Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tejto rozprave k stavu využívania štrukturálnych fondov na Slovensku. Dovoľte mi vopred varovať, že tento prejav nie je pre slabšie povahy, nie preto, že by som v ňom plánoval použiť nejaké vulgárne vyjadrenia, ale preto, že pri tom, čo budete počuť, sa musí zatmieť pred očami od hrôzy, prípadne vás môže pochytiť oprávnená zúrivosť, a v každom prípade predpokladám, že každého učiteľa, každú zdravotnú sestru, každého starostu, každého živnostníka, ale aj každému občanovi Slovenska pri tomto môžu hroziť zdravotné dôsledky vzhľadom na to, čo všetko sa naozaj na Slovensku s eurofondami stalo a stane.
Táto rozprava zatiaľ pripomína, by som povedal, dobre vyskúšaný vzorec, kde jedna strana kritizuje a druhá strana zahmlieva, prípadne skúša vracať – niekedy férovejšie, veľmi často menej férovo – loptičky na druhú stranu. Dovoľte mi nehovoriť až tak veľa konkrétnych príbehov, aj keď určite k niektorým sa dostanem, lebo historiek má naozaj každý dosť. Už ich tu za predchádzajúci deň zaznelo veľmi veľa, niektorých pravdivých, niektorých vymyslených, niektorých neoveriteľných. A skúsme hovoriť o tom, čo sa nedá historkami zhodiť zo stola, a to je fakt, že eurofondy sú najväčším zlyhaním vlád Roberta Fica, aké sme vôbec zažili, a je to zlyhanie, ktoré vyplýva zo samotnej povahy vládnutia týchto vlád a nie je možné ho zmeniť bez zmeny týchto vlád. Keďže ide o pomerne vážne tvrdenie, dovoľte mi ho zdôvodniť.
Začnem tým, prečo sú eurofondy najväčším zlyhaním vlád Roberta Fica. Toto tvrdenie má vyčísliteľnú a nevyčísliteľnú časť. Začnime tou vyčísliteľnou.
Najviac sa diskutuje, aj pán podpredseda vlády, keď prezentoval správu, hovoril o tom, či sa peniaze vyčerpajú alebo nevyčerpajú. Preskúmal som tie čísla, ktoré predložil, a dovoľte mi ich trochu poopraviť, aj keď ako o chvíľu zistíme, samotné vyčerpanie je z tých menej podstatných problémov.
V roku 2013 a 2014 sa za prvý polrok vyčerpala zhruba pol miliarda eur a za druhý polrok sa vyčerpalo 900 miliónov až miliarda eur v každom polroku. V prvých štyroch mesiacoch tohto roku sa zatiaľ vyčerpalo 517 mil., čo pri nezmenenom tempe čerpania znamená, že sa do konca tohto polroka vyčerpá asi 775 mil. a berúc do úvahy vždy zrýchlené čerpanie v druhom polroku o viac ako 100 %, sa do konca roka vyčerpá 2,2 mld. eur. To je, ak sa zachová tempo, ktoré nasadila, nasadil tento rok, za tých okolností bude do konca tohto roku vyčerpaných 9,5 mld. eur, pričom celková alokácia je 11,5 mld. eur. To znamená, zostane nevyčerpaných na konci tohto roku 2 mld. eur. To je momentálna najlepšia prognóza, akú vieme dať. Suma 2 mld. eur je neuveriteľná a nikto by jej neveril, keby sme o nej v roku 2007 hovorili, a ja si myslím, že ani nenastane, a dovoľte mi povedať prečo.
Niektoré tie dôvody sú pozitívne. Dá sa naozaj predpokladať ešte dobehnutie niektorých faktúr začiatkom ďalšieho roka, ako to tiež vicepremiér avizuje. Dá sa očakávať premiestnenie niektorých peňazí do nástrojov, ktoré sa dajú čerpať dlhšie, ako tiež vicepremiér avizuje. Tieto kroky však môžu zachrániť maximálne ďalšiu miliardu – a aj to pri veľmi optimistických predpokladoch – a stále zostáva miliarda, ktorá by mala prepadnúť, minimálne, a to je pri všetkých optimistických predpokladoch, ktoré som povedal, ak všetko pôjde správne. Ja si dovolím dnes predpovedať a môžme to zistiť, že tie prepadnuté peniaze budú nižšie a bude to pravdepodobne suma v stovkách miliónov eur, čo sú stále neskutočné peniaze. Stovky miliónov eur sú sumy, o ktoré pumpujeme živnostníkov, zamestnancov, dôchodcov, kohokoľvek v tomto rozpočte každý rok a tu nám len tak prepadnú.
Vážnejšie riziko však je, a k tomu sa chcem dostať, že oveľa väčšie hrozby hrozia v nasledujúcich troch až štyroch rokoch. Dnes už totiž vieme, že poslať faktúry do Bruselu je začiatok, nie koniec. Dnes už vieme, že z tých faktúr, ktoré poslali do Bruselu doteraz vlády, a hoci išlo ročne o oveľa nižšie sumy a tým pádom aj priestor úradníkov na ich kontrolu na všetkých úrovniach aj riadiacich orgánov, aj ministerstva financií bol oveľa väčší, tak napriek tomu ku koncu minulého roka už Brusel odmietol zaplatiť 260 mil. z nich a pán podpredseda vlády Vážny avizoval na európskom výbore, myslím, ďalších 300 mil. odhadu, že ešte to z tých prebiehajúcich, z tých dobehnutých auditov, ktoré treba doriešiť s Bruselom, bude.
Treba povedať, že drvivá väčšina týchto korekcií sa týka obdobia alebo obstarávania najmä obdobia prvej Ficovej vlády, kedy celkové kontrahovanie a čerpanie bolo pomerne nízke a už napriek tomu z toho prichádzajú tieto stovky miliónov. Ak vláda prikáže riadiacim orgánom a ministerstvu financií, aby zavreli oči, podpisovali a posielali do Bruselu, čo je to, čo sa nevyhnutne už deje, lebo inak by nebola šanca tento rok prehnať cez systém 2,2 mld. eur, to znamená, že za jeden rok prehnať viac ako 20 % alokácie. Ak v snahe, keďže aj tento výkon by viedol už k spomínanej dvojmiliardovej strate, sa to ešte zásadne zvýši na 3, 3,5 mld., pán podpredseda vlády avizuje cez 3 mld., tak to sa dá robiť naozaj jedine tým, že úradníci zavrú všetky oči a budú pečiatkovať, potom to všetko dajú do obálky a pošlú do Bruselu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, blíži sa 11. hodina, máte vystúpenie na dlhší čas?

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Mám vystúpenie na dlhší čas.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa nejak nemám záujem zapájať do vašich prekáračiek s bývalými ministrami, ale urobil som takú malú faktickú kontrolu len jedného vášho tvrdenia, ktoré ma zaujalo, a to bolo tvrdenie teda, že ste zdedili zablokovaný operačný program, a teda do septembra 2012 ste ho heroicky odblokovali. Som si otvoril správu, ktorú vaša vláda prerokovala, o čerpaní fondov, v ktorej je veta: "Dňa 28. 6. 2012 bol Slovenskej republike doručený list Európskej komisie, v ktorom sa ruší prerušenie lehoty pre platby a procedúra pre pozastavenie platieb Operačného programu Životné prostredie."
A teraz, prečo je táto malá lož podstatná? Lebo do septembra by ste sa mohli aspoň tváriť, že za tie heroické štyri mesiace vrátane leta ste to vybavili v Bruseli vy, čo síce vieme, že by asi aj tak nebola pravda, lebo v Bruseli nikto v auguste nefunguje, ale dalo by sa to aspoň tváriť sa. Ak koncom júna dorazí na Slovensko list, už dorazí list vo výsledku a 4. apríla bola menovaná Ficova vláda, tak každý, kto o tom trochu niečo vie, vie, že ste s tým nemali vôbec nič spoločné, lebo tieto veci sa riešia minimálne pol roka, niekedy aj rok. To je prvá vaša lož.
