Videokanál poslanca

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod si dovolím uviesť, že moje vystúpenie k novele zákona o štátnom jazyku bude mať aj politický rozmer. Jednak preto, lebo v strednej Európe otázka jazyka vždy bola a ešte aj dlho bude aj otázkou politickou, ale predovšetkým preto, že dnes platný zákon o štátnom jazyku, ktorý chce vláda Ivety Radičovej zmeniť, bol vulgárne spolitizovaný zo strany Maďarska a SMK. Bol nimi vytvorený lživý obraz nášho zákona o štátnom jazyku a týmto lživým obrazom bol zaplavený svet, boli ním zastrašovaní ľudia, a to všetko len preto, aby sa chránili a presadzovali maďarské politické ciele.
Náš zákon si totiž v Budapešti vyhodnotili ako prekážku na ceste k ich politickým cieľom. A tie ciele sú pomerne jasne čitateľné, pretože úplne čitateľné sú nástroje na ich naplnenie. Zo strany Maďarska je to predovšetkým zákon o dvojitom občianstve a hneď za ním potvrdený zámer udeliť občanom Slovenskej republiky, ktorí získajú maďarské občianstvo, aj volebné právo v Maďarsku.
Chcieť zabezpečiť na celom území Slovenska to, aby sa v dôležitých veciach verejného styku komunikovalo aj štátnym jazykom, to zjavne narúša predstavu maďarskej politiky o občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí čím menej budú komunikovať alebo vnímať informácie v slovenskom jazyku, tým viac budú inklinovať politicky k inému štátu, ktorý im mieni priznať aj volebné právo. A to už nehovorím o tom, že prekážkou určitých maďarských cieľov sú aj Slováci, ktorí žijú na slovenskom juhu, sú tam vo väčšine a napriek tomu sú často nútení vo verejnom styku komunikovať alebo prijímať informácie v maďarskom jazyku.
Náš zákon o štátnom jazyku nikomu nemienil ukazovať, ako to tvrdila pani poslankyňa za MOST - HÍD, kto je na Slovensku pánom a dôkazom toho je aj to, že dokázal rozšíriť ochranu národnostných menšín zavedením zmien v prospech menšinových jazykov. Aj to sa uvádza v stanovisku Benátskej komisie.
Tento zákon má predovšetkým zabezpečiť právo ľudí na informácie aj v štátnom jazyku. Toto právo sa roky porušuje a nedodržiava, a to najmä v samosprávach na slovenskom juhu, kde sa verejnosť často a v rôznych formách verejného styku informuje iba v jazyku menšiny. Tento stav sa zhoršil najmä za osem rokov vlád Mikuláša Dzurindu, pokiaľ tu ešte je, som rád, ktorej súčasťou bolo aj SMK. Táto prax porušovania práv Slovákov bola prehliadaná, tolerovaná, alebo priamo krytá najvyššími štátnymi orgánmi. Až v poslednom období sa trend diskriminácie Slovákov znížil a podiel na tom mal aj súčasný zákon o štátnom jazyku.
Touto novelizáciou vláda Ivety Radičovej vracia dominanciu jazyka národnostnej menšiny na jazykovo zmiešaných územiach a podporuje beztrestnú prax porušovania zákona a práv Slovákov, najmä z toho dôvodu, že sankcie v zákone boli dané do polohy alebo v tom návrhu do polohy právnej neistoty, pretože sa nemusia uložiť. Je to prakticky na ľubovôli ministra, čo je podľa mňa právna rarita. Pritom ako ukazuje prax, hrozba sankcie má schopnosť dokonca preventívne ochrániť práva Slovákov a všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí chcú komunikovať aj v štátnom jazyku.
