Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Moje krátke vystúpenie k tomuto vládnemu návrhu zákona by som mohol začať aj známou vetou, že Veľký brat sa pozerá. A ak sa aj nie dostatočne pozerá, tak Veľký brat sa určite pozerať chce, pretože ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak, ako vyšli z dielne vlády sem do parlamentu, opäť majú umožniť silovým zložkám veľmi jednoduchý a ľahký prístup k údajom telekomunikačným, či už je to obsah telekomunikačného hovoru alebo lokalizačné a iné údaje. To znamená, opäť sa silové zložky, či už polícia, tajná služba a iné služby a iné orgány pokúšajú do parlamentu vniesť ustanovenia a pokúšajú sa predložiť poslancom také návrhy, ktoré by im umožnili bez toho, aby museli požiadať súd o povolenie, získavať údaje zo súkromia občanov tohto štátu.
Tento jav nie je nový a silové zložky sa o toto pokúšali viackrát aj v minulosti, ale tento parlament vždy takúto snahu objavil a samozrejme na ňu aj korektne reagoval. A vždy prijal určité pozmeňujúce návrhy, ktoré sťažili prístup silovým zložkám štátu k osobným a veľmi citlivým údajom občanov. Tak je tomu aj dnes. Ešte raz opakujem, naše silové zložky by veľmi radi fungovali pod heslom Veľký brat sa pozerá a mal by vidieť čo najviac.
Som preto veľmi rád, že už gestorský výbor vo svojej spoločnej správe v bode 25 reaguje na snahu silových zložiek, pretože toto naozaj nie je ani problém pána podpredsedu vlády a ministra Figeľa, pretože ja viem, že v medzirezortnom konaní ministerstvo obrany a vnútra je vždy veľmi silné a navrhuje takéto veci. A poslanci, chvalabohu, zachytili túto snahu, kedy sa silové zložky chceli veľmi jednoduchým spôsobom, bez potreby povolenia súdu zmocniť lokalizačných údajov. To znamená, jednoducho povedané, aby mohli o komkoľvek si kedykoľvek vytiahnuť informácie, s kým telefonoval, ako dlho telefonoval, kde sa pri tom nachádzal a všetky konkrétne údaje o účastníkoch telefonického hovoru. To je absolútny zásah do súkromia, pretože to je také isté telekomunikačné tajomstvo ako samotný obsah telefonického hovoru. A je neprípustné, aby sme akejkoľvek silovej zložke štátu dovolili s takýmito citlivými údajmi narábať svojvoľne, na základe vlastného uváženia, keď sami viete, že sú pochybnosti o odpočúvaní, či už ústavných činiteľov alebo niektorých iných na základe nie možno čistých povolení súdnych. Takže mali by sme my dbať, teraz bez ohľadu na to, ku ktorej strane patríme, naozaj na to, aby sme zachovali ten stav, ktorý tu platil doteraz. To znamená, aby aj na získavanie lokalizačných údajov a technických údajov prevádzkových bol potrebný súhlas súdu a povolenie súdu. V opačnom prípade sa silové zložky takýchto údajov, ku ktorým inak chcú mať bezplatný online prístup, dostať nebudú môcť.
Som preto rád, že aj pán kolega Pŕidal ešte precizuje tento pozmeňujúci návrh, pretože naozaj podporujem, aby v prípade, keď sa jedná o pátranie po nezvestnej osobe alebo pátranie po motorovom vozidle, v ktorom je zabudovaný systém so SIM kartou, aby bolo možné lokalizačné údaje vyžiadať aj bez potreby súdu.
A to obsahuje pozmeňujúci návrh pána poslanca Přidala a on ho predniesol tak v tichosti a kľudne, ale naozaj, páni poslanci, to je významný pozmeňujúci návrh, ktorý treba, aby ste mu priložili veľkú váhu a aby sme naozaj spoločne podporili a neschválili tak ustanovenia, ktoré si do zákona o elektronických komunikáciách pretlačili tak ako vždy, silové zložky, či už je to vnútro alebo je to obrana. Takže podporujem takýto návrh a dovoľte, aby som ešte aj ja predložil ďalší. A ten sa týka povinnosti ukladať tieto osobné údaje nás všetkých a všetkých občanov, ktorí využívajú telekomunikačné služby, ale aj internet, to je tzv. uchovávanie dát. Uchovávanie dát lokalizačných a prevádzkových nám prikazuje smernica európska, ktorá hovorí, že členské štáty sú povinné uchovávať údaje o tom, kto, s kým, kedy telefonoval, ako dlho telefónny hovor trval, kde sa pritom aj konkrétne daní účastníci nachádzali plus všetku e-mailovú komunikáciu, s kým ste si posielali e-maily, aké webové stránky ste navštívili a tak ďalej, takisto uchovávať po určitú dobu. Smernica prikazuje tieto doby na úrovni - pri telefonických hovoroch 12 mesiacov, pri internetovej službe 6 mesiacov. Iste si pamätáte, kolegovia, ktorí tu sedeli aj v minulom volebnom období, že už v minulom volebnom období bol do vlády predložený, bola predložená novela zákona o elektronických komunikáciách, kde sa takisto silové zložky pokúšali túto hranicu natiahnuť na maximum a chceli údaje o telefonických hovoroch zachovávať až 24 mesiacov a internet dokonca 12 mesiacov. V tomto vládnom návrhu zostáva telefónia na úrovni predchádzajúcej platnej právnej úpravy, to znamená 12 mesiacov, avšak pri internete ide zase o pokus zväčšiť túto dobu na 9 mesiacov. To znamená, silová zložka by chcela o každom občanovi tohto štátu vedieť po dobu 9 mesiacov spätne, s kým si e-mailoval, kto na druhej strane bol príjemcom jeho pošty, aké stránky navštevoval, atď. Mám za to, že nie je potrebné pre odhaľovanie trestných činov uchovávať dáta všetkých občanov tohto typu až 9 mesiacov. Preto dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh a vrátil tak uchovávanie dát do pôvodného stavu, tak ako je to platné aj dnes. A chcem len pripomenúť, že takúto zmenu pred troma rokmi podporilo tu stodvadsaťštyri poslancov pléna, to je viac ako ústavná väčšina, to bolo prierezovo celým politickým spektrom. To bol tiež môj pozmeňujúci návrh, kedy sme zmenili ministrovi vnútra tie lehoty na polovicu.
Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.
Bod 1. K čl. I. V § 58 ods. 5 písm. a) sa slová "9 mesiacov" nahrádzajú slovami "6 mesiacov".
Odôvodnenie: Európska smernica o uchovávaní údajov 2006/24 vyžaduje od telekomunikačných spoločností, aby uchovávali údaje lokalizačné a prevádzkové o komunikácii všetkých svojich zákazníkov za účelom vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov tak, ako boli definované v zákonoch členských štátov. Ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, stanovuje smernica minimálnu dobu uchovávania týchto dát na 6 mesiacov. Nakoľko takéto ustanovenia predstavujú výrazný zásah do súkromia občanov, navrhuje sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby aj nový návrh zákona ukladal túto povinnosť operátorom na rovnakú dobu ako doteraz, to znamená na minimálnu dobu 6 mesiacov a nepredlžoval ju zbytočne až na 9 mesiacov.
Takže naozaj, kolegyne a kolegovia, prosím, berte ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil nie osobne, teda neprihliadajte na to, že ho predložil poslanec opozície. Naozaj v tomto ide o súkromie a práva na súkromie všetkých občanov Slovenskej republiky a my ako zákonodárci sme povinní ho chrániť do maximálnej možnej miery, tak aby sme našli tú zdravú hranicu medzi požiadavkami štátu pri boji proti organizovanému zločinu, terorizmu atď., ale na druhej strane tá línia je veľmi citlivá a je našou povinnosťou ochrániť osobné údaje a veľmi citlivé údaje, ktoré si každý naozaj chráni v maximálnej možnej miere. Preto vás veľmi pekne chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak, ako sme to spravili spoločne stodvadsiati štyria či stodvadsiati piati pred troma rokmi, ak si dobre pamätám.
Zámerne som do toho pozmeňujúceho návrhu už nevkladal žiadne iné momenty, ako je možno povinnosť, aby štát začal konečne platiť operátorom za služby, ktoré od nich vyžaduje. Táto téma sa tu už vlečie niekoľko rokov, samozrejme ani počas našej éry vládnucej sme to nevyriešili a naozaj, že tí operátori musia v rámci toho svojho podnikania, toho svojho povolenia znášať aj náklady na odpočúvanie a na ukladanie dát, ktoré štát od nich vyžaduje. Možnože do budúcna, keby sme tým operátom museli ako štát platiť za každé jedno odpočúvanie a za každé jedno ukladanie takýchto osobných údajov, možno by ten štát odpočúval tak nejak efektívnejšie a možno v menšej miere, pretože by mu narastali za každý jeden odpočutý hovor nejaké náklady, takže by sa možno odpočúvalo len tam, kde treba a možno nie tak nejak preventívne aj viac, ja neviem, ako je to v skutočnosti. Takže, aby som naozaj neohrozil prijatie toho pozmeňujúceho návrhu, nič iné v tom nie je a ja vás veľmi pekne prosím, skúste si to pozrieť, ak by ste našli v tom nejakú logiku, vraciame ten stav do pôvodného, tak ako už trvá niekoľko rokov.
Ešte pre malú informáciu, krajina ako Nemecko, ktorá implementovala túto smernicu o povinnom uchovávaní dát, má rozhodnutie Ústavného súdu Nemeckej spolkovej republiky, ktoré hovorí, že je to zásah do práv a súkromia občanov a museli takéto ustanovenia zo svojho právneho poriadku dať preč. V rámci Európskej únie je asi päť alebo šesť krajín, ktoré dodnes takúto smernicu neimplementovali, z dôvodu toho, že odmietajú takýmto spôsobom zasahovať do práv občanov na súkromie. A dokonca už dnes sa v rámci hodnotiacej správy v rámci Európskej únie vyskytujú hlasy, aby tá smernica bola revidovaná a aby sa mnohé z týchto limitov 24 alebo 12 mesiacov, 9 mesiacov skrátili dokonca na 3, pretože sa zistilo, že pre efektívne odhaľovanie trestných činov nie je potrebné sledovať niekoho, internetovú komunikáciu 9 mesiacov a telefonickú komunikáciu rok dozadu.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh, ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o jeho podporu, nekoliduje so žiadnym bodom spoločnej správy. Pán predkladateľ, nech sa páči, ale jeden originál je už odovzdaný na tom organizačnom odbore a máte ho rozdaný v laviciach. Takže ja pevne verím, že som nepredniesol nič kontroverzné, čo by mohlo narušiť nejak prijatie toho. A myslím, že môže sa k tomu vyjadriť aj pán navrhovateľ a povie, či som tak ďaleko od pravdy, alebo som vám hovoril nejakú nepravdu. Dobre?
Ďakujem veľmi pekne a naozaj skúste k tomu pristúpiť zodpovedne, ide o osobné údaje, citlivý údaj všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
