Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsim stručne. Sociálna poisťovňa je mimoriadne vážna ustanovizeň. Pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, poviem toľkoto, to je ustanovizeň, ktorá platí dôchodky. Pokiaľ ona bude mať problémy, čo sem-tam sa stáva, tak budú problémy s dôchodkami, čo je, ako uznáme, mimoriadne dôležitá vec. Takže treba aj tejto správe a celkovo tejto ustanovizni venovať náležitú pozornosť. Na to by som chcel upozorniť, ale aj v niektorých konkrétnych veciach, aj tuná, aj pánovi generálnemu riaditeľovi, prípadne jeho kompetentným ľuďom dať do pozornosti niektoré skutočnosti, ktorými by sme sa mali zaoberať, pokiaľ chceme, aby tie dôchodky pre tých ľudí v ten dátum, v ktorý chodia, naozaj aj prišli a v tej výške, aby sme nemali s tým problémy.
Upozorním na najdôležitejšie skutočnosti, ktoré sa stali. Napríklad, a to by ma mimoriadne zaujímalo, ako sa v správe definuje, alebo, respektíve nedefinuje to, čo sa stváralo z pohľadu vymáhania, lebo ja poznám niekoľko príbehov, naozaj ťažkých príbehov živnostníkov, z ktorých exekútor vytrieskal peniaze, a niektorí z nich aj položili potom živnosť, ale tie peniaze do Sociálnej poisťovne neprišli v konečnom dôsledku. Čiže myslím, že je dôležité aj z úcty k týmto ľuďom, ale aj z úcty k sociálnemu systému vedieť, že ak niekto v mene niekoho vytrieskal peniaze od niekoho, u ktorých niektorí to nakoniec aj položili, že kde sa tie peniaze cestou zabrzdili, respektíve kde sa stratili, ako sa v tomto bude pokračovať, aký je objem týchto peňazí.
A, samozrejme, mimoriadne dôležitá otázka, že čo s tým a čo sa týmto ľuďom, ktorí boli schopní, ako ja hovorím, zobrať peniaze zo zvončeka, lebo to sú peniaze zo zvončeka, tak, že čo sa s nimi bude diať. To je jedna otázka, ktorá ma trápi dlhšie, bol by som rád, keby sme sa k nejakej odpovedi v tejto veci dopracovali.
Potom by som chcel upozorniť na jeden fakt, ktorý v zásade sa objavuje, a ja chcem upozorniť, že vzhľadom na to, že o aké zdroje ide, že by sme mali byť veľmi opatrní, či táto skutočnosť naberá, alebo vôbec existuje, alebo má tendenciu narásť. Existujú informácie, že dochádza k zneužívaniu systému nášho, či v pozícii vdovského alebo sirotského dôchodku, kde sa častokrát stáva údajne otcom najstarší občan v nejakej komunite a následne potom dochádza k poberaniu aj sirotských dôchodkov. To je vec, ktorá v zásade znie až hrozne a absurdne, ale tieto skutočnosti je, myslím, dôležité verifikovať, prípadne vyvrátiť. V prípade, že sa verifikujú, tak je nevyhnutné k tomu zaujať ale jednoznačný aj legislatívny postoj. Už o nejakej morálno-etickej rovine nebudem hovoriť, ale z pohľadu tohto, aby nedochádzalo k zneužívaniu sociálneho systému, že nájsť legislatívny nástroj, aby k takýmto skutočnostiam nedochádzalo.
Existuje určite tabuľka, len som si ju nechal v lavici. Vykazuje určité znaky neštandardu v počte sirotských dôchodkov, napríklad kraje prešovský a košický vykazujú pomerný nárast alebo pomerne vyššie hodnoty ako iné kraje, hej. Keby sme to spravili, že teda na počet obyvateľov vám vyjde nejaká priemerná, tak naozaj, že vychádzajú, samozrejme, keď sme aj zohľadnili to, že Prešovský a Košický kraj má najviac obyvateľov, tak aj rešpektujúc túto skutočnosť, tak vykazujú určité znaky neštandardu. Čiže je naozaj podľa mňa načase verifikovať tieto skutočnosti, či dochádza k nim, alebo nedochádza. To tiež dávam do pozornosti.
