Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som vysloviť súhlas, takmer úplný súhlas s tým, čo ste povedali. A mimoriadne oceňujem to, že ste ten problém, ktorý tu riešime, tú otázku posunuli z tej operatívnej polohy nejakého zúženia mandátu do toho kľúčového ťažiska: Aj keď tiež si myslím, že mnohí ľudia môžu podľahnúť takej tej populistickej rétorike, nepomáhajme lenivým Grékom. Je mi ľúto, že vás nepočúvalo viac poslancov, lebo sú to naozaj veľmi vážne veci a veľmi vážne rozhodnutia, ktoré môžu mať ďalekosiahle dôsledky na Slovensko, jeho postavenie v Európe a našu budúcnosť v celom tom spektre tých otázok, ktoré ste otvorili.
Takže ďakujem vám za to vystúpenie.

Ďakujem pekne.
Na konto pána poslanca Jurčíka. Chcem sa trošku poopraviť z úvodu, keď som hovoril o tom, že argumentační giganti už opustili túto sálu. Tak všetci ju ešte neopustili.
Pán poslanec Osuský, možno sme sa celkom nepochopili v tom zmysle, ja som tú angličtinu uviedol ako príklad, že keď si Nemci všimli aj takúto maličkosť, tak nemôžu si nevšimnúť náš postoj k eurovalu.
Moje vystúpenie, samozrejme, bolo politické, lebo táto téma má aj v sebe veľké politikum ako taká, ale sa domnievam, som presvedčený, že do tohto pléna bola nastavená z čisto politických dôvodov, ktoré som tu definoval. A to je tá panika SaS z ich ďalšej politickej budúcnosti.
Čo sa týka národno-štátnych záujmov, naozaj do tejto témy to vniesol pán Sulík.
Pán poslanec Galbavý, ja si myslím, že ak si zoberiete akúkoľvek politologickú príručku, tam si môžete prečítať definíciu, teóriu národno-štátnych záujmov. Je to pojem, ktorý sa dlhodobo pestuje a napĺňa obsahom vo veľkých a významných štátoch, ktoré jasne definujú svoje národné a štátne záujmy. A ponúkol som vám tu jeden slovenský národno-štátny záujem. Ak si myslíte, že ním nie je to, aby Slovensko malo veľké európske štáty ako svojich spojencov, tak potom naozaj asi nerozumiete tomu, čo národno-štátne záujmy sú. Ja som presvedčený, že tu sa určite ale zhodneme. Toto je kľúčový národný a štátny záujem Slovenska, aby Nemecko, Francúzsko bol náš spojenec a aby sme my neprispievali k opaku tohto.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení vytrvalí a vzorní poslanci, keď už nás opustili argumentační giganti pán Sulík a pán Mikloš, ktorí chceli tak veľmi diskutovať na túto tému, dovoľte, aby som aj ja ponúkol svoj pohľad na toto rokovanie. Vyzerá to tak, že rokujeme o návrhu na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Grécku zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Je to len zdanlivé, pretože v skutočnosti je dôvodom tohto rokovania pokles popularity strany SaS a panický strach jej predstaviteľov, že ich súčasná prvá prítomnosť v parlamente by mohla byť aj prítomnosťou poslednou.
Nezaškodí krátko si povedať niečo aj o tej prvej pôžičke Grécku. Táto téma bola pred voľbami hrubo a účelovo spolitizovaná. A tie dôkazy o tom prichádzajú ešte aj dnes. Kým pred voľbami pani Radičová a pán Mikloš označovali pôžičku Grécku za morálny a ekonomický hazard, dnes ich počúvame, že nejde o Grécko, ale o Slovensko a že krach Grécka môže negatívne poškodiť Slovensko, znížiť jeho export na nemecký a francúzsky trh a zvýšiť tak nezamestnanosť na Slovensku. Dnes používajú tú istú argumentáciu, ktorú pred voľbami odmietali alebo ignorovali. Preto je dnes zvláštne počúvať práve z úst premiérky Radičovej, ktorá to hovorila v médiách, a ministra Mikloša obhajobu pomoci Grécku. Pritom nemám problém tentoraz s nimi súhlasiť. Na rozdiel od nich sme to hovorili pred voľbami aj po voľbách, že ak Gréci pristúpia na tvrdé úsporné opatrenia, je v našom záujme im, a teda aj Slovensku pomôcť. A bolo len pokračovaním určitej perfídnosti vládnej koalície, že o prvej gréckej pôžičke dala tu v parlamente hlasovať ešte predtým, ako bola k dispozícii správa, ako Gréci plnia ten scenár úsporných opatrení, pretože vedela, že nám tým znemožnia o tejto pôžičke hlasovať.
