Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Marcinčin, počúval som vás veľmi pozorne z viacerých dôvodov. Hovorili ste zrozumiteľne aj pre mňa neekonóma, logicky a čo ma veľmi zaujalo, dokázali ste na téme zákona o platových pomeroch otvoriť aj širšie národohospodárske otázky a vedel by som si predstaviť určite, aspoň za mňa osobne, podporu napríklad aj na tú tému fiskálnej rady. Dúfam, že táto moja faktická poznámka vám nepoškodí, preto aj dodám, že určite sú témy, na ktorých sa nezhodneme. Ale v kontexte iných vystúpení naozaj chcem veľmi oceniť takéto vecné vystupovanie, ktoré môže byť určite podkladom na dosiahnutie nejakého konsenzu v otázkach, na ktorých, myslím, je všeobecne zhoda, že by sme nejakým spôsobom mali solidarizovať.
Takže ten názor, ktorý ste prezentovali, ja určite podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže, podľa pána poslanca Dostála, neexistuje právo na informácie v štátnom jazyku. Pán poslanec, myslím, že tento názor plne vysvetľuje vašu pozíciu a vaše stanovisko k danej téme. Pán poslanec Viskupič, možno ste naozaj v tom Londýne sa venovali neviem čomu, možno štúdiu príliš, a nemali ste možnosť sledovať naozaj veľmi nekorektné útoky a zavádzajúce informácie z Budapešti, z maďarskej politiky od Zsolta Németha, od vtedajšieho premiéra Bajnaiho, od prezidenta Sólyoma, od Kingy Gőnczovej a tie ich informácie boli lživé. Jednoducho, zavádzali v záujme zdiskreditovať tento zákon v očiach medzinárodnej verejnosti. Takže, mohli si myslieť aj v Londýne, že je to naša hanba, ale boli konfrontovaní so silnou maďarskou loby, so schopnosťou tvrdiť o našom zákone to, čo som povedal aj vo svojom vystúpení, že omše nebudú v menšinových jazykoch, že budú pokutovaní obyčajní ľudia a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho, bol tu silný atak z maďarskej strany na náš vnútroštátny predpis, ktorý sa nedotýka občanov Maďarskej republiky. Benátska komisia sa nemusí tým zaoberať. Som povedal, že my, slovenská strana, vláda Roberta Fica, sama dala podnet, aby Benátska komisia zaujala stanovisko. To je rešpektovaná inštitúcia, pretože si veríme v tom, že ten zákon je v poriadku a naozaj nechápem, prečo sme si nepočkali na výsledok.
A pán Poliačik, vo vašich príspevkoch slová ako blbec, chrapúň, drísty, ma oprávňujú povedať, že nebudem komentovať vaše ... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi v prvom čítaní zaujať k vládnemu návrhu zmien v zákone o štátnom jazyku všeobecné stanovisko. Navrhovaná novela zákona o štátnom jazyku je vecne neodôvodnená, obsahovo chybná a politicky škodlivá. Dôvodom tejto novelizácie nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu, čo som častokrát počul, alebo reštrikcií voči občanom, ktoré spomínal pán minister.
Skutočnými dôvodmi sú úzko politické záujmy strany MOST - HÍD v súboji o voliča s mimo parlamentnou SMK a ilúzia, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek v Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy. Pretože je to skutočnosťou, že to, čo Budapešť a maďarská politika nedosiahli neuveriteľne mohutnou, agresívnou a lživou kampaňou proti Slovensku a nášmu zákonu, to dostáva teraz Budapešť od vlády Ivety Radičovej zadarmo a na tácke a na úkor práv občanov Slovenskej republiky, na prístup k informáciám vo verejnom styku aj v štátnom jazyku.
