Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Na úvod by som chcel povedať, že je pomerne ťažké vystupovať k tomuto návrhu zákona z jedného dôvodu, že v tejto snemovni, samozrejme, sme z rôznych politických strán a stojíme na rôznych stranách opozično-vládneho spektra a je prirodzené, keď padajú niekedy možno aj ostré slová, je prirodzené, keď spolu ostro nesúhlasíme, ale pomerne ťažko sa diskutuje v atmosfére, kde sa otvorene a bezostižne klame. To je niečo, čo by sa nemalo ani v takto rozdelenej snemovni. A dovoľte mi, aby som to hneď na úvod ilustroval konkrétne pánom poslancom Ficom.
Budem hovoriť o niečom, čo nepovedal raz, kde sa každý človek môže pomýliť, ale dvakrát, kde už ani pán poslanec Fico sa nemôže pomýliť, a dovoľte mi hovoriť, kde on osobne požiadal teda o vysvetlenie, tak ja mu to vysvetlenie poskytnem. Odvolával sa na stanovisko Výboru ministrov Rady Európy z decembra 2010 zjavne sa spoliehajúc na to, že kto to tu v tejto chvíli vytiahne, zistí a nájde. No, ale v dobe internetu a v dobe dlhých prejavov, sa to dá stihnúť. A preto, pán poslanec Fico, musím konštatovať, že klamete a nie ste tu. Dúfam, že to aspoň počujete, aj keď viem, že na iné názory, najmä tie, ktoré vás usvedčujú zo lži, nie ste zvedavý. Rada ministrov Rady Európy konštatovala, že uznáva práve opatrenia realizované postupne od roku 2001, počínajúc novelou ústavy, pokračujúc opatreniami, ktoré spravila pani ministerka a pokračujúc aj niektorými opatreniami, ktoré boli realizované za vlády Roberta Fica. To znamená, kontinuálne zmeny smerujúce ku skracovaniu konania. Takisto Rada výboru ministrov konštatovala, že dĺžka konania sa skracuje od roku 2004. Je to tam napísané. Môžem vám to odcitovať. A takisto na druhej strane táto Rada Európy konštatovala nespokojnosť s dĺžkou konania a povedala, že tento trend treba konsolidovať, pretože je naozaj len na začiatku.
Takže, pán poslanec Fico, ak niekto bezostyšne klame takto o takej drobnej veci, čo si asi máme myslieť o tom, čo hovorí o veciach väčších. Klame tiež. To ako ste klamali o tomto návrhu už ilustrovala pani ministerka, preto dovoľte, aby som ja ďalej nepokračoval, ale vyjadril sa už len k jednej veci a to je naozaj, že vyhrážať sa nepatrí. Existuje taký bloger, volá sa Boris Kačáni, priznám sa, nikdy som ho osobne nestretol, ktorý má niekoľko dobrých blogov, kde analyzuje komunikačnú stratégiu strany SMER. A jednu vec, ktorú tam hovorí je, že vašou základnou komunikačnou výbavou je hovoriť: to tu nikdy nebolo, katastrofálne, absolútne, bezprecedentne, a to najmä vo veciach, ktoré sú aj precedentné, aj opakované, aj často úplne normálne. Ale ja musím konštatovať, a ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte. Veľmi sa na to teším a rád sa verejne opravím, že ešte nikdy v tejto snemovni sa predseda parlamentnej politickej strany nevyhrážal generálnemu prokurátorovi, že ho odvolá v prípade, že preberie moc. To sa tu ešte nikdy nestalo, až dnes. Takže, ak vám môžem v tomto niečo odporučiť, tak opatrne s tými bezprecedentnými, lebo vy ste ten, kto bezprecedentné veci tu používa.
