Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, najmä by som sa chcel poďakovať kolegom z obidvoch táborov, že v takom hojnom počte sa vyjadrili k nášmu návrhu, ktorým sa zmenia platové podmienky starostov a primátorov. V žiadnom prípade by som nechcel využiť túto možnosť na to, aby skôr odmietavé stanoviská zo strany opozície som považoval za záchranu terajšieho aktuálneho stavu. Súhlasím s tým, že sa jedna o citlivú tému. Napriek tomu však musím povedať, že sa jedná o veľmi úzky okruh občanov alebo ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka. A chcel by som hneď prejsť k niektorým dôležitým pojmom z jednotlivých vystúpení.
Hneď by som začal s tým väčším, tým teoreticky vážnejším alebo dôraznejším bodom, ktorý niektorí kolegovia namietali, a to údajná protiústavnosť nášho návrhu. Preto sa trocha s počudovaním pozastavujem nad touto výhradou, nakoľko dotknutie princípu samosprávnosti nepovažujem za opodstatnené, nakoľko úplne na začiatku, ešte v novembri, keď sme tento návrh predkladali, sme dali až na 100 % voľnú ruku samosprávam, aby si sami stanovovali platové podmienky a úroveň platov svojich prvých ľudí. Táto jedna podmienka alebo táto jedna predstava vyvolala až 100-percentný odpor na všetkých dotknutých stranách, že, ako si to môže predstaviť, že by samospráva samospravovala aj platy svojich primátorov a starostov. Čiže toto bol jeden z tých bodov, kde sme zapracovali návrhy a komentáre našich kolegov, priateľov alebo aj ten odbornej verejnosti, s ktorou sa nám podarilo tieto konzultácie viesť. Takže chcel by som konštatovať, že prvý návrh vychádzal z toho, že 100-percentne stojíme na strane princípu samosprávnosti a aj túto citlivú otázku, ako sú platy, necháme v úplnej a výlučnej kompetencii zastupiteľstiev. Čiže, vtedy sa zrušil ten strop, ku ktorému sme sa následne vrátili.
Ďalšou výhradou bolo časovanie. To časovanie môžem chápať z dvoch aspektov. Jednak z toho krátkodobého, že sme tento návrh predkladali ešte pred samosprávnymi voľbami, resp. tú výhradu, ktorú by sme mohli vzniesť skôr my, že tento zákon od roku 1994 nebol ani raz novelizovaný. A podľa nás to právom dráždilo, celkovú a najširšiu verejnosť našej republiky. Verili sme tomu, že ak tento návrh podáme ešte pred ostatnými samosprávnymi voľbami, že kandidáti na pozície starostov a primátorov sa vyjadria k tomu, že ak v prípade, že budú zvolení, ako sa budú stavať k svojim platom. Žiaľ, niekoľkomesačná skúsenosť po týchto voľbách, nám ukázala, že práve tá časť zodpovednosti a práve v tejto otázke niektorým starostom a primátorom zrejme chýba. Zrejme chýba nielen v individuálnej podobe, ale aj v inštitucionálnej, nakoľko záujmové združenia obcí alebo záujmové združenie obcí a miest Slovenska tiež sa prikláňalo k tomu, že tento zákon nie je treba zmeniť, nakoľko tak isto, ako niektorí naši kolegovia politici, nepovažovali za dôležité, aby došlo tu k zmene. Zrejme ináč by túto zmenu aj sami iniciovali. V žiadnom prípade však nechcem ubrať na váhe Združeniu miest a obcí Slovenska, považujeme to za veľmi dôležitú a veľmi váženú inštitúciu a mená, ako Sýkora, Krakovská či Oravec, určite budú ako so zlatými písmenami zapísané do histórie slovenských samospráv. V tomto, v tejto jedinej otázke sme však toto združenie chápali skôr ako odborový zväz starostov a primátorov, a nie ako záujmové združenie miest a obcí. Čo sa týka samotnej samosprávy na Slovensku, a to tiež niekoľkokrát odznelo vo vašich príspevkoch, čaká na reformu, či to nazývame komunálnou reformou alebo reformou samosprávy. V každom prípade je niekoľko stránok, kde tá reforma je nutná, žiadaná alebo prinajmenšom vítaná. Samozrejme, nechcel by som ako tento, túto svoju časť venovať potrebám reformy samosprávy, ale asi bude najvhodnejšie a najaktuálnejšie, ak na tomto mieste, na mieste zákonodarného zboru si pripomeniem, že samosprávy a najmä obecné samosprávy majú veľmi slabé právne postavenie.
