Videokanál poslanca

Áno. Juraj, ja ti ďakujem, že si mi to takto zhodnotil, teraz už som hovoril tak radikálne. A som aj radikálny človek. Len ja mám dojem, že vy nechcete tie zlé veci vidieť, veď ja citujem fakty. A to sa nestalo, že niekto si vyňuchal niekde na internete, že tuto býva homosexuál, idem ho zbiť a na základe toho ho ten homosexuál udal, toho heterosexuála. Chápeš, tu je už narúšaný normálny chod spoločnosti. Tu sa stavia jedna skupina proti druhej a to tá maličká, ohromne menšia, ktorá má inak zameranú sexualitu.
Do viacerých krajinách sveta dokázala, my nevieme z akého dôvodu, ako sa im to podarilo, vytvoriť zákony, ktoré prinucujú heterosexuálnych ľudí, aby zdrvujúcim spôsobom museli chtiac-nechtiac, aj keď to nechcú, rešpektovať to, čo nechcú, zo strany homosexuálnej menšiny alebo malej skupiny ľudí. A keď toto poviem, tak to nazvete niečím, tak si to povedal, že na jednej strane podávam ruku a na druhej, ani neviem, čo si vlastne povedal, že čo ja viem, že buchnem im po tej ruke. Hej, tak to nejako vyjadrím.
Ja som vám včera aj dnes len zopakoval, že je neprirodzené tvoriť zákony znásilneným spôsobom.
Hovoríte stále tie pekné veci, chceme im pomôcť, ale ja stále hovorím, ale veď ich tolerujme, vyjadrujme úctu týmto ľuďom a nesnažme sa, vy hovoríte, sú vytlačení, my musíme nejak im dať zákony a ja vám stále poukazujem na to, kam to viedlo v iných krajinách. Jednoducho preto tvrdím, že my si tu nerozumieme proste. Každý uvádza iné veci a proste nevieme, a hovoríte, že chcete im dať úctu papierom? Veď teraz si zas zároveň povedal, Juraj, že to vlastne tým papierom nejde, že to trvá vývojom. A ja stále hovorím, že pracujme na zrušení predsudkov, ale nie na zmene zákonov, ktoré budú zatvárať heterosexuálov.

Ďakujem pekne. Kolegovia, ja myslím, že my tu proste máme veľký problém, a to je výklad pojmov. To je všetko. Proste každý, každý tento tábor vychádza z úplne iných pojmov a tie vychádzajú z toho, čo som tu včera vysvetľoval, kde sa vlastne berie naša schopnosť tvoriť legislatívu. Tu som včera vysvetľoval, že to je prirodzený, vnútorný morálny zákon, ktorý v sebe máme. Naznačil som, alebo teda aj som jasne ukázal, že on sa odvíja od toho zjaveného zákona, ktorý máme, ale bol som ochotný to odstrihnúť a povedať, že nebudeme to tým argumentovať a hovoriť, že na základe tohto staviame, pretože my v sebe cítime všetci, ktoré veci sú normálne a prirodzené. Vieme, že sa nesmie vraždiť alebo že keď je tu vražda, tak je trestná. Vieme, že sa nemôže klamať, podvádzať, že sa nemôže kradnúť. A takisto vieme, že k sebe patrí muž a žena ako manžel a manželka a že nevernosť je nežiaduca. Toto všetko proste v sebe prirodzene chápeme a vnímame.
Takto som to včera vysvetlil. A odtiaľto sa berie naše právo tvoriť legislatívu a my nemôžeme to jednoducho takto skrútiť, vytrhnúť odtiaľto, z tohto prístroja, len ten reproduktor a povedať, že aj tak bude fungovať, len bude fungovať inak, lebo ja to chcem. Tak z tohto vychádza ten pohľad, že proste môžeme si stanoviť legislatívu hocijako inak a len tak, lebo sa nám to tak chce. A odôvodňujeme to tým, že títo ľudia, ktorí pociťujú inak smerovanú sexualitu, tak jednoducho, že toto je to ich najvyššie právo takto to robiť. Priatelia, jednoducho si nerozumieme vo výklade týchto pojmov.
