Videokanál poslanca

Takže ja by som vybral tú možnosť, že sa naučím rokovací poriadok, ďakujem vám za toleranciu a najmä ďakujem kolegom za pozorné počúvanie, ďakujem aj za vaše pripomienky.
Pán Švantner, resp. aj pán Rafaj hovoril o tom, že tunák hovoríme o ústave cudzieho alebo iného štátu, či už s pozitívnym, alebo s negatívnym podtónom, že ako si to dovoľujeme, tak ja vám len ako pripomínam, že asi pred pár dňami ako kolega Číž tiež nás oboznámil s jednotlivými pasážami ako írskej ústavy a, ak sa dobre pamätám, talianskej ústavy. Tiež z toho vyzdvihoval či už on skôr najmä ako s pozitívnym podtónom niektoré časti, takže v tom nevidím žiadny problém.
Čo sa týka vyhlásenia alebo deklarácie, pán Zelník, aby som ja deklaroval, či už v mene tunajších Maďarov, alebo neviem akej komunity, postoj k nejakým reštauračným snahám veľkomaďarským, tak jednak ako na to nemám právo, aby som hovoril ako v mene ostatných, mám právo za seba. Nerobí mi problém, aby som tu do mikrofónu vám povedal, že odmietam a som proti hocijakým reštauračným snahám veľkomaďarským alebo veľkého Maďarska.
Na odplatu by som však ja vás tiež žiadal, aby ste deklarovali, že odmietate hocijaký zásah, zásah nezákonný, nemorálny do hospodárskych vzťahov našich občanov tunák na Slovensku a že odsudzujete tie kroky, ktoré v tomto smere doteraz boli vykonané.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Čiže čo sa týka pojmov, s ktorými pracuje táto nová ústava, a najmä pojem národnosť, ktorý ešte pred dvoma mesiacmi aj tu z tohto miesta som kritizoval a som označoval skôr ako prídavné meno a nie ako podstatné meno a najmä filozofovia, zástupcovia menšín či občianski aktivisti už niekoľko desaťročí nám píšu o tom z Maďarska, že tento pojem by sa nemal používať, je to nahraditeľný s pojmom národnostná menšina, prípadne národná menšina, všetko by sa malo používať, len nie slovo národnosť. A s čím sa stretávame v Ústave Maďarskej republiky, hovorí o národnostiach. Čiže už len tento malý, krátky element alebo tento fakt mi potvrdzuje to, že tí, ktorí túto časť ústavy písali, nemajú asi jasno v tom, čo sa udialo a čo sú dôležitejšie priority či už menšín, alebo ľudí, ktorí sú užšie viazaní s touto problematikou.
Aj pán Rafaj, aj niektorí v rozprave, vychádzajúc z preambuly, dospeli ste k tomu, aby sa skloňovalo trocha aj Rakúsko-Uhorsko. Ja Rakúsko-Uhorsko by som si ako v pozitívnym ponímaní tunák si dovolil spomenúť len z hľadiska vybudovania alebo stability úradníckej vrstvy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu sa zaujímam o toto obdobie a zrejme spoločne súhlasíme v tom alebo môžeme si potvrdiť to, že úradnícka štruktúra tohto, tejto, štátneho, tejto štátnej konštrukcie bola závideniahodná vo svojej stabilite. Vo svojej stabilite, ktorá zabezpečovala úradníkom tú istotu, že ak raz sa stali súčasťou tohto mechanizmu, predpokladane 30 až 40 rokov z neho neodídu, čo ani nie je zaujímavé z hľadiska jedinca, ale zaujímavé je z toho, že kľudne sa mohli venovať danému oboru, v tom sa vzdelávať, v tom sa zdokonaľovať. Toto si myslím, že pre nás aj pre dnešné Slovensko je zaujímavým príkladom, ktorý by sme si mohli docieliť, najmä keď to porovnávam, koľko úradov momentálne na Slovensku existuje, či už na obvodnom, či už na krajskom, alebo na národnej úrovni. Je závideniahodné aj to, že tá stabilita zabezpečovala aj to pre voliča, že maximálne sa vymení minister alebo štátny tajomník a nebudú sa vymieňať ostatní úradníci.
