Videokanál poslanca

Vážená (rečník si odkašľal), pardon, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, skúsim aj ja, ja som, oceňujem, že má to svoju romantiku takto neskôr. Ja som doletel dneska z ďalekého sveta, už by som mal podľa toho časového posunu spať, ale nedalo mi, aby som sa k tejto zaujímavej téme predsa len nejako nevyjadril.
Skôr ako teda poviem, aj som čakal, že bude neskôr tá schôdza, aj v zásade je, čo je tiež relatívne takým zaujímavým signálom. Koniec koncov ja by som to potom, keby nebola, by ma to zmiatlo v tej mojej analýze, čo si robím. SMER ju pustil, lebo však je to naozaj politicky vážna téma, a on vlastne zajtra bude komunikovať tak, že nič nepovedali. Hej? Čiže mlátili sme prázdnu slamu celý deň, ja iba pol, ale všetci ostatní celý deň a nič nepovedali, čo sme nevedeli, alebo čo sme nepočuli. A medzitým premiér Fico podpísal niekde v Poprade už nejakú zmluvu. Čiže aj výsledok bude taký, že teda kým opozícia mláti prázdnu slamu, tak premiér pracuje a podpisuje a proste všetko funguje a my tu míňame za štátne elektriku.
Čiže toto je nejaký taký scenár a nuž pokúsim sa, však veľakrát som skúšal a skúsim aj teraz, že predsa len na konci poviem nie môjho dlhého vystúpenia aj prípadne moje nejaké návrhy, čo si myslím, že sú dôležité. Ale pre to, aby som ich povedal, ja považujem za dôležité si definovať, a naozaj je potrebné si definovať, aby sme sa možno na niečom zhodli, že, že aká je vlastne úloha či parlamentu, alebo vlády. Lebo niekedy mám pocit, že si to mýlime s nejakou pracovnou agentúrou alebo s nejakým, takým nejakým pracovným portálom Profesie alebo neviem čo, hej, že tu by som bol nerád. Myslím si, že úlohou či parlamentu, či vlády je vytvárať prostredie. Naozaj by niekto nemal podpisovať pracovné zmluvy, ja neviem, na kováča niekde alebo niečo také.
Čiže to by som bol rád, keby sme si v tomto spravili jasno, a potom bude mať aj zmysel to, čo poviem na konci, aby sme si teda prípadne nepreceňovali moje schopnosti, lebo aj mne chodí veľa mailov, že sa mám venovať zamestnanosti. Nuž ja sa venujem, ale naozaj nemôžem teda podpisovať nejaké zmluvy za štát alebo niečo také, i keď chodia ľudia po svete a podpisujú zmluvy za mňa a ja som nikoho nedelegoval. To poviem tiež, hej. Čiže to sú tiež také veci, v ktorých je potrebné si spraviť jasno.
My sme, keď sa zhodneme na tom, že vytvárame podmienky, tak máme ich vytvárať, samozrejme, to tu už ixkrát zaznelo a ešte možno zaznie, kým tu ja budem, že aké sú dobré podmienky. Nuž my, nám, keď hovoríme, že ich vytvárame, nikto neverí a už vôbec nám nikto neverí, že tu také sú, hej. Čiže my sme dopadli zle a my pracujeme systémom, že sa ponúkame, ponúkame, a ma napadajú aj také expresívnejšie výrazy ako kto alebo ako čo.
