Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme ja som aj pri prvej etape sa snažil čo to povedať. A pokúsim sa čo to povedať aj pri druhej etape, aby som to mal kompletné, že som to, čo som mohol, povedal.
Ale skôr, ako poviem jednu drobnú poznámku, si neodpustím, že na konci aj budem znova varovať občanov tejto krajiny a plniť si svoju ústavnú povinnosť pred úžerníkmi. Mal som pocit, že by to mohlo byť takým riešením pre tú situáciu, ja som to nemusel robiť, že by parlament prijal ten návrh, ktorý som tu dal, v zásade úplne neškodný a nevinný, a ja by som sa potom tomu nevenoval, lebo by som sa spoľahol, že sa tomu bude venovať parlament a pán minister Borec. No, žiaľ, ale viete, ja vám to ešte poviem na iných slovách, že teda nechýbalo veľa, ale neprešlo to. Pán minister Borec prišiel ku nám na výbor a odôvodňoval, prečo je potrebné novelizovať zákon trestný a o marihuane a drogách a tak ďalej, o čom všetci vieme teda. A viete, čo povedal? Užívatelia, nespomenul aj distribútorov drog, ale ja to dopĺňam, zmyslom toho prijatia je, aby mali väčšiu právnu istotu. Vážení, my prijímame zákony na to, aby mali užívatelia drog aj ich distribútori, väčšiu právnu istotu. A keď som tu ja dal návrh, presne preto som to tak formuloval, aby sme vedeli o stave právnej istoty občanov z pohľadu nebankových, tak ste povedali nie. Ja to nechápem. Tak SMER podporuje, aby distribútori a užívatelia drog mali väčšiu právnu istotu. Ale nezáleží im keď by som len neškodnú nevinnú správu dal. By sa pán Burian nahneval? Na konci skončím, neviem, ako bude reagovať pani predsedajúca. Pozrite sa, ja mám svoje hlboké presvedčenie, že to je mojou povinnosťou, keď tento parlament sa tým nezaoberá. Mal možnosť a šancu si opraviť to renomé, ktoré mal pri B. M. G. Investe, kde ste tu držali všetci basu a sedeli ste ticho a stihli ste si niektorí vybrať peniaze, na úkor tých druhých, ktorí si ich nestihli vybrať. Teraz máme šancu pomôcť tým ľuďom. Nerobíme, nerobíte, nechcete to. Signál zaznel.
Pán minister, k vašej vlajkovej lodi. Čo vy predstavujete to ESO, to je vaša vlajková loď politickej agendy vašej, vašej určite, a teda asi, keď to dopadne dobre, aj strany SMER alebo časti strany SMER. Alebo proste nejako to má byť proste to, čo by malo znieť a zaznieť a prekryť prípadne niečo, čo by nemuselo byť až také do výkladu. Hej? Čiže ESO je vlajkovou loďou vašou. Vy pracujete systémom, ako sa to dá. Ono sa hovorí, že ak je nejaká architektonická škola, umelecká škola, tak je aj, ja by som to nazval, marketingová škola á la taká flašíkovská marketingová škola. A tuná je aplikovaná, lebo tak vytvoríte určitú na začiatku takú silnú pamäťovú stopu. Tá sa vmemoruje, samozrejme, postupne to chladne a sa to objavuje, že to nebolo až tak ako na začiatku. Ale predsa len ten prvý poryv v tom podvedomí bol dosť silný na to, aby to vydržalo do volieb. To je to povestné Švajčiarsko á la Slovensko a to aj tých sedemsto miliónov. To proste z taktického hľadiska bolo dobré, že zaznela tá prvá šupa, sedemsto miliónov. Všetci spozorneli, sú to strašné peniaze. A to je to, čo sa bude tiahnuť ako taká dejová niť celým týmto vaším príbehom vlajkovej lode, teda ak za tou loďou zostávame, bude sa tiahnuť tých sedemsto miliónov. Nebude tých sedemsto miliónov. To vieme všetci už teraz a dávno. Ale zaznelo to. Čiže to je to celé. Čiže postupujeme v zmysle týchto marketingových škôl. Robíte to vcelku profesionálne. Treba uznať, hej, že nevolí sa len na Kozej ulici, volí sa aj v Medzilaborciach, aj v Hriňovej. A presne proste takto postupujete, hej, že to treba z tohto pohľadu rešpektovať, že to robíte technologicky ďaleko lepšie ako tuná kolegovia, ktorí si myslia, že politika sa robí iba v kaviarni na Kozej. Ale celý tento váš príbeh ESO je príbehom o premenovaní, o menení krížov, o menení. Viete, to je to, že kedy chytíte tú vizibilitu alebo kedy chytíte to, že sa akože niečo urobilo. A tá prvá stopa bola tých sedemsto miliónov. Vtedy, keď sa menili kríže, to sa bojovalo, lebo to bol najvyšší bod v dedine, v obci často. A vtedy ľudia teda chceli vedieť, na čo sa budú pozerať. Vy tiež meníte tabuľky, hej. Čiže bude vynikajúca, hej, vizibilita, tým poťažmo pre niekoho v zmysle toho, ako kto vníma realitu, aj teda, ha, že niečo urobil. A tam je sedemsto miliónov. A budú sa hádať, tabuľky budú svietiť. Naozaj je to z tohto pohľadu úplne geniálne, hej, čo bolo treba urobiť na to, aby teda zostalo to, že ste niečo urobili.
Nuž či to má význam alebo nemá význam, o tom ja nebudem polemizovať, pán minister. Teoreticky možno v niečom keď odpustíme si ten politicko-marketingový rozmer celého tohto ESO, možno na konci nájdeme aj nejakú drobnú úsporu, možno nejakú optimalizáciu, hej, ale určite nie v tom rozsahu, ktorý ste deklarovali, lebo to v zásade možno ani technicky nie je možné alebo teoreticky nie je možné, lebo však teraz to je, myslím, jedenásť miliónov čo sporíte. A vy ste vraveli, že do konca roku 2016, teraz neviem, či je to vrátane roku 2016, to je sedemsto miliónov. A minule tu, to je výraz vášho ministra financií, sme sa nakalibrovali. Minister Kažimír hovoril, že, a teraz dúfam, že si to pamätám dobre, lebo tu sme hovorili, že kde sa dá usporiť, že keby aj všetci štátni úradníci nedostávali ani euro, nesvietili, nekúrili, nesedeli, tak myslím, že miliarda ročne by to bola, že by sa dalo akože usporiť, hej. Takže teraz teoreticky vy hovoríte, že je to sedemsto miliónov, a v tom sú všetci štátni, aj daňová správa, ktorá vôbec sa netýka vás.
No čiže v zásade to poviem tak, že v zmysle tohto by to asi malo byť niečo na úrovni úplne fakt ani kameňa na kameni. Ale to vôbec nie je systém ani kameň na kameni. To je výmena tabuliek, hej. To je normálne jednoduchá výmena krížov, hej. Každý to v tom okrese vidí, Kaliňák to vybavil. A viete ešte možno to, áno, sedí. Čiže ten efekt pre tých občanov z pohľadu ušetrenia to môže mať nejaký. Ja ho nevylučujem. Ale zase to môže skončiť presne tak, ako veci na Slovensku veci končia, že v tom kontaktnom centre s peknou usmievavou blondínou za svetla kamier, keď ho budete predstavovať, tak nakoniec zistíme, že batéria tam stála pomaly viac ako Škoda Fabia, hej, to tak zvyknú vidieť. Ja som bol v jednej osade, kde sprchovací kút stál viac ako byt v Petržalke. Čiže to sú tiež možno veci. A niekto si možno aj povie, že, aha, aké je to tu pekné, to tu svieti. A raz za tri roky ide na kataster.
S pánom Beblavým sa stotožňujem veľa v tom, čo hovoril, že kedy, kvôli čomu, hej, človek ide každý rok na odbor civilnej obrany, hej. Tak ja som na odbore civilnej obrany nebol v živote. Neviem, ako kto iný tam kedy bol. Ale, dobre, nevylučujem, že sa tam chodí, hej. Ale ja keď som bol minule na katastri, tak tiež plus-mínus tam bol niekto za nejakou prepážkou, tiež plus-mínus tam nefúkalo, hej. Čiže ak myslíte, že toto je to najnevyhnutnejšie, znova hovorím, môže to tak byť. V konečnom dôsledku možno tí ľudia prídu do krajšieho prostredia, možno lepšie, rýchlejšie to vybavia, možno sa pár korún ušetrí.
