Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.9.2025 o 16:17 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 18:43 - 18:45 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No, Jozef, hovoril si o tom, že táto konsolidácia ide zničiť malých podnikateľov, zničiť živnostníkov, zničiť vôľu Slovákov podnikať. Bohužiaľ, presne toto sú tie opatrenia alebo tie ich dôsledky. A ako je dôležitá tá národná vôľa podnikať je vidieť v Poľsku. Tam je vidieť, ako je to dôležité pre tú krajinu, pre jej rozvoj, pre vznik aj väčších firiem, aj veľmi úspešných firiem. No ale, bohužiaľ, ja sa obávam, že presne že to ani nie je že nejak omyl tej konsolidácie to zásadné zodvodnenie mikro a malých živnostníkoch, že či to skutočne nie je zámer. Veď ono, bohužiaľ, koalícia nechce ľudí, ktorí si chcú privyrobiť popri štúdiu, privyrobiť popri práci, dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť popri dôchodku. No toto skutočne, tieto odvody, to je cielené znechutenie živnostníkov, cielené zrušenie celého akoby tohto stavu, špeciálne týchto malých živnostníkov a ako to inak nazvať, keď človeku, ktorý môže zarobiť fakt maximálne 700 - 750 euro mesačne, idete zvýšiť alebo vyrobiť sociálne odvody vo výške 131 euro mesačne? Veď to sú skutočne situácie, ktoré hovoria tým ľuďom, nerobte to, choďte preč, buďte závislí na štáte, počkajte si na najbližšie voľby, možno zasa príde nejaký podarúnok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 18:43 - 18:45 hod.

Viskupič Marián
Ďalej pán poslanec Pollák.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 17:59 - 17:59 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
No Slovensko má dva také základné protipóly, ako si ich spomenula. Jeden je ten negatívny, že máme 300-tisíc ľudí dlhodobo žijúcich, pracujúcich v zahraničí a ďalší mladí odchádzajú. A tým pozitívnym protipólom, tou šancou pre budúcnosť Slovenska by bolo, keby sa vedeli vrátiť, keby tí existujúci ľudia, čo sú vonku, prišli so svojím ľudským kapitálom, skúsenosťami ale aj finančným kapitálom, deťmi naspäť, a teda prestali nám odchádzať mladí.
No a ten rozdiel je v tom, ako vlády riadia Slovensko. No a ako ho teda riadi tá aktuálna? Veľmi dobre si to povedala, ja to viac-menej len zopakujem. No korporátna daň pre tých malých je 21, ale pre tých veľkých je 24 %, čo je inak že najvyššia sadzba zo všetkých postkomunistických krajín. Nič našu ekonomiku neoprávňuje, aby sme mali takto najvyššiu daň, to je jedna vec. Čo sa týka daňovo-odvodového zaťaženia práce, máme ho, asi je zhoda, že je veľmi vysoké a že je to jeden zo základných problémov. Ako ho rieši vláda? No zvýšila odvody, takže, zdravotné, zvyšuje odvodové zaťaženie práce, zvýšila daň, respektíve vyrobila nové sadzby 30 a 35 %, čím zvýšila aj daňové zaťaženie práce, takže problém vyriešila jeho zväčšením. Zas to nemôže znamenať nič iné, než že nám odídu ľudia, nieže by sa vrátili, presne ako si povedala. No a tie sadzby 30 a 35 % to sú presne tie mozgy Slovenska, to sú presne tí najcennejší, najhodnotnejší, najšikovnejší, najvzdelanejší ľudia, ktorí práve robia tie inovácie. Vyháňa ich táto vláda. Niežeby aspoň robila niečo, aby sa nejakí ľudia vrátili. Vyháňa aj týchto ľudí do zahraničia, aj tí, čo sú ešte tu, im hovorí, choďte preč, lebo tu sa nedá žiť, podnikať, pracovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 17:29 - 17:29 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Tak ďakujem za slovo, pán predseda.
No ja sa odpichnem od tej dépeháčky. Jedna z najväčších šancí na rozumnú konsolidáciu, ktorá by najmenej bolela, je lepší výber daní, špeciálne hlavne DPH. No len to vyžaduje pár základných parametrov, a to je čo? Najjednoduchší systém DPH, ideálne len dve sadzby s minimom výnimiek a, samozrejme, na čo najnižšej úrovni, aby to napríklad nespôsobovalo nákupnú turistiku. No ale vláda ide úplne opačným spôsobom. Keď si zoberieme vlaňajšok, tak vlastne sa vyrobila ďalšia sadzba 19 % na potraviny ako určitá výnimka z 23 % sadzby. No a tohto roku sa z tej výnimky vlastne robí ďalšia výnimka, sa to vníma naspäť, a teda niečo bude na 23 %. Jednoducho je v tom taký chaos, že sa ani nečudujem, že je to proste takto, ako to je, ale to sú len dôsledky. Dobre, niečo sa opravilo, ale ten samotný fakt, že máme vlastne štyri sadzby DPH, aj vysoké, aj neprehľadné, to všetko vo finále spôsobuje to, že ten výber dépeháčky je podstatne nižší, ako by mohol a jednoducho tie daňové úniky sú tam proste fakt že z rôznych strán. To proste nedáva logiku. A asi aj stačí, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 16:17 - 16:35 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegyniam a kolegom.