Tu sa vytvára, nemyslím teraz konkrétne túto sálu, pretože už prakticky sa nič nevytvára v tejto chvíli tu, ale v médiách okolo tohto rokovania, populisticky a nezodpovedne dojem, že Národná rada by mala zabrániť ministrovi financií odsúhlasiť v Bruseli niečo škodlivé pre Slovensko a že na tomto cieli a na zúžení mandátu pre ministra financií by sa mala zúčastniť aj opozícia, pretože špeciálne pán Sulík k tomu vyzýval aj stranu SMER – sociálna demokracia, aby sme hlasovali za návrh. No čiže aby bolo jasné, či má opozícia zužovať mandát ministrovi financií, treba povedať, že za tento štát, za jeho politiku nesie zodpovednosť súčasná koalícia či vo vláde alebo v parlamente. Je zodpovednosťou tejto koalície a tejto vlády urobiť rozhodnutie aj v otázke pomoci Grécku. Nie je to predsa otázka, ktorá by si vyžadovala ústavnú väčšinu, vtedy by bolo namieste dovolávať sa pomoci a účasti opozície. My sme však svedkami situácie, keď v dosť dôležitej otázke nie je koalícia jednotná, aj keď si tu navzájom hádžu nejaké také komplimenty o argumentačnej sile jednej a druhej strany a ako je to všetko fantasticky vyvážené. No ale ak teda koalícia nedokáže v dôležitej otázke vládnuť obyčajnou väčšinou, nie je namieste viniť opozíciu z toho, že nie je ochotná priskočiť na pomoc jednej alebo druhej koaličnej strane.
Strana SaS sa tvári zásadovo a týmito najsilnejšími gestami a slovami povedala, že pomoc Grécku je zlá, nezodpovedná a bez splnenia ich podmienok, ktoré tu predložili, je to proti našim národno-štátnym záujmom. Takto sa o tom vyjadroval v médiách pán Sulík, keď nastolil aj tento pojem. Je to však naozaj jedno veľké divadlo. A SaS sa tu zase ukazuje ako strana prázdnych slov a ničotných skutkov. Ak by totiž SaS naozaj chcela zabrániť pomoci Grécku alebo si vynútiť dnes nimi navrhované podmienky, mohla tak urobiť. Prečo SaS neuplatnila právo veta, ktoré je v koaličnej zmluve? Alebo prečo nepohrozila odchodom z koalície? To neurobila a ani neurobí, pretože tu potrebujú hrať len divadlo a vzbudzovať v ľuďoch pocit, že bránia ich peniaze, a útočia tým na prízemné pudy závisti a egoizmu. Lenže to sa nedá a nepatrí. Je to neslušné a drzé, na jednej strane brať všetky výhody vládnej strany, nanominovať stovky svojich ľudí na atraktívne a dobre platené pozície a na druhej strane v tom istom čase sa postaviť akoby do opozície a odtiaľ ukazovať prstom na všetkých ostatných, že oni sú tí zlí. Ak to teda myslíte vážne, tých pár ešte prítomných, poslankyne a poslanci strany SaS, s tým, čo ste tu navrhli a že je to náš národno-štátny záujem, tento váš návrh, tak použite právo veta alebo odíďte z koalície. Aký zmysel má zotrvávať pre vás v takej koalícii, ktorá poškodzuje národno-štátne záujmy Slovenska? Samozrejme, nikdy tak SaS neurobí, pretože voziť sa v tých limuzínach, ktoré ste ešte nestihli zrušiť, je príjemnejšie.
A ešte aj pár slov k tým národno-štátnym záujmom, lebo tento pojem z úst pána Sulíka mi znie veľmi čudne, ale on je učenlivý človek a zrejme sa mu zdá, že by v tejto chvíli aj toto mohlo na voličov zabrať, k tomu čo sú naše národno-štátne záujmy v súvislosti s pôžičkou a eurovalom. Jedným naozaj z kľúčových národno-štátnych záujmov Slovenska, malého, ekonomicky a vojensky slabého štátu, je mať dôležitých spojencov a neprichádzať o nich či už v politickom alebo v ekonomickom zmysle z dôvodu osobnej márnomyseľnosti alebo vnútropolitického či dokonca vnútrokoaličného zápasu o voliča. Toto musí byť prvoradá starosť aj pri uvažovaní o eurovale, aj pri analyzovaní ekonomicko-finančnej stránky tejto otázky. A som rád, že z vystúpení niektorých koaličných predstaviteľov som zaznamenal, že chápu aj tento rozmer tejto otázky. Je naším životným záujmom mať spojencov, priateľov a nehrať sa na hrdinov a supermanov, ktorí sú pripravení, ak sa zle vyspia, zrušiť aj euro. A nemyslíme si, že také štáty ako Nemecko a Francúzsko sa len tak povznesú nad rozmary nášho predsedu parlamentu a jeho strany. Ním osobne sa určite nezaoberajú, ale na postoje Slovenska nikdy nezabúdajú a všímajú si dokonca oveľa bezvýznamnejšie veci. A poviem vám jeden príklad. To, čo si napr. všimol jeden náš kľúčový európsky spojenec, keď sme uzákonili povinné používanie vyučovania angličtiny v našich školách a ubrali sme tým priestor na to, aby sa naše deti napr. učili ako prvý cudzí jazyk nemčinu, tak, samozrejme, nepovie to nahlas, ale je to tak. A ide o úplnú maličkosť v porovnaní s eurovalom. Takže jedným z našich strategických a národno-štátnych záujmov je mať dobré vzťahy s veľkými európskymi štátmi a mať v Európskej únii povesť zodpovedného, a nie problémového štátu. Nemusí byť taká vzdialená doba, keď budeme ich pomoc potrebovať, napr. po definitívnom bankrote Grécka a nasledujúcej reťazovej reakcii.