A druhú lož už naznačil, a ja ju teda dokončím, pán bývalý štátny tajomník a súčasný poslanec Hudacký, lebo v inom vládnom materiáli som hneď našiel, že "v rámci Operačného programu Životné prostredie bolo prerušené schvaľovanie priebežných žiadostí o platbu z dôvodu nedostatočného stupňa uistenia fungovania riadiacich a kontrolných systémov programu, obsiahnutých vo výročnej kontrolnej správe predloženej Európskej komisii za obdobie roku 2009/2010". Takže po tom, čo prvá Ficova vláda to pokazila a Radičovej vláda to napravila a list došiel, keď ste prišli na ministerstvo, tak z toho vy vyrobíte, že vy ste zachránili deštruovaný operačný program!
Ak rovnako klamete o všetkých ostatných veciach, ktoré ste povedali, ktoré ja nestíham, nemám kapacitu ani záujem ďalej kontrolovať, tak s pánombohom aj s vami! (Potlesk.)

Rozmýšľal som dve minúty, čo povedať, ale na niektoré veci sa už nedá nič povedať. Takže nevyužijem toto právo. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene strany Sieť vystúpiť k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a zaujať stanovisko k tomuto veľmi smutnému vývoju, ktorého sme svedkom v ostatnom týždni.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu je veľmi, veľmi dôležitá pozícia pre občanov tohto štátu, aj keď, samozrejme, si to veľmi často neuvedomujú. Nie je to len preto, že Najvyšší kontrolný úrad má právomoc kontrolovať hospodárenie všetkých verejných inštitúcií v tomto štáte vrátane obcí, žúp, ale aj štátnych podnikov, ale je to aj preto, že predseda NKÚ má absolútne silné a prakticky nikým neohroziteľné postavenie pri riadení tohto úradu. Na rozdiel napríklad od českého Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý riadi kolektívny orgán, slovenský Najvyšší kontrolný úrad riadi len a len jeho predseda. A je len na ňom, komu zverí aké kompetencie, je len na ňom, akú kontrolu dá vykonať, naopak, nevykonať, a je len na ňom, ako sa naloží s týmito zisteniami. Zároveň predseda Najvyššieho kontrolného úradu je volený na 7 rokov, čo je jedno z najdlhších funkčným období v tomto štáte, a pokiaľ nespácha trestný čin alebo iným zásadným spôsobom sa nespreneverí svojej misii, je prakticky neodvolateľný. Pre dobrú správu vecí verejných je to preto mimoriadne dôležitá pozícia a práve nefunkčnosť kontrolných inštitúcii vrátane Najvyššieho kontrolného úradu je jedným zo skutočných dôvodov nefunkčnosti dnešného štátu na Slovensku.
Ak sa pozrieme do zahraničia, na západ od nás, tak kaliber politikov často nie je lepší, ako je to u nás, napriek tomu, že si to mylne ľudia myslia, ale čo je iné, je kaliber inštitúcií a kvalita inštitúcií, ktoré kontrolujú a strážia, vrátane Najvyššieho kontrolného úradu. Čo som povedal, zároveň napovedá, ako by predseda Najvyššieho kontrolného úradu mal byť vybraný a kto by to mal byť. V strednej Európe sa akosi ukotvila tradícia, že by to mal byť politik alebo možno aj vyslúžilý politik, nie je to tak len u nás, je to tak aj v Čechách, aj v Maďarsku, aj v niektorých ďalších krajinách tohto regiónu, na západ od našich hraníc to však tak nie je. Z krajín západoeurópskej pätnástky len dvaja predsedovia Najvyššieho kontrolného úradu sú bývalí politici a zvyšných 13 sú audítori, finanční kontrolóri alebo ľudia, ktorí sa venujú profesionálne stráženiu verejných inštitúcií a verejných peňazí.
Zároveň, ako už aj tu bolo zdôraznené, predseda Najvyššieho kontrolného úradu je volený na funkčné obdobie cez tri vlády. Ak sa zajtra podarí zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, on bude kontrolovať nielen budúcu vládu, ale bude ešte kontrolovať aj polovicu funkčného obdobia ďalšej vlády. Zároveň kontroluje aj všetky župy, aj všetky obce a ich podniky. Za tých okolností klásť ako hlavné a takmer exkluzívne kritérium na výber predsedu Najvyššieho kontrolného úradu odbornosť je nevyhnutné a, naopak, klásť ako také kritérium opozičnosť je veľmi, veľmi nesprávne. Pretože ten, kto je opozičný na celoštátnej úrovni, nie je opozičný na úrovni samosprávy, a ten, kto je opozičný dnes, nemusí byť opozičný zajtra. Koniec koncov pán predseda Jasovský, ktorý bol zvolený tiež ako kandidát opozičného HZDS v roku 2004, už o dva roky bol členom alebo teda bývalým členom jednej z vládnych strán. A počas veľkej časti svojho funkčného obdobia to tak aj bolo. Preto kľúčom nemôže by opozičnosť, ale musí to byť kvalita kandidáta.
Ako sme sa však k tejto opozičnosti dostali dnes a tu a ako sa z nej stal najprv určitý totem, fetiš a potom spôsob zahmlievania rozhodnutia o tejto voľbe. Hoci sa to dnes zdá už ďaleko, po roku 2012 po parlamentných voľbách zavládli veľké otázniky nad tým, ako prvá vláda jednej strany s parlamentnou väčšinou v novodobej slovenskej histórii bude zvládať túto svoju moc. Tí, ktorí politiku sledujú, vedeli a bez toho vedomia aj predstavitelia strany SMER, že na Slovensku často kontrolu moci zabezpečovali viac vzájomné koaličné vzťahy ako fungovanie nezávislých kontrolných inštitúcií. A zrazu žiadne vnútorné koaličné vzťahy neexistovali a navyše k moci sa dostala strana, ktorá nemá veľkú tradíciu vnútrostraníckej demokracie, takže tá prevodová páka moci tejto jednostrannej väčšinovej vlády bola obzvlášť silná. V snahe upokojiť občanov aj médiá preto vtedy vládna strana vyhlásila, že nebude navrhovať svojich nominantov na kľúčové kontrolné pozície, tak aby bola kontrolovateľná. Týkalo sa to aj Úradu pre verejné obstarávanie, týkalo sa to aj Najvyššieho kontrolného úradu.
Veľmi rýchlo sme však videli, že tento sľub nebol dodržaný, a to zo zásadného politického dôvodu, ktorým bolo odhodlanie Roberta Fica udržať svoju vládu ako vládu bez škandálov. Ak chcete mať vládu bez škandálov, sú k tomu dve cesty. Prvá cesta je nerobiť nič, z čoho by škandál mohol vzniknúť. To je však minimálne pre stranu SMER cesta nemožná a cesta zarúbaná.
Druhá možnosť, ako mať vládu bez škandálov, je ovládnuť alebo minimálne znefunkčniť všetky inštitúcie, ktoré by mohli takéto škandály otvoriť a pomenovať. Preto sme od samých volieb videli, že napriek vyhláseniu o tom, že SMER nemá ambície ovládnuť kontrolné inštitúcie, v tom istom čase sme videli veľmi jasný a tvrdý ťah na to, aby tieto inštitúcie ovládnuté boli, a ak nie priamo ovládnuté, tak aspoň zneškodnené. Videli sme to v prípade Úradu pre verejné obstarávanie, videli sme to v prípade polície, videli sme to v prípade Generálnej prokuratúry. Pri všetkých týchto inštitúciách nemohol SMER dopustiť, aby ich riadil niekto, kto nie je neškodný.