Zmeny v zákone sa prezentujú ako niečo, čo zbaví občanov reštrikcií a strachu. Neviem o tom, že by sa dnes občania tohto zákona báli, ale viem, že v čase prijímania dnešného znenia zákona, a možno aj krátko po jeho prijatí a účinnosti, mohli strach mať. No, nebol to strach zo zákona, ale z klamstiev, ktoré sa o zákone, a o tom čo obsahuje, tvrdili. Keď boli naši občania najmä zo strany maďarských politikov a médií zahlcovaní informáciami, že bežní ľudia budú dostávať pokuty, dokonca ak nebudú hovoriť spisovne, že ani na ulici sa nebudú môcť rozprávať v materinskom jazyku, že budú zakázané omše v menšinových jazykoch, že lekár bude musieť hovoriť s pacientom iba po slovensky. Tohto sa báli tí občania, ktorí takýmto klamstvám uverili. A prečo by neuverili, keď to tvrdili ústavní činitelia Maďarskej republiky a, žiaľ, aj niektorí ústavní činitelia Slovenskej republiky.
Prax zákona však ukázala, že to bol strach neopodstatnený. Nové znenie zákona neprinieslo na jednej strane zásadné problémy a na druhej strane začalo pozitívne pôsobiť tam, kde dovtedy napr. úradné oznamy neboli občanom Slovenskej republiky poskytované aj v štátnom jazyku. A začali sa tieto pozitívne zmeny dokonca bez nutnosti upozorňovať v zmysle zákona, alebo začínať správne konanie. Spomeňte si na viaceré prípady z obcí na slovenskom juhu, kde zrazu stačila požiadavka občana a v obecnom rozhlase sa začalo hlásiť už aj po slovensky a spomeňte si na tak trochu udivené komentáre niektorých starostov z týchto obcí, keď takúto nápravu urobili ako vysvetľovali dovtedajšiu prax, že oni sa domnievali, že poskytovať občanom informácie aj v slovenskom jazyku nie je potrebné, pretože veď tých 15, možno 30, 20, podľa toho o akú obec išlo, percent občanov slovenskej národnosti predsa rozumie po maďarsky.
Preto tvrdím, že v tom podstatnom, čo prináša súčasná predložená novela zákona je vecne neodôvodnená. Naopak, viacerými navrhovanými zmenami, ak nezlikviduje, tak významne zníži vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku. Z tohto dôvodu ju považujem za obsahovo chybnú a detailne sa tomuto budem venovať v druhom čítaní, pokiaľ návrh prejde do druhého čítania.
Politickú škodlivosť tohto návrhu som už naznačil. Slovenská republika bola atakovaná nielen bilaterálne, ale aj v Európskom parlamente, v Rade Európy, maďarská loby vyvíjala snahy, aby sa naším zákonom zaoberal americký kongres. Ani v jednom prípade však nebola maďarská strana úspešná. Slovenská republika si obhájila zákon aj z obsahovej stránky na úrovni vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín. Zákon vo všeobecnosti zhodnotil ako štandardný, sankcie ako možné a spokojnosť vyjadril aj s vykonávacími predpismi, ktoré odporučil pripraviť vzhľadom na deklarované obavy maďarskej menšiny. Aj preto Slovenská republika sama aktívne a so sebadôverou požiadala o stanovisko Benátsku komisiu. A tu sme pri prvej fatálnej politickej chybe.
Aké stanovisko teraz asi zaujme Benátska komisia, ak slovenská vláda návrhom novely zákona dáva de facto za pravdu maďarskej strane, že zákon je zlý a treba ho zmeniť. Je tu vôbec teoretická šanca, že Benátska komisia sa postaví proti v súčasnosti zhodnému názoru dvoch strán? Asi ťažko. A, naozaj, sa pýtam, pán minister, prečo Slovenská republika nepočkala aspoň na zverejnenie stanoviska Benátskej komisie? Prečo takýmto spôsobom podrazila pozíciu Slovenskej republiky? Naozaj, vláda Ivety Radičovej podráža touto novelou Slovenskú republiku, ale aj v širšom zmysle. Zákon o štátnom jazyku sa vďaka maďarskej strane stal takmer medzinárodným problémom, hoci sa týka výlučne Slovenskej republiky. A slovenská diplomacia druhý raz v histórii po spore o Gabčíkovo dokázala obhájiť vec a záujmy Slovenskej republiky. Preto nás teraz v Budapešti chvália, preto to potľapkávanie pána Dzurindu, pretože sme im v spore, ktorý prehrali, dali za pravdu, naivne si mysliac, že docielime nejaké ústupky v maďarskom zákone o dvojakom občianstve. Mimochodom, to je tiež zásadná chyba našej diplomacie, myslím, že aj našej pani premiérky, keď tento maďarský zákon siahajúci na našich občanov dovolíme dávať na tú istú úroveň ako zákon o štátnom jazyku, ktorý je naším vnútroštátnym predpisom.