Takže len to stručne zopakujem. Rokujeme tu dnes o strachu SaS z poklesu preferencií, popritom vidíme názorový obrat SDKÚ, keď už aj oni uznávajú, že Grécko je rozbuškou a pomoc Grécku za určitých podmienok je aj preventívnou pomocou Slovensku. Musíme trvať na tom, že vláda Ivety Radičovej sa nemôže vyvliecť zo zodpovednosti a musí na seba vziať rozhodnutie, musíme strhnúť masky z tvárí supermanov, ktorým vôbec nejde o zablokovanie pôžičky, lebo to by mohli urobiť aj bez tohto návrhu tu v parlamente, ale ide im o to, aby sa udržali pri moci.
A napokon musím zopakovať, že naším národno-štátnym záujmom nie je zužovať mandát ministrovi financií, ale dbať na to, aby veľké európske štáty boli priateľmi Slovenska a nemali dôvod pamätať si, že v ťažkých chvíľach sme sa sebecky a provinčne postavili do závetria alebo že niektorí, naopak, napli plachty a rozbehli sa s nimi do vetra populizmu. Ďakujem vám, páni a dámy, ktorí ste vytrvali ešte aj v tejto hodine, za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Zajac, ak si myslíte, že keď budete viackrát opakovať slovo "zúriví", že tým naozaj dosiahnete to, že budeme zúriví alebo vyzerať ako zúriví, tak to sa mýlite. A hovorí sa na Slovensku, že "trafená hus zagága", a môže sa hovoriť, že "zagága aj dvakrát", ako ste to teraz prezentovali. (Smiech v sále.) Naozaj k tej Lampe, k týždňu, k tomuto, povedal by som, veľmi tolerantnému širokospektrálnemu časopisu máte veľmi blízko.
A, pán poslanec Jarjabek, ja musím s tebou nesúhlasiť v tom, že vo verejnoprávnej inštitúcii sa nevyskytuje často to, či si hovoril. Vo verejnoprávnej televízii slovenskej sa to objavuje a vyskytuje každý týždeň. Každý týždeň neobmedzený čas pre jednu názorovú skupinu. Propaganda ako vyšitá! To je niečo neuveriteľné! A v tomto ohľade Mečiarove fašírky sú slabým, nič neznamenajúcim odvarom k tomu, akým spôsobom si špeciálne sekta OKS sprivatizovala Slovenskú televíziu a do relácie Na štyri oči napr. pán poslanec Zajac už chodí pomaly ako na klavír a to je radový poslanec a malo to byť vyhradené len pre nejakých vyšších predstaviteľov politických strán.
Takže takáto Slovenská televízia, nepochybujem, že sa vám páči, že sa pokojne usmievate, nelomcuje s vami síce zúrivosť, ale neznášanlivosť, pán poslanec, ako vyšitá. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, predpokladám, že prezidentom vrátený zákon o periodickej tlači koalícia schváli, je to napokon jedna z mála vecí, ktorú môže vykazovať pred verejnosťou ako svoj takmer prevratný úspech. "Prevratný", samozrejme, v úvodzovkách. Nezaškodí si preto zrekapitulovať, čo sa vlastne novelou tlačového zákona zmení, a zamyslieť sa, či skutočne prináša nejakú zásadnú alebo prospešnú zmenu.
Novela tlačového zákona rozšírila dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní uverejniť opravu, a to o prípady, ak by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Takéto rozšírenie však nijako predkladateľ v dôvodovej správe neodôvodnil a je problematické jeho univerzálne praktické uchopenie, nakoľko nie je zrejmé, kto by mal daný delikt spôsobiť. Napríklad slovenský právny poriadok nepozná trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Respektíve aká praktická situácia pri uvedení pravdivých skutočností by zverejneniu mala zabrániť, inými slovami, uvedenie pravdivých skutočností predsa nemôže byť v rozpore s právom.
