Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No rozprava bola pomerne chudobná a v tomto zmysle podľa mňa neadekvátna vážnosti tohto návrhu zákona a jeho dôsledkov.
Ale aspoň teda by som napriek tomu, čo si myslím o súčasnom RTVS, chcel apelovať na to, aby dostali priestor vo vysielaní tejto inštitúcie aj tí odborníci a tá časť odbornej verejnosti, ktorá to spochybňuje a upozorní na riziká rušenia poplatkov, pretože bez takejto diskusie, bez takýchto názorov, ktoré by dostali priestor vo vysielaní STV a SRo, to naozaj vyzerá tak, že tu máme odborníkov a aj politicky a inak celkom všetko zdatne dobre orientovaných ľudí, ktorí hovoria, že poplatky treba zrušiť. A tí, čo to spochybňujú, sú nejakí čudní a čudní a zvláštni ľudia, ktorí chcú ešte dokonca asi aj poškodzovať bežným občanom. Takže mala by sa trošku osmeliť verejnoprávna televízia, dať priestor aj iným, názorom.
K niektorým poznámkam najmä pána ministra.
Výber úhrad naozaj klesal, a to najmä po príchode SaS do vlády a po smelých prvých takých vyhláseniach, ako budú úhrady zrušené. A dôkazom toho, že v dôsledku toho ich prestali ľudia platiť, bolo aj to, že keď pán minister Krajcer zistil, že Ivan Mikloš mu nedá hneď tie peniaze, tak sám začal aktívne rýchlo ľudí vyzývať, že treba ich ďalej platiť. Takže pod ten pokles sa určite výraznou mierou podpísal aj zámer zrušiť tie úhrady. To je fakt. To sa nedá nejakým spôsobom spochybniť.
Čo sa týka toho, že zmluva so štátom berie nezávislosť verejnoprávnym médiám, treba sa vrátiť k zákonu, ktorý upravuje proces uzatvárania zmluvy. A je veľmi jasne tam v tom procese zabezpečená garancia programovej nezávislosti. Tí, ktorí sa tomu venujú, to veľmi dobre vedia. Vedia, ako vzniká táto zmluva, akú rolu tam hrá alebo doteraz hrali rady televízie a rozhlasu, manažmentu a akú úlohu tam z hľadiska programu a obsahu malo ministerstvo kultúry.
Akokoľvek to bude pán minister obracať, tento návrh nedostatok financovania verejnoprávnych médií nerieši, nevyrieši. To odvolávanie sa, že to bude možno o milión, dva alebo tri viac ako teraz nerieši ten problém, pretože aj on dobre vie, koľko by mal byť ten objem, aby tie verejnoprávne médiá si plnili ten rozsah úloh stanovený v zákone.
To znamená, že celý tento návrh vznikol predovšetkým ako brutálny predvolebný, populistický sľub vtedy ešte mimoparlamentnej strany. To je jasné. Neboli tam žiadne veľkorysé a ušľachtilé zámery, ako pomôcť verejnoprávnym médiám. Bolo to takto jasne zacielené, je to veľmi jednoduché. Taký bežný človek by sa nepotešil, keď mu niekto sľúbi, že bude mesačne platiť 4,64. Že? No a tento sľub potrebuje potápajúca SaS splniť jednoducho bez ohľadu na následky. No a bojuje teda s tým ministrom financií, ktorý chápe trošku to, že bude to aj nejaký výpadok na strane príjmov, bude to, samozrejme, nejaký výdavok, no a bude to nejako riešiť, ako som to už povedal, on možno v tom jednom, druhom roku, ktovie teda, kto bude ten minister financií, ale jednoducho ani ten návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií a je to len brutálny populizmus.
A na záver, pán minister. Mne sa páči, keď ma nazvete pán Maďarič, ale zdá sa, že to, že som vás ja raz nenazval pánom ministrom, sa vás tak hlboko dotklo, že ste okamžite teda opäť zmenili svoju rétoriku. Dámy a páni, vážený pán minister Krajcer, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Prvá poznámka pána poslanca Galbavého. Ja si myslím že moje vystúpenie bolo mixom aj vecnosti, ale určite aj politiky. A jednoducho pokiaľ máme tu spolitizovanú inštitúciu, tak nemôže byť vystúpenie opozičného poslanca nepolitické.
