Videokanál poslanca

Pán predseda výboru, máte pravdu, len v jednej veci musíme si povedať - zákon "štyristošesťdesiat jednička", tak ako je nastavený, a Sociálna poisťovňa nemôže nič iné robiť, len to, čo je v zákone dané. Čiže spraviť to, čo parlament prijme, podľa toho spraviť vykonávacie predpisy a riešiť.
Na jednej strane hovoríte, že nie je to len druhý pilier. Je to, samozrejmá vec, druhý pilier, ktorý je nastavený zle, pretože odvádza sa doňho 9 %. Ale je tu ďalšia vec, ktorú ste nepovedali, že keď štát bude odvádzať za svojich zamestnancov a by spravil serióznu reformu verejnej správy, samosprávy a štátnych podnikov a kde neodvádza za svojich zamestnancov tú čiastku, ktorú odvádzajú súkromníci... Môžem vás pekne poprosiť? (Reakcia na šum v rokovacej sále.) Keby odvádzal, tak je to  iná suma a v inej situácii by bola Sociálna poisťovňa.
Druhá vec, musím povedať, že všetci poslanci, ktorí sme tu, si neuvedomujete vážnosť Sociálnej poisťovne. To nie je to, že som tam bol generálnym riaditeľom, ale Sociálna poisťovňa je jedna veľká banka. Druhá  je kríza, ktorá postihla celú Európu alebo celý svet, samozrejme postihla, aj Slovensko. A tie príjmy, ktoré bežne chodili, dneska sa nevymáhali a prakticky nie sú tie príjmy od podnikateľského prostredia také, aké sú. Podnikateľské prostredie špekuluje, akým spôsobom neodvádzať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne. Pokiaľ odvody do Sociálnej poisťovne nebudú záväzne a nebudú trestný čin, tak prakticky sa poriadok Sociálnej poisťovne,alebo s vymáhaním, či to bude proste v Sociálnej poisťovni, alebo to bude pod inou inštitúciou, bude obrovský problém.
Ďakujem.

Pán Kaník, nemá význam, aby som reagoval na vás, pretože ja nenájdem na Slovensku jedného makroekonóma, ktorý by sa stotožnil s vaším zákonom a s vašou polemikou. Takže nebudem polemizovať tak ako s novinármi, tak ani s vami. To treba si povedať otvorene.
Keď si prečítam, vy akých ste menovali ľudí do Medzinárodného menového fondu alebo do Európskej banky, to je prvá vec.
Druhá vec, pán Jurčík. Na úkor váš ja som ruské akcie kupoval a viem, aké akcie som kupoval, čo sa týka energetického koncernu, a ktoré akcie boli ziskové okrem tých farmácie, ktoré neprepadli.
Pokiaľ mňa chcete učiť o kapitálovom trhu, tak poprosím si to vyprosiť. (Reakcia poslanca.) To hovorím teraz ja. Takže mi nehovorte, o čom to je. Jediné stabilné akcie, ktoré boli, sú akcie, štátne, dlhopisy a aj to nie Grécka, nie Maďarska alebo niektorých iných štátov proste. Ale potom si povieme o akciovom trhu, keď bude padať po Grécku Portugalsko, Írsko, Španielsko a ďalšie krajiny, resp. Belgicko. Potom sa môžeme baviť o tom, o čom ste mi tu hovorili. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, som hlboko sklamaný, pokiaľ ide o zákon, ktorý ste tu predložili. Ak to má byť zákon roka ministerstva, práce, sociálnych vecí, tak je to strach a hrúza. A zdôvodním to. Čakal som, že najprv dáte, pán minister, spraviť serióznu analýzu Národnej banky, a to bude aj dôvodová správa na to, ako by sa mal vyvíjať, ako by sa mal reformovať 2. pilier. Je úplne jasné, že 2. pilier v roku 2004 bol zle nastavený. Nakoniec, tak ako sedíme teraz tu, tak ešte menej v ten večer nás sedelo v tomto parlamente, keď sa prerokovávalo toto nastavenie 2. piliera. Pán minister, ja som vám dal „veškeré“ čísla pred rokom z hľadiska toho, ako to vyzerá z hľadiska Sociálnej poisťovne a ako to vyzerá vôbec, čo sa týka 2. piliera. Myslím si, že až na malé rozdiely sa nič nezmenilo, len prichádzame znova s tým, ako rozvracať verejné financie, nehovoriac o tom, že nielen štyridsaťtrojka, ale aj štyristošesťdesiatjednička bola zle nastavená. Nakoniec, pán Kaník a, samozrejme, aj pani terajšia predsedkyňa vlády už nastavovala veci, pretože nožnice z hľadiska dôchodkov a z hľadiska 1. piliera sa úplne ináč rozťahovali, ako boli proste zle nastavené. Čiže stará stovka zákona, ktorá predchádzala štyristošesťdesiatjedničke, z hľadiska, samozrejme, aj zákona štyridsaťtrojky bola v niektorých veciach lepšie nastavená, ako sme nastavili celú túto záležitosť, spomenuté zákony.
