Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, k tejto skutočne komornej zostave. Myslím, že navzájom sa tu povzbudzujeme a povieme, čo si myslíme.
Ale ja som sa rozhodol urobiť to tak, že, že naozaj by som toto chcel povedať tým dôležitým ľuďom dnešného parlamentu a to je, to sú poslanci vládnej strany SMER. A tak ja sa rozhodnem ich tu vidieť a tu pre mňa proste sú.
A tak vám to poviem, kolegovia, pretože by som skutočne mal pre vás jednu výzvu. Mne veľmi záleží na tom, aby sme túto závažnú vec s tým priam, priam už okrídleným, či skôr až vyprázdneným slovom korupcia naozaj vedeli riešiť. A som presvedčený, že vy to ste, vy to ste a ja vás chcem povzbudiť zo všetkých síl a z celého môjho srdca vám chcem, kolegovia zo strany SMER, povedať, že vy to dokážete. Dokážete zmeniť tú hroznú vec na Slovensku a odhaliť korupciu a spraviť túto krajinu transparentnejšou, pravdivejšou a skutočnejšou.
A teraz sa opriem o to, čo vlastne náš kolega Mičovský povedal, že prečo uvádza, prečo uvádzame tento zákon. Kolegovia, máme - to, čo povedal ako prvé - snahu o zásadnú zmenu v spoločnosti. A vy ju máte v rukách. Len si zrátajte a vôbec nemusíte, my už z tej nešťastnej opozície sme vám to zopakovali 100-krát, 1 000-krát, vlastne 83 a vy dokážete presadiť každý jeden zákon na Slovensku. A pretože vy ho presadíte, kolegovia, vláda Slovenskej republiky ho musí uviesť v platnosť. Tak čo je jednoduchšie v tejto krajine? Aby sme už konečne videli všetkých tých zločincov zavretých a všetky tie hrozné škandály odhalené.
Snahou zásadnou tejto spoločnosti je predsa a musí byť skutočne najvyšším cieľom poslanca, ktorý žije v realite dnešných dní. A vy tam žijete takisto ako my. Že je to tak? Vidím vaše súhlasné tváre, ďakujem za podporu. (Smiech v sále.)
Kolegovia, ja som sa spýtal svojich voličov, že čo by som mal povedať. Viete, čo mi napísali? Jeden z nich mi napísal, že "nech tieto zákony už neostanú na papieri, voláme po spolutvoriteľskom diele novej klímy v spoločnosti". Že, pán kolega Martvoň, že, pán kolega Kolesík, že, kolegovia, to spolu dokážeme? Dokonca vy to dokážete bez nás. Ja myslím, že aj preto ste sa tak rýchlo vytratili odtiaľto, lebo v podstate viete, že to dokážete a my tomu venujeme niekoľko hodín, možno takého, takého sebapovzbudzovania, že by to mohlo byť ono.
Ale ja som si istý, že to tak nemôžte nechať. Pretože tá hrozná korupcia, ktorá je v súdnictve, ja si myslím, že vy sa na to nemôžte pozerať, možno aj preto ste utiekli dnes odtiaľto, lebo sa na to nedá pozerať.
Tá hrozná korupcia v politike a mnohí ste už takí skúsení politici, ja som iba rok, ja som ešte veľmi neskúsený a jeden kolega Brixi, zdravím, tak si mi teraz pred chvíľou, pred pár hodinami povedal v tom salóniku, že, že: "Vieš, Braňo, to sú také odrobinky tuná, tu sa kradnú miliardy." A ja viem, že ty si čestný človek. Vidno to na tebe. Ja viem, že sa už nemôžte pozerať na tú hroznú korupciu na najvyšších miestach.
Ja teraz prečítam, ešte skôr než chcem podrobiť tú otázku korupcie takej analýze, že vlastne kde sa to tu berie tá čudná vec. Kde sa to tu berie, tá čudná vec? Kto ju chceme? Dvadsaťdva rokov sa robí slobodná politika na Slovensku a stále sa tu potýkame s niečím, čo nikto nechce, novinári kritizujú a žijeme tu s týmto molochom, ako keby bol väčší ako všetci. Veď to je samá záhada. Slovensko plné zázrakov.
Takže ja som našiel článok, ktorý ma ohromne zaujal. A keď som ho čítal, napísal ho jeden, jeden príjemný neslovenský, neslovenský novinár. A ja myslím, že to je záchrana pre Slovensko, že neslovenský novinár si dovolí alebo si dovolil byť sám sebou, Neslovákom, pretože konal úplne inak ako my Slováci. Tento človek sa odvážil a nakoniec urobil to, ako tu pán kolega Mičovský a niektorí ďalší, ja viem, že sú takí, ktorí dostali ocenenie Biela vrana, a že ich je niekoľko, on ich tu aj spomína. Takže urobil to, čo u nás len niekoľko ľudí. Ale práve preto, že to urobil, ich domovská krajina, aj ja som žil vo Veľkej Británii jeden čas, naozaj môže vyzerať inak ako Slovensko. Kolegovia zo SMER-u, že ktokoľvek tam z vás tam bol, tak aj vy by ste chceli, aby Slovensko bolo funkčnejšou krajinou. A dnes máte historickú šancu. Ono to je vlastne skvelá vec, že vôbec skončili tak, ako skončili, pretože vy máte jedinečnú, neopakovateľnú historickú šancu zmeniť Slovensko razom v tomto volebnom období. To v skutočnosti sa vlastne doteraz nedalo. Doteraz to nešlo. Pretože vždy tu bola nejaká koalícia, kde sa predsa len nejaká tá korupcia prepiekla. Ale teraz vlastne by sa nemalo prepiecť nič. Vy vlastne skutočne nemusíte nikomu vychádzať v ústrety.
Nuž, citujem novinára: "Jedna z najdesivejších správ, ktoré vzišli z minuloročného škandálu Gorila, znela takto: «Polícia vo februári prekutrala skupinu bytov v Leviciach a hľadali dôkazy o páchateľoch, ktorí údajne z internetu sťahovali detskú pornografiu. Jeden z týchto bytov patril pánovi Arpášovi, ktorý až do roku 2006 zastával vysoký post šéfa kontrarozviedky SIS.»" Úú, aká záhada, zrazu mu jeho kolegovia prehľadávajú byt.