Tri roky SMER-u táto hra vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu vychádzala. Mohol by som tu citovať či už predsedu vlády, alebo aj mnohých ďalších politikov, ktorí pružne menili svoje vyhlásenia a podmienky podľa toho, ako bolo momentálne treba.
Najprv povedal predseda vlády, že nech opozícia navrhuje kandidátov a oni si vyberú, keď sa opozícia dohodla a navrhla kandidáta, vtedy to bol, prvý kandidát bol pán Krnáč, o ktorom bolo jasné, že to nebude kandidát systému, ktorý bude slabučko hryzkať, tak zrazu SMER zmenil názor a povedal, že podporí len kandidáta, ktorý dostane všetky opozičné hlasy a odvtedy voľby, naopak, potápal.
Túto kombináciu vlády bez škandálov paralyzovaných inštitúcií a nedostatočne akcieschopnej opozície narušila až najprv kauza cétečká a následne kauza Váhostavu. Dnes už nie je možné tvrdiť, že toto je vláda bez škandálov, koniec koncov je to prvá vláda alebo prvý parlament, kde na škandále padol aj druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorým je predseda parlamentu. Je to vláda, z ktorej pre škandály museli odísť viacerí ministri. Po kauze Váhostav to na chvíľu vyzeralo, že SMER sa rozhodol zmeniť kurz. Zmeniť kurz tak, aby do čela NKÚ bol zvolený štandardný, nezávislý, odborne zdatný predseda. Koniec koncov pre SMER by to nebola až taká obeť, keďže do volieb zostáva len o niečo viac ako deväť mesiacov, kým by nový predseda NKÚ bol do funkcie uvedený, kým by sa v nej rozhliadol a kým by do nej stihol dať akúkoľvek svoju pečať, tak by už bolo po voľbách. To znamená, vyzeralo to chvíľu, a ja som to tak, priznám sa, aj chápal, že ak bude jasný opozičný kandidát, tak ho SMER neodmietne, naopak, urobí gesto, koniec koncov predseda NKÚ nie je orgán činný v trestnom konaní, nemôže v skutočnosti ohroziť nikoho osobnú slobodu ani nikomu ukladať závažné pokuty. Je to v úvodzovkách len externý kontrolný orgán. Mýlil som sa však. SMER nemôže pripustiť ani to, aby na čele takéhoto orgánu bol niekto, kto nie je neškodný. Pán Žilinka, ktorého navrhlo Kresťanskodemokratické hnutie, bol kandidát, ktorý kritériá na predsedu NKÚ spĺňal. A pre mňa, priznám sa, je menej dôležité to, či bol, alebo nebol členom KDH, on nebol, pokiaľ viem, ako prokurátor. Nebolo pre mňa ani dôležité, či bol alebo nebol štátnym tajomníkom ministerstva vnútra za Daniela Lipšica ako odborník nominovaný ministrom.
Bolo pre mňa dôležité to, že jeho doterajšie kariérne pôsobenie na poste prokurátora z neho robilo vhodného kandidáta na predsedu NKÚ. Niekoho, kto o politike niečo vie, ale nezamotal sa v nej do tej miery, žeby stratil odstup a objektivitu, a niekoho, kto doterajším profesným pôsobením preukázal, že má nevyhnutnú mieru nestrannosti na dobrý výkon tejto funkcie. Preto som aj svojím podpisom kandidatúru pána Žilinku podporil. Keď však 60 poslancov podporilo kandidatúru pána Žilinku a začalo byť zrejmé, že ak sa nič nestane, tak SMER čakajú len dva možné výsledky, oba z jeho pohľadu nevhodné, jeden je zvoliť pána Žilinku a mať na čele NKÚ niekoho, kto je profesionál, nebojí sa a nebojí sa ísť za svojím, alebo čeliť veľkej hanbe, pretože po všetkých tých rečiach o tom, že ako tento post patrí opozícii, to vlastne naraz odvolať, tak strana SMER sa rozhodla pre úplne iný typ hry. Je to typ hry, ktorý, priznám sa, že v štandardnej parlamentnej demokracii nepoznáme. Čo som netušil, je, že SMER má tu bezohľadnosť, a či už individuálne, alebo spoločne poslanci KDH, SDKÚ a OĽaNO majú tú slabosť, že takáto hra bude možná. Je to hra, kde si SMER vyberie kandidátov a potom ich jednotlivci navrhnú ako akože opozičných kandidátov.
Je to hra, ktorá je nepoctivá, a je to hra, ktorá je aj zbytočná. Ak ich SMER chcel tak veľmi zvoliť, má na to tie hlasy a nerobím si ilúzie, že by zajtra bola na námestí SNP veľká demonštrácia proti tomu. Pretože akokoľvek je predseda NKÚ dôležitý pre našu demokraciu, nie je to vec, na ktorej by sa dalo mobilizovať obyvateľstvo povedzme ani len s tretinou v rovnakej miere ako na kauze napr. Váhostav. V SMER-e sa však rozhodli, že táto hra stojí za to a že pán Mitrík a pani Crkoňová budú nominovaní ako kandidáti systému, a dovoľte mi vysvetliť, čo myslím pod kandidátmi systému.
Kandidát systému je človek, ktorého pôsobenie na čele NKÚ alebo akejkoľvek inej inštitúcie nikoho skutočne mocného v tomto štáte neohrozí. Kandidát systému je niekto, kto má tú sebakontrolu, že mu netreba dávať príkazy, ktoré koniec koncov predsedovi NKÚ sa dávajú veľmi ťažko. Je to niekto, kto má tú sebakontrolu, že sa mu samému od seba do ničoho nechce, čo horí, bolí, je nepríjemné. Kandidátom systému je napr. súčasný predseda pán Jasovský, dovoľte mi to ilustrovať na chvíľku. Keď za prvej Ficovej vlády vznikli škandály okolo nástenky, nástenkového tendra, keď vznikli škandály okolo sociálnych podnikov a Najvyšší kontrolný úrad pod vedením pána Jasovského buď odmietal vôbec kontrolovať tieto veci, alebo kontroly naťahoval tak dlho, až stratili politický aj vecný zmysel. To bol ideálny kandidát systému, na ktorého sa moc môže spoľahnúť.
Povedzme si ale nedávnejší prípad, ktorý som osobne zažil. Je to prípad firmy MH Development. Akosi verím, že väčšina kolegov bude pamätať, minulý rok v novembri sme odhalili, že konateľ tejto štátnej firmy, začalo to pomerne malým, aj keď trápnym previnením, že si prenajíma za štátne peniaze zo svojej vlastnej firmy, prenajíma auto, pardon, zo svojej vlastnej firmy.
Pritom sme však zistili na základe kontroly verejných faktúr, že zaplatil pokutu zo štátneho, ktorú dostal on ako osoba za porušovanie ústavného zákona o konflikte záujmov. Potom sa zistilo, že dohadzuje zákazky v tejto firme svojim príbuzným. Zároveň išlo o človeka, ktorý je blízkym príbuzným rodiny nášho bývalého prezidenta a ktorý tam bol politicky nominovaný. Za tých okolností som okrem iného žiadal a kolegovia z opozície ma podporili, aby NKÚ vykonal kontrolu v tomto podniku, aby sme naozaj zistili, čo všetko sa tam ešte dialo, lebo ak sa toto všetko dalo zistiť z internetu, z faktúr, tak čo všetko je ešte skryté vnútri, keby sa na to prišli pozrieť kontrolóri, ktorí majú prístup k všetkej dokumentácii.