V niečom však tento maďarský zákon o dvojakom občianstve súvisí s naším zákonom o štátnom jazyku. Maďarský zákon totiž otvorene odhaľuje zámer privlastniť si maďarské menšiny v susedných štátoch ako svojich občanov, dostať ich pod svoju jurisdikciu. Tým súčasne odhaľuje príčinu zúrivého odporu Maďarska proti nášmu zákonu o štátnom jazyku, pretože ten by na území Slovenska, aj na jazykovo zmiešanom území, zabezpečil, že informácie pre občanov by boli dvojjazyčné, to znamená aj v štátnom jazyku. Takže odpor Budapešti nebol kvôli údajnému oslabeniu menšinových práv, ale kvôli tomu, že by boli občania Slovenskej republiky vo väčšej miere ako dovtedy konfrontovaní vo svojom štáte aj so slovenským, čiže štátnym jazykom a nemuseli by sa už Slováci ocitnúť v situácii, kedy musia komunikovať, alebo prijímať informácie na území Slovenskej republiky v maďarčine.
Na záver, pán minister, dovoľte mi zopakovať, že skutočný zámer a účel vládneho návrhu zákona smerom dovnútra je vyhovieť úzkej straníckej agende strany MOST - HÍD na úkor práva všetkých občanov Slovenskej republiky. Účelom smerom von je ilúzia, že týmto spôsobom zlepšíme vzťahy s Maďarskom. Ubezpečujem vás, že maďarská politika, slabosť a ústupčivosť neoceňuje a neocení, takže výsledkom už teraz je, že ste Slovensku podrazili nohy a oslabili jeho pozíciu. Ďakujem vám za pozornosť, verím, že viacerí z vládnej koalície sa aspoň zamyslíte nad tým, čo som povedal a možno niektorí sa aj vnútorne zahanbíte. (Potlesk.)

Vážení predovšetkým koaliční poslanci, ktorí ste na mňa reagovali, dôveryhodnosť politikov spočíva aj v tom, že sľubujú voličom to, čo dokážu splniť. Ak to sami nedokážu splniť, ale chcú byť zodpovední, tak sa snažia si získať spojencov. Ale pre ich získanie sa nemôžu k nim chovať arogantne a nemôžu s nimi nerokovať. Z tohto hľadiska vy ani nie ste dôveryhodní, ani ste sa nechovali zodpovedne.
Ja sa nehrám na nič v tejto sále, snažím sa hovoriť svoje názory, s ktorými, samozrejme, nemusíte súhlasiť. Mne sa zdá, že niekto iný reagujúci na akékoľvek vystúpenie tu predvádza nejaké hry. A určite to nie sme my, ktorí sme vtiahli do tejto otázky referendum. Referendum tu je. A ak, pán predseda Sulík, hovoríte mne a mojim kolegom, poďte do toho, súčasne povedzte vašim voličom, choďte od toho. Tak buď my, alebo referendum, vyberte si. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, pani ministerka, pán predkladateľ, zásadné zúženie poslaneckej, sudcovskej imunity (Prečo nie aj prokurátorov?) je otázka určite mimoriadne odborná a určite aj politická, ako sa tu zmienila pani ministerka.