Ja nechcem teraz polemizovať o tom, či mali sme robiť to, čo robia Česi, a spraviť si serióznu analýzu, nehovoriac o tom, že česká ekonomika je dvojnásobne silnejšia a do dnešného dňa niektoré veci a niektoré reformy nerobili, ako ich robíme my. Ja len chcem povedať, že pokiaľ pôjdeme touto cestou, tak za 20 rokov sa presne dostaneme tam, kde je dneska Grécko, možno ešte skorej, pretože tie nožnice sa absolútne budú otvárať a otvárať sa budú preto, že jednak idú silné populačné ročníky a je tu druhá záležitosť, nemôžem súhlasiť s tým, že predchádzajúca vláda neurobila z hľadiska 2. piliera nič. Vylepšila ho, to je jedna vec. A druhá záležitosť je, pokiaľ je hospodárska kríza, ja hovorím teraz nielen ako poslanec, rád by som vedel, keby ste mi poradili, do akých derivátov alebo do akých akcií alebo podielových listov je schopná dneska správcovská spoločnosť na Slovensku investovať.
A ešte chcem povedať inú vec. Severoamerické správcovské spoločnosti, ktoré podnikali v tejto branži, všetky prerobili, stratili, časový horizont, kedy môžu správcovské spoločnosti zarobiť 4 % času, pokiaľ vlastnia akcie alebo čokoľvek iné proste z hľadiska vecí, nehovoriac už o obyčajnom občanovi, ktorý absolútne nemá dunst z hľadiska toho, ako podnikať na kapitálovom trhu a či má prejsť z vyváženého do rastového fondu alebo či má ostať v konzervatívnom fonde.
To, čo tu povedal pán Burian, nebudem opakovať, chcel by som len povedať jednu vec ešte. Nakoniec, pripravím si, čo sa týka 2. piliera, vystúpenie k veci.
Ja by chcel tu povedať, že by som chcel dať pozmeňujúci návrh, aby sme počkali s týmto zákonom, aby najprv Národná banka pripravila seriózne stanovisko, počkali sme si na Bielu knihu z Bruselu, ktorá vyjde v septembri a ktorá nám povie niečo jednak k 2. pilieru a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe, pretože dôchodkové systémy v Európe všetky prepadli. Zoberte si tie stanoviská, nehovorím o Anglicku, nehovorím o Čile. Ale sú to všetky, koľko ich je, či je to poľský, náš, maďarský alebo ktorýkoľvek model. A uvidíte tak, koľko zarobili správcovské spoločnosti. Anglia to dorovnávala. Ešte dneska sa s tým nevyrovnala.
Čo sa týka 2. piliera, treba skutočne zvážiť, aká bude tam výška percenta, aby tam nebolo 9 a 9, aký tam bude počet účastníkov, uviedol som vám, pán minister, kto môže byť v 2. pilieri. Druhá záležitosť je, neviem, prečo štát neplatí za svojich zamestnancov do Sociálnej poisťovne, ale my platíme za mamičky proste, ktoré nikdy si nenašetria, a ďalších, ktorí sú v 2. pilieri. Je tam hŕba anomálií, ktoré treba absolútne vyčistiť. Podľa odhadov pracovníkov a odborníkov nielen v Sociálnej poisťovni, ale aj v akadémii vied, resp. v ekonomickej oblasti Vysokej školy ekonomickej v 2. pilieri zásluhovo nemôže byť viac na malé Slovensko ako 200 000 – 250 000 ľudí, pretože ostatní aj tak padnú do 1. piliera a nenašetria si. To je jednoznačná vec.