SMER tento návrh zamietol, a keďže NKÚ môže zaviazať ku kontrole len väčšina poslancov tohto parlamentu, tak NKÚ zaviazaný nebol. Na to pán predseda Paška vtedajší ešte, aby z toho nejak unikol, povedal, že on napíše list predsedovi NKÚ, aby takúto kontrolu vykonal, čím pádom celá táto opozičná iniciatíva je zbytočná. Nespoliehajúc sa na to, a zároveň s tým som listom, ktorý podpísalo tridsať kolegov z opozície, požiadal predsedu NKÚ aj ja, alebo teda tridsiati sme požiadali predsedu NKÚ, aby túto kontrolu vykonal. No a tridsať poslancov parlamentu, dosť na to, aby sa zvolala mimoriadna schôdza tohto zboru, členovia niekoľkých poslaneckých klubov požiadali o jednu kontrolu Najvyšší kontrolný úrad. Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadril následne, že nevedia, či to stihnú, či to zvládnu, a následne ma, pán predseda Jasovský mi ponúkol stretnutie. S pánom predsedom som sa stretol, okrem iného som sa dozvedel aj veci, ako, ako bola v sídle NKÚ opravená kotolňa, vďaka čomu má úrad výrazne znížené náklady, ale dozvedel som sa málo o skutočnej kontrolnej činnosti, ale na záver ma pán predseda uistil o jednom. Povedal, že v tej chvíli tam nemôžu ísť kontrolovať, lebo sú tam ešte, je tam kontrola ministerstva hospodárstva, ale že, ak tá kontrola ministerstva hospodárstva im dá správu, tak on sa so mnou stretne nad tou správou, a ak budem mať pocit, že to nie je dostatočné, tak vám on tam tú kontrolu pošle. To bol druhý krok.
V treťom kroku som len, teraz už neviem, či o mesiac, alebo dva, dostal od neho list, kde ma už len informoval, že po preskúmaní všetkých okolností túto kontrolu nepovažuje za nevyhnutnú ani podstatnú a žiadna kontrola sa neuskutoční.
Na drobnom príklade, lebo MH Development neni ani Váhostav, ani hydra v zdravotníctve, bol to len taký malý pašalík človeka s dobrými rodinnými a politickými konexiami, ktorý ich využil na to, aby ho vyťažil na maximum.
Ale aj na takýto malý pašalík človek systému pán Jasovský, veľmi spoľahlivý človek systému, neposlal kontrolórov skontrolovať, lebo bohviečo by tam odhalili a o kom. Pričom MH Development nie je veľká firma. MH Development by skupina dvoch-troch kontrolórov skontrolovala za pár dní.
A tu sa dostávam ku kontinuite medzi pánom Jasovským, pani Crkoňovou a pánom Mitríkom. Lebo ak ich niečo spája, tak je to to, že sú to ľudia systému, tohto systému. Ľudia, ktorí majú sebakontrolu, aby nešpárali, do čoho špárať nemajú. Majú spoľahlivosť a predvídateľnosť, aby sa neutrhli ani v takejto funkcii, ale vždy chceli niekomu vyhovieť alebo minimálne si s nikým nepáliť prsty. Sú to jednoducho spoľahliví, preverení súdruhovia. A je úplne jedno, či sú piaristi alebo komunisti, lebo preverení súdruhovia existujú na všetkých stranách politického spektra. A len preverený súdruh môže byť na čele NKÚ.
Ako už dnes Lucia Žitňanská vo faktickej poznámke povedala, veľmi rýchlo po minulých parlamentných voľbách pán predseda Paška a pán minister Kaliňák si ju zavolali, keď ešte reprezentovala SDKÚ, a presviedčali ju, aby navrhla Karola Mitríka za šéfa NKÚ, lebo on je spoľahlivý súdruh, na ktorého sa dá spoľahnúť.
Pani Crkoňovú si mohla strana SMER a systém overiť počas jej pôsobenia v Metodicko-pedagogickom centre na ministerstve školstva, kde tiež preukázala, že je spoľahlivá súdružka, na ktorú sa dá spoľahnúť. Ňou vypísané tendre, ňou riadené národné projekty, jej pôsobenie v tejto funkcii ukázali, že nestrčí nos tam, kam nemá, podpíše to, čo má podpísať, a jej pôsobenie nikoho nevyruší.
Osobne nemám rád väčšinou tie reči o štandardných západných krajinách, lebo aj západné krajiny sú veľmi rôznorodé a vidíme v nich všeličo. Ale tento brutálny podvod, ktorého sme tu v tejto chvíli svedkami, je niečo, čo si len ťažko viem predstaviť v štandardne fungujúcej krajine. Nie preto, že by sa v nej nenašli politici, ktorí by to neboli ochotní spraviť, ale preto, že by vedeli, že im to neprejde. Tuto sa, naopak, spoliehajú na to, že mi prejde, a zatiaľ tá kalkulácia vychádza. Od čias Vladimíra Mečiara sa totiž zmenilo to, že tento typ mocenskej brutality už nie je možné robiť na priamo, ale ho treba zahmliť, a pokiaľ sa dostatočne zahmlí, tak ho možno urobiť tiež. A preto musela prebehnúť akcia nie jedného pseudoopozičného kandidáta, ale dvoch, podporených nie jedným poslancom, ale troma poslancami z troch strán. Dokonca bolo nevyhnutné zlomiť alebo kúpiť, neviem, poslanca zo samotnej materskej strany kandidáta, ktorý najviac ohrozuje dnešný systém a na ktorom už bola zhoda. Bolo nutné tým pádom spochybniť nomináciu a uvaliť podozrenia, pochybnosť na celú túto snahu. Podarilo sa a výsledkom je, že zajtra bude zvolený na 90 % predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo predsedníčka, a na tých istých 90 % to bude človek systému a bude tu sedieť 7 rokov a nikomu a ničomu neškodiť.
Pre túto krajinu je to tragédia aj preto, že jednu takúto inštitúciu znesie každá krajina. Ale my máme dneska s vytrhanými zubami všetky takého inštitúcie. Nezostala žiadna. Jedinou výnimkou je prezident Slovenskej republiky, ktorý má aj určité kontrolné a vyvažovacie funkcie, ale to nie je jeho primárnou úlohou, jeho primárnou úlohou je zastupovať tento štát navonok a byť najvyšším veliteľom ozbrojených síl a aj určitou zjednocujúcou silou. V takejto situácii už možno len rozfúknuť takúto hmlu a nedať SMER-u príležitosť tváriť sa, že je to inak, pretože šanca na zmenu systému príde až v marci 2016. Dnes ju nemáme a musíme sa o ňu u občanov uchádzať. Ja verím, nie kvôli výsledkom prieskumu o jeden mesiac alebo druhý mesiac, ale kvôli tomu, ako počúvam ľudí, s ktorými sa stretávam, že veľká šanca na zmenu prichádza, a je len na nás, aby sme ju využili.
Na záver mi dovoľte teda len zhrnúť, že SMER ako vlajková loď starých politických strán nemôže dopustiť nezávislú a dôslednú kontrolu, dokonca ani takú, ktorá nemá trestnoprávnu koncovku. Preto musia znásilniť túto voľbu a vybrať šéfa NKÚ, ktorý neohrozí systém, a zároveň na to potreboval nájsť individuálnych spolupáchateľov v KDH, v OĽaNO a skupinového spolupáchateľa v SDKÚ.
Ja odmietam v mene Siete to prikrývať a legitimizovať, a preto sa tejto voľby nezúčastním a zároveň si dovolím vyzvať aj ostatných kolegov z opozície, aby tak učinili, lebo ak by tak spravili, nebola by možná po zajtrajšku jasná výhovorka, bolo by totiž úplne zrejmé, kto predsedu NKÚ zvolil a aj prečo. A všetky tie hmly o troch opozičných kandidátoch by zrazu boli rozfúknuté.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. No nie je pekné, trápne klamať v parlamente. Pán poslanec Martvoň chce mať posledné slovo, však v poriadku, len nech aspoň neklame. Ale asi aj to je moc žiadať.