Pán Kaliňák v relácii Na telo hovoril, že teda ako premiér cestuje po svete a podpisuje zmluvy kdekade. Nuž dovoľte, aby som sa pri tom pristavil a hlavne ten mýtus trošku by som chcel nabúrať toho spásonosného - záchrany Košíc napríklad, hej, že o čo išlo v Košiciach. Vážení, v Košiciach, v zásade je to na dlhšie, ale dva momenty vypichnem, v Košiciach sa podarilo "zvýšiť" bilančnú hodnotu pri možnom predaji o, o, môžme počítať prípadne spolu, ak sa zaviazal, poviem, že ak, či mohol, alebo nie, ale zaviazal sa proste v memorande náš premiér, že 15 rokov dostane doplatok 15 mil., to je 220 mil. eur, proste dostane plnenie U. S. Steel. V prípade, tam sa, samozrejme, treba rátať, že nejakú budú, majú investíciu, to sa im odráta, čiže takto to poviem jednoduchšie, aby som to neprekomplikoval. U. S. Steel sa zaviazal, že dostane, keby na budúci rok odišiel, zaplatí pokutu, ktorá tam bola niekde uvedená na nejakých možno 35-40 mil. eur. Stále je viac ako 120, alebo podľa toho, aká bude ich výška, tej investície, 100 alebo 150 mil. eur zostane v tom zhodnotení, ktoré dostali. To znamená, podarilo sa "zvýšiť" bilančnú hodnotu pri nejakom ďalšom jednaní s U. S. Steel o 120 mil. eur približne. A teraz - koho peňazí? Aj z mojich. Aj, pani Hufková, aj z vašich, i keď si to, možno vám to nikto nepovedal, ja vám to poviem. (Ruch v sále.) Je to naozaj tak, hej, že proste ten účet za elektriku, ktorý dostanete, keď tak, ale to je hrubý, hrubý výpočet, cirka, keď je milión odberných miest, tak niekde na úrovni možno 15 eur, čiže aj vy dáte za to, čo váš premiér podpísal.
Takže takto to nejakým spôsobom funguje, ale ja verím, teda ja som neni z toho rangu, ktorý vidí za všetkým nejaké teórie, že tí Američania len využili a ja sa nikdy nebudem hnevať na, na výkonné zložky manažmentov, ktoré plnia vôľu akcionárov, kde vôľa akcionárov je maximalizovať zisk. To by som ja ako z prostredia, v ktorom som dlho pôsobil, zle ľuďom zas nemal, pokiaľ teda sa držia nejakých etických štandardov, hej. Čiže toto u nich treba rešpektovať, lebo si to takto nejakým spôsobom vybavili.
Avšak my už začíname robiť, ja to poviem tak, z U. S. Steel Stalingrad pomaly, viete, že za každú cenu, že my sa budeme báť položiť politicky, hej, U. S. Steel, že nakoniec sa my zaviažeme, ja neviem, aby sme nedopadli tak, že sa zaviažeme nejakým, či už U. S. Steel, alebo nejakej inej firme, že budeme od nich, každý občan republiky niečo od nich kúpi, poslanci trikrát, opoziční dvakrát. Viete, že to je presne to, že keď neponúkate to, čo máte ponúkať, tak musíte prísť s absurditami a tam niekde my presne sme.
Takže pokiaľ premiér chodí podpisovať tento typ zmluvy, a takýchto zmlúv by som podpísal na kýble do týždňa. Viete, že to sú také, ale by som povedal, že ľahké zmluvy, kde keď chodíte toto, toto núkať, hej. Tam nepotrebujete mať nejaké vyjednávacie možnosti, hej, čiže sa to ľahko takéto zmluvy podpisujú.
Ja len k tomu poviem, tam je taký pokorujúci fakt a v určitých prostrediach nemysliteľné, premiér krajiny podpisuje zmluvu s viceprezidentom súkromnej firmy. Ja neviem, či si to niekto všimol, ja som v prostredí, v ktorom si to ľudia sakramentsky všímajú, a to je nemysliteľné, hej, aby premiér nejakej krajiny podpísal, už môže hocičo rozprávať, čo to je, a to je vážny dokument, memorandum, s viceprezidentom. To je mimoriadne pokorujúce a môžme hovoriť, prečo to vzniklo, ako to vzniklo, každopádne je to mimoriadne pokorujúci signál.
A už teraz sa len krátko zastavím pri tom, čo som mal na srdci a mám stále na srdci. Ja som nikoho, na nikoho som nepreviedol moju právomoc, ktorú mi dali ľudia, ktorí ma sem zvolili, to znamená prijímať zákony. Neviem, či niektorí z vás, prípadne sa prihláste, hej, ale pán premiér v tom memorande podpísal, že do, najneskôr do 1. 1. 2014 bude prijatý zákon, novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, a pod tým je napísané paragrafové znenie. Vážení, však to je precedens nad precedens! Proste podpísať takéto memorandum s textom paragrafového znenia ako záväzok, to je nemysliteľné! Načo sme tu? Načo míňame tu elektriku? Úplne zbytočne. To nemá význam tu vystúpiť s pozmeňovacím. Už je jasné, aké bude paragrafové znenie toho zákona, ktorý my tu máme prijať. To podpísal váš premiér. Vy ste ho splnomocnili? Ja neviem, kto ho splnomocnil. Splnomocnil ho niekto? To je precedens.