A absolútnu pravdu má pán prezident, keď nesúhlasí s tým, že vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu a odpoveď, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pretože dobré mravy nielenže nie sú definované v našom právnom poriadku, ale obsah tohto pojmu sa dá naozaj rôzne vykladať.
Novela tlačového zákona zásadne zmenila, presnejšie povedané, zúžila charakter práva na odpoveď, keď zrušila možnosť domáhať sa uverejnenia odpovede k akémukoľvek skutkovému tvrdeniu, t. j. nepravdivému, pravdu skresľujúcemu, ako aj pravdivému skutkovému tvrdeniu o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ak sa takéto tvrdenie dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.
Jednoznačne tým oklieštila právo na odpoveď v jeho podstate, kedy by akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na národnosť či miesto pobytu mala mať právo na odpoveď, ktorou môže reagovať na akékoľvek informácie v médiách, ktoré nielenže prezentujú nepresné fakty o tejto osobe, ale osobitne aj ovplyvňujú negatívne jej všeobecné osobné práva.
Novela tlačového zákona nedôvodne, avšak v súlade s reštriktívnym zúžením uplatniteľnosti práva na odpoveď, zrušila kumulatívnu možnosť uplatnenia práva na opravu a práva na odpoveď. Právo na opravu ako prostriedok zabezpečenia pravdivého informovania verejnosti v objektívnom význame nemožno v žiadnom prípade spájať s právom na odpoveď ako prostriedkom ochrany subjektívnych osobných práv, ktoré až sekundárne plní funkciu zabezpečenia pravdivého informovania verejnosti.
Novela tlačového zákona zrušila možnosť uplatnenia nároku žiadateľa o uverejnenie opravy odpovede alebo dodatočného oznámenia na primeranú peňažnú náhradu uplatniteľného na súde v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie.
Tento štandardný inštitút náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, v prípade, ak nie je možné uplatnenie iného zadosťučinenia, je jednoznačné potrebné aplikovať o to viac, ak intenzita tohto zásahu odôvodňujúca uplatnene nároku náhrady ujmy v peniazoch je v súdnom konaní preukázaná.
Dôvodová správa uvádza, že v prípadoch, kedy dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má dotknutá osoba právo žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci konania o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, pričom cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť prípadom dvojitého postihu vydavateľov a tlačovej agentúry. Toto tvrdenie však neobstojí, nakoľko zákon v pôvodnom znení vytváral konštrukciu spojenej veci pred súdom z dôvodu účelnosti a rýchlosti konania, ktoré sú na prospech účastníkov konania a predstavujú garanciu ústavných práv, navyše v prípade špekulatívneho uplatňovania náhrad ujmy v peniazoch podľa Občianskeho zákonníka môže protistrana podať námietku už v rozhodnutej veci na súde a súd posúdi oprávnenosť takéhoto nároku.
Čiže zhrniem to. Vláda Slovenskej republiky jednoznačne nad rámec vlastnej úlohy z programového vyhlásenia vlády obmedzila právo na odpoveď bez náležitého odôvodnenia. Nesprávne zmiešala dva inštitúty, právo na opravu a právo na odpoveď zrušením možnosti ich súbežného uplatnenia a zmarila preventívny účinok právnej úpravy zrušením nároku na domáhanie sa primeranej peňažnej náhrady na súde v prípade neodôvodneného odmietnutia uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia vydavateľom, čím značne sťažila osobám v Slovenskej republike efektívnu vymožiteľnosť a ochranu ich práv a právom chránených záujmov.
Novelou tlačového zákona vláda Slovenskej republiky, vláda Ivety Radičovej, jednoznačne vyšla v ústrety záujmovej skupine osôb, vydavateľom periodickej tlače na úkor ostatných osôb v Slovenskej republike.
Napriek tomu je zmena tlačového zákona ospevovaná demagógiou o záchrane slobody tlače a o tom, že verejní činitelia prestávajú byť chránenou zverou prostredníctvom práva na odpoveď. To, že súčasné znenie tlačového zákona neobmedzilo slobodu slovenskej tlače, sa mi už ani nežiada dokazovať. Kto číta slovenské noviny, vie to sám. Kto číta slovenské noviny, vie aj to, že ich problémom nie je nesloboda, ale nekvalita a tú nemôže zlepšiť žiadny tlačový zákon.
Tlačový zákon má však povinnosť reagovať na dôsledky tejto nekvality, ktorých súčasťou sú veľmi často publikované nepresnosti, nepravdy, zásahy do osobnostných práv ľudí. V tomto zmysle malo veľký význam zaviesť inštitúty práva na odpoveď a dodatočného oznámenia, rovnako veľký význam malo zvýšenie vymožiteľnosti opráv odpovedí a oznámení aj prostredníctvom primeranej peňažnej náhrady za ich neuverejnenie v prípade, že neboli pritom dodržané zákonné podmienky.
