Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

4.12.2024 o 13:59 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné.
No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt, veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého.
Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať.
Zasa takisto slová, že krajina tolerancie. Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť.
Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:44 - 14:59 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky.
A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to že nás predbiehajú je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak.
My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce.
Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto.
Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

4.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku.
No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej.
Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky.
Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme.
Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia.
A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt.
No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať.
A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní.
Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať.
A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike.
Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia.
No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre.
Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach.
Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku.
Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať.
A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Viskupič Marián
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Takže znova, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vysvetliť bližšie k tomuto návrhu zákona.
Áno, skutočne, ja sa obávam, že kolegovia z OĽANA už teraz možno až tak tlieskať nebudú, tak neviem, ale každopádne skutočne, ja sa, pozrime sa na to najprv, že čo. Vláda má možnosť od firiem získať viacej napríklad na transakčnej dani, to sa zhodujeme, že je zlé a škodí to podnikateľskému prostrediu, alebo je ďalšia možnosť proste dať tým firmám šancu, ako by mohli byť konkurencieschopnejšie, dať im jeden pracovný deň navyše a štát môže získať z toho pracovného dňa z vytvorenej hodnoty, samozrejme, nejaké, nejaké financie. To tak inak je proste, každý ten pracovný deň má nejakú hodnotu. To je jedna vec.
Otázka je, samozrejme, áno, že čo z toho môže mať človek. No, človek bude musieť ísť do práce. To je to, že každá konsolidácia sa vo finále dotkne človeka. Dotkne sa aj tá, tá najhoršia možná forma, ktorú momentálne koalícia prijala, ale dotkne sa akákoľvek iná forma proste šetrenia. Ale každopádne, zasa je tá otázka, kedy má zamestnanec väčšiu šancu dostať vyššiu výplatu a udržateľnejšiu výplatu, keď bude tá firma ždímaná ďalšími a ďalšími povinnosťami a bude musieť platiť štátu napríklad z toho, keď pošle zamestnancovi výplatu, alebo vtedy, keď teda sa vytvorí nová hodnota, lebo sa teda bude v práci, a teda, samozrejme, aj ten zamestnávateľ sa následne vie platmi podeliť aj s tými, ktorí tu hodnotu vytvárajú, to znamená s jeho zamestnancami, hej. Tá, táto logika je za tým.
Samozrejme, než sa teraz ešte na mňa zhrnie celá kritika, že chcem, aby ľudia museli chodiť do práce, tak len chcem si akože poukázať, že jedno z opatrení, ktoré teda ja ako ekonóm viem oceniť, a fakt ich je tam málo, v tom konsolidačnom balíčku, možno práve jeden je to, že áno aktuálna koalícia jeden deň v konsolidačnom balíčku pracovný pridala, hej. Bol zrušený 1. september ako Deň ústavy, ako, ako pracovný, ako teda sviatok a vlastne stalo sa to pracovným dňom, hej, takže toto je niečo, čo dáva zmysel, a proste tento môj návrh v tom pokračuje, že teda v budúcom roku by sa zrušil jeden deň a potom podľa situácie v ďalšom ešte jeden, takže po tomto sa dostaneme aj v tomto len na úroveň okolitých krajín, hej? Nebude to, že Slovák musí pracovať viacej ako okolité krajiny. My tých sviatkov dnes máme viacej a aj to spôsobuje problémy našej ekonomike, takže budeme na úrovni okolitých krajín, to treba tiež povedať.
No a je tu ešte jedna vec. Ja predpokladám, že aj pán kolega Mikloško na to poukáže, takže ja to takisto poviem. Jeden ten sviatok vlastne, ktorý navrhujem, je 1. máj, to je teda svetský sviatok, Sviatok práce, takže to by bol ten vlastne, ktorý by sa zrušil v budúcom roku a potom teda 6. január, čo je teda cirkevný sviatok, a preto je to vlastne až o viac ako rok do budúcna, že tam skutočne je, nazvime to problém, alebo minimálne potrebné rokovanie, pretože Vatikánske zmluvy Slovensku neumožňujú cirkevný sviatok, urobiť z neho pracovný deň bez toho, aby sa teda komunikovalo a našla, našla sa dohoda. Takže áno, toto tu jasne hovorím vlastne, že na toho 6. januára, aby sa to celé stalo realitou, by bolo potrebné, samozrejme, ešte rokovať teda s Vatikánom a nájsť tú cestu, ako, ako to vyriešiť, takže ešte aj toto by som chcel povedať.
