Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Ja by som len v krátkosti doplnil asi vystúpenie pána poslanca Novotného s tým, že aby sme nezabudli na pozmeňujúci návrh alebo vyzdvihnúť efekt pozmeňujúceho návrhu kolegu Beblavého a pani Žitňanskej, ktorým riešia - síce len čiastočne - problém, ktorý bol už vytýčený v roku 2005 v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, aby aspoň časť týchto ľudí mohlo byť poistených v Slovenskej republike. Síce tento pozmeňujúci návrh sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré študujú na území Slovenskej republiky, ale ja si myslím, že to je ako veľmi dôležitý krok, že kolegovia na to nezabudli a zrejme v tej nasledujúcej novele niekedy v budúcnosti sa ten okruh Slovákov žijúcich v zahraničí môže rozšíriť aj o ďalšie osoby. Takže to by som ako pokladal za dôležité, že sa nezabudlo ani na túto koncepciu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega Kolesík, vaši kolegovia, ako je pán Čaplovič alebo pán Číž, tiež vedia pripraviť prejav na hodinu, tak ako ste to teraz pripravili aj vy. Rozdiel v ich vystúpení od toho vašeho je v tom, že z ich príspevkov sa dozvedáme nové veci, informácie či súvislosti. Samozrejme, nemusíme s týmto obsahom súhlasiť, dôležité je však, že prinášajú nový kontext. Vy, pán kolega, s tým, že ste prečítali 15-stránkový verejne dostupný dokument, ste neurobili nič iné, len ste premárnili zhruba 500 eur, toľko totiž stojí vašim priateľom, vašej rodine, či vašim voličom tých 50 minút, čo ste trávili čítaním verejne dostupného dokumentu. Toľko som chcel len.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ak kolegovia z opozičnej strany SMER môžu byť teraz na určitú dobu zástupcami záujmov bánk z Francúzska a z Nemecka, tak ja si dovolím aspoň teraz na túto minútu byť virtuálnym veľvyslancom Grécka. A určite keby som bol tým veľvyslancom Grécka, tak by som si určite nedovolil mať veľvyslanectvo na najdrahšej adrese v Bratislave na Hlavnom námestí hneď vedľa známej cukrárne a kaviarne, kde dodnes veje zástave helénskeho štátu, ktorú, samozrejme, veľmi si ctíme. Nectíme si však takéto maniere, že v takejto situácii aspoň takéto symbolické kroky by mohli ovplyvniť aj rozmýšľanie politikov. Ďakujem, dopočutia.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Paška, vy ste povedali, že obmedzili vaše práva hovoriť otvorene. Ja si myslím, že to je asi nedorozumenie. Skôr si myslím, že štyri poslanecké kluby so svojím návrhom vám umožnili hovoriť, nakoľko vami prihlásení ako rečníci z vášho klubu nedodržali rokovací poriadok a prihlásili sa ešte pred schválením programu. Čiže nemali by právo vystúpiť v rozprave a vedenie parlamentu takýmto spôsobom umožnilo vašej strane, aby predsa mohol vystúpiť. (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem aj za podporné slová pána Viskupiča. A rád by som venoval trocha viacej času tomu, čo povedal pán poslanec Ďurkovský.
Samozrejme, v mojom vystúpení som sa nechcel venovať čisto len modernizácii verejnej správy na Slovensku a kvôli tomu vypadla tá druhá úroveň, čo je tá podnárodná, alebo či už to nazývame ako oblasťami alebo krajmi, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť s vašimi slovami, že na takú malú krajinu alebo na také veľké veľkomesto, ako je Slovensko, osem krajov je neefektívnych. Ja nechcem povedať, že sú zbytočné, ale sú neefektívne, či už z hľadiska obyvateľstva, či už z hľadiska kompetencií, či už z hľadiska toho, a to je najdôležitejšie, že nemajú dostatok kompetencií na to, aby si riešili problematiku regiónov. Slovensko je centralizovaná krajina, starosta alebo primátor vždy chodí lobovať do rezortu a nie na vyššiu úroveň samosprávy preto, lebo samospráva nemá dostatok tých kompetencií.
Čiže ešte raz opakujem, poradie, samozrejme, môže byť ako základom dohody alebo diskusie, že tá modernizácia alebo tá redukcia, ako by mala začať, ale určite v tom súhlasíme aj s ostatnými kolegami, že to Slovensko má všetky predpoklady na to alebo Slovensko ako veľkomesto má všetky predpoklady na to, aby sa zefektívnila, aby sa odľahčila od prebujnenej štátnej administratívy, či už verejnej správy, alebo štátnej správy, a aby vystupovalo naďalej ako efektívne veľké a krásne veľkomesto v strede Európy.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, veľmi ma teší, že kolegovia z hnutia Obyčajných ľudí si osvojili našu referendovú otázku alebo tú snahu potvrdzujú, posilnia, aby sa znížil počet poslancov tu v Národnej rade. Môžeme sa rozchádzať v tom, že tie dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme takýto spoločný cieľ vytýčili, či sú politické, alebo nejaké iné. My ani v strane SaS, ani v kuloároch, alebo medzi sebou nevychádzali sme z tých dôvodov politických a určite neradi alebo opatrnejšie by sme vychádzali aj z tých pojmov, ako sú darmožráči. Hlavným dôvodom, prečo sme si iniciovali aj túto otázku v našom referende, je to, že Slovensko na svoje pomery, či už geografické, občianske, organizačné či administratívne, je prebujnené úradmi a administratívou. Vrátane tejto administratívy na najvyššej úrovni samosprávy takisto musíme urobiť redukčné opatrenia.
