Videokanál klubu

Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky.
Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast.
Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné.
Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne.
Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém, a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u.
A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva.
Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s jedným tvrdením z vášho vystúpenia si dovolím jemne polemizovať. Keď ste povedali, že z tých 2 alebo 2,7 mld. konsolidačných by sa pokojne našla miliarda na strane výdavkov, ktorá by sa dala ušetriť a teda by sa konsolidovalo na strane výdavkov. Podľa môjho názoru pokojne by sa aj 2 mld. našli, aj 2,7 mld. by sa našlo, len by to chcelo trochu úsilia, ale áno, chcelo by to aj nejakú politickú odvahu k nejakým nepopulárnym opatreniam, lebo to by sa napríklad muselo dotknúť nejakých sociálnych transferov, ktoré by napríklad neboli plošné, ale adresné a teda niekto by dostal menej peňazí, alebo by sa robili reformy, ktoré by znamenali nielen to, že sa mechanicky bude nejakých 10 % úradníkov vyhadzovať na základe nejakých kvót, ale aj nejakú poctivú analýzu, žeby sme si povedali, čo štát musí robiť, čo štát nemusí robiť a to, čo nemusí robiť, tak by nerobil. Ale inak s tým súhlasím, je to presne rozpočet o tom, že vyššie dane a vyššie výdavky. Tá konsolidácia do istej miery sa deje, lebo veď inak by krajina smerovala do krachu, ale nerobí sa spôsobom, že by sa šetrilo, robí sa spôsobom, že sa vyberie oveľa viac a nedá sa to do konsolidácie, ale z veľkej časti sa to dá aj do vyšších výdavkov. Napokon tak prebehla tzv. konsolidácia aj minulý rok.

vymazať

Ďakujem, pán podpredseda, tá formulácia v rokovacom poriadku je, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním. Takže podľa môjho názoru toto sa pokojne dá interpretovať aj tak, že odôvodní to a potom aj keď je po čase, tak prečíta a naozaj by som... Tam účelom toho je, aby nedokázalo k zbytočnému teda naťahovaniu toho odôvodnenia cez ten stanovený čas, ktorý práve pán vtedy predseda Národnej rady Danko presadil, že sa tu vôbec zaviedli nejaké limity na čas, lebo dovtedy neboli.
No ale k tomu vystúpeniu pána poslanca Krajčího, ktoré sa týkalo financovania zdravotníctva, tak ja by som chcel doplniť, že aj strana SaS mala dnes tlačovú besedu práve k situácii v zdravotníctve, ktorá súvisí aj teraz so schvaľovaným rozpočtom.
A k tým protestom lekárov, vystúpil tam predseda strany pán Gröhling a náš zdravotnícky expert poslanec Tomáš Szalay. A teda je to smutné, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. A nielenže nie je premiérska téma, ale premiér explicitne hovoril, že to nie je premiérska téma. Keby iba sa k tomu nevyjadril a neprihlásil, ale on akoby dával to preč a hádzal zodpovednosť iba na stranu HLAS. Pripomenuli tam kolegovia, že aj pán prezident Peter Pellegrini, keď podpisoval konsolidačný balíček a odvolával Zuzanu Dolinkovú, tak sľuboval, že s novým ministrom sa situácia rapídne zlepší a zatiaľ sa teda nezlepšuje.
A teda to, na čo by som sa chcel spýtať, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, s ktorou vláda prišla ako s konsolidačným opatrením. Ministerstvo financií bolo za áno a teraz vyzerá, že z toho nič nebude.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja ešte jedno slovo teda k tomu ukončeniu vystúpenia pána poslanca, že toto si asi fakt nerobme, o sekundu, že by ste mu nedovolili to prečítať. Takže chcem pochváliť, pán predsedajúci, že ste sa dali teda presvedčiť a že mohol prečítať pozmeňujúce návrhy.
No ale, samozrejme, ku zdravotníctvu. No, zdravotníctvo je vždy problém v každej krajine, v každom rozpočte, to, že je to vlastne taký ten nepomer medzi obmedzenými zdrojmi, a to skutočne aj najbohatšia krajina na svete má obmedzené rozpočtové zdroje, a prakticky nekonečnými potrebami zdravotníctva. To nie sme jediná krajina, ktorá proste tu hľadá tú rovnováhu medzi tým. No zároveň častokrát sa fakt riešia tie množstvo zložitých problémov, ktoré v tom zdravotníctve je. Ale ja niekedy akože teda laik zdravotnícky vidím skôr to, že my namiesto toho, aby skutočne fungovali nejaké objednávkové systémy a kľudne aj za nejakých férových podmienok, nech to aj niečo stojí a nech to teda je skutočne nejak možno štátom regulované, nie cez druhú, tretiu, štvrtú stranu, ako sa to deje dnes. A teda nielen preto, že by človek vedel, kedy ide na to svoje vyšetrenie, ale preto, že to, že čo sa deje dnes, že si človek v robote vypýta to péčko, opustenie práce na celý deň a ide sa posadiť ráno častokrát už o šiestej ráno do ambulancie, aby si teda o pol ôsmej vytiahol lístoček a o, ja neviem, o trištvrte na jednu poobede sa teda dostal na radu. A vlastne celý deň v práci chýbal, čo, samozrejme, potom tie vytvorené hodnoty nie sú, tak toto by sa vlastne veľmi jednoducho vyriešilo.