Pán poslanec Hlina, hoci sa to nestáva často v tejto snemovni, už za štyri roky som tiež otrlý, dojali ste ma, lebo ste to pomenovali veľmi presne. V angličtina má taký výraz, že niekto má know-how, teda vie ako, a niekto má know-who, teda pozná niekoho. A táto krajina naozaj dnes trpí tou pliagou, že know-who je oveľa dôležitejšie ako know-how, a kým to tak bude, tak sa naozaj ďaleko nedostaneme. Takže v tomto mi dovoľte oceniť váš príspevok. A hoci je smutný, myslím si, že vystihuje situáciu, ktorú máme.
A zároveň mi dovoľte, že, vás opraviť v jednej veci. Pán kolega Martvoň ešte má šancu na vystúpenie, a to v prípade, že pán minister vystúpi v rozprave, lebo by tým znovu otvoril rozpravu, a možno sa do nej prihlási. Takže to, či pán Martvoň vystúpi, má v rukách pán minister Kaliňák, nie vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. No, pán kolega Martvoň, čo s vami? Štatistický úrad práve má ten problém, že hoci je to veľmi dôležitý úrad, vaša prvá vláda na jeho čelo, aj vaša druhá vláda na jeho čelo,menovali bývalú poradkyňu pána premiéra Fica. Tá tiež nie je na túto pozíciu kvalifikovaná v skutočnosti. A výsledkom toho, okrem nefungovania Štatistického úradu, je aj to, že bude musieť vracať veľmi drahé peniaze z Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a to nie na základe podvratnej práce opozície, ale na základe rozhodnutia vášho vlastného ministra financií. Takže používať Štatisticky úrad a jeho momentálnu predsedníčku ako príklad toho, že je v poriadku vymenovať pani Pötheovú, je, musím povedať, z vašej strany naozaj to isté, ako argumentovať pedofilom a hovoriť, že však to nie je taký problém. (Reakcie z pléna.) Ale to už naozaj vo vašom prípade ťažko môže vyvolať nejaké väčšie prekvapenie.
Vrátim sa k samotnej podstate veci. To, či niekto reprezentuje, možno aj dobre, v public relations záujmy nejakých podnikateľov, politikov, politickej strany, to je úplne v poriadku, to je úplne legitímna profesia. To však nemá vôbec nič spoločné s tým, čomu venuje Úrad na ochranu osobných údajov.
Ale dovoľte mi možno aj širšie povedať ešte jednu vec, že, a ja som to spomenul v tom prejave, len asi pre vás to nie je taká významná vec, aby ste ju vedeli rozoznať, že okrem odbornosti existuje niečo ako verejný zástoj a verejná aktivita. Existuje to, či človek sa prejavil ako niekto, kto bojuje za verejný záujem, kto má záujem o verejnú vec, kto je ochotný sa v nej nejakým spôsobom presadiť. Dokonca aj u vás vaši kolegovia z mladej sociálnej demokracie síce chránili váš dom pri povodniach, ale aspoň chránili nejaký dom. U pani Pőtheovej žiadny verejný zástoj historicky neevi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu na voľbu pani Pőtheovej na čelo Úradu na ochranu osobných údajov. Dovoľte mi ešte predtým však vysvetliť, že keď skončím svoje vystúpenie a ukončíme, teda vystúpi samozrejme najprv poslanec Hlina, tak odídem z tejto sály a nebudem čakať na záverečné slovo predkladateľa, ktorým je pán minister Kaliňák, a ten dôvod je nasledovný: Pán minister Kaliňák zneužíva privilégium predkladateľa a jeho záverečné slovo, na ktoré sa nedá reagovať, opakovane na nevyberavé osobné útoky na ľudí, ktorí si dovolia kriticky vystupovať, a na tieto útoky už podľa rokovacieho poriadku nie je možné reagovať. Nie je možné z mojej pozície ako poslanca s tým nič iné robiť ako to, že aj symbolicky tu na tento spôsob zneužívania pozície navrhovateľa nebudem.
A teraz k samotnej veci. Máme pred sebou návrh na menovanie pani Pőtheovej do čela Úradu na ochranu osobných údajov. Pani Pőtheová je bývalá novinárka a potom robila v podstate public relations, vrátane parlamentu alebo teda pána predsedu Pašku. Chcem na úvod zdôrazniť, že samotný fakt, že bola novinárka, nie je a nemôže byť prekážkou v takejto voľbe, pretože bývalých novinárov sme už na Slovensku mali v rôznych aj odborne zodpovedných pozíciách s veľmi rôznymi výsledkami. Myslím, že excelentným príkladom je pozícia štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorú vykonávali a vykonávajú dokonca až dvaja bývalí novinári. Dvakrát ju vykonával pán Vladimír Tvaroška a v súčasnosti ju vykonáva pán Radko Kuruc. Hoci obidvaja sú bývalými novinármi, ich kvality profesionálne a odborné a kvalita výkonu tejto funkcie je zásadne odlišná. Pána Vladimíra Tvarošku rešpektujú aj jeho názoroví oponenti ako človeka, ktorý svoju pozíciu zastával veľmi profesionálne a odborne, zatiaľ čo u pána Kuruca súčasná štátna stáž, ktorý bol predtým hovorcom ministerstva, všetci vedia, že jeho reálna pracovná náplň byť hovorcom sa nezmenila, len dostala krajší oficiálny titul. Preto nie je možné posudzovať niekoho podľa toho, že bol novinár, je možné ho posudzovať len podľa toho, ako konal, aký bol a na akú pozíciu ho ideme voliť.
V tejto súvislosti mi teda dovoľte veľmi stručne hovoriť o pani Pötheovej a o pozícii, na ktorú ju navrhuje vláda zvoliť. Pani Pötheová je človek, ktorý sa v svojej profesnej kariére venoval žurnalistike a venoval sa public relations, teda manažovaniu vzťahov s médiami, komunikácii. Nikdy neprejavila nejaký iný odborný profil, nikdy neprejavila žiadny významnejší verejný zástoj vo verejnom živote, ktorý by ju kvalifikoval na to, aby zastávala akúkoľvek verejnú funkciu, a nieto ešte tak vysokú odbornú funkciu, ako je funkcia predsedu Úradu na ochranu osobných údajov.
To ma vedie k druhému bodu, a to je, do akého úradu ideme voliť. Ide o úrad, ktorý by mal byť nezávislý, je to zároveň úrad, ktorý je dôležitý, pretože má veľmi významné právomoci v oblasti ochrany nášho súkromia nás všetkých a zároveň je odborne a eticky pomerne náročný. Pretože má naozaj tieto silné kompetencie, nad ktorými už takmer niet pána vyššieho. Je tu, samozrejme, vždy možnosť súdneho preskúmania, ale tá v praxi je veľmi obmedzená. A zároveň predseda úradu aj v minulosti, aj dnes nefunguje len akosi všeobecný manažér, akýsi politický mediátor, ale funguje ako niekto, kto tomuto úradu vtláča svoj významný odborný a etický profil.
Zároveň však treba povedať, že to je úrad politicky nezaujímavý. A možno aj tu je ten rozdiel, prečo si to vládna strana dovolila. Pretože rovnaká logika ako nominovať pani Pötheovú na šéfku Úradu na ochranu osobných údajov, je nominovať pána Erika Tomáša na čelo NKÚ. To by však bolo moc aj na túto vládu. Keď si to nedovolila, prečo si dovolila nominovať pani Pötheovú na čelo Úradu na ochranu osobných údajov? Lebo je to úrad politicky nezaujímavý.