Čo ešte k tomu viacej? Skutočne treba sa pozerať a dnes sú to stále ešte reči, dnes ešte niekto môže povedať, že a Viskupič tu straší a čo sa stane našej ekonomike. No, to čo dneska sú len slová, že budeme mať výrazne vyššiu infláciu, ktorá bude trojnásobná ako, ako v Európskej únii, a to vlastne akékoľvek zvýšenie sociálnej pomoci, sociálnej dávky, čohokoľvek efektívne zabije, pretože vyššia inflácia znamená vyššia cenová úroveň, a tá vyššia dávka ale aj dôchodok sa vlastne tým neutralizuje. Čiže to je prvá vec. To nie je cesta. Nie je cesta to, čo robí vláda, že tie opatrenia sú na príjmovej stránke. Spôsobí to rast cien a spôsobí to vlastne potom aj toto, čo som povedal.
Navyše, samozrejme, všetky zvyšovania daní, všetky zvyšovania poplatkov brzdia ekonomický rast. To nie, že to hovorí Viskupič alebo nejaký ekonóm, to je fakt, to je základná ekonomická teória ixkrát potvrdená praxou a je to skutočne cesta do pekla. A tie, tie oparenia, ktoré boli prijaté proste zásadne, zásadne sa dotnú Slovenska a budeme vidieť, že to jednoducho tak nepôjde. Tie plánované príjmy, tých 5 mld. navyše, ktoré boli nalinkované, sa, ja som normálne presvedčený, že to sa nedosiahne, hej. Zároveň proste rastú výdavky, ale to teraz nechajme. A proste my zistíme, že takto to nejde.
Bohužiaľ, niekedy je to také, že krajina sa musí normálne, že musí si siahnuť na dno, musí proste to fakt že na vlastných chybách zistiť, že to tak nejde, a potom, bohužiaľ, si všetci uvedomíme, no že jednoducho nedá sa byť aj veľa doma, aj mať vysoké dávky, aj mať nejakú životnú úroveň, proste, že to je drevené želiezko a to nejde.
Čiže ja som presvedčený, že ešte túto aktuálnu vládnu koalíciu budú čakať aj opatrenia tohto typu, proste za jedno šetrenia na sebe, to má byť ešte pred všetkým a, bohužiaľ, potom aj to, že kontribúcia ľudí napríklad tým, že bude treba ísť o jeden pracovný deň viacej do práce na to, aby sme zachránili to Slovensko, aby dokázalo fungovať. A to posledné je za tým, aj keď som zo SaS-ky, že aby boli tie peniaze na pomoc pre najslabších, pretože to sa tu zhodneme. Aj my tam máme solidarita a tá solidarita znamená, že je jasnou úlohou štátu vygenerovať dostatok zdrojov na to, aby sme následne dokázali pomôcť všetkým, ktorí tú pomoc potrebujú. Všetkým adresne.
A už len poslednú vetu. A nepoužívali peniaze, ktoré nemáme, ktoré nebudeme mať, ktoré si musíme požičať a draho zaplatiť, aby sa rozhadzovali potom na plošnú pomoc, ktorá jednoducho nemá žiadny význam, a hlavne nemôžeme si ju dovoliť.
