Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a kolegovia, máme opäť na stole návrh, ktorý sa dotýka problematiky, ktorú Slovenská republika nevyvolala. A je len reakciou na konkrétnu akciu nášho južného suseda, pretože, ako bolo povedané už pri iných diskusiách, Slovenská republika nemala až do prijatia zákona o dvojakom občianstve zadefinované takzvané výlučné občianstvo tak ako napr. mnohé iné vyspelé štáty sveta.
Bohužiaľ, v médiách, a mám pocit, že aj pri prerokúvaní nielen tohto konkrétneho návrhu poslancov strany SMER, ale aj toho „vládneho“ návrhu, ktorý si osvojili poslanci, meritum problematiky sa posúva niekde úplne inam. Slovensko sa stalo atakom cezhraničného zasahovania cudzej štátnej normy. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Naším legitímnym právom bolo urobiť protiopatrenie, aby nedošlo k takémuto legislatívnemu ukradnutiu občanov. Preto sme zvolili cestu výlučného občianstva, pod. ako to má Česká republika. Problém, okolo ktorého sa točíme a ktorý vlastne rieši sčasti aj návrh poslancov za stranu SMER, je, čo s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorí podľa tohto návrhu v definovanom období od 17. júla do apríla 2011 mohli alebo môžu, keďže hovoríme ešte o preklenovacom období asi troch mesiacov, stratiť slovenské štátne občianstvo v dôsledku účinnosti normy, ktorá je stále ešte platná a ktorá nadobudla účinnosť práve 17. júla. Štatisticky zatiaľ z relevantne dostupných informácií ide o 25 občanov Slovenskej republiky. Pokiaľ som tu počul, štáty, ako je Kanada, Írsko alebo Austrália, v tejto štatistike sa nenachádzajú, ide o tých občanov, ktorí požiadali o občianstvo v štátoch ako Taliansko, Holandsko, Maďarsko, Veľká Británia, tam to je po jednom, a desiati sú v Rakúsku. A jedenásti sú v Nemeckej spolkovej republike. Tu sa pozastavím, pretože títo jedenásti občania Slovenskej republiky museli byť pozbavení občianstva, a to z vlastnej vôle, pán Dostál, to hovorím, aj keď tu nie ste, pretože tento akt museli vykonať na základe zákonov Nemeckej spolkovej republiky, ktorá takéto dvojaké občianstvo nepripúšťa. A vyžaduje od žiadateľa, aby sa vzdal svojho pôvodného. Takže v podstate môžeme hovoriť o štrnástich osobách, ktoré patrili do štátneho zväzku Slovenskej republiky, ktoré momentálne toto občianstvo podľa platnej normy by nemali.
Čo je však zaujímavé, je, že nepozeráme sa na tú možnosť masívneho udeľovania občianstva iného štátu našim vlastným občanom, kde to môže ísť nie v desiatkach, ako je to teraz, to môžu byť desaťtisíce až možno státisíce ľudí, aj keď ja som osobne presvedčený, že ak by, povedzme, vláda urobila z verejných zdrojov serióznu kampaň adresovanú občanom maďarskej národnosti, že je dobré byť občanom Slovenska, žiť na Slovensku, tu sa vzdelávať, poberať dôchodok, mať majetok a všetky benefity aj sociálneho charakteru a sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkového systému, to je podstatne podľa mňa lepšie, než je to v súčasnosti v Maďarsku, kde došlo k zoštátneniu 2. piliera, že je naozaj prospešnejšie, aby napriek tej kampani, ktorú tu robil aj prezident Maďarskej republiky Pál Schmitt, nepožiadali o toto občianstvo, toto by som považoval zo strany vlády za legitímne a dokonca aj nutné a opodstatnené, pretože aj takýmto spôsobom sa dnes bojuje o občanov, najmä ak sa vyvíja na nich, povedzme, tlak zvýhodňovania alebo aj marketingový v médiách, kde na južnom Slovensku v podstate, aj podľa sledovanosti to vychádza, sú predovšetkým sledované maďarské elektronické médiá.