Teraz už k samotnému návrhu zákona. Mal som pripravené citáty z ústavy o postavení prokuratúry, ale boli tu už opakovane spomínané. Spolieham sa na pamäť svojich kolegov, nemusím vás zaťažovať tým, že to budem znovu čítať. A dovoľte mi teda len povedať, že ústava nehovorí nič o tom, že prokuratúra by mala byť monokratická, s absolútnou voľnosťou v rozhodovaní, že by mala byť netransparentná, uzavretá a bez procesov garantujúcich kvalitu práce a kvalitu ľudských zdrojov. Takéto vety v ústave nie sú. A zákon práve smeruje k tomu, aby tieto vety tam, chvalabohu, ani neplatili.
Dovoľte mi konkrétne vysvetliť štyri princípy, ktoré ja vnímam ako najdôležitejšie v tom návrhu. Prvý je, že návrh obmedzuje voľnosť v rozhodovaní jedného človeka. Čo tu zatiaľ nezaznelo je, že generálny prokurátor má dnes kompetencie, aké nemá voči svojim úradom a ľuďom ani prezident, ani premiér, ani minister, ani predseda Najvyššieho súdu, keď už sa o tom Harabinovi toľko hovorí, ani predsedníčka Ústavného súdu. Je úplne bezprecedentne monokraticky v našom politickom demokratickom systéme. To je niečo, čo naozaj nie je vhodné. Tento návrh zavádza určité brzdy a vyvažovania v rámci systému prokuratúry a medzi systémom prokuratúry a zvyškom politického a štátneho organizmu, k čomu sa ešte dostanem. To ja považujem za veľmi dobré bez ohľadu na to, kto bude osobou generálneho prokurátora, keby to rovno mal byť doktor Trnka, ktorého sme tu nezvolili, tak je to lepšie tak. Keď to bude pán doktor Čentéš, ktorého sme zatiaľ tiež nezvolili, je to tiež dobré. Bez ohľadu na osobu je vhodné, aby jeden človek nemal takúto monokratickú moc. A keby rovno ste sa ním stali, pán predseda Fico vy, tiež si myslím, že to bude dobré, že taká moc nie je v rukách jedného človeka. Priznám sa, že táto myšlienka ma občas po nociach láka, ale potom sa vždy toho radšej zľaknem.
Druhá vec, ktorú ten zákon zavádza je, že kultivuje prostredie rozhodovania. Kultivované prostredie rozhodovania v parlamentnej liberálnej demokracii je práve o tom, že opäť ľudia nerozhodujú pod nátlakom a naopak nerozhodujú si úplne svojvoľne. Tá záväznosť všeobecných pokynov, ktorá je tam daná, je opäť niečo, čo v iných sférach, v iných mociach funguje bez problémov. Koniec koncov zákonodarca v zákonoch, resp. výkonná moc v rámci podzákonných noriem reguluje ako majú postupovať jednotlivé orgány. Ako už spomenula pani ministerka, tá záväznosť všeobecných pokynov bude viazaná na súhlas zástupcov prokuratúry. Tak, že ak chce niekto tvrdiť, že dôjde k nejakému prevzatiu všeobecnej rozhodovacej moci prokurátorovi, tak nehovorí pravdu. Tak isto ten zákon zabezpečuje konečne slobodu individuálneho výkonu prokurátorskej práce s tým, že zabezpečuje aj schopnosť prokuratúry toto vykonávať, by som povedal bez vnútorných rozporov, ale s jasnou zodpovednosťou.
Tretia vec, ktorá je pre mňa osobitne dôležitá, je snaha o skvalitnenie a kultiváciu prostredia na personálne rozhodnutia bez mocenského ovládnutia. Tu treba povedať, a to ja úplne chápem, že k tomu sa ešte dostanem, že to nie je niečo, čo by najmä zástupcovia strany SMER asi boli vôbec schopní pochopiť, takže myslím, že v tomto je ich prístup a odpor úplne úprimný a nehraný, na rozdiel od niektorých iných bodov. A dovoľte mi vysvetliť o čo ide. Návrh zavádza, nielenže zavádza výberové konania na všetky posty v prokuratúre, čo ako sme už zistili za posledných desať rokov, je síce nevyhnutná, ale nie postačujúca podmienka kvalitnej personálnej práce vo verejnej inštitúcii. Návrh pomerne jasne upravuje proces toho výberu tak, aby nebol manipulovateľný opäť, a to nielen tým, že ho zverejňuje, ale aj tým, že hovorí rôzne časti toho procesu, zveruje do rúk rôznych ľudí a orgánov tak, aby nikto opäť nemal moc nad tým, kto bude vybraný ako prokurátor na rozdiel od dnešného stavu.