Toľkoto za mňa a, samozrejme, budem reagovať aj na faktické.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 14:14 - 14:29 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, čiže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegyne (povedané so smiechom), kolegovia, takže idem predkladať ďalší návrh zákona, ktorým sa teda mení zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Skutočne je to návrh zákona, ktorý už je menej populárny, áno, rozumiem, že takéto návrhy sa nezvyknú z opozičných lavíc podávať, ale jednoducho ja som sa to rozhodol, pretože aj toto je súčasťou toho, o čom sa musíme baviť. Aj toto je súčasťou konkurencieschopnosti Slovenska. Čiže cieľom návrhu je v najbližších dvoch rokoch zrušiť v každom roku jeden deň pracovného pokoja, nie ako sviatok ako taký, ale ako deň pracovného pokoja s tým, teda že to zvýši konkurencieschopnosť Slovenska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, každopádne mal by pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, je to v podstate konsolidačné opatrenie. Takisto má to pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Áno, bohužiaľ, mal by negatívne vplyvy na sociálnu sféru a takisto do nejakej miery negatívny vplyv aj na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 14:14 - 14:29 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
No, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. A, kolegovia, ďakujem pekne za, za podporu, áno, ďakujem (povedané so smiechom), ďakujem pekne aj za výčitku.
No, holt vidíme, ako sa program hýbe, tak teraz som tu ja, takže predkladám ja, tak toto je v poriadku. No ale poďme k veci. Skutočne povedal to kolega Julo Jakab, že už 24-percentné daňové zaťaženie ako daň z príjmu právnických osôb je najvyššie zo všetkých bývalých komunistických krajín, a proste je našou obrovskou nevýhodou, to tiež bolo vlastne zvýšené teraz v konsolidačnom balíčku, ktorý je konsolidačný len v úvodzovkách, lebo jediné, čo robí, zvyšuje príjmy štátu, teda berie ekonomike.
No a áno, skutočne tie výpočty hovoria, že vplyv transakčnej dane je ako zvýšenie korporátnej dane o ďalšie vyše 3 %, takže skutočne sa blížime k daňovému zaťaženiu 27,5 %.
A ja sa už len spýtam, že prečo by sa mala, už keď koniec-koncov aj to Maďarsko, prečo by sa mala nejaká priama zahraničná investícia, nejaká firma rozhodnúť pre Slovensko, kde budeme zdaňovať vlastne 27,5 %, keď môže ísť napr. do Maďarska, tiež s kopou problémov, ale s daňou z príjmu právnických osôb na úrovni 9 %, hej, že ono dalo sa inšpirovať aj v tom Maďarsku niečím, čo by dávalo ďaleko väčší zmysel a pomáhalo by ekonomike. On ten pohľad je a ja si myslím, že ono sa to, ľudia si to, bohužiaľ, budúci rok uvedomia. Nie je cesta, aby vláda 5 mld. vybrala, niečo sa po ceste stratilo a potom niečo sa pomohlo ľuďom.
Najviac, čo môže ekonomika dosiahnuť je, ak tie peniaze zostanú u ľudí, zostanú u firiem a jednoducho budú podporovať vlastne silu a a schopnosť ekonomiky konkurovať, schopnosť ekonomiky investovať a toto je, toto je vlastne... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Dlhotrvajúci potlesk.)
Skryt prepis
 

4.12.2024 13:59 - 14:14 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takže chcel by som bližšie vysvetliť, o čom teda je môj návrh zákona. Začnime určitou históriou.
No, začali sme tým, že nás vládna koalícia, ústami aj pána premiéra priamo, alebo aj ministra financií, presviedčala rovnako ako pri dépeháčke, že teda žiadne zvýšenie DPH sa nechystá, tak rovnako k tomu pridávali a nechystá sa ani žiadne zavedenie transakčnej dane na spôsob Maďarska, to sú len opozičné výmysly a opozičné reči. No ale teda reči sa hovoria a chleba sa je a dnes sme v stave, kedy teda bol, bola táto novozavedená daň z finančných transakcií schválená. Medzičasom už teda bola dokonca aj novelizovaná a medzičasom bol už schválený už aj rozpočet, ktorý, samozrejme, s príjmami z tejto dane počíta.
No a toto je teda tá realita, kam sme sa dostali. A ja tvrdím, že celý ten konsolidačný balíček a následne teda ten pohľad na celý rozpočet, keď by sme mali vybrať že jednu najškodlivejšiu vec a vec, ktorá najviac poškodí celú ekonomiku, celú podnikateľskú sféru, následne, samozrejme, každého jedného občana, tak je to presne táto transakčná daň.