A druhá vec je potom tá, že to, ako to isté by ušetrilo aj v tom zdravotníctve nejaké peniaze. Ale keď by ste išli do akejkoľvek polikliniky poobede, tam už nie je nikto. Už teda potom už ani pacienti, ani lekári. Čo tiež proste ani neumožňuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa vyjadrovať k rozpočtu z pohľadu poľnohospodárstva a skúsim aj zodpovedať veľké tajomstvo, že kde zobrať peniaze, keď chýbajú. My tu aj z tej diskusie, čo som mal možnosť si vypočuť, tak dosť sa tu boríme s tým, alebo teda boríme s tým, že skade zobrať ale aj že kto je vlastne víťazom tohto rozpočtu a ja si myslím, môj názor je, že víťazom tohto rozpočtu sú dodávatelia IT-riešení. Všimnite si, že proste jak je ticho. Dodávajú, dodávajú, dodávajú, teraz trošku kleslo, ale dodávajú a dodávajú strašne veľa. Ja to teda pokúsim sa vysvetliť na tom pôdohospodárstve, že čo sme to my tu vlastne za krajinu, že či toľko tých IT-riešení vlastne potrebujeme, koľko platíme. Že naozaj tie sumy sú enormné, to nedáva prísne vzaté žiadnu logiku, že prečo vlastne. Minulý, tento rok je tam myslím 700 mil., to sú dodávky IT- riešení, ten rozpočtovaný rok, neviem, či som si dobre zapamätal, niečo cez 500, 550 a pán Hargaš hovoril, že určite to narastie. A teraz si predstavte, že odkedy sa tu teda boríme s tým IT, hej, že koľko tých miliárd tam už šlo.
A teraz si to zoberte z pohľadu či domácností, alebo z podnikateľského, že koľko tých IT-riešení vy vlastne do toho domu naložíte? Veď vám to musí z okna trčať. Viete, že keby ste tak neustále tých 30 rokov tie IT riešenia a tie softvéry, hardvéry nakupovali, no tak už to nemáte kde dávať, lebo nestačíte vyhadzovať. To proste nedáva absolútne žiadnu logiku. Ale oni sú tichučko ako pena, lebo je to super biznis. Dakedy sa kradlo na cemente, tí čo vedia, vedia. Proste len to bol problém, lebo potom vznikli také niečo ako súdni znalci a súdni znalci to prísne vzaté vedeli zmerať, že koľko asi približne rozpadá sa, nerozpadá. Samozrejme, boli aj také odbočky z toho, keď sa to lialo do Gabčíkova. Tam to nevedel nikto zmerať, tam sa to robilo dobre. Dobre sa to robí aj v tuneloch. Tam už súdny znalec nevlezie do toho tunelu, hej? Čiže malo to svoje nuansy, ale potom sa prišlo na rádovo lepší biznis a rádovo lepší biznis sú dodávky softvéru, ani nie tak hardvéru, ale softvéru, lebo to neviete nanormovať.
Tam si viete oceniť tú, ten kumšt a tam už je vlastne, na to neexistuje podľa mňa ani súdny znalec. Ak nejaký existuje, tak nemôže to zmerať. Čiže áno, tam sa presunulo a však to sme boli aj svedkami, nie, však tu IT-riešenia dodával Brhel. Mám pocit, že aj Široký bol dodávateľ nejakých IT-riešení, že náš Bill Gates bol naozaj aj z týchto, z týchto kruhov. Takže áno, vytvorila sa tu sféra, cez ktorú to celkom, to šlo a ide. A stále ide.
Pán minister, ak hľadáte nejaké peniaze, tak tam sú. Na tom rozpočte pôdohospodárstva to skúsim, skúsim povedať. Zoberte si, že pri bežných výdavkoch podkapitole tovary a služby má ministerstvo rozpočtované na budúci rok niekde na úrovni 66 miliónov, z toho ide 12 miliónov na IT. To znamená 20 %, 20 % z bežných výdavkov na tovary a služby ide na IT. Teraz mi povedzte, výrobný podnik alebo nejaký podnikateľský žiadny si nedá 20 %, hej a teraz aj z pohľadu nejakej možnej komparácie zo svetom, hej, že ktorá štátna inštitúcia, ktoré ministerstvo dlhodobo, lebo to je dlhodobo, to dokážem, dlhodobo dáva z bežných výdavkov 20 % na IT-čka. Ono to krkolomne znie. Ja som si to tu poznačil. Viete, že čím krkolomnejšie to znie, tým menej ľudí sa pýta, že čo to vlastne je, hej? Lebo nechce byť teda akože za takých, že nerozumejú, hej?