To je precedens, tak ako bola precedensom mníchovská zrada. To je presne to isté. Že išiel premiér niekde bez poverenia vlády, ešte ani nemal výstup, tam sa zozbierali nejakí traja, štyria a podpísali memorandum, kde povedali, že aký zákon bude prijatý. Ale zákony prijíma, pokiaľ ja viem, ja som to si čítal, ešte som si to pre istotu skontroloval, Národná rada. A ja som fakt nikomu nepovedal, že to môže za mňa podpísať. Čestné slovo! Keď bude nejaký súd o vlastizrade, ja tam pôjdem svedčiť. Určite. Na nikoho som nepreniesol, a dokonca si myslím, že to neni ani možné. Nie je možné preniesť právomoc Národnej rady na niekoho. Nie je!
Premiér mohol podpísať v memorande, že vyvinie úsilie na to, aby došlo prijatie takéhoto zákona. To, že podpísal, čo podpísal, je precedens, obrovský precedens, ale to si to tu nikto neuvedomuje. Všetkých vás to nechalo hladných. 1. apríla som napísal, 1. apríla, podotýkam, že keď už takto sa chodí podpisovať kade-tade, tak ja pôjdem do Severnej Kórey tiež niečo podpísať za premiéra. Čo ja viem čo? Však si môžu rozumieť, nie? Všetko funguje... (Smiech v sále.) Strednú triedu ničia, resp. nemajú, chudobných oblbujú, bohatých, u nich sa volá dynastia Kim Ir-sen, u nás sa volajú oligarchovia, tam ešte jediné, čo tak opozičných poslancov nebijú, no však prečo by si nemohli nejaké memorandum, by som tam išiel, nie?, podpísať za nich.
A zverejnil som to 1. apríla, ale možno to urobím, ja neviem, keď takto ďalej pôjdeme. Uvedomuje si niekto parameter toho, o čom rozprávame? Neuvedomuje. Skúste nad tým porozmýšľať.
Ale je to, vychádzame z tej témy, o ktorej hovoríme, to znamená, že ako sme dopadli, že sa ponúkame. Takto lacno sa ponúkame. Potom s nami ľudia tak cvičia, ako cvičia.
To, že Filovi podpíšete, či pánovi Filovi podpíšete jednu, daňové prázdniny, potom on hovorí na nejakom hospodárskom klube, že nie je problém vysoké dane. No však jasné, že pre neho nie je problém, keď má daňové prázdniny. (Povedané so smiechom a zasmiatie sa v sále.) Viete ako? Toto je krásne, hej?
A to je presne to, že, že vy vlastne poviete, že vy zvýšite dane, potom si vyberiete tých, ktorí ich nebudú platiť, a ostatných zlikvidujete. No tak úplne, úplne fantastické! Hej, že...
Skúsim sa vrátiť teda k tomu, ako som sa rozbehol, že... (Smiech v sále a potlesk.)
To chcem povedať, že, ešte krátku poznámku si neodpustím, tu som si teraz, že som si to tam poznačil, že neviem, ktorý ste videl niekde nejaký pekný film, že peniaze tých druhých, Denny de Vito tam hrá. A to je naozaj také krásne, že proste aj premiér chodí ponúkať peniaze tých druhých. Hej? Premiér už neponúka, on peniaze, proste my sme už dospeli do štádia, kde my už ponúkame peniaze tých druhých. To znamená, že my už ponúkame záväzky, že sa zaviažeme, že občania tejto krajiny budú za niečo platiť viac. Ja si myslím, že to je úplne krásny parameter, hej, že proste kam sa je možné až s politikou dostať. Hej? Že niekto má pocit, že to môže. Čiže nečudujme sa, že ktovie akých zmlúv sa ešte kde dožijeme, lebo toto je presne to.
Premiér v memorande podpísal, že od každej domácnosti, od každého, kto platí za elektriku, vytiahne viac. Nie že štát dá alebo štát vyberie viac na daniach, alebo nejaký iný parameter, ale inú nejakú úpravu. Nie! Od ľudí vyberie viac. Čiže peniaze tých druhých. Úplne krásny prípad. Ale spoločnosť úplne chladná, nikto nič.