To, že vládna koalícia stvorila zvera, ktorého bude veľmi ťažko kŕmiť, ktorého bude veľmi ťažko držať v klietke a ktorého bude veľmi ťažko udržať v takom nejakom, aspoň v akej-takej zmysluplnosti, tak to sme tiež hovorili a pochopila to koalícia. Keďže tá prvá novelizácia, ktorá už bola, priniesla – inak bola dlhšia v podstate než samotný zákon – priniesla asi päť strán rôznych výnimiek, ktoré, áno, niekto môže povedať, že ten zákon vylepšujú. Vylepšujú ho v tom, že do tej dane transakčnej bude padať menej a menej subjektov. Ale ja hovorím, že to je priznanie vlády, že jednoducho fakt je to nezmyselný škaredý zver, ktorý škodí a hryzie, takže teda vyradila, samozrejme, samu seba, všetky vládne inštitúcie, všetky sociálne inštitúcie, všetky zdravotnícke inštitúcie, vyradila aj inštitúcie, alebo teda organizácie tretieho sektora. A viac-menej teda zostal v podstate už len chudák ten podnikateľ, ktorý akože stále bude mať možnosti, pretože tie strany výnimiek dajú šancu rôznym daňovým poradcom a dajú šancu rôznej daňovej optimalizácii, čo, samozrejme, deje sa aj v Maďarsku, takže toto všetko vlastne sa bude diať. A nakoniec zostane tým najviac poškodeným malá slovenská firma, ktorá nemá možnosti a schopnosti sa vlastne vyhnúť ani nejakým únikom do zahraničia, ani nejakými drahými a komplikovanými obštrukciami, optimalizáciami nazvime to.
Čiže preto je jediné správne riešenie a to je zrušiť túto daň ako celok. Majú ju v Maďarsku, majú ju vo Venezuele a tým končí aj vyspelý, aj menej vyspelý svet, kde by sa dalo hľadať nejakú inšpiráciu, že či je tento nástroj dobrý. No jednoducho nie je dobrý, je škodlivý, poškodzuje každého jedného a treba ho zrušiť, takže tento návrh dávam a dáva to vládnej koalícii šancu, hovorím, zrušiť tú najškodlivejšiu vec, akú, akú vôbec do toho balíčka dali. Niežeby bola jediná škodlivá. Je tam, samozrejme, množstvo iných škodlivých vecí, ktoré, ja to kľudne poviem, spôsobujú ekonomickú vlastizradu, ktorej sa dopustila vládna koalícia. No ale teraz sa bavíme o tomto návrhu zákona.
Na ja ešte to uvediem, že vládna koalícia sa často akoby háji tým, že ale veď mi pomáhame tým menším firmám a niektorým sme tam dokonca aj znížili o niečo daň. Ale keď sa pozrieme na transakčnú daň, ako je nastavená, tak je nastavená tak, že má teda 0,4 % z finančnej transakcie ako tú sadzbu a má tam, samozrejme, ten horný limit a to je 40 euro. No a to znamená, že tie faktúry do 10-tisíc euro sú zdaňované najviac, hej, tá 10-tisíc vychádza vlastne tá horná hranica, a potom už každá vyššia faktúra už má vlastne tú sadzbu že 40 euro. Tak sa už neuplatňuje 0,4 % zo sumy, ale tá horná hranica 40 euro.
No ak sa na to pozrieme, tak, samozrejme, faktúra jednej malej slovenskej firmy, nejaké inštalatérskej, ktorá si platí u svojho dodávateľa za nejaké tepelné čerpadlo, ktoré namontuje nejakému zákazníkovi, proste platí tam 10-tisíc euro a zaplatí proste 40 euro ako transakčnú daň.