Viete, tak vás ako keby dostanú pod taký tlak, že vlastne nepýtaj sa, hej, ale keby som mal čas, čo nemám, tak by som si aj prečítal. Kto chce, nech si prečíta. Naozaj sú to krkolomné názvy dodávky tých IT-riešení v rámci týchto 12 mil. Všelijaké konfigurácie, inštalácie, neviem, čo všetko možné tam je, len aby sa nikto nepýtal. A viete, čo je ešte zaujímavé, lebo však tu nastreľujeme aj tie ďalšie rozpočty, a že prísne vzaté to isté aj spolu s kapitálkami je aj ten ďalší rok. Čiže viete a teraz sa pýtam, veď keď niečo dodáte, niečo opravíte, to má, to po roku zhnije ten počítač alebo ten softvér po roku zhnije, alebo viete, že prečo sa to každý rok opakuje, hej, že prečo sú tie výdaje také isté aj na rok, aj na ten ďalší rok? To by ma tiež prísne vzaté zaujímalo. Je to zlatá baňa, zlatá baňa, nekradne sa na cemente, kradne sa na softvéri. Ja nehovorím, že netreba softvér, treba. Len už nebláznime, lebo ja mám pocit, že to, začo my platíme podiel na výdavkoch, či už bežných, alebo kapitálových, viete, čo, firmy v Palo Alto nemajú taký podiel. NASA nemá podľa mňa taká podiel na bežných výdavkoch a kapitálových výdavkoch, ako máme my, lebo na bežných výdajoch máme 20 %. A viete, aký máme na kapitálových? Kapitálové výdavky ministerstva pôdohospodárstva na budúci rok sú, kde som si to tu značil, 8,5 mil. Viete, koľko z toho ide na IT-čko? 4, 50% kapitálových výdajov rozpočtu ministerstva ide na IT-čka, na softvérové, na dodávky, somariny, somariny, táraniny. Povedzte mi, kto si 50 %, ktorá krajina, ktorej, ministerstvo ktorej krajiny, ja neviem, naozaj ani NASA nemá taký podiel na kapitálkach, ako máme my. Ani v Palo Alto, ani Facebook nemá, ani, ja neviem, kto to tam je všetko, nemá taký podiel dodávky softvérových riešení na kapitálových výdavkoch. Ale tuto ministerstvo pôdohospodárstva, gazdovia, farmári máme proste podiel a čo to s tým robíme, čo to kŕmime tie kravy s tými USB-čkami? Čo im púšťame internet v maštali? Viete, že načo to my vlastne tam potrebujeme, z toho sa naozaj kravy nenažerú.
Plus ešte aby toho nebolo málo, čiže nielen bežné výdaje, nielen kapitálky, ešte aj z fondov, pán Hargaš to tu spomínal, vďačné to fondy Európskej únie a áno, neboli by to poľnohospodári, keby sa aj oni nevrhli na softvérové riešenia, lebo to naozaj kravy potrebujú a pripravuje sa, chystá sa, ešte bude podľa mňa veľká sláva, softvérové riešenie Farmár, odhadovaný náklad 19 mil., prevádzka za 10 rokov nejakých 5-6. No zázračná zasľúbená krajina. Čo na tom, že Útvar hodnoty za peniaze povedal, keby mohol, čo nemohol, lebo nemôžte, štátny orgán nemôže inému štátnemu orgánu napísať, že je to somarina, museli to na siedmich stranách rozpísať, že to je neekonomické, neefektívne, že to nedáva zmysel. Presne toto urobili, ale vám garantujem, že to ministerstvo pôdohospodárstva kúpi, lebo to bude teda najpotrebnejšia vec teraz na svete. Poľnohospodári, farmári majú milión problémov, milión starostí v kontexte vlády, v kontexte klímy, v kontexte všetkého, ale najmenší problém majú s nejakým softvérovým riešením. Videli ste niekedy nejakého poľnohospodára či s traktorom, alebo bez štrajkovať za softvér, že chce softvér? Videli ste niekde nejakého farmára, že sa domáhal softvéru? Dajte mi už konečne softvér, videli ste niekde niekoho? Ale ministerstvo dodáva softvér za 20 mil., a to je akože iný výdavok, a ešte vlastne z kapitálových výdavkov a z bežných výdavkov dáva takéto obrovské percento na to, na IT-riešenia. Kde sa to tratí, kde to mizne a neni vám trošku hanby? Neni tým ľuďom trošku hanby, dokedy to chcete takto kradnúť? Veď tie kravy sa naozaj nenažerú z tých USB-čiek, oni sa nenažerú z toho softvéru, to sa naozaj nedá, nemá kto pri nich robiť. Tie kravy budú bučať, budú bučať od hladu, budú bučať od toho, že nemá kto pri nich robiť. Nemôžte im potom softvérom zaslať, kravy buďte ticho, vám garantujem, že krava neuposlúchne, bude bučať aj tak. Môžete mať IT riešenia neviem za koľko desiatok mil.