A druhá vec. My naďalej rozvraciame verejné financie. Tvrdím to úplne, pretože keď štát bude platiť za svojich zamestnancov, ale, samozrejme, by mal najskôr urobiť serióznu reformu samosprávy a verejnej správy a potom by sme sa mohli dopracovať ďalej, tak aj potom bude, samozrejme, inak vyzerať Sociálna poisťovňa, ako vyzerá dneska. Takže by som poprosil o serióznu analýzu Národnú banku, aj keď nemá na to ľudí, ale aspoň nech nám dá to, ako ona vidí ten celý 2. pilier. Potom si treba pozrieť stanovisko Medzinárodného menového fondu, Európskej banky k správcovským spoločnostiam a vôbec k dôchodkovým systémom v Európe. A keď to celé budeme mať dohromady, tak potom môžeme vytvoriť alebo vláda by mala vytvoriť serióznu komisiu a spracovať možno do konca roka seriózny zákon, ktorý nebude viesť Slovensko, tak ako ho na Slovensku teraz vedieme, že rozvraciame proste verejné financie. Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Blahová, nechcem polemizovať s vami. Máte pravdu. Každá zmena tohto zákona, aj táto, je vylepšenie pre postihnutých.
Všetky moje vystúpenia sú na podporu zákona, viem, kde sú rezervy.
Chyba aj našej vlády bola, že sme nepristúpili k  riešeniu druhého piliera. Situácia, ktorá je dneska v Sociálnej poisťovni, a ktorá je vo verejných financiách, bude zatiaľ napätá, pokiaľ sa nepristúpi k serióznemu riešeniu druhého piliera. A žiadne nie je, či tam vstúpi mladý človek, alebo či sa predĺži vek dôchodku, proste veci, ktoré sú kozmetické a ktoré nič neriešia. Ale, môžeme si k tomu sadnúť, máme spravené prepočty, ako sa táto celá situácia bude vyvíjať ďalej.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes máme pred sebou veľmi dôležitý zákon, ktorý priamo rozhoduje o riešení v rôznych životných situáciách vyše 162 tisíc poberateľov dávok na kompenzáciu zdravotne ťažkého postihnutia. Napriek tomu si myslím, že ministerstvo pristúpilo vlažne a úradnícky k tomuto zákonu. Tak, ako aj doteraz, aj po tejto novele zostanú ťažko zdravotne postihnutí ľudia na pokraji spoločnosti. V novele zákona ide iba o kozmetické úpravy. Vláda tak premárnila možnosť zlepšiť životné podmienky týmto ľuďom.
Ja sa nechcem dotýkať ani jednej časti, ani čo tu povedala, ani čo hovorila predtým koalícia, ani opozícia, ja len hovorím a to hovorím pánovi podpredsedovi vlády, že pokiaľ by bol prišiel so šiestimi zákonmi, ktoré sú dotknuté v tomto zákone, tak mu môžem povedať, že ako poslanec opozičný, že mu za skrátené legislatívne konanie zahlasujem. Ale z hľadiska legislatívneho to považujem za nešťastné. Tento zákon je odkázaný, napočítal som tých šesť zákonov, to vyvoláva chaos pre tých, ktorí tomuto zákonu potrebujú rozumieť, orientovať sa v ňom a pritom nemajú peniaze na právnikov.
Ďalší problém vidím v tom, že diskutujeme iba o novele zákona a že ministerstvo nepripravilo jeho úplné znenie. Text zákona by mal byť z vyššie uvedeného dôvodu úplný a podstatne jednoduchší. O význame tohto zákona svedčí aj počet pripomienok v legislatívnom konaní. Celkove ich rezort práce dostal stoosemdesiatšesť.
Tu sa ale dostávame k neschopnosti tejto vlády komunikovať s odbornými, či už štátnymi, alebo občianskymi inštitúciami a združeniami, a následne akceptovať ich argumenty. Urobte si názor sami. Zo stoosemdesiatšesť pripomienok bolo akceptovaných šesťdesiatosem, čiastočne akceptovaných dvadsať až deväťdesiatosem, teda väčšinu rezort a vláda nezobrali do úvahy. Akceptované boli väčšinou pripomienky technicko-legislatívneho charakteru, ale vecné pripomienky od združení zdravotne postihnutých, ktoré vychádzajú z potrieb týchto ľudí a reálne by im uľahčili už aj tak komplikovaný život, sa do zákona nedostali.
Najdôležitejšia správa pre postihnutých ľudí je to, že sa nemení filozofia zákona. A je to zlá správa. Stále sú to len peniaze a limity, ktoré budú aj v budúcnosti rozhodovať o životných podmienkach postihnutých ľudí.