"A tak 9. februára o 6. hodine ráno pánovi Arpášovi nezostalo nič iné, len sa prizerať, ako polícia odnáša počítače, mobilné telefóny a diktafóny, ktoré patrili jemu a jeho najbližším." Že je to zastrašujúce, predstaviť si, že niekto ráno o šiestej ťa vyženie z domu a je to vlastne štátna moc. Polícia, ktorá na to právo má.
"Ešte v ten istý deň večer noviny rezonovali správou o dolapení nebezpečného devianta. O 10 mesiacov neskôr však polícia, tá istá štátna moc, musela bez fanfarónstva a celkom pochopiteľne vyrukovať s priznaním, že v Arpášových osobných veciach žiadnu pornografiu nenašla. Čo však nepovedala a čo som sa ja nedávno dozvedel od jedného staršieho policajta, bolo, že vopred vedela, že žiadnu ani nenájde."
Kolegovia, nie je to zastrašujúce? Veď to sa stalo len pár mesiacov dozadu. Pár mesiacov dozadu. To už bol čas vlády, ktorá je plne vo vašich rukách.
"Takže vedeli, že nič nenájdu a povedal: «Využili sme situáciu, zistili sme, že Arpáš bol jedným z mála ľudí na Slovensku, ktorí ešte stále mohli mať originálnu audionahrávku, ktorá sa stala základom pre spis Gorila. Nuž použili sme typ, ktorý sme boli dostali zo zahraničia.» Z toho sexuálneho zločinu napokon bol obvinený jeden z Arpášových susedov."
Pochopiteľne, ten bývalý vysokopostavený SIS-kár Arpáš, pán Arpáš, stále cíti krivdu z celého incidentu. Keď ho nedávno novinár žiadal o stanovisko, iba sa spýtal: "Kde ste boli pred rokom?" Počujete tú zlomenosť, počujete ten smútok? A naozaj odmietol poskytnúť ten rozhovor.
Viete, toto je zastrašujúce, pretože táto korupcia, takáto korupcia, takýto prejav korupcie je tak mohutný, že vyvolá, vyvolá v človeku absolútny pocit bezmocnosti. No a ja chcem apelovať práve na toto. Že takýto pocit bezmocnosti je ochromujúci a ochromení ľudia sa nedokážu brániť.
Čo je vnútorná podstata korupcie? Fakticky je to veľmi stará choroba ľudstva. Čiže ide o to, že niekto sa obohatí na úkor verejných zdrojov, ktoré patria všetkým ľuďom, pretože sme ich spoločne vytvorili, a to svojou prácou. Alebo dá sa povedať, že korupcia je získanie neprimeranej výhody poskytovaním finančnej odmeny osobe, ktorá rozhoduje o pridelení nejakej štátnej, ale, pozor, rozumejme občianskej, teda našej spoločnej zákazky. Teda korupcia je zhola a jednoducho krádež. A je to prastará, prastarý neduh spoločnosti, pretože Biblia už vo veľmi v tých najstarších vrstvách svojich zápisov hovorí o tom, že "nepokradneš"; že "nepokradneš". Teda okrádanie sa ľudí navzájom je stará bolesť. Je to hriech spolužitia ľudí. To, čo som teraz popísal, je ten, ten prvý prejav krádeže, ktorý však prerastá do tej, do toho mohutného zneužitia moci, tentokrát aj štátnej, ako to tu pán novinár citoval, bol to známy novinár, ktorý to citoval. A je strašné, a preto som povedal, že to je moloch, že to je nejaká chobotnica obrovská, ktorá, ktorá prerástla tými svojimi chápadlami a už nevieme, kedy sa koho dotkne. A je taká zastrašujúca, že vyzerá ako taký, tá legenda, také to legendárne zviera. Jak piráti v stredoveku sa báli čohosi obrovského, možno to bola len vymyslená chiméra, ale dostalo sa to až na obrazy. A vlastne tá fantázia bola zobrazovaná tak, že kdesi v moriach žije tak obrovská chobotnica, že je päťkrát väčšia ako tá celá loď. A zrazu sa vynorí za sychravého počasia alebo vzdýmajúcej sa búrky, vznikajúcej búrky a schmatne celú tú loď a oplieska s ňou o hladinu a rozbije ju na kusy.
Viete, možno až takéto niečo, takýto pocit bezmocnosti pred niečím strašidelne obrovským, strašne veľkým, takýto pocit je v ľuďoch, v tých normálnych občanoch tejto krajiny, ktorí by mali mať pocit, že žijú v bezpečnej a dobrej krajine, kde sa žije normálne. Ale my máme z tej, z tej chiméry, z tej divnej prítomnosti čohosi čudného a zlého pocit, že to je takéto obrovské.
Ja si myslím, že, a toto chcem povedať, že myslím si, je, myslím si, že problém, podstatou problému je to, podstatou problému je to, že naše vlády, jednotlivé vlády v minulosti Slovenska povýšili okradnutie až na štátnu mocenskú doktrínu. Kde sa to začalo? Nepôjdem nikam do histórie. Ale prvé, čo spomeniem a kde to ja proste vidím, ešte v tej na dohľad minulosti je, že na Slovensku sme tiež robili arizácie. Čo bola arizácia? Je to vyvlastnenie a prevod majetku židov a nežidov, v dobovej terminológii árijcov. V rokoch ´39 až ´45 sa arizácia dotkla všetkých druhov majetku židov, bol to kapitálový majetok, domový majetok, podnikový majetok a podobne, ktorí žili na Slovensku. Vo svojej vrcholnej fáze od septembra 1940 bola arizácia jedným z hlavných nástrojov ľudáckeho režimu pri vyraďovaní židov z hospodárskeho a sociálneho života na Slovensku.
A teraz čísla, kolegovia. V oblasti podnikového majetku, ktorého celková hodnota v septembri 1940 predstavovala približne 530 mil. korún slovenských. Viete si predstaviť, čo toto je za suma? Ja to neviem teraz prerátať na eurá, ale myslím si, že je to obrovský kapitál. Prešiel arizačný proces od roku 1939 dvoma vývojovými fázami a vyvrcholil v rokoch ´41 až ´42. Z celkového počtu asi 12 300 podnikov vo vlastníctve židov bolo práve v rokoch ´41 a ´42 arizovaných viac ako 2 200. A tento proces bol riadený Ústredným hospodárskym úradom, teda štátnym slovenským úradom. Viac ako 10 000 podnikov bolo zlikvidovaných. To, čo teraz citujem, vychádza z evidencie Ústredného hospodárskeho úradu, ministerstva hospodárstva a Hlinkovej gardy, ktoré vznikli v rokoch ´42 až ´44. To je arizácia.