Ako som povedal, adresná pomoc pokiaľ ju má dostať 95 % domácností, to je jednoducho oxymoron. Urobil som si teraz taký rýchly prepočet, pretože v dôvodovej správe práve k skrátenému legislatívnemu konaniu je uvedené, že pokiaľ by táto pomoc bola na budúci rok plošná, tak by stála 477 miliónov eur. Ak ju dostane 95 % obyvateľstva, tak to bude znamenať, že bude stáť iba 453 miliónov. Tento rozdiel je 23,8 milióna. No ale na to, aby sme ju urobili akože adresnou, tak budeme potrebovať zo štátneho rozpočtu 17,6 milióna, to je na to sprocesovanie, na tie IT systémy a tak ďalej. Rozdiel medzi tým, akože adresnosťou a plošnosťou, a po započítaní teda tých výdavkov, je 6,2 milióna eur, akože ušetrených. Ale pozor, toto je iba odhad, ktorý je uvedený v rámci dopadu vplyvu na štátny rozpočet, že to bude stáť iba 17,6 milióna štátny rozpočet, čo sa týka tej administrácie. Už teraz vieme, že napríklad takzvané zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom Centra odborného poradenstva v oblasti adresnej pomoci má stáť 3,1 milióna eur. Toto je zákazka alebo teda výzva, ktorú už vyhodilo ministerstvo hospodárstva a opäť bavíme sa iba o odhadovanej cene zákazky. Takže v konečnom dôsledku či plošná, alebo adresná pre 95 %, v konečnom dôsledku na tom budeme rovnako, ak nie ešte horšie, ako sme na tom boli v tomto roku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 15:48 - 15:48 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Dobrý deň, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia.
Ja som na rozprave predtým pochválil pána ministra, že naozaj nám priniesol zaujímavý návrh, ku ktorému sa môžme veľa vyjadriť a že má možnosť veľa počúvať, veľa sa dozvedieť, možnože urobiť aj nejaké patričné zmeny. Čakal som, že tie zmeny prídu už na samotných výboroch. Nakoniec, bohužiaľ, jediné zmeny v pozmeňovacích návrhoch, ktorých sme sa dočkali, boli dva teda minimálne u nás na hospodárskom výbore. Prvý sa týkal práve toho zmrazenia platov, kde už ako kolega Ondrej Dostál upozornil, tieto sa vôbec nedotkli prezidenta, nedotkli sa vlády. Dali sme preto pozmeňujúci návrh spoločne priamo na výbore, aby títo tam boli takisto zahrnutí do toho zmrazenia. Bohužiaľ, tento neprešiel. Bolo tam vysvetlenie, že pozor, veď je to úplne zbytočné, pretože oni majú predsa ústavným zákonom zmrazené platy ešte z roku 2022. No áno, ale my predsa neriešime legislatívu na jeden rok, na jedno obdobie. My riešime trvalo legislatívu a pokiaľ dôjde k zmene tohto ústavného zákona, tak rozhodne by aj toto malo byť ošetrené priamo v našej primárnej legislatíve.
Teda ďalšie zmeny sa týkali potom tých sviatkov, to znamená, päť a pol dňa bude iba v rámci sviatkov, kedy budú zatvorené obchody. Jednoducho nenašli sme tam nič také prevratné, ktoré by naozaj vedelo pomôcť tomu, aby tá konsolidácia a jej dopady na ľudí neboli až také dramatické, ako to naozaj v súčasnosti vyzerá a nielen vyzerá, ale ako to naozaj aj reálne bude.