Samozrejme, keď nejaká veľká firma zaplatí, ja neviem, za veľa, veľa komponentov do nejakej výroby, Hodnota faktúry nech je 1 mil., 10 mil., proste veľká faktúra, tak zaplatí rovnakých 40 euro. Čiže ak vláda chcela poškodiť slovenské firmy, malé firmy a tie malé firmy sú väčšinou slovenské firmy, tak to nemohla urobiť inak a – v úvodzovkách – lepšie. Proste zásadne poškodí takto malé firmy.
Ďalšia vec, kde poškodí špeciálne tých malých, slabších v celom tom ekonomickom reťazci, je to, že, samozrejme, firmy sa budú brániť normálne že zákonnými optimalizáciami a to napríklad tak, že teda už nebudú platiť za každú faktúru, ale urobia nejakú zhrňujúcu faktúru, napríklad za obdobie, kľudne môžu mesiac, kľudne môžu 45 dní, zaplatia teda jednu faktúru jedným prevodom a s jednou, s jednou platbou dane. No ale to vie spraviť veľká firma voči menšej a tým pádom ten cash-flow tých menších firiem bude zasa len horší, pretože tie peniaze, ku ktorým sa i dnes dostávajú ťažko, vieme, že jedným z problémov našej ekonomiky je dlhá splatnosť faktúr, ktorá zasa zásadne zaťažuje tých malých, tak sa jednoducho ešte predĺži. Takže vlastne tá malá firma, tí rôzni subdodávatelia v reťazci budú na tom ešte horšie, pretože sa k svojim výkonom, k zaplate... k preplateniu svojich faktúr dostanú neskôr. To je ďalší zásadný problém tento dane. No a potom je tu ešte jeden problém, že tá daň sa platí vlastne v celom reťazci.
A ja si použijem ešte tento príklad, že keď chceme, aby sa chleba piekol slovenský, zo slovenských surovín na Slovensku, takže začnime, teda že poľnohospodár musí vypestovať obilie, vypestovať pšenicu, raž, alebo už teda z čohokoľvek budeme ten chleba piecť. Takže je to slovenský poľnohospodár, samozrejme, musí zaplatiť za osivá, hnojivá, musí zaplatiť za obrábanie. Jednoducho vo všetkých svojich faktúrach bude mať transakčnú daň. Dobre. Následne už máme teda dopestované obilie, to treba pomlieť, takže chceme, aby to teda nejaký slovenský mlyn pomlel, ktorý, samozrejme, musí zaplatiť za surovinu, to znamená za obilie, musí zaplatiť za všetky suroviny, musí zaplatiť svojim zamestnancom. No na všetky tieto operácie proste sa zasa bude vzťahovať táto transakčná daň. Takže už máme v tomto momente múku, takisto tá múka vlastne pôjde niekam do pekární, takže chceli by sme teda slovenský pekár, slovenská pekáreň, zasa musí zaplatiť energie, ľudí, múku, toto všetko je vrátane, vrátane transakčnej dane. Samozrejme, všetko toto sa preváža, takže v celom tom logistickom reťazci takisto sa aplikuje transakčná daň.
No a nakoniec si predajňa potravín kúpi teda upečený chlieb a zaplatí transakčnú daň. Zaplatí ju aj na Slovensku. Ale teraz ten pohľad je, že ten chleba si môžu kúpiť aj z Poľska a tá transakčná daň je zaplatená len raz pri kúpe zahraničného produktu z vonka a možno päťkrát pri kúpe porovnateľného produktu, ktorý sme vyprodukovali tuná na Slovensku. To neznamená nič iné než že ten slovenský produkt bude drahší a ten predajca potravín pozerá, že tak kúpim chleba slovenský, ktorý bude drahší, alebo zahraničný, ktorý bude aj z titulu transakčnej dane lacnejší.
Takže ak vláda chcela poškodiť výrobným reťazcom na Slovensku, hurá, urobila to, bohužiaľ, veľmi efektívne transakčnou daňou. A čím je ten reťazec na Slovensku dlhší, tým viackrát sa transakčná daň aplikuje a tým väčší dosah má.
