Ďakujem, pán podpredseda. Je to tu naozaj veľmi zábavné, ale tá podstata je predsa len trošku vážnejšia.
Čo máme na stole v tejto chvíli. Je to návrh nového financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý sa odvoláva na záväzok vlády zvýšiť efektivitu činnosti verejnoprávnych médií a posilniť ich verejnoprávny charakter. V čom posilňuje návrh nového financovania prostredníctvom štátneho rozpočtu efektivitu RTVS, ťažko povedať. Akýkoľvek prísun peňazí ešte nehovorí nič o ich efektívnom využití. A ako financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu posilní verejnoprávny charakter RTVS, to je pre mňa už úplnou záhadou, resp. myslím si, že práve opak bude pravdou.
Konkrétne si tento návrh kladie za cieľ zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorý bude každoročne poskytovaný ako príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého výška sa bude odvíjať v závislosti od výšky hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky, čiže nie od úloh RTVS, nie od spoločenského zadania, nie od očakávania, ale od výšky HDP. To je simplexná ekonomizácia informovania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti dovedená do dokonalosti.
Povedzme si, čo tie dva súčasné príjmy, ktoré majú byť zrušené, sú a čo garantujú.
Príjem z úhrad je priamou platbou verejnosti, čo je vo väčšine vyspelých štátov považované za základ a predpoklad verejnoprávnosti médií verejnej služby. Toto sa ide odstrániť s populistickým pokrikom, že sa odbremenia domácnosti od platenia „nezmyselných poplatkov“. Nemienim tu ani s predkladateľom, ani s koalíciou polemizovať o zmysle tzv. koncesionárskych poplatkov a nemienim sa ani odvolávať na najlepšiu európsku prax. Považujem to za stratu času. Chcem však pripomenúť, že súčasné nastavenie výberu týchto úhrad oslobodzuje čiastočne alebo úplne od ich platenia práve sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, dôchodcov, zdravotne postihnutých a domácnosti v hmotnej núdzi. A nový spôsob financovania cez štátny rozpočet znamená, samozrejme, oslabenie verejnoprávnosti a nezávislosti. No znamená aj to, že prostredníctvom rozpočtu budú teraz za RTVS platiť účet všetci ľudia, bez rozdielu, bez výnimiek. A nebude to len prostredníctvom priamych daní. Je zrejmé, že aj to minimum 90 mil. eur sa zdá aktuálnemu ministrovi financií ako nezvládnuteľná suma. Preto odkladá účinnosť zákona, ako len môže. A dnes vie zrejme len on, kde nájde v roku 2013 tých 90 mil., či ich zoberie školstvu alebo zdravotníctvu alebo či ich nájde tak, že zvýši o nejaké tie percentá DPH na potraviny. Naivnému poplatníkovi sa môže zdať že ušetrí mesačne 4,64 eura. Ten premýšľajúcejší pochopí, že mu z druhého vrecka vyberú ešte viac alebo že ho ukrátia niekde inde.
To ešte zatiaľ nehovorím o zničujúcom dopade tohto nového financovania na samotný program STV a SRo. Takže poďme na chvíľu aj k tomuto nie nepodstatnému problému. Totiž druhým rušeným príjmom RTVS je zmluva so štátom, ktorej prostriedky sú dnes priamo určené na tvorbu pôvodných programov. A sú tak aj využívané. Nezaujatý divák a poslucháč RTVS si určite posledné dva roky povšimol výrazne zvýšenú prítomnosť nových dramatických, dokumentárnych, detských a iných programov vo vysielaní. Dokonca súčasní vedúci pracovníci STV, ako som to zachytil, sa dnes chvália, že túto jeseň má STV viac nových pôvodných programov a seriálov ako komerčné televízie dohromady. Zainteresovaní vedia, že to nie je ani dôsledkom spojenia STV a SRo, nie je to ani spôsobené zázračnými schopnosťami generálnej riaditeľky Zemkovej, ale je to dôsledkom minuloročnej zmluvy so štátom a jej synergie s Audiovizuálnym fondom, na ktorý si, mimochodom, už aj na ten dnes brúsia zuby niektorí ľudia z blízkosti pána ministra. Mám na mysli niektorých jeho poradcov, čo sa čoskoro dozvieme, keď príde novela o Audiovizuálnom fonde sem do parlamentu. Tomuto krátkemu času programovej konjunktúry STV a SRo bude po zmene financovania definitívne koniec. A nedá mi tu nepoznamenať, že mnohí z tých umelcov a tvorcov, ktorí dnes bojujú za zachovanie štyridsaťpercentného daňového paušálu, najmä tí, ktorí nejakým spôsobom participujú na programoch pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, možno čoskoro nebudú mať z čoho si ten paušál odrátať. Ale bude to ich problém.
Za zmienku stojí aj to, že návrh určuje hranicu sumy na financovanie RTVS vo výške 90 mil. eur, pričom pri výpočte tejto výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z príjmov STV a SRo v minulosti, pričom donedávna bola takáto suma považovaná za nedostatočnú pre pokrytie tých úloh, ktoré vyplývajú pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo zákona. To si, samozrejme, nemusia uvedomiť daňoví poplatníci. Ale tí, ktorí budú s takouto sumou pracovať, si toho vedomí určite sú. Nebolo to raz, čo vtedy generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Zemková, hoci mala peniaze z úhrad a so zmluvy so štátom vo výške, aká sa jej dnes ponúka, pravidelne žiadala o ďalšie dotácie s odôvodnením, že to, čo má, jednoducho nestačí a hrozí katastrofa v Slovenskom rozhlase. Jej dnešné mlčanie je preto pozoruhodné. Podriadenosť a odovzdanosť vládnej moci z jej strany je tu viac než zrejmá. Nie tak dávno, ešte predtým, ako bola zvolená za generálnu riaditeľku RTVS, si trúfla v nejakom rozhovore nesúhlasiť so zrušením úhrad. Dnes ona a RTVS nielen servilne mlčí, ale vytvára tomuto zámeru vo svojich spravodajských reláciách aj P. R. Možno to súvisí aj s tým, že tento istý návrh o financovaní RTVS zvyšuje mzdu generálnej riaditeľke na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy. Kríza-nekríza, pán minister, svojich verných odmeniť treba. A páčilo sa mi, ako ste vo svojom úvodnom slove túto časť novelizácie návrhu zákona cudne premlčali. Tak s takým platom sa naozaj už oplatí byť generálnym riaditeľom, hoci aj v podfinancovanej inštitúcii.
Myslím si, že ten predvolebný populizmus strany SaS bude nakoniec uskutočnený, hoci s chybičkou niekoľkoročného omeškania od roku 2013. Podstatné je to, že to bude krok nezvratný, pretože odvahu na znovuzavedenie úhrad či tzv. koncesionárskych poplatkov už nikto nikdy nenájde. Výsledkom bude chudobná štátna televízia, a štátny rozhlas, už ovládaná nielen politicky, čo je dnes, prostredníctvom Rady, prostredníctvom verejne a jasne zvolenej generálnej riaditeľky, ale bude ovládaná aj ekonomicky, štátna televízia, a štátny rozhlas, na ktorú sa budú skladať cez rozpočet všetci ľudia, aj tí, ktorí si dnes myslia, že ušetria 4,64 eura mesačne. Zaplatia v konečnom dôsledku oveľa viac, najmä tí chudobnejší, cez poplatky v zdravotníctve alebo zvýšením DPH na potraviny. A napokon, čo iste poteší celú našu intelektuálnu elitu, rôzne farmy a Kleopatry z Turca sa definitívne stanú normou nášho kultúrneho života. Gratulujem vám.