No ale, pán minister, mám pre vás dobrú správu, a to, že vy dnes viete v rámci konsolidácie ušetriť alebo získať 400 miliónov eur, ktoré následne v rozpočte nebudete potrebovať. Nie je to niečo, čo vám hovorím ja, je to niečo, čo sme sa dozvedeli dnes na hospodárskom výbore. Pretože do parlamentu sa k nám dostal zákon o energopomoci, teda o dotáciách, ktoré by mali ľudia na budúci rok dostávať tentoraz už nie plošne, ale že vraj adresne. Tie prvotné informácie, ktoré sa k nám dostávali, boli politické a hovorili o tom, že to bude 90 až 95 % ľudí, ktorí na takéto dotácie si budú môcť siahnuť. Koniec-koncov, odkazoval na to dokonca premiér Robert Fico zo svojej dovolenky v Chorvátsku, a teda ten výpočet bol, že 435 miliónov v ťahu. No a dnes štátny tajomník nám povedal, že ale to tak vôbec nemusí byť, pretože zákon je iba akýsi všeobecný rámec, ktorý sa nastavuje nie jednorazovo, ale naozaj dlhodobo a to číslo, koľko ľudí v konečnom dôsledku túto energopomoc dostane, tak toto bude naozaj len a len na rozhodnutí vlády. Ak teda nepotrebujete riešiť nejakú politickú korupciu, tak ako sme to v minulosti videli napríklad v prípade vratiek za plyn, ktoré rozdával Robert Fico, takisto doniesol veľký balík pošty priamo na poštu a potom rozdával ľuďom 10, 20 eur, ak to teda nepotrebujete naozaj na budúci rok riešiť, tak viete v rámci nariadenia, a teda prijatia toho politického rozhodnutia, urobiť opatrenie, ktorým takúto energopomoc zminimalizujete. Nehovorím, že ľudia nepotrebujú dnes energopomoc. Koniec-koncov, naozaj dnes sa stále nachádza veľké množstvo domácností, ktoré žijú na hranici chudoby aj, bohužiaľ, kvôli vašej vláde a vašim predošlým konsolidačným balíčkom, rôznym Ficovým daniam a zvyšovaniu dépeháčky, konsolidačnej dane, ale keď sa bavíme o energetickej chudobe, tak táto bola definovaná Slovenskou akadémiou vied, že postihuje 330-tisíc domácností na Slovensku. Toto je z celkového počtu domácností 18 %. Takže ak chcete byť naozaj adresní a nie plošní, pretože pomoc, energetická pomoc pre 90 alebo 95 % ľudí a adresná pomoc to je jednoducho oxymoron, toto naozaj nemá nič spoločné s jej adresnosťou, takže naozaj na vláde viete rozhodnúť o tom, že ušetríte, dovolím si povedať, 400 miliónov eur. Ak by sme zákon o energopomoci mali už minulý rok, tak v tomto roku by to mohlo byť možnože 600 miliónov, ktoré ste mohli ušetriť v tomto roku a takisto tie opatrenia nemuseli byť také dramatické. Žiaľ, pani ministerka, takisto sme sa to dnes dozvedeli na výbore, nám minulý rok o energopomoci klamala alebo aby som bol možnože nie taký tvrdý, jednoducho blafovala. Ja vám teraz prečítam jej vyjadrenia z roku 2024, konkrétne 17. 9., niektoré domácnosti zrejme dostanú energopomoc aj v budúcom roku, stále rokujeme o výške a forme dotácie. Toto bolo takto pred rokom, plus-mínus päť dní. No a následne koncom októbra sme sa dozvedeli, že plán energopomoci je kompletne pripravený a konečné slovo bude mať akurát tak premiér Robert Fico. Pani ministerka nám na výbore povedala, máme dva druhy pomoci, jedna je plošná, tak ako sme to videli doteraz a adresná, tak aby sme naozaj reálne ušetrili a tú pomoc dostal iba ten, kto ju potrebuje, nie občan Kažimír s 20 000 platom guvernéra, ktorý si dotovanými energiami vykuroval bazén, ale naozaj iba tí, ktorí to skutočne potrebujú. Tak sme čakali, okej, no tak pre rok 2025 sa rozhodli na ministerstve hospodárstva, že tá pomoc bude zas len plošná, ale veď majú v šuflíku hotový zákon, hotový zákon o adresnej pomoci, a tak hneď v januári môže prísť do parlamentu, hneď ho prerokujeme, budeme mať v podstate celý jeden rok na to, aby sa ľudia na to pripravili vrátane tých jednotlivých dodávateľov, ktorí si takúto energopomoc budú vedieť zakomponovať do svojich systémov a ľudia sa budú vedieť pripraviť na to, koľko budú ďalší rok platiť, respektíve koľko budú dotácie. Už v tomto roku sme takto mohli ušetriť, dobre, možno nie 600 miliónov eur, pretože toto by bolo pokiaľ by tá energopomoc nebola vôbec, ale možno by to bolo aspoň tých 400 miliónov eur. Koniec-koncov, dnes máme energopomoci, ktoré štátny rozpočet vôbec nezaťažujú. Vezmite si energopomoc, dá sa to tak určite nazvať, a tou je lacná cena elektriny. Táto lacná cena elektriny sa odvíja od toho, že ešte v roku 2022 sme vyrokovali ako zástupcovia ministerstva hospodárstva v tom čase nízke ceny energií alebo teda dodávku elektriny od Slovenských elektrární za cenu 61 eur, teda za tú predkrízovú, to znamená, že naozaj to zvyšovanie cien elektriny tak, ako sme to videli 25. augusta 2023, kedy cena elektriny na trhu stála tisíc eur za megawatthodinu, tak jednoducho toto sa nijako ľudí nedotklo a nestálo to náš štátny rozpočet ani jeden jediný cent. Čiže tie opatrenia boli, boli v minulosti, boli v prípade elektriny a fungujú aj v súčasnosti. V tomto roku iba vďaka tomu, že sme so Slovenskými elektrárňami uzavreli memorandum, ste ušetrili 240 miliónov eur. Ak by takéto memorandum nebolo, ak by takáto zmluva nepokračovala, tak naozaj dnes hľadáte v rozpočte ďalších 240 miliónov eur. A podobné riešenia boli aj v prípade ostatných druhov energií. Ešte keď sme odchádzali z vlády, z ministerstva, tak sme tam nechali komplexný návrh na to, aby energopomoc bola poskytovaná iba do určitej výšky napríklad 85 % objemu elektriny, aby ľudia boli motivovaní tým šetriť. Boli tam definované aj výnimky v prípade domácností, ktoré naozaj si nemôžu dovoliť platiť aj tých 15 % energií práve za tie trhové ceny, respektíve tie čo vypočíta regulačný úrad, pretože na Slovensku stále máme regulované ceny energií. Toto nakoniec neprešlo. V minulom roku sme teda otvorili tému českého modelu, to znamená, aby ľudia si o energopomoc mohli požiadať, to znamená... počkáme na pána ministra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán minister si požiadal o, aby mohol ísť si odskočiť. Tak chcete čakať? (Reakcia vystupujúceho.)
