Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemá zmysel vylepšovať a opravovať. V tejto chvíli je fúzia svojou nepripravenosťou zo strany ministerstva kultúry, viď 700 pripomienok za 2 dni, ako aj nepripravenosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu krokom chybným a negatívnym vo svojej podstate. Ak by zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu malo priniesť deklarované ekonomické aj ďalšie efekty, ak by malo byť zmysluplné, muselo by byť inak pripravené a museli by mu predchádzať iné kroky, ktoré by sa týkali okrem nevyhnutných analytických a procesných podkladov predovšetkým finančného stabilizovania verejnoprávnych médií a vyriešenia problémov ich zastaranej infraštruktúry vrátane ich budov, ktoré aj po zlúčení zostanú nevyriešenou prevádzkou a technologickou záťažou. Keďže na tieto otázky mechanické zlúčenie odpovede nedáva, je zrejmé, že je robené kvôli cieľu, na ktorý dáva až príliš jasné odpovede, a síce kvôli politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií, ich kontrolných orgánov a manažmentu.
Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa predkladá verejnosti ako zázračné riešenie, ako samospása. A koaliční poslanci mu pritakávajú v poslušnej koaličnej viere, že to tak proste bude, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je to zázračné, na čo doteraz nikto neprišiel, a tým zlúčením od budúceho roku vyriešime všetky chronické problémy verejnoprávnych médií. Zlúčenie je však jedna veľká potemkinovská dedina s tým rozdielom, že sa ním napáchajú aj nezvratné škody.
Zlúčenie sa navrhuje údajne z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit Slovenskej televízie v roku 2011 vo výške 37 mil. eur. Z návrhu zákona však vôbec nie je zrejmé, ako samotné zlúčenie vyrieši tento zatiaľ predpokladaný deficit. Návrh hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. eur, ktoré by malo priniesť zlúčenie. Táto suma však netvorí ani 5 % údajného deficitu Slovenskej televízie. A vôbec nikde nemáme vyčíslené transformačné náklady. Preto sa domnievam, že nakoniec sa v budúcom roku neušetrí ani milión eur. Čiže, ako som už viackrát uviedol, to, čo návrh deklaruje ako svoj cieľ, to nemôže splniť, pretože na to nedáva žiadne záruky a neobsahuje žiadne riešenie, azda len to, že sa verí v koalícii, že možno príde kúzelník.
Okrem toho tento návrh prináša veľké riziká a nezvratné škody, z ktorých mnohé boli pomenované v pripomienkovom konaní, či už ide o zásah do duálneho systému a do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania STV na dve programové služby, právne problémy, najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií.
Je to návrh amatérsky, bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie. A, mimochodom, bol nastolený zásadným porušením legislatívnych pravidiel.
Tento návrh je len jedno veľké gesto, ktoré sa falošne vydáva za razanciu, odvahu, reformu. Po tomto kaskadérskom kúsku, resp. už dnes minister kultúry a Koaličná rada hľadá toho kúzelníka alebo kaskadéra, ktorého zvolia a poveria tým, aby si dal hlavu do slučky a aby s milostivo prisúdeným štátnym rozpočtom zredukoval vo verejnoprávnych médiách všetko neefektívne, ak žobrácky rozpočet nedodrží, bude odvolaný. A už máme skúsenosti s tým, že pravica považuje za neefektívnu predovšetkým samotnú tvorbu. Upozorňujem na to tvorcov, ale aj divákov a poslucháčov, ktorí si začali zvykať v poslednom roku na renesanciu pôvodných programov nielen v Slovenskom rozhlase, ale už aj na obrazovke Slovenskej televízie. Tento trend, ktorý nastal vďaka zmluve so štátom a vďaka lepšiemu výberu úhrad, sa skončí skôr, ako sa mohol rozvinúť.
Počúvam často najmä z koaličných radov, že pre verejnoprávne médiá sa v minulom období nič neurobilo. Pravdou však je, že chronické problémy verejnoprávnych médií sa práve v posledných štyroch rokoch začali riešiť realistickým spôsobom. Za štyri roky sa však nedá napraviť to, čo sa zanedbávalo pätnásť rokov. Dnes je populárne hovoriť o tom, že Slovenská televízia, to je katastrofa, a nielen finančná. Je pravda, Slovenská televízia má finančné problémy, a veľké. A nech si za to nesie zodpovednosť manažment, zodpovednosť tam, kde príčinou bolo mrhanie financiami, ak sa preukáže. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že Slovenská televízia sa nezačala v poslednom období programovo zlepšovať. Povedať to je nepopulárne, o to viac, že to nevie o sebe povedať ani samotná Slovenská televízia, ani o svojich dokumentoch, ani o svojich kultúrnych magazínoch, ani o svojich pôvodných filmoch, o seriáloch, ani o svojich klubových filmoch, ani o svojom spravodajstve, ktoré sa nutne nezačína sériou príspevkov o vraždách a dopravných nehodách. Niekedy som mal aj ja pocit, že manažment Slovenskej televízie vie len plakať.
Slovenský rozhlas je iný príklad. Situácia je tam priaznivejšia, a to nielen za súčasnej generálnej riaditeľky, ale dlhodobo. Na to by velebitelia súčasného manažmentu nemali zabúdať. Situácia v Slovenskom rozhlase bola vždy priaznivejšia, či už to bolo spôsobené menším politickým tlakom, šťastím na lepších riaditeľov alebo hlbšou rozhlasáckou kultúrou. Takže ani generálna riaditeľka Zemková by dnes nebola v čiernych číslach, keby sa nezlepšilo v posledných dvoch rokoch financovanie verejnoprávnych médií, od vyššieho výberu úhrad, a to bez toho, aby sme tento poplatok zvýšili, cez vykompenzovanie za oslobodených poplatníkov, cez dotáciu na národnostné vysielanie až po zmluvu so štátom. Bez tohto by zostala aj generálna riaditeľka Zemková, ktorá bola v minulosti vášnivou odporkyňou zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to je len tak na okraj, len druhým Richardom Rybníčkom pre Slovenský rozhlas. A rozhlasoví pracovníci to dobre vedia, dobre si pamätajú pôsobenie v jej prvých rokoch v Slovenskom rozhlase.
Súčasná programová renesancia v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sa úplne skončí so zmenou financovania verejnoprávnych médií. A možno práve kvôli sľubu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky a financovať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas len zo štátneho rozpočtu sa rýchlo pristupuje k ich zlúčeniu, pretože minister financií, samozrejme, nebude mať peniaze na saturovanie potrieb verejnoprávnych médií a ich divákov a poslucháčov a vie, že potrebuje zminimalizovaný vysielací podnik zvaný RTS, to znamená verejnoprávne médiá bez tvorby.
Takto pripravené, resp. nepripravené zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je výrazom odbornej a politickej bezradnosti pána ministra kultúry a cynického technokratizmu ministra financií. Skutočné, prospešné riešenie pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je oveľa zložitejšie a náročnejšie, na to však nie je vo vládnej koalícii ani vôľa a, zdá sa, ani schopnosti. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