Čo sa týka tej vašej druhej poznámky, tam ste naozaj asi dobre nepočúvali, pretože ja som vyslovene citoval z dôvodovej správy. A tam sa nič nehovorí alebo nič som nehovoril o skvalitnení programu a nezávislosti, hovoril som o efektívnosti a posilnení verejnoprávneho charakteru. Takže tam ste mi zrejme nerozumeli alebo ste si dobre nezapamätali, čo som hovoril.
A potom tu ešte v sále vo faktickej niekto hovoril o tom, že dnes platia všetci rovnako tie úhrady. Tak tomu človeku by som odporúčal, aby menej táral a viac čítal a študoval aj zákony, pretože podľa súčasného zákona sú oslobodení od nich buď úplne, alebo čiastočne, ako som to hovoril dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí a domácnosti v hmotnej núdzi.

Ďakujem, pán podpredseda. Je to tu naozaj veľmi zábavné, ale tá podstata je predsa len trošku vážnejšia.
Čo máme na stole v tejto chvíli. Je to návrh nového financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý sa odvoláva na záväzok vlády zvýšiť efektivitu činnosti verejnoprávnych médií a posilniť ich verejnoprávny charakter. V čom posilňuje návrh nového financovania prostredníctvom štátneho rozpočtu efektivitu RTVS, ťažko povedať. Akýkoľvek prísun peňazí ešte nehovorí nič o ich efektívnom využití. A ako financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu posilní verejnoprávny charakter RTVS, to je pre mňa už úplnou záhadou, resp. myslím si, že práve opak bude pravdou.
Konkrétne si tento návrh kladie za cieľ zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorý bude každoročne poskytovaný ako príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, čiže nie od úloh RTVS, nie od spoločenského zadania, nie od očakávania, ale od výšky HDP. To je simplexná ekonomizácia informovania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti dovedená do dokonalosti.
Povedzme si, čo tie dva súčasné príjmy, ktoré majú byť zrušené, sú a čo garantujú.
Príjem z úhrad je priamou platbou verejnosti, čo je vo väčšine vyspelých štátov považované za základ a predpoklad verejnoprávnosti médií verejnej služby. Toto sa ide odstrániť s populistickým pokrikom, že sa odbremenia domácnosti od platenia „nezmyselných poplatkov“. Nemienim tu ani s predkladateľom, ani s koalíciou polemizovať o zmysle tzv. koncesionárskych poplatkov a nemienim sa ani odvolávať na najlepšiu európsku prax. Považujem to za stratu času. Chcem však pripomenúť, že súčasné nastavenie výberu týchto úhrad oslobodzuje čiastočne alebo úplne od ich platenia práve sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, dôchodcov, zdravotne postihnutých a domácnosti v hmotnej núdzi. A nový spôsob financovania cez štátny rozpočet znamená, samozrejme, oslabenie verejnoprávnosti a nezávislosti. No znamená aj to, že prostredníctvom rozpočtu budú teraz za RTVS platiť účet všetci ľudia, bez rozdielu, bez výnimiek. A nebude to len prostredníctvom priamych daní. Je zrejmé, že aj to minimum 90 mil. eur sa zdá aktuálnemu ministrovi financií ako nezvládnuteľná suma. Preto odkladá účinnosť zákona, ako len môže. A dnes vie zrejme len on, kde nájde v roku 2013 tých 90 mil., či ich zoberie školstvu alebo zdravotníctvu alebo či ich nájde tak, že zvýši o nejaké tie percentá DPH na potraviny. Naivnému poplatníkovi sa môže zdať že ušetrí mesačne 4,64 eura. Ten premýšľajúcejší pochopí, že mu z druhého vrecka vyberú ešte viac alebo že ho ukrátia niekde inde.