Vyhlasujem trojminútovú technickú prestávku.


Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem.

(Prestávka.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Budeme pokračovať.
Môžte, pán poslanec, pokračovať, máte tu pána ministra.


Galek, Karol, poslanec NR SR
Ja myslím, že je naozaj dôležité, aby pán minister mal všetky tieto komplexné informácie, lebo sa bavíme naozaj o 400 miliónoch eur, ktoré nebude musieť v konečnom dôsledku použiť a toto môže znížiť ten dopad konsolidácie práve na tých najchudobnejších, ktorých táto konsolidácia najviacej postihne.
Hovoril som predtým o tom, že pani ministerka klamala, zavádzala, blafovala, akokoľvek to nazveme, že má pripravený zákon o adresnej pomoci, nakoniec nič nemala. Dnes o ňom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Dobrou informáciou je, že naozaj štátny tajomník potvrdil, že to nemusí byť 400 miliónov eur, nemusí to byť 90 alebo 95 % občanov, ktorí takúto pomoc dostanú, že to naozaj môže byť reálne adresné, že tu môže takisto zafungovať a správnym spôsobom regulácia, ktorá je dnes, bohužiaľ, politicky ovplyvňovaná a vidíme to napríklad v prípade cien plynu, ktoré sú na Slovensku, napriek tomu, že sa chválime lacným ruským plynom, drahšie ako je to v prípade Českej republiky, kde táto cena plynu je regulovaná, bavíme sa teda o cenách pred samotnou dotáciou. No ale pani ministerka blafovala aj v tomto v prípade eurofondov, tvrdila, že na energopomoc budeme môcť použiť eurofondy nevyčerpané. Bohužiaľ, aj pán štátny tajomník to dnes potvrdil, že toto možno nebude, že eurofondy budeme vedieť použiť iba asi na 17,6 milióna eur, ktoré budú súvisieť napríklad s administrovaním takejto energopomoci. Ja som presvedčený, že pokiaľ by tá energopomoc bola v nižšom objeme, tak aj týchto 17,6 milióna sa môže výrazným spôsobom znížiť a opäť vám priniesť nejaké ďalšie finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. Eurofondy máme, samozrejme, v neposlednom rade k dispozícii aj na iné veci, ktoré vieme využiť, nie na vyhadzovanie von oknom.
No a v neposlednom rade tu máme aj dodávateľov, ktorí vedia takúto pomoc zefektívniť. Určite efektívnejšia by bola napríklad v prípade, ak by to fungovalo na báze toho českého modelu. Český model veľmi rýchlo priblížim, 30 % výdavkov z príjmov domácnosti pokiaľ sú preukázateľne použité práve na výdavky súvisiace s bývaním alebo 35 % v prípade Prahy, tak tieto vedia byť alebo všetko nad to vie byť preplatené. Koniec-koncov, toto môže byť automaticky nárokovateľné a odpadá tam nejaká zdĺhavosť týchto procesov. Videli sme to v prípade napríklad dotácií, ktoré súviseli s nájomným. Robili sme to v prípade nájomného pre podnikateľov počas covidu, kedy títo podnikatelia si o nájomné požiadali a automaticky ho dostali a až následne sme zisťovali, či to bolo vyplatené oprávnene alebo nie. Pokiaľ nie, takúto pomoc museli vrátiť. Toto isté by sa mohlo udiať aj v prípade energopomoci a samotných dotácií.
Takže, pán minister, dnes vám stačí na to, aby ste ušetrili 400 miliónov eur, na jednej strane, áno, najprv prijať tento zákon, o ktorom pani ministerka vravela, že ho mala hotový už minulý rok v októbri, dnes nám štátny tajomník potvrdil, že to tak nebolo, prijať, aby teda bol prijatý tu v Národnej rade a následne budete musieť toto celé zrealizovať vo forme nariadenia, ktoré bude reálne ušité alebo teda pripravené pre tých, ktorí túto energopomoc potrebujú. SAV-ka povedala, že to je 18 % domácností, teda 330-tisíc. Ušetríte 400 miliónov eur.
Ako tieto peniaze miniete, využijete, o čo znížite alebo ktoré opatrenia škrtnete, to už je, samozrejme, na vás. Myslím, že kolegovia vám predo mnou, ktorí sú trocha zdatnejší v tých financiách, jasne definovali, ktorým smerom by ste sa mohli uberať. A nebavíme sa iba o konsolidácii v tomto roku, bavíme sa aj o konsolidáciách na ďalšie obdobia, kde takisto samotná energopomoc môže byť omnoho účelnejšia.