Ale čo je zmyslom môjho príspevku? Že treba ľuďom povedať pravdu v tom, prečo to vlastne robíte, hej, vlastne dopovedať to, tú skutočnosť, hej, že tá skutočnosť je teda. A ja vám to nebudem podsúvať, i keď nevylučujem, že tam môže byť nejaká mocenská ambícia v tom kontrolovaní. Taká je skutočnosť, že meníte kríže. Je to vidieť, bude to vidieť. To, či sa ušetrí toľko alebo toľko, to bude zaujímať fakt len zopár insiderov alebo niekoho tam, chlapov v Hriňovej. Tabuľka je iná, čo Kaliňák vybavil. Viete, to všetko sedí. Treba to dopovedať a takto tým ľuďom akože odprezentovať, že to je aj systém vašej práce. Presne to je systém vašej práce. Pán premiér podpísal v ružových či žltých, či červených, či akých montérkach to memorandum, v ktorých sa zaviazal, že aj mne z vrecka vytiahne peniaze. A ja už nehovorím o tom, že ja som mu nedovolil, aby sa zaväzoval, či ja tu niečo prijmem alebo nie. Ale on sa ešte zaviazal, že z vrecka mne, mojej žene, dcéram vytiahne peniaze, keď budem platiť účet za elektriku. Znova, môžeme povedať, že pre tie Košice to my všetci urobíme, že sme ochotní sa všetci Košičanom poskladať, budeme to platiť cez účty za elektriku. Ale povedzte to tým ľuďom. Cena za Košice je tu taká, že 15 rokov budete platiť viac za elektriku, lebo musíme im dávať 15 miliónov eur ročne. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, elektrika mohla byť o 30 % lacnejšia už päť rokov. A verte tomu, že sa tak nič nestane. A viete, prečo neklesla? Lebo platíme Kmotríka, lebo platíme Hatinu, teraz budeme platiť U. S. Steel. Budeme všetci, kto si kde spomenie, vaši mať niečo solárne, nejaký ten kotlík, hej. No čiže o to ide. Ide o to, aby sme ľuďom povedali pravdu. Povedzte im pravdu, že ESO má zmysel, tak ako som povedal, možno aj nejaký drobný hospodársky, nevylučujem, že pár korún teoreticky môžete ušetriť. Ináč, ja som ochotný tomu aj veriť. Len po skúsenostiach v tejto krajine to vždycky dopadne presne naopak, ako sme pôvodne zamýšľali. Čiže na konci to môže skončiť úplne opačne, hej. Ale hovorím, už tá prvá pamäťová stopa, ktorá vyšla ako veľmi silný signál, akú loď ste vypustili z prístavu, hej, sedemsto miliónov je šleha, hej. To bude ťažké vytrhávať z podvedomia tým ľuďom, že sa to týmto ušetrí. Čiže to sedí, to vám funguje. Čiže toto chcem, že by sme si povedali. Ja nehovorím, že som tu teraz odhalil tú pravdu. Ale treba ľuďom skúsiť povedať, keď je možnosť, možnosť zatiaľ mám, na to, ešte ma nevypínajú, ju. Čiže toto je celé na prezentáciu.
A teraz, ak dovolíte, splním si svoju ústavnú povinnosť a budem ľudí varovať, lebo tento parlament odmietol si plniť svoje povinnosti a je znova pripravený sa pozerať na to, čo sa dialo pred niekoľkými rokmi z pohľadu B. M. G. a iných podobných. Tak plním si ju aspoň takýmto spôsobom a varujem ľudí, varujem občanov pred firmami, ktoré požičiavajú peniaze za úžernícky úrok. Neverím tomu, že existuje v civilizovanej Európe krajina, ktorá by toto svojim občanom urobila, ktorá by ich vydala, lebo naša vláda, náš parlament vydal svojich občanov do rúk takýchto firiem. Takýto podvodnícky kapitál z celej Európy sa sem sťahuje a zisťuje, že tu sú možnosti neobmedzené na pôsobenie. A my sa pozeráme, vy sa prizeráte. Ja sa tu musím takto blamovať. A vy úplne s kamennou tvárou pokračujete v tom konaní, ktorým sú úplne alarmujúce čísla. Dneska je to 41 tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 eur. A každý mesiac to narastá. Sú to tisíce a tisíce ľudí, ktorí trpia preto, že nie ste pripravení sa postaviť čelom k dvom základným zákonom. To už nehovorím o tom, že by tu mali byť v skrátenom konaní. Ja neviem, prečo to tak je. Možno nechápete celkom, v čom je ten zmysel alebo ten mandát, ale už som to tu hovoril, v tomto sa nechcem opakovať.
Čiže, vážení občania, ak vás môžem upozorniť, keď to už nikto iný nerobí, ak ste na tom zle, je teda to, žiaľ, aj spôsobené tým, že takáto politická reprezentácia tu je. Ale nerobte si to ešte horším, že si požičiate od tých, od ktorých si ani bohatí nepožičiavajú. To naozaj nerobte, lebo si zničíte život. Za 100 eur si zničíte život a títo poslanci rad radom, pomaly to takto môžem povedať, sa na to budú pozerať, sem-tam tak skonštatujú do modrého z neba, že teda vidíte. Ale keby mali krok, čo treba urobiť, neurobia ho, lebo presne o tom to je, lebo koho záujmy by to poškodilo? Koho záujmy by poškodila taká správa o tom, aká je právna istota občanov? Keď už ideme poskytovať právnu istotu užívateľom a distribútorom drog, SMER ide ju poskytovať, tak prečo nechcel informovať minister Borec, ktorý toto si zobral, že preto to robí, aj aká je právna istota obyčajných ľudí? Kvôli komu to robí? Je to kvôli vášmu Burianovi, že to ohrozí jeho nejaké činnosti?
Čaká nás veľa práce v tomto parlamente, pán minister, vás čaká veľa práce, vašej vlajkovej lodi vám prajem, nech vám do nejakého prístavu dôjde, aby ju nestretlo to čo Titanic. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dovolím si predložiť návrh bodu, aby minister spravodlivosti pán Borec predložil na najbližšiu schôdzu správu o stave právnej ochrany občanov pri neetickom a nezákonnom konaní spoločností, ktoré ponúkajú pôžičky, čiže, ešte raz, správu o stave právnej ochrany občanov pri neetickom a nezákonnom konaní spoločností, ktoré ponúkajú pôžičky. Situácia v tejto oblasti je naozaj katastrofálna. Parlament si môže napraviť svoje renomé, ktoré si pokazil pri B. M. G. Ľudia sa často stávajú obeťami tohto konania a prepadávajú sa na absolútne dno spoločnosti. Je to nevyhnutné. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, ešte dovoľte krátko.
Ja som čakal, pán minister, ja som vás vyzval, že si počkám na ten argumentačný guľomet, spomenuli ste pána Vozára a právo, mysleli ste, predpokladám, pána Čentéša, na rozhodnutie a ja sa nechcem zamotať do filozofie, od toho je tu pán predseda parlamentu, pán Paška. Ale že čo je dôležitejšie, či právo na rozhodnutie, alebo právo na správne rozhodnutie, hej, to by sme museli asi debatovať. Čiže keď toto je... (Reakcia ministra.)
Keď dovolíte, dokončím. Teda hovorím to moje posúdenie toho vášho vystúpenia, ktoré som pripustil, že by ma mohlo presvedčiť, že je odôvodnené, žiaľ, musím skonštatovať, že nie je, lebo ste to postavili celé práve na rozhodnutie, že to povedal pán Vozár. Ja síce sa vo vašich kruhoch nepohybujem, čiže predpokladám, keď ste ho citovali, tak je asi uznávaným odborníkom, pre mňa to nebol dostatočný dôvod, hej. A nechcem sa zamotať do, ako som už teda spomínal, do iných ťažších rovín.
Pokiaľ teda hovoríme o ľudskom práve pána Čentéša na to, aby dostal rozhodnutie, tak dovoľte, aby som využil ešte túto chvíľu na poukázanie na ľudské práva bežných občanov. A zajtra 1. mája, keby ste náhodou miesto stavania májov išli okolo Námestia SNP, tak o piatej tam je protest proti úžerníkom pod ochranou štátu, tak vás veľmi srdečne všetkých pozývam. Možno by to bolo aj pekné, keby ste sa prípadne niektorí z vás tam ukázali a deklarovali svoju vôľu, už keď nie v skrátenom, tak v obyčajnom, bežnom konaní, chrániť a hájiť ľudské práva bežných občanov, ktorí naozaj v tejto krajine častokrát veľmi trpia.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, upokojil som tuná kolegu spravodajcu, že minimálne pol hodinu treba vydržať pri mojej analýze súdnictva (povedané s úsmevom), nie, nie, nie, rádovo kratšie. Naozaj ja som neni úplne doma v tejto téme, ani sa nepasujem, však my poľnohospodári zase nemôžme rozumieť všetkému, i keď pri dnešnej úrovni pomaly my poľnohospodári tomu budeme rozumieť lepšie ako vaša Longinova kopija, hrot meča, kde ho máte ináč (povedané so smiechom), ktorý tuná tieňový minister, tieňový predseda parlamentu, ktorý tu zastupuje, a teda nám to tu vyhodnocuje, že čomu nerozumieme, pán Martvoň. Ja teda skúsim kratučko v tejto veci.