Takže, pán minister, pokúšal som sa vám nájsť nejakú dieru v rozpočte, ale aj apel urobil, jeden apel nebol povolený. Ja by som aj urobil apel na ľudí, ktorí sa tým živia. Živte sa softvérovými a hardvérovými dodávkami, tým sa živte, ale nepodieľajte sa na tom lupe, lebo to už je lup. Keby to niekto vypočítal, koľko sa dodalo hardvéru a softvéru pre štát, tak hovorím, to z tých ministerstiev musí trčať, to musí trčať z okien, lebo to nemáte kde popratať za tie peniaze. Naozaj už nekradnite, už to nerobte a špeciálne v tomto sektore pôdohospodárstva. Tam naozaj máme čo robiť. Tam nás čakajú obrovské problémy, obrovské problémy, nebude na to. Keď dávame, prosím vás, máme 9 mil. na kapitálové výdavky, z toho dávame 50 % na IT-čka a viete, koľko dávame na národné programy podpory? Nestihnem to prečítať. Tiež deväť mil., čiže na národné programy podpory koní, chovateľov, všetkých tých organizácií, neviem čoho, deväť. Čiže aký je to pomer, rozumiete, že nie je trošku niekomu z toho blbo.
Takže, ak sa dá, čo ja si myslím teda, že sa dá, len otázka je, či sa chce, prestaňte už kradnúť na tom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lackovič, rozpočet je zákon roka, tak ho treba dôkladne rozobrať zo všetkých strán a tá strana samosprávy a prístupu štátu k samospráve a jej financovaniu predstavuje veľmi dôležitý aspekt celého zákona roka, lebo ten nie je iba o štátnom rozpočte, ale aj o rozpočte verejnej správy a od toho akým spôsobom sa zadefinujú jednotlivé parametre závisí aj finančná situácia samospráv. Pretože samosprávy síce majú, miestne samosprávy, obecné samosprávy, nejakú časť svojich príjmov vo svojich vlastných rukách prostredníctvom miestnych daní, vyššie územné celky ani to nie, ale podstatná časť ich príjmov je tvorená práve tým, ako nastaví parametre štát.
A v tejto oblasti, a teda nie len v tejto oblasti, štát dlhodobo pristupuje macošsky k samosprávam. Aj vlády SMER-u, nie len táto, ale aj tie predchádzajúce vlády SMER-u a, samozrejme, že nie len vlády SMER-u, ako Matovičov rodinný balíček, ktorý v veľkej časti zatiahli práve samosprávy, bol tiež exemplárnym príkladom, ale deje sa tak dlhodobo. Prenášanie právomocí a dávanie úloh samospráve bez toho, aby to bolo sprevádzané adekvátnymi financiami alebo zvýšením financovania, lebo veď však príjmy rastú a ďalej teda ak štát sa ocitne vo finančných problémoch, tak nie je to prvýkrát, čo teda priškrtí peniaze pre samosprávu, aby štátu ostalo viac.
A pritom samosprávy majú nastavené pravidlá tak, že hospodária zodpovednejšie ako štát a keby štát hospodáril tak zodpovedne ako samosprávy, nemali by sme tu ten problém.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, skutočne samosprávy sú veľkou súčasťou vôbec Slovenska, krajiny a ten aktuálny rozpočet skutočne má na nich veľmi zásadný a, bohužiaľ, veľmi negatívny dopad. Bola tu spomenutá aj minulosť, my sme to, samozrejme, rovnako kritizovali a kritizovala to aj aktuálna vládna koalícia. Skutočne bolo vidieť, že tie nezodpovedné zásahy vlastne do fungovania samospráv, ten daňový bonus Igora Matoviča, proste ktorý spôsobil fakt veľké problémy, tak vtedy to teda opozícia kritizovala, no a hovorila, že to bude robiť lepšie.
No len teda to lepšie v úvodzovkách, bohužiaľ, znamená, že pokračuje v rovnakom chaose a dnes keby si pán minister napríklad našiel čas a išiel sa posadiť na nejaké rokovanie finančnej komisie do akéhokoľvek mesta, obce alebo vúcky a vidia, že tá neistota budúcoročného rozpočtu je že úplne obrovská a ten rozpočet sa im ešte o to ťažšie skladá, že sa nemôžu zadlžovať tak ako štát, že joj, keď nevychádzajú výdavky, tak bude výsledok mínus. Také niečo nefunguje pri tých obecných rozpočtoch alebo teda samosprávnych rozpočtoch.