Meritum problému teda je v tom, že náš sused, s ktorým máme podpísanú dvojstrannú medzištátnu zmluvu o dobrom susedstve a vzťahoch, nerešpektoval vôľu a predstavu svojho suseda, keďže už dopredu bol upozornený ešte pred prijatím tejto normy, že Slovenská republika prijme adekvátne protiopatrenia, ktoré sa môžu dotknúť tých osôb, o ktoré záujem má práve maďarský štát a vďaka ktorým prijal aj túto normu. To je tá vecná stránka. Táto vecná stránka má ale aj politický podtext. Je tu súvislá línia snáh zasahovať cezhranične, o čom sa vyjadrila už napr. aj Benátska komisia. V roku 2001 bol prijímaný, myslím, zákon o preukaze zahraničného Maďara, kde bol zvýhodňovaný jednorazovou čiastkou päťtisíc forintov vtedy (plus deti do škôl a tak ďalej), kde boli zberané osobné údaje. A bolo presunutých, nevedno kam, ale do centrály úradu, ktorý funguje pri vláde Maďarskej republiky, v počte asi 120 000 osobných údajov občanov Slovenskej republiky. Paradoxne došlo k tomuto ataku voči Slovenskej republike napriek výsledku referenda v Maďarsku v decembri 2004, kde väčšina občanov odmietla udeliť dvojaké občianstvo takzvaným zahraničným Maďarom. Vtedy sa predstavitelia FIDESZ-u vyjadrili, že to vraj bol úder duchovného Trianonu. Ale veď predsa buď rešpektujú vôľu občanov svojho štátu, alebo teda nie. Čiže vidíme, že ani vôľa občanov o akomsi symbolickom, faktickom alebo inom aj občianskom prepájaní cez hranice nehrá pre nich nijakú úlohu. Tam je jasne zadefinovaný cieľ, jednoducho ísť tvrdou cestou vyňatia najskôr občanov, na to prišla legitímna obrana legislatívy Slovenskej republiky, a potom nechcem ani uvažovať, čo by sa mohlo ešte ďalej stať, pretože ak by došlo, povedzme, k nejakému konfliktu, a už boli signály, že maďarskí europoslanci žiadali dozorovací režim na území Slovenska bezprostredne po prípade, kauze Malinovej, opäť k vyvolaniu nejakého takéhoto účelového konfliktu, tak už by nešlo o občanov cudzieho štátu, ale o občanov ich štátu s tým, že majú plnú legitimitu aj podľa ústavy brániť všetkými možnými prostriedkami ich práva a tak ďalej a tak ďalej. Takže pokiaľ by nedošlo k legitímnej protireakcii, mohlo by dôjsť aj k oveľa vážnejším nedorozumeniam a trecím plochám. A preto aj Slovenská národná strana zahlasovala v minulom volebnom období za túto preventívnu normu, aby sme sa vyhli ešte potenciálne oveľa väčším problémom. A preto aj študujeme a sme si preštudovali návrh, ktorý dáva ako jeden z predkladateľov pán Čaplovič, aj keď si myslíme, že naša pôvodná norma je z vecného, právneho hľadiska a z hľadiska dodržiavania medzinárodných štandardov plne kvalifikovateľná, pretože dodržiava napr. hlavný princíp medzinárodného práva v tejto oblasti, tzv. genuine link, čiže väzbu buď priamo na rodinného príslušníka, alebo dlhodobý trvalý pobyt. To sú jediné dve legitímne príčiny, ktoré umožňujú udeľovať dvojaké občianstvo. Ani v jednom prípade neobsahuje návrh maďarského zákona o dvojakom občianstve túto medzinárodne akceptovateľnú príčinu alebo normu. Navyše európsky dohovor stanovuje pri tej podmienke dlhodobého trvalého pobytu hranicu 10 rokov. Preto mám trošku výhrady voči súčasnému návrhu na úpravu, kde počítajú navrhovatelia len so šiestimi mesiacmi toho pobytu alebo iného pobytu, pričom nie je presne definované, či ide o aj trvalý pobyt. Čiže, opäť, Slovenská republika významne ustupuje od medzinárodných štandardov. V podstate zneisťujeme medzinárodné spoločenstvo, ak priznáme, že stačí šesťmesačný, možno aj iný druh pobytu, než je len trvalý pobyt. Jednoducho sme súčasťou medzinárodného spoločenstva. A pokiaľ sa budeme v budúcnosti uchádzať o podporu v prípade sporov, my musíme sami najskôr dokázať, že my dodržiavame medzinárodné normy. A preto pri tomto návrhu, ktorý sa snaží tých doteraz štrnástich občanov nejakým spôsobom opäť vrátiť do štátneho zväzku Slovenskej republiky, je mi to sympatické z princípu filozofie, ale na druhej strane pokiaľ sa na to pozerám čisto z nadhľadu a principiálnosti aj medzinárodného práva a striktnosti daných podmienok, tak je to opäť ten ústupok, ktorý robí aj vládna koalícia v tom, že dokonca sa chystá v budúcnosti uzatvoriť zmluvu o fungovaní. Prosím vás, dostaneme sa na internacionalizáciu problému. Akú zmluvu by sme mali s niekým uzatvárať, že náš zákon, aj ich zákon bude za istých okolností v podstate akceptovateľný? Navyše, v júli 