Dovoľte, aby som sa venoval najprv tomu politickému rozmeru. Strany vládnej koalície si dali túto otázku, tento cieľ do programového vyhlásenia vlády, čo je, samozrejme, legitímne, z ich pohľadu správne a prospešné. Samozrejme, si určite boli vedomí toho, že na to potrebujú ústavnú väčšinu, ktorou nedisponujú. Preto bolo asi z ich pohľadu dôležité získať na to politickú vôľu a spoluprácu opozície. Postupovali však spôsobom, ktorý by som chcel pripomenúť. A tým, že koaličné strany po voľbách neboli ani len ochotné sa formálne stretnúť s najväčšou opozičnou stranou, takýmto spôsobom sa určite tá politická vôľa na ústavné zmeny, a toto nie je jediná zásadná, ktorú ste si dali do programového vyhlásenia vlády, nezískava.
Viackrát som počul argumenty, že vlastne nejaké rokovania a takéto politické ani nie sú potrebné, pretože o imunite tento parlament alebo predošlý, to znamená aj strany, ktoré sú dnes v tomto parlamente, už ixkrát rokoval. A padali tu takéto návrhy na rôzne formy zúženia imunity poslancov. Je však faktom, že vy predkladáte aj zásadné zúženie imunity sudcov. A ja si nepamätám, že by sa z politického, ale aj odborného hľadiska viedli nejaké politické alebo odborné rokovania v minulosti o tejto otázke. Takže si myslím, že bolo potrebné iným spôsobom pristúpiť k opozičným stranám a rokovať o tejto otázke aj politicky.
Súčasne bude sa konať 18. septembra o pár dní referendum, ktoré bude v určitom zmysle sa obracať na občanov aj s otázkou imunity. A vy, demokrati, chcete predbehnúť vôľu ľudí. Nezdá sa mi to v tejto súvislosti veľmi demokratické. Navyše, neviem, ako sa staviate k prísľubu premiérky Radičovej, že je ochotná, aby sa tento návrh v druhom čítaní prerokovával až po 18. septembri. Zrejme si ona uvedomuje jednak úskalie toho, že nemáte v tejto chvíli ústavnú väčšinu, a aj úskalie toho, že keď už raz ste ľudí k referendu dostali, je slušné, ešte prv ako prijme nejaké rozhodnutie tento parlament, nechať aj ľuďom, nech v priamej demokracii sa k tejto otázke postavia.
Predkladáte návrh na zásadné zúženie imunity sudcov a poslancov zároveň s veľmi vážnymi vyhrážkami voči opozícii. Viackrát bol zmieňovaný výrok pána predsedu Sulíka o tom, že líder opozície pôjde do kriminálu. Ale v tejto sále, a nielen v tejto sále, sa to často hemží vyjadreniami o tom, že my sme všetci zlodeji, že my sme len kradli. To znamená, že aj my asi patríme do kriminálu. To takisto sa mi nezdá ako veľmi dobré východisko na zásadné zužovanie imunity poslancov. Ak teda máte naozaj úprimný záujem o zásadné zúženie imunity, a bolo tu už naznačované, že zrejme máte pochybnosti, že aj vo vašich vlastných radoch sú poslanci, ktorí s tým asi majú problémy, tak ste z hľadiska politického postupovali veľmi zle.
Často som počul, že ste hovorili, že zúženie imunity je o dôveryhodnosti politikov v očiach občanov, že chcete týmto zvýšiť dôveryhodnosť politikov v očiach občanov. Lenže týmto postupom, aký som tu rekapituloval, ste vy v našich očiach mimoriadne nedôveryhodní. To je tá stránka politická.
