Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tejto téme čisto preto, že naozaj všetko, čo už k nej sa dalo povedať, bolo povedané, ale vzhľadom na to, že naši priatelia a kolegovia z rôznych strán zvolili stratégiu, že akákoľvek nepravda bude vypovedaná veľakrát, nie stokrát, ale veľakrát, zostane zapamätaná, tak treba v záujme pravdy trošku vystúpiť aj na opačnej, opačnej strane. Takže dovoľte mi možno len pár myšlienok, ktoré zatiaľ zazneli málo alebo menej v tejto rozprave, a zároveň mi dovoľte sa vysporiadať možno s niektorými tvrdeniami, ktoré sa objavujú a jednoducho nie sú pravdivé.
Prvá námietka, ktorá sa objavuje, je, že prechod na verejnú voľbu generálneho prokurátora je nedemokratická, bezprecedensná. Tak tu treba uviesť, že 10. decembra 2009 zvolila táto Národná rada, resp. jej predchádzajúca verzia, guvernéra Národnej banky Slovenska verejným hlasovaním, a to hlasmi poslancov SMER-u, HZDS a SNS, a všetci členovia dnešní klubu SMER-u, ktorí boli aj vtedy poslancami, hlasovali v tejto verejnej voľbe, žiadny z nich nevystúpil s kritikou tejto verejnej voľby a ani teda sa neskôr nevyjadril, že by ľutoval tento svoj nedemokratický krok. Pričom dúfam, že sa zhodneme, že guvernér centrálnej banky je svojou dôležitosťou aj svojou politickou nestrannosťou rovnako dôležitá a nepolitická funkcia ako generálny prokurátor. Rovnako aj dosiaľ v histórii Slovenskej republiky, dokonca, povedal by som, možno ešte viac ako pri generálnom prokurátorovi bola aj rešpektovaná táto jeho apolitická charakteristika.
Takže ja by som povedal, to nedokazuje, že verejná voľba generálneho prokurátora je dobrá vec, k tomu sa ešte dostanem, či je to dobrá vec, ale len to ukazuje, že treba trošku možno vážiť slová, lebo naozaj, keď je človek dlhšie v parlamente, naakumulujú sa mu tie hlasovania a potom si ľahko môže šliapať buď po jazyku, alebo aspoň po tých svojich hlasovaniach, alebo po obojom.
Druhý bod, čo by som chcel povedať, druhá kritika je, že opatrenie je nesystémové, lebo reaguje len na konkrétne kauzy, konkrétnu kauzu, ktorú sledujem v posledných mesiacoch. Toto tvrdenie je pravdivé, ale irelevantné. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
V demokracii to tak chodí a chodí to tak za každej vlády, že kauzy spúšťajú systémové zmeny. Keby kauzy nespúšťali systémové zmeny, tak väčšinu reforiem alebo zmien, či už Radičovej vlády, alebo Ficovej vlády, alebo Dzurindovej vlády, v oblastiach, o ktorých sa bavíme, sa nikdy nestanú. Mohol by som menovať veľmi veľa príkladov od všetkých vlád, keby presne na základe toho, a treba povedať, že práve bývalý premiér Fico bol toho majster, že teda na základe konkrétností robiť zmenu systému. Takže toto tvrdenie je pravdivé, ale nie relevantné.
Tretie tvrdenie je, že je nevhodné a neprípustné meniť pravidlá uprostred hry. Tak tam s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ by sme naozaj mali otvorenú voľbu a zmenili ešte bežiacu voľbu, ale ako bolo už viackrát zdôraznené, tie voľby sa menia a opakujú. A navyše máme minimálne jeden precedens, proti ktorému sa tiež nevyslovoval vtedy, myslím si, nikto zo SMER-u, teda SMER vtedy ešte neexistoval, ale pán Fico, ale aj viacerí dnešní jeho predstavitelia boli už na scéne, a to je precedens priamej voľby prezidenta.
Ak si pamätáte, v roku ´98 Národná rada nevedela opakovane zvoliť prezidenta Slovenskej republika a po voľbách koalícia, hoci mala vtedy 90 hlasov na to, aby ho zvolila, sa rozhodla, že ho bude voliť priamo, a schválila tento, schválila zmenu voľby tiež, kým nebol zvolený prezident. Nepamätám si, že by pán Robert Fico, ktorý vtedy bol aktívnym politikom, bol v Národnej rade, protestoval a povedal, že nie, najprv treba prezidenta dovoliť obvyklým spôsobom a až budúceho prezidenta môžme voliť inak. Takisto si nepamätám, že by povedal niekto iný z predstaviteľov dnešných SMER-u, ktorý bol vtedy akýmkoľvek spôsobom verejne činný.
