Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, súčasné znenie nášho zákona o štátnom občianstve, ktoré bolo schválené 25. mája 2010 bolo dôsledkom a slovenskou odpoveďou na novelu zákona o štátnom občianstve prijatú Národným zhromaždením Maďarskej republiky. V tom čase Národná rada Slovenskej republiky prijala aj uznesenie k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, v ktorom vyjadrila hlboké znepokojenie nad iniciatívou maďarského parlamentu a označila ju za jednostranný a neakceptovateľný krok. Za toto uznesenie hlasovali všetky vtedajšie parlamentné strany s výnimkou SMK.
To znamená, dá sa povedať, že takmer celá slovenská politická scéna sa zhodne na tom, že maďarský zákon o dvojakom občianstve, o štátnom občianstve je zlý, nerešpektuje medzinárodné právo, najmä Európsky dohovor o štátnom občianstve, ktorý považuje za samozrejmosť pri udelení druhého občianstva, priamu rodinnú väzbu k občanovi daného štátu alebo dlhodobý trvalý pobyt na území daného štátu. Tieto podmienky a aj iné zmluvné záväzky maďarský zákon nie, že nespĺňa, on ich bezprecedentne obchádza a porušuje.
Veľmi dôležité bolo a aj je pri rozhodovaní o našej legislatívnej reakcii, odpovedať si správne na otázku, prečo tak Maďarsko urobilo. Čo je zámerom takto koncipovaného zákona? Nájsť túto odpoveď nie je také ťažké, aj napriek tomu, že maďarská strana sa tvári ako neviniatko a hovorí len o akomsi symbolickom spojení s materským štátom.
Nezabúdajme, že živou súčasťou maďarskej politiky dnes, aj dlhodobo je historický revizionizmus. Viktor Orbán už pred rokmi hovoril o potrebe zjednotenia Maďarov v Karpatskej kotline. Ak vnímame tento maďarský zákon v kontexte takejto revizionistickej ambície našich susedov, a ako zodpovední politici to musíme robiť, a ak k tomu pridáme avizovaný a najvyššími predstaviteľmi Maďarskej republiky potvrdzovaný zámer, udeliť maďarským občanom v susednom štáte, ktorí nadobudli občianstvo neštandardne, aj volebné právo, môžeme s čistým svedomím a s veľkým znepokojením tvrdiť, že maďarský zákon narúša štátnu suverenitu Slovenskej republiky. Jeho cieľom je vyvážať štátnu moc Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky. A jeho spojenie s volebným právom, by znamenalo nerešpektovanie hraníc Slovenskej republiky. A toto posledné napokon povedal, toto smerujem k predstaviteľom SDKÚ a KDH, a aj predseda frakcie ľudovcov v Európskom parlamente Joseph Daul.
Riziká a negatívne dôsledky tohto maďarského zákona a zámeru sú však oveľa širšie a mnohé možno dnes ešte ani nedokážeme domyslieť, čo napríklad vyplynie z toho, že maďarskí politici si budú celkom prirodzene robiť kampaň medzi svojimi voličmi na Slovensku, že si tu budú možno zakladať pobočky svojich strán, vrátane extrémistických maďarských gárd, združenia 64 žúp alebo Jobbiku. Okrem iného po svojom zvolení sa budú cítiť oprávnení obhajovať na území Slovenska záujmy svojich voličov, pričom bude diskutabilné, či pôjde v tom prípade o členov národnostnej menšiny alebo maďarského národa. Alebo si predstavme možnosť, že Budapešť sa môže rozhodnúť v budúcnosti v nejakej situácii, sa môže rozhodnúť vybaviť svojich občanov na Slovensku, na slovenskom juhu aj brannou povinnosťou. Čo potom? Zdá sa vám to nepredstaviteľné? Skúste vnímať politiku aj v širšom horizonte časovom, aj priestorovom, pán poslanec Gál.
Uvedomte si, že Slovenská republika je mladý štát. A stále nesamozrejmý. Tak, ako tu nebola Slovenská republika pred 19 rokmi, tak tu pri našej neopatrnosti a nedôslednosti nemusí o 20 rokov byť. Alebo pre oživenie našich predstáv. Spomeňme si na ruskú inváziu do Abcházska zdôvodnenú ochranou ľudí, ktorým Ruská federácia predtým udelila ruské pasy. Takže, kým väčšina z nás zhodne tvrdí, že maďarský zákon je zlý, líšime sa už v tom, ako vyhodnocujeme jeho ciele a riziká, a či sme ochotní ich otvorene pomenovať alebo pokrytecky mlčíme, ako slovenská diplomacia a vydávame to za vrchol diplomacie. A z toho, samozrejme, vyplývajú aj rozdielne názory, ako má na tento zákon Slovenská republika reagovať. Aj preto ich máme zásadne rozdielne, niektorí.