Po odstránení týchto inštitútov sa, samozrejme, svet nezrúti a ani slovenská žurnalistika sa nezlepší. No slovenská verejnosť bude ťahať opäť za kratší koniec pri uplatnení svojho práva na prístup k pravdivým informáciám alebo pri ochrane svojho súkromia.
Dovoľte mi ešte poznamenať niečo všeobecne na margo slobody médií, ako si ju predstavuje vládna koalícia, musím to poznamenať vzhľadom na to, o čom sa tu pri predchádzajúcom bode debatovalo, o relácii verejnoprávnej televízie Pod lampou. To je totiž predstava koaličnej slobody médií, keď úzka skupina názorovo vyhranených, neznášanlivých novinárov združená v protiopozičnom časopise, pred voľbami v protikoaličnom, napokon aj riadila a robila kampaň proti predchádzajúcej vláde, hlásila sa k tomu, organizovala ju, keď takáto úzka skupina dostane dobre zaplatený každotýždenný niekoľkohodinový čas pre seba a pre svojich kamarátov, v rámci ktorého s povýšenosťou nositeľov, jediných nositeľov pravdy predstavuje, propaguje svoju propagandu, svoju ideológiu, prezentuje kampane proti vybraným skupinám alebo jednotlivcom alebo vytvára imidž svojim protežantom, ako napr. policajnému prezidentovi Spišiakovi. A keď sa tu trafilo do živého, ako jeden sa ozvala sekta zvaná OKS. Sekta ochrancov a požívateľov tejto bezbrehej jednostrannej slobody Pod lampou.
Ale späť k tlačovému zákonu, k právu na odpoveď. Ako je to teda s právom na odpoveď pre papalášov, ktoré sme teda akože teraz obmedzili? Uvediem vám jeden príklad. Denník Pravda 10. mája 2011 uverejnil odpoveď Mgr. Tatiany Bérovej, budem citovať: "Dňa 3. 5. 2011 bol v čísle 101 denníka Pravda na strane 2 a 3 zverejnený článok "Poradkyňa premiérky zarába na ministerstve financií", kde bolo konštatované, že ako poradkyňa predsedníčky vlády pre verejné obstarávanie zarába na ministerstve financií. K uvedenému skutkovému tvrdeniu uvádzam, že všetky zmluvy, ktoré má spoločnosť CFCU, s.r.o., v ktorej som jednou zo spoločníkov a konateľov s Ministerstvom financií SR, boli uzatvorené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Pri ich uzatváraní neprišlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov alebo k porušeniu pravidiel etiky, transparentnosti a hospodárskej súťaže." Koniec odpovede.
Čo je na tejto publikovanej odpovedi zaujímavé? Minimálne dve veci. Bola to reakcia na publikované pravdivé skutkové tvrdenie, že dotyčná osoba zarába na ministerstve financií. Posúďte sami, či bola odpoveď oprávnená, či ohrozila slobodu denníka Pravda a či priniesla nejakú užitočnú informáciu čitateľom tohto denníka? Ja sa domnievam, že to bola reakcia oprávnená, pretože z článku, ktorý uviedol pravdivé skutkové tvrdenie, mohlo napriek tomu vyznievať, že pri takomto zarábaní na ministerstve financií dotyčná pani využíva svoje postavenie poradkyne premiérky. Domnievam sa tiež, že slobodu denníku Pravda táto odpoveď nezúžila, no možno vplýva na to, že bude zodpovednejšie dbať aj na kontext zverejnených skutkových tvrdení a čitateľom poskytla dôležité doplňujúce informácie o spôsobe zarábania poradkyne premiérky Radičovej.
Toľko k námietkam, že je absurdné mať právo reagovať na pravdivé skutkové tvrdenia.
Napokon, a to je tá druhá vec, celkom milou pointou tlačového zákona, a špeciálne toho prekliateho práva na odpoveď, je skutočnosť, že oň požiadala blízka spolupracovníčka, poradkyňa premiérky Radičovej, a teda jedna z osôb, ktorá patrí k súčasnej vládnej garnitúre, ktorá nepotrebuje byť v pozícii chránenej zveri.
Otázka by teda mohla znieť, či je takéto vládne farizejstvo v súlade s dobrými mravmi, aby som sa teda vrátil aj k námietke pána prezidenta.
Odpovedajte si sami, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako verejní činitelia na takúto odpoveď zatiaľ ešte právo máte.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, nebudem sa teraz venovať tomu, že videozáznamy zo súkromných podujatí sa stávajú súčasťou politického boja a kampane. Možno za chvíľku nám namontujete kamery do spální a začnete takýmito záznamami argumentovať.