Toto sú tie postrehy, ktoré mne ako občanovi kážu to, že okrem tej preambuly je treba sledovať aj ostatnú časť maďarskej ústavy. Možno, že by sme si mohli dovoliť tú preambulu chápať aj v tomto ponímaní. Ja, samozrejme, držím palce najmä občanom Maďarska, aby sa mohli dostať z tejto krízy, do ktorej sa dostali aj zavinením predchádzajúcich vlád, a každého - trocha na odľahčenie - ako prvý zúčastnený z Dunajskej Stredy vás pozývam zajtra na majstrovstvá sveta vo varení bryndze do Terchovej.
Ďakujem vám za pozornosť. (Reakcia z pléna.) Bryndzových halušiek, pardon, pardon.

Je nás málo, viacej to počuť. Ďakujem.

Dobrý deň, dobré ráno, aj milí hostia, zdravím. Napriek tomu, že tu nie je ani pán poslanec Novák, ani pani poslankyňa Kováčová, asi zrejme začnem alebo začneme s rozpravou.
Dovolil som si vystúpiť z dvoch dôvodov, jednak skôr straníckych a jednak osobných, samozrejme, aj skrz mojej národnosti, miesta bydliska alebo užších kontaktov s Maďarskom, rád by som sa podelil s mojimi osobnými skúsenosťami. A ten stranícky dôvod je ten, že strana Sloboda a solidarita vychádza alebo nevychádza z toho, že by tá vysoká politika alebo, niekedy ako nazývame, politikárčenie by bolo našou pôdou. Vždy vychádzame z potrieb bežného, jednoduchého občana, preto asi aj väčšina voličov na Slovensku nás nazýva "stranou zdravého rozumu".
Čiže vo svojej reči by som sa chcel skôr venovať Ústave Maďarskej republiky a nielen Preambule, ktorá už dlho tu bola skloňovaná. Ústave aj preto, lebo tam sú tiež zaujímavé pasáže a zaujímavé články, ale najmä z hospodárskeho hľadiska. Na pomoc by som si využil niekoľko myšlienok pána prof. Beckera z Ekonomickej univerzity z Viedne, ktorý píše, že "zásadné zmeny v daňovom a dôchodkovom systéme bude môcť presadiť iba dvojtretinová väčšina". To vieme, že v Maďarsku aktuálne je zabezpečená. "Zavádzajú sa prísne pravidlá v oblasti verejného dlhu." To všetko hovoríme stále o Ústave Maďarskej republiky.
Ďalej. "Vzniká rozpočtová rada s rozsiahlymi kompetenciami. Môže napríklad vetovať parlamentom schválený návrh rozpočtu. A ak sa do marca neschváli rozpočet, bude mať prezident právo rozpustiť parlament. Ustanovujú sa hlavné zásady tvorby hospodárskej politiky. Politiky, ktorá sa zakladá na presadzovaní technokratických nariadení a ktorá oslabuje parlament. Vládnuci FIDESZ môže predĺžiť dobu trvania svojej moci ďaleko za rámec legislatívneho obdobia, na ktoré bola táto strana zvolená. Členov a členky rozpočtovej rady volí parlament na deväť rokov. Aktuálny prezident, nominant FIDESZ-u, pán Schmitt bude v úrade do roku 2015. Napriek tomu, že doterajšie hospodárske politiky FIDESZ-u boli zaodeté do nacionalistického šatu, majú teraz inú(iný) výraznú(výrazný) charakter. Progresívnu daň z príjmu nahradila rovná daň vo výške 16 %, firemné dane sa znížili, zároveň sa zaviedli mimoriadne dane pre vybrané odvetvia s vysokým podielom zahraničného kapitálu. Podľa vlády daňové úľavy pre majetných a firmy pomôžu naštartovať ekonomiku." Pripomínam alebo opakujem, že stále hovoríme o ustanoveniach ústavy.