Takže dovoľte mi týmto sa vyrovnať s najčastejšími námietkami. Ale ako som už spomenul, žiadny z týchto dôvodov nie je dôvod za, lebo to sú, je len vysvetlenie, prečo tie argumenty proti sú nedôveryhodné.
Skúsme sa teraz pozrieť na to, prečo áno. Prečo napríklad ja osobne budem hlasovať za túto zmenu navrhnutú kolegami poslancami. V prvom rade chcem povedať, že je to zmena, ktorá je filozoficky v súlade s celkovým koaličným ťahom na zvýšenie transparentnosti vo verejnom sektore. To opäť neznamená, že je to automaticky správne, ale rozhodne to nie je niečo, čo je tejto koalícii cudzie. Táto koalícia zaviedla zverejňovanie rozhodnutí a postupov v obrovskom množstve sektorov. A kto ako hlasuje alebo kto je v akých komisiách, kto o čom rozhoduje, podľa čoho rozhodol, je niečo, čo vo všeobecnosti dávame systematicky verejnosti pod kontrolu.
To znamená, z tohto pohľadu je to síce riešenie, ktoré bolo prijaté po konkrétnej kauze s pánom generálnym prokurátorom, ale je to riešenie, ktoré je v súlade s filozofiou tejto koalície.
Napriek tomu som sa zamyslel, ako by to riešil asi pán Fico, keby bol dnes pri moci a mal by tento problém. Či by to riešil rovnako, alebo by našiel nejaké iné riešenie. A priznám sa, že to bolo otázka, ktorá ma pri príprave tohto prejavu zamestnala najdlhšie, lebo som nevedel prísť na to, ako by to pán Fico vyriešil. Pretože ak si naozaj človek prečíta ústavu, prečíta si rôzne iné ustanovenia, veľmi iná cesta z tohto nie je.
No a potom mi to napadlo. Pán Fico by to neriešil, pretože pán Fico má iný prístup k politike. Pán Fico by sa dohodol s kýmkoľvek, ktokoľvek by bol v tej pozícii, v akej bol pán Trnka donedávna, pretože preňho vzájomná beztrestnosť, podiel na moci a, by som povedal, účinná imunita je oveľa dôležitejšia ako zlepšenie právnosti v tomto štáte. Takže on by úprimne s tým problém nemal a uznávam, že takýto problém by on nikdy riešiť nemusel.
To, že táto koalícia tento problém riešiť musí, je výsledkom toho, že našla v sebe silu, až prekvapujúcu, vzoprieť sa a nepristúpila na hru, že pán Trnka bude aj tak zvolený a že osobu generálneho prokurátora určia zákulisné záujmy a zneužívanie moci na prokuratúre, ale sa rozhodla, že to, kto bude generálny prokurátor, určia demokraticky zvolení zástupcovia tejto krajiny naozaj a verejne.
SMER na takýto postup nemal a nemá, vie si len osvojiť aj to najhoršie v snahe zachovať si moc. To, že nejde o výnimku, ukazuje aj pán Harabin. Keby išlo len o pána Trnku, môžeme hovoriť, že ide možno o nejakú výnimočnú situáciu, o nejaký individuálny, ale to, by som povedal, s akým nadšením si strana SMER za posledného polroka osvojila aj osobu pána Harabina, ukazuje jeho systémový prístup. A ten prístup možno charakterizovať tak, že akokoľvek je daný človek morálne opotrebovaný, odborne nie úplne spôsobilý a, by som povedal, reputačne skompromitovaný, pokiaľ je ochotný byť naším spojencom, budeme my jeho spojencom, a to do akéhokoľvek roztrhania tela.
Len tak sa môže stať, že niekto, ospravedlňujem sa, nie je tu, ale to jeho problém, pán Čaplovič, ktorý si inak kultivuje imidž slušného, kultivovaného politika, je ochotný prednášať prejavy pána Harabina v tomto parlamente. Je to prejav, by som povedal, určitej až straty súdnosti a naozaj ochoty osvojiť si, adoptovať si, ako v starom Ríme, ľudí, ktorí sú nedôveryhodní nielen pre nás, čo sme tu, nielen pre nejaké imaginárne bratislavské elity, ale sú nedôveryhodní aj pre celé Slovensko, pretože celé Slovensko mohlo sledovať v priamom prenose ich konanie.