Potom tu boli konfiškácie majetku. Zo štátnej moci sme skonfiškovali súkromný majetok ľudí na Slovenku. Potom prišlo znárodnenie v roku 1948 a potom prišla zmena peňazí v roku 1953, kedy vraj pán Zápotocký ešte večer pred následným ránom, kedy bola vyhlásená zmena peňazí, tvrdil, že sa nič nedeje. A ráno bola vyhlásená mena peňazí a menil sa pomer korún 5 : 1, päť starých korún ku jednej novej, ale len do výšky tristo korún. A potom to prudko klesalo až do nuly. Počul som, čítal som, že došlo k vlne sebevrážd, no, samovrážd, mnohí sa obesili, ďalší pálili peniaze a prehadzovali ich vidlami. Jednoducho to, čo nahonobili za celý život, čo sa snažili, čo nastrádali. Áno, mnohí, ja viem, že sa hneď ozve tuná nejaký postsocialistický, neosoc..., neomarxista môže povedať, že, že to nakradli kulaci, takí hrozní zdierači, zodrali chudákov, a preto boli bohatí. Dobre, boli tam zaiste. História hovorila, že niektorí takí boli, určite.
Ale my sme, ja tvrdím, že týmito štátnymi krádežami sme spôsobili obrovskú krivdu celému národu a ľudia ju pociťovali ako krivdu. A čo urobili? Riešili to vnútornou vzburou. A začali to oplácať štátu tým, že kradli. A to, čo sa tu už ozvalo, pán Osuský to povedal, a všetci ho poznáme, ja som tiež vyrástol s týmto heslom, že "kto nekradne zo štátu, okráda vlastnú rodinu".
Viete, pretože ľudia, keď prišli, jediné, čo im zostalo, im zostal súkromný majetok. Ale mnohí prišli ešte aj o pôdu, pretože tá bola znárodňovaná. A tak sa stane, si predstavte, dievčinu, mladú ženu, ktorá od malička okopávala svoju časť políčka, vedela, že to je ich rodinný majetok, a keď bola zrelou ženou a mohla sa vydať a mať to svoje dedičstvo, tak jej to zobral, zobrala obec, MsNV, predseda, alebo jednoducho vláda, štát. Došlo k znárodneniu. A potom ju ešte prinútili vstúpiť do toho družstva. A tak keď znovu okopávala tou istou motykou, čo posledných dvadsať rokov okopávala to svoje vlastné políčko, tak, čo myslíte, aký mala pocit? Mala pocit krivdy, okradnutia a vnútornej vzbury. A tak sa rozhodla si niečo ukradnúť. A všetci tí, ktorým boli zobraté, bol vzatý dobytok, a museli sa oňho starať - prečo by z neho nekradli? Veď bol vlastne ich. Ja viem, že boli dávané podiely. Ja viem, že tí ľudia boli akože v tom družstve, si mali všetci vychádzať v ústrety. Ja si pamätám tie filmy, keď som bol dieťaťom a pozeral som - ako sa to volalo? Hej rup? "Hej rup, hor se na práci, hej rup, hejrupáci!" Že budeme, budeme s nadšením budovať tú našu novú krajinu, že budeme všetci dávať všetko do spoločného a zo spoločného budeme čerpať. A ako sa to spievalo? "Ten dělá to a ten zas tohle a všichni dohromady uděláme moc." Hej rup, hor se na práci!
No ale prečo to vyprchalo, priatelia? Prečo? Pretože tá jedna jediná vládna strana, ktorá to myslela tak veľmi dobre, kolegovia, tak veľmi dobre to myslela, a predsa nenapravila základnú vec: krivdu. Ľudia začali kradnúť v malom, a teda občania okrádali sa navzájom. "Kto neokráda štát, okráda svoju vlastnú rodinu", bolo heslo. Vládna moc vlastne sa takto rozhodla legitimizovať okrádanie svojich spoluobčanov. Ľudia si iba povedali: "Okrádame ten zlý štát, ktorý nás okradol predtým." Ale v podstate okrádame svojich susedov.
Ja si myslím, že to najpodstatnejšie, tá najpodstatnejšia zmena nenastala vo vnútornej, v najvnútornejšej rovine. Žiadna vláda, každá vláda, teda, prepáčte, ešte raz. Žiadna vláda sa neospravedlnila ľuďom a nepovedala, že toto je zlý princíp, ktorý v tejto krajine večne vládne a nikto ho nikdy neodvolal. A pretože sa preniesol, niečo, niečo si predstavte ako takú nádrž, ja som mal kedysi, doma sme mali takú sprchu letnú, ktorá fungovala na samospád. Ako domáci kutil otec spravil taký veľký sud, napustil ho vodou, slniečko ju zohreje, ešte to natrel načierno, všetko zdarma, slnečná energia využitá a v lete sme sa osprchovali príjemnou teplučkou vodou. A teraz si predstavte, že v tej hornej nádrži, v tej najvyššej nádrži, a to je vláda, ktorá toto všetko, princíp, vláda ako princíp to spôsobila, tam je jed a tým jedom, ten jed sa spúšťal tou rúrkou do myslenia, do hlavy každého jedného v našom národe a my sme prijali, že keďže žijeme pod touto nespravodlivosťou, každý má právo tú nespravodlivosť opakovať a použiť všetky kreatívne prostriedky na to, aby, aby sme vďaka tej svojej kreativite niečo získali pre seba. A keďže to robíme, medzi nami sú niektorí šikovnejší ako ostatní, zaujali aj miesta, a teraz preklenujem obdobia, zaujali miesta aj moci, pozícií aj v štátnej správe, aj kdekoľvek sú a využili tú svoju kreativitu so základnou predstavou v myslení, že "vziať si treba, lebo mi to patrí, a keď sa spojím s kamarátmi, bude nás viac a rozdelíme sa, veď sme si navzájom bratia, kamaráti". A tak okráda jedna skupina druhú. Už sú to nielen jednotlivci, je to zneužívanie moci. Je z toho prepracovaný skorumpovaný systém.