Ale skôr ako poviem, to tu zaznelo, tá, že prečo zrazu taký, taký, taká rýchlosť. A dúfam, že som ja niečo nespôsobil a som si dovolil minulý týždeň sa zastaviť v tej nie celkom peknej budove, á, teraz svoje čaro má, robil to významný architekt, ale mne sa, teda vidím tam určité chyby, zastavil a som sa spýtal na jednu vec, že či mne ako poľnohospodárovi náhodou niekto nevedel vysvetliť, že či tým, čo sa udialo, sa nespáchalo niečo, čo je dokonca v Trestnom zákonníku, ktorý pre vás znamená, pán minister, Desatoro a ktorý nie ste ochotný meniť, ale tuná pre tento prípad ste pripravený dokonca ako v zrýchlenom móde. Ja som sa len pýtal takú vec, že či tým podpísaním toho memoranda niekto neprekročil svoje právomoci, tam sa potom ešte dokazuje úmysel a škoda, hej. Škoda bola spôsobená, hej, lebo tým, lebo podpísané to je tak, že to zaplatia občania, čiže tým občanom bola spôsobená škoda, že zvýšené účty za elektriku po dobu 15 rokov, ungefähr, ale teraz trošku fakt že zjednodušujem, o nejakých 15 euro, čiže to je škoda. Ale aj keby napríklad sme túto nevyhodnocovali, keby náhodou k tej realizácii nedošlo, tak garantujem, že U. S. Steel bude arbitrovať a vznikne škoda voči Slovenskej republike. Čiže máme ďalší atribút, ktorý je dôležitý pre dokazovanie tohto trestného činu, to je škoda.
A potom je ešte úmysel. A o úmysle tiež v zásade sa, lebo zákon nehovorí, či má byť dobrý, alebo zlý, ale hovorí o úmysle. A pán premiér sám deklaroval, že má úmysel, aby tu U. S. Steel zostal. Čiže zostal za poskytnutia neoprávnenej výhody. A toto som sa tam nevinne pýtal, pozerali všetci na mňa, že či som z hrušky spadol. Naozaj potrebujem porovnať odpoveď, že či naozaj v tomto prípade nedošlo k naplneniam, týmto, jednotlivých ustanovení, čo poťažmo by mohlo aj znamenať, že s tým treba niečo robiť. Nechali sme si týždeň čas a majú mi povedať z Generálnej prokuratúry, že či áno, alebo nie. Lebo ja nemám, mne to aj sa bridí, vypisovať nejaké oznámenia, fakt nie som ten typ. Teda, tak dúfam, že to nie je kvôli tomu, že to tak rýchlo potrebujú, že či náhodou to teda operatívne nevyhodnotili, že by z toho niečo mohlo nakoniec sa vyklubať a potrebujeme, ale to by som si moc fandil. Ale to som chcel teda na začiatok len povedať, ja som sa fakt tam nevinne pýtal, ale určité ratio to má a som zvedavý na odpoveď z Generálnej prokuratúry.
Ak hovoríme, teraz by sme mali vecne hovoriť o tom, že či je, alebo nie je dôvod pre skrátené legislatívne konanie, vy hovoríte, že je, lebo dochádza k - a teraz som si to zľahka prečítal - k poškodzovaniu ľudských práv. Nuž ja sa pýtam, kedy konečne tento parlament začne prerokovávať iné veci, kde dochádza dokázateľne k porušovaniu ľudských práv, keď sme v tomto prípade tak ochotní proste ísť, ako sa hovorí, a zlomiť na kolene. Ja čo si pamätám, tak sme tu mali tú neslávnu Pentu s tou jeho PPC-čkou ako vianočný darček v skrátenom, teraz tu máme vás a ešte sme vás tu mali raz, keď to bolo niečo exekučné, keď sa hovorilo, že exekútor môže pomaly zobrať tento parlament, vtedy sme sa všetci zľakli a prišli sme sem a zabránili sme tomu, lebo vieme, akí sú exekútori, oni by to teoreticky aj urobili. Čiže sme sa ochránili, aby sme mali kde sedieť, poniektorí rozprávať svoje hlúposti, ale zabúdame na jednu vec, seba sme ochránili, ale neochránili sme tých ľudí, ktorí reálne trpia a ku ktorým reálne dochádza k poškodzovaniu ich ľudských práv. A je ich tu, pán minister, strašne veľa.
Ja som vám to hovoril, to nechcem už tu k poklopom sa vracať, čo sme, vy ste proste z toho urobili desatoro a že v tomto to neotvárať. Poklopy mizli, deti do nich padajú, už teraz sa to hádam o niečo zlepšilo. Avizovali sme exekútorov, ten stav, ktorý ste vy nie že spôsobili, ale vy ho registrujete, absurdný, že máme raz toľko exekútorov ako Česi, a pritom Česi majú raz toľko obyvateľov. A teraz ste sa zbadali a hovoríte niečo, že by ste, v zásade nemohol byť každý exekútor. Hej? To ako keby sme nevedeli. Veď to sa môžme čudovať, že doteraz pomaly neboli žiadne... (Reakcia ministra.) No tak, ale viete, mám pocit, že sa zobúdzate v tejto veci, ale v otázkach, v ktorých by malo byť úplne jasné, a ešte ste nám vrátili loptičku na náš návrh, ktorý sme spolu s pánom Figeľom a s pánom Zajacom hovorili, že pripravujete, toto teda, čo tu už večne a stále počúvame, komplexnú a neviem jakú systémovú zmenu. Ale ja vám poviem, stav na Slovensku v niektorých veciach je taký, že tu malo byť, už neviem kedy, dávno zrýchlené konanie, lebo ľudia, ich, ľuďom sú poškodzované ich ľudské práva, čo je, zakladá jednoznačný dôvod na skrátené legislatívne konanie. Tu už dávno mal byť v skrátenom legislatívnom konaní zákon o exekučnej činnosti. Už dávno! Ale vy ste minister už rok. Toto, keď prídete s takýmto zákonom sem, ja ho podporím všetkými desiatimi, ja vám slávobránu postavím. To je presne to, o to, to je zmyslom aj naším. Nie to, čo vy to nosíte, že vy sem donesiete účelové zákony, účelové veci pre pomoc určitým vybraným skupinám, ale kde ľudia reálni trpia, ja vám nebudem, veď vy tie prípady poznáte. Máme 41-tisíc dôchodcov a to množstvo sa neustále z mesiaca na mesiac zvyšuje, ktorí žijú zo sumy 116 euro, pán kolega. Ja som si pozrel, ja som dokonca dal aj návrh novely toho zákona, toto upravuje nariadenie vlády. Vy ako vláda viete o tom, že 41-tisíc ľudí vám trpí za 116 euro mesačne, a nehovorím, že niektorí si za to môžu sami, ale povedzme si, že niektorí si nie celkom za to môžu, lebo ste ich vydali, ako ste ich vydali, tento štát vydal svojich ľudí do rúk úžerníkov, nechal ich tu pôsobiť. A títo ľudia sú takto odkázaní. Jediným nariadením vlády ste to mohli zmeniť. Nerobíte to. Je tu iný návrh, ktorý není, ja nedávam v skrátenom, ja ho dávam normálne. Podporíte ten návrh, že nebudete chcieť sa pozerať na to, že 41-tisíc dôchodcov žije zo sumy 116 euro? Keď už toto pre vás nebol dôvod na skrátené? Prečo sem v skrátenom neprišli spotrebné úvery? Prečo?! Tak náročná norma, máte aparát toľkých výkonných ľudí. Prečo? Kvôli vášmu štátnemu tajomníkovi, že by ste mu zabrali do kapusty? Nie? Prečo to tu není? To tu dávno malo byť. Čo pán Burian s tým má problém, že by mu to nejak neštimovalo? Však povedzte ľuďom pravdu, kedy má zmysel?! Má zmysel. Skrátené legislatívne konanie má zmysel. Pre toto má zmysel. Koľko, kým s tým dôjdete, koľko ľudí, o koľko ľudí pripravia o byty, o domy, koľko ľudí? Koľko ľudí bude trpieť? Na koľko ľudí sa vy tu budete pozerať?
