výročie boľševickej revolúcie v Rusku, keď bola nastavená komunistická totalita, a v slovenskom parlamente sa v tento deň schvaľujú zákony, ktorými sa obmedzujú občianske práva. Bol schválený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. jeho novela, ktorá sťaží prístup občanov k informáciám o činnosti verejnej správy, a teraz zrejme pri ďalšom hlasovaní schválite obmedzenie prístupu verejnosti v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

Ďakujem.
Veľmi pekne ďakujem za vystúpenie pána poslanca Dostála, lebo je významné naozaj upozorniť nielen na to, že dochádza tu k hrubým prešľapom rokovacieho poriadku pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré jednoducho nespĺňajú podmienky v zmysle zákona, aby boli pozmeňujúcim návrhom nad rámec zákona, a to sa tu stalo, na upozornil, za to ďakujem veľmi pekne.
Ďalej upozornil na pozmeňujúci návrh, ktorý je hrubo naozaj za čiarou Aarhuského dohovoru a ja sa nestotožňujem s tým výkladom, ktorý tu bol takýmto spôsobom predostrený v dôvodovej správe, kto môže a kto nemôže byť v akej, v akom rámci účastníkom konania a zúčastnenou osobou. A je to veľmi vážny zásah do všetkých konaní, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny.
A ja upozorňujem na to, že si myslím, že aj samotní predkladatelia si doteraz neuvedomujú vlastne, aký to môže mať nakoniec dosah, pretože samotné súdne konania, kam chcú potom presunúť všetky možné spory ohľadom toho, čo bude prebiehať v rámci správneho konania a konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, kde majú teraz priestor mimovládne organizácie, aby do toho vstúpili a upozornili na nezákonnosť prebiehajúcich konaní, že potom vlastne tieto všetky námietky budú odsúvané na súdne konanie a v konečnom dôsledku to môže aj predĺžiť celé konanie. Na to upozorňujem, že si myslím, že predkladatelia zákona si toto vôbec neuvedomujú, že ani ten cieľ, ktorý majú, sa tým nemusí splniť. Okrem toho, že som presvedčená, že je to za rámec toho, čo, čo káže ako podmienku Aarhuský dohovor, ktorého sme členskou krajinou a nakoniec k čomu sme sa zaviazali ako členská krajina Európskej únie.

Vážené kolegyne a kolegovia, tri veci v opakovanej rozprave alebo k opätovne otvorenej rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Po prvé, chcem oceniť stiahnutie podpisu pána poslanca Huliaka spod tohto návrhu. Zrejme si aj on uvedomil, že ako zlý a škodlivý je to návrh a dúfam, že za to nebude ani hlasovať.
Po druhé, chcem zopakovať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka je prílepok, odporuje zákonu o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom hlasovať. Tam nestačí to, že rieši niečo v zákone o odpadoch a novelizuje sa zákon o ochrane prírody a krajiny a odpady súvisia s ochranou prírody a krajiny. To nemá súvisieť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelou, s tým návrhom novely.
§ 94, ods. 3 znie: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." S návrhom zákona, nie so zákonom a upozorňujem pána predsedajúceho aj pána spravodajcu, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo 3, toto je ods. 3., predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže vás žiadam, aby ste v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nedali o tomto návrhu hlasovať.
Vo zvyšku svojho vystúpenia by som sa chcel venovať tomu inému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal zrušenia účastníctva občianskych združení, ktoré sa venujú, venujú ochrane prírody v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a jeho nahradenia tým, že budú iba zúčastnené osoby. Opäť sa obraciam najmä na pána poslanca Migaľa, ktorému adresovalo lesoochranárske združenie VLK upozornenie. On na to reagoval, čo oceňujem, ale tá reakcia vecne nesedela. A teraz si dovolím opäť odprezentovať stanovisko združenia VLK, ktoré reaguje na tie argumenty, ktoré zazneli najmä z jeho strany, aj keď teraz nepočúva. V nadväznosti na argumenty, teraz citujem VLK-a, ktoré zazneli v rozprave k novele zákona o ochrane prírody a krajiny 4. novembra a týkali sa vylúčenia mimovládnych organizácií z účastníctva v správnych konaniach, by sme radi zaujali takéto stanovisko. Protiargumentácia svojím obsahom úplne obchádza podstatu odôvodneného rozhodnutia rozsudku C-243/15, jeho body 66 až 70, ktoré som tu, mimochodom, prezentoval. V ňom sa Súdny dvor Európskej únie jednoznačne vyjadril k efektívnosti účasti zainteresovanej verejnosti v správnych konaniach týkajúcich sa ochrany prírody v postavení zúčastnenej osoby a v postavení účastníka konania. Do pozornosti osobitne dávame tú časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia, v ktorej Súdny dvor poukazuje na to, že v prípade nemožnosti účasti organizácií na ochranu životného prostredia na správnom konaní v postavení účastníka konania nemožno vylúčiť, že nebudú zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch, teda zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Uvedený názor formuloval Súdny dvor v situácii, kedy bolo nesporné, že v týchto konaniach podáva svoje vyjadrenia aj štátna ochrana prírody. Napriek tomu pre zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so smernicou o biotopoch považoval Súdny dvor za reálne nebezpečenstvo, že v prípade neúčasti organizácií na ochranu životného prostredia v správnom konaní v postavení účastníka konania nebudú tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia zohľadnené. Súdny dvor zároveň výslovne konštatoval, že postavenie účastníka konania umožňuje mimovládnym organizáciám účinne sa podieľať na rozhodovacom procese. Protiargumentácia smeruje k reálnemu vyprázdneniu zmyslu účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodujúcich procesoch v oblasti životného prostredia, keď považuje za dostatočný nástroj tejto účasti podanie správnej žaloby po právoplatnosti konania pred správnymi orgánmi. Je ťažko porozumieť tomu, že za účinný spôsob účasti zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia považuje pán poslanec Migaľ možnosť podania správnej žaloby, ktorú môže zainteresovaná verejnosť, ktorej zákon priznáva právo na účasť v konaní, či už postavení zúčastnenej osoby, alebo účastníka konania, proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia o ochrany prírody. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Teda rozhodnutie správneho orgánu možno realizovať, teda vykonávať povolené činnosti a realizovať činnosti, na ktoré bol udelený súhlas orgánu ochrany prírody. Takýto odkladný účinok môže súd priznať správnej žalobe na návrh žalobcu a až po vyjadrení žalovaného. Znamená to, že od podania správnej žaloby uplynie aj niekoľko týždňov, kým súd môže vydať uznesenie, ktorým rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by správny súd rozhodol bez vyjadrenia žalovaného, takéto rozhodnutie by bolo nezákonné.