Ja skôr ľutujem, že ste nezopakovali tie slová, ktoré ste tu povedali pri rozprave, a síce, že "prokuratúra momentálne nie je spôsobilá uzatvárať kauzy spojené s našimi kšeftami za predchádzajúcej vlády". Tieto slová, pani ministerka, ste tu povedali v tomto pléne, a tým ste veľmi jasne prezradili účel zmien na prokuratúre, aby sa prokuratúra pod vaším vedením začala venovať opozícii.
V tomto zmysle sú absolútne pravdivé všetky slová a myšlienky, ktoré tu povedal pán poslanec Madej, ba dokonca v rámci tej vašej vyhrážky je to ešte ďaleko horšie.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto asi nepochybuje, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín je dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike a jeho znenie, jeho obsah je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. Dôkazom je aj to, že spomínaný zákon v doterajšej podobe sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej menšine, žiadnej etnickej skupine s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie jej politickej reprezentácie.
Preto nebolo prekvapujúce v prvom a druhom čítaní o tomto zákone, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany, odôvodňoval, musel odôvodňovať novelu tohto zákona falošne, a to údajným znevýhodňovaním príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009.
Koalícia potrebovala nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej údajnej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Inak by totiž tento návrh zákona nedokázala odôvodniť.
Je hanbou slovenských strán, že sa na takejto argumentácii podieľali, či už otvorene, alebo súhlasným mlčaním.
Dobre vieme, že ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich krstných otcov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín - a toto sa tu deje už od 90. rokov minulého storočia.
Tento návrh ale musíme dnes vnímať aj v kontexte aktuálnych slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v neskrývanej snahe vlády Viktora Orbána spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, udeľovať im masovo štátne občianstvo, udeliť im volebné právo a podporovať uplatňovanie ich kolektívnych práv aj na Slovensku.
Zákon, ktorý rozširuje priestor na používanie menšinových jazykov, a špeciálne maďarského, takým spôsobom, že zužuje potrebu používať slovenský štátny jazyk, vytvára na Slovensku vhodnú pôdu na uskutočňovanie takýchto nebezpečných orbánovských cieľov. Takže zmenu zákona nielenže nepotrebujeme, ale môže byť aj škodlivá.
Prečo ju nepotrebujeme? Jednoducho preto, lebo Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale čo je dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd.
Pravdou teda je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka, my sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších.
My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou. Aj ona má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy, ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.
V prvom, druhom čítaní sme dostatočne rozobrali konkrétne výhrady, takže tým sa teraz už nebudem venovať.
Chcem poznamenať, že diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužovala na zmenu kvóra. Aj preto práve k tomuto ustanoveniu smeroval ako keby kľúčový pozmeňujúci návrh, ktorým sa doterajšie kvórum 20 % nielen znížilo na 15, ale sa zafixovalo na 20 rokov bez ohľadu na to, aké percento príslušníkov menšiny bude v danej obci žiť. To teda znamená, že aj keby v takej obci zostal jeden príslušník menšiny, bude môcť tento zákon v danej obci plne uplatňovať a požadovať jeho uplatňovanie.
Tento návrh zákona bude - a o tom som presvedčený - tichým spôsobom diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, bude potláčať štátny jazyk, na slovenskom juhu rozšíri pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýši už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Budú ním šikanovaní úradníci. Prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom a v praxi môže spôsobiť - a určite aj spôsobí - v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.
Vôbec sa preto nedivím, že pán prezident pri takejto širokej škále nedostatkov vrátil zákon ako celok. Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale bude komplikovať, aj v niektorých prípadoch môže znefunkčniť našu administratívu.
Čo je horšie, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku je rizikom pre integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti ešte platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy, nebude strana SMER - sociálna demokracia hlasovať za tento prezidentom vrátený vládny návrh.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Pán poslanec, po tomto vašom odhaľujúcom vystúpení by pani ministerka mala vziať návrh zákona pekne pod pazuchu, odpochodovať na ministerstvo spravodlivosti, trošku sa tam vydýchať, ísť do prezidentského paláca a podať demisiu. (Potlesk.)

Pán kolega, tento návrh určite nie je priznaním zlyhania a ani zmäkčovaním pravidiel, ale ak ste to už do takej osobnej roviny postavili, ten váš príspevok, tak možno, že je to vyjadrením toho, že pán poslanec a v tejto chvíli aj župan nie je ochotný akceptovať ten systém financovania zdravotníctva, ktorý sa nie že chystá, ale on tu už je. Ten systém, kedy na jednej strane ľudia musia povinne platiť zdravotné poistenie, časť z tohto poistenia si zoberú ako zisk súkromné zdravotné poisťovne, čomu vy tlieskate a ste šťastný, že to tak je, no a ten zvyšok, ktorý chýba, ten si majú ľudia zaplatiť v takzvanom nadštandarde. Tým nadštandardom, samozrejme, je často posteľná bielizeň alebo diétna strava v nemocniciach.