Z hľadiska odborného sme s vami pripravení o týchto otázkach diskutovať po konaní referenda. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, chcem poznamenať k vášmu vystúpeniu, že o tomto návrhu na odvolanie členov Rozhlasovej rady rokujeme v tejto chvíli s veľkým rizikom procesného pochybenia, čím dávame aj potenciálne odvolaným členom Rozhlasovej rady zase do rúk argument, aby spochybnili prípadné teoretické odvolanie, pretože návrh na odvolanie členov Rozhlasovej rady má právo dať výbor na základe parlamentnej tlače, ktorú výbor neschválil. Čiže sa domnievam, pani poslankyňa, že by bolo naozaj bez rizika a spochybnenia tejto otázky treba presunúť tento bod na ďalšiu schôdzu parlamentu. Nechápem, prečo chcete lámať cez koleno, možno aj rokovaním výboru pre kultúru a médiá, spôsobenú procesnú chybu. A som toho istého názoru, inak ako to aj povedal pán poslanec Rafaj.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Počiatek, hovoril si pravdu, pretože dôvody na prijatie a schválenie eurovalu sú v princípe tie isté ako dôvody na grécku pôžičku. Aj princíp eurovalu je taký istý ako princíp gréckej pôžičky, také isté ale nie sú postoje vládnej koalície, ako boli v prípade eurovalu pred voľbami a ako sú po voľbách, pretože euroval ste kritizovali, ale nie je to nič prekvapivé, pretože napr. tu prítomný minister financií Mikloš pred voľbami hovoril, že najlepšie riešenie na svete je znižovanie daní. Odporúčal to aj rade protikrízovej, ale po voľbách je tu zvyšovanie daní. (Potlesk.) Toto je to isté a je to zase dobrý príklad klamania a zavádzania voličov v priamom prenose. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Muňko, veľmi oceňujem tvoj konštruktívny a vecný tón, ktorý si ukázal v tomto príspevku, aj to, že si v danej oblasti odborník. Reagoval si aj na určité výhrady, ktoré boli vznesené voči tvojej práci, a, myslím si, tiež pomerne presvedčivo. Celkovo si preukázal, že tvoje odvolanie z funkcie riaditeľa bolo neodôvodnené a čisto politické.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, no konečne sa SDKÚ prebralo, teší ma to.
Pán poslanec Osuský, vy v snahe predniesť čo najsugestívnejšiu a najoriginálnejšiu faktickú poznámku ste si azda neuvedomili, že ste porovnali Svätopluka so Stalinom, ale možno, že to teda takto vnímate, a okrem toho ste aj porovnali demokratickú Slovenskú republiku s obdobím stalinizmu.
Čo sa týka pána Dostála a pána Fronca, no pán Sulík nepoužil slovo "ovplyvniť" vo všeobecnom slova zmysle a to nebol ako svätý František, ale priamo so slovami "ovplyvniť sčítavanie hlasov". No sú proste jednoducho veci, ktoré akokoľvek chcete, nevysvetlíte. A či on nechtiac prezradil zámer, alebo neprezradil, je nepodstatné. Je to absolútne neprijateľný, škandalózny výrok od predsedu parlamentu demokratického štátu. Pán Dostál, môžete to vysvetľovať akokoľvek chcete.
A čo sa týka toho, že odstránenie sochy, pán poslanec Gál, sa vám môže zdať niečo malicherné. Táto socha je symbol. Pod touto sochou boli uložené, bola uložená zem zo všetkých kútov Slovenska. Bola požehnaná aj listom kardinála Korca. Čiže odstraňovať tento symbol, už zámer odstraňovať tento symbol je podľa mňa neprípustný a to, že ten zámer pán predseda Sulík má, to dokazuje, akými ľuďmi obsadil komisiu. Tí ľudia nemohli dať ani iné odporúčanie, ako dali. To znamená, že si stojím aj za tým, že to je dostatočný dôvod tiež na to, aby bol pán Sulík odvolaný.
A je moje slobodné právo poslanca akékoľvek dôvody dnes uvádzať a aj ich nejakým spôsobom argumentačne podporovať, takže nechápem, prečo ste taký zaskočený, že uvádzam aj sochu Svätopluka. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dámy a páni, zdá sa mi, že s pánom Sulíkom, s jeho podporou to také jasné nie je. Vypočul som si prejavy predstaviteľov jeho dvoch koaličných partnerov, veľa obhajoby v nich nezaznelo, a vrcholní predstavitelia KDH, tí, myslím, že už radšej odišli. Možno je to preto tak, že doslova každý deň prináša nové a nové dôvody na odvolanie Richarda Sulíka z funkcie predsedu parlamentu.
Jedným z nich, ktorý rezonuje už dlhšie, je jeho snaha odstrániť z Bratislavského hradu jazdeckú sochu kráľa Svätopluka. Odstraňovanie sôch je nepochybne barbarstvo a odstraňovanie sochy Svätopluka je navyše protislovenský čin. Politik, ktorý toto urobí, by si mal byť vedomý, že v slovenských dejinách zostane zapísaný navždy a predovšetkým ako ten, ktorý potupil jednu z najdôležitejších tradícií slovenskej histórie, ten, ktorý dal odstrániť Svätopluka.