Priatelia, mne sa naozaj páči ten príklad, že ak má niekto silné dioptrie, nemôže byť rušňovodičom. A nie je diskriminovaný tento človek. Tento človek proste nemôže a nemôže si žiadať na to žiadne práva a nemôžeme mu dať takéto čočky, aby mohol byť tým rušňovodičom. To proste nejde.
Druhá vec je tá, že dejiny, alebo poviem takýto dôležitý výrok, dejiny dokazujú, že každý čin jednotlivca, a dejiny to dokazujú, nie naša rozprava teraz tu, každý čin jednotlivca, skupiny aj národa prinesie vždy svoje ovocie: kto čo seje, to bude žať. Je to tak. Čo si zasejeme, to budeme žať. Ja som včera hovoril, že tento dvadsaťpäťročný pokus jednoducho nechajme dobehnúť v iných krajinách, pozrieme sa, ako to funguje.
Ja by som si dovolil povedať, že príčiny tej poškodenej homosexuality sú rôzne a jednoducho my musíme vedieť, že je to aj dôležitá vec, a to je tlak skupiny. To, čo sa šíri v prostredí, ak tomu budeme dávať nejaký konkrétny priestor a stále väčší, tak množstvo ľudí, detí sa nechá takýmto spôsobom tlačiť. Neviem, či som to včera povedal, ak nie, tento prípad je extrémny, ja to poviem ešte raz. Zavolali mi známi tri dni dozadu z jednej školy, kde na toaletách našli dvoch chlapcov, ktorí jednoducho robili interkurz do análneho otvoru, prepáčte, štrnásťroční chlapci. Viete, prečo to robili, keď sa ich pýtali? Pýtali sa ich, či pociťujú takéto sklony. Povedali, že nie. A výsledok bol taký, že povedali, že sme to chceli vyskúšať, lebo sa o tom teraz veľa hovorí. Dokonca zistili, že jeden druhému zaplatil za to 20 eur. Priatelia, tak toto je vplyv toho, že budeme propagovať tento spôsob skúšania sexuality. A toto nie je niečo, čo reálne tým chlapcom naozaj mohlo priniesť niečo dobré.
Viete, včera som tu vymenoval niekoľko tých prejavov zo zahraničia. Skupina LGBT, ktorá je na Slovensku, naozaj má vo svojom letáčku hrdo uvedené, čo chcú dosiahnuť pod pojmom úplné zrovnoprávnenie: "Verejne a nekompromisne chceme uzatvárať manželstvá s neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, nediskriminujúci prístup k osvojeniu dieťaťa, darcovstvo krvi, služba asistovanej reprodukcie."
Priatelia, veď to vôbec nie je skrytý cieľ. A preto ja sa pýtam alebo poukazujem na tie ostatné dopady v zahraničí. Množstvo netolerancie, ktoré je jednoducho postavené na zákonoch, ktoré boli takýmto spôsobom, keď tu stále hovoríme, vy hovoríte, ako vám je ľúto týchto ľudí, že oni nemôžu mať také a onaké práva, a ja vám môžem znovu len zopakovať množstvá totálne netolerantných prejavov zo zahraničia.
V Nemecku sú rodičia nútení nechať svoje deti vystavovať sexuálnej výchove v školách. Čiže musia sa na to pozerať, keď to odmietajú, aby deti, 3. - 4. ročník základnej školy, videli to, čo pre svoj kresťanský pohľad oni odmietajú, tak za to dostávajú pokuty. Čiže keď nechcú, aby to ich tie deti pozerali, a je už aj prípad väznenia za to, priatelia. Toto sú fakty. Hej. Včera som čítal: "Ak nemáte kladný postoj k pražskému Pride, budete, bude vám bránené v publikovaní svojich názorov," priatelia. To je tolerancia! Megaveľká!
Pojem manžel a manželka má byť zakázaný v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku. Španielskeho biskupa chcú stíhať za kázeň o homosexualite. Kde je tolerancia, prosím vás? Tak hovoríme tu o tolerancii. Ja som včera mnohokrát povedal, že tolerujme týchto ľudí, je tu sloboda a demokracia. Nikto vám nebráni, aby ste žili, ako chcete, ale rozdiel je v stavbe legislatívy.