Slovensko svojím obyvateľstvom nevyrovnáva sa ani polovici aglomerácie Paríža alebo nemôžeme to porovnávať s mestami, ako je New York, a napriek tomu tu máme 19 rôznych úradov, či už na krajských, alebo na obvodných úrovniach štátnej správy. Okrem toho, samozrejme, nad nimi máme aj národnú úroveň tejto štátnej správy vo forme rezortov a rezortných úradov, inštitúcií a agentúr.
Slovensko sa musí stať, tak ako pred dvoma dňami pán profesor Číž tu povedal, síce momentálne je chápané ako najmenšia krajina alebo najmenšia republika stredoeurópskeho priestoru, musí sa stať najväčším veľkomestom tohto priestoru vrátane toho, že bude najefektívnejším veľkomestom a, dovolím si myslieť a veriť tomu, že aj najkrajším veľkomestom stredoeurópskeho priestoru. K tomu je potreba, ja by som nerád používal slovo reforma, lebo toto slovo je dostatočne devalvované, ale musíme dať, musíme začať s modernizáciou celkovej, celej verejnej správy, čo sa týka aj štátnej správy, čo sa týka aj samosprávy, a vrátane, ešte raz opakujem, najvyššej úrovni počínajúc, začínajúc od najvyššej úrovne.
Preto si nemyslíme, že 150 poslancov na toto veľkomesto je primeraný počet alebo patričný počet. Preto si dovolíme myslieť, že pre toto veľkomesto je počet 100 poslancov, je dostačujúce na to, aby bola zabezpečená aj politická polarizácia, aby boli dostatočne zabezpečené aj regionálne záujmy, aj politické záujmy z každého kúta či už republiky, alebo politickej palety.
Preto si dovoľujeme s vierou, alebo vychádzajúc z viery, že tento návrh prejde do druhého čítania, aj v mene nášho celého klubu s kolegom Laurenčíkom predniesť následne potom pozmeňujúci návrh, aby to číslo, ktoré momentálne je na úrovni 79 poslancov, sa zmenilo na 100. Oveľa ľahšie sa bude vychádzať z toho čísla aj pri tom, keď chceme zabezpečiť aj zastúpenie regiónov. Naschvál nehovorím o okresoch, ktoré odznelo ako v úvodnej reči pána predkladateľa, nakoľko si sám myslím a predpokladám, že väčšina si to myslí tiež, že momentálne vo verejnej správe Slovenskej republiky pojem okresu sa znížil čisto len na štatistickú jednotku. Také rozdiely, aké sú v okresoch, či už v rozmere, či už v obyvateľstve, či už v pozícii geografickej, nedajú sa dlhodobo udržiavať. Niektoré okresy vôbec nesledujú prirodzený regionalizmus v danom kraji alebo v danej oblasti, preto by som radšej hovoril do budúcnosti o hospodárskych regiónoch Slovenska.
Veľmi rád onedlho by som vám aj predstavil moju predstavu o hospodárskych regiónoch, ktorých je na Slovensku 22, a tieto regióny, ktoré sledujú prirodzené aglomerácie alebo prirodzenú súvzťažnosť jednotlivých obcí, by mali tvoriť základ toho, kto aký región, kto akú zemepisnú oblasť by mal zastupovať v tomto parlamente. Samozrejme, toto je len predstava, návrh či koncept toho, ak by sme chceli uvažovať aj o tom, že celé Slovensko by nemalo byť jedným veľkým volebným obvodom.
Návrh už aj z toho, že ten hlavný cieľ - zníženie počtu poslancov - je totožný s naším pôvodným návrhom, ja predpokladám, že aj v mene nášho klubu môžem povedať, že podporujeme, a veľmi rád niektoré zmeny, ktoré by sme navrhovali, uskutočníme v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Niekoľkokrát tu odznela otázka alebo téma toho, že ako sa má chápať fyzicky práca poslanca. Ja si myslím, že aj ja, aj moji kolegovia, keď sme prišli ako do parlamentu ako novozvolení poslanci, preštudovali sme jednak rozvrh alebo časovanie jednotlivých zasadnutí, samozrejme, aj pred tým nám bolo jasné, že oveľa menej rokovacích dní je, koľko je pracovných dní v roku. A ja to chápem, že vtedy, keď sa tu nerokuje, vtedy sa vykonáva tá klasická alebo takzvaná politická práca mimo parlamentu, ale keď zasadá parlament, tak my tú prácu ako vykonávame tu, na tomto mieste. Ďakujem.