Vo všeobecnosti má Slovenská republika dve možnosti reakcie, buď akceptovať ciele politiky maďarskej, zjednocovať maďarský národ ponad hranice a spájať to, čo podľa Orbána sekera Trianonu rozťala, alebo tento zákon neakceptovať a účinne ho eliminovať. Zdá sa, že súčasné znenie tohto zákona túto schopnosť eliminácie má. Aj preto, zatiaľ len jeden občan. Vláda Roberta Fica sa rozhodla s plnou zodpovednosťou pre druhú možnosť, to znamená pre razantnú odpoveď na maďarskú provokáciu a na nie priateľské gesto, ako maďarský zákon označil vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín. Pripomínam, bolo to po dlhom čakaní Slovenskej republiky. Maďarsko odmietlo rokovať so slovenskou stranou o tejto otázke. Bolo to po arogantnej reakcii maďarskej vlády, že ide o vnútornú vec Maďarskej republiky, hoci sa dotýka našich občanov a ďalších občanov susedných štátov Maďarska. Bolo to pod časovým tlakom, kedy Národná rada Slovenskej republiky bola už fakticky rozpustená, bolo to koncom mája roku 2010.
Pripomínam aj to, je to veľmi dôležité v tej diskusii, ktorá tu zaznieva, že medzinárodné právo umožňuje, aby štát odňal štátne občianstvo takej osobe, ktorá dobrovoľne prijala štátne občianstvo iného štátu. V tomto zmysle sú zavádzajúce tvrdenia, že súčasne platná úprava nášho zákona o štátnom občianstve niekoho trestá tým, že občan stratí slovenské občianstvo prijatím iného občianstva, pretože je rozdiel, rozdiel odňať niekomu občianstvo, čo môže byť považované za trest a stratiť občianstvo na základe vlastného, slobodného rozhodnutia. V súčasnosti bez rozhodnutia nášho občana mu nikto nemôže slovenské občianstvo odňať. Môže ho stratiť len v dôsledku svojho slobodného rozhodnutia. A uvedomme si, že nehovoríme tu o nejakom členstve v nejakom spolku, v nejakom združení, v nejakom golfovom klube, hovoríme o občianstve.
Ale my v strane SMER - sociálna demokracia si želáme, aby pre občanov Slovenskej republiky zostala možnosť nadobúdať aj druhé občianstvo, pokiaľ ho nadobudnú štandardným spôsobom cez dlhodobý trvalý pobyt alebo priamy príbuzenský vzťah. O tom, mimochodom, je aj naša novelizácia, ktorú sme na túto schôdzu predložili. V súčasnom zákone však musia zostať ustanovenia, ktoré zabránia vzniku druhého občianstva v rozpore so všeobecne uznávanými zvyklosťami, resp., že človek s takto neštandardne nadobudnutým druhým občianstvom stratí občianstvo slovenské, a bude to len a len jeho slobodná voľba. Žiadny trest.
Povedzme si teraz aj to, aká je alternatíva, ktorú už pred voľbami ponúkala SDKÚ - DS ako údajne dokonalé riešenie a v tejto chvíli o nej rokujeme v parlamente prostredníctvom poslaneckého návrhu. Je to alternatíva ilúzia, že my nebudeme uznávať účinky maďarského zákona na našom území. Ide tu o postoj vecne nerealistický a amatérsky. Amatérsky, pán Dzurinda, politicky škodlivý a smiešny. Ak chcete, pštrosí, v tom zmysle, že strčíme hlavu do piesku a budeme predstierať, že problém tým pádom prestal existovať.
Faktom totiž je, že akonáhle vznikne na základe maďarského zákona štátoobčiansky zväzok medzi Maďarskou republikou a naším občanom, do obsahu tohto zväzku už nebudeme môcť nič hovoriť. Bude irelevantné, či ho Slovenská republika uznáva alebo neuznáva, pretože obsahom ho budú napĺňať politické, ekonomické a mocenské kroky Budapešti.
Takže, ak sa na základe tohto zákona Budapešť rozhodne vybaviť svojich nových štátnych občanov žijúcich v susednom Slovensku volebným právom, slovenské neuznávanie tomu nijako nezabráni, pretože už pôjde o občanov Maďarskej republiky.
Ako sa môže takýto občan Maďarska žijúci na území Slovenskej republiky chovať, naznačí aj obsah prísahy, ktorú musí zložiť každý nový občan Maďarskej republiky. Odcitujem vám ju: "Ja, príslušné meno, prisahám, že považujem Maďarsko za svoju vlasť. Budem verným občanom Maďarskej republiky, jej ústavu a zákony si budem ctiť a dodržiavať. Primerane svojim silám ochránim svoju vlasť, primerane svojim schopnostiam jej budem slúžiť. Tak mi, Pán Boh, pomáhaj."