Takže to sú dôvody, prečo ja osobne bez jasania, bez slávobrány, ale so 100-percentnou istotou podporím verejnú voľbu. Nie preto, že by to našu demokraciu teraz posúvalo na nejaký úžasný nový Olymp, ale preto, že je to jediné, jediné riešenie toho závozu, do ktorého sme sa v posledných rokoch ocitli. Je to jediné riešenie, iné ako to, dohodnúť sa so zlom, je poraziť ho. To, či ho nahradí dobro, to nevieme dnes zaručiť, ale dúfam, že za to budeme všetci bojovať, ale demokracia často postupuje vpred už len tým, že porazí zlo. A to je naším cieľom dneska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Ak dovolíte, počkám, kým klub HÍD uzatvorí svoju poradu.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ide o taký, poviem otvorene, menší technický návrh, ktorý ale, si myslím, by mohol čiastočne napomôcť riešiť jeden z problémov, ktorým sú dnes pomerne vysoké náklady hypotekárnych úverov pre slovenských občanov v porovnaní, povedzme, s inými krajinami eurozóny. Tieto dva návrhy, ktoré prednesiem, boli konzultované s ministerstvom financií tak, aby veci pomohli, a nie poškodili. Dovoľte mi ich teda predniesť a odôvodniť.
K článku I:
Bod 1. V článku I sa za pôvodný bod 37 vkladá nový bod 38, ktorý znie: „V § 68 písm. d) sa vypúšťajú slová „poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze“.“ Ostatné body sa prečíslujú.
Tento bod umožní, aby vlastne bolo možné splácať hypotekárne úvery hypotekárnymi úvermi. Dnes to zákon neumožňuje, čo vedie paradoxne k tomu, že práve keď niekto chce splatiť hypotekárny úver, povedzme preto, aby prešiel do inej banky za výhodnejších podmienok, tak vlastne si už nemôže zobrať hypotekárny úver, ale sa buď prechádza na iné formy, povedzme, úvery na bývanie alebo iné typy úverov. A potom sa to niekedy ešte prácne musí aj klasifikovať späť na hypotéku neskôr.
Bod 2. V článku I sa za pôvodný bod 38 vkladá nový bod 39, ktorý znie: „V § 75 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru dôjde pri uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín a) uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, b) vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny.“.“
Zmyslom tohto bodu je vlastne posilniť, umožniť, resp. zaručiť reálny konkurenčný boj medzi bankami o klienta v období refixácie sadzby úveru, kedy vlastne sa týmto jednak snaží zabezpečiť to, aby klient mal primeranú dobu, kedy môže si reálne ten úver, zjednodušene povedané, preniesť alebo teda pripraviť jeho refinancovanie, a jednak zabezpečuje to, aby ho poplatkami vlastne v banke nemohli, by som povedal, zamknúť u seba napriek tomu, že už tá banka neponúka tie najvýhodnejšie podmienky. Treba tu len povedať, že tá veta sa týka naozaj len obdobia teda refixácie, teda obdobia, keď sa mení tá úroková sadzba, to znamená, že nepoškodí to banky z hľadiska ich manažmentu, aktív a pasív.
Bod 3. V článku I sa v pôvodnom bode 49 § 122m ods. 2 slová „ods. 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsek 6 až 8“.
Prechodné ustanovenie v § 122m k úpravám účinným od účinnosti navrhnutého zákona sa upravujú vzhľadom na navrhnuté doplnenie ustanovenia § 75 ods. 6, ktoré sa začne uplatňovať na zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené od 1. apríla 2011. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, ja mám na vás zopár otázok a potom zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Moja prvá otázka sa týka toho, že či som ja len nepočúval, alebo ste vy posledné štyri roky nevystupovali k tomu, keď bola v porevolučnej histórii bezprecedentným spôsobom politizovaná justícia a boli perzekvovaní sudcovia, ktorí si dovolili vyjadriť akýkoľvek svoj vlastný názor, že vtedy som nejaké takéto vaše vystúpenia upozorňujúce na politizáciu justície nijako nezachytil, že či by ste mi mohli nejaké pripomenúť, keď ste kritizovali postupy napríklad pána ministra Harabina a neskôr, teda, už ním ovládnutej súdnej, Súdnej rady ako neprípustne zasahujúce a politizujúce justíciu.