Preto chcem zdôrazniť, že nepripisujem ani predkladateľovi, ani vláde diabolský plán ovládnuť tento úrad. Takéto plány máte schované pre dôležité pre vaše úrady, ako sú Úrad na verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad, kde by zvolenie silnej, čestnej a profesionálnej zdatnej osobnosti mohlo zásadne ohroziť vaše plány o tom, ako chce spravovať túto krajinu. Nie, v prípade Úradu na ochranu osobných údajov vám pripisujem len pohŕdanie týmto úradom aj pohŕdanie týmto štátom.
Koniec koncov tá otázka, ktorú si niekto kládol, a neviem, či to bol pán Kaliňák, alebo či to bol pán Paška, alebo kto iný dlhuje pani Pőtheovej nejakú trafiku, ale ten niekto si kládol otázky, že prečo neodmeniť verných, vernú píár manažérku niečím, čo je predsa pre nás tak úplne, ale úplne nepodstatné.
A preto som sa rozhodol aj vystúpiť k tejto voľbe a preto ju považujem za signifikantnú, že mali by sme, a najmä vláda a vládna väčšina by mali budovať tento štát a kultivovať jeho inštitúcie. Vám je to však jedno. Vy nemáte žiadny úmysel budovať tento štát. Či hovoríme o skrátených legislatívnych konaniach, marketingových zákonoch, nedodržiavaní slova, zúfalej, nie zúfalej, to pardon, úspešnej snahe ovládnuť akékoľvek skutočne silné verejné inštitúcie na nezávislú kontrolu, aj za cenu toho, že si budete kupovať opozičných poslancov, toto všetko je priamy opak budovania tohto štátu. Je to deštrukcia toho mála, čo v inštitúciách tohto štátu máme. Dnes to krásne vidieť na tomto úrade, na ktorom ako keby nikomu nezáležalo, a preto sa stal len vhodným nástrojom odmeňovania.
Preto mi dovoľte povedať, že nebudem predstierať, že ide o nejakú legitímnu voľbu, kde je možné sa rozhodovať, ani legitimizovať toto rozhodnutie svojou účasťou na hlasovaní, a ponechám na poslancov SMER-u, aby si zobrali na svedomie to, že pohŕdaním týmto štátom urobili len ďalšiu z ich polohy a povahy malú nepodstatnú bodku.
Ďakujem.

48.
Ďakujem pekne. Po rade, pán Mihál, ďakujem za ocenenie a myslím, že máme zhodný názor. Pán poslanec Číž, priznám sa, že neviem reagovať, lebo som nebol schopný absorbovať hĺbku vášho poznania a vyjadrenia. Bolo vyjadrené takým spôsobom, že môj mozog ho jednoducho nezvládol. K pánovi Jasaňovi. Viete, sú tu dve skupiny poslancov naozaj. Takí, ktorých sem prekrúžkovali voliči a takí, ktorých sem dotiahol vodca a medzi nami sú určité rozdiely aj naozaj v tej závislosti a slobode, takže v tomto chápem aj vašu poznámku. Ale čo je podstatné? Keby dôverne a anonymne každému z vás dali do ruky 50-tis., 60 tis. eur, čo je možno suma dôchodkových úspor za celý život, aká vznikne, možno aj viac a povedali vám, že či ju dáte do ruky Alianzu alebo Robertovi Ficovi s tým, že ju o 40 rokov vráti alebo nevráti s nejakým zhodnotením, tak ja by som chcel vidieť, koľko poslancov SMER-u za plentou by dalo tých 50 alebo 60-tis. Robertovi Ficovi. Myslím si, že by vás bolo veľmi málo. A to je ten skutočný problém.
Ale ja som nehovoril len o osobách. Ja som naozaj hovoril o systémovom probléme, ktorý vy prehlbujete. Všetky opatrenia skoro tejto vlády prispievajú k tomu, že tento štát nie je predvídateľný, nie je zrozumiteľný, nie je spravodlivý, nie je jednoduchý. A ľudia mu neveria. Oni mu neveria dávno. Za to nemôžete ani vy, za to nemôže ani žiadna vláda, ktorá tu bola posledných 10 rokov, oni mu neveria dlhodobo. Ale vy ste za tých 7 z ostatných 9 rokov urobili veľmi veľa pre to, aby sa to prehĺbilo. A ja som sa len pokúsil vysvetliť, že to je ten dôvod, prečo ľudia ako kozy sedia v tom II. pilieri a odmietajú, hoci ich ťaháte s tým povrázkom, čo vám sily stačia, odmietajú odtiaľ odísť, lebo vám neveria a neveria vám nie preto, že ste SMER, aj takí sú, ale preto, že znedôverujete ďalej tento štát.

38.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k téme, o ktorej hovoríme, to je minimálny dôchodok, aj keď nevyjadrím sa nejak obsiahlejšie k tomu prekáraniu, ktoré tu prebieha. Aj keď musím povedať, že po tom, ako prvá, aj druhá Ficova vláda dokaličuje II. pilier, je už dnes Ľudovít Kaník asi za jeho stav tak zodpovedný, ako Ján Figeľ za lacné diaľnice a rovnako tieto typy dôkazov, aké prinášal váš predseda pred časom a moc mu to nepomohlo, tak sú tu dnes prezentované.
Ale poďme, poďme k veci. Dnes tu totižto riešime otázku minimálneho dôchodku, nie otázku ani II. piliera, ani dôchodkového systému ako celku a minimálny dôchodok je vážna vec a vec, ktorá najmä, bude jej vážnosť narastať, takže stojí za to venovať jej chvíľu pozornosti a nielen vo vzťahu k II. pilieru. Pred rokom, dokonca pred viac, pred rokom to bolo, sme ako prvý zákon vlastne po založení SIETE predkladali práve návrh zákona o minimálnom dôchodku, ktorý bol vtedy SMER-om odmietnutý a ten dôvod bol veľmi jednoduchý. Minimálny dôchodok je niečo, čo je pre mňa zosobnením jednoduchého, zrozumiteľného, ale solidárneho štátu. Teda štátu, ktorý je tu pre všetkých. Zároveň garantuje tie základné práva, ale ponecháva ľuďom aj slobodu. Z praktickejšieho hľadiska ten minimálny dôchodok bol inšpirovaný aj byrokraciou, ktorá je spojená dnes s dávkou v hmotnej núdzi pre starších ľudí.
A tu má pravdu aj pán Kaník, ale aj pán minister v tom, že solidarita s dôchodcami s nízkym príjmom tu existuje už viac ako desať rokov v podobe dávky v hmotnej núdzi. A táto solidarita však vždy predstavovala pre dôchodcov určité administratívne bremeno. Toto administratívne bremeno sa však výrazne zvýšilo po prijatí nového zákona o hmotnej núdzi, ktorý začal byť platný minulý rok 1. januára, kde viac ako desaťtisíc dôchodcov najprv nedokázalo, ktorí predtým poberali dávku v hmotnej núdzi, nedokázalo dočiahnuť na dávku v hmotnej núdzi po novom. A následne museli prijímať aj pomerne drahé, komplikované, byrokratické opatrenia, mnohí z nich, aby sa dostali k tomu, na čo predtým nárok mali. Sú to, boli to veci ako vecné bremeno na nehnuteľnosti a podobne. To ma viedlo k presvedčeniu, že by sme mali naozaj minimálny dôchodok riešiť nie cez dávku v hmotnej núdzi tak, aby bola administratívnym bremenom pre dôchodcov, ale jednoduchšie a prístupnejšie. Tento návrh bol vtedy zo strany SMER-u zamietnutý bez nejakej hlbšej debaty. Dnes tu ten návrh opäť máme.