Prečo sa vlastne Richard Sulík rozhodol bojovať so sochou Svätopluka? Určite nie preto, žeby pochyboval o historickom význame tohto panovníka alebo žeby tá socha urážala jeho estetické cítenie. Také veci ako slovenská história alebo umenie určite nie sú pre pána Sulíka také vzrušujúce ako napríklad lukratívne pozemky v Bratislave, ktoré je možné predať sebe samému a za pár mesiacov zarobiť na ich ďalšom predaji desiatky miliónov. To bolo, to bola zrejme, pán Sulík, tá vaša vlastná práca, ktorou ste sa tiež živili a na ktorú ste taký pyšný, ako ste nám to pred chvíľkou dokazovali.
Politik Richard Sulík má na zápas s kráľom Svätoplukom iné dôvody. Politické a pragmatické. V určitom okamihu totiž sa zazdalo predsedovi marketingovej strany SaS, že odstránenie jazdeckej sochy je dobrá téma, ktorá sa môže zapáčiť niektorým jeho voličom a predovšetkým môže prekryť jeho vlastné kauzy a množstvo koaličných problémov. Spomedzi nich môžeme spomenúť neplnenie viacerých kľúčových volebných sľubov a súčasne zvyšovanie daní, alebo také maličkosti, ako je utajovanie spolucestujúcich v lietadle do Salzburgu alebo tolerovanie nezverejnenia mena človeka, ktorý sa pokúsil korumpovať poslanca Matoviča.
Svätopluk sa dobre hodí aj na to, aby sa zabudlo na nehorázny zámer ovplyvňovať sčítanie hlasov v referende, čo médiá zhovievavo komentovali ako jazykový omyl. A pán Sulík naozaj dnes tu presviedčal, že "ovplyvniť" je "dohliadať". Ale ovplyvniť neznamená dohliadať. Ale vami nominovaní "dohliadači" môžu ovplyvňovať a vy ste ich k tomu aj inštruovali a to nie je faux pas, to nie je malicherná pohnútka, to je zločin proti demokracii. A vy ste už po tomto výroku mali sám odstúpiť z funkcie predsedu parlamentu. (Potlesk.)
Je to nepochybne nízka motivácia zakrývať vlastné prešľapy odstraňovaním sochy Svätopluka, ale čo sa dá čakať od kultúrneho barbara, ktorý sa zjavne domnieva, že dejiny Slovenska sa začínajú momentom, kedy bola schválená rovná daň. (Smiech v sále.)
Aby sme však úplne pána Sulíka nepodceňovali, musím povedať, že jeho odvaha odstraňovať sochy nie je slepá. Aj on pochopil, že na odstránenie sochy potrebuje viac než len svoju drzosť. A tak si zostavil na zamýšľaný účel komisiu, presnejšie povedané, politický tribunál. Je príznačné, že novinári túto porotu zavádzajúco nazývajú komisiou historikov napriek tomu, že historik zaoberajúci sa stredovekom, skorým stredovekom, je v tejto komisii len jeden. Táto komisia bola zostavená presne tak ako v 50. rokoch minulého storočia, aby posvätila politickú objednávku. Preto bola starostlivo zostavená iba z tých ľudí, ktorí sa k soche Svätopluka už predtým vyjadrili kriticky. Odporúčania tejto politickej komisie už poznáme: sochu premiestniť. Ale dôvody sú pochybné a veľmi chabé.
Podľa komisie odborníci na 9. storočie našli na soche toľko chýb, že sa dá preukázať, že nejde o sochu Svätopluka a je vraj len verejnou dohodou, že ju budeme takto nazývať. To je v oblasti posudzovania umeleckých diel naozaj unikátny názor. A ďakujem vám, pán Sulík, že ste nepoverili svoju komisiu posudzovaním sôch a obrazov iných historických postáv. Predstavte si napríklad tvrdenie o soche Árpáda v Budapešti, že nazývať toho muža na koni Árpádom je len akási verejná dohoda. A ako by dopadli početné obrazy a sochy napríklad Krista v renesančných scenériách alebo v rúchach, aké nikdy táto historická postava nemohla mať oblečené.
