Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Nielen na margo pána poslanca Muňka, ale teda chcem na úvod povedať, že svojím spôsobom ma fascinuje, že v tejto debate o rozpočte a zodpovednosti za jeho stav si každý dokáže nájsť ten svoj ukazovateľ, ktorý vysloví a vyznie to, že tá jeho vláda to robila super a tá druhá vláda to robila, tá jeho vláda to robila úplne zle, akurát že častokrát je to vytrhnuté z kontextu a nezohľadňuje to celú realitu. Ale teda hovorím, že nereagujem len na pána poslanca Muňka v tomto prípade, aj keď jeho posledné vystúpenie s faktickou bolo bezprostredným podnetom, prečo som toto vyslovil.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnime tým, že hneď na úvod podľa komunikačného manuálu zo Súmračnej, ktorý použil aj pán minister Kamenický, aj pán predseda finančného výboru Blcháč, si zopakujeme, že za dnešný nelichotivý stav verejných financií môžu vlády Matoviča, Hegera a Ódora, čiže Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, to sme tu už mali aj pri konsolidačnom balíčku a ten chudák premiér Ódor vládol síce len pár mesiacov a nemal dôveru, teda nič nepresadil cez parlament, ale určite ako hovorí aj ten manuál, nesie úplne vrchovatú zodpovednosť za to, v akom stave sa slovenské verejné financie nachádzajú.
A tiež si zopakujme, že podľa tohto manuálu zodpovednosť za dnešný stav verejných financií rozhodne nenesú vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ktoré najprv prejedli efekty reforiem Dzurindových vlád a potom tvorili deficity a dlhy aj v dobrých časoch, keď skoro všetky krajiny Európskej únie mali prebytkové rozpočty, sporili a pripravovali sa na horšie časy, ale nie, nie je to zodpovednosť SMER-u.
Tak a teraz, keď zodpovednosť už máme vybavenú, pozrieme sa na to, ako stav verejných financií vnímajú zodpovedné štátne verejné inštitúcie, odborné inštitúcie, ale aj experti a odborné inštitúty. Už tu spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom komentári z novembra 2024 uvádza nasledovné: "Zhoršenie stavu verejných financií môžeme pozorovať od roku 2015" – vsuvka, 2015, kto tu vládol? SMER –, "pričom časť zhoršenia možno pripísať aj externým faktorom a šokom mimo kontroly vlády a poslancov, najmä koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza." Koronakríza a bezpečnostná a energetická kríza, to SMER nevládol v tom čase, to sú tie externé faktory. "Samotné opatrenia vlád a parlamentu v období od roku 2015 až do marca 2020 viedli k zhoršeniu udržateľnosti a to okamžitým zvýšením deficitu a dlhu, ako aj dodatočným rastom výdavkov budúcnosti." Opäť, toto bolo o vláde pod kontrolou SMER-u.
"Po marci 2020 do septembra 2023 došlo k miernemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti" – to už SMER nevládol – "z dôvodu vládnych opatrení, to však bolo výsledkom zníženia budúcich výdavkov, korekcia opatrení prijatých v predchádzajúcom období" – tie orgie populizmu, ktoré sme zažili na konci Pellegriniho vlády – "a okamžitým navýšením deficitov najmä vo volebnom roku 2023." To sa opäť teda týka tej druhej strany. "Počas oboch období tak došlo z dôvodu opatrení vlád a parlamentu k okamžitým nárastom deficitov, a teda aj dlhu v značnej výške, ktoré si už v súčasnosti vyžadujú okamžitú konsolidáciu a nie je ich možné vyriešiť len dlhodobými úsporami," uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
"Približne od druhej polovici roku 2023 najväčší dopad kríz odznel, a tak bolo možno, boli vytvorené vhodné makroekonomické podmienky na postupnú konsolidáciu verejných financií, ku ktorej však v priebehu rokov 2023 a 2024 neprišlo." Čiže ešte raz, v období rokov 2023, koncom, a 2024 už tu opäť vládol SMER, HLAS a SNS, boli vytvorené vhodné podmienky pre makroekonomickú konsolidáciu, ku ktorej však neprišlo. "Vláda síce na konci roku 2023 prijala konsolidačný balíček, ale pozitívny strednodobý vplyv opatrení zahrnutých do rozpočtu na rok 2024 bol z veľkej časti využitý na financovanie nových výdavkových opatrení, navýšenie financovania zdravotníctva, zavedenie 13. dôchodku, schválené v roku 2024." To je presne to, o čom sme hovorili v tej debate o konsolidačnom balíčku aj tom minuloročnom, teda najmä tom minuloročnom, že síce sa konsoliduje, ale v skutočnosti sa nekonsoliduje, lebo sa to, čo bolo označované za konsolidáciu, využíva na ďalšie výdavky.