Nespomínam to preto, že by som chcel riešiť nejaké autorské práva, pretože si myslím, že tie v politike reálne ani neexistujú. Dôležité nie je, kto to vymyslí, ale kto za to bojuje a aj kto to presadí. Hovorím to preto, aby sme mohli porovnať tie vízie, ktoré tieto dva návrhy prezentovali a hovorí trošku aj o návrhu, ktorý máme pred sebou.
Dávka v hmotnej núdzi je solidarita všetkých občanov s chudobnými spoluobčanmi. Minimálny dôchodok je solidarita pracujúcich, ktorí odvádzajú do dôchodkového systému svoje peniaze s ostatnými pracujúcimi, ktorým vychádza nízky dôchodok. S tým osobne problém nemám, hoci si myslím naďalej, že tá solidarita by mala byť solidarita všeobecná, nielen solidarita pracujúcich. Ale ak sa vláda rozhodla to urobiť ako solidaritu pracujúcich navzájom, som ochotný to akceptovať.
Minimálny dôchodok, tak ako ho navrhla pred rokom SIEŤ a ako ho dnes navrhuje SMER, má jedno spoločné, a to je, že pre človeka, ktorý celý život pracoval, ak celý život myslíme 40 rokov, vychádza minimálny dôchodok vo výške 300 eur. Chcem sa aj pri tejto sume zastaviť, lebo to je suma, ktorá nepredstavuje žiadny štedrý dôchodok, je to minimálny dôchodok, je to naozaj zabezpečenie dôstojného, ale veľmi základného života. Z tohto hľadiska ani minimálny dôchodok nemožno považovať za nejaký populizmus alebo rozdávanie, pretože ide naozaj o zabezpečenie základu, avšak základu, ktorý je vyšší, ako je dnešné životné minimum pre takéhoto jednotlivca, dokonca výrazne vyšší. To znamená, že minimálny dôchodok je dnes vyjadrením toho, že človek, ktorý celý život pracoval, aj keď za malé peniaze, mu chceme garantovať vyššiu životný úroveň, ako garantujeme všeobecne z titulu občianskej solidarity všetkým občanom tejto krajiny. Suma 300 eur pre človeka, ktorý pracoval 40 rokov, je preto skromná a z môjho pohľadu primeraná, pretože je o 100 eur vyššia, ako je životné minimum pre jedného jednotlivca. Z tohto pohľadu opäť medzi návrhom SIETE a dnešným vládnym návrhom vládne zhoda.
Kde tá zhoda nevládne, je v dvoch parametroch minimálneho dôchodku, ktoré, kde v jednom je vládny návrh štedrejší a v jednom naopak, menej štedrý a menej systémový ako ten, ktorý som tu pred rokom predkladal. V čom je štedrejší, je, že, a pán minister to, ak sa nemýlim, aj v úvodnom slove zdôraznil, je, že tento návrh nijako neuplatňuje vnútrorodinnú solidaritu. To znamená, ak osoba celý život pracuje a má nízky dôchodok, tak sa neskúma, či v rámci vnútrorodinnej solidarity jej partner, partnerka, alebo aj tento samotný človek nemá majetok alebo príjem iný, ale jednoducho sa mu navýši dôchodok automaticky. Nechcem teraz hovoriť o hypotetických príkladoch ľudí, ktorí môžu mať, ja neviem, veľké príjmy z akcií alebo z nejakého dedičstva, ktoré sú asi naozaj skôr minoritné. Hovorím o pravdepodobnejších a častých prípadoch, kde manželka napríklad má takýto nízky dôchodok, lebo robila zle platenú prácu a manžel má naopak dôchodok nadpriemerný, čo je prípad, ktorý je dokonca štandardný, tak podľa tohto návrhu neuplatňujeme vnútrorodinnú solidaritu medzi týmito dvoma ľuďmi, ale z peňazí všetkých pracujúcich zvyšujeme jednému z nich dôchodok.
Ja osobne, v prípade opozície sa vždy očakáva, že ona len pridáva a sľubuje naviac oproti vláde, keďže nemá zodpovednosť, ale ja za seba musím povedať, že tento návrh nepovažujem za úplne vhodný, a to najmä z toho hľadiska, že do budúcnosti môžeme predpokladať rozširovanie inštitútu minimálneho dôchodku. To znamená, že väčší podiel a ľudí, ako dnes ho bude poberať a nároky na verejné financie budú narastať. Dnes je pomerne jednoduché sľúbiť, teraz vláda odhaduje, ak sa nemýlim, 70-tis. ľudí, opravte ma, pán minister, 75-tis. ľudí, v budúcnosti to určite bude v šiestich cifrách a ten počet bude narastať. Bude narastať jednak kvôli tomu, ako bude narastať počet dôchodcov a bude narastať aj kvôli opatreniam, ktoré sa týkajú napríklad výšky náhrady, alebo aj odpracovaných rokov.
Naopak, tento návrh je tvrdší a ja by som si dovolil dokonca povedať, že už nesystémový v tom, ako minimálny dôchodok vypočítava. Tento návrh totiž hovorí, že nárok naňho majú len ľudia, ktorí odpracovali aspoň tridsať rokov a tí, čo majú viac ako tridsať rokov, sa im za každý rok pripočítava určité percento k tej sume. Návrh, ktorý som predkladal pred rokom ja, bol postavený opačne. Hovorí o tom, že 300 eur je nárok za štyridsať rokov a za každý rok, o ktorý človek pracoval menej, získa o jedno percento menej. Tým pádom tento návrh nevytvára také ostré zlomy. Nevytvára situáciu, kde 29, človek s dvadsaťdeväťročnou praxou už nebude mať nárok a môže skončiť v oveľa horšej situácii, ako človek, ktorý od neho robil povedané ľudovo o jeden deň dlhšie.
Pán poslanec Bublavý, teraz tu nie je, hovoril o starodôchodcoch a novodôchodcoch a koľko zlého spôsobili tie skoky, ktoré sa v roku 2004 odohrali tým, že noví dôchodcovia mali mnohokrát lepšie podmienky, ako starí dôchodcovia. Teraz ideme vytvárať nový veľký skok medzi chudobnými dôchodcami, podľa toho, či robia do tridsať rokov alebo od tridsať rokov. Preto si osobne myslím, že návrh, ktorý som predkladal ja, aby to znižovanie nároku bolo kontinuálne, za každý rok o jedno percento nižšie, bol z tohto hľadiska lepší, pričom jeho finančný dopad bol pomerne malý. A v tomto mi dovoľte len vyjadriť ľútosť, pán minister, že v tejto časti ste sa neinšpirovali, lebo myslím si, toto nie je ideologická otázka, to nie je pravicový návrh, ani stredový návrh, ani ľavicový návrh, to je naozaj skôr otázka zabezpečenia najlepšieho výsledku.
A posledný a najdôležitejší rozdiel medzi návrhom vlády a návrhom, ktorý SIEŤ predložila pred rokom, je ten, o ktorom sa už dneska veľa hovorí, a to je diskriminácia sporiteľov z II. piliera. Keďže kolegovia o ňom hovorili veľa na jednej, aj na druhej strane, nechcem o ňom rozprávať ja obsiahlo, ale predsa len mi dovoľte dve zásadné poznámky.
Prvá je, že argument, ktorým to vláda odôvodňuje, je absurdný. Vláda hovorí o morálnom hazarde, kde by sporitelia v II. pilieri boli motivovaní hazardne nakladať so svojimi úsporami s vedomím, že minimálny dôchodok ich ochráni aj v prípade neúspešnej investície. Pán minister veľmi dobre vie, že II. pilier je predmetom extrémne prísnej regulácie, asi najprísnejšej na fungovanie súkromného sektora v Slovenskej republike a že ak sú nejaké problémy s fungovaním II. piliera aj vďaka reguláciám prijatým za vlády Roberta Fica, tak je to nedostatočná motivácia k investovaniu. Je to príliš veľká tendencia k opatrnosti. Zároveň platí regulácia, podľa ktorej pred dôchodkom pomerne dlhé obdobie človek už ani nemá slobodu, ako sa s tými peniazmi nakladá.