Jednoznačne sa dá povedať, že koaličný návrh, o ktorom rokujeme, nerieši podstatu problému, ktorý spôsobuje maďarský zákon porušujúci suverenitu Slovenskej republiky. Naopak, súčasná vládna koalícia týmto návrhom maďarský zákon akceptuje a určite povzbudí maďarskú stranu k ďalším podobným krokom. Dnes je zrejmé, že iluzórnosť a pštrosí charakter tohto návrhu, ktorého duchovným otcom je Mikuláš Dzurinda, si uvedomujú aj niektorí poslanci koalície a pomenovali to pomerne výstižne. A uvedomila si to zrejme, aj už premiérka Radičová, ktorá navrhla maďarskej strane rokovanie o dvojstrannej zmluve. Iste by to neurobila v prípade, ak by bola presvedčená o dokonalosti riešenia, ktoré ponúka jej strana, jej minister zahraničných vecí a koaliční poslanci. Samozrejme, ale to len tak na okraj, som skeptický v tom, ako dopadnú takéto rokovania Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o dvojstrannej dohode, ktoré podľa Viktora Orbána, to pripomínam, maďarská strana zváži.
A nezabúdajme tu aj na existenciu zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva z roku 1961, v ktorej sa obe strany zaviazali, že bez predchádzajúceho prepustenia z doterajšieho štátneho občianstva nepriznajú svoje štátne občianstvo občanovi druhej zmluvnej strany. Je to veľmi dôležitá zmluva a na túto zmluvu sa napokon odvoláva aj uznesenie Národnej rady z mája 2010, ktoré som tu spomínal, za ktoré hlasovalo aj SDKÚ a ktoré upozorňuje na nesúlad maďarského zákona o štátnom občianstve aj s touto zmluvou z roku 1961.
Ale aj, dajme tomu v chabej nádeji, že Maďarská republika by bola ochotná dohodnúť sa so Slovenskou republikou na nejakom rozumnom riešení, je nevyhnutné, aby na Slovensku do toho okamihu ostal v platnosti zákon prijatý v bývalom období a tiež pripomínam, hlasmi vtedy opozičného Kresťansko-demokratického hnutia. SDKÚ, ako už je jej zvykom v národnoštátnych otázkach, uprednostnila dnes, aj v minulosti, aj dnes svoje úzke politické ciele, vtedy opozičné, pred ochranou národnoštátnych záujmov a suverenity Slovenskej republiky a vtedy zákon nepodporila.
Kým SDKÚ sa aj dnes snaží obhájiť svoje predvolebné amatérske rozhodnutie v rovine odbornej a ústupčivé v rovine politickej, KDH avizuje zmenu svojho štátnického postoja pred voľbami v záujme koaličnej dohody. Naozaj, som úprimne zvedavý, či teraz pri hlasovaní o tomto poslaneckom návrhu KDH zaprie samé seba. Bolo by to nielen biblické, ale pre KDH, žiaľ, aj príznačné. Ak by sa chceli vyhovoriť na novelu zákona o štátnej službe, ktorou KDH mieni upraviť podmienky výkonu niektorých povolaní, ktorých výkon je spojený so špecifickými potrebami zachovávať lojalitu voči Slovenskej republike, ten má jeden zásadný nedostatok. Akceptuje totiž maďarský koncept dvojakého občianstva a venuje sa už len niektorým prípadným následkom, ktoré maďarský zákon môže spôsobiť. Nie, že by išlo o návrh úplne zbytočný. Nezbavuje však KDH záväzku obhájiť súčasné znenie zákona o štátnom občianstve, za ktoré poslanci KDH hlasovali. Ak to KDH neurobí a poprie svoje hlasovanie spred volieb, bude sa tým súčasne prizerať, ako mu národný vlastenecký rozmer v koalícii bez zaváhania ukradnú Obyčajní ľudia, podobne, ako si už KDH nechalo ukradnúť euro kritický postoj od Richarda Sulíka a Ivana Mikloša, a ako mu na zmluvu o výhrade vo svedomí siaha kradmou rukou minister zahraničných vecí Dzurinda. Možno by tú výhradu vo svedomí mohli využiť aspoň teraz niektorí poslanci KDH vo vzťahu ku koaličnej dohode a k tomuto zákonu, keďže tu ide o Slovensko.
Na záver. Súčasne platný zákon o štátnom občianstve je v súlade s medzinárodným právom. Nikoho netrestá, pretože nikomu občianstvo svojvoľne neodníma. A čo je dôležité, tento zákon preukázal, že je zatiaľ veľmi účinnou hrádzou proti zámeru maďarských politikov privlastňovať si masovo neštandardným spôsobom občanov Slovenska. Sme otvorení jeho vylepšeniu tak, aby nadobudnutie druhého občianstva štandardnou cestou bolo možné bez straty občianstva slovenského. Ak by sa to nepodarilo, aj tak je pre Slovensko, pre obranu jeho suverenity a pre jeho národnoštátne záujmy lepšie, ak zostane v platnosti súčasné znenie zákona o štátnom občianstve.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