S tým príďte, pán minister, prosím vás. Dôjdite s takým návrhom zákona, však vy to vybavujete. Veď vládny návrh môže, pokiaľ ja viem, prípadne ma opravte, predložiť iba vláda. Ja nemôžem prísť s návrhom ako poslanecký návrh na skrátené legislatívne konanie. Však tým, a ešte si urobíte aj body, príďte so skráteným legislatívnym konaním na zákon o exekučnej činnosti, lebo sa už na to nemôžete pozerať. No prídete? Neprídete. Prídete tu s týmto, to, to, s vecou, ktorou, ja sa tu nebudem do odborných, tu to zaznelo toho dosť, kde sú chyby, kde nie sú chyby, ťažké je to obhájiť, hrot meča tu nemáte, pán kolega sa snažil, ale vlastne len opakoval niečo, čo, kde, kedy zaznelo, ale nehovoril vecne k tomu, o čom to je.
A čo mu zas budeme tu počúvať tie útrpné litánie a čo, taký súd a hentaký súd, zamotáte, domotáte, kto to potom rozmotá, kde bude toho koniec?
A nič v zlom. Koľko z tých 41-tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 euro, to zaujíma? Tých by to zaujímalo, teraz by si to možno zapli, konečne si to niekto všimol, že čo nám, čo ste nám urobili. Konečne! Keby tu bol takýto zákon. Takýto zákon sa tu neobjaví, vážení občania. Neobjaví!
Kolegovia, ja v zásade sa stotožňujem s tými odbornými výhradami, ktoré tu zazneli, mojím laickým uchom som sa ich snažil uložiť a sú podľa mňa vecne príslušné, hrot meča neoslabil moje presvedčenie (povedané so smiechom), že odbornejšia je táto strana (rečník ukazuje rukou vpravo), nevylučujem, že po vašom skvostnom vystúpení na záver možno ja budem búrať môj betón v hlave, ako čo mne sa nedarí vo vašom prípade, nevylučujem to. To som naozaj zvedavý, že ako argumentačne to vyskladáte a kde toho bude koniec. Ale naozaj dôjdite sem už, prosím vás, niekedy so zákonom v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý reálne nieže ohrozuje niekoho obchodné záujmy, ale ktorý reálne poškodzuje ľudské práva bežného človeka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len kolegu doplnil, že problém pána Wänkeho bol v tom, že on bral kompóty a začal pýtať peniaze a to už vadilo tým, ktorí pýtali peniaze, to znamená, Wänkeho vydali. Čiže to bolo celé. Ďakujem.

Vážená (rečník si odkašľal), pardon, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, skúsim aj ja, ja som, oceňujem, že má to svoju romantiku takto neskôr. Ja som doletel dneska z ďalekého sveta, už by som mal podľa toho časového posunu spať, ale nedalo mi, aby som sa k tejto zaujímavej téme predsa len nejako nevyjadril.
Skôr ako teda poviem, aj som čakal, že bude neskôr tá schôdza, aj v zásade je, čo je tiež relatívne takým zaujímavým signálom. Koniec koncov ja by som to potom, keby nebola, by ma to zmiatlo v tej mojej analýze, čo si robím. SMER ju pustil, lebo však je to naozaj politicky vážna téma, a on vlastne zajtra bude komunikovať tak, že nič nepovedali. Hej? Čiže mlátili sme prázdnu slamu celý deň, ja iba pol, ale všetci ostatní celý deň a nič nepovedali, čo sme nevedeli, alebo čo sme nepočuli. A medzitým premiér Fico podpísal niekde v Poprade už nejakú zmluvu. Čiže aj výsledok bude taký, že teda kým opozícia mláti prázdnu slamu, tak premiér pracuje a podpisuje a proste všetko funguje a my tu míňame za štátne elektriku.
Čiže toto je nejaký taký scenár a nuž pokúsim sa, však veľakrát som skúšal a skúsim aj teraz, že predsa len na konci poviem nie môjho dlhého vystúpenia aj prípadne moje nejaké návrhy, čo si myslím, že sú dôležité. Ale pre to, aby som ich povedal, ja považujem za dôležité si definovať, a naozaj je potrebné si definovať, aby sme sa možno na niečom zhodli, že, že aká je vlastne úloha či parlamentu, alebo vlády. Lebo niekedy mám pocit, že si to mýlime s nejakou pracovnou agentúrou alebo s nejakým, takým nejakým pracovným portálom Profesie alebo neviem čo, hej, že tu by som bol nerád. Myslím si, že úlohou či parlamentu, či vlády je vytvárať prostredie. Naozaj by niekto nemal podpisovať pracovné zmluvy, ja neviem, na kováča niekde alebo niečo také.
Čiže to by som bol rád, keby sme si v tomto spravili jasno, a potom bude mať aj zmysel to, čo poviem na konci, aby sme si teda prípadne nepreceňovali moje schopnosti, lebo aj mne chodí veľa mailov, že sa mám venovať zamestnanosti. Nuž ja sa venujem, ale naozaj nemôžem teda podpisovať nejaké zmluvy za štát alebo niečo také, i keď chodia ľudia po svete a podpisujú zmluvy za mňa a ja som nikoho nedelegoval. To poviem tiež, hej. Čiže to sú tiež také veci, v ktorých je potrebné si spraviť jasno.
My sme, keď sa zhodneme na tom, že vytvárame podmienky, tak máme ich vytvárať, samozrejme, to tu už ixkrát zaznelo a ešte možno zaznie, kým tu ja budem, že aké sú dobré podmienky. Nuž my, nám, keď hovoríme, že ich vytvárame, nikto neverí a už vôbec nám nikto neverí, že tu také sú, hej. Čiže my sme dopadli zle a my pracujeme systémom, že sa ponúkame, ponúkame, a ma napadajú aj také expresívnejšie výrazy ako kto alebo ako čo.
Pán Kaliňák v relácii Na telo hovoril, že teda ako premiér cestuje po svete a podpisuje zmluvy kdekade. Nuž dovoľte, aby som sa pri tom pristavil a hlavne ten mýtus trošku by som chcel nabúrať toho spásonosného - záchrany Košíc napríklad, hej, že o čo išlo v Košiciach. Vážení, v Košiciach, v zásade je to na dlhšie, ale dva momenty vypichnem, v Košiciach sa podarilo "zvýšiť" bilančnú hodnotu pri možnom predaji o, o, môžme počítať prípadne spolu, ak sa zaviazal, poviem, že ak, či mohol, alebo nie, ale zaviazal sa proste v memorande náš premiér, že 15 rokov dostane doplatok 15 mil., to je 220 mil. eur, proste dostane plnenie U. S. Steel. V prípade, tam sa, samozrejme, treba rátať, že nejakú budú, majú investíciu, to sa im odráta, čiže takto to poviem jednoduchšie, aby som to neprekomplikoval. U. S. Steel sa zaviazal, že dostane, keby na budúci rok odišiel, zaplatí pokutu, ktorá tam bola niekde uvedená na nejakých možno 35-40 mil. eur. Stále je viac ako 120, alebo podľa toho, aká bude ich výška, tej investície, 100 alebo 150 mil. eur zostane v tom zhodnotení, ktoré dostali. To znamená, podarilo sa "zvýšiť" bilančnú hodnotu pri nejakom ďalšom jednaní s U. S. Steel o 120 mil. eur približne. A teraz - koho peňazí? Aj z mojich. Aj, pani Hufková, aj z vašich, i keď si to, možno vám to nikto nepovedal, ja vám to poviem. (Ruch v sále.) Je to naozaj tak, hej, že proste ten účet za elektriku, ktorý dostanete, keď tak, ale to je hrubý, hrubý výpočet, cirka, keď je milión odberných miest, tak niekde na úrovni možno 15 eur, čiže aj vy dáte za to, čo váš premiér podpísal.
Takže takto to nejakým spôsobom funguje, ale ja verím, teda ja som neni z toho rangu, ktorý vidí za všetkým nejaké teórie, že tí Američania len využili a ja sa nikdy nebudem hnevať na, na výkonné zložky manažmentov, ktoré plnia vôľu akcionárov, kde vôľa akcionárov je maximalizovať zisk. To by som ja ako z prostredia, v ktorom som dlho pôsobil, zle ľuďom zas nemal, pokiaľ teda sa držia nejakých etických štandardov, hej. Čiže toto u nich treba rešpektovať, lebo si to takto nejakým spôsobom vybavili.
Avšak my už začíname robiť, ja to poviem tak, z U. S. Steel Stalingrad pomaly, viete, že za každú cenu, že my sa budeme báť položiť politicky, hej, U. S. Steel, že nakoniec sa my zaviažeme, ja neviem, aby sme nedopadli tak, že sa zaviažeme nejakým, či už U. S. Steel, alebo nejakej inej firme, že budeme od nich, každý občan republiky niečo od nich kúpi, poslanci trikrát, opoziční dvakrát. Viete, že to je presne to, že keď neponúkate to, čo máte ponúkať, tak musíte prísť s absurditami a tam niekde my presne sme.