"Vláda sľubuje vznik milióna nových pracovných miest do roku 2020. Samozrejme, je to trochu vzdialená budúcnosť, keď si asi na aktuálne sľuby asi len málokto spomenie. Súčasnosť sa vyznačuje skôr vysokým verejným dlhom a mimoriadnou súkromnou zadlženosťou domácností. Domáci dopyt je v útlme a vyhliadky na vývoz takisto nie sú ružové okrem iného aj pre hlbokú krízu v eurozóne. Štrukturálna nezamestnanosť je vysoká. Oficiálna úroveň nezamestnanosti dosahuje 12 %. Napriek tomu vláda zamýšľa skrátiť obdobie poberania dávok v nezamestnanosti z 270 na 90 dní. Toto opatrenie značne zhorší sociálnu situáciu nezamestnaných a spôsobí, že zamestnanci budú omnoho zraniteľnejší voči tlakom zamestnávateľov. Výdavky na predčasné a invalidné dôchodky sa tiež majú škrtať. Prepustiť zamestnancov vo verejnom sektore bude omnoho ľahšie než dosiaľ. FIDESZ tak voči zamestnancom zavádza opatrenia, ktoré ich majú tvrdo zdisciplinovať." Toľko citát.
A preto som si dovolil tieto skôr hospodárske novosti alebo zmeny vám, vás oboznámiť s nimi, aby som ozrejmil moju predstavu alebo moju skúsenosť so súčasnou politikou maďarskej vlády, parlamentu alebo väčšiny. Ja to považujem za dymovú clonu. Za dymovú clonu, ktorá musela byť vypustená, aby práve tieto hospodárske opatrenia mohli byť, okrem odbornej verejnosti, skoro nevšimnuté. Spomínajme si aj na tú druhú dymovú clonu - tlačový zákon, ktorý vyvolal aj v Európe, aj v strednej Európe, aj u žurnalistov, aj u čitateľov značné pohoršenie a práve FIDESZ bol ten na čele s jeho ministerským predsedom, ktorý po veľmi krátkej dobe "povolil" a komunikoval ochotu tento zákon nejakým spôsobom upraviť. Dymová clona a najmä tieto hospodárske opatrenia sú dôležité z toho hľadiska, že na naše pomery úroveň maďarského hospodárstva alebo kúpyschopnosť maďarských ľudí, maďarských občanov je neporovnateľná s tou našou. Predchádzajúce dvojobdobie socialistickej vlády krajinu až do takej miery zruinovala(zruinovalo), že 80 % domáceho produktu sa vyrovnáva zadlženosti tejto krajiny.
S touto dymovou clonou spojím aj otázku alebo tému volebného práva. Včera kolegovi Blanárovi som už odpovedal, že pochybujem o tom, že by Maďarská republika zaviedla volebné právo. Mám na to niekoľko dôvodov. Ten prvý dôvod je ten, že toto predsavzatie sa komunikuje najmä smerom k Maďarom žijúcim v zahraničí, resp. k nacionálnejšie podloženým alebo k nacionálnejšie orientovaným vrstvám v Maďarsku, a bežné obyvateľstvo, ktoré sa až tak o politiku nestará, dodnes nie je oboznámené s tým, čo môže pre nich volebné právo pre zahraničného Maďara znamenať. Ani ja, predpokladám, že ani vy, ale najmä obyvatelia alebo občania Maďarska si ťažko vedia predstaviť, že ak by došlo k takej konkrétnej situácii, že jedna či druhá strana o nejakých 200-, 300- alebo 400-tisíc hlasov by malo(mala) stratiť vedúcu pozíciu po voľbách, že práve túto zmenu budú vyvolať(vyvolávať) tie hlasy alebo budú rozhodnúť(rozhodovať) o tom, že kto zostaví vládu v Maďarsku, nejakí zahraniční Maďari.