Ďalej je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo odvolanie podané v správnom konaní účastníkom konania, musí odvolací orgán prejednať, správny súdny poriadok výslovne ustanovuje v § 185, že správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe. Proti rozhodnutiu správneho súdu o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je prípustná kasačná sťažnosť, ak by aj bola vzhľadom na lehoty na jej podanie a na druhej strane neexistencia žiadnej lehoty na rozhodnutie kasačného súdu, nebola by takáto kasačná sťažnosť účinným prostriedkom nápravy. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ sa poukazuje na skutočnosť, že bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti správneho rozhodnutia sa nezačnú hneď rúbať stromy, pretože na takéto rozhodnutie totiž nadväzuje napríklad stavebné konanie a povolenie výrubu sa stane právoplatným, až keď prebehne aj nadväzujúce konanie. Zužuje sa predmet konania o povolení výnimky či uvedení súhlasu podľa zákona ochrane prírody a krajiny na veľmi úzku skupinu rozhodnutí o povolení výrubu v súvislosti so zriadením stavby, ktorá vyžaduje výrub stromov.
Je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vydaní súhlasu na určitú činnosť či povolenie výnimiek sú v zásadnej väčšine vydávané ako samostatné rozhodnutia bez toho, aby na takéto rozhodnutie nadväzovalo akékoľvek ďalšie konanie.
Takýmito sú rozhodnutia o povolení výnimiek na usmrtenie chránených živočíchov, o aplikácii chemických látok, o výstavbe lesných ciest a zvážnic, výrub bylín a stromov a podobne. V takomto rozhodnutí je, naopak, veľmi často uvedená lehota na realizáciu povolenej činnosti či činnosti, na ktorú bol udelený súhlas. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je ten, komu z neho vyplýva oprávnenie vykonať určitú činnosť, oprávnený ju vykonať, a zároveň je viazaný lehotou v takomto rozhodnutí uvedenou, takže nemá dôvod čakať niekoľko mesiacov s výkonom tejto činnosti, kým prípadne správny súd rozhodne o odkladnom účinku správnej žaloby alebo dokonca niekoľko rokov, ak odkladný účinok nie je priznaný. Výsledkom takejto, v úvodzovkách, efektívnej účasti verejnosti na konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia môže tak byť po niekoľkých rokoch konštatovanie správneho súdu o tom, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem ochrany životného prostredia.
Takéto rozhodnutie však nie je spôsobilé spätne eliminovať škody spôsobené vykonaním povolenej činnosti.
Keďže zmyslom účasti mimovládnych organizácií na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia je zabezpečenie vysokej ochrany životného prostredia, nemôže byť takýto výsledok účasti považovaný za napĺňajúci zmysel tejto účasti, pretože neprispieva k vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že zúčastnená osoba nemá právo na rozdiel od účastníka konania na to, aby jeho podania, návrhy a vyjadrenia boli podkladmi rozhodnutia, pretože správny poriadok v § 32 vyslovene vymenúva ako podania, návrhy a vyjadrenia, ktoré sú podkladmi, rozhodnutia, podania účastníkov konania. Ale len v odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán musí vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby... sa nemusí správny orgán vysporiadať s návrhmi a námietkami zúčastnenej osoby, ani s jej vyjadreniami a námietkami, pretože takúto povinnosť má len vo vzťahu k účastníkom konania. Rozhodnutie správneho orgánu sa doručuje len účastníkom konania, len účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. Je teda zrejmé, že bagatelizácia rozdielov medzi postavením zúčastnenej osoby a postavením účastníka konania opomína zásadný rozdiel medzi možnosťou vplývať na priebeh konania a rozhodnutie z postavenia zúčastnenej osoby a z postavenia účastníka konania. Postavenie zúčastnenej osoby tak celkom zjavne nezabezpečuje efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia. Je teda zrejmé, a je mi ľúto, že tu už nie je pán poslanec Migaľ, že to, čo on tvrdil, nesedí, nie je pravda. Právo byť zúčastnenou osobou nie je zhodné s právom byť účastníkom konania. Nemajú rovnaké práva. Nemajú rovnakú možnosť efektívne zasiahnuť do konania o ochrane životného prostredia, a tým pádom ide o vážny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)