Takže pokiaľ premiér chodí podpisovať tento typ zmluvy, a takýchto zmlúv by som podpísal na kýble do týždňa. Viete, že to sú také, ale by som povedal, že ľahké zmluvy, kde keď chodíte toto, toto núkať, hej. Tam nepotrebujete mať nejaké vyjednávacie možnosti, hej, čiže sa to ľahko takéto zmluvy podpisujú.
Ja len k tomu poviem, tam je taký pokorujúci fakt a v určitých prostrediach nemysliteľné, premiér krajiny podpisuje zmluvu s viceprezidentom súkromnej firmy. Ja neviem, či si to niekto všimol, ja som v prostredí, v ktorom si to ľudia sakramentsky všímajú, a to je nemysliteľné, hej, aby premiér nejakej krajiny podpísal, už môže hocičo rozprávať, čo to je, a to je vážny dokument, memorandum, s viceprezidentom. To je mimoriadne pokorujúce a môžme hovoriť, prečo to vzniklo, ako to vzniklo, každopádne je to mimoriadne pokorujúci signál.
A už teraz sa len krátko zastavím pri tom, čo som mal na srdci a mám stále na srdci. Ja som nikoho, na nikoho som nepreviedol moju právomoc, ktorú mi dali ľudia, ktorí ma sem zvolili, to znamená prijímať zákony. Neviem, či niektorí z vás, prípadne sa prihláste, hej, ale pán premiér v tom memorande podpísal, že do, najneskôr do 1. 1. 2014 bude prijatý zákon, novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, a pod tým je napísané paragrafové znenie. Vážení, však to je precedens nad precedens! Proste podpísať takéto memorandum s textom paragrafového znenia ako záväzok, to je nemysliteľné! Načo sme tu? Načo míňame tu elektriku? Úplne zbytočne. To nemá význam tu vystúpiť s pozmeňovacím. Už je jasné, aké bude paragrafové znenie toho zákona, ktorý my tu máme prijať. To podpísal váš premiér. Vy ste ho splnomocnili? Ja neviem, kto ho splnomocnil. Splnomocnil ho niekto? To je precedens.
To je precedens, tak ako bola precedensom mníchovská zrada. To je presne to isté. Že išiel premiér niekde bez poverenia vlády, ešte ani nemal výstup, tam sa zozbierali nejakí traja, štyria a podpísali memorandum, kde povedali, že aký zákon bude prijatý. Ale zákony prijíma, pokiaľ ja viem, ja som to si čítal, ešte som si to pre istotu skontroloval, Národná rada. A ja som fakt nikomu nepovedal, že to môže za mňa podpísať. Čestné slovo! Keď bude nejaký súd o vlastizrade, ja tam pôjdem svedčiť. Určite. Na nikoho som nepreniesol, a dokonca si myslím, že to neni ani možné. Nie je možné preniesť právomoc Národnej rady na niekoho. Nie je!
Premiér mohol podpísať v memorande, že vyvinie úsilie na to, aby došlo prijatie takéhoto zákona. To, že podpísal, čo podpísal, je precedens, obrovský precedens, ale to si to tu nikto neuvedomuje. Všetkých vás to nechalo hladných. 1. apríla som napísal, 1. apríla, podotýkam, že keď už takto sa chodí podpisovať kade-tade, tak ja pôjdem do Severnej Kórey tiež niečo podpísať za premiéra. Čo ja viem čo? Však si môžu rozumieť, nie? Všetko funguje... (Smiech v sále.) Strednú triedu ničia, resp. nemajú, chudobných oblbujú, bohatých, u nich sa volá dynastia Kim Ir-sen, u nás sa volajú oligarchovia, tam ešte jediné, čo tak opozičných poslancov nebijú, no však prečo by si nemohli nejaké memorandum, by som tam išiel, nie?, podpísať za nich.
A zverejnil som to 1. apríla, ale možno to urobím, ja neviem, keď takto ďalej pôjdeme. Uvedomuje si niekto parameter toho, o čom rozprávame? Neuvedomuje. Skúste nad tým porozmýšľať.
Ale je to, vychádzame z tej témy, o ktorej hovoríme, to znamená, že ako sme dopadli, že sa ponúkame. Takto lacno sa ponúkame. Potom s nami ľudia tak cvičia, ako cvičia.
To, že Filovi podpíšete, či pánovi Filovi podpíšete jednu, daňové prázdniny, potom on hovorí na nejakom hospodárskom klube, že nie je problém vysoké dane. No však jasné, že pre neho nie je problém, keď má daňové prázdniny. (Povedané so smiechom a zasmiatie sa v sále.) Viete ako? Toto je krásne, hej?
A to je presne to, že, že vy vlastne poviete, že vy zvýšite dane, potom si vyberiete tých, ktorí ich nebudú platiť, a ostatných zlikvidujete. No tak úplne, úplne fantastické! Hej, že...
Skúsim sa vrátiť teda k tomu, ako som sa rozbehol, že... (Smiech v sále a potlesk.)
To chcem povedať, že, ešte krátku poznámku si neodpustím, tu som si teraz, že som si to tam poznačil, že neviem, ktorý ste videl niekde nejaký pekný film, že peniaze tých druhých, Denny de Vito tam hrá. A to je naozaj také krásne, že proste aj premiér chodí ponúkať peniaze tých druhých. Hej? Premiér už neponúka, on peniaze, proste my sme už dospeli do štádia, kde my už ponúkame peniaze tých druhých. To znamená, že my už ponúkame záväzky, že sa zaviažeme, že občania tejto krajiny budú za niečo platiť viac. Ja si myslím, že to je úplne krásny parameter, hej, že proste kam sa je možné až s politikou dostať. Hej? Že niekto má pocit, že to môže. Čiže nečudujme sa, že ktovie akých zmlúv sa ešte kde dožijeme, lebo toto je presne to.
Premiér v memorande podpísal, že od každej domácnosti, od každého, kto platí za elektriku, vytiahne viac. Nie že štát dá alebo štát vyberie viac na daniach, alebo nejaký iný parameter, ale inú nejakú úpravu. Nie! Od ľudí vyberie viac. Čiže peniaze tých druhých. Úplne krásny prípad. Ale spoločnosť úplne chladná, nikto nič.
Ale my sme krásna krajina, my sme naozaj úchvatná krajina. Niekedy až žasnem, hej. Úplne tu nikto ani brvou nemrkne a nechcem povedať aj na pravú stranu, že proste je dosť taký chlad v tejto, že to sú precedensy, obrovské precedensy aj do budúcna, hej, s narábaním moci a pocitom moci a že čo si kto môže dovoliť, a nič sa nedeje, lebo však môže si to dovoliť, lebo sa nič nedeje. To je presne to. A ja som si, tu nechcem nejak bolestínsky nariekať, to bolo presne to, čo, s čím kalkuloval aj minister vnútra, že čakal, že či bude niečo, alebo nebude niečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že rokujeme o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady, takže venujte sa bodu, ktorý, o ktorom rokujeme. (Reakcia z pléna.) Ale no.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem, pani predsedajúca, že ste ma upozornili, ja som, ako keby som na to zabudol. Ale nie, určite som to chcel povedať, že to s tým súvisí, že v čom sme čarovná a v čom nie.
Dobre, vrátim sa k tej téme, aby som teda. Chcel som o dvanástej, lebo by to malo krásnu... (Zasmiatie sa rečníka.) Aby som mohol povedať niekedy raz dávno mojim vnukom alebo vnučkám, že som o dvanástej, o polnoci rečnil v Národnej rade, no takže, ale nebudem vás trápiť do dvanástej, naozaj, už to pôjde rýchlo, pani predsedajúca. Dobre? (Reakcia predsedajúcej a ruch v sále.) A, samozrejme, k téme. (Reakcie z pléna.) No.
Dobre, vrátim sa teda k tej téme. Takto poviem ešte. Momentálne, aký zážitok, dneska, keď som sedel v tom lietadle, tak Austrian mal, taká reklama, že oni si to promujú sami seba, ale hovoria, že "najdôležitejšie vo východnej Európe je mať konexie". Žiaľ, je to pravda, u nás na dvakrát, hej. Oni si to promovali, že prečo oni teda sú tak blízko, oni to vedia zabezpečiť, no nebudem sa k tomu, ale je to teda takou, takou smutnou pravdou, že naozaj je v tejto krajine, alebo v týchto geografických polohách je najdôležitejšie mať konexie. Tuná na dvakrát. A čísla v telefóne. Tuná nemusíte byť najlepší, vôbec nie.