Ja som presvedčený, že tuto leží podstata. A že toto sme nedokázali zmeniť, a preto sa tu večne boríme. Aj je množstvo ľudí v tejto krajine, ktorí to myslia dobre. Ja som presvedčený, že aj tu v tomto parlamente sedí množstvo ľudí, aj v strane SMER sedí množstvo ľudí, ktorí to myslia veľmi dobre. No a práve preto sa o to chcem oprieť, o to najpodstatnejšie dobro kdesi tam v hĺbke.
Práve preto, že vy, dobrí ľudia, vy, naši kolegovia zo SMER-u, ktorí v rukách máte moc, viete, ja sa tu dlho už na to pozerám, čo sa tu vlastne deje. My tu môžme narozprávať jednoducho, čo chcete, vy si nás vypočujete, pousmievate sa a niektorí dokonca aj potlesknete občas a schválite to presne tak, ako ste to podali. Jednoducho máte to v rukách a vy to viete.
A tak by som sa chcel opýtať bývalého pána poslanca Fica, myslím Roberta Fica, ktorý prišiel do parlamentu, vraj prvý raz tu mal 25 poslancov a jeho veľkou kartou bolo, že príde s tou silnou kartou do Národnej rady, že vytvoríme zákon a on ho vytvorí, zákon o preukazovaní majetku. A neskôr tu mal viac poslancov, nejak okolo 35, 37, potom okolo 50, potom 65. A teraz, teraz už to nie je poslanec Robert Fico, teraz je to premiér. A už to bolo citované, kolegovia zo SMER-u, veď vy to aj, ja myslím, že radi hovoríte, a je to tak, má obrovské množstvo hlasov a vašu dôveru. A vás je 83, ktorí podporujete tohoto muža. Vy máte v rukách tento zákon o preukazovaní majetku. Veď táto drvivá väčšina poslancov Národnej rady, aký vy máte problém urobiť transparentným používanie verejných zdrojov? Aký vy máte problém urobiť transparentným príjmy poslancov? Aký vy máte problém došetriť škandály? Vy nemáte žiaden problém! Veď vy ste vlastne naša veľká istota. Ale veď to je dobré. Jediné, čo je treba, aby ste to urobili. To je úplne všetko. A vlastne vám nikto nestojí v ceste.
A ja si to vlastne teraz uvedomujem. Veď tých 22 rokov tu boli samé koalície. Veď stále si tie strany nejakým spôsobom hádzali zrejme polená pod nohy. Ale kto by ich hádzal vám?!
Priatelia, veď ja si skôr hovorím, že toto nastavenie, vaša obrovská moc a zároveň nezmenený stav krajiny, to znamená, zločinci bez trestov, astronomické sumy stratených peňazí, podnikatelia, čo narobia obrovské dlhy a ďalej podnikajú s novým názvom firmy, veď tento nezmenený stav, alebo nedávno sme to čítali, že, že nejaký prípad Salmanovcov, robili vratky DPH, veď to je až prehľadne jednoduché, jak sa toto dá spraviť. Veď tento nezmenený stav, to je vlastne nenormálny paradox a výsmech, ktorý tu stále udržuje strana SMER! Nie? Nie je to tak?!
Ja som už to minule spomínal. Som sa pýtal nášho kolegu právnika z nášho klubu, že čo je vlastne, ako je možné, že na Slovensku môže podnikať akýkoľvek podnikateľ? A teraz tu budem spomínať uverejnený článok, článok "Knižná distribúcia Belimex - zlodejina v priamom prenose", tak tuto je knižná veľkodistribúcia, ktorá podniká, a poznám ja iných, iných takých podnikateľov, ktorí podnikajú, podnikajú, podnikajú, narobia dlhy, nezaplatia dane, potom zistia, že sú vlastne v krachu, celé to zavrú, premenujú sa, firma zanikne, nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nie je súdne stíhaný a firma existuje ďalej. A ja som sa opýtal nášho kolegu právnika Kadúca, že ako je možné vôbec, že nie je tak jednoduchý zákon v platnosti, že kto má dlhy v starej firme, nemôže podnikať, dokým ich povedzme nevyrovná alebo nezaplatí dane, tak bude trestne stíhaný. No ako je to vôbec možné? A veď zdá sa, že, a že základný princíp je, zdá sa, že toto ani nie je ťažké stanoviť a, vy kolegovia, všetkých vás, ako to tu je, vy naozaj môžte urobiť jednoduché čaro najviacej pre toto Slovensko. Veď naša krajina vraj, vraj my sme pracovití ľudia, vraj máme veľmi dobrý produkt národný, veď my vlastne na tom nie sme zle. A keďže vám nikto nerobí problémy, prosím vás, zmeňte tento nenormálny paradox a výsmech na úplne jednoduchú realitu zmenenej spoločnosti. Nie? Veď to je úplne jednoduché!
Nuž potom by nemali existovať také články, ako uverejnil pán Nicholson, že tajní policajti prídu prehľadať dom bývalého vysokého dôstojníka SIS a nakoniec sa ukáže, že vlastne to tak nebolo a že vlastne to bol tajný typ, že oni vedeli dopredu, že to je nahratá akcia.
Keď som sa odvolal na ten, keď som hovoril o tej analýze, že korupcia, jadro tohoto okrádania sa medzi ľuďmi je vlastne veľmi stará bolesť a hriech spolužitia ľudí, to hovorí biblický spis, že je to jedna zo základných požiadaviek Desatora - Nepokradneš, tak v tom biblickom spise som si našiel aj viac, viac zásad morálnych a zacitujem jednu z knihy Exodus: "Nepridáš sa k väčšine, aby si páchal zlo, a v spore nebudeš svedčiť tak, aby si kvôli väčšine prekrútil právo, ani nebudeš nadŕžať chudobnému v jeho spore."
No nie je to čarovne presné? Veď toto patrí k zásadným zásadám spravodlivosti. Alebo ja si myslím, že toto by malo byť krédo v našom súdnictve, na prokuratúre: "Budeš sa držať ďaleko od lživej záležitosti." Citujem Exodus 23: "Nedaj zahynúť nevinnému ani spravodlivému a vinníka neospravedlni." Vinníka neospravedlňuje. "Nebudeš prijímať dary, lebo dar zaslepuje jasnozrivých ľudí a prekrúca slová spravodlivých."