Asi pred dvoma týždňami som bol až na južných hraniciach Maďarska v Pécsi a cestoval som s vlakom zámerne, aby som túto otázku s niekoľkými spolucestujúcimi mohol prebrať. Až len teraz, teraz si začínajú uvedomovať oslovení ľudia a predpokladám, že aj značná časť maďarskej populácie, že toto volebné právo fakt môže zasahovať do každodenného života Maďarov žijúcich v Maďarskej republike. Obávam sa aj ako Maďar žijúci na Slovensku, že práve tento moment bude tým momentom, ktorý vyvolá nevraživosť alebo vzájomné osočovanie v rámci komunity Maďarov, alebo ako to táto ústava nazýva, "veľkého spoločenstva jednotného maďarského národa", že tí Maďari, ktorí žijú na území Maďarska, budú obviňovať zahraničných Maďarov, že so svojimi hlasmi im chcú naordinovať úzus, s ktorým ako reálne, či už ako daňoví poplatníci, či už ako poberatelia niektorých dávok, veľa spoločného nemajú.
Druhým dôvodom, prečo si myslím, že volebné právo nebude realizované v prospech zahraničných Maďarov, je ten, že ani v Budapešti nemajú v tom jasno. Nemajú v tom jasno, že to volebné právo by sa malo týkať kandidačných listín, na ktoré sa bude hlasovať v Maďarsku, a tým pádom dôjde k týmto možným posunom, ako som hovoril, alebo sa vytvorí samostatná kandidátka pre zahraničných Maďarov s nejakými skôr prestížnymi miestami v maďarskom parlamente. FIDESZ na druhej strane deklaruje ten svoj zámer, že počet poslancov v maďarskom parlamente chce zhruba spojiť, čiže na 200 poslancov. Ak dôjde k tejto redukcii, aj taký malý počet nových poslancov alebo hŕstka poslancov bude mať oveľa väčšiu váhu, 5, 10 zo zahraničia volených poslancov pri 200 poslancoch v parlamente určite zaváži. Alebo by zavážilo.
Maďarská republika 17 rokov je v tzv. ústavnom oneskorení, čo sa týka zabezpečenia parlamentného zastúpenia svojich národnostných menšín. Sedemnásť rokov Maďarská republika nebola schopná zabezpečiť alebo realizovať toto právo menšinám, ktoré žijú v Maďarsku, napriek tomu, že im to káže zákon, a napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval toto tzv. oneskorenie. Toto tiež pripisujem na účet toho, že nebolo žiadané, žiaduce, aby v maďarskom parlamente sa objavilo 17 poslancov, ktorí neboli zvolení v riadnych voľbách, ale ktorým to miesto zabezpečuje zákon o parlamentnom zastúpení národnostných menšín, a táto hŕstka alebo početný, alebo táto početná skupina poslancov, aby nejakým spôsobom mohla podporiť či už ľavú, alebo pravú stranu politického spektra. Čiže neobávam sa od toho, že realizovateľnosť týchto slov bude až taká rýchla.
Okrem toho si myslím, že tvorcovia novej maďarskej ústavy nemajú jasno ani v niektorých základných pojmoch. Možnože aj pán Rafaj, aj kolegovia, aj vy sa pamätáte na to, že naposledy, keď na túto tému som vystúpil, snažil som sa zaoberať s niektorými pojmami, ktoré determinujú či už menšinový život, alebo politiku ohľadne menšín. (Zaznel zvuk gongu.) Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Blanár, vy ste vo vašom vystúpení dali otázku, že či pochybuje niekto o udelení volebného práva? Áno, ja pochybujem a v nasledujúcom svojom vystúpení, ja by som to aj povedal, že prečo pochybujem o tom. Vy ste spomínali tiež, aj včera, aj dnes, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spojitosti s otázkou na ministra zahraničných vecí, že prečo nezahlasoval za poskytnutie plus dotácie. Ja by som sa vás rád spýtal, prečo ste zahlasovali za správu tohto úradu, nakoľko ja si myslím, že aj vám je známe, že tento úrad v posledných rokoch skôr robil ako uspávajúcu politiku, namiesto aktívneho prístupu a úplne konal aj proti koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, resp. aj proti deklarácii slovenskej Národnej rady. A vy ste zahlasovali za túto správu. V Národnej rade ja som bol jediný, ktorý hlasoval proti tejto správe. A čo sa týka čísiel, ktoré ste spomínali, zrejme máte asi nepresné čísla. Vy ste spomínali, že maďarská vláda vyčlenila zhruba 300 mil. forintov na podporu Maďarov žijúcich v zahraničí. Tristo mil. forintov je zruba 30 mil. korún, čo je zhruba milión eur a práve aj tento úrad má 1,2 mil. eur ročného rozpočtu. Takže predpokladám, že tá čiastka z Maďarska je asi vyššia. Toľko som chcel, ako len komentovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. V žiadnom prípade by som si nedovolil komentovať vystúpenie pani poslankyne, čiže skôr len z hľadiska územnej dotknutosti, že odznelo, že v Dunajskej Strede sa ide rušiť jedna slovenská alebo základná škola so slovenským vyučovacím jazykom. Tak musím povedať, že ako toto zlúčenie, a nie zrušenie dvoch škôl, bolo jednak iniciované tou druhou, slovenskou základnou školou, čiže riaditeľstvom druhej školy na ulici Jilemnického, aby sa vytvorila jedna veľká silná základná škola, pričom v areáli ostávajú ako zachované, čiže fyzicky hardvér školy ani nie je v pláne zrušiť alebo zlúčiť. Aktuálny stav je taký, že škola jedna musí čiastočne dotovať zo svojich príspevkov školu druhú a takto pod jednou hlavičkou, pod jedným riaditeľstvom k takýmto presunom nie je treba ísť.