Rovnako existujú informácie, ktoré hovoria, a dokonca ja mám kamaráta, ktorému utrhlo ruku a tiež má veľké problémy vôbec sa dopracovať k nejakému invalidnému dôchodku, sú príbehy ľudí, ktorí hovoria, že sú s tým obrovské problémy, avšak na druhej strane existujú príbehy, že to ide nejako strašne rýchlo a strašne ľahko v nejakých iných prípadoch. Čiže znova pre ten pocit toho, že žijeme v takej spoločnosti, ako by sme mali chcieť žiť, že teda to tu platí pre každého, tak by bolo veľmi dôležité, aby aj v oblasti invalidných dôchodkov nechodili chýry a chmáry, že jak veci sa dejú, a pôsobí to veľmi zle a demotivačne a na celú spoločnosť. Dávam tiež do pozornosti.
Poslednú, vlastne v zásade predposlednú vec, ešte by som chcel upozorniť. Som rád v konečnom dôsledku, že ministerstvo spravodlivosti zistilo, že existuje také niečo ako základná suma. A tú základnú sumu upravuje nariadenie vlády a zrazu sa zobudili, keď sme na to už niekoľkokrát upozorňovali. Výborne, teším sa z toho. Neteším sa z toho, že tú základnú sumu zvýšili iba na životné minimum, to je stále málo. Avšak pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť na jednu vec, že a či teda je možné sa k týmto druhom informácií dostať, aby sme si potom mohli aj následne verifikovať tie ďalšie skutočnosti, že prečo tí dôchodcovia sa stávajú obeťami a prečo to číslo tak prudko rastie, keď v súčasnosti to je štyridsať tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekučnom konaní. Ja som si to len tak zhruba vypočítal. Tam ani nieže priemerný, ale keby som len priemerne, lebo existuje, že priemerný starobný a potom najnižší starobný, ale ja som dal sumu niekde na úrovni 180 eur krát 40 tisíc, by ste neverili, to je 7 mil. mesačne sa, približne 7 - 8 mil. mesačne nech je to, sa exekučná, teda Sociálna poisťovňa posiela na účty exekútorom, ungefähr, zhruba. A v ročnom vyjadrení to je skoro 100 mil., čiže to je, to sú ohromné peniaze, dva a pol, 2,8 mld. korún. Čiže to by tiež možno stálo za to urobiť nejakú analýzu toho, že kde sa stala chyba, hej? Kde tí dôchodcovia urobili chybu? Koho obeťou sa stali? Aby sme si potom prípadne verifikovali nejakú inú diskusiu, ktorá tu bola v inom bode, že čo je pravda a čo nie je pravda. A môj odhad súkromný je, že budeme prekvapení z toho, že keď zistíme, že čo je exekučným titulom, alebo pre koho je exekučný titul vystavený. To dávam znova do pozornosti, či sa k takejto štatistike nejakým spôsobom dá dostať.
A skončím len s tým, že ja som si, pozriem si teraz v kľude tú vašu účtovnú uzávierku. Ja som tu prvýkrát, vystupujem k účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne, ale v mojom doterajšom pôsobení som sem-tam začul, čo všetko, jak sa softvérovo dovybavuje Sociálna poisťovňa. A to v Silicon Valley je, niekedy som mal pocit, že tam nemajú také softvérové a hardvérové vybavenie. Ja verím, že táto, tá éra toho prešla, hej, že už aj koniec koncov ani taký divoký progres v tom IT není, že by sme to museli nastavovať znova a znova.
Čiže bol by som rád, keby sme pracovali s vedomím toho, že Sociálna poisťovňa je tá ustanovizeň, ktorá platí dôchodky tým ľuďom, ktorí ich potrebujú a ktorí si ich aj zaslúžia, aby sme k tým zdrojom s takouto, by som povedal, až posvätnou úctou pristupovali a nehazardovali s nimi. To je len taký, verím, pán generálny riaditeľ, že vo vašom prípade zbytočný apel, ale z pohľadu doterajších skúseností hovorím, som sa nestačil diviť, koľkokrát sa softvérovo vybavovala.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ono existuje také pekné čínske príslovie, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nekupuje dom pri rybníku. Viete, to sú naozaj niekedy také veci, kedy nám začnú zvuky vadiť, keď možno aj vytvoríme atmosféru na to, že si niekto všimne. Sú naozaj niektoré zvuky, s ktorými neurobíte nič, a, Štefan, pardon, pán kolega Kuffa, ten stroj, ktorý meria zvuk, on nerozoznáva, či je to tón alebo výška, on meria hluk. Prísne vzaté a to je celé, keď meria hluk. Tak jak je hlukom aj rev tigra a tiger tiež, teda tak čo mu previažeš, to sú veci, s ktorými nič neurobíš, a v pralese ten tiger zakričí, no. Ja ešte, aby ste ma prípadne pochopili, ja si pamätám, že ako absurdne môže niečo skončiť. Bola tu raz taká pani, tu dosť dlho stála, o jej príbehu sa rozprávalo, že ona má syna, ktorý je nejak postihnutý, a on kričí. Neviem s koľkými z vás rozprávala, lebo so mnou dlho rozprávala, a proste to, že to susedom vadí a že sa sťažujú a že kričí, lebo je chorý, no. Viete, to naozaj otvoriť Pandorinu skrinku s týmto, že potom začnú ľuďom vadiť veci, ktoré si možno dovtedy neuvedomovali, a nakoniec sa aj dozvieme také veci, ktoré aj tu teraz v rozprave zazneli, ktoré tiež sú prekvapujúce, hej, že stáročiami vnímaný zvuk zvonov ako zvuk, ktorý pomaly patrí k civilizačnému znaku tej-ktorej krajiny, tak zrazu začne vadiť. Kolega Počiatek sa argumentačne, Poliačik, pardon, sa argumentačne dovybaví tak, že to tu začne valiť, že v čom ten hluk zo zvonov, ktorý ty, kolega Kuffa, nazývaš tón, ale ono v tej prísne vzatej podstate je to hluk.