"V prípade Slovenska", uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, "sa deficit verejných financií v roku 2020 až 2023 kumulatívne zvýšil oproti úrovni z roku 2019 o 12,5 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu", to je to, čím tak radi operujú páni zo súčasnej vládnej koalície," o 12,5 percentuálneho bodu HDP ako výčitku voči vládam v predchádzajúcom volebnom období, ale čo je menej ako v priemernej krajine Európskej únie, kde to bolo 16,5 percentuálneho bodu HDP, alebo eurozóny, kde to bolo dokonca 17,2 percentuálneho bodu HDP". Čiže áno, narástol deficit, narástol dlh v tom predchádzajúcom období, ale boli sme v situácii krízy, kde ešte výraznejšie rástli deficity a rástli dlhy aj v iných krajinách Európskej únie a eurozóny.
Dôležité je to, ako sa v tých dobrých časoch hospodárilo, a ako pripomína analytik INESS Martin Vlachynský v roku 2019, o ktorom tu bola reč a intenzívna debata, že či sa to zhoršovalo, alebo aké to bolo v tom čase vynikajúce, ako tvrdí SMER, v roku 2019 malo rozpočtové prebytky 17 európskych štátov, ale Slovensko k nim nepatrilo, hoci napríklad Česko áno. To malo rozpočtový prebytok štyri roky po sebe. Slovensko nikdy v histórii.
Takže potom, áno, prišiel covid, prišla ruská invázia na Ukrajinu a ako píše Martin Vlachynský, "prichytili nás s nohavicami dole".
Ale ja nechcem tvrdiť, že za všetko môžu iba vlády SMER-u, že tie vlády v predchádzajúcom volebnom období nenesú žiadnu zodpovednosť. Poctivá odpoveď na tú otázku je, že áno, všetky vlády, ktoré doteraz vládli, nesú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádzajú verejné financie, a aj v tom minulom období to nebolo všetko iba v dôsledku tých externých vplyvov, v dôsledku covidkrízy a vojny na Ukrajine a energetickej krízy. Boli tam aj výdavky, ktoré vládna garnitúra rozhadzovala alebo realizovala nejaké svoje predstavy, to bol napokon aj jeden z dôvodov, prečo SaS odišla vtedy z vlády, aj keď veľká časť tých výdavkov bola takého charakteru. Ale zodpovednosť za stav verejných financií nesie aj strana SMER a teda jej nasledovníci v podobe HLAS-u za to, ako hospodárili v tých dobrých časoch.
Čo sa týka návrhu štátneho rozpočtu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v priebehu roku 2024 podiel hrubého dlhu na HDP narastie z 56,1 % na 59,3 %, hrubý dlh sa v strednodobom horizonte medzi rokmi 2024 až ´28 bude kontinuálne zvyšovať až na úroveň 65,9 % HDP na konci roka 2028, úroveň čistého dlhu sa v porovnaní s rokom 2023 zvýši o 11,5 percentuálneho bodu na 59,8 % HDP na konci roku 2028. Na stabilizáciu hrubého dlhu okolo úrovne 60 % HDP by vláda potrebovala pokračovať v konsolidácii po roku 2025 a znížiť deficit verejných financií približne na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu.