Ó, aké presné vyjadrenia! Veď to je tak jednoduché. Dar, kto prijíma dary, zaslepí to jeho jasnozrivosť a prekrúti slová spravodlivosti. A tam, kde niet slov spravodlivosti, potom dochádza k zdeformovanému žitiu a výsledok je, že utláčame jedni druhých.
Citujem Levitikus, 19. kapitolu: "Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho. Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána."
Koľko tu na Slovensku je prípadov, že niekto zamestná, nejaký obchodník alebo mäsiar, alebo atď., môžme pokračovať, zamestná nejakú mladú pracovnú silu, nejakého chalaniska alebo proste nezamestnaného človeka, ktorý chce živiť svoju rodinu. Týždeň si ho tam nechá na skúšobnú dobu a potom ho vyrazí a nikdy mu ten týždeň nezaplatí a takto má 30 ľudí za sebou. Priatelia, toto nie je v poriadku.
Ja som presvedčený, že tu musíme napraviť ten vnútorný princíp, ktorým je to, aby sme zrušili to vyhlásené pravidlo, že okradnúť národ bolo možné a že to teda prešlo, že to už patrí minulosti, že to je tak. Nie! Vláda by sa mala ospravedlniť a povedať - a táto vláda má teraz jedinečnú šancu zmeniť zlý duchovný princíp v tejto krajine, aby mohla získať tento národ k tomu, aby prestal prijímať ten jed, ktorý nám natiekol do hláv, aby sa ľudia zbavili toho divného duchovného dedičstva minulosti - a jednoducho ospravedlniť sa, ospravedlniť sa a povedať, že toto bolo zlé zneužitie moci a že my chceme vládnuť tak, aby sme vychádzali svojim ľuďom, svojmu národu, svojej krajine v ústrety, aby sme spoločne budovali našu vlasť ku krásnym budúcim obzorom a aby to neznelo žiadnym spôsobom sprofanovane ani idealisticky, ale naozaj pravdivo. Je takéto niečo možné alebo je to nejaký idealizmus?
Ja som presvedčený, že vy to máte v rukách, kolegovia zo SMER-u. Tu naozaj už táto bizarná, ironická, paradoxná, priam sarkastická situácia v tejto krajine už nemusí viac existovať. Vy jednoducho schválite zákon, ktorého dodržiavanie budete vyžadovať, nedodržiavanie trestať a naša krajina sa bude mať lepšie. To je tak jednoduché. Ako je vlastne možné, keď všetko je vo vašich rukách, všetky úrady, všetky vysokopostavené posty, riaditelia, manažéri, vy máte na všetko dosah, zákony, uskutočňovanie zákonov. Zdá sa, že aj súdna moc vám rada vychádza v ústrety. Potom by táto krajina mala prosperovať.
Tak ja vás prosím, povzbudzujem, podnecujem, vyzývam, aby ste urobili Slovensko krásnou krajinou, ktorá ctí právo, kde je to právo vymožiteľné, lebo to, pán premiér, bol váš program vo vašich minulých obdobiach, kedy ste vládli. Ste hovorili, že vymožiteľnosť práva, to bola takmer základná téza, s ktorou ste kandidovali na premiéra, pán premiér Fico, že vy tú vymožiteľnosť práva chcete presadiť na Slovensku. Je nemožné, aby po tomto volebnom období zostalo právo nevymožiteľné na Slovensku. To už nemôžte, to už nemôžte obísť. Vy nemáte žiadnu inú šancu, len to naozaj dokázať, ukázať a uskutočniť. A ja sa na to veľmi teším a myslím si, že národ vám bude vďačný a v budúcich voľbách vás určite zvolí ako najčestnejšiu vládu, ktorá tu kedy bola. Pretože prvýkrát máte možnosť preukázať, že keď je všetko vo vašich rukách, všetky zákony aj ich uskutočňovanie je vo vašich rukách, potom sa vlastne vládne dobre. Takže na to čakáme, lebo to nám treba.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán poslanec Škripek, dajte pánovi poslancovi čas. Dve minúty, nech sa páči.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Jasné, nech sa páči... Kľudne. Tak? Dobre.
Ja len znovu chcem povedať, že je dobré, že môžme hovoriť na túto tému, a myslím si, že by, teda očakával by som, že tu budú naozaj sedieť mnohí poslanci a vyjadrovať sa k tomu, čím naša krajina skutočne trpí.
Takže aj ja musím povedať, že si veľmi vážim predložený zákon a ďakujem, Jofo, že vieš povedať veci jasne a spôsobom, ktorý do nich naozaj môže dať nahliadnuť, i keď musím sa zamýšľať nad tým, že ku komu to teraz hovoríme. Že tie prázdne lavice hovoria za seba, že tí naši hostia, ako si ich privítal na začiatku, z balkóna, že si musia povedať, že je to dosť trápne.
Je mi to veľmi ľúto, mňa veľmi vystrašuje tamtá bledofialová bankovka, ktorú sme vyrobili ako 500 mil. stratených peňazí ročne. Ja myslím, že to naozaj stojí za to. Tak potom aj nerozumiem, pán kolega Gál, že vás to tak nejak možno trošku rozčuľuje, že k tomu rozprávame toľko, ako neviem vás pochopiť. Sa mi zdalo, že to tak trošku negatívne beriete, že proste rozprávame na túto tému, že to je nejaké dlhé alebo tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, máte reagovať na predrečníka, nie na faktickú poznámku pána poslanca.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcou.) Áno, mám reagovať na pána Viskupiča, hej.
Tak chcel som jednoducho povedať, že si myslím, že som to tu započul, pán Gál, ale, pardon, zamotal som sa. (Povedané s úsmevom.)