Toľko odo mňa, 400 miliónov myslím, že nie je na zahodenie. Hovorili o tom už aj moji kolegovia a verím, že sa k tomu ešte v rámci diskusie dostaneme. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 15:48 - 15:58 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Hargaš, čo sa týka tej zámeny štátnych sviatkov, počas ktorých sa má pracovať, tak bol podaný poslanecký návrh, ktorý mal predniesť pán poslanec Saloň, ktorý nahrádzal 6. január 15. septembrom, ale teda podľa mojich informácií už bol aj stiahnutý, teda nájdete ho na webovej stránke, tam je zverejnený, ale už tuto medzi papierovo vytlačenými alebo teda vytlačenými návrhmi, ktoré sú pri prezenčke, sa už nenachádza, lebo zase ešte ho idú nejako meniť.
Chcel by som upresniť, že ministri si nejdú zmrazovať platy, ministri si iba zvýšili paušálne náhrady, keďže majú platy zmrazené v dôsledku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ten návrh, ktorý je v spoločnej správe sa týka zmrazovania platov iba poslancov, nie aj ministrov, nie aj pána prezidenta.
Čo bránilo koalícii šetriť doteraz? No tak oni šetria, len keď musia, lebo predstierajú šetrenie, len keď musia, im je to cudzie. Takže rozumiem tomu, že sami z vlastnej iniciatívy s ničím takým neprichádzajú.
A pán poslanec Pročko, no určite sa teda nezhodneme o tom, že či tie vlády v minulom volebnom období boli skvelé. Keby boli také skvelé, tak dnes tu zrejme nemáme štvrtú vládu Roberta Fica a nezhodneme sa ani v tom, že nemyslím si, že stačí nekradnúť. Proste treba šetriť, treba hospodáriť zodpovedne, treba myslieť na to, že keď štát niekomu dáva nejaké peniaze, predtým ich musí niekomu inému zobrať. A nemusí ich dávať iba svojim ľuďom, ale problém je, ako sa s nimi hospodári.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2025 15:21 - 15:21 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, poďme pokračovať v plodnej diskusii, ako to uviedol predseda poslaneckého klubu SMER-u pán poslanec Richter, keď prichádzal s návrhom na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní. Vládna koalícia zarezala rozpravu o skrátenom legislatívnom konaní a rozhodla o tom, že sa predčasne ukončí. Áno, umožňuje jej to zákon o rokovacom poriadku, ale tento inštitút predčasné skončenie rozpravy by mal byť využívaný naozaj iba vo výnimočných prípadoch. Tak to bolo až do tohto volebného obdobia. V tomto volebnom období sa ukončenie rozpravy na návrh troch poslaneckých klubov využíva ako úplne bežná praktika, keď má koalícia pocit, že opozícia rozpráva príliš dlho.
Mňa na tom zaujalo, že akým spôsobom poslanci koalície zdôvodňovali ten návrh na ukončenie rozpravy. Pán poslanec Ľupták ma v ktoromsi médiu pochválil, že ja som jediný hovoril k veci, ostatní hovorili mimo témy skráteného legislatívneho konania. Tak by ma to aj potešilo, že niektorý z koaličných poslancov ocení moje vystupovanie, a potom som skoro tie isté slová počul v televíznej diskusii s pánom poslancom Michelkom, ktorý hovoril, že opoziční poslanci hovorili úplne od veci, s výnimkou tuto pána poslanca Dostála. To už vyzeralo, ako keby dostali nejaký komunikačný manuál, že čo majú hovoriť. A ja som pritom počul viaceré vystúpenia opozičných poslancov, ktorí boli úplne k veci, ani o milimeter sa neodchýlili, pani poslankyňa Števulová sa hlási, áno, jej vystúpenie bolo presne také. Ale to už nemali napísané v tom komunikačnom manuáli, tak to nespomenuli. A aj ďalší poslanci, ktorí išli viacej do obsahu, no veď keď diskutujem k návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak nemôžem si úplne odmyslieť, že hovorím aj o obsahu toho návrhu, lebo inak neviem posúdiť či sú, alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A keď tak opoziční poslanci a poslankyne v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu robili, tak ich predsedajúci pravidelne upozorňovali na to, aby sa držali veci, aby sa neodchyľovali od témy, ktorou je návrh na skrátené legislatívne konanie.
Po zarezaní rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu prišlo prvé čítanie, ktoré bolo na návrh pána poslanca Richtera obmedzené na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach slovenského parlamentu znamená niečo okolo šiestich hodín, pretože kým opozícii ten čas nestačí a zvyčajne ho vyčerpá až do poslednej sekundy a zásadne sa tým obmedzí možnosť diskutovať o téme, tak z koalície sa málokedy niekto vyjadruje. V tej rozprave v prvom čítaní vystúpilo niekoľko poslancov strany SMER - sociálna demokracia, väčšinou z poslaneckého klubu SMER-u, ale teda aj z poslaneckého klubu SNS smerácky poslanec pán Muňko vystúpil, ale nikto iný. HLAS aj Slovenská národná strana dávajú ruky preč od tej diskusie, nevidíme ich tu ani dnes, nikto z nich nie je písomne prihlásený do rozpravy, pochybujem, že sa niekto z nich prihlási ústne, pochybujem, že budeme počuť nejaké faktické poznámky od poslancov HLAS-u alebo Slovenskej národnej strany, akoby sa ich konsolidácia netýkala, akoby nechceli byť vôbec spájaní s tým, čo tu pán minister Kamenický do parlamentu priniesol.