Ďakujem veľmi pekne. No áno, presne to je to, pani kolegyňa Mezenská, že skúsim dovysvetľovať, že ľudia majú právo vedieť, koho volia a s akým programom volia, lebo nakoniec sa dozvedia, to aj v zásade teraz ste povedali, že tie zvony fakt vadia. Viete, čiže naozaj potom treba ľuďom povedať predtým, ako urobia ten akt voľby, že sú tam ľudia, ktorým vadí zvuk zvonov, sú tam ľudia, ktorým zvuk zvonov nevadí. Sú tam ľudia, ktorí proste môžu sa rozviesť esemeskou, alebo druhých, ktorí povedia, že čo Boh spojil, život nerozpojí či človek nerozpojí. To ale, to je to férové, že naozaj ľudia majú právo na plný rozsah tých informácií, aby sa v konečnom dôsledku neprekvapili, že čo sa vlastne stalo.
A ja naozaj by som sa chcel vyhnúť tej téme, obzvlášť keď máme kopu iných tém, ktoré sú dôležité. Ja som to minule hovoril, keď tu bol exekučný poriadok, tak sme tam boli myslím dvaja prihlásení. Dneska o rodine sme tu, to nebolo o rodine, to bolo proti rodine. Tu bolo prihlásených neviem koľko a neviem koľko ľudí sa chystalo, hej? Že, že niekedy nám naozaj, že stratíme čas na hlúpostiach, na veciach, ktoré týchto ľudí, nič v zlom, ani zďaleka nezaujímajú, iba vyrušujú a otravujú. A naozaj to sú také mršinárske témy, ktoré keď už nič iné nezaberie, no tak dáme mršinársku tému. A vám garantujem, že téma typu majú zvoniť alebo nemajú zvoniť zvony, to je téma, ktorú by SaS-ka vedela točiť pol roka až rok a v konečnom dôsledku by im pomohla, a vy by ste im posielali vodu. No však ja neviem, že keď máte teda nejakú tichú koalíciu, tak nech sa páči. Ale viete, v konečnom dôsledku to ľudí majú naozaj o niečo iné problémy. A už len k tým zvonom poviem. Po storočia zvonia, ja by som bol rád, keby ešte ďalšie storočia zvonili. Aj keby tam nebol ten nejaký náboženský rozmer pre niekoho. Ale verím, že aj ľuďom, ktorí s tým nič nemajú, že to nepreciťujú, keď zvonia, že nevadí, lebo si na to zvykli. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. V zásade, aj sa dopredu ospravedlňujem mojim bývalým kolegom, v ktorom som krátko bol členom klubu, ale, žiaľ, dovoľte, nedá mi, aby som k tomu niečo povedal a možno aj po, po aktuálnej skúsenosti s vyjadreniami z predchádzajúcich bodov.