Novela prináša aj ďalšiu závažnú zmenu v oblasti ochrany štátneho jazyka, a to tým, že príslušné štátne a samosprávne orgány už nebudú mať povinnosť chrániť štátny jazyk. A nie je to len vecne nesprávna zmena, je to aj ďalší závažný symbol a negatívny signál, že sa máme zmieriť s protiprávnym stavom v oblasti uplatňovania zákona o štátnom jazyku.
Vládnym návrhom tak isto stratí slovenský jazyk prioritné postavenie v obciach, kde žije 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. O čo viac pozmeňujúce návrhy poslancov pána Viskupiča a pána Dostála idú ešte ďalej a nepriznávajú slovenskému jazyku prednostné postavenie na celom území Slovenskej republiky. Neviem, kde žijú títo páni poslanci, ja žijem na Slovensku, v Slovenskej republike, ktorej štátnym jazykom je podľa ústavy slovenský jazyk. A aj bez ústavy som presvedčený, že Slováci majú právo na prioritné a prednostné postavenie svojho jazyka na celom území Slovenskej republiky vo verejnej sfére. A tomuto sa musí podriadiť aj biznis, páni zo strany Sloboda a solidarita. Vy, však opäť svojimi návrhmi dostávate Slovákov do polohy prosebníkov, podporujete ich diskrimináciu na jazykovo zmiešanom území, kde maďarská menšina v samospráve diktuje všetko a nemálo Slovákov sa jej darí aj asimilovať.
Čiže dôvodom tejto novelizácie nie je ani ochrana štátneho jazyka, ani lepšia vymožiteľnosť práva na informácie v štátnom jazyku, dokonca ani odstránenie údajného strachu a šikanovania občanov, ako predstiera pán minister. Rád by som takéto šikanovanie zo zákona videl. Žiadne neexistuje.
Dôvodom nie je ani hľadanie zlatého stredu, ako sa tu prezentovali niektorí koaliční poslanci. Nemali by ste zabúdať, že Budapešť nás už za navrhované zmeny pochválila. Pána ministra Dzurindu potľapkali v Budapešti. Skutočnými dôvodmi tejto novelizácie sú politické záujmy strany MOST - HÍD v súboji o voliča s SMK a ilúzia našej vlády, že takýmto bezdôvodným splnením požiadaviek v Budapešti sa reálne zlepšia slovensko-maďarské vzťahy, pretože skutočnosťou je to, že čo Budapešť a maďarská politika a maďarská silná loby nedosiahli neuveriteľne mohutnou agresívnou a lživou kampaňou proti Slovensku, proti nášmu zákonu, to dostáva Budapešť od vlády Ivety Radičovej zadarmo a na tácke a na úkor práv občanov Slovenskej republiky.
A odpoveď Budapešti na našu ústretovosť bola príznačná, potvrdila zámer udeliť občanom Slovenskej republiky s maďarským občianstvom volebné právo v Maďarsku. Že je v tejto chvíli medzi Slovenskom a Maďarskom diplomatické ticho? To je výrazom slabosti vlády Ivety Radičovej.
Takže, táto novela oslabuje práva občanov Slovenskej republiky, najmä Slovákov na jazykovo zmiešanom území a povzbudzuje Budapešť, aj jej spojencov na Slovensku pri napĺňaní zámeru privlastniť si občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Túto novelu treba odmietnuť z vecných, aj z politických dôvodov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, rád vám odpoviem na otázku, prečo sankcie. Určite aj preto, že je to takým dobrým zvykom, pomerne je to také časté, že tam, kde zákon ukladá povinnosti, tak potom dáva aj možnosti sankcionovať za neplnenie týchto povinností, ale máte pravdu, sú zákony a môžu byť zákony aj bez sankcií. Ale mali by byť sankcie v takých zákonoch, o ktorých vieme alebo prax to ukázala, že ak boli bez sankcií, tak sa tie zákony porušovali a nedodržiavali.