Ale my sme krásna krajina, my sme naozaj úchvatná krajina. Niekedy až žasnem, hej. Úplne tu nikto ani brvou nemrkne a nechcem povedať aj na pravú stranu, že proste je dosť taký chlad v tejto, že to sú precedensy, obrovské precedensy aj do budúcna, hej, s narábaním moci a pocitom moci a že čo si kto môže dovoliť, a nič sa nedeje, lebo však môže si to dovoliť, lebo sa nič nedeje. To je presne to. A ja som si, tu nechcem nejak bolestínsky nariekať, to bolo presne to, čo, s čím kalkuloval aj minister vnútra, že čakal, že či bude niečo, alebo nebude niečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že rokujeme o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, takže venujte sa bodu, ktorý, o ktorom rokujeme. (Reakcia z pléna.) Ale no.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem, pani predsedajúca, že ste ma upozornili, ja som, ako keby som na to zabudol. Ale nie, určite som to chcel povedať, že to s tým súvisí, že v čom sme čarovná a v čom nie.
Dobre, vrátim sa k tej téme, aby som teda. Chcel som o dvanástej, lebo by to malo krásnu... (Zasmiatie sa rečníka.) Aby som mohol povedať niekedy raz dávno mojim vnukom alebo vnučkám, že som o dvanástej, o polnoci rečnil v Národnej rade, no takže, ale nebudem vás trápiť do dvanástej, naozaj, už to pôjde rýchlo, pani predsedajúca. Dobre? (Reakcia predsedajúcej a ruch v sále.) A, samozrejme, k téme. (Reakcie z pléna.) No.
Dobre, vrátim sa teda k tej téme. Takto poviem ešte. Momentálne, aký zážitok, dneska, keď som sedel v tom lietadle, tak Austrian mal, taká reklama, že oni si to promujú sami seba, ale hovoria, že "najdôležitejšie vo východnej Európe je mať konexie". Žiaľ, je to pravda, u nás na dvakrát, hej. Oni si to promovali, že prečo oni teda sú tak blízko, oni to vedia zabezpečiť, no nebudem sa k tomu, ale je to teda takou, takou smutnou pravdou, že naozaj je v tejto krajine, alebo v týchto geografických polohách je najdôležitejšie mať konexie. Tuná na dvakrát. A čísla v telefóne. Tuná nemusíte byť najlepší, vôbec nie.
Pravdou je, že teda poďme ďalej, my nemáme ropu alebo nejaké iné obrovské benefity, ktorými by sme mohli svoje aktíva zvyšovať, i keď niektorí tú ropu našli v štátnom rozpočte, ale my máme jediné také, by som povedal, že fakt, že silné aktívum, aké-také, je pracovná sila. To znamená, nejaký potenciál ľudský alebo potenciál našich ľudí a ich schopnosti vstať a ísť, vstať a robiť. A to je teda k téme určite. A to chcem teda ja hovoriť, keď si niekto, všetci budú myslieť, že teda nie. Raz som to už aj pánovi Kažimírovi hovoril, že to považujem za jeden z najväčších vašich omylov, ktorý môže nastať, a za najväčšiu národohospodársku škodu, ktorú by ste mohli spôsobiť, že nainfikujete bacilom socializmu ľudí našej krajiny. Budete v nich vzbudzovať také tie falošné očakávania a nepoviete im pravdu. A potom sa z týchto ľudí ten potenciál, ktorý teda v nich bol a vedeli, že treba ísť, tak keď oň prídeme, tak potom to už len bude problém.
To súvisí so Zákonníkom práce, to tu už dneska nie raz zaznelo. Ja sa len predsa len k tomu krátko vrátim. Že vy teda vravíte, že prijatím Zákonníka ste chránili ľudí, a ja hovorím, že zle. Aj vtedy som to hovoril, je to protismer, úplný, absolútny protismer. Mohol by som povedať aj ix prípadov aj z mojej konkrétnej skutočnosti, alebo z takých aj mojich znalostí, čo trebárs niektorí tu chceli investovať, o stimuloch nerozmýšľali... (Reakcia z pléna.) Nechajte na mňa, pán kolega. Ale nemá význam, lebo nebudú, hej.