Ďalej. Na svete sú kliniky, ktoré úspešne a dobre prinášajú homosexuálom pomoc pri liečbe, pretože sú ľudia, ktorí sa chcú homosexuality zbaviť. Avšak v kalifornskom senáte je pozmeňovací návrh, aby toto bolo zakázané, pretože je to porušovanie Charty práv dieťaťa, a zasa sa odvolávajú na iný zákon.
"Nútenie zverovať deti do opatery homopárom je proti svedomiu." Prosím vás, ako je možné, aby sme jednými právami, ktoré dáme jednej skupine, ktorá sa chce považovať za menšinovú, aby sme týmito právami rôznych skupín, ktorých opodstatnenosť je sporná, v konečnom dôsledku útočili na základné práva jednotlivca?! Takto sa stavia do konfliktu jedna skupina spoločnosti proti druhej. Toto je antidiskriminačná legislatíva? To je vtip! To nie je antidiskriminácia, toto je vtip!
Francúzska vláda, teraz som hovoril, chystá zákaz slov matka a otec, to, čo tu hovoril pán Matovič, to nie je vôbec žiadna sranda.
Takže ja navrhujem spoločenskú dohodu. Toto je sloboda konania. Nechajme týchto ľudí konať, ako chcú teda konať. V žiadnom prípad nemôžme dovoliť, aby boli urážaní. Oni majú slobodu, ale nebudeme chcieť a dovoľovať, aby svoj spôsob života vnucovali verejnosti a narúšali necudným spôsobom citlivý vývoj detí.
Prečo vaša homonetolerancia je megaveľká? Naozaj sú tu platné zákony v iných legislatívach, ktoré znásilňujú! Prepáčte, tak vy máte niečo poškodené, táto druhá skupina ľudí, alebo inak orientované a my sa s tým máme vyrovnávať? Prepáčte, to je čudné toto! Mne sa to naozaj zdá čudné. Tak kde je tu tolerancia? Však buďme k sebe tolerantní a rešpektujme sa navzájom!
Takže my sa máme správať s rešpektom, to je dôležité. To neznamená, že musím súhlasiť a schvaľovať ich presvedčenie a podporovať ich životný štýl. To je definícia tolerancie vo Websterovom slovníku, ktorý je všeobecne na svete prijatý ako výkladový slovník.
Filozof Chesterton povedal: "Môžeš oslobodiť", lebo oni naozaj chcú nejaké oslobodenie z niečoho, z čoho ich nikto nevytrhne. Oni to tvrdia, že to nechcú. Chápem, že je to pre mnohých citlivá otázka. Chesterton: "Môžeš oslobodiť veci od cudzích alebo náhodných zákonov, ale nie od ich prirodzených zákonov. Keď chceš, môžeš vyslobodiť tigra spoza mreží, ale nie od jeho pruhov. Neskúšaj ťavu oslobodiť od jej hrbu, ak nechceš riskovať, že ju zbavíš bremena jej vlastnej existencie."
A teraz vám uvediem z knihy, ktorú by som vám všetkým doporučil prečítať, pán Poliačik, myslím, že by vám pomohla, volá sa "Nová tolerancia". Zhodou okolností som mal tú česť ju predkladať a tam som sa dočítal, čo sa deje na základe podobne zavedených zákonov v zahraničí. Zamyslite sa so mnou, citujem: "Zamyslite sa so mnou nad prípadom dvoch malých chlapcov vo veku 5 a 8 rokov, ktorí sa ocitli uprostred škaredého sporu rodičov o ich opatrovanie. Ich matka sa ako kresťanka rozhodla rozviesť vo chvíli, keď jej manžel vyjadril túžbu podstúpiť preorientovanie pohlavia", pretože mal tú svoju nejakú špeciálnu, špeciálne zameranie. Takže ona sa rozhodla s ním rozviesť, sloboda, tak máme slobodu, tak sa môžeme dohodnúť.
"Inými slovami, on chcel podstúpiť chirurgickú operáciu, aby sa mohol stať "ženou" a žiť v praktizujúcom lesbickom vzťahu s inou ženou. Zároveň požadoval oboch chlapcov do svojho opatrovníctva. Kým začali prebiehať úradné procesy ohľadom opatrovníctva týchto chlapcov, ich otec už túto chirurgickú operáciu podstúpil, teda už bol žena a žil vo vzťahu s iným mužom, ktorý už bol tiež chirurgicky preorientovaný." Teda pôvodne to bola žena, ale už bol chirurgicky preorientovaný na muža.