Pravdou je, že teda poďme ďalej, my nemáme ropu alebo nejaké iné obrovské benefity, ktorými by sme mohli svoje aktíva zvyšovať, i keď niektorí tú ropu našli v štátnom rozpočte, ale my máme jediné také, by som povedal, že fakt, že silné aktívum, aké-také, je pracovná sila. To znamená, nejaký potenciál ľudský alebo potenciál našich ľudí a ich schopnosti vstať a ísť, vstať a robiť. A to je teda k téme určite. A to chcem teda ja hovoriť, keď si niekto, všetci budú myslieť, že teda nie. Raz som to už aj pánovi Kažimírovi hovoril, že to považujem za jeden z najväčších vašich omylov, ktorý môže nastať, a za najväčšiu národohospodársku škodu, ktorú by ste mohli spôsobiť, že nainfikujete bacilom socializmu ľudí našej krajiny. Budete v nich vzbudzovať také tie falošné očakávania a nepoviete im pravdu. A potom sa z týchto ľudí ten potenciál, ktorý teda v nich bol a vedeli, že treba ísť, tak keď oň prídeme, tak potom to už len bude problém.
To súvisí so Zákonníkom práce, to tu už dneska nie raz zaznelo. Ja sa len predsa len k tomu krátko vrátim. Že vy teda vravíte, že prijatím Zákonníka ste chránili ľudí, a ja hovorím, že zle. Aj vtedy som to hovoril, je to protismer, úplný, absolútny protismer. Mohol by som povedať aj ix prípadov aj z mojej konkrétnej skutočnosti, alebo z takých aj mojich znalostí, čo trebárs niektorí tu chceli investovať, o stimuloch nerozmýšľali... (Reakcia z pléna.) Nechajte na mňa, pán kolega. Ale nemá význam, lebo nebudú, hej.
Ale to vyhodnocovanie, také pocitovo, ale aj objektivizujúce v danej spoločnosti to, že teda je tu krajina, ktorá, alebo nomenklatúra, garnitúra, ktorá ide v protismere, a oni to povedali takým slovom, to je že hunting, že majú pocit, že až taká poľovačka, tak nebudú riskovať. Hej? A tak to skončilo, že nebudú riskovať, hej, že predsa len sú z toho externého prostredia, to, čo sa zvykne povedať, že z toho 30. poschodia z nejakého mrakodrapu, predsa len si viete pocitovo nastaviť, že kde to vyzerá byť o niečo prijateľnejšie, ako trebárs tu, kde je silná boľševizácia tej spoločnosti, kde je silný slovník. Kolega Blaha vie dobre, o čom hovorím. To sú signály, ktoré síce zatiaľ sa tu držia v tejto zóne, ale postupne prenikajú medzi ľudí, a to nastavenie, tá komunikácia vychádza aj navonok. A potom si ľudia povedia, no tak máme zodpovednosť voči akcionárom, toto si nemôžme dovoliť.
Poviem vám predsa len jeden príklad, skoro by som naňho zabudol, že o tom nebi, o tom nebi, ktoré som tu hovoril, že to bol ten prípad s VSŽ-kou, ale my tu máme aj iný prípad. A na ten vás chcem upozorniť, že či vás to prípadne nezobudí, hej, alebo nepoviete, či by teraz aj vašich, či už by to nestačilo, toho podnikateľského neba. Viete, my sme dostali, a to súvisí, pani predsedajúca, teraz poprosím, neprerušujte ma, my sme dostali Vysoké Tatry, niekto povie, od Pána Boha, niekto proste náhodou, ale proste Tatry máme. No však to, čo každý, kto vie, že máme Tatry, tak s nimi treba urobiť, čo treba. To znamená, treba na tom zarobiť. No už nezarába na tom štát, zarába na tom súkromná firma, ja s tým problém nemám, hej, ale je to tak.
Ale k čomu sa blížime? Blížime sa k tomu, že z toho, čo oni zarobia, by mali platiť daň a to už za chvíľku nebude platiť. A to už je to, čo už sme zase o krok ďalej. A toto vás chcem na to upozorniť, že či náhodou už nevyhodnotíte toto ako miernu chybu. Lebo celý zákon o investičných stimuloch, ktorý tu prešiel, bolo, jeho úlohou bolo to, aby mohli dostať investičné stimuly firmy J&T na svoje strediská v Jasnej a Tatrách. Teraz sa to schová pod olympiádu, že teda v záujme veľkej veci a neviem čo, parkoviská, tam sa nainvestovalo, malo by sa teda platiť, ale bude tu ten, to bude veľmi rýchlo, ten návrh tu bude, že prečo daňové prázdniny.
A toto vás chcem teda poprosiť, či si nemyslíte, že to už je trošku mimo, mimo lávku, hej? Že z toho, na čom by zarobil každý, lebo však to je povinnosťou zarobiť z toho, keď nám to už niekto dal, tak ešte ten, kto na tom zarába, tak teraz ešte to chce vytunovať tak aj cez vás, aby z toho nemusel platiť dane. Skúste prípadne nad tým porozmýšľať, že či, keď sa to tu zjaví, že či budete tlieskať, alebo aspoň sa zamrzene zatvárite, aspoň kvôli vlastnej nejakej psychohygiene, hej, že, že kvôli sebe.
To s tým súvisí, potom s tými zvýšenými daňami pre ostaných a podnikateľským nebom pre všetkých tých, ktorí sú blízko vás a ktorí vám a vašej rétorike, teda rétorike vašich ľudí, ktorí sú vo vašom čele, rozumejú.
Ešte k tomu Zákonníku práce sa vrátim, vy teda hovoríte, čo hovoríte, však kto by to rád nepočul, že teda ako chránite a neviem čo. Len potom je paradoxom to, že vydáte, vydali ste ľudí tejto krajiny do rúk úžerníkov. Teraz to nepoviem, lebo to už nechcem tak zdržiavať, a ešte to som sľúbil, že to poviem. Takže to v tomto kontexte znie paradoxne, ba až pokrytecky, hej, že teda na jednej strane ich chránite Zákonníkom práce, ale vlastne ich chránite, ako to tu, myslím, kolega Kaník, pred robotou, pred prácou ich chránite, lebo každý sa ich bojí zamestnať, lebo však pomaly sa vrhne na nich ix... No, nejdem sa k tomu ako, lebo to by ste museli poznať, no keď to nepoznáte, tak to ťažko vysvetľovať od stola, hej. Tí ľudia, ktorí iba za stolom sedeli a sociálna skúsenosť minimálna, ťažké, hej. A potom aj to by stálo teda za to, že keď na jednej strane ich chránite, na druhej strane ich vydáte, lebo to ten konkrétny prípad musím, nedá mi, aby som ho nespomenul, ktorý to jasne dokazuje, a zároveň si urobím aj pozvánku.
To som niekde čítal, že niekde prišli o dom a ten chlap, čo si zobral pôžičku z tej nebankovky, mimochodom, neviem, či nebola aj nebankovka vášho štátneho tajomníka. To je ináč krásny, úplne krásny paradox, hej, že máte štátneho tajomníka, ktorý sa venuje tomu podnikaniu, na ministerstve práce a sociálnych vecí, to by režisér absurdného divadla nevymyslel.
Čiže to by tiež stálo za to, ale... Čiže požičala mu tá nebankovka menej, ako mal príjem, pritom mal ešte problémy s alkoholom. Čiže tá nebankovka nechcela, aby platil. Tá nebankovka chcela jeho dom. Viete, to je to, hej. Nebankovka nechcela, aby platil. Nebankovka chcela jeho dom. Lebo nebankovka vedela, že má menší príjem ako splátku, ešte k tomu problém s alkoholom a ťažký región. Čiže tu je to úplne krásne, že k čomu sme to dostali. To máte jasné prípady toho, čiže...
Ak tú malú pozvánku využijem, zneužijem v túto chvíľu, že 1. apríla nebude Sviatok práce, ktorý by ste vy mali oslavovať... (Reakcia z pléna.) Mája, pardon, 1. mája. Predbehli vás komunisti. A po komunistoch na 1. mája na SNP budeme my s protestom proti úžerníkom. Takže keby ste sa naň niektorí chceli pridať a povedať, že čosi je zlé v štáte slovenskom, tak prípadne vás pozývam na Námestie SNP 1. mája o piatej.
A teraz už to sľúbené, čo som hovoril, tie záverečné, aby teda nebolo zajtra vyjadrenie, že sme mlátili prázdnu slamu. Ono bude tak či tak. Ale ja pre pamäť tohto času to poviem.