Keď raz, si pamätám, v Liptovskom Hrádku bola petícia, aby prestali biť zvony, tak som si povedal, že kde to sme, že niekto proste takúto petíciu robí. A naozaj reálne prebiehala v Liptovskom Hrádku takáto petícia. Vážení kolegovia, nič v zlom, ja si myslím, že ľudia majú právo vedieť, koho volili a čo volili, s akým programom, lebo potom sa zdá, že môžu nastať aj takéto absurdity, že dneska v totálne protirodinnom zákone sa tu s OĽaNO vyjadrili pán Kadúc a pani Mezenská, že sú za. A na druhom pole je ultra. Viete to sú, ľuďom by ste mali dopriať to právo, aby vedeli, čo a koho volili. To by som chcel na to upozorniť. Je to, aj toto dokladuje to, že je to dôležité. Aj tento návrh zákona v zásade hovorí o tom, že, ich síce možno úmysel bol na začiatku dobrý, ale poznajúc reálie a stav, keby čisto teoreticky, čisto náhodou toto prešlo, aby kosačky nehúkali na záhrade, tak vám garantujem, že na druhý deň pán Poliačik alebo niekto iný dá rozklad na Ústavný súd alebo neviem, aký odpor, kdeže, aj zvony, aj kostolné zvony, určite. Hej, a spoznajúc toho definície, že čo je hluk. Ak sa definuje hluk, ako niečo, čo vytvára decibely, tak oni by na tom Ústavnom súde uspeli. Takže s vaničkou vylejete aj dieťa. Viete prijatím tohto zákona môže nastať tá situácia a im by to nahralo do karát. Proste to je toľko vody, to je prietrž mračien, čo by dostali oni vodu na mlyn, že ako by ste im pomohli v tých klesajúcich preferenciách, ako by im to pomohlo, že by otvorili tému, že keď ste teda chceli, tak my vám to dáme. A naozaj by to bolo dlhotrvajúca téma, že či majú zvony alebo nemajú zvony biť. A Ústavný súd by musel im dať za pravdu v tom, že, áno, zvony robia hluk. A oni by tie chýbajúce 2 % na tom urobili.
Viete, páni kolegovia, nič v zlom, niekedy úmysel je, je dobrý na začiatku, ale vedzme, že treba to dorozmýšľať. A keď veci dorozmýšľate a poznáte aj reálie, tak na konci vám tá možno krásna, čistá idea na začiatku vás vráti trošku späť a možno filozoficky sa vyberiete iným smerom. Už len to, že ešte, chvalabohu, že tu nie sú. Už len o tom, že sa o tom rozprávame, hej? Nielen to, že keby to bolo sa prijalo, tak to je radosť pre, pre nich, že, a vám garantujem, že keď niekto postaví svoju politickú činnosť na závisti a nenávisti, na týchto dvoch základných emóciách, na ktorých sa dá urobiť veľká strana, na týchto dvoch emóciách, urobíte veľkú stranu. Na tejto strane vyhral Hitler voľby, dá sa urobiť jednoducho. To sa ľahko pracuje. Tak sú tu určité politické štruktúry, ktorých to sem tam zaujme a vyskúšajú, či by to náhodou aj týmto smerom nešlo, obzvlášť keď chybuje a obzvlášť keď nám to padá.
Prosím vás, len neskĺznime do tohto. Neskĺznime do tej ľahkej cesty ako si robiť politickú kariéru, že tieto dve emócie vzbudím ako Golema a budem sa tešiť, ako mi preferencie rastú. To není hrdinstvom, to nie je umením, to nie je veľkou vecou. To dokáže každý, každý hlupák. Prosím vás, ono by sa to možno na prvý pohľad nezdalo, ale návrh tohto zákona budem mierny, budem diplomatický aj z úcty ku vám ako mojim bývalým kolegom je, je fakt, diplomaticky povedané, veľmi nedokonalý. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja nechcem protivný, ale keď teda mal dokončiť pán Kuffa, tak by som aj ja mal. Ja som začal a som nedokončil. Takže... (Rakcia z pléna.) No tak teda počkať na vládu a dokončíme. A môžeme pokračovať ďalej. Mňa ste prerušili v polke vety, ste ma prerušili.

Ešte o čom chcete hlasovať?

Pán predseda, verte alebo neverte, mám dokonca dve interpelácie a tak, jak ste ma niekoľkokrát upozornili, že niečo nerobím, čo mám, tak teraz vám to vraciam a hovorím, že chcem ich predniesť tak ako ich mám, to znamená za účasti vlády. A keď máte pocit, že mi ju zoberiete, tak ma aj vyneste stadeto, ale ja tie interpelácie prednesiem vtedy, keď tu bude vláda. Dobre? Ďakujem.

Pán minister, to nie sú povinnosti, to je ignorácia! To je presne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... ale patrí občanom. Prosím vás pekne a tí ho, občania ho platia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... chcem, aby bolo splnené alebo bolo zadosť rokovaciemu poriadku, kde je jasne napísané, ako to má prebiehať. Tomu sa hovorí štábna kultúra. Keď ju nedodržiavate, vy si ju nedodržiavajte, ale tento parlament nepatrí vám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)