Okrem taxatívneho vymedzenia samosprávnych úrovní naša ústava žiadne kompetencie nepripisuje samosprávam a všetko sa rieši formou zákonov, čiže vždy je tá obava alebo to riziko, že keď sa zmenia pomery tu v parlamente, môže mať to za následok aj zmenu zákonov, ktoré upravujú chod a prevádzku jednotlivých samospráv. Čiže, podľa môjho osobného, osobnej predstavy najmä tá reforma sa má týkať právneho postavenia samospráv, najmä obecných samospráv, ale aj územných samospráv. Kolega Radošovský predkladal pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu a vo vystúpení vás oboznámil s tým, že napriek tomu, napriek tomu, že predkladateľmi sú oni, pán Radošovský a pán Jakab, ten pozmeňujúci návrh de facto predstavuje koaličnú vôľu, akým smerom by sa mala minimálne v tomto období uberať zmena v tomto zákone. Jednotlivé body, ktoré on sám ako prečítal, považujem aj samostatne za veľmi dôležité. Nielen tú časť, ktorá opravuje konkrétne finančné záležitosti, ale aj tie, ktoré otvárajú alebo rozšíria transparentnosť práce samosprávy. Také maličkosti, ako napr. povinnosť ročne raz prerokovať plat starostu alebo primátora alebo uviesť tento plat v konkrétnej podobe, čiže nie nejakými percentami alebo odvolávaním sa na zákon, ale v presnej výške uverejniť tieto platy, dopomôžu k tomu, aby občania či voliči postupne získali späť čiastočne stratenú dôveru v politikoch, či už na miestnej úrovni, na vyššej územnej alebo aj celoštátnej. Čo sa týka tohto, môžeme to nazvať koaličného pozmeňujúceho návrhu, zrejme tie konkrétne finančné časti sú vám známe, ale predsa, dovoľte mi, aby som tie najdôležitejšie zopakoval.
Koeficienty, ktorými sa stanovujú v jednotlivých triedach základné platy primátorov, sa znížia o 10 %. Navýšenie, ktoré mala vo vlastnej a výlučnej kompetencii samospráva, môže byť do 70 % z tohoto základného platu. Zrušia sa odmeny, nakoľko považujeme prácu starostov za dostatočne ohodnotenú z ich platov. A okrem nejakých neželaných prírodných katastrof, katastrof alebo nepredvídateľných javov ťažko si vieme predstaviť také úkony a práce, ktoré by nemohli byť odmenené platom, ktorý prislúcha za výkon tejto práce. Zmena nastáva aj v tom, že zmena nastáva aj v odstupnom, kde tí starostovia, ktorí slúžili alebo vykonávali svoju prácu do šiestich mesiacov, nemajú nárok na odstupné, a tí, ktorí presiahli túto časovú úroveň, majú nárok na trojmesačné odstupné. Ak sa samospráva dostane do núteného ozdravného režimu, nemá ani jeden zo starostov nárok na to, aby okrem základného platu poberal aj navýšenú časť svojho platu. Toto sú asi tie najdôležitejšie časti z tohto pozmeňujúceho návrhu. A je tu otázka, že v čom môže byť problém. V čom môže byť problém, ktorý vyvolal túto kritiku tohoto návrhu? Kto by z vás nesúhlasil s týmito pokynmi z tohto zákona, ktoré zabezpečujú transparentnosť? A zrejme nie každý sa stotožňuje s tým, že to rozpätie, ktoré až takým veľkým rozdielom nie je voči pôvodnému zákonu alebo pôvodnému zneniu, nedáva dostatočný priestor na to, aby mestské zastupiteľstvá ohodnotili svojich starostov a primátorov.
Ďakujem vám ešte raz za vaše vystúpenia, teda za pozornosť a za predpokladanú podporu.
Ďakujem.