No a rozprávame o dopade na ľudí, ale zvýšená dépeháčka má obrovský dopad, samozrejme, aj na všetky samosprávy. Tá šesť, možno ešte viacpercentná inflácia pre budúci rok má takisto obrovský dopad na, každý proste výdavok samosprávy bude predražovať. Tých 800 eur, to bolo spomínané. Proste tie samosprávy sú v tak zložitej situácii, že proste fakt budú mať obrovský problém a ani tu vláda vlastne tie svoje sľuby nijakovsky nedodržala.
Ešte raz teda, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, že si upozornil vlastne aj na tento balík problémov.

Iba krátko. Ono je jedno, kto bol vo vláde, keď bola privatizácia Slovenských elektrární, pretože cena elektriny sa dnes obchoduje na trhu. Čiže akokoľvek sa tá elektrina vyrobí, jednoducho je umiestnená na trhu. Kto ju za koľko kúpi, tak za toľko ju môže potom aj poskytnúť.
Čo sa týka tej transakčnej dane, no tak áno, nie je to iba Maďarsko, ale vo svete tu máme aj krajiny Latinskej Ameriky, takže bohužiaľ, dostali sme sa do takého zvláštneho klubu a naozaj ma to veľmi mrzí, že to napríklad odrádza mnohých investorov, a práve napríklad príjmy z mnohých investícií sú jedným, ktoré boli v budúcoročnom rozpočte pomerne aj štedro naplánované, a obávam sa, že opak bude pravdou.
Ďakujem.

Dobrý večer prajem. Pozdravujem pána ministra, všetkých, ktorí nás ešte o tejto nočnej hodine, alebo večernej hodine, ešte nie nočnej, počúvajú.
Bolo už veľmi veľa povedané k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, myslím, že je to hlavne tá kritika, ktorá tu najviacej zaznieva. Ten štátny rozpočet naozaj je brutálnym spôsobom nafúknutý, tak ako leží na tom papieri. Očakáva sa neskutočné zvýšenie práve tých, práve tých jednotlivých príjmov. Dnes práve Marián Viskupič spomínal príhodu, kedy českí kolegovia, tí to naozaj iba tak diplomaticky prešli mlčaním, keď sa dozvedeli, o koľko sa majú práve tie príjmy na budúci rok zvýšiť, a to zrejme ešte nevedeli o všetkých tých ostatných opatreniach, ktoré v tejto súvislosti boli prijaté.
Na budúci rok nás skrátka čaká naozaj veľké, veľké zdražovanie. Dotkne sa to každej jednej rodiny, každej jednej firmy, každého jedného podnikateľa a ja sa naozaj obávam, že toto môže viesť k likvidácii niektorých firiem a naozaj k situácii, kedy mnohé domácnosti si nebudú môcť dovoliť ani len základné výdavky. A medzi takéto základné výdavky patria aj práve energie.
V minulosti tieto energie boli nejakým spôsobom dotované, najmä čo sa týkalo plynu, čo sa týkalo tepla, a tieto dotácie fungovali práve kvôli tomu, že tie ceny na trhoch, ktoré určovali ceny, ktoré by mali platiť tieto domácnosti, boli vysoké v dôsledku energokrízy. Tá energokríza koniec koncov už postupne odoznieva, aj keď teda stále tu nemáme tie úrovne, ako sme to videli práve v tom období pred energokrízou, resp. pred samotnou vojnou, ktorú rozpútalo to agresívne Rusko na Ukrajine. Ale napriek tomu to už nie sú úrovne tisíc eur za MWh elektriny alebo 330 eur za MWh plynu.
No a v tejto súvislosti ma teda zaujalo, ako je naplánovaná tá energopomoc pre slovenské rodiny na ten budúci rok. V rozpočte je to 235 mil., ale pozor, na budúci rok z toho iba 100 mil. má byť použitých, pretože ten zvyšok má byť použitý na vykrytie tých dotácií, ktoré sú uplatňované alebo využité práve v tomto roku. Sto miliónov eur, no je to dosť, alebo je to málo? Padali tu rôzne sumy, ako to bolo v minulosti, a naozaj tam sme sa bavili o miliardách, ale ešte raz upozorňujem, tie ceny v tom období boli niekedy aj desaťnásobkom toho, čo vidíme na trhu dnes. Dokonca v prípade elektriny to bolo aj viacej.
No a najhoršie na tom je, že stále nevieme, ako táto energopomoc bude poskytovaná. Ako bude rozdeľovaná jednotlivým domácnostiam? Sto miliónov eur, keď dáme plošne, čo to bude znamenať? No v praxi to bude znamenať, že priemerná domácnosť, keď sme to tak počítali, dostane asi 4,50 eura. Sto miliónov je niečo, čo by možno postačilo na tú adresnú pomoc, ale naozaj o tej adresnej pomoci stále nevieme, je to čosi ako taká Columbova žena, o ktorej sa hovorí.
