Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tejto téme čisto preto, že naozaj všetko, čo už k nej sa dalo povedať, bolo povedané, ale vzhľadom na to, že naši priatelia a kolegovia z rôznych strán zvolili stratégiu, že akákoľvek nepravda bude vypovedaná veľakrát, nie stokrát, ale veľakrát, zostane zapamätaná, tak treba v záujme pravdy trošku vystúpiť aj na opačnej, opačnej strane. Takže dovoľte mi...
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tejto téme čisto preto, že naozaj všetko, čo už k nej sa dalo povedať, bolo povedané, ale vzhľadom na to, že naši priatelia a kolegovia z rôznych strán zvolili stratégiu, že akákoľvek nepravda bude vypovedaná veľakrát, nie stokrát, ale veľakrát, zostane zapamätaná, tak treba v záujme pravdy trošku vystúpiť aj na opačnej, opačnej strane. Takže dovoľte mi možno len pár myšlienok, ktoré zatiaľ zazneli málo alebo menej v tejto rozprave, a zároveň mi dovoľte sa vysporiadať možno s niektorými tvrdeniami, ktoré sa objavujú a jednoducho nie sú pravdivé.
Prvá námietka, ktorá sa objavuje, je, že prechod na verejnú voľbu generálneho prokurátora je nedemokratická, bezprecedensná. Tak tu treba uviesť, že 10. decembra 2009 zvolila táto Národná rada, resp. jej predchádzajúca verzia, guvernéra Národnej banky Slovenska verejným hlasovaním, a to hlasmi poslancov SMER-u, HZDS a SNS, a všetci členovia dnešní klubu SMER-u, ktorí boli aj vtedy poslancami, hlasovali v tejto verejnej voľbe, žiadny z nich nevystúpil s kritikou tejto verejnej voľby a ani teda sa neskôr nevyjadril, že by ľutoval tento svoj nedemokratický krok. Pričom dúfam, že sa zhodneme, že guvernér centrálnej banky je svojou dôležitosťou aj svojou politickou nestrannosťou rovnako dôležitá a nepolitická funkcia ako generálny prokurátor. Rovnako aj dosiaľ v histórii Slovenskej republiky, dokonca, povedal by som, možno ešte viac ako pri generálnom prokurátorovi bola aj rešpektovaná táto jeho apolitická charakteristika.
Takže ja by som povedal, to nedokazuje, že verejná voľba generálneho prokurátora je dobrá vec, k tomu sa ešte dostanem, či je to dobrá vec, ale len to ukazuje, že treba trošku možno vážiť slová, lebo naozaj, keď je človek dlhšie v parlamente, naakumulujú sa mu tie hlasovania a potom si ľahko môže šliapať buď po jazyku, alebo aspoň po tých svojich hlasovaniach, alebo po obojom.
Druhý bod, čo by som chcel povedať, druhá kritika je, že opatrenie je nesystémové, lebo reaguje len na konkrétne kauzy, konkrétnu kauzu, ktorú sledujem v posledných mesiacoch. Toto tvrdenie je pravdivé, ale irelevantné. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
V demokracii to tak chodí a chodí to tak za každej vlády, že kauzy spúšťajú systémové zmeny. Keby kauzy nespúšťali systémové zmeny, tak väčšinu reforiem alebo zmien, či už Radičovej vlády, alebo Ficovej vlády, alebo Dzurindovej vlády, v oblastiach, o ktorých sa bavíme, sa nikdy nestanú. Mohol by som menovať veľmi veľa príkladov od všetkých vlád, keby presne na základe toho, a treba povedať, že práve bývalý premiér Fico bol toho majster, že teda na základe konkrétností robiť zmenu systému. Takže toto tvrdenie je pravdivé, ale nie relevantné.
Tretie tvrdenie je, že je nevhodné a neprípustné meniť pravidlá uprostred hry. Tak tam s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ by sme naozaj mali otvorenú voľbu a zmenili ešte bežiacu voľbu, ale ako bolo už viackrát zdôraznené, tie voľby sa menia a opakujú. A navyše máme minimálne jeden precedens, proti ktorému sa tiež nevyslovoval vtedy, myslím si, nikto zo SMER-u, teda SMER vtedy ešte neexistoval, ale pán Fico, ale aj viacerí dnešní jeho predstavitelia boli už na scéne, a to je precedens priamej voľby prezidenta.
Ak si pamätáte, v roku ´98 Národná rada nevedela opakovane zvoliť prezidenta Slovenskej republika a po voľbách koalícia, hoci mala vtedy 90 hlasov na to, aby ho zvolila, sa rozhodla, že ho bude voliť priamo, a schválila tento, schválila zmenu voľby tiež, kým nebol zvolený prezident. Nepamätám si, že by pán Robert Fico, ktorý vtedy bol aktívnym politikom, bol v Národnej rade, protestoval a povedal, že nie, najprv treba prezidenta dovoliť obvyklým spôsobom a až budúceho prezidenta môžme voliť inak. Takisto si nepamätám, že by povedal niekto iný z predstaviteľov dnešných SMER-u, ktorý bol vtedy akýmkoľvek spôsobom verejne činný.