2005 sa konala v Budapešti medzinárodná konferencia o štátnom občianstve. Tá prvá časť bola otvorená, tam bol len príhovor splnomocnenca vlády pre štátne občianstvo pána Avarkesziho, ale potom to bola uzatvorená spoločnosť. Ale dotyčný pán následne zverejnil otázky, ktorými sa Maďarská republika ešte pred šiestimi rokmi, než sa rozhodla vôbec na tento rizikový krok, prijať dvojaké občianstvo, opýtala medzinárodných expertov, čo si o tom myslia, v štyroch otázkach, napr. v prvej, či môže v rámci maďarského európskeho práva existovať občianstvo s odlišným obsahom, teda viac typov občianstva, napr. zahraničné štátne občianstvo. (V maďarčine to, bohužiaľ, neviem prečítať, ale je to jedno.) Odpoveď je nie. To boli rôzne varianty, ktorými Maďari skúšali, aké typy občianstva by asi tak mohli udeľovať v zahraničí. Ale nehovorím len o Slovensku. Táto oblasť sa týka Ukrajiny, Chorvátska, Rumunska, čiže všetkých okolitých štátov, ktoré susedia s Maďarskou republikou. (Reakcia z pléna.) A, samozrejme, aj Rakúska sa to týka, áno. Ale tých akosi vynechávajú. Takže vidíme, že náš južný sused sa dlhodobo chystal na takýto akt vyňatia časti občanov spod jurisdikcie a možno aj Ústavy Slovenskej republiky, pretože už tu máme ohlásenú zmenu Ústavy Maďarskej republiky a možnosť udeliť aj volebné právo čiže plnohodnotné občianstvo. Dovtedy sa uvažovalo len o akomsi symbolickom akte. To je tá salámová metóda, ktorá sa uplatňuje. Zo symbolického aktu sa stal už akt legitímneho plnoprávneho občianstva bez splnenia podmienky trvalého pobytu alebo rodinnej väzby. A následne už počujeme, že to bude naozaj plne komfortný občiansky zväzok aj s právom voliť. Nevieme ešte, či to bude aj s právom byť volený.
Takže toto sú vážne momenty, ktoré obchádzajú líniu vôbec tejto problematiky aj v kontexte toho, keď Zsolt Semjén, významná osobnosť maďarskej politiky, myslím, že to je predseda kresťanských demokratov, ktorí sú súčasťou FIDESZ-u, a podpredseda vlády povedal: „Zabojujeme za každého Maďara.“ Navyše, v tých budúcich aktoch, voči ktorým budeme musieť čeliť, je okrem tých, ktorých som menoval, aj register všetkých Maďarov. Čiže pred desiatimi rokmi 120 000 osobných údajov občanov Slovenskej republiky sa dostalo do centrály Budapešti na spracovanie. O chvíľu podľa plánov legislatívy, vraj niekedy v polroku 2011 má sa zriadiť register všetkých Maďarov. Pýtam sa, čo všetko bude obsahovať. Je prirodzené, že teraz hovoria len o Maďaroch, ale prioritne sa bude týkať, samozrejme, aj občanov. Čiže ak my budeme akceptovať, že je možné udeliť dvojaké občianstvo na základe maďarského zákona, automaticky súhlasíme aj s vytváraním registra všetkých Maďarov a so zozbieravaním osobných údajov, ktoré budú v centrále Budapešti pri takzvanom Úrade pre zahraničných Maďarov, ktorého šéf podlieha priamo predsedovi vlády Maďarskej republiky.
Myslím, že, dámy a páni, pri prvom čítaní, kedy by sme si mali predovšetkým povedať aj všetky tie kontexty a kontúry, o čom je vlastne predmetný návrh, to stačilo.
Za klub Slovenskej národnej strany chcem povedať, že pre nás je principiálnosť na prvom mieste, a preto je pre nás najideálnejší stav taký, aký je. Ale keďže Maďari bojujú o každého Maďara, tak my skúsime zabojovať o každého Slováka. A podporíme posunutie tohto návrhu do druhého čítania, napriek tomu, čo som uviedol, že významne tým spochybňujeme striktnú platnosť tých medzinárodných kritérií, ktoré sú dané, čiže kritérium desaťročného trvalého pobytu. Alebo je to priama rodinná väzba. Takže som zvedavý, aký bude vývoj, ktorý tu naznačovali kolegovia z klubu SaS, ktorý predkladajú koaliční poslanci. Možno by bolo dobré, keby sme rozmýšľali konečne tak, ako rozmýšľajú Maďari, ktorí každého Maďara považujú za svojho. My, bohužiaľ, sme buď najskôr ľavičiari, pravičiari, modrí, červení a neviem ešte akí, aby sme sa možno zhodli, keďže tu máme minimálne tri rôzne návrhy riešení, na tom, čo bude pre Slovenskú republiku aj slovenských občanov to najdôležitejšie, ale, opäť zdôrazňujem, pri uvedomení si všetkých možných ďalších následkov a atakov, ktorým, či chceme alebo nechceme, budeme vystavení. A uvidíte, keď sa tu takto o pol roka stretneme, možno na septembrovej schôdzi už budeme riešiť ďalšiu normu, ktorá bude cezhranične zasahovať do zvrchovanosti a výhradných kompetencií Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