Druhá moja otázka potom smeruje k tomu, že vy ste tu predstavili z môjho pohľadu veľmi zaujímavý ústavný koncept samo reprodukcie sudcovskej moci, keď ste, teda, hovorili, že je neprípustné, aby zákonadarná alebo výkonná moc zasahovali, alebo nejako väčšinovo ovplyvňovali zloženie sudcovského stavu. No, keďže sú len tri moci, zákonodarná, výkonná a sudcovská, tak ak tie dve, podľa vás, nemôžu do toho zasahovať nejako majoritne, tak to znamená, že sa môže len samo reprodukovať sudcovská moc, čím teda jednak dochádza k naozaj zaujímavej koncepcii, ktorú možno aj poslanci by si mali osvojiť, že sa budú sami seba znovu voliť a menovať a bolo by to to, čo by ste si predstavovali, len to naráža na taký malý problém v čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A na to by, dokonca, ani zástancovia tejto samo reprodukčnej koncepcie ústavnosti a súdnej moci nemali zabúdať.
K tomu, čo ste povedali, konkrétne k tým sudcom, že prečo by, že nesúhlasíte s tým, aby sa nemohol stať sudcom niekto, kto nemal predtým x rokov praxe na súde, tak dovoľte mi len pripomenúť, že jednak v mnohých štátoch, dokonca na Najvyššom súde to môžu byť dokonca neprávnici v zákone, ak sa to nedeje a dovoľte mi povedať, že keby napríklad pán Procházka, ktorý tu nesedí, mal chuť stať sa sudcom akéhokoľvek súdom na Slovensku, myslím si, že by... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Keďže sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011. Dajte, prosím, hlasovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som teda uviedol hlasovanie k tlači 181. V rozprave vystúpil len jeden poslanec, bol to pán poslanec Fecko, ktorý ale nepodal žiadne procedurálne návrhy, ani vecné návrhy podľa § 73 ods. 3 písm. a), b), preto v súlade s mojím odporúčaním a s návrhom predsedu Národnej rady, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil, nechcel som sa teda dotknúť nielen ega pána predsedu Šipoša, ale aj vášho ega. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som sa dotkol aj vášho ega. Je mi to úprimne ľúto a dovoľte mi, aby som len v tej súvislosti ešte uviedol, že, naozaj, sa tešíme na spoluprácu aj s vami a myslím, že za všetkých predkladateľov to môžem deklarovať a pokiaľ ide o odbornosť vo verejnom obstarávaní, ja by som si ju nikdy nedovolil spochybniť, vašu, ale potom ma trochu prekvapujete, keď hovoríte o našich nominantoch, lebo teda už § 1 a § 5, 6, 7 hovoria, kto obstaráva a dúfam, že aj vy si teraz uvedomujete, že sú to nielen štátne orgány, ale sú to aj orgány územnej samosprávy. Sú to aj veľké podniky, ktoré nie všetky sú ovládané menežersky štátom. Takže, priznám sa, že ako komentár odborníka na verejné obstarávanie som celkom nepochopil to, čo ste práve povedali. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril ako spolupredkladateľ tejto novely na jej podporu a možno vysvetlil niektoré veci. Pokúsim sa vzhľadom na časový priebeh byť stručný a sústredím sa na také tri body. Prvý bod, prečo predložiť túto novelu, naozaj, a prečo ju predložiť teraz. Ja sa musím priznať a myslím, že to, čo robia kolegovia zo SMER-u je v tomto minimálne legitímna otázka, aj keď odpoveď na ňu bude trošku iná, ako by si oni priali. A to je naozaj to, že či sa nedá počkať. Priznám sa, že keď pán poslanec Krnáč, ktorému týmto aj chcem uznať jeho veľkú zásluhu na tejto novele, prišiel s týmto návrhom aj ja som bol pôvodne skeptický. Ja som tiež skôr odporúčal trošku počkať, ale musím sa priznať, že tie argumenty, ktoré on predložil, to sú naozaj argumenty toho objemu finančných prostriedkov, ktorý tečie a tí (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktoré sú, tak som s podporou tej novely súhlasil a súhlasil som s ňou pod jednou podmienkou, ktorú si dovolím povedať, že sme dodržali a to je, že naozaj, tá novela by sa mala týkať zapchávania zjavných a významných dier v súčasnom znení. To znamená, že nie je to snaha o zmenu filozofie zákona, ktorú by už mal obsahovať práve ten nový zákon, ktorý má predložiť vláda budúci rok. Je to snaha, naozaj len, pozrieť sa na tú loď verejného obstarávania tam, kde nám do nej veľmi tečie, tak dať určité zátky. Z tohto pohľadu si myslím, že naozaj, vzhľadom na objem verejného obstarávania v hodnote niekoľko miliárd eur ročne v tejto krajine aj jednoročná zátka má svoj zmysel, ale rešpektujem kolegov, ktorí majú na to, samozrejme, názor iný.