Takže dovoľte mi týmto sa vyrovnať s najčastejšími námietkami. Ale ako som už spomenul, žiadny z týchto dôvodov nie je dôvod za, lebo to sú, je len vysvetlenie, prečo tie argumenty proti sú nedôveryhodné.
Skúsme sa teraz pozrieť na to, prečo áno. Prečo napríklad ja osobne budem hlasovať za túto zmenu navrhnutú kolegami poslancami. V prvom rade chcem povedať, že je to zmena, ktorá je filozoficky v súlade s celkovým koaličným ťahom na zvýšenie transparentnosti vo verejnom sektore. To opäť neznamená, že je to automaticky správne, ale rozhodne to nie je niečo, čo je tejto koalícii cudzie. Táto koalícia zaviedla zverejňovanie rozhodnutí a postupov v obrovskom množstve sektorov. A kto ako hlasuje alebo kto je v akých komisiách, kto o čom rozhoduje, podľa čoho rozhodol, je niečo, čo vo všeobecnosti dávame systematicky verejnosti pod kontrolu.
To znamená, z tohto pohľadu je to síce riešenie, ktoré bolo prijaté po konkrétnej kauze s pánom generálnym prokurátorom, ale je to riešenie, ktoré je v súlade s filozofiou tejto koalície.
Napriek tomu som sa zamyslel, ako by to riešil asi pán Fico, keby bol dnes pri moci a mal by tento problém. Či by to riešil rovnako, alebo by našiel nejaké iné riešenie. A priznám sa, že to bolo otázka, ktorá ma pri príprave tohto prejavu zamestnala najdlhšie, lebo som nevedel prísť na to, ako by to pán Fico vyriešil. Pretože ak si naozaj človek prečíta ústavu, prečíta si rôzne iné ustanovenia, veľmi iná cesta z tohto nie je.
No a potom mi to napadlo. Pán Fico by to neriešil, pretože pán Fico má iný prístup k politike. Pán Fico by sa dohodol s kýmkoľvek, ktokoľvek by bol v tej pozícii, v akej bol pán Trnka donedávna, pretože preňho vzájomná beztrestnosť, podiel na moci a, by som povedal, účinná imunita je oveľa dôležitejšia ako zlepšenie právnosti v tomto štáte. Takže on by úprimne s tým problém nemal a uznávam, že takýto problém by on nikdy riešiť nemusel.
To, že táto koalícia tento problém riešiť musí, je výsledkom toho, že našla v sebe silu, až prekvapujúcu, vzoprieť sa a nepristúpila na hru, že pán Trnka bude aj tak zvolený a že osobu generálneho prokurátora určia zákulisné záujmy a zneužívanie moci na prokuratúre, ale sa rozhodla, že to, kto bude generálny prokurátor, určia demokraticky zvolení zástupcovia tejto krajiny naozaj a verejne.
SMER na takýto postup nemal a nemá, vie si len osvojiť aj to najhoršie v snahe zachovať si moc. To, že nejde o výnimku, ukazuje aj pán Harabin. Keby išlo len o pána Trnku, môžeme hovoriť, že ide možno o nejakú výnimočnú situáciu, o nejaký individuálny, ale to, by som povedal, s akým nadšením si strana SMER za posledného polroka osvojila aj osobu pána Harabina, ukazuje jeho systémový prístup. A ten prístup možno charakterizovať tak, že akokoľvek je daný človek morálne opotrebovaný, odborne nie úplne spôsobilý a, by som povedal, reputačne skompromitovaný, pokiaľ je ochotný byť naším spojencom, budeme my jeho spojencom, a to do akéhokoľvek roztrhania tela.
Len tak sa môže stať, že niekto, ospravedlňujem sa, nie je tu, ale to jeho problém, pán Čaplovič, ktorý si inak kultivuje imidž slušného, kultivovaného politika, je ochotný prednášať prejavy pána Harabina v tomto parlamente. Je to prejav, by som povedal, určitej až straty súdnosti a naozaj ochoty osvojiť si, adoptovať si, ako v starom Ríme, ľudí, ktorí sú nedôveryhodní nielen pre nás, čo sme tu, nielen pre nejaké imaginárne bratislavské elity, ale sú nedôveryhodní aj pre celé Slovensko, pretože celé Slovensko mohlo sledovať v priamom prenose ich konanie.
Takže to sú dôvody, prečo ja osobne bez jasania, bez slávobrány, ale so 100-percentnou istotou podporím verejnú voľbu. Nie preto, že by to našu demokraciu teraz posúvalo na nejaký úžasný nový Olymp, ale preto, že je to jediné, jediné riešenie toho závozu, do ktorého sme sa v posledných rokoch ocitli. Je to jediné riešenie, iné ako to, dohodnúť sa so zlom, je poraziť ho. To, či ho nahradí dobro, to nevieme dnes zaručiť, ale dúfam, že za to budeme všetci bojovať, ale demokracia často postupuje vpred už len tým, že porazí zlo. A to je naším cieľom dneska.
Ďakujem.
Skryt prepis