Keď sa chceme na chvíľku zastaviť pri dnešnom stave, dovoľte mi prečítať úryvok z denníka Sme, ktorý hovorí o tom, že kto všetko uspel v narýchlo vypísanom konkurze na právnych čakateľov na prokuratúre. Takže, Ondej Kováčik, otec je špeciálny prokurátor. Alexandra Tužinská, mama je okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom. Peter Hatala, otec je sudca Najvyššieho súdu. Viera Muríňová, mama je námestníčka Krajskej prokurátorky v Trenčíne. Milan Filičko, otec je hovorca a prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach. Kristína Bedlovičová, otec je krajský prokurátor v Banskej Bystrici. Viktor Laifer, nevlastná mama je riaditeľka kancelárie generálneho prokurátora. Boris Benčič, synovec riaditeľa sekcie vnútornej správy na generálnej prokuratúre. Eva Fulcová, mama je sudkyňa okresného súdu a otec bývalý riaditeľ kancelárie generálneho prokurátora. Bystrík Palovič, syn prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I. Svetlana Môčková, hovorkyňa generálneho prokurátora. Matej Podmajerský, otec je prokurátor Hlavnej vojenskej prokuratúry. Možno vás teraz prekvapím, lebo ja nepoviem, že to je dôkaz rodinkárstva, hoci musím povedať, že ako človek z ekonomickým akademickým vzdelaním si dovolím povedať, že počet pravdepodobností by musel vykazovať veľmi zvláštne vlastnosti, aby toto bolo v súlade, by som povedal, čo i len s tradíciou určitého rodinného dedenia pozícií alebo v otvorenom a súťažnom prostredí.
Nie. Môže to pokojne tak byť, že jeden viacej, teoreticky možno aj všetci, aj keď je to podľa mňa nepravdepodobné z týchto mien, sú mladí talentovaní ľudia, ktorí by vyhrali aj v otvorenom a férovom výberovom konaní. Problém je v tom, že oni v otvorenom výberovom konaní neboli, pretože to konanie si robí generálny prokurátor po svojom a robí si ho spôsobom, aký on uzná za vhodné. To znamená, dnešný systém nie je v prospech týchto ľudí, resp. je v ich prospech tým, že im dodá zaujímavé miesto, ale je v ich neprospech v tom, že toto ich miesto zároveň navždy opečiatkuje biľagom rodinkárstva, niekde zaslúženým, ale verím, že v mnohých prípadoch nezaslúženým. A to je to, čo súčasný návrh zákona zmení. Ak títo mladí ľudia vyhrajú výberové konania v novom právnom režime, málokto si dovolí spochybniť to, že je za tým naozaj rodinná tradícia, osobná schopnosť a nie to, s kým sa poznajú. V angličtine je taká krásna slovná hračka, kde sa hovorí, že namiesto know-how niekedy stačí know-who, teda koho poznáte. A my potrebujeme systém, kde naozaj bude dôležitý know-how, nie know-who.