V návrhu opatrení tiež podľa rady, v návrhu rozpočtu tiež podľa rozpočtovej rady chýba transparentný pohľad na zapracované opatrenia, najmä na výdavkovej strane, čo súvisí aj so zrušením zákonom stanovenej povinnosti zostavovania rozpočtu na základe scenárov nezmenených politík. Došlo tiež k zníženiu transparentnosti rozpočtovania výdavkov, ktoré boli v minulosti považované za rezervy, čo znižuje kontrolu parlamentu a verejnosti pri používaní výdavkov. Rozpočtová rada sa obáva, že vláda nenaplní nominálne určené výdavkové limity. Potrebovala by tento rok niekde ušetriť okolo 300 mil. a budúci rok niečo nad 100 mil. oproti tomu, čo je plánované v rozpočte.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa podľa svojho vyjadrenia obáva, že existujú riziká v celkovom výbere nových daní, najmä v oblasti výberu dane z pridanej hodnoty a transakčnej dane, a to vyslovil túto obavu ešte pred tými zmenami, ktoré boli dnes schválené a ktoré menia transakčnú daň, a obávam sa, že to neboli posledné zmeny, zmeny transakčnej dane a otázkou je podľa Jána Tótha, predsedu rozpočtovej rady, aj trvalosť úspor nákladov na štátnych úradníkov, alebo teda vo verejnej správe, pokiaľ nebudú na základe auditov a skôr vo forme znižovania zamestnanosti než namiesto zmrazovania platov.
Republiková únia zamestnávateľov vo vzťahu ku konsolidácii, ktorá sa premietla do návrhu štátneho rozpočtu, uvádza, že, alebo poukazuje na to, o čom sme tu siahodlho hovorili aj v rozprave o konsolidácii, že úsporné opatrenia majú síce extrémne vysokú hodnotu 2,7 mld. eur, ale deficit sa oproti situácii, keby sme nekonsolidovali, znižuje len približne o 1,5 mld., resp. oproti roku 2024 klesne približne o miliardu. To znamená, že vláda si necháva určitý priestor na zvýšenie výdavkov a nie celá suma opatrení sa ukáže v nižšom deficite. Spomedzi ohlásených konsolidačných opatrení je výrazne väčší objem na strane vyberania ďalších a ďalších príjmov od domácností a firiem. Štát jednoducho chce ošklbávať všetkých vrátane dôchodcov namiesto svojich výdavkov a svojho uskromnenia, resp. reštrukturalizácie svojich činností.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá reprezentuje podnikateľský sektor, alebo teda jeho značnú časť, za takýchto podmienok sa firmám bude ťažšie investovať, budú im chýbať prostriedky a budú zaostávať za zahraničnou konkurenciou, čo teda povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu a teda bude mať za následok, že životná úroveň obyvateľstva bude stagnovať alebo bude rásť oveľa menej, ako by mohla. Rodinám a vrátane dôchodcov, poukazuje RRZ, zostane menej peňazí, pretože veľká časť konsolidačného balíka sa vyberá aj formou zvýšenej DPH a ďalších daní a poplatkov a firmy, samozrejme, že premietnu, premietnu toto zvýšenie daní do poplatkov, do vyšších cien a tak či tak to zaplatia ľudia na vyšších cenách.