A práve zákon o štátnom jazyku tu niekoľko rokov bol bez sankcií a bolo množstvo prípadov porušovania tohto zákona. Takže v záujme vymožiteľnosti práva, pán poslanec Dostál, nielen kvôli tomu, že teda je to taký zvyk, že v zákonoch bývajú sankcie, ale konkrétne zo skúsenosti s týmto zákonom a v záujme vymožiteľnosti práva, preto je oprávnené a správne, že nejaká forma sankcií v tomto zákone bude existovať. Ďakujem.

Pán poslanec Matejička, ďakujem ti za vzácne svedectvo, ktoré si priniesol vo svojom vystúpení ako človek, ktorý celý život žije na jazykovo zmiešanom území. To, že poslanci strany MOST - HÍD nedávali pozor pri tvojom vystúpení a bavili sa, až takým spôsobom, že ich musel pán predseda parlamentu napomenúť, znamená len jedno, tú realitu, ktorú si v tom prejave osvetľoval a dokazoval, veľmi dobre poznajú a je im veľmi nepríjemné, keď takto nahlas v tomto priestore zaznela. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pristalo by vám menej toho vzrušenia, rozhorčenia a viac vecnosti.
V pasci sa ocitáte vy, svojím vystúpením, v pasci tej lživej antikampane, ktorá bola vedená proti novele zákona o štátnom jazyku, pretože vy ste uviedli, že zákon trestá občanov, ktorí hovoria inak. To presne sa hovorilo o zákone o štátnom jazyku, ale ja vám opäť zopakujem, že tento zákon netrestá občanov a ľudí, ľudia nemôžu byť sankcionovaní týmto zákonom a určite nie za to, že komunikujú v inom jazyku. Zákon môže udeliť sankcie za to, ak v niektorých prípadoch niektoré subjekty neinformujú alebo nekomunikujú v štátnom jazyku. To je zásadný rozdiel oproti tomu, čo ste povedali.
Ďalej, odvolávate sa na správu Benátskej komisie, viackrát ste to spomenuli a ja vás upozorňujem, že správa Benátskej komisie vôbec nepotvrdila nič vo vzťahu k menšinovým jazykom a odcitujem vám aj ja z úvodu tohto stanoviska. Tam sa píše: "V tomto stanovisku Benátska komisia neskúmala celkovú situáciu menšín v Slovenskej republike, pokiaľ ide o ochranu ich jazykových práv." Tak isto ste citovali alebo odvolávali ste sa na stanovisko Benátskej komisie v otázke sankcií. Takže vám tu odcitujem: "Benátska komisia súhlasí so slovenskými štátnymi orgánmi, že pokiaľ neexistujú sankcie za porušenie právnych povinností, hrozí riziko, že tieto povinnosti nebudú plnené." Je logické, že v zásade by každé porušenie práva malo byť sankcionované.Takže, pani poslankyňa, vráťte sa do reality. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Somogyi, vystúpili ste korektne a kultivovane, čo oceňujem. Vyjadrili ste názor, že dôvodom prijatia zákona o štátnom jazyku mala byť určitá symbolika vo vzťahu k nezávislej Slovenskej republike. Chcem vás doplniť v tom zmysle, že tých dôvodov, či už na samotné prijatie zákona alebo potom na novelizáciu, bolo oveľa viac a vecných. A jeden z nich sa takisto nachádza v stanovisku Benátskej komisie, tak si ho dovolím odcitovať.