To ešte zatiaľ nehovorím o zničujúcom dopade tohto nového financovania na samotný program STV a SRo. Takže poďme na chvíľu aj k tomuto nie nepodstatnému problému. Totiž druhým rušeným príjmom RTVS je zmluva so štátom, ktorej prostriedky sú dnes priamo určené na tvorbu pôvodných programov. A sú tak aj využívané. Nezaujatý divák a poslucháč RTVS si určite posledné dva roky povšimol výrazne zvýšenú prítomnosť nových dramatických, dokumentárnych, detských a iných programov vo vysielaní. Dokonca súčasní vedúci pracovníci STV, ako som to zachytil, sa dnes chvália, že túto jeseň má STV viac nových pôvodných programov a seriálov ako komerčné televízie dohromady. Zainteresovaní vedia, že to nie je ani dôsledkom spojenia STV a SRo, nie je to ani spôsobené zázračnými schopnosťami generálnej riaditeľky Zemkovej, ale je to dôsledkom minuloročnej zmluvy so štátom a jej synergie s Audiovizuálnym fondom, na ktorý si, mimochodom, už aj na ten dnes brúsia zuby niektorí ľudia z blízkosti pána ministra. Mám na mysli niektorých jeho poradcov, čo sa čoskoro dozvieme, keď príde novela o Audiovizuálnom fonde sem do parlamentu. Tomuto krátkemu času programovej konjunktúry STV a SRo bude po zmene financovania definitívne koniec. A nedá mi tu nepoznamenať, že mnohí z tých umelcov a tvorcov, ktorí dnes bojujú za zachovanie štyridsaťpercentného daňového paušálu, najmä tí, ktorí nejakým spôsobom participujú na programoch pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, možno čoskoro nebudú mať z čoho si ten paušál odrátať. Ale bude to ich problém.
Za zmienku stojí aj to, že návrh určuje hranicu sumy na financovanie RTVS vo výške 90 mil. eur, pričom pri výpočte tejto výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z príjmov STV a SRo v minulosti, pričom donedávna bola takáto suma považovaná za nedostatočnú pre pokrytie tých úloh, ktoré vyplývajú pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo zákona. To si, samozrejme, nemusia uvedomiť daňoví poplatníci. Ale tí, ktorí budú s takouto sumou pracovať, si toho vedomí určite sú. Nebolo to raz, čo vtedy generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Zemková, hoci mala peniaze z úhrad a so zmluvy so štátom vo výške, aká sa jej dnes ponúka, pravidelne žiadala o ďalšie dotácie s odôvodnením, že to, čo má, jednoducho nestačí a hrozí katastrofa v Slovenskom rozhlase. Jej dnešné mlčanie je preto pozoruhodné. Podriadenosť a odovzdanosť vládnej moci z jej strany je tu viac než zrejmá. Nie tak dávno, ešte predtým, ako bola zvolená za generálnu riaditeľku RTVS, si trúfla v nejakom rozhovore nesúhlasiť so zrušením úhrad. Dnes ona a RTVS nielen servilne mlčí, ale vytvára tomuto zámeru vo svojich spravodajských reláciách aj P. R. Možno to súvisí aj s tým, že tento istý návrh o financovaní RTVS zvyšuje mzdu generálnej riaditeľke na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Kríza-nekríza, pán minister, svojich verných odmeniť treba. A páčilo sa mi, ako ste vo svojom úvodnom slove túto časť novelizácie návrhu zákona cudne premlčali. Tak s takým platom sa naozaj už oplatí byť generálnym riaditeľom, hoci aj v podfinancovanej inštitúcii.
Myslím si, že ten predvolebný populizmus strany SaS bude nakoniec uskutočnený, hoci s chybičkou niekoľkoročného omeškania od roku 2013. Podstatné je to, že to bude krok nezvratný, pretože odvahu na znovuzavedenie úhrad či tzv. koncesionárskych poplatkov už nikto nikdy nenájde. Výsledkom bude chudobná štátna televízia, a štátny rozhlas, už ovládaná nielen politicky, čo je dnes, prostredníctvom Rady, prostredníctvom verejne a jasne zvolenej generálnej riaditeľky, ale bude ovládaná aj ekonomicky, štátna televízia, a štátny rozhlas, na ktorú sa budú skladať cez rozpočet všetci ľudia, aj tí, ktorí si dnes myslia, že ušetria 4,64 eura mesačne. Zaplatia v konečnom dôsledku oveľa viac, najmä tí chudobnejší, cez poplatky v zdravotníctve alebo zvýšením DPH na potraviny. A napokon, čo iste poteší celú našu intelektuálnu elitu, rôzne farmy a Kleopatry z Turca sa definitívne stanú normou nášho kultúrneho života. Gratulujem vám.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán Krajcer, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 488 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak by som to mal komentovať jednou vetou, ale jednou vetou predsa len to nebude, bude viac tých viet, tak by som povedal, že to, čo ste, pán predseda parlamentu, pred časom sa tu snažili presadiť vaším hrubým návrhom, teraz prichádza v takej sofistikovanejšej podobe.