Ešte skôr, ako to poviem, by som chcel aj kolegov z pravej strany poprosiť, že možno by malo význam, lebo bojujeme s tou hroznou ignoráciou, ktorá tu je. A niekedy až taká bolestná, ťažko sa znáša, i keď my sme už, ja som zvyknutý na všeličo. Ale dá sa možno s tým zabojovať a to aj avizujem, neviem, či sa toto dá stiahnuť, tento, uznesenie, ktoré neprejde. Ale ja vám garantujem, že moje návrhy zákonov, ktoré budem predkladať, odprezentujem, a pokiaľ sa vy k nemu nevyjadríte v zastúpení vášho klubu, tak tesne pred hlasovaním stiahnem. Vyzývam prípadne opozíciu, či by sa nad tým nezamyslela. Pán Kaník má s tým skúsenosti.
Nám sa môže podariť krásna vec, že vám nagúľame 300-bodovú schôdzu a vy už nás nebudete môcť ignorovať, budete musieť povedať nie, respektíve ináč, v terciárnom dátu, tretiu možnosť nebudete mať, iba dve. Prvá bude, že zmeníte rokovací poriadok. To bude cesta a la Kim Ir-sen. To už tieňový predseda parlamentu pán Martvoň spomínal. Alebo druhá... (Smiech a potlesk v sále.) Druhá alternatíva bude, že proste sa vyjadríte, sa niekto postaví a povie za SMER, že v čom je chyba. Návrh tohto poslanca nepodporím preto, lebo... Lebo. Lebo sme ho nedali my, lebo je zlý. (Povedané so smiechom.) A to bude krásne a vtedy sa vrátime k tomu, na čo vznikli parlamenty, aby sa diskutovalo. To znamená, nie aby sa ignorovalo. Vážení kolegovia, vyzývam vás k tomu, aby ste sa prípadne pridali. Môžme krásne SMER donútiť, aby s nami začal spolupracovať.
No až teraz tie sľúbené štyri návrhy. Sú iba štyri, toľko už vydržte so mnou.
Prvý je naozaj veľmi dôležitý z pohľadu ani nie tak toho, ale on má aj tie objektivizujúce súvislosti, ale aj z toho signálu. Zmeňte ten Zákonník práce. Hej? Naozaj ho zmeňte. Koniec koncov ľudia majú taký Zákonník práce, ako si zaslúžia, za to, ako volili, si zaslúžia (povedané so smiechom) voľáky Zákonník práce, ktorý by mal tomu zodpovedať. Keď sa voličské správanie časom upraví, tak my sa dopracujeme k tomu, že Zákonníky práce budú u nás štandardnejšie. Pre túto chvíľu je naozaj témou dňa zmeniť Zákonník práce. A je to kľúčová, úplne bazálna vec, nevyhnutná. Prvá vec.
Druhá vec. To obligátne, už to aj tu spomenuté, vymožiteľnosť práva, aby to nedopadlo u nás tak, že u nás sa čaká iba na to, kedy kto dovŕši 18 rokov alebo kedy kto dostane dôchodok, aby z nich ten exekútor mohol vytrieskať tú pokutu za to, že, ja neviem, si od operátora niečo kúpil a možno aj nezaplatil. A tá vymožiteľnosť práva, hej, aby to nedopadlo tak, že ctihodní občania u nás, niektorí, mal som tu poznačené, ale nepoviem to, poviem to niekedy inokedy, ale... Čiže toto, vymožiteľnosť práva ako druhé.
Tretie tu mám tie precedensy, ktoré, alebo to, čo ste sa "dopracovali" k tým zmluvám nešťastným, naozaj pokorujúcim, s U. S. Steelom, hej, s Filom, pánom Filom, to sú naozaj pokorujúce veci. Štát musí byť o niečo silnejší. Proste to sú naozaj, kto nemá, ja to poviem na takom príklade, i keď viem, že ma niekto chytí za slovo, ale keď do Pekingu príde predstaviteľ z Džibuti, Kongo, tak neviem, kto pozná Peking, ale Tiang-women, to je úplne hrozná ulica, šesťprúdovka zapchatá, ale aj jemu odstavia Tiang-women. Viete, že to je presne tá, ten znak toho, ale nechcem, neberte ma, prosím vás, berte ma s rezervou. Naozaj podpísať memorandum, kde premiér jednej krajiny podpisuje s viceprezidentom v súkromnej firme, je pokorujúce. Čiže tretia vec: nerobte už tieto nešťastné precedensy. Pokoruje to aj túto krajinu.
Štvrtá vec. Ja by som chcel pána premiéra prípadne poprosiť a vyzvať, jeho schopnosti sú fakt v niečom dobré, a to treba uznať v komunikácii, že keď nabudúce v nejakej relácii bude, že nech povie ľuďom trošku pravdy. Ono sa jej ľudia boja podvedome, ale sú schopní ju niekedy prijať. Treba povedať, že bude ťažšie, ako bolo doteraz, ale to neznamená, že nemôžme prežiť plus-mínus pekný život, hej, ale treba to tým ľuďom povedať, že nech nečakajú veľa od toho, že kam smerujeme, a pokiaľ sa niečo nezmení, kam budeme smerovať. Toto by bolo teda záhodné povedať, aj pritom on to podľa mňa tiež cíti, lebo viackrát som identifikoval, že mu vadí ten negativizmus, ktorý tu je. Aj mne vadí negativizmus. Nikdy nejak nehral kľúčovú úlohu tam vtedy. Veľmi veľa ľudí sa rado zhostí tej úlohy, trávi čas tu dni a takýchto, ale naozaj niekedy je dobré povedať, povedať aj pozitívne a povzbudzujúce, ale cez pravdu, hej. Však, Štefan? Že cez pravdu, i keď vtedy je to také oslobodzujúcejšie. Tak to naozaj tie jeho schopnosti bude treba využiť na toto, to by som odporučil.
A posledné tu mám, a to je taká pre mňa obľúbená téma, že ten tvorivý potenciál, ktorý tu je, je fakt nevyužitý, aby som nemusel v tom lietadle v Austriane pozerať reklamu, že u nás sú najdôležitejšie známosti. Že naozaj by som bol rád, keby bolo niekde povedané, že tu sa nemusí nikto do zlatej kolísky narodiť, ale keď je najlepší, tak táto krajina mu dovolí byť dobrým, dovolí mu vyhrať, dovolí mu uspieť.
To by bolo všetko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím, že nebolo všetko povedané, všetko dopovedané. Myslím, že téma je natoľko vážna, problém je natoľko vážny, že rovnako ako pán kolega Kaník sťahujem tlač 427, 428 a 429 z rokovania parlamentu a verím, že sa k nej vrátime v budúcom rokovaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Využívam túto možnosť zaujať posledné stanovisko a chcem vám len zapriať pekné a príjemné veľkonočné sviatky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobre. K predkladanému zákonu dovoľte uviesť nasledovné, že prečo si myslím, že je potrebné nejaký takýto krok urobiť a v čom je význam. Vždycky by sme mali konať niečo, čo má význam, nie nejak samoúčelne.
Mám pocit, že všetci dávno a dlhodobo vieme, že situácia sa zhoršuje, jak sa zhoršuje, dotýka sa to každého okrem niekoho, ale dotýka sa to fakt už, môžme hovoriť, nad 90 % obyvateľstva. Existuje však určitá oblasť, ktorá je imúnna voči dejom v spoločnosti, a tou je zatiaľ činnosť politických strán a príspevky na ich činnosť. A to je vec, ktorá, môžme hovoriť o určitej solidarite s tým, čoho sme si vedomí, že sa deje, hej. Čiže ak sme si vedomí toho, že v spoločnosti sa dejú deje, ktoré hlboko vplývajú na sociálnu situáciu obyvateľstva, tak v súčasnosti nedotknuteľná sféra je solidárna a uzná, že je potrebné aj pri tomto princípe solidarity sa na tom aspoň, a v tomto prípade nehovorme o významovej, ale skôr o symbolickej sume, toho zúčastniť a vyslať tým signál do verejnosti, že sme v kontakte. Lebo častokrát ľudia majú pocit, že my sme tu v slonovej veži a, žiaľ, častokrát to možno je aj pravda, že nemáme ten kontakt s tou realitou a nevnímame to. Čiže zmyslom zákona je upozorniť na to a vyslať signál, že, áno, uvedomujeme si to, a preto sme pripravení to nejakým spôsobom vyjadriť aj podporou tohto návrhu zákona. To je jeden signál, jedna rovina.