"Ochrana štátneho jazyka má osobitný význam v novovzniknutom štáte, v ktorom ako je tomu v prípade Slovenskej republiky, jazykové menšiny predstavujú vysoké percento obyvateľstva. Podpora štátneho jazyka zaručuje rozvoj identity štátneho spoločenstva a ďalej zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi a v rámci všetkých skupín tvoriacich obyvateľstvo. Možnosť občanov používať úradný jazyk v celej krajine má predísť tomu, aby neboli diskriminovaní pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, v ktorých osoby patriace k národnostnej menšine, majú väčšinové postavenie." Myslím si, že to je veľmi zrozumiteľné a vecné stanovisko Benátskej komisie, ktoré naznačuje aj ďalšie detailnejšie problémy, ktoré sa vyskytovali a vyskytujú v uplatňovaní práva občanov Slovenskej republiky na informácie, na komunikáciu vo verejnom styku v štátnom jazyku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Opakovane, pán poslanec Matovič, vás vyzývam, aby ste zverejnili meno človeka, ktorý sa vás pokúšal korumpovať... (Potlesk.) Ak to tak neurobíte, opakovane vám musím povedať, že kryjete veľmi závažný zločin korupcie. A vyzývam vás takisto, pokiaľ máte vedomosti o tom, že ja a ďalší členovia opozície kradli, aby ste podali trestné oznámenie, aby ste sa tu neskrývali za poslaneckú imunitu, za pálčivé populistické reči, aby ste boli veľmi konkrétny a aby ste takýmto spôsobom dostali tých ľudí, ktorí nejaké zločiny páchali, tam, kam patria, aby ste potom dostali prípadne aj tie finančné prostriedky, tak ako to teraz populisticky tuná tárate a predvádzate sa.
A možno by som vás ešte vyzval aj k tomu, aby ste okrem teda toho človeka, ktorý vás chcel korumpovať, čím ste si veľmi vysoko nastavili latku svojej ceny, doplnili, či túto latku dodržala... (Potlesk.) ... aj koalícia, keď vás pri dramatickom odchádzaní z koalície dokázala v koaličných radoch zachovať. Láskavo nám povedzte, aká bola cena toho, že vy obyčajný človek napriek tomu, že ste už boli na odchode, predsa stále zotrvávate na pozícii koaličného poslanca.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, budem sa venovať rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry.
Keď pán minister predložil výboru pre kultúru a médiá na odsúhlasenie návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2011, mal veľmi krátke úvodné slovo a v tomto úvodnom slove pred poslancami vyjadril spokojnosť s tým, akú sumu sa mu podarilo vyrokovať s ministrom financií pre rezort kultúry. Sumu, ktorú porovnával, tú konečnú, s predchádzajúcimi určenými limitmi výdavkov. Spokojnosť s tým, čo vyrokoval, a teda predložil poslancom na odsúhlasenie, vyjadril aj pre médiá. Ide o sumu celkových výdavkov vo výške 167 mil. eur.
Len pre porovnanie, v tomto roku rezort kultúry má k dispozícii výdavky vo výške 193,4 mil. eur, čo je o 26 mil. eur viac, a to sa bavíme o rozpočte, myslím, tohtoročnom, kedy bola ešte slovenská ekonomika v krízovom prepade na rozdiel od tohto roku, kedy je Slovensku prognózovaný najvyšší rast medzi štátmi eurozóny. To však len na okraj.
Podstatné je uvedomiť si, čo suma rozpočtovaných výdavkov pre budúci rok, s ktorou vyjadril minister spokojnosť, bude znamenať pre rezort kultúry. Keby som mal stručne vyjadriť svoj názor, poviem, že kultúra sa dostane do hlbokého útlmu, mnohé kultúrne podujatia a inštitúcie budú blízko kolapsu, viaceré kultúrne aktivity sa vôbec neuskutočnia.
Samozrejme, dá sa namietnuť, že toto je názor, stanovisko opozičného politika, ktorý chce vidieť veci čierno, navyše bývalého ministra kultúry, ktorý chce silou-mocou kritizovať svojho nástupcu. Žiaľ, v tejto chvíli nie som sám, kto vidí situáciu takto pesimisticky. Hodnotenie a predpoklady ešte tvrdšie obsahuje samotný návrh rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Pre pochopenie, sú to slová štátnych úradníkov, ktorí návrh rozpočtu nielen zostavovali, ale aj písali, ale aj najlepšie poznajú reálnu situáciu v rezorte. Dovolím si teda z textu návrhu rozpočtu uviesť niektoré pasáže.