A to druhé, že v tomto prednese alebo v tomto vystúpení znova odznel ten pojem štátotvorného národa, čo, samozrejme, ctím, napriek tomu, že s tým ako nesúhlasím a že za čo sa môžem ja považovať, že či som štátotvorný čo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za vystúpenie pána Ondruša, z ktorého ma zaujalo niekoľko okruhov, ale z toho asi to najdôležitejšie je, že vy ste spomínali na konci svojho vystúpenia oklieštené práva odborov v Rimavskej Sobote. A či fakt si myslíte, že je to dostatočný dôvod na to, aby občan tejto krajiny si zmenil svoju národnosť? Čiže len tá zlá sociálna situácia alebo horšia situácia, či je dostatočným dôvodom na národnostné konvertovanie.
To druhé, keď ste spomínali vysielanie Slovenskej televízie v maďarskom jazyku a dosť, jednak ste poukázali na to, že obsahová štruktúra je aj pro, aj proti jednotlivým opatreniam, alebo samotné hodnotenie situácie, a poznamenali ste, že aj kritické hlasy odznejú na túto koalíciu. To považujeme za celkom zdravý proces a nepredpokladáme, že štátna alebo verejnoprávna televízia by mala stále len tieto oné opakovať, alebo tie hlasy opakovať, ktoré sú príjemné pre vládnu koalíciu.
A to tretie, aj vás by som rád sa opýtal, že aký je váš názor na to, že či ja ako občan tejto republiky a maďarskej národnosti, či som štátotvorným elementom v tejto krajine? A ak zastávate ten istý názor ako poslankyňa Tomanová, že podľa vás, čo by som mal robiť, aby som sa tým štátotvorným elementom stal.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda, a najmä by som chcel poďakovať kolegovi Bublavému, že túto otázku alebo že k tejto otázke pristupoval z hľadiska alebo z aspektu samosprávy a ja si myslím, že u kolegu Bublavého to fakt musíme ako ceniť, že vo väčšine prípadov ozrejmil jednotlivú situáciu z hľadiska samosprávy, napriek tomu, že ako s obsahom jeho vystúpenia sa nestotožňujem alebo nesúhlasím, alebo mám na to iný názor, túto stránku by som rád vyzdvihol ako pozitívny príklad. Ďakujem.

Nie, nie, len také, keď faktickú poznámku dávame na vystupujúceho, tak. Ja by som len jednu myšlienku chcel konkretizovať, pani poslankyňa. To, čo odznelo ako vo vašom vystúpení, že občania patriaci k národnostným menšinám nie sú štátotvorným elementom, že či som to dobre pochopil, či napríklad ja nie som štátotvorným elementom v tejto republike. A ak je to tak, tak prečo nie som a ako by som sa mohol stať tým štátotvorným elementom. Ďakujem vám.

Počkám, kým si pani poslankyňa sadne, aby som mohol tú otázku alebo tú faktickú poznámku povedať.