Zákon úplne ignoruje psychický stav postihnutého človeka, ktorý je poznačený vyradením z bežného života. Zvýšením limitujúcej hranice príjmov zdravotne postihnutých z troj- na štvornásobok pri väzbe na peňažné príspevky je síce pozitívny, ale pri lepšom pohľade na dnešné ceny ide iba o populistický krok. Rovnako aj fakt, že kompenzačný príspevok zostáva viazaný na výšku majetku. To sú veci, ktoré postihnutých diskriminujú a rozdeľujú.
V súčasnosti ale po nadobudnutí účinnosti tejto novely osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude musieť zostať hlboko pod priemerom príjmov zdravých ľudí na to, aby vyhovela ako prijímateľ dávky na kompenzáciu. To každého obmedzuje, demotivuje pri snahe zamestnať sa, pretože už pri menšom príjme postihnutí sa dostávajú do kategórie, kedy nemôžu poberať príspevky. A tak základné zlé nastavenie systému zostáva zachované. Jeho výsledkom je to, že zdravotne postihnutý človek nemôže dosiahnuť ekonomickú nezávislosť a následne sa tak integrovať do spoločnosti. Preto si myslím, že v tomto smere by sa mala zmeniť filozofia zákona. Poskytnúť kompenzácie takpovediac na zaradenie sa do bežného života a nielen vo väzbe na finančnú situáciu postihnutého. Z toho dôvodu by bolo vhodné odbúrať finančné limity.
Zákon nereaguje ani na ďalšie problémy zdravotne postihnutých občanov. Napríklad, nerozlišuje vykonanie osobnej asistencie bez obmedzení aj pre blízkych príbuzných, čo je v niektorých prípadoch potrebné, a význačne sa dištancuje od postihnutých, najmä po spoločenskej stránke.
Novela nemení ani priznanie nároku na preplatenie pomôcky ľudí v hmotnej núdzi až do výšky 100 %, čím sa vlastne príspevok často stáva zbytočným, ak prijímateľ dávky nemá na doplatenie. Ďalej sa neumožňuje na zvýšenie mobility pre osoby a umiestnenie v zariadení s celoročnou prevádzkou, na sprevádzanie do zamestnania. Neodstraňuje sa veková hranica šesťdesiatpäť rokov na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu..
Z toho, čo som povedal, je zrejmé, že nie je dostatok peňazí, a necítime so zdravotne postihnutými ľuďmi. Kozmetickými úpravami sa snažíme iba navodiť dojem, že sa prihliada na tieto skupiny obyvateľstva, ale pri detailnom pohľade je zrejmé, že ide iba o pretvárku. Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa hodnotí podľa toho, ako sa dokáže postarať o najslabších. V tomto prípade, ani po nadobudnutí účinnosti tejto novely, nebudeme sa mať čím pochváliť.
Ja sa chcem znova vrátiť k jednej, jedinej veci. Akékoľvek sociálne zákony, vážené dámy, vážení páni, budeme prijímať, pokiaľ nezmeníme druhý pilier, nezmeníme nastavenie druhého piliera, tak toto sú všetko len kozmetické úpravy.
Môj diskusný príspevok je preto vedený k tomu, aby sme sa konečne dohodli - a dúfam, že biela kniha, ktorú pripravuje Európska únia v septembri, nakoniec nám dá za pravdu - že sa budeme musieť vrátiť k zákonu 461, k zákonu 43 a zároveň nastaviť parametre tak, ako sú nastavená Európskou úniou, a nie tak, ako sme ich nastavili my. A priznať chybu, že to jednoducho nejde.
A dávam do pozornosti ministerstvu, aby si pozrelo maďarský zákon, pokiaľ sa týka druhého piliera, a ktorý znárodnil, a pozrelo si stanovisko, ktoré dávajú odborní pracovníci Bruselu, ktorí pripravujú tu bielu knihu, pokiaľ sa týka druhého piliera a vôbec k penzijným reformám.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dlhé mesiace sme boli svedkami šarvátok vo vnútri koalície o konečnú podobu návrhu Zákonníka práce. Pri príprave tejto významnej legislatívnej zmeny, ako aj pri rokovaniach v tripartite bola koalícia nerozhodná a lavírovala. Jej správanie malo v tomto období dve charakteristické črty. Prvá, takmer vo všetkých smeroch vyhovovala zamestnávateľom. Druhá, na pozadí politických preferencií robila účelové ústupky odborárom a verejnosti.