Napríklad: "Rozpísané finančné prostriedky sú také nízke, že neumožňujú ich rozpis na všetky úlohy, ktoré by mali organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zabezpečiť. Neumožnia vynaložiť ani minimum finančných prostriedkov na podporu rozvoja múzeí, galérií a knižníc, na prezentáciu kultúrnych aktivít v zahraničí, na informatizáciu kultúry, na akvizície zbierkových predmetov a, samozrejme, na žiadne nové rozvojové programy." Alebo, opäť budem citovať: "Zastavenie, resp. obmedzenie podpory prioritných projektov bude mať veľmi negatívny dosah na národnú a štátom garantovanú kultúru, pozastaví naštartované progresívne trendy, investičné projekty, stabilizáciu a rozvoj štátnych inštitúcií. V neposlednom rade to bude znamenať utlmenie činnosti prevažnej väčšiny štátom zriaďovaných kultúrnych organizácií, a to najmä v oblasti ponuky kultúrnych produktov obyvateľstvu."
Toto sú vety a myšlienky z návrhu rozpočtovej kapitoly, s ktorou minister vyslovil spokojnosť. Ale tu sa Jóbove zvesti nekončia, môžeme pokračovať ďalej. "Výška ministrom vyrokovaných výdavkov spôsobí pokles kapitálových výdavkov o viac ako 30 %, to znamená, že okrem dokončenia rekonštrukcie bratislavskej Reduty sa nebude v budúcom roku rekonštruovať, obnovovať a zachraňovať žiadna významná budova." V návrhu sa tiež uvádza, že "na základe navrhovanej výšky rozpočtu ministerstvo nemohlo rozpísať výdavky na uskutočnenie významných kultúrnych podujatí, ako sú Bratislavské hudobné slávnosti, Bienále ilustrácií Bratislava, Zámocké hry zvolenské a ďalšie". Aj takéto priznanie sa nachádza v návrhu rozpočtu.
V komentári rozpočtu z pera úradníkov ministerstva sa píše aj o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, a síce, že "je to v súčasnej dobe stabilizovaná inštitúcia a že znížením limitu výdavkov na rok 2011 nebude TASR schopná zabezpečovať úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona, čo v konečnom dôsledku destabilizuje celý mediálny systém". To je takisto citácia z materiálu predloženého pánom ministrom.
Napokon odcitujem aj posledné dve vety z návrhu rozpočtu, pretože sú mrazivé a smutné zároveň. "Efekt navrhovanej úspory v nadchádzajúcom rozpočtovom období v rezorte bude mať vážne spoločenské následky. Úspora finančných prostriedkov bude relatívna a znovunaštartovanie paralyzovanej odbornej činnosti, národných a celoštátnych kultúrnych inštitúcií si, naopak, vyžiada zvýšené náklady."
To je, dovolím si povedať, aj taký priamy útok na opodstatnenosť šetrenia a úspor, špeciálne tu, v rezorte kultúry.
Na záver sa nemôžem vyhnúť spomienke na chvíľu, keď pani premiérka Radičová uvádzala pána ministra Krajcera do funkcie. Bol som pri tom a dobre som počul jej slová o tom, že kultúra je prioritou. Možno aj preto musel pri obhajovaní návrhu svojho prvého rozpočtu pred nami poslancami výboru pán minister vysloviť spokojnosť s takto navrhovaným rozpočtom. Aká je realita, to dostatočne ilustrujú citáty z návrhu.