Ale čo ma osobne veľmi zaujalo, bolo to cynické zdôvodnenie, ktoré pán poslanec Richter pripojil k svojmu návrhu na obmedzenie rozpravy v prvom čítaní na dvanásť hodín, keď povedal, že aspoň bude priestor na plodnú diskusiu vo výboroch. No tak som si povedal, dobre. No a ako to dopadlo? Toto sa udialo v stredu, vo štvrtok ráno o ôsmej rokoval výbor pre financie a rozpočet, čiže gestorský výbor, kde by o tom mala byť najdlhšia a najobsiahlejšia debata, rokoval od ôsmej hodiny ráno do deviatej hodiny, lebo o deviatej začínalo plénum. Čiže o zásadnom návrhu zákona, ktorým sa zvyšujú dane, odvody, od ľudí sa ťahajú ďalšie peniaze, vo finančnom výbore trvala diskusia jednu hodinu, to muselo stačiť. A to bol ešte najveľkorysejší výbor, lebo potom všetky ostatné výbory, ktoré sa zaoberali návrhom konsolidačného zákona v druhom čítaní, mali už na svoje rokovanie vyhradený kratší čas.
Vo štvrtok o jednej bol zvolaný ústavnoprávny výbor, ktorého som členom a predpokladal som, že tú plodnú diskusiu, ktorú nám sľúbil pán poslanec Richter, budem môcť absolvovať aspoň v ústavnoprávnom výbore, že sa budem môcť pýtať na veci, ktoré ma zaujímajú, upozorniť na veci, ktoré vidím ako problematické. Čuduj sa svete, ústavnoprávny výbor sa nekonal. Až na pani podpredsedníčku neprišiel žiadny koaličný poslanec, a tak sa výbor neuskutočnil. Považujem za obzvlášť perfídne zo strany pána predsedu, že zvolá výbor na čas, keď on sám vie, že sa nebude môcť rokovania zúčastniť alebo sa nebude chcieť rokovania zúčastniť. To, že koalícia obštruuje mimoriadne výbory, ktoré zvolá opozícia a ktoré majú byť o témach, ktoré sú koalícii nepríjemné, na to sme si už zvykli. Nie zvykli, že by sme to akceptovali, ale vieme, že sa tak deje. Ale toto je nový stupeň, koalícia už bojkotuje a obštruuje aj rokovanie výborov, na ktorých sa rokuje o vládnom návrhu zákona.
Tak som si povedal, že keď nemôžem sa zúčastniť rokovania svojho ústavnoprávneho výboru, tak pôjdem diskutovať na iné výbory, ktoré mali pridelený tento návrh zákona. Zákon o rokovacom poriadku umožňuje poslancom zúčastňovať sa aj na rokovaní iných výborov, takých, v ktorých nie sú členmi, a majú tam dokonca aj možnosť vystúpiť, nemôžu tam hlasovať, ale, samozrejme, že prednosť majú členovia výboru. No tak som o pol druhej išiel na výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ten mal vyhradené na svoje rokovanie pol hodinu, lebo o druhej začínalo plénum, a teda keď je plénum, nemôžu rokovať výbory, tak som trpezlivo čakal, kým sa pýtali a vyjadrovali členovia výboru. A zrazu kde nič, tu nič, bola štrnásta hodina, začalo plénum, výbor skončil bez toho, aby som ja mohol povedať čo i len slovo. Tak som si hovoril, nič to, veď v pondelok, keď nerokuje plénum, je zvolané zasadnutie ďalších dvoch výborov, ktoré majú tento návrh pridelený. O pol tretej rokoval výbor pre sociálne veci, ktorému predsedá pán poslanec Richter, a zasa bola na jeho rokovanie vyčlenená zhruba pol hodina, lebo o tretej už rokoval alebo začalo rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti. Potom čo vystúpili členovia výboru, pán poslanec Richter ako predseda výboru umožnil položiť niekoľko otázok aj mne a vyjadriť sa. Nedostal som odpovede na všetky moje otázky, na niektoré vyjadrenia či už kolegov z koalície by som aj zareagoval, ale už nebol veľmi priestor, lebo už medzičasom rokoval aj hospodársky výbor. V rámci rokovania toho sociálneho výboru som poskytol právne poradenstvo pani poslankyni Vaľovej, ktorá sa ma pýtala, že kde vo Vatikánskej zmluve je uvedené, že 6. január má byť dňom pracovného pokoja, tak som si najprv myslel, že ma skúša, že ma chce nachytať na hruškách, lebo že to tam nie je, a že teda všetci, ktorí hovorili, že 6. január je krytý Vatikánskou zmluvou, sa mýlili a ona odhalila, že to tak nie je. No tak som si našiel Vatikánsku zmluvu, našiel som si, že v ktorom článku to je a povedal som jej to, a potom som zistil, že ona ma nechcela nachytať na hruškách, ona sa len pýtala, že kde to je, aby to mohla použiť v ďalších diskusiách, lebo aj ona je proti tomu, aby 6. január bol pracovným dňom.