Pýtam sa: Aký návrh zákona môže v takejto atmosfére vzniknúť, komu môže priniesť úžitok? Môže riešiť potrebné veci? Výsledok je taký, že nespokojní sú zamestnávatelia a nespokojní sú aj odborári, aj radoví zamestnanci, ktorým novela výrazne siaha na ich istoty. Takto upravený Zákonník práce ide proti finančne slabším vrstvám obyvateľstva a ľuďom s nižším vzdelaním, ktorí budú napríklad pri prepúšťaní z práce alebo pri vstupe do nového zamestnania podstatne zraniteľnejší. Inými slovami, tento Zákonník práce ide proti väčšine občanov a berie im aké-také istoty, ktoré doteraz v zamestnaní mali.
Vládna koalícia argumentuje, že uľahčenie prepustenia pracovníka s nižším odchodným alebo odstupným je impulzom k rastu zamestnanosti alebo spružnením pracovného trhu. Nemyslím si to, že to tak je. Ide iba o masku, s ktorou sa koalícia zakrýva. Pritom, vážení kolegovia, zabúdate, že je tu globálna finančná kríza, a klamete sami seba a tvrdíte, že už nastalo oživenie. Nie je to pravda.
Uvedené kozmetické úpravy na úkor bežných občanov preto nemajú šancu znížiť zamestnanosť, ich cieľom je iba znížiť náklady zamestnávateľa na pracovníka a znížiť jeho právnu ochranu.
Zaujímavé je to, že veľké nadnárodné spoločnosti na rast výroby, prípadne jej rozširovanie a na najímanie nových ľudí nepotrebujú zmeny v zákonníku. Zaujímavé je, že oni sú spokojní so súčasným stavom, a pritom výrobu rozvíjajú podľa potreby trhu a dopytu. To len dokazuje, že tieto zmeny sa dejú na objednávku a s racionálnymi zásahmi do trhu práce nemajú nič spoločné. Týmto návrhom Zákonníka práce vládna koalícia pokračuje v zmenách legislatívy v tom duchu ako doteraz. To znamená, na čo chytila, to spackala, rozbabrala a nedorobila. Od daní cez dôchodky, pokračovať by sme mohli zdravotníctvom a skončil by som vysokými školami.
Cieľom novely Zákonníka práce, ako uvádza vládna koalícia v dôvodovej správe k návrhu novely zákona a nakoniec aj vo svojom programom vyhlásení, je zníženie nepriamych nákladov zamestnávateľov. Nemôže sa tak robiť na úkor občanov a za každú cenu. O tom, že tento cieľ sa koalícii nedarí plniť, svedčí postoj zamestnávateľov. Tí sú s návrhom zmien nespokojní. Podľa nich tento zámer zostal na pol ceste. Novela Zákonníka práce nespĺňa ani očakávanie nezávislých ekonómov a zamestnancov. Preto sa pýtam: Načo vlastne koalícia to realizuje?
Tento návrh novely nerieši ani problém tzv. nútených živností, a to aj napriek tomu, že to bol jeden z jeho pôvodných cieľov a vyriešenie tohto problému ekonomika objektívne potrebuje. Zmeny paušálnych výdavkov v živnostenskom zákone problém neodbúravajú, ako sa chybne koalícia domnieva. Aj naďalej zostáva pre zamestnávateľov veľký priestor na výhodné zamestnanie obyčajného zamestnanca ako živnostníka aj v takých prípadoch, kedy má jeho práca jasný charakter závislej činnosti. Pritom sa zbavuje viacerých administratívnych a odvodových povinností, ale aj zodpovednosti za jeho zdravie, regeneráciu, za pracovný úraz, stravovanie a podobne.
Tieto záležitosti zamestnávateľ tak prenáša na svoje, de facto zamestnanca. K dôslednejšiemu boju proti tejto forme zamestnávania by mala vláda viesť okrem snahy a potierania zneužívania zamestnancov aj potrebe eliminovať výpadky príjmov štátu na daniach a odvodoch, ktoré takto vznikajú. Nemyslím si, že tento problém si vyrieši znížením možnosti paušálneho odpočtu v živnostenskom zákone.
Našinec je vynaliezavý a dokáže vyrobiť náklady, aby zvýšil zisk. Túto časť problému považujem zo strany vlády a koalície za nezvládnuteľnú a zanedbanú. Na jednej strane ministerstvo financií naháňa do rozpočtu každé euro, minister financií neváha pritom dokonca ani porušovať sľub premiérky o tom, že nebude zvyšovať dane, no v súčasnej novele Zákonníka práce vláda odhadzuje veľkú príležitosť na úspory.