Dovoľte mi, takisto sa tam hovorí o zložení komisie, kde ako už bolo povedané, nebude môcť rozhodovať exekutívou a parlamentom dosadená väčšina, bude sa musieť opäť zhodnúť aj so zástupcami prokuratúry, to znamená, dovolím si tvrdiť, že tento návrh je veľmi, veľmi umiernený a vyvážený a práve pre mňa predstavuje v tomto, by som povedal, príjemné prekvapenie, pretože politici naozaj, keď sa raz dostanú k moci, často zabúdajú, by som povedal, na to, že pred chvíľou neboli a možno zase nebudú a robia systémy len na dnešný deň. To je naozaj vada, ktorá sa môže stať každej vládnej strane a každému ministrovi, ale tento návrh je taký, že pokiaľ by pretrval, tak by som povedal bol dobrý bez ohľadu na to, kto bude znovu minister spravodlivosti. Chcel som povedať, že bude dobrý bez ohľadu na to, keby bol ministrom spravodlivosti opäť aj pán Štefan Harabin, ale ako ukázal pán Štefan Harabin, jeho kreatívnosti sa nedokáže postaviť v ceste takmer nič, nieto ešte obyčajný zákon, takže toto by som si tvrdiť nedovolil.
A posledná vec, ktorú tu poviem je, že ten zákon naozaj zavádza stransparentnenie. Ja to spomínam naposledy, lebo stransparentnenie je, samozrejme, dôležitá vec, ale transparentnosť nám všetko nevyrieši. Takže preto som si ju nechal nakoniec. Mne sa zdajú dôležitejšie tie ostatné body.
A teraz mi dovoľte na záver povedať dve veci. Jedna vec je, že ja naozaj úprimne chápem, že je to zákon úprimne nepochopiteľný pre tých, ktorí všetko, vrátane spravodlivosti, chápu len cez mocenský aspekt a neveria v právny štát, ako sa k tomu opakovane priznal aj pán poslanec Fico. Ak veríte len v to, že politika je my verzus oni, kto z koho a pravdu má ten kto má moc a pravidlá sú len na to, aby sa ohýbali a porušovali v záujme momentálnej väčšiny, tak potom chápem, že takýto zákon sa musí zdať divný. Prečo sa tam Žitňanská, teda vláda, už teraz zaoberá tým, že kto bude vo výberovej komisii a aké tam budú testy a teraz kto sa bude môcť odvolať a kde to bude vyvesené. Však vám je to naozaj jasné, lebo keď to vy držíte v ruke, tak tie postupy sú naozaj veľmi transparentné a jednoznačne smerované a verím, že úprimne nie ste ochotní, alebo aj schopní pochopiť, že to môže byť inak.
Takže dovoľte mi skončiť tým, že je toto zákon reformný, je toto zákon učiaci sa, učiaci sa z našej vlastnej skúsenosti, z prokurátora a s inými aspektami verejnej moci a zároveň je to zákon jakobínsky. Je to zákon, ktorý je v súlade aj filozofiou tejto vlády v iných oblastiach, takže ťažko je ho obviňovať z nejakej účelovosti. Osobne si dovolím na záver tohto vystúpenia vyzvať všetkých kolegov, alebo nie vyzvať, poprosiť všetkých kolegov k tomu, že ak sú tam a je to možné, nejaké veci, kde tieto princípy nie sú zohľadnené, ktoré naozaj môžu ísť proti tomu, ja osobne by som bol veľmi rád, keby sa ešte na pôde tejto snemovne vyčistili, pretože, samozrejme, pri takejto komplexnej zmene sa to môže stať nevedome aj vedome. Takže ja osobne by som si nedovolil tvrdiť, že tam nie je žiadne písmenko, ktoré treba zmeniť a vylepšiť. Dúfam, že si to nemyslí ani predkladateľ. Ale ako filozofiou a ako celok si myslím, že tento návrh naozaj smeruje k takej zmene v prokuratúre, ktorú sme naozaj čakali pomerne dlho a ktorá, ak sa nepresadí teraz, tak sa obávam, že vzhľadom na konšteláciu politických pomerov, a to teraz nemyslím stranícky, teraz myslím práve na postavenie prokuratúry a na to, ako sa nakoniec práve pre dnešnú absolútnu moc generálneho prokurátora stane vždy objektom politických a mocenských a spravodajských hier. Keď sa to nepodarí presadiť teraz, tak sa to dlho presadiť nepodarí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