No a potom som prišiel nakoniec na výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý rokoval od tretej, dovtedy rokoval bez štátneho tajomníka ministerstva financií Radovana Majerského. Poslanci výboru predtým diskutovali, hovorili o pozmeňujúcich návrhoch a keď sme prišli, tak mali otázky na štátneho tajomníka, samozrejme, že som ich nechal dohovoriť a keď skončili, tak som chcel reagovať, ale keďže tam bola plná zasadačka, ja som sedel nabok alebo za predsedom výboru pánom Puci, tak on si ma nevšimol a ukončil rozpravu. A ja som protestoval a dožadoval sa možnosti vystúpiť, lebo moje otázky neboli zodpovedané a vysvetľoval som, že pán poslanec Richter nám sľuboval plodnú diskusiu na výboroch, a keďže nebol ústavnoprávny výbor, tak musím chodiť po iných výboroch a pokúšať sa tam vystupovať a naťahovať čas, teda predlžovať čas, ktorý by rokovali tie výbory bezo mňa, lebo ja keby som mal možnosť diskutovať na ústavnoprávnom výbore, tak nemám potrebu chodiť po iných výboroch, a teda pán poslanec Puci to hneď zobral tak, že ja som sa priznal, že idem naťahovať čas a rovno dal hlasovať.
Takže začal to pán poslanec Richter ako predseda poslaneckého klubu SMER-u, pekne to zvŕšil pán poslanec Puci ako predseda poslaneckého klubu HLAS-u tým, že mi znemožnil povedať pár slov. Chcel som sa vyjadriť k trom veciam, ktoré ešte zostali nedopovedané zo sociálneho výboru, ale museli sme skončiť. A nemuseli sme skončiť preto, že zasadalo plénum a nemohol už ďalej výbor pokračovať, ako sa to stalo výboru pre verejnú správu, ani to, že neprišli koaliční poslanci ako na ústavnoprávny výbor, ale jednoducho preto, že pán poslanec Puci si povedal, že stačilo, stráž je unavená, poslanci rozíďte sa. To inak tak vystihuje prístup vládnej koalície k diskusii v parlamente, keď po boľševickej revolúcii v Rusku v 17-tom roku sa v januári zišlo ústavodarné zhromaždenie, tak námorník Anatoli Zhelezniakov po pár hodinách diskusie povedal, že stráž je unavená, poslanci sa rozišli a odvtedy sa ďalších 70 rokov, vyše 70 rokov, žiadny demokraticky zvolený parlament v Rusku nezišiel.
No a teda vyzerá to, že stráž bude unavená aj tentoraz, veľmi pochybujem, že táto rozprava skončí normálnym spôsobom, teda že sa vyčerpajú všetky prihlášky do rozpravy a keď sa to bude naťahovať, že koalícia si nenájde spôsob, akým opäť skrátiť našu diskusiu. Na hlasovaní o jedenástej boli na ďalšiu schôdzu odkopnuté všetky správy, ktoré boli terminované na ďalšie rokovacie dni tohto týždňa, tak by som si tipol, že si koalícia už pripravuje priestor pre to, aby schôdza skončila v piatok a aby všetky body, ktoré budú neprerokované, zväčša návrhy opozičných poslancov, boli presunuté na ďalšiu schôdzu. A ďalšia vec, ktorú spravili, že zaradili na program tejto schôdze uznesenie, ktorým idú odvádzať pozornosť, návrh uznesenia, ktorým sa parlament má zaoberať, údajnou kauzou mamy predsedu Progresívneho Slovenska pána Šimečku, to je teraz dôležité, nie je dôležité hovoriť o konsolidácii, nie je dôležité hovoriť o neadresnej energopomoci, ktorá sa vydáva za adresnú energopomoc, dôležité je hovoriť o mame pána Šimečku. A teda nečudujem sa SMER-u, u nich je to teda úplne bežná politická stratégia, nečudujem sa ani Slovenskej národnej strane, ale trošku sa čudujem HLAS-u, že sa na tomto je ochotné podieľať.
No a keďže sme v druhom čítaní, tak by som chcel pár slov povedať aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené či už vo výboroch, alebo budú predložené v pléne. Vo výbore prešiel návrh na zmrazenie platov poslancov. V poriadku, keď sa budú zmrazovať platy iným zamestnancom štátnej správy alebo teda štátu, tak je úplne namieste, aby boli zmrazené platy aj poslancov, ale prečo nie členom vlády, prečo nie pánovi prezidentovi? Pozdravujem predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý má návrh na to, aby sa plat prezidentovi znížil, a teraz v podstate zrejme Slovenská národná strana súhlasila s tým, že ani len zmrazovať sa plat pána prezidenta nebude. A platy členov vlády sú, samozrejme, zmrazené v dôsledku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo ale neznamená, že o rok alebo o dva, lebo tam ide o zmrazenie platov na dva roky, nebudú rozmrazené. Aj na to existujú spôsoby a, samozrejme, že u členov vlády je hlavný problém, že si neúmerne navýšili paušálne odmeny vlastným uznesením.
Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý už bol predložený v pléne a ako som sa dozvedel, už bol medzičasom aj stiahnutý, sa týka tých sviatkov, keď sa má pracovať. Vo vládnom návrhu jeden z nich je 6. január, a teda stretlo sa to s dosť veľkou mierou kritiky a ja som sa, to bola jedna z tých vecí, ktoré som sa chcel spýtať napríklad na výbore pre hospodárske záležitosti, lebo položil som tú otázku na sociálnom výbore, nedostal som na to žiadnu odpoveď okrem toho, že koalícia ešte rokuje, lebo je to v rozpore s Vatikánskou zmluvou. No a pán poslanec Saloň navrhol, že dobre, 6. január zostane voľno, ale 15. september bude ten, čo si vyžrebuje, že bude pracovným dňom. A ja tu teda nejdem hodnotiť, z vecného hľadiska však možno by bolo lepšie keby bol 15. september pracovným dňom miesto 6. januára, ale v rozpore s Vatikánskou zmluvou je jedno aj druhé a medzinárodné zmluvy majú prednosť pred našou vlastnou legislatívou. No tak sa teda pýtam, ja neviem či pána ministra alebo niekoho, kto mi odpovie, že ako môžeme dať do zákona niečo, čo je v rozpore s medzinárodnou zmluvou? Lebo aj 6. január, aj 15. september v rozpore so základnou zmluvou so Svätou stolicou nepochybne sú.
No a to, čo je zaujímavé a možno aj symbolické, je zmena zdaňovania fyzických osôb a návrat k plnohodnotne progresívnej dani. Niežeby to, čo sme mali dnes v právnom systéme, bola rovná daň, ktorú zaviedla druhá Dzurindova vláda za čias ministrovania Ivana Mikloša, ani vo vzťahu k DPH, ani vo vzťahu k dani z príjmov, toto už dávno nie je rovná daň, ale po tejto zmene, po tomto konsolidačnom balíčku bude rovná daň definitívne mŕtva až kým ju nejaká iná rozumnejšia vláda zasa neobnoví a budeme tu mať plnohodnotne progresívnu daň. Až sa človek čuduje, že sociálnodemokratické vlády, ktoré sú pri moci s drobnými prestávkami od roku 2006, prichádzajú až po devätnástich rokoch s takýmto opatrením, lebo tak sa hovorí, že ľavicové strany by mali mať bližšie k progresívnemu zdaneniu. Mali možnosť to dávno zmeniť a nezmenili to, lebo daňová reforma, ktorej súčasťou bola rovná daň, zjednodušenie daňového systému, fungovala. Pričinila sa o to, že slovenská ekonomika prosperovala spolu s ďalšími faktormi, ako je členstvo v Európskej únii, dobré hospodárske časy celkovo, ale aj tie reformy, ktoré sa udiali za Ivana Mikloša a za vlád Mikuláša Dzurindu prispeli k tomu, že slovenská ekonomika rástla a rovná daň bola takým ich najviditeľnejším symbolom. Teraz ide vláda postupovať úplne opačným smerom, dlhodobo deformovala rovnú daň, teraz ju úplne zareže, komplikuje daňový systém, zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie a ničí tým základy hospodárskeho rastu, základy prosperity a zvyšovania životnej úrovne. Čiže môžete sa tváriť, že konsolidujete, ale v skutočnosti tým iba spôsobíte problémy slovenskej ekonomike a dôsledkom bude zbrzdenie rastu, stagnácia, možno recesia a znižovanie životnej ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 15:21 - 15:21 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Pán poslanec Jakab, no zrejme sa celkom nezhodneme na hodnotení úspešnosti finančnej politiky v predchádzajúcom volebnom období, ale určite sa zhodneme na tom, že je absolútne neprimerané a nekorektné zo strany ministra financií za stranu SMER - sociálna demokracia, keď všetku vinu za rozvrat verejných financií hádže na vlády v predchádzajúcom volebnom období a úplne pri tom opomína zásadný podiel SMER-om vedených vlád, vlád, ktorých ministri financií pochádzali zo strany SMER - sociálna demokracia, na tom, ako sa vyvíjal deficit, ako sa Slovensko zadlžovalo a že je úplná demagógia zo strany pána ministra Kamenického ak tvrdí, že oni zlepšovali verejné financie, oni odovzdali krajinu v dobrej finančnej kondícii, keď odchádzali pri moci, pretože to, z čoho oni benefitovali, bol dobrý ekonomický vývoj na celom svete v tom období a boli reformy, ktoré sa tu udiali ešte za vlád Mikuláša Dzurindu, nie za ich vlád. A v tom období, keď iné krajiny mali deficit oveľa nižší alebo vyrovnane hospodárili, alebo mali dokonca prebytkový rozpočet, čo bol trend v tom období pred príchodom kríz, ktoré nasledovali po roku 2020, tak v tom čase sa smerácke vlády nedokázali prepracovať k tomu, aby sme mali nieže prebytkový, ale ani len vyrovnaný rozpočet. A nie preto, že sa to nedalo, neboli toho schopní, to je jednoznačne zodpovednosť vlád SMER-u a z nej sa nemôžu dnes vyviňovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2025 12:56 - 12:56 hod.

Marcinková Vladimíra