Potom druhá rovina je, prečo to predkladám, boli sme už svedkami rôznych takých nadpríbehov demagógie a takých nátlakových akcií a ľahkého vytĺkania kapitálu na princípe závisti a nenávisti. Mimoriadne jednoduché, keď postavíte politiku na princípe závisti alebo nenávisti, tak to je veľmi jednoduchá politika, dá sa na nej krásne vyskladať strana, avšak upozorňujem, že nie je to správne, hej. Čiže na takom tom princípe toho, že akí sú zlí a neviem čo sa dá vyskladať. Aj sa to robí a predpokladám, že to bude pokračovať. To znamená, aj tá situácia s ohľadom, kto sú alebo nie sú poslanci a bla-bla, kto sú alebo nie sú strany, hej, že to je, čo sa týka potenciálu rastu a urobenia krúžkov a nejakých politických bodov, je to ešte akože "blue ocean", ešte teda veľký modrý oceán, kde sa dá krásne pracovať a nazbierať veľa bodov a bude to lákať. Tak ako to lákalo doteraz, kde sa tu už objavilo niekoľko návrhov, ktoré teda riešili údajne situáciu. Ono to bude gradovať aj do budúcna, kde bude ďalších ix návrhov, ktoré budú údajne riešiť túto situáciu, zmyslom bude politický kapitál.
Tento návrh by to v zásade zavrel vodu nad týmto, lebo umožnil by povedať všetkým predstaviteľom, prierezovo, politických strán, my sme sa už k tejto záležitosti postavili prijatím tohto zákona a tým je to pre nás vybavené. Čiže tu dávam znova z pohľadu takej nejakej taktiky, že je to dobré, ako niekomu nehnať vodu na mlyn, to znamená, zavrieť tú tému a zavriete ju tak, že sa k nej postavíte trebárs aj takýmto spôsobom. Tým pádom vyprázdnite zásobníky a môžme sa venovať, by som povedal, dôležitejším veciam, ktoré, pevne verím, že uznáte, že nás čakajú.
Čiže sú dve veľké roviny celého návrhu zákona. Vyjadrujem presvedčenie, ktoré som už vyjadroval dvakrát pred sebou, že znova asi teda nedôjde k podpore, avšak úlohu som si splnil, predložil a povedal. Pre istotu na konci ešte zopakujem veľmi jednoducho. Je to výrazom určitej solidarity s ľuďmi tejto krajiny, prijatie tohto zákona. A druhé dovnútra, väčšinou teda pre nás to má zmysel, zavrieme tému, nebudeme hnať nikomu vodu na mlyn, lebo tých návrhov sa tu naozaj bude množiť v čase a v priestore a pred voľbami to bude gradovať, tých spásonosných návrhov, že ako to treba riešiť.
Takže to je k tejto celej problematike.
Ešte teda máme čas do hlasovania, využijem túto dobu na to, aby som v krátkosti splnil si aj moju poslaneckú povinnosť, ktorú mi ukladá ústava, to znamená, chrániť občanov tejto krajiny v prípade, že dochádza k poškodzovaniu ich práv. Plním si moju ústavnú povinnosť a chcem varovať občanov tejto krajiny pred pôsobením úžerníckych firiem, ktoré, žiaľ, musím povedať, táto krajina a tento zákonodarný zbor vydal do rúk týchto úžerníckych skupín a, žiaľ, to bolo aj dôvodom, prečo toto robím, dochádza k zvláštnej symbióze alebo náhode, zatiaľ to pomenúvajme ako náhoda, kde predseda nášho parlamentu, dôveryhodná osoba, ktorej dôveruje 500-tisíc krúžkov, vystupuje v upútavke, tak sa to teda nazýva, na vysielanie televízie a následne po ňom nasleduje reklama na prachsprostú úžernícku firmu. Táto symbióza je veľmi nebezpečná. Má podľa mňa aj zákonný dopad a moje možnosti sú také, aké sú, to znamená, varujem obyvateľov tejto krajiny, varujem občanov tejto krajiny všetkých národností, keby som to vedel po maďarsky, poviem to aj po maďarsky, nenabehnite na vidly týmto ľuďom. Neničte si život, neuverte im. Tí ľudia chcú, aby ste si požičali, tí ľudia chcú, aby ste nevrátili, lebo keď nevrátite, tak začne peklo. Začne peklo. Títo ľudia sú vám schopní a ochotní a pripravení, a tento parlament to toleruje, za sto euro zničiť život.
Poznáme príbehy, kde kvôli 500 euro vyženú matku s deťmi. Táto krajina je zvláštna krajina. Táto krajina má 320 exekútorov, Čechy majú 140 exekútorov a raz toľko obyvateľov, to je jasný signál, že niekde sa stala chyba. Táto krajina má viac ako milión exekučných podaní. Toto je exekučná krajina. Túto krajinu politici tejto krajiny vydali napospas úžerníckym firmám, podvodníckemu kapitálu, ktorý sa tu zbieha pomaly z celej Európy, lebo tu má obrovský "blue ocean", modrý oceán pôsobenia odkázaných ľudí, ktorých ohromným spôsobom tieto firmy parazitujú a ničia im život. Varujem vás, občania, nepodľahnite reklame, nepodľahnite ľahkému riešeniu. Určite to nie je pre vás riešenie. Nemáte na to, aby ste si požičiavali od týchto ľudí. Títo ľudia vám chcú zničiť život a, žiaľ, musím povedať, parlament tejto krajiny sa tomu prizerá.
Neverím tomu, že existuje v Európe krajina, ktorá by toto svojim občanom urobila. Neverím tomu, že existuje taká krajina, ktorá nastaví tak zákony, že keď si požičiate 100 euro, tak si zničíte život. Neverím tomu, že existuje slušná krajina v Európe, ktorá by toto svojim občanom urobila. Žiaľ, na Slovensku je to tak a, žiaľ, je predseda parlamentu, ktorý, verme tomu, zatiaľ, že nevedomky robí predskokana takýmto firmám.
Preto zopakujem znova moju výzvu. Vyzývam pána Pavla Pašku, predsedu nášho parlamentu, aby povedal, či je to náhoda, alebo zámer, že jeho vysielanie, jeho upútavka ide pred tým, ako ide reklama na úžernícku firmu. V prípade, že je to, a verme tomu, že je to náhoda, žiadam ho o jasné stanovisko k tejto veci a vyjadrenie stanoviska, že mu to je ľúto, že bol zneužitý, lebo tu došlo naozaj k zneužitiu inštitútu predsedu parlamentu.
Vyzývam televíziu TA3, aby zvážila a po dôkladnom zvážení stiahla reklamy na úžernícku firmu, ktorá by v štandardných podmienkach a v iných krajinách nemohla fungovať. Tento typ firiem je v iných krajinách zakopaný 40 km pod zem a funguje ako mafiánske, podvodnícke štruktúry, u nás legálne podnikajú a tešia sa reklame a tešia sa tomu, že predskokana im robí predseda parlamentu. Vyzývam Radu pre vysielanie a retransmisiu, aby v tejto veci začala konať.
A na záver, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vyzval aj vás, poslancov parlamentu Slovenskej republiky, aby ste sa uvedenou situáciou zaoberali a pripravili okamžite návrhy zákonov, a to tak, aby k takémuto konaniu nemohlo ďalej dochádzať, aby ľudia netrpeli kvôli tomu, že si požičajú v ťažkostiach a v odkázanosti 100 euro a niekto túto situáciu zneužije. Je to krutý, bezcitný biznis, ktorý sa naozaj vykonáva na ľuďoch tejto našej krajiny, a vy sa tomu prizeráte. Dokonca niektorí z vás sú toho účastní, dokonca niektorí z vás sú v tom hlboko inovovaní, čo už len dokresľuje absurdnosť celej tejto situácie.
Ospravedlňujem sa prípadne, ale ak to bolo mimo, podľa vyjadrenia niekoho, mimo rokovacieho poriadku, avšak mandát poslanca hovorí jasne, že čo sľúbil, a ja som sľúbil, čo som sľúbil, keď cítim, že je problém, hovorím a varujem ľudí tejto krajiny, v tomto prípade to je úplne namieste. Úplne namieste.
A ešte len skončím. Dnešná schôdza skončí, pán predseda parlamentu vystupoval v reklame niekoľkokrát, žiaľ, budem musieť naplniť to, čo som povedal. Presne toľkokrát, koľko vystupoval on v reklame, presne toľkokrát toto varovanie a výzvu občanom tejto krajiny z tohto pultu ľuďom budem adresovať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás privítal pri treťom predkladanom návrhu zákona v rámci môjho rokovacieho dňa, ktorý v zásade nemusel byť, keby ste včera nezahrali tú hru, kto je väčší. Môžme prípadne porozmýšľať, že čo s tým. Máme chvíľku do hlasovania, že či si dáme pauzu, alebo prípadne pošlem message občanom, ktorý už som tu neraz povedal a avizoval som, že ho ešte teda niekoľkokrát poviem, aby si dávali pozor pred úžerníkmi, to môžme prípadne povedať, ale poviem najskôr k predloženému zákonu, samozrejme, návrhu zákona.
Návrh zákona hovorí o tom, že treba skrátiť v návrhu zákona o 10 % príspevky pre politické strany.
Bližšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.