Podľa dôvodovej správy k návrhu je súčasná právna úprava pre oblasť povinných deponátov publikácií vo vzťahu k ich poslaniu a funkcii neodôvodnená a je v rozpore s praxou v tejto oblasti v ostatných krajinách, pričom cieľom návrhu je zaviesť do oblasti povinných deponátov štandardné princípy a pravidlá a súčasne zabezpečiť odovzdanie povinného deponátu len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol ustanovený, z tohto dôvodu sa oproti súčasnej právnej úprave redukuje počet určených právnických osôb, ktorým bude povinný deponát odovzdávaný na trvalé uchovávanie. Uvedený text u predkladateľa predstavuje jediné vysvetlenie potreby zmien v oblasti právnej regulácie tzv. povinných výtlačkov v Slovenskej republike. Predkladateľ však nielenže neodôvodnil potrebu prijatia nového zákona v predmetnej oblasti, ale ani sa nedokázal vecne ani legislatívnotechnicky vysporiadať s vlastnými cieľmi návrhu.
Predkladateľ nevyužil príležitosť na skutočné zlepšenie predmetnej oblasti prostredníctvom modernej a kvalitnej právnej regulácie, osobitne sa nevysporiadal predovšetkým s výzvami tzv. digitálneho veku. V návrhu nedokázal ani len rozlišovať medzi formou publikácie diela a nosičom, hmotným substrátom diela.
Predkladateľ ďalej vôbec nereflektuje návrhy odbornej verejnosti riešiť terminologicky aj pojem digitalizát, návrh rieši primárne len problematiku odovzdávania periodických a neperiodických publikácií v tradičnom ponímaní vrátane ich elektronickej formy.
Hoci digitalizácia kultúrneho dedičstva je ohrozená, malo by si ministerstvo kultúry uvedomiť, že v procesoch digitalizácie a digitálnej konverzie kultúrnych objektov vznikajú nové elektronické dokumenty, odvodeniny, surogáty predlôh hmotnej povahy, ktoré treba dlhodobo uchovávať, vybraté depozitné inštitúcie vytvárajú podmienky na dlhodobú archiváciu a bolo by ekonomické archivovať všetky takto vzniknuté digitálne objekty jednotným spôsobom. Pri tomto prístupe by sa ušetrili náklady na prípadnú následnú digitalizáciu. Základným predpokladom je posun v chápaní elektronického dokumentu, ktorý nemusí reprezentovať len text, ale ľubovoľný objekt spracovaný príslušným spôsobom a určený na sprístupňovanie prostredníctvom elektronických sietí.
Ministerstvo kultúry sa v návrhu nevysporiadalo ani s potrebami a príležitosťami pre znevýhodnené skupiny občanov, predovšetkým osôb so zrakovým postihnutím, keď nebolo schopné akcentovať a využiť už existujúce legislatívne prostredie na zlepšenie ich prístupu k informáciám a poznatkom.
Autorský zákon v § 29 ustanovuje tzv. zákonnú licenciu na použitie diela, podľa ktorej sa súhlas autora nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovením povinného deponátu každej jednej publikácie v papierovej aj v elektronickej forme pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči spolu s náležitou úpravou možnosti použiť povinný deponát by predkladateľ preukázal skutočný záujem súčasnej výkonnej moci aj o znevýhodnené skupiny občanov.
Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov o kľud tentokrát tu napravo, pána Hrušovského, podpredsedu, aj pána poslanca Galisa. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.


Maďarič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem. Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani s financovaním, resp. podporou a predovšetkým dopadom súčasného zanedbávania vytvárania knižničného fondu v Slovenskej republike.
Predložený materiál vykazuje také množstvo nepresností, chýb a nedostatkov, že sa možno dôvodne domnievať, že ho nepripravovala osoba s bazálnou znalosťou práva Slovenskej republiky a legislatívnych postupov.
Vzhľadom na vecnú aj formálnu nekvalitu predloženého materiálu dávam, pán spravodajca, návrh materiál stiahnuť z rokovania a vrátiť predkladateľovi na nové vypracovanie, ani nie prepracovanie a dopracovanie, pretože to nepostačí. A predpokladám teda, že v druhom čítaní sa budem venovať jednotlivým ustanoveniam. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)