Ďakujem za to zdôraznenie kolegovi Viskupičovi, že je dobré, keď pán Mičovský prišiel s touto agendou protikorupčnou do parlamentu, a preto ju tu podáva a dlhodobo na tom pracuje, aby tu mohla byť predložená, a preto to všetci robíme, aby sme to naozaj zdôraznili. Táto krajina to potrebuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež chcem poďakovať kolegovi Kvasničkovi za návrh na zmenu názvu, a to vyslovene pre tú, ten pohľad, že je treba sa pozerať inak. Tá rodová rovnosť, nie je to správny termín. Mne sa tak zdá, že my tu, neviem, snáď to vidíte inak, ale preberáme z Bruselu, z Európskej únie všetky veci, ktoré tam proste povedia, tak my tu hneď sa s nimi začneme zaoberať, lebo to treba. Ale toto si zasluhuje širokú diskusiu preto, aby sme nedošli do slepých uličiek, do takých, do ktorých v zahraničí už prišli.
Ak by sme chceli tvrdiť, a táto ideológia rodovej rovnosti vedie k tomu, že tá naša identita, ktorá je v skutočnosti daná pohlavím, že sa v skutočnosti, je fakultatívna, že si ju môžeme vyberať, tak potom dôjde k tomu, že naozaj potom je všetko také rovnaké. A nevyhnutne to vedie k tomu, že osoby rovnakého pohlavia majú uzavrieť manželstvo presne v tom slova zmysle, ako to manželstvo existuje medzi mužom a ženou. Takže taký príklad máme momentálne z Francúzska, kde všetci vieme, že to vyvolalo obrovský spoločenský pohyb, demonštrácie, výtržnosti a jednoducho škaredé prejavy, ktoré v usporiadanej a zdravej spoločnosti nie sú potrebné.
Viete, že v britskom parlamente sa vyjadril pán premiér Cameron voči africkým krajinám, že ak budú, že im odmietnu ekonomickú pomoc, keď nezabezpečia homosexuálnym osobám rovnaké práva ako ostatným? V Nórsku ukončilo svoju činnosť Centrum rodovej ideológie, pretože nórska vláda zastavila financovanie tejto inštitúcie z dôvodu nedostatočných vedeckých poznatkov. A takýchto príkladov je viacej. Mne sa zdá, že táto téma si zasluhuje širšiu diskusiu a lepšie sa na to pozrieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nemám viac čo dodať, tak jedine pán Blaha. Viete, to je celý ten rozdiel, že to, čo som povedal, zobrať úplne vážne na Slovensku a v srdci toho jednotlivca, to znamená, s dôsledkami uskutočniť úctu k blížnemu a nezdierať ho, a ten dotyčný zamestnávateľ sa bude snažiť tak pracovať, že nebude kradnúť a podvádzať. Lebo na Slovensku to vyzerá tak, že firemník alebo živnostník, alebo podnikateľ bude čo najviac zdierať zamestnancov a čo najviac okrádať štát. Čiže ten okráda aj zamestnancov, aj štát. A zamestnanci podvádzajú zamestnávateľa a unikajú pred každým poplatkom, ktorým sa len dá.
Proste na tomto Slovensku sa všetci navzájom podvádzame a výsledok je ten, že ak sa niekomu podarí podnikať v medzeriach zákona, tak najlepšie na svete. Jednoducho, ak my tu nechápeme, že máme túto krajinu pozdvihnúť, mať k sebe navzájom úctu a vidieť niečo, čo sa volá vlasť, krajina, domovina, ja viem, že toto vyznieva idealisticky, ale stačila by úplná reálna, absolútne na dne srdca čestnosť každého jednotlivca, a to je to, čo dávajú kresťanský idealizmus a ideály a skutočne, že to je kresťanské učenie jednotlivcovi. Ja takých podnikateľov poznám.
Pán Blaha, ja si myslím, že si spomeniete, pred pár rokmi aj naše denníky priniesli, priniesli správu o tom, ako bol ocenený jeden bankár v nejakej rozvojovej krajine, pretože on práve pre takúto vieru bol schopný požičiavať peniaze najchudobnejším ľuďom len preto, že videl, ako ich to môže rozvíjať. A dosiahol ohromný úspech a zmenu v krajine a v životoch tých ľudí.
Tak to je to, čo som myslel. Myslím to úplne vážne. Ale inak to nejde.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, milí kolegovia, nepoviem veľa odborných slov ku zamestnanosti, ale prinášam teraz pohľad, ktorý tu nezaznel, kolegovia.
Máme tu nezamestnanosť a hrozné čísla. Na druhej strane tu viackrát zaznelo z úst povolanejších a schopnejších a rozhľadenejších v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti, že máme tu aj veľa práce. Zaznelo, že máme na Slovensku mnoho nespracovaného dreva, že je tu odpadové hospodárstvo, kde treba pracovať, že pracovať treba v poľnohospodárstve, v živočíšnej výrobe, že práca tu je a predsa tu je armáda nezamestnaných ľudí, ktorí strácajú aj pracovné návyky. Na druhej strane musíme povedať fakt, že v sektoroch, čo by mali byť zaplatené na Slovensku, je nízka mzda. Taká nízka mzda, že mnohí za ňu nechcú pracovať. A mne sa zdá, že my sme tu aj v niektorých slepých uličkách.
Ja sa na to pozriem pohľadom nejakého mladého človeka. Nie jeden si povie, že za 300 euro pracovať nepôjde, radšej si zoberie nejakú dávku, takú sociálnu alebo v nezamestnanosti, alebo nejakú, a pôjde ešte načierno pracovať, pretože to momentálne je aj možné, pozháňa si nejaké brigády, urobí veci, ktoré jednoducho, ako tak poviem, sú načierno. Toto však poskytne aj priestor pre veľkú korupciu a vydieranie.
Ja som počul už o zamestnávateľoch, ktorí jednoducho si naozaj môžu škaredým spôsobom vyberať a budú zdierať a za tých pár euro sa budú chovať naozaj spupne.
Výsledkom je, že mnoho ľudí, mladých ľudí, ani pracovať poriadne nechce. Už tu zaznel názor, a myslím, že je pravdivý, že mnohí pôjdu ešte viacej študovať s predstavou v budúcnosti nejakej takej, alebo s predstavou, že o to neskorej pôjdem pracovať, lebo sa mi ešte nechce pracovať, budem ešte niekoľko rokov študovať. Ale chýbajú nám skutočne zruční remeselníci, ľudia, ktorí by mohli a mali prinášať dobrú a kvalitnú prácu, ale pretože nám tu chýbajú, lebo v podstate nechcú možno fyzicky pracovať, tak vznikne tu mnoho nekvalitných firiem, ktoré tu vedia aj vyrásť ako huby po daždi, postavia nám bytovky, domy, všelijaké stavby a zakrátko, ako pominie záručná doba na tú stavbu a na ich prácu, tak to splesnivie, kdečo sa tam pokazí, a tí, mladá rodina, ktorá za to veľa zaplatila, bude len nadávať, že čo to tu máme za krajinu.