Mali sme tu už pri konsolidácii debatu o tom, že či sa má konsolidovať na strane príjmov, alebo na strane výdavkov. Tá konsolidácia na strane výdavkov, teda žeby štát šetril sám na sebe a na svojich výdavkoch, je minimálna. Na tom je postavený celý rozpočet a na tom je tak dlhodobo postavený aj prístup vlád SMER-u k verejným, verejným financiám, že keď štátu nejaké peniaze chýbajú, tak nie štát bude nejako zásadne šetriť, ale bude vyberať viacej peňazí od občanov. A opozícia na to upozorňuje a upozorňuje na to dlhodobo. Upozorňovali sme na to aj v tých dobrých časoch, tak ako sme upozorňovali na to, že v dobrých časoch je potrebné šetriť. Vtedy ešte teda, ja si pamätám, nebol ministrom pán súčasný minister Kamenický, bol ministrom pán Kažimír, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý teraz by mal vysvetľovať niečo ohľadom nejakej vily. Ale mali sme tu viackrát tú diskusiu a teda pán Kamenický bol zrejme aj pri tom, kde som aj ja osobne, ale teda aj iní kolegovia upozorňovali, že spôsob, akým sa hospodári, je nezodpovedný, pretože sú dobré časy a v dobrých časoch sa má šetriť, majú sa vytvárať úspory, ktoré sa použijú v zlých časoch. A vtedy to možno znelo len také, také akože plané varovanie, ale tie zlé časy prišli a potom tie peniaze chýbali. A nám chýbali oveľa viac ako iným krajinám, ktoré sa správali rozpočtovo zodpovednejšie.
A kde možno šetriť? Šetriť možno, samozrejme, že vo verejnej správe. Boli vypracované viaceré návrhy, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom je možné ušetriť, napríklad v personálnej oblasti znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe. A to, samozrejme, ale nejde urobiť len čisto mechanicky, teda že sa povie, že na každom ministerstve, v každom rezorte, v každej rozpočtovej organizácii, na každom pracovisku prepustíte 10 %, lebo nie všetky sú rovnako zaťažené. To by si vyžadovalo nejaký, alebo aby to bolo dlhodobé, aby to bolo udržateľné, aby to bolo zmysluplné, tak by si to, samozrejme, vyžadovalo audity a aj nejaké prehodnotenie toho, čo všetko verejná správa robí, čo je potrebné robiť a za akých podmienok.
Rovnako sú úspory možné aj v sociálnej oblasti, kde veľká časť sociálnych politík, ako sú dnes realizované, sú realizované plošne. Podobne ako kompenzácie napríklad zvýšených cien energií nie sú realizované adresne. Toto je veľká výzva, ktorá bude stáť pred, obávam sa, že nie touto vládou, ale pred nejakou nasledujúcou vládou, ktorá raz vystrieda vládu vedenú, vedenú SMER-om, ako usporiť verejné financie aj úsporami v samotnom štáte, v jeho spotrebe úsporami personálnymi, teda úsporami na ľuďoch, nie v zmysle znižovania platov, ale znižovania počtu miest. Ale napríklad aj v sociálnej oblasti, kde plošné sociálne politiky by mali byť nahradené adresnými sociálnymi politikami, že áno, štát má možnosť realizovať nejaké zámery v sociálnej oblasti, ale je nesprávne, ak sa od ľudí peniaze vyberajú, aby sa potom dávali iným ľuďom, ktorí na to nie sú odkázaní, ktorí to nepotrebujú a ktorým by viacej prospelo, keby napríklad sa znížilo daňové a odvodové zaťaženie a tie peniaze by ostali ľuďom a nepretekali by cez štát a cez štátnych úradníkov zasa naspäť k ľuďom, aj k tým, ktorí ich nepotrebujú.