"A s nimi ešte začal žiť tretí muž, ktorý sa iba obliekal ako žena. Vzťah tohto trojlístku nakoniec nepretrval a pôvodný otec chlapcov si nakoniec vzal svoju lesbickú partnerku. Úrad, ktorý sa daným prípadom zaoberal, sa postavil na stranu matky a zabránil pôvodnému otcovi", čo už dneska bola preoperovaná žena, "a jeho partnerom", čo bolo pôvodne muž preorientovaný na ženu a potom muž, ktorý sa obliekal ako žena, "a úrad im zabránil získať chlapcov do opatrovníctva. Bolo to však len dovtedy," čiže tí chlapci už boli zase v ďalších rukách medzitým, "kým prípad neprebral štátny odvolací súd, ktorý predchádzajúce nižšie rozhodnutie zrušil a rozhodol v prospech otca" a chlapci, zmagorení chudáci, zase išli napäť.
Prepáčte, k tomuto to vedie. Takéto prípady zmätené, keď nemáme jasno vo veciach, kam toto vedie, takýto spôsob tvorenia legislatívy, tak skončíme v zmätku. Ďakujem. Ja si nemyslím, že naša krajina to potrebuje.
Zároveň zdôrazňujem, že v žiadnom prípade sa nemôžeme z ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, vysmievať, akýmkoľvek spôsobom ich ponižovať a zároveň to neznamená, že budeme schvaľovať ich životný štýl a oni ho budú vnucovať nám na základe zákonov. Ďakujem, neprosím si to pre túto krajinu. Nepotrebujeme to. Som o tom presvedčený. Kolegovia, myslím si, že státisíce ľudí na Slovensku si to myslí.
A táto okrajová skupina ľudí, akýmkoľvek spôsobom im môžme vyjadriť úctu. A ja by som nakoniec navrhol, viete, čo urobme? Nech táto zákonodarná ustanovizeň vyjadrí pre týchto ľudí uznesením spoločným, že ľudia neheterosexuálnej orientácie, že im patrí úcta, že im patrí spoločenské uznanie, že im patrí podpora, že sa im nikto nemôže vysmievať. Lebo vy ste tu niekoľkokrát spomenuli, priatelia predkladatelia, že títo ľudia potrebujú získať dôstojnosť.
Juraj, ty si to teraz hovoril, Juraj, že vy im chcete papierom, zákonom zaručiť nejakú dôstojnosť?! Toto kde chcete zobrať, prosím vás? Ako sa zaručuje zákonom dôstojnosť? To nie je pravda.
Ale prosím, môžme im vyjadriť úctu a povedať: nikto sa vám nemá právo vysmievať. To je problém spoločnosti, ak sú tu spoločenské a náboženské predsudky, ale nie vášho zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Áno? Tak ďakujem. Ja normálne nadviažem, že nepovažujem ju za menšinu, ale, Jofo, reagujem teda na teba, ja hovorím, že my sa vlastne nevieme rozprávať a ani si nerozumieme, pretože tu každý pristupujeme úplne s iným výkladom pojmov, tých istých pojmov, a tak si nemôžeme rozumieť, tak je to aj s pánom Poliačikom. Toto je podľa mňa mätenie pojmov, nemyslím zámerné, ako nejaké že proste ako mútenie vody, len aby do toho nebolo vidno, ale že toto je zmätok v pojmoch a je to aj nový výklad pojmov.
Takže ja napríklad som presvedčený, že toto ani nie je menšina, pretože menšina je napríklad národnostná menšina. To nie je menšina. Takže... A zdôrazňujem, že my máme mať úctu k týmto ľuďom. Už som to povedal niekoľkokrát, majme úctu.
Ale pán Poliačik vysvetľuje, že načo je taká tolerancia, ktorú som ja povedal, že majme, ale Websterov slovník, a teraz to mätenie pojmov, ktoré som tu pred chvíľou spomínal, Websterov slovník, ktorý je všeobecne prijatý objektívnym slovníkom pre výklad pojmov, definuje slovo "tolerovať" ako "spoznať a rešpektovať presvedčenie iných ľudí, ich zvyky", a tak ďalej, čo všetko tam môžeme dať, "bez podieľania sa na nich a znášať alebo vychádzať s niečím, s niekým, kto nám čímsi vadí". To je tolerancia.