No ja myslím, že je to nejaké bludisko.
A jedno slovo, ktoré tu nezaznelo dodnes alebo doteraz, je nespravodlivá mzda. Nuž a mne sa zdá, že je to tak. Naozaj na Slovensku máme nízke mzdy a tuto nejako očakávame, že za nízke mzdy budú ľudia kvalifikovane pracovať. Výsledok je aj taký, že množstvo ľudí nám proste utečie. Už sme počuli ten výraz "únik mozgov", mnoho kvalitných ľudí proste utečie z tejto krajiny a pôjde pracovať niekde inde, kde zaplatení budú. Niektorí tam zostanú len pár rokov a vrátia sa, ale mnohí nám tam ostanú a nevrátia sa. A keď odtiaľto utečú, tak tam aj za brigádnu prácu a nekvalifikovanú prácu dostanú veľa, ak trošku budú šetriť, tak si to aj vedia odložiť, ale za kvalifikovanú prácu dostanú veľmi veľa. Tam zarobia. A tak u nás zostáva nekvalita alebo ľudia, ktorí nadávajú, hnevajú sa, rozčuľujú sa a majú pocit, že sú zdieraní. A oni v skutočnosti aj mnohými zamestnávateľmi zdieraní sú, pretože jednoducho tak sa to tu nejako medzi nami nastavilo.
Ďalší pohľad je ten, že u nás klesá produkcia. My nevieme vytvoriť ten zdravý kolobeh, nevieme zdravo motivovať. Ja za chvíľku poviem, čo to je podľa môjho pohľadu, a tak tu nastane aj mnoho nekvalitnej výroby a namiesto, prepáčte, nekvalitného dovozu a namiesto kvalitnej výroby dovážame veci, ktoré ani nie sú dobré a hlavne sú zo zahraničia. Takže mladí ľudia nechcú byť remeselne vyučení, nakoniec mnohí ani nevedia poriadne pracovať, len by chceli zarobiť 1 000 euro, ale nevedia si predstaviť, čo je to odviesť tú prácu za 1 000 euro, čo je to naozaj makať a tak pracovať, aby som si to zaslúžil vlastnými rukami. Mnohí majú tú predstavu, radšej pôjdem študovať gympel, lebo potom z gympla môžem na vysokú, tam získam nejaký šikovný titul v nejakej nepotrebnej profesii, máme tu manažérov, IT-čkárov, všetkých možných máme, ale remeselníkov nemáme a hlavne kvalitných, charakterových ľudí nemáme. Výsledok je ten, že oni čakajú, že budú zaplatení, ale viackrát to tu zaznelo od viacerých kolegov, že máme tu množstvo armády ľudí, ktorí vyštudovali odbory, ktoré nepotrebujeme. A tak máme problémik. Normálny kvalifikovaný elektrikár má problém uživiť svoju rodinu.
A je to naozaj začarovaný kruh. Lebo aj tí, ktorí si objednali jeho prácu, ho neraz nevedia poriadne zaplatiť a takto to stále ide dokola.
Nuž a ja tu naozaj vidím to, čo sa volá nespravodlivá mzda alebo zadržiavanie mzdy. V Biblii sa to volá donebavolajúci hriech a je to niečo, čo neprinesie pre krajinu dobro. To zasa biblicky, neprinesie to požehnanie, ale civilne, to našej krajine neprinesie dobro. Tu je len akési vzájomné dobiehanie sa. Mne sa zdá, že sú tu tí, ktorí zdierajú, a sú tu tí, ktorí sa snažia unikať. A tak podnikatelia sa snažia mať veľký zisk tým, že dajú nízke mzdy a zdierajú zamestnancov, a tí zamestnanci sa zasa snažia unikať tým zamestnávateľom a nepracovať, len klamať.
Tuto kolega Hlina mi povedal dokonca príklad, že, že on stretol vo svojom pracovnom kolektíve, že bolo priam hrdinstvom, že kto z jeho zamestnancov ho viacej oklamal. Hrdinstvo medzi tými zamestnancami. A že keď ho odhalil, tak ten človek bol hrdina, že to nebol morálne odsúdený človek ostatnými, že, naopak, že oni ešte hovorili, že jaký bol šikovný, že zamestnávateľa okradol.
Lenže aj zamestnávatelia majú taký princíp, že, oj, nedám im tie peniaze, naopak, budem tlačiť tú mzdu nižšie a nižšie. On tiež si hovorí, to bude drahé dať im.
Lenže, priatelia, my sa musíme na to pozerať inak a tento pohľad ako keby slovenskí ľudia nemali. My musíme dať spravodlivú mzdu. My musíme dať takú mzdu, ktorá sa pozerá aj na dobro blížneho. Veď ako je možné, aby sme všetci rešpektovali alebo akceptovali, nie rešpektovali, akceptovali ten, ten podľa mňa hrozivý príklad sprednedávna a z nejakého mesta, prepáčte, ja som aj zabudol, aké mesto to bolo na Slovensku, kde šičky v nejakom podniku dostávali nejakú hrozne nízku mzdu, neviem, či 240 euro za mesiac práce, a ešte ten, zdá sa mi, že to už bol zahraničný majiteľ, čo to odkúpil, celé mesiace im nevyplácal tú mzdu. A ja som sa tak trošku na to, som zazeral na to, že ten prípad nakoniec vyriešil, zdá sa mi, že pán premiér s tým, že išiel teda tam, riešil tú situáciu a dal to z rezervy premiéra? Mne sa zdá, že keď to poviem totálne nasurovo, tak mali skonfiškovať toho, toho majiteľa a mali vyplatiť tie ženské a mali im ešte dať odmeny za to, že to vôbec vydržali, mali im dať úroky za zadržanú mzdu. Veď ako je možné, aby sme akceptovali, že škaredým spôsobom sa správa ten zamestnávateľ k našim ľuďom?!