Naznačil som viaceré oblasti, kde novela Zákonníka práce ide proti občanom a najzraniteľnejším skupinám zamestnancov. Zaujímavá je argumentácia, ako minister práce pán Mihál obhajuje zmeny. Doslova znásilňuje medzinárodné porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie. Jeho argumenty sú už však zavádzajúce, pretože každá krajina má svoje špecifické podmienky, inú úroveň ekonomiky, napr. mieru rastu, mieru zamestnanosti, životné náklady, minimálnu mzdu a podobne.
Názorne to môžeme vidieť v časti, kde sa hovorí o zrušení súbehu odstupného a výpovednej lehoty. Vláda tu urobila korekcie, na ktoré doplatili bežní zamestnanci, predovšetkým obyvatelia chudobných regiónov, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Pritom argumentuje, že podobné je to v zahraničí. Doteraz možný súbeh odstupného a výpovede umožňoval ľuďom pripraviť sa na ťažké obdobie bez práce, pretože zvyšoval sumu, ktorú človek na toto obdobie dostal. To znamená, aj hľadanie cenového zamestnania, na rekvalifikáciu či zaškolenie. Zrušením súbehu a odstupného a výpovede vláda ľuďom opäť berie peniaze. Myslí si tu niekto, že tento krok bude motivovať občanov skôr si nájsť prácu? Motivácia je jedna vec, ale akú majú reálnu šancu v prostredí s priemernou 15-percentnou mierou nezamestnanosti, ktorá v niektorých regiónoch presahuje 20 až 25 percent? Takéto opatrenie môže pomôcť v iných krajinách, napríklad v Nemecku, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 6,5 %, alebo v Rakúsku, kde je dokonca na úrovni 4 %. A naozaj si myslí pán Mihál a celá koalícia, že možnosť zamestnať sa závisí vždy len od snahy konkrétneho človeka? Aj napriek týmto špecifikám ministerstvo práce pokojne pri zrušení súbehov argumentoval tým, že postupuje podobne, ako je to v zahraničí, kde okrem desiatich krajín Európskej únie nemajú súbeh výpovede a odstupného.
Ale pán minister Mihál nepovedal "b", teda to, že kým u nás má v podstate z nižšieho základu nezamestnaný aké-také istoty iba šesť mesiacov, v zahraničí má podstatne viac aj peňazí pri odchode zo zamestnania, aj dlhšie obdobie poberania podpory. Napríklad vo Švédsku dostáva človek až 80 % príjmu po dobu 300 dní, pričom strop je 1 900 euro mesačne. V Nórsku dostáva 62 % platu až 104 dní, ale v Nemecku môže dostať až dva roky mesačne 67 % z poslednej čistej mzdy. Čiže je jasné, že v týchto krajinách majú ľudia oveľa väčší priestor na hľadanie novej práce. Oproti tomu strata zamestnania uvrhne nášho občana na sociálne dno, ktoré sa touto novelou ešte prehĺbi.
Ďalšou zmenou v novele Zákonníka práce je zrušenie tzv. minimálnych mzdových taríf. Tým sa ruší aj garancia, že kvalifikovanú prácu dostane zamestnanec garantovaný mzdovým limit. K čomu to povedie? Znamená to ďalšiu možnosť pre zamestnávateľov zbaviť sa nepohodlného zamestnanca. Pričom platí priama úmera, že čím chudobnejší región, tým účinnejší nástroj pre zamestnávateľa to bude. Tento krok možno využiť aj na selekciu pracovníkov na rovnakých postoch, napríklad podľa sympatie, veku alebo pohlavia. Okrem toho v čase, keď susedné Rakúsko a Nemecko otvorilo svoje trhy práce, môže táto zmena výrazne prispieť k odlivu mozgov do zahraničia.
K ďalším krokom, ktoré tu smerujú k znižovaniu právnych istôt zamestnancov, je rozšírenie možnosti reťazenia dohôd na dobu určitú na trikrát za obdobie troch rokov. Táto zmena smeruje len k tomu, že zamestnávateľ sa pracovníka v prípade potreby opäť ľahšie zbaví a bude to pre neho úspornejšie, pričom táto zmena nemá so spružnením pracovného trhu nič spoločného. Možnosť predĺženia takejto zmluvy dvakrát, tak ako to doteraz bolo, dávalo dosť priestoru na to, aby si zamestnávateľ pracovníka overil, prípadne aby si zistil, či je dané pracovné miesto alebo pozícia pre neho potrebná. Treba povedať, že aj doteraz bola táto možnosť zneužívaná na špekulovanie zamestnávateľov. Je rozšírená na tri roky. Aj trojnásobné predĺženie dohody ide ešte viac proti zamestnancovi, ktorému takto zamestnávateľ odoprie istoty vyplývajúce zo stáleho zamestnania. A opäť to znásobuje v chudobných regiónoch, kde človek nemá inú možnosť hľadať si prácu, naopak, musí súhlasiť aj s týmto diktátom.