Takže je tento návrh určite aj reakciou na veľmi zlú politiku v oblasti zdravotníctva na to, že naozaj sa potvrdilo to, čo sme my pred voľbami hovorili, že pravica už raz zdravotníctvo spoplatnila a dnes to robí znova, trochu rafinovanejšie, už sa bojí prísť s tými univerzálnymi Zajacovými poplatkami, ale robí to cez tento nadštandard. A vnímam, že predstaviteľ strany SMER, ktorý nesie v tejto chvíli zodpovednosť aj za niektoré zdravotnícke zariadenia, nie je ochotný hrať túto hru proti ľuďom, hru, kedy pcháte časť peňazí ľudí, ktorí si platia na zdravotné poisťovne, do súkromných zdravotných poisťovní ako zisk a nútite ľudí, aby tie chýbajúce prostriedky platili v nadštandarde. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, to určite je vážna vec a nemala by to byť vec každodenná, mala by byť dostatočne zdôvodnená.
Ja sa domnievam, že sú dôvody, vážne dôvody na to, aby sme o navrhovanej novelizácii ústavy diskutovali a seriózne o tom rozmýšľali. Súčasne, ak je takáto situácia, myslím si, že nie je celkom patričné považovať, ak som to dobre zrátal, dvojhodinovú diskusiu na túto tému za nejakú neprimeranú. Ja si myslím, že to je priestor dostatočný, nie nejaký prehnaný. Možno ma trochu mrzí, že sa niektoré politické strany k tomu aspoň v stručnosti nevyjadrili.
V tomto zmysle najmä by som chcel v tej rozprave oceniť aj rozsiahly, ale aj veľmi fundovaný prejav, vystúpenie pána poslanca Madeja. Možno, že bol pre laické uši až príliš náročný, ale ten, kto sa v tejto problematike vyzná, určite ho vie oceniť. A napríklad aj zviesť určitú odbornú polemiku, ale bolo to veľmi dobré, kvalifikované vystúpenie, ktoré doplnilo moje odôvodnenie.
Výslovnou ústavnou úpravou o individuálnej, nie kolektívnej ochrane základných práv a slobôd by sme odstránili podľa môjho názorua právny nedostatok zo systému ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike a súbežne by sme vzniesli pozitívny, preventívny prvok do vzťahov so susedným Maďarskom. Takto treba chápať slovo preventívny a prevencia, pán poslanec Somogyi, nie prevencia proti menšine, ale prevencia proti zámeru maďarskej ústavy podporovať uplatňovanie kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí a kolektívnych samospráv. Opätovne to hovorím, aby bolo jasno a aby niekto náhodou nešíril ako nejakú chytľavú rétoriku to, že my robíme nejakú prevenciu proti našim menšinám. Keďže je to reakcia a priznali sme to a priznal som to aj ja, že je to reakcia na maďarskú ústavu, tak nepochybne sa aj často v týchto vystúpeniach slovo maďarská ústava zjavilo, čo ste tiež svojím spôsobom, pán poslanec, namietali, ako by to bolo niečo nenormálne, neprimerané, ale my reagujeme na maďarskú ústavu. Takže ju tam aj zmieňujeme.
Znovu chcem aj zopakovať to, že pre nás, že to nerobíme, túto novelu, z hľadiska zamerania sa na naše menšiny. A už vôbec si nemyslím, že by sa dalo vyvodiť z našich vystúpení a z tohto návrhu, že menšiny sú pre nás nejakým inventárom alebo bacilom. Aj tuto chcem znovu zopakovať a odvolať sa na to, čo som povedal aj vo svojom prvom vystúpení, aj v druhom vystúpení a čo povedal aj poslanec Madej, že táto navrhovaná úprava žiadnym spôsobom sa nedotýka práv osôb patriacich k národnostným menšinám žijúcim v Slovenskej republike.
Maďarská republika schválila novú ústavu, ktorá priznáva kolektívne práva s jasne čitateľným zámerom vnášať, vznášať požiadavky na kolektívne práva pre maďarskú menšinu usídlenú na území susedných štátov. K takým štátom, samozrejme, patrí aj naša Slovenská republika. Ak je teda čo len teoreticky možné, že nová ústava Maďarska môže viesť k nedorozumeniam a susedským konfliktom, potom navrhnutá zmena Ústavy Slovenskej republiky vnáša do vecí vopred jasno a vylučuje také situácie, aké by mohli nastať pri zachovaní súčasnej ústavnej úpravy týkajúcej sa ochrany základných práv a slobôd, pretože, a to si uvedomme, už to tu raz spomenul pán poslanec Madej, za súčasného stavu ústavných úprav v oboch susediacich krajinách je vymáhanie kolektívnych práv maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku alebo jej predstaviteľmi, aby som teda bol presnejší, to znamená uplatnenie ústavných práv podľa maďarskej ústavy bez porušenia Ústavy Slovenskej republiky. To je veľmi dôležité a myslím si, že tí ľudia, ktorí sa ústavným právom zaoberajú, rozumejú teraz, čo som povedal.