Ale to vyhodnocovanie, také pocitovo, ale aj objektivizujúce v danej spoločnosti to, že teda je tu krajina, ktorá, alebo nomenklatúra, garnitúra, ktorá ide v protismere, a oni to povedali takým slovom, to je že hunting, že majú pocit, že až taká poľovačka, tak nebudú riskovať. Hej? A tak to skončilo, že nebudú riskovať, hej, že predsa len sú z toho externého prostredia, to, čo sa zvykne povedať, že z toho 30. poschodia z nejakého mrakodrapu, predsa len si viete pocitovo nastaviť, že kde to vyzerá byť o niečo prijateľnejšie, ako trebárs tu, kde je silná boľševizácia tej spoločnosti, kde je silný slovník. Kolega Blaha vie dobre, o čom hovorím. To sú signály, ktoré síce zatiaľ sa tu držia v tejto zóne, ale postupne prenikajú medzi ľudí, a to nastavenie, tá komunikácia vychádza aj navonok. A potom si ľudia povedia, no tak máme zodpovednosť voči akcionárom, toto si nemôžme dovoliť.
Poviem vám predsa len jeden príklad, skoro by som naňho zabudol, že o tom nebi, o tom nebi, ktoré som tu hovoril, že to bol ten prípad s VSŽ-kou, ale my tu máme aj iný prípad. A na ten vás chcem upozorniť, že či vás to prípadne nezobudí, hej, alebo nepoviete, či by teraz aj vašich, či už by to nestačilo, toho podnikateľského neba. Viete, my sme dostali, a to súvisí, pani predsedajúca, teraz poprosím, neprerušujte ma, my sme dostali Vysoké Tatry, niekto povie, od Pána Boha, niekto proste náhodou, ale proste Tatry máme. No však to, čo každý, kto vie, že máme Tatry, tak s nimi treba urobiť, čo treba. To znamená, treba na tom zarobiť. No už nezarába na tom štát, zarába na tom súkromná firma, ja s tým problém nemám, hej, ale je to tak.
Ale k čomu sa blížime? Blížime sa k tomu, že z toho, čo oni zarobia, by mali platiť daň a to už za chvíľku nebude platiť. A to už je to, čo už sme zase o krok ďalej. A toto vás chcem na to upozorniť, že či náhodou už nevyhodnotíte toto ako miernu chybu. Lebo celý zákon o investičných stimuloch, ktorý tu prešiel, bolo, jeho úlohou bolo to, aby mohli dostať investičné stimuly firmy J&T na svoje strediská v Jasnej a Tatrách. Teraz sa to schová pod olympiádu, že teda v záujme veľkej veci a neviem čo, parkoviská, tam sa nainvestovalo, malo by sa teda platiť, ale bude tu ten, to bude veľmi rýchlo, ten návrh tu bude, že prečo daňové prázdniny.
A toto vás chcem teda poprosiť, či si nemyslíte, že to už je trošku mimo, mimo lávku, hej? Že z toho, na čom by zarobil každý, lebo však to je povinnosťou zarobiť z toho, keď nám to už niekto dal, tak ešte ten, kto na tom zarába, tak teraz ešte to chce vytunovať tak aj cez vás, aby z toho nemusel platiť dane. Skúste prípadne nad tým porozmýšľať, že či, keď sa to tu zjaví, že či budete tlieskať, alebo aspoň sa zamrzene zatvárite, aspoň kvôli vlastnej nejakej psychohygiene, hej, že, že kvôli sebe.
To s tým súvisí, potom s tými zvýšenými daňami pre ostaných a podnikateľským nebom pre všetkých tých, ktorí sú blízko vás a ktorí vám a vašej rétorike, teda rétorike vašich ľudí, ktorí sú vo vašom čele, rozumejú.
Ešte k tomu Zákonníku práce sa vrátim, vy teda hovoríte, čo hovoríte, však kto by to rád nepočul, že teda ako chránite a neviem čo. Len potom je paradoxom to, že vydáte, vydali ste ľudí tejto krajiny do rúk úžerníkov. Teraz to nepoviem, lebo to už nechcem tak zdržiavať, a ešte to som sľúbil, že to poviem. Takže to v tomto kontexte znie paradoxne, ba až pokrytecky, hej, že teda na jednej strane ich chránite Zákonníkom práce, ale vlastne ich chránite, ako to tu, myslím, kolega Kaník, pred robotou, pred prácou ich chránite, lebo každý sa ich bojí zamestnať, lebo však pomaly sa vrhne na nich ix... No, nejdem sa k tomu ako, lebo to by ste museli poznať, no keď to nepoznáte, tak to ťažko vysvetľovať od stola, hej. Tí ľudia, ktorí iba za stolom sedeli a sociálna skúsenosť minimálna, ťažké, hej. A potom aj to by stálo teda za to, že keď na jednej strane ich chránite, na druhej strane ich vydáte, lebo to ten konkrétny prípad musím, nedá mi, aby som ho nespomenul, ktorý to jasne dokazuje, a zároveň si urobím aj pozvánku.