A to, samozrejme, vyžaduje realizovať reformy. Reformy aj v tých oblastiach, o ktorých som hovoril, vo verejnej správe, v sociálnom systéme, vo verejných výdavkoch, v organizácii samosprávy, aj o tom sme tu už mali, mali diskusie. Len žiadne reformy nie sú na obzore. Táto vláda nemá ambíciu prísť s nejakými zásadnými reformami, ktoré by posunuli Slovensko ďalej, ktoré by priniesli, zlepšili stav verejných financií, lebo to, čo sa tu nazýva konsolidácia, čo sme videli minulý rok, čo vidíme tento rok, čo občania pocítia vo svojich peňaženkách budúci rok najmä, to žiadne reformy nie sú. To sú opatrenia na plátanie dier. A takýmto spôsobom fungovali Ficove vlády odjakživa. Keď boli dobré časy, tak to šlo, pretože peniaze nejaké prichádzali, bolo na rozdávanie. Teraz prišiel na psa mráz a budúci rok uvidíme, ako to je, keď SMER vládne v zlých časoch, a uvidia to najmä ľudia na Slovensku vrátane voli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hargaš, z hľadiska tej legislatívnej techniky úplne súhlasím. Takto sa to robiť nemá a ak sa to takto robí, no tak prinajmenšom mali byť dodržané tie lehoty, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku, teda nemala sa skracovať lehota pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol predložený v pléne bez toho, aby uplynulo 48 hodín. Rovnako teraz sa nemalo pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď. S týmto súhlasím.
A my sme aj hlasovali proti v oboch prípadoch, teraz aj proti skráteniu tej lehoty prvej, aj proti skráteniu lehoty druhej, ale teraz už budeme hlasovať alebo hlasovali sme o obsahu toho návrhu a tam naozaj, hoci je to tak, ako ste to povedali, že sa v podstate nahrádza kompletné znenie článku I iným kompletným znením, nie je to taký problém, lebo tam je iba jedno ustanovenie v tom celom článku I a to, čo sa tam dostalo tým pozmeňujúcim návrhom, obsahovo viac zodpovedá tomu, čo bolo deklarované ako dôvod predloženia celého návrhu zákona, lebo sa nenahrádza iné, už existujúce ustanovenie, ale dopĺňa sa nové ustanovenie. V tom prípade by to prvé vypadlo, čo nebolo, nebolo podľa môjho názoru zdôvodnené, v tomto prípade sa iba dopĺňa, a zároveň je to, je to reštriktívnejšie, čiže zdržanlivejšie, že kde sa nebude vyžadovať tá odborná, odborná spôsobilosť. Čiže z hľadiska tej zmeny je to o niečo slabšie. Čiže z hľadiska obsahu, kto, komu sa zdalo, že ten pôvodný návrh bol príliš silný, tak teraz bude o niečo slabší.
Ešte raz, s tými výhradami k procesu súhlasím, mohli sme sa tomu vyhnúť, ak by sa neskracovali lehoty, ale obsahovo súhlasím s návrhom.

Ďakujem veľmi pekne, potvrdzujem slová pána Lučanského, že toto sme si prediskutovali na zdravotníckom výbore, dostal odporúčanie, aby si to prekonzultoval s Úradom verejného zdravotníctva a s ministerstvom, a za SaS musím povedať, že je to zníženie byrokratického zaťaženia, napĺňanie nášho programu Kilečko. Čiže my to budeme podporovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, chcela by som poprosiť o terminovanie tlače, kde som navrhovateľkou, a to je tlač 537, 522, 600, 610 na dňa 6.12. o desiatej hodine zo súkromných, vážnych súkromných dôvodov. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ferenčák, tak ja vítam, že nejdete pozmeňovákom posúvať to voľné používanie rezervného fondu aj na ďalší rok, lebo teda môžeme mať rôzny názor na to, že či je to dobré alebo nie, ale teda asi by sa to nemalo robiť pozmeňovákom v druhom čítaní a ak teda by sa malo niečo také diať aj ďalší rok, tak prinajmenšom by bolo korektné to prerokovať normálnym postupom a ak by sa mali uvoľňovať pravidlá, tak tam si myslím, že tam by bol lepší postup, žeby to bol vládny návrh, ktorý prešiel riadnym pripomienkovým konaním.