Prvýkrát sme na nejakú adresnosť vyzývali túto vládu hneď po jej nástupe, kedy sme upozornili, že naozaj akákoľvek plošná pomoc bude iba vyhadzovaním peňazí von oknom. Diali sa takéto upozornenia počas celého celučičkého tohto roku, v marci dokonca aj pani ministerka priznala, že áno, s adresnou pomocou uvažujú a na budúci rok ju určite zavedú. To isté hovoril aj pán minister Kamenický, že tu bude adresná pomoc s cenami energií pre domácnosti. Ale, bohužiaľ, dodnes nevieme, ako to bude vyzerať. Hovorí sa, že dozvieme sa o tom 15. decembra, 15 dní pred koncom roka. A tu máme teraz pritom štátny rozpočet. Štátny rozpočet, ktorý mal riešiť aj práve toto.
Tak najnovšie som sa dozvedel, že táto pomoc bude poskytnutá z rezervy, ktorá je vytvorená v štátnom rozpočte. Táto bola pôvodne jedna miliarda, potom sa znížila na 500 mil. a na výbore, hospodárskom výbore sme sa naposledy dozvedeli, že už to bude iba 400 mil. eur. No a keď si pozriete, ako teda sa vyvíjali tie jednotlivé pomoci s cenami energií a ako by to mohlo vyzerať na budúci rok, pokiaľ by mali byť tieto, najmä plyn a teplo, dotované, tak, paradoxne, dostaneme sa práve na sumu 400 mil. eur, ak by sme to naozaj chceli znížiť na tie úrovne, tak ako sme to videli práve v tomto roku. Takže čo? Ideme vlastne celú rezervu, ktorá je vytvorená v rámci štátneho rozpočtu, minúť na energopomoc? Akože nehnevajte sa, ale tak toto je troška pritiahnuté za vlasy, dovolím si povedať, že je to jedna veľká hlúposť, pretože dobre vieme, že ani ten výber tých príjmov štátneho rozpočtu jednoducho nebude tak, ako je naplánovaný. Transakčná daň takýmto spôsobom, ako je nastavená, jednoznačne nebude fungovať a, bohužiaľ, obávam sa, že naozaj ten deficit štátneho rozpočtu bude o niekoľko percent vyšší, ako to dnes leží napísané na papieri.
Chvalabohu, jediné, čo dnes máme aj pokryté, je elektrina. Elektrina pre domácnosti, nebavíme sa stále o firmách, nebavíme sa o iných regulovaných odberateľoch, bavíme sa naozaj iba o domácnostiach, tak táto je pokrytá, ale nie je to zásluha tejto vlády, nie je to zásluha ani premiéra, ani ministra financií, ani ministerky Sakovej, ale je to v podstate ešte výsledok memoranda, ktoré sme uzavreli, keď sme boli na ministerstve a vo februári 2022 sme ho podpísali so Slovenskými elektrárňami, ktoré garantovalo na roky ´23 a ´24 cenu elektriny 61,21 eur na každú jednu MWh, ktorá bude dodaná domácnostiam. Bavíme sa o objeme asi 6,1 TWh, ktoré dodajú Slovenské elektrárne a dodajú ju Slovenským elektrárňam. Toto memorandum, naňho nadväzovala implementačná zmluva, ktorá bola schválená aj v Bruseli. Toto memorandum je voľne predlžiteľné aj na ďalšie roky až do roku 2027. A vieme, že práve tá implementačná zmluva narazila v Bruseli na problémy, kedy Brusel pôvodne odmietol túto zmluvu notifikovať, boli urobené nejaké úpravy a, chvalabohu, vieme, že áno, táto lacná elektrina, ktorú sme dohodli ešte v roku 2022, bude aj na budúci rok.
Ako by to vyzeralo, pokiaľ by táto dohoda so Slovenskými elektrárňami nebola? Vezmime si rok 2023. Regulovaná cena, ktorá vychádzala z obdobia, z ktorého sa vypočítavala, to sú nejaké priemery období v rámci trhu, tak to bolo 550 eur na MWh. Memorandum garantovalo cenu elektriny za 61 eur a rozdiel, pokiaľ teda si vezmeme to množstvo ušetrených prostriedkov, bol 3 mld. eur; 3 mld. eur. Ešte raz, 3 mld. eur. Jedným jednoduchým opatrením, jedným memorandom, ktoré bolo bilaterálne dohodnuté so Slovenskými elektrárňami, nám ušetrilo v roku 2023 3 mld. eur v štátnom rozpočte. Keby sme to prepočítali na domácnosť s priemernou spotrebou 2,5 MWh ročne, tak by to bolo asi 1 252 eur.