Dovolím si ešte vyjadriť sa k argumentom, ktoré tu zazneli a zaznievajú aj verejne a upozornili na určitý rozpor v nich, najmä na to, čo i pán kolega Pelegrini, je tu, áno, vidím ho. Je veľmi, pán kolega, ako ste sám povedali, novela, ktorú predložil váš stranícky kolega pán Šipoš, prešla riadnym pripomienkovým konaním a prišla až do vlády, kde ju tá vláda neschválila. Takže, nie je mi celkom jasné, ako môžte na jednej strane tvrdiť, že táto novela je kópiou tej novely a na druhej strane kritizovať to, že nebola riadne pripravená, pretože obidve veci naraz nemôžu byť pravda. Buď je to Šipošova novela, a potom je technicky pripravená presne tým procesom, ktorý ste chceli, alebo to nie je Šipošova novela, a potom teda tie otázniky sú na mieste.
Dovoľte, aby som vám zodpovedal teda tento rozpor a tá pravda je taká, že toto nie je novela pána Šipoša a dovolím si povedať, že ani v tejto celej rozprave nejde o ego pána Šipoša, hoci z vášho vystúpenia by som mal pocit, že to je najväčší problém, že či teda autorské práva nejakého zástupcu vašej strany boli, alebo neboli dodržané. A ak si pozriete, naozaj, ten text novely a porovnáte to s tým, čo schválila vláda, tak uvidíte, že z toho návrhu boli prevzaté, ja si myslím, že okolo dve významné ustanovenia, najmä čo sa týka elektronických aukcií, ale je v ňom množstvo návrhov, ktoré práve návrh pána Šipoša neobsahoval, a ktoré napríklad z môjho osobného pohľadu sú oveľa dôležitejšie pre zapchávanie tých miliardových dier. Sú to napríklad zníženie limitov verejného obstarávania, je to už ono spomínané zastropovanie dodatkov, je to rozšírenie povinností obstarávať, je to aj verejnosť niektorých tých aktov a podobne. Takže, dovolím si povedať, že takto to je a z toho pohľadu tá otázka, ktorú ste položili, je logická. Je správne aj to, čo pani kolegyňa Laššáková, ktorá odišla, povedala, že či neriskujeme príliš s takouto novelou. Ja chcem v tej súvislosti povedať, že tá novela bola konzultovaná nielen s tými všetkými (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktorých spomínal pán Krnáč, ale aj s ministerstvom spravodlivosti a ja verím, že vláda, než zaujme stanovisko k tejto novele v druhom čítaní, ak ju táto snemovňa do druhého čítania posunie, si tiež dôsledne urobí právnu oponentúru. Takže, a verím, že aj kolegovia z opozície, aj z koalície nám ju urobia tiež. Takže, verím, že dokážeme plnomocne nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je dôležité, ale netreba ho ako proces fetišizovať.
Záverečná poznámka, ktorú by som mal, je, že ja sa veľmi teším na tie pripomienky, konkrétne, ktoré budú, pretože naozaj si myslím, že žiadna takáto novela zložitá určite nevznikne bez chybičky alebo bez možnosti vylepšenia. Na druhej strane chcem povedať, pán poslanec Pelegrini, že to, čo ste vyčítali ako problémy, sú opäť tlačové správy pána predsedu ÚVO a musím povedať, že väčšina z tých vecí, ktoré ste povedali, je asi do minúty preukázateľne fakticky nepravdivá alebo neoprávnená, takže si vám dovolím odporučiť vyslovene priateľsky a kolegiálne, aby ste pri preberaní výstupov svojich spolu straníkov uplatňovali väčšiu mieru kritickosti, lebo sa, bohužiaľ, na nich nedá spoľahnúť v tom, že by vám dávali technicky pripravené vstupy. Hoci ja určite verím vo vašu dobrú vôľu nám v tom pomôcť a veľmi sa na to teším a ďakujem vám za váš príspevok aj ako spolupredkladateľ.

Ja už len ako pikošku. Je tam ešte jeden preklep, ktorý si pán Fecko nevšimol a ten tiež opravíme. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov pána Fronca, Hrušovského a Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Konám tak ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Dovoľte mi podať spravodajskú informáciu k tomuto návrhu. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou. Predseda Národnej rady navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel a môžeme ho prerokovať. Učinil tak rozhodnutím č. 169.
Dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru odporúčal Národnej rade, aby sa po rozprave o návrhu zákona uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje pán predseda a ja teda to odporúčam tiež, určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.
Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Ďakujem.