Poznám iný prípad z Partizánskeho, tiež sa mi zdá, že je to zahraničný majiteľ, kúpil, kúpil tú výrobňu topánok. Tie ženy tam pracujú, majú dopichané ruky a on si vyberá tie, ktoré sú ochotné za najnižšiu mzdu tam ísť pracovať na mesiac. Ale veď ako sa dá prijať 240-eurová výplata za mesiac? Ľudia, veď to je nespravodlivé medzi nami! Veď to je niečo... Na to sú inšpektoráty práce, ja ale teraz poukazujem na ten morálny pohľad, že my to tu akceptujeme!
Viete, jeden český film nedávno bol v kinách a volal sa "Musíme si pomáhat". Priatelia, je také niečo na Slovensku vôbec reálne, alebo je to úplný idealizmus, aby sme hľadeli na dobro blížneho a chceli aj podporovať niekoho? Že keď zamestnám chlapa, ktorý má doma deti... Zrovna teraz je v novinách prípad, že keď zamestnám chlapa, čo má deti, tak chcem mu dať takú výplatu, aby oni mohli z toho vyjsť, a nie aby bolo bohatstvom tých, ktorí zamestnávajú to, že vďaka nízkym mzdám a zdieraniu svojich zamestnancov oni majú lepšiu dovolenku alebo lepšie autá. Mne sa zdá, že aj v tom prípade tých šičiek tam zamestnávateľ prišiel na dosť drahom aute. Viete, to je hrubosť!
A anglická kráľovná, keď bol prvý rok krízy, nariadila svojim vnukom, že sa nemôžu tak dobre a takým hýrením zabávať ako predošlé roky. Viete, to je morálny postoj. Že im povedala, chlapi, musíte byť skromnejší. Aj keď ani jedna libra im nebude chýbať kvôli tejto kríze. Ale to sa volá solidárnosť.
Takže výsledok je aký u nás? Prebujnelá administratíva napríklad. Sú tu všelijaké call centrá, kde pracujú ľudia za pár euro, 12 hodín telefonujú, ponúkajú tovar, sú tu z toho zničení ľudia, tí si nevedia poriadne ani našetriť. A tak sa mladý muž radšej ani neožení, on povie, že to sa nedá. Priatelia, my ideme z problému do problému, to je taká špirála. Tak keď sa nebudú nám ženiť a vydávať, nezaložia si rodiny, pretože nemajú z čoho žiť, tak sa obrátia trebárs na nebankovky, budú sa zdlžovať. Kolegovia, kam to vedie?
Na Slovensku je podľa mňa aj dehonestujúca cena práce. Ako to je možné? V našej vlasti, čím to stále je, že ľudia, ktorí dávajú tejto krajine nejaké pozdvihnutie, niečo, čo by ju malo rozvíjať, sú stále podhodnotení a stále nedocenení, ale aj neocenení. My tu nevieme si navzájom ani poďakovať a pozdvihnúť niekoho a poukázať na neho. Mne sa zdá, že učitelia sú tu nedocenení a neocenení. Profesori, historici, lekári, sestry, ošetrovateľky, sociálni pracovníci, áno, toto sú ľudia, ktorí budujú národ.
A ja som žil v zahraničí jeden krátky čas a poviem vám, že sociálni pracovníci tam majú vysoký kredit, vysoký, vysoký, vysoký kredit a vysoké platy. Cenia si ich ľudia. A nie u nás. U nás som videl sociálnych pracovníkov ako pomaly nejakých, že hodím za nimi rukou.
Ja tu mám taký citátik: "Spravodlivá mzda je oprávneným ovocím práce. Odopierať ju alebo zadržiavať môže byť veľkou nespravodlivosťou. Pri posúdení spravodlivej odmeny za prácu treba brať do úvahy potreby a zároveň prínos každého."
Citát: "Prácu treba odmeniť tak, aby sa človekovi a jeho rodinným príslušníkom poskytli prostriedky na dôstojné rozvíjanie materiálneho, spoločenského, kultúrneho, duchovného života, majúc na zreteli službu a produktivitu každého jednotlivca, ako aj situáciu podnikov a spoločné dobro."
Kolegovia, toto sa volá láska k blížnemu a úcta k človeku. Mne sa zdá, že v našej krajine to proste chýba.
A aj v tejto debate ja neviem povedať k tým problémom, ako to je profesne, ale mne sa nepáči ani to, že tu v jednom kuse zhadzujeme jedna strana druhú stranu a nadávame si a akoby mi tu chýbala schopnosť spolupracovať. Zdá sa mi, že takto nikam nevieme prísť.
A naozaj podstatou je chýbajúca morálna hodnota, morálna, morálny základ. Ak ten sme zrušili, tak potom naozaj tu môžeme stúpať po chrbtoch druhých, dupať po chrbtoch chudobných, bohatí sa nám prešmyknú, nikto nebude potrestaný, peniaze uniknú.
Viete, je to naozaj čudné, keď som sa opýtal nášho právnika, že čím to je, že niekto tu môže podnikať tri roky, nezaplatí ix faktúr, ix daní, potom to hodí do krachu a založí si druhú firmu? A ďalej podniká? Ako je to možné, že nie je postihnutý ten človek a nie je mu zabránené podnikať ďalej?! Ja na to nemám odpoveď, lebo môj právnik, náš právnik mi povedal: Joooj, to je taký zložitý problém, že výsledkom je to, že my to tu rešpektujeme na Slovensku. Ale sú štáty, kde 5 rokov nemôže takýto podnikateľ podnikať. Nie je to tak jednoduchý recept, ktorý by pomohol tejto krajine?
Viete, lebo mám kamaráta, ktorý má malú, malé stavebninky, a jeho iný partner alebo kolega podnikateľ mu nezaplatil množstvo peňazí. Pri každom stretnutí mu hovorí, však ja ti zaplatím, ja ti zaplatím, firmu medzitým hodil do krachu a jazdí mu pred jeho vlastným domom, pred jeho očami na novom luxusnom aute. A toto je možné u nás na Slovensku.
Ja myslím, že niečo ako základná úcta k morálke nám tu chýba. Takže aj to patrí do tejto debaty o nezamestnanosti.
Ďakujem, že ste si to vypočuli.