V roku 2024 táto úspora, poklesávali nám ceny na, elektriny na trhu, už bola nižšia. Ten rozdiel tvoril asi 546 mil., priemerná domácnosť ušetrila 227 eur. Na budúci rok, keď si vezmete to obdobie, z ktorého bola vypočítavaná cena pre reguláciu, ktorá ale nie je aplikovaná, pretože tu máme memorandum a je teda to stanovené na tých 61 eur, ale za normálnych okolností by to bolo 100 eur, tak táto úspora by tvorila 238 mil. eur. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh ušetrí 99,40 eur. Dokopy tak iba vďaka jednému opatreniu, ktoré bolo prijaté pred dvoma rokmi, resp. už troma rokmi pomaly, tento štátny rozpočet ušetril 3,8 mld. eur a priemerná domácnosť na Slovensku ušetrila 1 600 eur. Ak si vezmete nejakú rodinu, ktorá napríklad s elektrinou aj kúri, napríklad nejaká rodina na Orave, tak naozaj to mohlo byť aj trojnásobok tejto ceny. Takže elektrina, chvalabohu, vďaka predošlej vláde je zabezpečená za nízke ceny.
No a zostáva nám teda už to zmienené teplo a plyn. Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík, nominant Roberta Fica, pred dvoma mesiacmi si zaplatil priestor v súkromnej televízii. Zaplatil 40-tisíc eur za to, aby mohol ľuďom oznámiť, že im stúpne cena plynu a cena tepla na budúci rok. Štyridsaťtisíc z peňazí organizácie, ktorá čerpá finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda my všetci sme sa dozvedeli o tom, že nám plyn a teplo na budúci rok stúpnu, a zaplatil za to 40-tisíc eur. Dobre. Deje sa to, snáď sa to do budúcnosti diať nebude. Možnože o toto mohli byť nižšie aj tie ceny plynu, alebo teda mohli byť vyššie dotácie alebo kompenzácie tých cien tepla a plynu na budúci rok.
Ak ale ostaneme pri plošnom dotovaní, a už som hovoril teda o tom, že toto plošné dotovanie by malo byť 400 mil. eur, tak odkiaľ budú tieto peniaze? No zase budú iba zo štátneho rozpočtu. Zase budú iba z príjmov tej konsolidácie, zase budú iba z príjmov z toho Ficovho zdierania. Zase budú iba z toho, čo ľudia zaplatia vo svojich daniach. Podnikatelia, slovenské domácnosti, jednoducho my všetci sa budeme musieť skladať na plošné dotovanie cien energií. Takže za energie vlastne zaplatíme dvakrát, jedenkrát vo faktúre nášmu dodávateľovi tepla alebo plynu a druhýkrát zaplatíme vo forme daní. Tak ja sa pýtam, kde sú tie nízke ceny energií alebo tie dotované ceny energií, keď si ich aj tak zaplatíme my všetci? No a čo je najhoršie, takéto dotácie, takéto dotované ceny energií budú mať aj tí, ktorí ich reálne jednoducho nepotrebujú. Ja častokrát používam práve ten príklad občana Kažimíra, ktorý si bude dotovanými cenami energií vykurovať svoj bazén. Dnes vieme, že pán Kažimír má už vilu na Azúrovom pobreží a možnože vôbec nebude tu v zime tráviť zimu, takže tie ceny možno až tak nevyužije, resp. tie dotácie až takto nevyužije.
A teda vrátim sa k tej adresnej pomoci, ktorú by som chcel dať do pozornosti pánovi ministrovi. Neviem teda, čo máte na pláne, pretože malo to byť už dávno oznámené, hovorilo sa, že už tento pondelok to prerokujete na koaličnej rade a oznámite. Teraz sa hovorí o tom, že sa o tom dozvieme na budúci týždeň. Na adresnosť pomoci je potrebné prepojiť databázy. Tieto databázy musia byť databáza ministerstva sociálnych vecí, resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Musia tam byť prepojení aj jednotliví dodávatelia, pretože to nie je iba o tom, že kto koľko spotrebuje, ale to je o tom aj, kto má aký príjem. A opäť sa dostávame k tomu, že pokiaľ bude pomoc plošná, tak opäť sa to dostane aj tým, ktorí to reálne vôbec nepotrebujú. Pritom my dnes adresnú pomoc v podstate nejakú aj s energiami máme. Je to takzvaný príspevok na bývanie, ale ten je veľmi limitovaný. Keď si pozriete, ako funguje príspevok na bývanie na Slovensku, tak je to o tom, že jednoosobová rodina dostane asi 90 eur, štvorčlenná nejakých 240 eur, keď preukáže, že naozaj sa nachádza v nejakej hmotnej núdzi.