V rozprave, resp. vo faktickej poznámke pána poslanca Drobu sa objavil aj argument, že táto novelizácia by bola prejavom akejsi slabosti a malosti, teda že by to bolo malosťou reagovať vôbec nejakou legislatívnou aktivitou na maďarskú ústavu. Tomu, priznám sa, celkom nerozumiem. Všetci sme maďarskou ústavou znepokojení. Zaznievalo to tu minulý týždeň. Všetci hovoríme o jej čudnom duchu a rizikách, ktoré sa dotýkajú aj nás. No zrazu sa zdráhame odpovedať na tieto riziká, ako by ochrana našich záujmov mala byť našou hanbou, našou malosťou. Chrániť seba, poistiť sa proti rizikám, to predsa nie je hanba, ani prejav slabosti. Hanbou a slabosťou nie je ani podporiť návrh opozičných poslancov, ak by toto mal byť skrytý dôvod koalície na jeho odmietnutie. Naopak, bol by to znak vyspelosti nášho parlamentu.
Preto nemôžem celkom ani prijať prvú výhradu pána spravodajcu Procházku o tom, že tu nebol pokus o získanie podpory ako tú podstatnú. Už som aj naznačil, že v kuloároch som sa snažil získať určitý aspoň náznak súhlasu ochoty sa o tomto baviť. Priznám sa, z tých odpovedí mi nebolo celkom jasné, či tam tá vôľa je, alebo nie je. Ale o to viac, o to viac si cením, že pán poslanec Procházka vyjadril to, že on podporí postúpenie tohto návrhu do druhého čítania. Je to cennejšie o to viac, že je nielen poslancom koaličným a mohol by sa aj z takéhoto zorného uhla dívať na návrh opozičného poslanca, ale že je aj rešpektovaným odborníkom na ústavné právo, a preto ak sa on vyjadril, že najmä ten druhý bod alebo ten druhý bod nášho návrhu by mohol mať svoj význam a mohol by ústavu právne skrášliť, považujem to za akési odobrenie a zmysluplnosť tohto nášho návrhu. A už som mu aj povedal, že ma aj celkom tak potešilo, že keď rozpráva o zložitých právnych problémoch naozaj odborník, tak niekedy dokonca tie vyjadrenia nemusia byť nudné a únavné, ale sú aj duchaplné a poetické. Právne skrášlenie ústavy, to sa mi naozaj páči, ale samozrejme, že on za tým vníma celú širokú škálu rôznych dôsledkov a významov.
Takže ďakujem za ten postoj a vnímam ho, že je konzistentný napríklad aj s tým, že práve pán spravodajca ako jedna z výnimiek zabránil tomu, aby bol zmenený zákon o štátnom občianstve v tom zmysle, že by sa ustúpilo maďarskej strane a bola by odstránená z nášho právneho poriadku tá bariéra, ktorú dnes vytvára voči masovému náboru našich občanov v tom, aby žiadali a získali maďarské občianstvo.
V danej situácii a z vyššie uvedených dôvodov sa mi zdá byť novelizácia Ústavy Slovenskej republiky primeraným prostriedkom zabezpečenia našich štátnych záujmov a zodpovednou reakciou na riziká maďarskej ústavy, ktoré presahujú hranice Maďarska. Táto novelizácia by nielen odstránila pochybnosti o rozsahu ochrany základných práv a slobôd v našom právnom poriadku, ale by aj definovala princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tým by bola v budúcnosti vylúčená vymožiteľnosť kolektívnych menšinových práv v Slovenskej republike a zúžil by sa priestor pre jej politickú destabilizáciu z dôvodu autonomistických a revizionistických tendencií. A nezatvárajme si oči pred tým, že tak, ako existuje silná podpora takýchto tendencií v Maďarskej republike, existuje tu aj určitá skupina ľudí, ktorí veľmi dobre počúvajú na takéto vízie a takúto podporu. Netvrdím, že sedia tu v tomto parlamente, ale tu sa bavíme o celom priestore Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s plnou vážnosťou hovorím, že len krátkozraký politik môže za tohto stavu odmietať právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za vypočutie, tým, ktorí ste počúvali, ktorých to tak úplne neotravovalo, ktorí snáď vnútri naozaj cítia, že sa bavíme o dôležitej veci, a prosím vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)