No poviem už len toľko, že návrh zákona je koncipovaný tak, že ak by teda sa koalícia rozhodla, ale, samozrejme, uchádzam sa o podporu kolegov z opozície, tak by prišlo k zrušeniu dane ešte pred začiatkom účinnosti, ktorý teda je až od druhého kvartálu budúceho roka, tým pádom vlastne by sa stala nulová varianta, nebola by aplikovaná a vlastne zbavili by sme sa tejto jednej obrovskej škodlivej veci. Mňa veľmi mrzí, že sa vláda pustila do, do takýchto riešení, pretože keď sa fakt pozrieme, že to je jedno, celá európska 27, celá európska 27, je tam jediná krajina, ktorá ju má, Maďarsko, tam si ideme pre príklad. Nezoberieme si príklad tých 26 krajín, ktoré asi to z nejakého dôvodu nemajú, ale nie, proste ide sa pozerať pre príklad do Maďarska.
Toto síce už je vyriešené, ale asi ste zachytili, že výhrady mala napríklad aj Európska centrálna banka, ktorá takisto hovorila, že jednoducho je to zle nastavené, spôsobí to nerovnováhy. Treba povedať, že tie výhrady koalícia teda uplatnila a v tej prvej novelizácii, ktorá bola, prijala, ale tam tiež treba povedať, že tá Európska centrálna banka hovorila, že slovenská vláda by mala prehodnotiť zavedenie transakčnej dane alebo odstrániť nedostatky, ktoré sú jej vyčítané, čiže aj to prvé, to prvé riešenie alebo ten návrh riešenia aj z Európskej centrálnej banky bol, že prehodnotiť zavedenie, to znamená nezavádzať, takže okej, pripomienky boli prijaté, ale to samotné bolo, odporúčanie nezavádzať túto daň. Ja si myslím, že je ešte možné, že budú nasledovať ešte aj z Európskej komisie ďalšie výhrady, jednoducho je to fakt celé zle, ale nepozerajme možno na tak, až tak tú Európu v tomto prípade, pozerajme na škody, ktoré to urobí pre slovenské firmy, malé firmy a proste pre tuná slovenských podnikateľov.
Ja si dovolím ešte predikovať dve veci. Aj po novelizácii je tento návrh zákona nevykonate... už prijatý zákon o transakčnej dani nevykonateľný. Banky, z ktorých vlastne vláda urobila ďalší daňový úrad, lebo banky sú tie inštitúcie, ktoré budú vyberať túto transakčnú daň, to jednoducho nevedia nastaviť, nevedia urobiť softvér a nebudú to vedieť vyberať tak, aby všetky tie výnimky do toho neboli zahrnuté, a proste to, čo tam teda je, bude, čiže budú nasledovať ďalšie novelizácie.
A ja som vo finále presvedčený, že ešte táto vláda bude nútená alebo si uvedomí svoju chybu a túto škodlivú daň zruší. Prvá možnosť, ako ju zrušiť, je teraz tuná na stole.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

4.12.2024 13:59 - 14:14 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa.... vážené kolegyne, pardon (povedané so smiechom), vážení kolegovia, sme teda vo veľmi komornom móde, ale nevadí, takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia niektoré zákony.
Cieľom návrhu je zrušiť novozavedenú daň z finančných transakcií ako celok, z dôvodu jej zásadného škodlivého vplyvu pre slovenské podnikateľské prostredie a následne, samozrejme, aj na občanov, ako aj z dôvodu hroziaceho rozporu s európskym právom.
Zákon... (Rečník si odkašlal.) Pardon. Zákon je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej... Navrhnutý zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky a predpokladá teda negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nepredpokladá vplyvy na informatizáciu spoločnosti alebo služby verejnej správy pre občana a takisto ani na vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Ďakujem pekne, viac a bližšie teda porozprávam v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 10:59 - 11:00 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený páni poslanci, dovoľte aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v Ústavnoprávnom výbore. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na 67. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Predseda výboru ma určil za náhradného spravodajcu k tomuto návrhu, preto podávam túto informáciu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku, chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Jeden poslanec, pán poslanec Pročko, nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
A predtým ešte navrhovateľ
Skryt prepis