V Českej republike to vymysleli troška jednoduchšie, vďaka čomu ušetrili obrovské peniaze aj práve v rámci nejakého vyplácania pomoci na ceny energií, kedy povedali: dobre, ak máte viac ako 30 % vašich výdav... vašich príjmov predstavujú výdavky práve na energie, v prípade Prahy je to 35 %, tak my vám ten rozdiel doplatíme. A vybavené. Ale musíte si o to požiadať a musíte nám to dokázať. Veľmi jednoduchá pomoc, ktorá takto funguje a dá sa urobiť veľmi rýchlo. V tomto prípade nepotrebujete prepájať ani tie databázy a to, čo zmeškala pani ministerka Saková, sa dá takýmto spôsobom dobehnúť a minimálne zrealizovať na ten budúci rok. Bohužiaľ, stále nevieme, všetko zdražie, zdražie plyn, zdražie, zdražie aj teplo, pán minister sa odvoláva na to, že stále nepoznajú cenové rozhodnutia, ale cenové rozhodnutia sú v tomto prípade irelevantné, pretože ceny komodít my už dávno poznáme a poznáme to už tie dva mesiace, kedy to oznámil práve Jozef Holjenčík prostredníctvom priestoru, zaplateného priestoru v súkromnej televízii.
Takže opäť možno taký posledný apel v tejto súvislosti na pána ministra. Pán minister, poďte do adresnej pomoci s cenami energií. Ušetríte tým nemalé prostriedky a neminiete si celú rezervu, ktorú máte vytvorenú v štátnom rozpočte.
A keď som si prechádzal aj rozpočet napríklad ministerstva hospodárstva, zaujali ma tam niektoré položky, a teda pýtam sa, kde ten štát vlastne na sebe šetril, kde vlastne šetril na tých vlastných výdavkoch. A budem to deklarovať na jednom konkrétnom výdavku, ktorý ma teda zarazil, a je to v rámci programu alebo programu ministerstva hospodárstva, kde sa píše o podpore útlmu a likvidácií následkov ťažby v uhoľnom baníctve. Toto možno poznáte, to sú tie Hornonitrianske bane, ktoré, chvalabohu, už od tohto roku nedodávajú uhlie pre Slovenské elektrárne, a teda nemusíme sa na to skladať na všetky tie alobalové dotácie v cenách elektriny, tak ako sme to mali v minulosti. A oni povedali, že dobre, tak my prestaneme ťažiť to uhlie, ale chceme, aby ste nám pomohli so zatváraním baní. Lenže priamo v zákone je napísané, že rezervu na likvidáciu takýchto diel si musí vytvárať práve tá banská spoločnosť. A oni na to povedali, že no dobre, ale my sme chceli ťažiť až do roku 2030. No a kto im bráni ťažiť do roku 2030? Veď keď si nájdu nejakého iného odberateľa, nech si kľudne ťažia. Ale nie, my namiesto toho im ideme dať 90 mil. v priebehu siedmich rokov na to, aby si uzavreli tieto svoje bane.
Kým sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme rokovali aj s Hornonitrianskymi baňami, uznali sme im niektoré výdavky a podarilo sa nám znížiť práve tento rozpočet o viac ako 30 mil. eur. 30 mil. eur. Prišla táto vláda a myslím, že to bolo v marci alebo v apríli tohto roku, bolo prijaté uznesenie, kedy im týchto 30 mil. zase naspäť vrátili. A opäť ich vidím práve v štátnom rozpočte, v štátnom rozpočte, kedy ideme, ideme ľuďom naváľať na plecia nové dane, ideme im naváľať zvýšené výdavky, zvýšenú dépeháčku, jednoducho zaplatia všetko, ale tam, kde by štát mohol reálne ušetriť a už sa v minulosti preukázalo, že takéto, takýto priestor na tú úsporu tam je, tak nie, my tam jednoducho tieto výdavky vrátime naspäť a na budúci rok na podporu útlmu a likvidácie ťažby v uhoľnom baníctve zaplatíme súkromnej spoločnosti 15 mil. eur. Aj o toto možnože mohli byť vyššie tie dotácie na energie, možnože aj toto mohlo ísť na vyššie platy zdravotníkov, vyššie platy policajtov a všetkých tých, ktorí dnes musia z dôvodu neschopnosti tejto vlády, z dôvodu zle nastaveného štátneho rozpočtu, z dôvodu toho, že naozaj nemajú žiadne garancie, ako to s nimi bude na budúci rok, tak musia podávať hromadné výpovede.
Ja zopakujem to, čo platí za našu stranu SaS. Takýto štátny rozpočet práve z dôvodu mnohých dodnes chýbajúcich a nenastavených výdavkov, z dôvodu výdavkov, naopak, ktoré sú tam úplne navyše, jednoducho podporiť nemôžme.
A naozaj, pán minister, ak nám viete osvetliť možno dopredu aspoň v náznakoch, ako to bude s tou energopomocou na budúci rok, tak budem veľmi rád, pretože odmietli ste naše pozvanie na hospodársky výbor, rovnako tak urobila aj pani ministerka Saková. Ja si myslím, že sme plénum, ktoré by malo o tomto vedieť, pretože sme parlamentnou demokraciou, a teda rád by som sa o tom dozvedel. A nie kvôli sebe, ale naozaj kvôli tým ľuďom, ktorí budú na budúci rok čeliť všetkým vysokým cenám a stále nevedia, či sa vôbec niekedy a v akom objeme dočkajú pomoci s cenami energií.
Ďakujem.