Lenže ak budeme všetci dávať pojmom nejaký iný, vlastný výklad, tak potom toto je zmätenie, toto je babylon, potom si nemôžeme rozumieť a potom sa na ničom nemôžeme dohodnúť.
Ja vám napríklad prečítam pohľad jedného pána z diskusie na internete: "Desím sa, do akej antidiskriminácie toto speje. V parlamente sa môže nadávať na hocičo, ale za krivé slovo na homosexuálov trestné oznámenie? Nie, takto to nepôjde. Kedysi som", no, to už môžem skončiť.
Takže tak, zmätenie pojmov.

Ďakujem pekne. No, ja som len zareagoval, kolega Poliačik, na to, čo si teda povedal, ako si ma tým totálne zaskočil. Zdá sa mi to ako úplne prekrútené, to priam poviem, že priamo si zaklamal o mojich výrokoch.
Ty si vykladal moje výroky a tie si vyhlásil za pravdu, ale nebolo to takto. Ja som si pozrel svoje, svoje rozprávanie v noci a toto bola priama lož proti mojim výrokom. Ja som naozaj hovoril, aby sme rešpektovali týchto ľudí, prejavili im úctu, nevysmievali sa z nich, nepoužívali spoločenské vtipy, ktoré, a sám vieš, že aj tu sa použili. Teba som práve označil, ja si myslím, ty si sa dehonestujúco zachoval voči nim. Aj keď ty obhajuješ, že teda im sa to zapáčilo niektorým, tak ja som ešte povedal, že to mi je aj ľúto, že majú tak málo seba takej úcty.
Ale ty si priamo povedal, že ja som voči nim teda buď urážlivý, alebo netolerantný. Opakovane zo včerajška hovorím: majme úctu, nesmieme sa vysmievať, je to netolerantné, je to škaredé, vedie to k zlým prejavom v spoločnosti, nemáme to robiť, ale zdôrazňujme slobodu v našej spoločnosti a neprezdôrazňujme, že poďme tejto menšine, onakej menšine a ďalším menšinám zdôrazňovať práva, aby tu nastala vojna jedných práv proti druhým. Pretože toto, opakujem, jak ste sa srdečne zasmiali v klube SaS, že toto je cesta do pekla, takýmto spôsobom to robiť. A vyvolávať vďaka právam, ktoré si tu uzákoníme, nenávisť jedných voči druhým, to je kriminalizácia spoločnosti, ktorú vy máte na svedomí. Opakujem, dávam vám päťku z PR. Aj vám SaS a vám homosexuálna loby, ktorá toto robíte na Slovensku, päťka z PR. Toto je úplne zlé, čo ste spravili.

Ďakujem za slovo. Ja zopakujem, jednoducho toto bol príjemný prednes, veľmi zodpovedne a dobre podané fakty, argumenty, pohľady a dovolím si len pridať sa k tomu, čo pán Kvasnička veľmi pekne a, zopakujem, tak prijateľným a dobrým spôsobom dokázal povedať aj také tie veľmi ťažko vyslovovateľné zobrazenia práve takých negatívnych prejavov, ktoré sa nanešťastie týkajú toho homosexuálneho spôsobu života. A zároveň tie zopakovanie, alebo teda predstavenie tých postáv umeleckého sveta, že tak často sa to týka ľudí.
A pripomenul by som jednu veľmi známu postavu, o ktorú sme prišli z tohoto mediálneho a šoubiznisu, sveta šoubiznisu, Fredyho Mercuryho, ktorý po dlhom čase normálneho heterosexuálneho spôsobu života došiel na to, že vlastne chce byť homosexuál. Podobne na to došiel aj ten známy spevák, jak sa volá?, som zabudol, John, John (reakcia z pléna), Elton John. Dlhodobo žil ako heterosexuál, neskôr došiel na to, že vlastne on je homosexuál. A Fredyho Mercuryho je mi úplne konkrétne ľúto, pretože to bol geniálny spevák a fantastické veci vedel poskladať, zložiť teda, zaspievať, predviesť a obohatiť tento svet a prišiel o život proste pre tú hnusnú chorobu, ktorá sa explicitne musí týkať ľudí, tak ťažko a vážne pohlavne promiskuitných, zvlášť ľudí homosexuálneho spôsobu života.