Prípadov, kedy sa obmedzujú práva zamestnancom, je v novele zákonníka ešte viac. Ide o zvýšenie rozsahu týždenného pracovného času na doterajších dohodnutých 48 hodín, možnosť predĺžiť povinné čerpanie hromadnej dovolenky z dvoch na tri týždne, povinnosť zabezpečiť nepretržitého odpočinku zamestnanca v trvaní 24 hodín iba raz za dva týždne. Tieto ďalšie zmeny ukazujú, ako nekriticky vláda ide po ruke zamestnávateľom. Vytvárajú sa predpoklady pre vyššiu únavu a opotrebenie pracovníkov, ktorí budú tráviť viac času v práci a menej budú venovať rodine a regenerácii. Tým vznikajú riziká pracovných úrazov.
Mimochodom, počet ťažkých pracovných úrazov sa neznižuje, ale stagnuje. A počet smrteľných pracovných úrazov dokonca v roku 2010 oproti roku 2009 dokonca mierne vzrástol, a to aj napriek tomu, že vláda prijala koncepciu znižovania počtu pracovných úrazov do roku 2012. Tými zmenami ide teda proti svojim vlastným dokumentom.
Navrhované zmeny v Zákonníku práce vyššiu produktivitu práce či rast ekonomiky nezabezpečia, nenahradia lepšiu organizáciu práce a moderné vedenie firmy, ani lepšiu vyťaženosť pracovníkov. Povedú iba k znižovaniu právnej ochrany zamestnancov a k horšiemu zaobchádzaniu s nimi. To je problém tejto novely Zákonníka práce, ktorá tak síce môže pomôcť predĺžiť agóniu niektorých zamestnávateľov, ale celkovo ako nástroj rastu ekonomiky a spružnenia zamestnania ľudí nedáva žiadny zmysel. Novela Zákonníka práce ide proti väčšine zamestnancov a občanov Slovenskej republiky.
Navrhujem, aby sa táto novela odložila a o sporných otázkach sa v nej ešte rokovalo.
Chcel by som ešte reagovať na niektoré príspevky poslancov, ktoré tu boli, pokiaľ sa týka zdravotníctva, ale aj pokiaľ sa týka dôchodkov. Pokiaľ sa týka zdravotníctva, padli tu čísla, že koľko ostáva zadlženosť. Treba sa pozrieť za reformu, ktorá bola zavedená pánom ministrom Zajacom, na Veriteľa, aká bola zadlženosť zdravotníckych zariadení, ktoré preberala vláda Roberta Fica. Aká bola zadlženosť, keď odchádzala, pokiaľ sa týka zdravotníckych zariadení. A pričom rast miezd bol 1,5-násobne, čiže mzdy za štyri roky v zdravotníctve rástli.
Poviem prípad v Sociálnej poisťovni. Keď som nastupoval za riaditeľa Sociálnej poisťovne, a môžte si to overiť, priemerná mzda posudkového lekára bola 870 euro, keď som odchádzal, bola 1 450, ale môžme si zrátať, koľko v absolútnej čiastke dostali posudkoví lekári v Sociálnej poisťovni. Prečo to hovorím? Musel som zvýšiť, pretože posudkoví lekári sa tak aj správali. Pokiaľ nemali slušné platy, a to som sa nedostal na úroveň lekárov, ktorí sú proste v zdravotníctve, takže mohol by som ďalšie veci argumentovať číslami.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, nebudem vás urážať, ale chcel by som vám podať len nejaké fakty ako rozpočet 2006, pokračovanie Dzurindovej vlády, rozpočet 2007, reformy, ktoré ste predviedli, penzijná reforma, to, koľko mala nárast, pričom Dzurindova vláda nemala Sociálnu poisťovňu vo verejných financiách, zdravotnícka reforma, takisto je to nanič, daňová reforma, musíme si povedať, čo bolo decentralizované a čo prešlo na vyššie územné celky a na samosprávu o čo bol výpadok. Môžeme si prebrať každú jednu kapitolu, či to je o doprave, viac výstavbe diaľnic, ciest, proste kde jednotlivé finančné prostriedky išli. Dá sa to zdokumentovať, každý jeden rezort, či to je doprava, či je to hospodárstvo, či je to kultúra, či je to poľnohospodárstvo, 12 mld. za tie štyri roky. A môžeme tieto čísla vám všetky povedať.