A do tretice, predstava, ako niekto v štyridsiatke si hovorí, že teraz Ficova vláda prijala nejaké opatrenia a preto poďme riskovať s tým, aký budeme mať o 25 rokov dôchodok, je za hranicou absurdity. Preto ten argument, musím povedať, bez ohľadu, čo si o ňom myslím politicky, je intelektuálne a obsahovo extrémne slabý a ani v diskusii ho vaši vlastní poslanci nepoužívajú, ale skôr sa odvolávajú na nejaké všeobecné argumenty proti II. pilieru a proti tomu, aby štát nejakým spôsobom pomáhal ľuďom, ktorí si sporia.
Zároveň mi dovoľte povedať, že zmyslom minimálneho dôchodku je solidarita. Solidarita s tými, ktorí sú z akéhokoľvek dôvodu menej úspešní. Je to solidarita aj s poštárkami, je to solidarita aj s ľuďmi, ktorým vyplácajú na ruku minimálnu mzdu a vedľa toho obálku, je to solidarita aj so živnostníkmi, ktorí platia z minimálneho základu odvody. Toto všetko sú nepomerne väčšie skupiny a skupiny, ktoré majú nepomerne väčší vplyv na výšku svojich odvodov, ako nejaký pomyselný občan, ktorý ide riskovať na Wall Streete kvôli tomu, že mu Richter zaručil minimálny dôchodok. Ak by nám naozaj vadilo to, čo hovoríte, nemohli by sme minimálny dôchodok zaviesť vôbec, pretože ignorujeme problémy a hrozby I. kategórie a riešime niečo, čo ani nemôže vzniknúť, ale rovno keby vzniklo, bolo by problémom III. kategórie. Preto je naozaj evidentné, že jedinou a jedinou motiváciou tohto kroku je dať ľuďom silný signál, najmä tým s nižšími príjmami, aby vystúpili z II. piliera v rámci tohto otvorenia a nevstupovali do neho.
Paradox toho návrhu je, že podľa môjho názoru, a môžeme si to skontrolovať, myslím, že 15. júna skončí možnosť prestupu? Môžeme sa, pán minister, som si istý, že tu budete v priebehu júna, júla, opäť na schôdzi parlamentu. Myslím si, že vám to vôbec nepomôže. Myslím si, že počet ľudí, ktorí vstúpia - alebo vystúpia - do II. piliera, bude týmto opatrením ovplyvnený tak marginálne, až to bude nezbadateľné.

A poviem vám, prečo si to myslím. Nielen preto, že toto, o čom tu hovoríme, je pre 95 % ľudí príliš komplikovaná diskusia na to, aby sa jej vôbec venovali, ale najmä preto, že aj dnes veľmi jasne vidíme, že skutočný dôvod, prečo ľudia vstúpili do II. piliera a prečo ľudia zostávajú v II. pilieri napriek opakovaným kampaniam za to, aby odtiaľ odišli, je absolútna nedôvera k tomuto štátu. To je hlavný problém a to je to, nie ani falošná reklama, ktorá tu bola. A ja si myslím, že pán poslanec Hlina na ňu už dlhodobo upozorňoval a má pravdu. Ale nie tá bola dôvodom, prečo ľudia vstúpili a zostávajú, prečo ani dneska takmer nikto nevystupuje. Ním je nedôvera k štátu, že sa nedá spoľahnúť na tento štát, že to, čo sľúbi, dodrží a že tu bude pre ľudí, keď to budú naozaj potrebovať v rozsahu sľubov, ktoré im dneska dáva. A preto ľudia preferujú aj neistý, dneska už aj menší II. pilier, lebo ešte aj neistý a menší II. pilier je pre nich preferovateľný pred absolútne nedôveryhodným štátom.
A paradox, o ktorom som tu hovoril, je ten, že každým takýmto oparením vy neprispievate k tomu, aby ľudia odišli z II. piliera, lebo neodídu, lebo im naopak potvrdzujete, že tomuto štátu sa nedá veriť, lebo každý minister, každá vláda a osobitne vlády Roberta Fica menia zákony častejšie ako toaletný papier, podľa momentálnej politickej a predvolebnej potreby. A kým to bude platiť, a nielen v dôchodkoch, ale aj v daniach, ale aj v reguláciách, tak dovtedy, pán minister, vám ľudia, ani nám, ani štátu nebudú veriť a bude sa to prejavovať aj v dôchodkoch, ale aj v platení daní, aj v prístupe ľudí k tomuto štátu, kým ten štát nebude predvídateľný, dôveryhodný, zrozumiteľný a bude si stáť za svojím slovom.
Preto mi je ľúto, že dnes prijímate zákon v tej podobe, v akej ho prijímate. Nie preto, žeby som sa bál, že 100-tis. ľudí teraz odíde z II. piliera, ak to schválite. Neodíde. Môžeme sa o to staviť, že tých dodatočných 100-tis. ľudí neodíde.
To isté platí aj pre krátenie II. piliera, druhopilierového dôchodku, ktoré dnes v zákone je, keď človek, ktorý je v II. pilieri, dostane z I. piliera menší dôchodok. To je samo o sebe v poriadku. Samozrejme, že ak si niekto odvedie časť odvodov, tak, na II. pilier, z nich by nemal dostať prvopilierový dôchodok. Dnes však platí to, že jemu sa z toho dôchodku zoberie oveľa viac. To samo o sebe malo zmysel, keď všetci mali byť v II. pilieri. Pretože ak všetci mali byť v II. pilieri, tak to mohlo byť jedno z opatrení na riešenie demografickej a dôchodkovej krízy. Určitá daň za dôchodkovú reformu. V okamihu, keď táto spoločnosť dospela, a ja naozaj mám pocit, že dnes, hoci aj nešťastne dospela ku konsenzu, že piliere majú súťažiť, čo síce nedáva veľký zmysel, ako už bolo povedané, ale je to dneska politicky a spoločensky tak, tak v tej chvíli tá súťaž musí byť férová. A ak má byť tá súťaž férová, nie je možné človeku, ktorý je v II. pilieri, krátiť dôchodok viac, než je proporcionálne k tomu, koľko tam vložil.
Preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh v dvoch častiach, ktorý rieši tieto dva problémy, ja ho prečítam na záver, ale ešte predtým chcem politicky povedať, že minimálny dôchodok je potrebný a ak bude prijatý pozmeňovací návrh v časti druhej, to znamená taký, ktorý nebude krátiť minimálny dôchodok pre sporiteľov, tak ja, aj druhý poslanec za SIEŤ pán Fedor podporíme tento návrh zákona a urobíme to s plným vedomím a s plnou vážnosťou. Ak však tento návrh prijatý nebude, musím zopakovať to, čo povedal pán Július Brocka dopoludnia, že napriek pôvodnému očakávaniu, že podporím tento návrh, ho nebudem môcť podporiť a budeme ho musieť napraviť.
Dovoľte mi na záver prečítať pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
K čl. I
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 66 odsek 6 znie:
"(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 21/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení."
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň navrhujem v súvislosti s navrhovanou úpravou vyňať na osobitné hlasovanie body 1 až 10 spoločnej správy výborov s odporúčaním neschváliť a teda spojiť hlasovanie o nich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel dať procedurálny návrh, aby predsedajúca odpovedala na otázku poslanca Daniela Lipšica. Ďakujem.