To som niekde čítal, že niekde prišli o dom a ten chlap, čo si zobral pôžičku z tej nebankovky, mimochodom, neviem, či nebola aj nebankovka vášho štátneho tajomníka. To je ináč krásny, úplne krásny paradox, hej, že máte štátneho tajomníka, ktorý sa venuje tomu podnikaniu, na ministerstve práce a sociálnych vecí, to by režisér absurdného divadla nevymyslel.
Čiže to by tiež stálo za to, ale... Čiže požičala mu tá nebankovka menej, ako mal príjem, pritom mal ešte problémy s alkoholom. Čiže tá nebankovka nechcela, aby platil. Tá nebankovka chcela jeho dom. Viete, to je to, hej. Nebankovka nechcela, aby platil. Nebankovka chcela jeho dom. Lebo nebankovka vedela, že má menší príjem ako splátku, ešte k tomu problém s alkoholom a ťažký región. Čiže tu je to úplne krásne, že k čomu sme to dostali. To máte jasné prípady toho, čiže...
Ak tú malú pozvánku využijem, zneužijem v túto chvíľu, že 1. apríla nebude Sviatok práce, ktorý by ste vy mali oslavovať... (Reakcia z pléna.) Mája, pardon, 1. mája. Predbehli vás komunisti. A po komunistoch na 1. mája na SNP budeme my s protestom proti úžerníkom. Takže keby ste sa naň niektorí chceli pridať a povedať, že čosi je zlé v štáte slovenskom, tak prípadne vás pozývam na Námestie SNP 1. mája o piatej.
A teraz už to sľúbené, čo som hovoril, tie záverečné, aby teda nebolo zajtra vyjadrenie, že sme mlátili prázdnu slamu. Ono bude tak či tak. Ale ja pre pamäť tohto času to poviem.
Ešte skôr, ako to poviem, by som chcel aj kolegov z pravej strany poprosiť, že možno by malo význam, lebo bojujeme s tou hroznou ignoráciou, ktorá tu je. A niekedy až taká bolestná, ťažko sa znáša, i keď my sme už, ja som zvyknutý na všeličo. Ale dá sa možno s tým zabojovať a to aj avizujem, neviem, či sa toto dá stiahnuť, tento, uznesenie, ktoré neprejde. Ale ja vám garantujem, že moje návrhy zákonov, ktoré budem predkladať, odprezentujem, a pokiaľ sa vy k nemu nevyjadríte v zastúpení vášho klubu, tak tesne pred hlasovaním stiahnem. Vyzývam prípadne opozíciu, či by sa nad tým nezamyslela. Pán Kaník má s tým skúsenosti.
Nám sa môže podariť krásna vec, že vám nagúľame 300-bodovú schôdzu a vy už nás nebudete môcť ignorovať, budete musieť povedať nie, respektíve ináč, v terciárnom dátu, tretiu možnosť nebudete mať, iba dve. Prvá bude, že zmeníte rokovací poriadok. To bude cesta a la Kim Ir-sen. To už tieňový predseda parlamentu pán Martvoň spomínal. Alebo druhá... (Smiech a potlesk v sále.) Druhá alternatíva bude, že proste sa vyjadríte, sa niekto postaví a povie za SMER, že v čom je chyba. Návrh tohto poslanca nepodporím preto, lebo... Lebo. Lebo sme ho nedali my, lebo je zlý. (Povedané so smiechom.) A to bude krásne a vtedy sa vrátime k tomu, na čo vznikli parlamenty, aby sa diskutovalo. To znamená, nie aby sa ignorovalo. Vážení kolegovia, vyzývam vás k tomu, aby ste sa prípadne pridali. Môžme krásne SMER donútiť, aby s nami začal spolupracovať.
No až teraz tie sľúbené štyri návrhy. Sú iba štyri, toľko už vydržte so mnou.