Dramatické dôsledky tohto návrhu pomenovali zodpovední úradníci ministerstva kultúry a minister to podpísal, takže musíme predpokladať, že sa s tým aj stotožnil.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Na rozdiel od môjho predrečníka budem reagovať fakticky na vystúpenie pána poslanca Abrhana. Pán poslanec, zmienili ste sa, že minulá vláda nekonala v otázke Slovenskej televízie.Určite mohla konať viac. Ale konala určite najviac z dovtedajších vlád, ktoré tu boli. A priniesla nový zákon o úhradách, ktorý priniesol vyšší výber, už som to tu spomenul, a prakticky zlikvidoval neplatičov, čo možno mohol byť predpoklad na ďalšie riešenie tejto otázky. Prišla minulá vláda s inštitútom zmluvy so štátom a prvé výsledky už môžu poplatníci počuť v programe Slovenského rozhlasu a vidieť na obrazovke Slovenskej televízie. A do pomerne vysokého štádia bol rozpracovaný projekt spoločného sídla. Žiaľbohu, zablokoval ho náš koaličný partner. Ale verím a držím palce pánovi ministrovi, aby, ak má tú vôľu, v tomto pokračoval.
A k tomu konaniu alebo nekonaniu. Veľmi dôležité v našej neustále meniacej sa situácii po každých voľbách tým príspevkom v tomto prípade nekonania bolo to, že sme plne rešpektovali vami prijaté pravidlá kreovania rád a voľby generálnych riaditeľov verejnoprávnych médií, čo vo vašom prípade, samozrejme, neplatí, lebo vždy keď vy sa dostanete k moci, tak či už to boli pravidlá vami prijaté alebo iné, zvalcujete ich. V tomto prípade meníte vaše vlastné pravidlá hry. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, v úvode svojho vystúpenia si zmienil aj rokovanie o tomto návrhu zákona vo výbore. A správne si pripomenul, že v prvom čítaní sme zaujali veľmi jasný postoj k zákonu ako k celku. A tam určite nebol priestor na debatu o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch. Keď sa rokovalo o zákone vo výbore a o jeho posunutí do druhého čítania, tak poslanci opozície boli na tomto výbore, boli pripravení diskutovať, nepripravení boli poslanci koalície, pretože na tomto výbore nepredložili týchto 28 pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, je už takým nejakým vrcholom, keď majú poslanci o týchto 28 návrhoch hlasovať spoločne, je to veľmi široká zmes od legislatívnych zmien až po zásadné. Nám opozičným by to mohlo byť jedno, ale tí koaliční sú postavení do takej trošku ponižujúcej polohy buď – alebo.
Povšimol som si, že pod týmto návrhom týchto 28 pozmeňujúcich návrhov nie sú podpísaní poslanci KDH. Ale verím, že pán poslanec Abrhan nás oboznámi s postojom KDH. Verím tomu aj preto, lebo vidím, že veľmi často počas rokovania chodí k pultíku, kde sedí pán minister. Takže verím, že sa dočkám toho, pán poslanec. Ďakujem pekne. (Smiech v sále a výkriky.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste nám tu prečítali veľkú novelu zákona. A to nie je, samozrejme, vaša chyba, ale to je predovšetkým chyba ministerstva kultúry. A je to aj najlepší dôkaz toho nekvalitného návrhu, ktorý nám sem predložili. Keď je 28 pozmeňujúcich návrhov z prostredia koalície, bolo by slušné a normálne, aby pán minister ako predkladateľ stiahol tento návrh. My by sme sa minimálne mali týmito návrhmi zaoberať vo výbore, a nie že vy navrhnete, že budeme dokonca spoločne o nich hlasovať. To je úplný výsmech.
A ešte jedna vec. Tá sa týka navrhovanej mzdy nového generálneho riaditeľa. Tak sa chcem spýtať, faktickú otázku chcem položiť, či ste to už predebatovali s nejakým horúcim kandidátom, že práve ten deväťnásobok mu vyhovuje, že za to je ochotný túto funkciu vziať, a či ste si uvedomili, že sa tou výškou v podstate už ten plat blíži platu prezidenta Slovenskej republiky. Ďakujem.