Takže ja opakovane ďakujem za veľmi kultivovaný, príjemný prednes a všetky tie fakty, ktoré ste dali dokopy, a som rád, že to zaznelo na tejto pôde.
Ďakujem.

Pozrite, kolegovia, ak toto tu chcem rozdiskutovať, tak zjavne vidíte, vy ste sa chytili proste takých viet a onakých viet, dali ste si ich do toho svojho kontextu porozumenia, a preto sa im nedá rozumieť.
Pán Droba, napríklad nevšimli ste si, že práve ja vyzývam k tolerantnosti a hovorím jasne, že žite podľa svojich predstáv? Ale vy tu hovoríte o legálne nových zákonoch. A toto nie je to, čo budeme proste definovať na základe toho, že to jedna skupina ľudí takto cíti, pretože z toho nevychádzame, že to takto cítime.
Po druhé, pán Sulík to tak krásne zosmiešnil, že, haha, dokonca chceme žiť šťastní. Však ja som tu práve hovoril, že, viete, ten istý filozof povedal, že všetko si môžeme dovoliť len nie všetko osoží. No ale ja viem, že váš pohľad ten liberálny, Sloboda a Solidarita, a tá liberálnosť práve z toho vychádza, že najlepšie je to, čo vyhovuje mne. Ale to nie je pravda pre celú spoločnosť, že najlepšie je to, čo práve mne vyhovuje. A preto som zdôrazňoval, že spoločnosť musí zdôrazňovať slobodu, a nie práva jedných proti druhým, že inak toto je cesta do pekla, priatelia, toto je cesta do spoločenských útokov, že budeme teraz definovať: „My máme takéto práva a my máme takéto práva.“ A zahraničie nám jasne ukazovalo, kam tento asi 25-ročný pokus registrovanými partnerstvami vedie. Je to možno 18-ročný pokus. On už má svoje výsledky. A ja vás povzbudím, aby počkali ešte 40 rokov, ako sa to vyvinie, nech potom vidíme, aké to má výsledky.
A vôbec k tomu, že takáto ťažká téma má byť rozdiskutovaná takýmto spôsobom. Tak si myslím, že to nejde proste. Na to potrebujeme ešte hlbšie fórum a ďaleko viacej to hľadať. Ale že si stanovíme nové zákony na základe toho, kto si čo ako zmyslí, tak to nepôjde určite.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažil som sa načrtnúť pohľad a zástoj, z ktorého vychádzame. Jednoducho to, že my sa tu nemôžeme v snemovni rozhodovať podľa toho, ako sa nám to práve teraz hodí, a že keď z niečoho vychádzame, tak vychádzame z prirodzeného morálneho zákona, ktorý máme vpísaný v našom vnútri. A iba som tým poukázal na to, že on korešponduje so zjaveným Božím zákonom, ktorý je zjavený v biblických knihách.
Ale to podstatné a najpodstatnejšie pre mňa, čo chcem adresovať našej krajine, je, že sa nemôžeme rozhodovať podľa toho, že niekoľko ľudí sa na niečo pozerá tak, že to pociťujú ako svoj veľký životný problém, a na základe toho chcú, aby sme legislatívne vytvorili nové zákony. Zdôraznil som, že ľudia, ktorí sa cítia v menšinovej skupine, a tou menšinovou skupinou sú, pretože prežívajú svoju pohlavnú identitu v odchýlke od tej všeobecnej normy, ktorou je drvivá heterosexuálna väčšina, sú mylne označovaní za štvorpercentnú skupinu. Tento údaj, 4 %, je z roku 1948. Zaviedol ho pán Kingsley, ktorý sa venoval výskumu včiel pôvodne a robil ho v Las Vegas, kde sa vôbec nemôžeme čudovať, že až 4 percentá ľudí sa tam vyskytovali, pretože Las Vegas je známe miesto, kde sa sústreďujú ľudia, ktorí majú aj dosť peňazí na to, aby sa zabávali, ktorí prešli rôznymi životnými snáď okolnosťami alebo rôznymi životnými problémami a cíteniami. A oni sami sa mu do toho výskumu hlásili. Takže ten jeho štvorpercentný výsledok vôbec nebol reprezentatívny, naopak, bol v podstate nejakým spôsobom nedobre urobený. Ale z roku, myslím, 1992 máme štatistiku, ktorá bola robená, ako vieme, ešte v Česko-Slovensku. A tam sa ukázalo, budem citovať z toho prieskumu, prepáčte, toto bolo, myslím, z roku 1995. Ale, znovu, toto sa ešte raz týkalo americkej populácie, že sa vyskytuje 2,8 % homosexuálnych alebo bisexuálnych mužov a 1,4 % homosexuálnych alebo bisexuálnych žien.