Ale predsa len teda mi nedá spýtať sa, lebo že sú to dva veľmi podobné návrhy zákonov a ten prvý to posúval, že ako sa to stalo, že či je to nejaká chyba, ktorú si nikto nevšimol, akoby sa zdalo aj z tej dôvodovej správy, lebo tá dôvodová správa sa o tom posune vôbec nezmieňuje, alebo bol to taký pokus, že či si to nikto nevšimne a keď si to niekto všimol, alebo boli nejaké rôzne názory vo vládnej koalícii a nezhodli ste sa na tom. Naozaj ma to zaujíma, že akým spôsobom sa môže stať, že dva takéto navzájom sa vylučujúce a jeden posúvajúci a druhý neposúvajúci pozmeňujúci návrh sa ocitnú na rokovaní parlamentu na webe Národnej rady a vytlačené a rozmnožené v predsáli.
A teda keď pán poslanec vystúpil, tak ešte raz to zopakujem, že ja si myslím, že samosprávy hospodária lepšie ako štát a skôr by sa mal štát učiť od samospráv, nie samosprávy si rozväzovať ruky, aby sa správali aj nezodpovednejšie tak, ako sa častokrát správa štát napriek rôznymi vládami. Čiže skôr by som nabádal na zdržanlivosť než na prílišné uvoľňovanie pravidiel.

Pán poslanec Lackovič, no, možno by bolo dobré, keby vystúpil pán navrhovateľ a nejak by vysvetlil, ako je to s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo aj zverejnené, aj rozdané sú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa navzájom vylučujú. Ten jeden predlžuje tú možnosť rozpustenia rezervného fondu na bežné výdavky aj na ďalší kalendárny rok, teda na rok 2026, pričom v dôvodovej správe sa naďalej operuje, že je to rok 2025 iba. Takže ja neviem, že či je to chyba len, ktorá bola opravená tým ďalším pozmeňujúcim návrhom, kde jednak vypadol ten Audiovizuálny fond, ale teda aj tam ostáva rok 2025 a nepredlžuje sa to na rok 2026. Tak aby sme tu nemali teraz ďalšie dve-tri vystúpenia k tomu, čo reálne nie je navrhnuté, tak by bolo dobré, keby nám bolo vysvetlené, že ktorý z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov bude predložený, lebo oba naraz síce môžu byť predložené, ale jeden navzájom sa vylučuje s tým druhým. Nemôžu byť naraz obidva a teda možnože je to len nejaká bizarná chyba. Ak je to chyba, tak je to naozaj bizarné, ak je to prerieknutie, a to sa skôr obávam, že to je nejaké prerieknutie, na ktorom nebola zhoda, ale to už iba špekulujem a teda vychádzam aj z toho, čo hovoril v úvodnom vstupe pán poslanec Ferenčák ako predkladateľ, lebo ja som v žiadnom prípade nenabádal na nejaké dlhodobé uvoľnenie tých pravidiel. Ja by som bol naopak radšej, keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samospráva. Nieže samosprávy uvoľnia svoju rozpočtovú disciplínu a začnú sa správať tak nezodpovedne, ako sa častokrát správa štát.