Prvý je naozaj veľmi dôležitý z pohľadu ani nie tak toho, ale on má aj tie objektivizujúce súvislosti, ale aj z toho signálu. Zmeňte ten Zákonník práce. Hej? Naozaj ho zmeňte. Koniec koncov ľudia majú taký Zákonník práce, ako si zaslúžia, za to, ako volili, si zaslúžia (povedané so smiechom) voľáky Zákonník práce, ktorý by mal tomu zodpovedať. Keď sa voličské správanie časom upraví, tak my sa dopracujeme k tomu, že Zákonníky práce budú u nás štandardnejšie. Pre túto chvíľu je naozaj témou dňa zmeniť Zákonník práce. A je to kľúčová, úplne bazálna vec, nevyhnutná. Prvá vec.
Druhá vec. To obligátne, už to aj tu spomenuté, vymožiteľnosť práva, aby to nedopadlo u nás tak, že u nás sa čaká iba na to, kedy kto dovŕši 18 rokov alebo kedy kto dostane dôchodok, aby z nich ten exekútor mohol vytrieskať tú pokutu za to, že, ja neviem, si od operátora niečo kúpil a možno aj nezaplatil. A tá vymožiteľnosť práva, hej, aby to nedopadlo tak, že ctihodní občania u nás, niektorí, mal som tu poznačené, ale nepoviem to, poviem to niekedy inokedy, ale... Čiže toto, vymožiteľnosť práva ako druhé.
Tretie tu mám tie precedensy, ktoré, alebo to, čo ste sa "dopracovali" k tým zmluvám nešťastným, naozaj pokorujúcim, s U. S. Steelom, hej, s Filom, pánom Filom, to sú naozaj pokorujúce veci. Štát musí byť o niečo silnejší. Proste to sú naozaj, kto nemá, ja to poviem na takom príklade, i keď viem, že ma niekto chytí za slovo, ale keď do Pekingu príde predstaviteľ z Džibuti, Kongo, tak neviem, kto pozná Peking, ale Tiang-women, to je úplne hrozná ulica, šesťprúdovka zapchatá, ale aj jemu odstavia Tiang-women. Viete, že to je presne tá, ten znak toho, ale nechcem, neberte ma, prosím vás, berte ma s rezervou. Naozaj podpísať memorandum, kde premiér jednej krajiny podpisuje s viceprezidentom v súkromnej firme, je pokorujúce. Čiže tretia vec: nerobte už tieto nešťastné precedensy. Pokoruje to aj túto krajinu.
Štvrtá vec. Ja by som chcel pána premiéra prípadne poprosiť a vyzvať, jeho schopnosti sú fakt v niečom dobré, a to treba uznať v komunikácii, že keď nabudúce v nejakej relácii bude, že nech povie ľuďom trošku pravdy. Ono sa jej ľudia boja podvedome, ale sú schopní ju niekedy prijať. Treba povedať, že bude ťažšie, ako bolo doteraz, ale to neznamená, že nemôžme prežiť plus-mínus pekný život, hej, ale treba to tým ľuďom povedať, že nech nečakajú veľa od toho, že kam smerujeme, a pokiaľ sa niečo nezmení, kam budeme smerovať. Toto by bolo teda záhodné povedať, aj pritom on to podľa mňa tiež cíti, lebo viackrát som identifikoval, že mu vadí ten negativizmus, ktorý tu je. Aj mne vadí negativizmus. Nikdy nejak nehral kľúčovú úlohu tam vtedy. Veľmi veľa ľudí sa rado zhostí tej úlohy, trávi čas tu dni a takýchto, ale naozaj niekedy je dobré povedať, povedať aj pozitívne a povzbudzujúce, ale cez pravdu, hej. Však, Štefan? Že cez pravdu, i keď vtedy je to také oslobodzujúcejšie. Tak to naozaj tie jeho schopnosti bude treba využiť na toto, to by som odporučil.
A posledné tu mám, a to je taká pre mňa obľúbená téma, že ten tvorivý potenciál, ktorý tu je, je fakt nevyužitý, aby som nemusel v tom lietadle v Austriane pozerať reklamu, že u nás sú najdôležitejšie známosti. Že naozaj by som bol rád, keby bolo niekde povedané, že tu sa nemusí nikto do zlatej kolísky narodiť, ale keď je najlepší, tak táto krajina mu dovolí byť dobrým, dovolí mu vyhrať, dovolí mu uspieť.
To by bolo všetko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)