Ďalším dôvodom na odstránenie sochy je údajne nevhodné umiestnenie na barokovom nádvorí Bratislavského hradu s podtónom, že špeciálne socha Svätopluka by mala byť umiestnená len na takom mieste, o ktorom vieme s určitosťou, že sa na ňom tento panovník vyskytol. Dá sa len žasnúť nad takýmto prísnym nárokom, ktorý neberie do úvahy, že Svätopluk je širším symbolom Slovenska, ktorý oprávňuje postaviť mu sochu prakticky kdekoľvek na našom území, nehovoriac o tom, že kráľ, ktorý stojí na začiatkoch aj našej štátnosti, patrí práve na čestné nádvorie Bratislavského hradu, ktorý je jedným zo symbolov nášho štátu.
Dôvodom na odstránenie má byť aj dvojkríž na štíte jazdca, ktorý je pre komisiu diskutabilný. Ak však chceme vážne diskutovať o rovnoramennom dvojkríži na umeleckom diele a označovať ho takmer za fašistický, mali by sme byť potom dôslední a pozrieť sa napríklad na erb mesta Nitra, ktorého súčasťou je takisto rovnoramenný dvojkríž, pričom nie je vylúčené, že jeho korene siahajú práve do čias Svätopluka. A pýtam sa: Trúfne si slávna Sulíkova komisia povedať, že mesto Nitra má vo svojom erbe gardistický znak? A budeme v logike Sulíkovej komisie žiadať mesto Nitra, aby tento erb odstránila alebo zmenila? Ak je niekto diskutabilný a treba ho odstrániť zo štítu nášho štátu, je to práve Richard Sulík, pretože on robí hanbu Slovensku a degraduje funkciu predsedu parlamentu.
Priťažujúcim dôvodom pre Svätopluka má byť aj to, že inštaláciou sochy sa údajne zviditeľnila politická strana SMER - sociálna demokracia pred voľbami. Áno, je pravdou, že ak táto socha bola odhaľovaná za účasti najvyšších ústavných činiteľov, v danom čase boli v týchto pozíciách viacerí predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia. Richard Sulík by však mohol zájsť ešte ďalej ako komisia a mohol by obviniť slovenských voličov, že takúto nehoráznosť dovolili. No pripomeňme, že pri odhaľovaní sochy boli aj iní predstavitelia: súčasný prezident, dvaja bývalí prezidenti, siedmi župani, predstavitelia cirkví, viacerých spoločenských organizácií, mnohí občania a v neposlednom rade bol tento akt požehnaný aj listom morálnej a duchovnej autority Slovenska kardinálom Korcom. Kým on vo svojom liste konštatuje, že socha Svätopluka je požehnaním pre Slovensko, súčasný predseda parlamentu a jeho politická komisia ju považujú zrejme za prekliatie. Jednoznačne ide o zvrátený zámer Richarda Sulíka odstraňovať sochu významnej postavy našich dejín z toho dôvodu, že o nej rozhodla predchádzajúca garnitúra.
Ak bude socha Svätopluka z Bratislavského hradu odstránená, bude to nevídaný precedens novodobých cenzorov a barbarov v našej histórii. Bude to dôkazom toho, že pre niekoho ešte stále môže byť na Slovensku kontroverzné všetko slovenské. Bude dôkazom toho, že si nevážime ani svoju históriu, ani samých seba. Bude to dôkazom nízkej, úbohej, barbarskej úrovne súčasného predsedu parlamentu a jeho pomáhačov. No predovšetkým to bude ďalší dôvod na to, aby bol z hradného vrchu odstránený Richard Sulík.
Dámy a páni, a poviem to ešte tretí raz, nie Svätopluk, z hradného vrchu treba odstrániť Richarda Sulíka.
Ďakujem. (Potlesk.)