Ďakujem pekne. Že ešte rozmýšľam, že čo k tomu doplnia, však bude druhé čítanie. Tam ešte treba spomenúť aj kontext viníc, ktoré tiež sa toho dotýkajú. Ale pri tomto procese tohto napadá ma taká, také porovnanie. Celý svet sa búri a celý svet sa bráni tomu, aby sa klčoval Amazonský prales, lebo to má širší kontext. To nie je len, že v Brazílii klčujú, to má vplyv na tú klímu. Ale viete, čo oni robia? Že oni vyklčujú ten prales a pestujú tam niečo, alebo chovajú tam niečo. Ale čo ideme robiť na Slovensku? My proste vyrúbeme les, ani tam nejdeme chovať, ani tam nejdeme robiť nič. (Povedané so smiechom.) To je úplne fascinujúce. Predstavte si, že by v tom Amazonskom pralese, že to len vyrúbu, nechajú tam pne, hej? To by nedávalo logiku, že my sme už horší ako tí, tí ľudia, čo klčujú tie Amazonske pralesy. Naozaj vy toto týmto návrhom zákona robíte. Vy umožňujete ľuďom, odpíľ, nechaj pne, nechaj drevo, predaj, však podľa zákona je to všetko in Ordnung. Toto presne robíte. Posunieme sa pod Brazíliu, pod Argentínu, pod všetkých tých klčovateľov, ktoré klčujú a ničia klímu. Áno, tam sa presne posúvame návrhom tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne, ja sa naozaj pokúsim byť stručný, bohužiaľ sme stratili veľa času na začiatku.
Ja aj ďakujem pani Števulovej a následnej diskusii, ktorá bola naozaj konštruktívna. Áno, ja by som očakával od takéhoto návrhu zákona, že by to mala byť akási taká analýza alebo nejaká taká všeobecná sebareflexia a vyhodnotenie celej tej pandémie a toho covidu, a kde sa stali chyby, aby sme sa im do budúcnosti vyvarovali a akým spôsobom potom pristupovať alebo pripravovať sa aj na ďalšiu pandémiu. A nie vyslovene sa zamerať len na jednu časť celého tohto procesu a toho, toho, toho problému a tej pandémie a tých problémov, ktoré s tým boli spojené. Pretože ja napríklad súhlasím s kolegyňou Števulovou, že to, že boli zavedené napríklad tie, karanténa, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia, vyžadovanie preplácania nákladov a podobné veci považujem za chybu. Ale tu si spracovateľ návrhu zákona asi nevšimol, že on vlastne vychádza z toho, že chce odškodňovať od 12. 3. 2020, to bola ešte vláda Petra Pellegriniho, ktorá práve prišla s týmito opatreniami, teda uzavretia hraníc, karantény a nákladov s tým spojených, ktoré sa mali potom preplácať, v čom potom následne pokračovala aj ďalšia Matovičova vláda.
Čiže viac-menej ako keby predkladateľ tohto návrhu si uvedomoval, že vlastne oni to boli, ktorí začali s týmito reštrikčnými opatreniami, ktoré vlastne poškodili občanov a ich práva a teraz ich chcú odškodňovať. Čiže vlastne oni začali, potom druhí pokračovali a teraz sa vracajú k tomu a ich chcú odškodňovať. V poriadku, môžeme sa o tom baviť, len si nemyslím, že toto je ten správny spôsob a ten návrh zákona, ktorý je tu takto prezentovaný, pretože s čím zásadne nesúhlasím, je odškodňovanie práve aj tých priestupkov, ktoré mali byť teda s tým spojené a v podstate všetky priestupky, a vieme veľmi dobre, že tam došlo k rôznym aj násilnostiam a iným porušeniam zákona počas covidových opatrení, ktoré jednoducho dnes už možno aj vďaka trestnej novele a podobným jednoducho spadli do nejakých priestupkov a títo ľudia budú jednoducho normálne že očistení, ako keby nič nespravili. Ja si napríklad spomínam na tie násilnosti a tú bitku v piešťanskom Lidli, kde policajti zasahovali a tam ich tí antirúškari napadli a tam boli normálne násilnosti na policajtoch. A ja teraz neviem, aj tí budú odškodnení? Aj tým sa nič nestane? Aj tí sa akože, tí budú zahladení? Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec, čo sa týka odškodňovania, tak bude odškodňovať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, úrad zdravotníctva a obce. A to je podľa mňa ďalší problém, pretože znova za chyby, ktoré spôsobil štát a kedy počas covidu, kedy obce pomáhali, tak obce teraz budú odškodňovať. Áno, majú byť refundované, ale refundované až od 31. 8. ´25 ministerstvom financií. To znamená, že obce teraz zaplatia z toho rozpočtu, ktorý je limitovaný, a následne potom budú že aj ministerstvo financií, aby ich refundovalo, ale až o rok v podstate nato. Čiže zase zasahujeme aj do rozpočtu obcí a tak ďalej, zase ich ožobračujeme, čiže myslím si, že to sú všetko veci, ktoré sú naozaj nedomyslené v tomto zákone.