Podstata veci je ale iná, jednak hospodárska kríza, jednak veci, ktoré v tom období v roku 2008 zohrali úlohu. Ale pokiaľ máte problémy s číslami, ktoré sú dané, a tie sú dané v každom jednom rozpočte, každý jeden štátny rozpočet je odsúhlasený, tak máte možnosť si pozrieť, ktoré čísla a ktorý rezort čo dostal, či to bolo zdravotníctvo, o koľko išlo hore, pretože skôr či neskôr sa budeme musieť vrátiť, vážená snemovňa, jednak k daňovej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k penzijnej reforme. Budeme sa musieť vrátiť k reforme verejnej správy a samosprávy a budeme sa musieť vrátiť aj k zdravotníckej reforme, či to je naľavo alebo napravo. A potom sme keby spravili tieto veci, pokiaľ sa týka tých troch reforiem, zdravotníckej, penzijnej a verejnej správy, predpokladám, že by sme mohli ušetriť 2 mld. eur a mohli by sme sa pohnúť ďalej. Ale tieto kozmetické úpravy, ktoré sú tuná, či to bolo za predchádzajúcej vlády, kedy ste navrhovali zvýšenie alebo zníženie spotrebných daní olejov, proste jednoducho, a premietnutie vecí hlavne, keď sa týka to nepriamych daní, tak to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Úplne sa stotožňujem s pánom poslancom Ďurkovským, ktorý tuná povedal, že nie v tejto dobe privatizovať. Povedzte mi, ktorá privatizácia, ktorá sa uskutočnila na Slovensku, bola dobrá. Chcem ďalej podotknúť, že každý, kto ide privatizovať, ide preto, aby zarobil. Pokiaľ sa týka, aby teplárne prešli na mesto, nevidím žiaden problém. Pokiaľ tam bude blokačný mechanizmus, ktorý bude zaručovať, že keď sa bude chcieť mesto teplárne predať, bude o tom rozhodovať spolu s vládami. Pokiaľ sa týka predaja teplární, uvedomte si jednu vec, ak sa teplárne predajú a cena za energiu pôjde hore, tak sa začnú jednotlivé domy odpájať. Začnú sa odpájať preto, pretože budú mať lacnejšie, keď si vybudujú malé kotolne.  Za prvé. Za druhé, uvedomujete si, že milión tristotisíc dôchodcov, ďalší nezamestnaní, zruba dva milióny ľudí je sociálne odkázaných? A pokiaľ akékoľvek zvýšenie tepla alebo energií alebo vody bude mať ďalší dopad na samosprávu, pretože nebudú platiť a nebude mať z čoho platiť. Je to ďaleko citlivejšia otázka a ďaleko väčší problém, ako sú trebárs dnes nájomné byty.

Vážený pán komisár, najprv by som chcel poďakovať za prácu, ktorú vykonávate, a povedali ste tu vo vašej informácii, čo pripravuje Európska komisia na rok 2012. Ja by som vám chcel položiť otázku, pretože všetky európske krajiny majú problém s verejnými financiami, čiže na dopad verejných financií má, samozrejmá vec, penzijná reforma v jednotlivých štátoch. Chcel by som sa spýtať, čo pripravuje Európska komisia z hľadiska penzijnej reformy, pretože viem, že pripravujú sa materiály, pretože okrem niektorých krajín všetky ostatné krajiny Európskej únie majú problémy s penzijnou reformou.

Nebudem reagovať na, pokiaľ sa týka, tuná pána poslanca, že som rodina. Totálna blbosť. Ja mám 66 rokov a mám vlastný rozum na to, aby som povedal.
Prekvapuje ma to, a to som apeloval, a preto som to podrobne sa vám snažil podať, aby ste si vôbec uvedomili, aký cirkus tu predvádzame pri voľbe generálneho prokurátora. Keď sa to nepodarilo prvýkrát, dvakrát, tak sme už vtedy mohli uvažovať nad tým, že budeme ho voliť verejne, tak ako volíme pána prezidenta. A neboli by sme mrvili tento parlamentarizmus a neboli by sme robili tento humbug, ktorý tu robíme, to, že naši ľudia majú toho už dosť.
Takže sa dohodneme, nech sa navrhnú kandidáti na generálneho prokurátora a nech sa v máji verejne volí. A nech si ľudia zvolia proste apolitického generálneho prokurátora. Nič nám k tomu nebráni a vyjdeme všetci so cťou.
Ďakujem.