Takisto tu máme, že uhrádzajú sa aj trovy konania právneho zastúpenia, že advokáti, ktorých trestala advokátska komora za disciplinárne premenenie, dostanú svoju odmenu, plus navyše by aj oni mali byť rehabilitovaní. A ja si spomínam na istú pani právničku, takzvanú pani nulitnú, ktorá bola aj potrestaná komorou advokátskou, čiže toto sú tam tie zásadné nedostatky v tomto zákone, ktoré vidím a myslím si, že je, mali by sme sa nad tým zamyslieť, je to prvé čítanie, aby aj spracovateľ prišiel s nejakými úpravami tohto návrhu zákona, aspoň takými, ktoré by minimálne sa zamysleli nad tými priestupkami, nad zaťažovaním, finančným zaťažovaním obcí a podobnými záležitosťami, aj čo sa týka pani doktorky nulitnej, lebo toto sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú precedens a ktoré nám môžu spôsobovať problémy do budúcnosti. A áno, nikdy nevieme, kedy ďalšia pandémia môže prísť a môže nám to spôsobovať naozaj neprekonateľné prekážky pri nejakých zásahov alebo pri nastavovaní procesov a opatrení ďalšej pandémie. Bohužiaľ, vzhľadom na čas už nemôžem ďalej, ale teším sa na druhé čítanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, zostalo mi 30 sekúnd.
Ďakujem pánovi kolegovi Krátkemu za faktickú. No, keby to aspoň že bola konsolidácia. Ale vláda ide vybrať 5 mld. eur z vreciek občanov na to, aby vyrobila 3,7 mld. nových výdavkov. My sa tu fakt akože nebavíme o žiadnej konsolidácii. Toto je na tom ešte to najsmutnejšie, hej? A plne súhlasím s tým, čo bolo povedané.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi aj kolegyni za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová, to som celkom nezhrnul ja, to zhrnula organizácia VIA IURIS a ja som, ja som teda vychádzal z jej listu, ktorý adresovali poslancom. Aj som teda upozornil, že v zmysle už tých nových pravidiel, ktoré tu koalícia pripravuje pre neziskové organizácie, už by sa to zrejme považovalo za lobistický kontakt a museli by ho vykázať, že poslali poslancom nejaké e-maily a zisťovať, ktorí si tí poslanci tie e-maily prečítali, a teda nechali sa nimi, nimi ovplyvniť.
Pán poslanec Pročko, no ja nejdem hodnotiť vzťah pána prezidenta Pellegriniho k strane HLAS, ale chcem oceniť, že vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej jediný zmysel je obmedziť prístup k informáciám a vytvoriť priestor pre povinné osoby, aby zneužívali to gumené ustanovenie, tiež nie je úplne jasne zadefinované, akým spôsobom preskúmateľné. V prípade tohto návrhu zákona, o ktorý, ktorý rokujeme, to nie je jediný účel, je to súčasť, tá limitovaná informácia je obsiahnutá v čl. IV, ale nie je to, samozrejme, že jediný účel toho zákona o kritickej infraštruktúre. A tak je škoda, že navrhovatelia vystavujú aj tento zákon riziku prezidentského veta, lebo teda ak je pán prezident, alebo bude citlivý na zasahovanie do ústavných práv vrátane práva na informácie, tak rovnako kriticky ako na tú poslaneckú novelu by sa mal pozrieť aj na tento zákon, ak prejde.