Na orientáciu, ako je to s výskytom homosexuality u nás v Slovenskej republike, však najlepšie môže poslúžiť výskum sexuálneho správania v Českej republike, to je Sexuální chování v ČR – situace a trendy, vydané v Prahe (portál 2001), podľa ktorého sa v roku 1998 prihlásilo k homosexuálnej orientácii iba 0,3 percenta mužov a 0,3 percenta žien, dve percentá mužov si nebolo istých a 3,1 percenta žien si nebolo istých. Takže nehovorme, prosím vás, už ten zbytočný výrok o 4 %, pretože je to údaj, ktorý je nepravdivý. A to bola naša prvá potýčka, že som povedal, že som stretol iba jedného takého. Ale chcel som tým povedať, že jednoznačne nevidíme také veľké zastúpenie, pretože by to znamenalo, 220 000 obyvateľov Slovenska by sa hlásilo k tejto komunite. Takže si myslím, že nie je to pravdivý údaj a nemáme tu takýto problém.
Vrátim sa k tomu, kde som skončil, že v našej krajine a takisto kdekoľvek jednoducho táto okrajová menšina ľudí existovala pravdepodobne vždy, akurát že sa museli viacej skrývať. A tvrdím, že práve v dnešnej dobe, ktorá im praje, sa skrývať nemusia. A my sme ochotní ich tolerovať. Dokonca my sme ochotní predsa im jasne povedať, a ja si to myslím, že v spoločnosti nemajú byť urážky na adresu týchto ľudí, že sa nemáme z nich vysmievať. Ale takisto je potrebné, aby táto komunita prezentovala svoje postoje niečím iným, než tým, že chcú robiť nejaký špecializovaný sex, lebo nezdá sa mi, že toto je normálne, čo by sme mali nejako preferovať na tejto menšine. Ja si myslím, že ak je to nejaký problém, ktorý ešte nie je ani dobre preskúmaný, je niekoľko príčin tých homosexuálnych prejavov, v drvivej väčšine sa hovorí o poruchách vo vzťahoch, o poruchách v prežívaní, o poruchách v ešte vnútromaternicovom vývoji u toho dieťaťa, jednoducho dochádza k narušeniu jeho pohlavnej identity alebo jeho psychosexuálneho zamerania, takže toto je potom vonkajší prejav, tak nehovorme, za každú cenu sa to bude hovoriť, že to je absolútne normálne. Problém je, čo z toho vyplýva, a to, čo z toho vidíme, že v zahraničí sa deje. A to je veľmi nepríjemné. A na to ja chcem poukázať. Takže túto tému spoločnosť už odtabuizováva. A práve teraz prebieha filmový festival Inakosť, na ktorom, ja musím osobne povedať, mi vadí, že tam sa podpisuje, že je to s podporou Úradu vlády, ministerstva kultúry, tamtoho, oného, hentoho. A tak by som chcel vedieť, prečo, priatelia, je to takýmto spôsobom podporované. Alebo je taká jedna organizácia, ktorá združuje homosexuálne orientované osoby. Tak sa dočítame, že dostávajú peniaze priamo z Úradu vlády, z rezervy premiéra tuším. Tak by som sa chcel opýtať: Prečo? Však podporte napríklad to Fórum života alebo podporte Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina alebo podporte organizáciu Stream.sk, kde sa venujú práci s opustenou mládežou alebo s ľuďmi, ktorí sa len tak túlajú po uliciach. Alebo podporme budovanie rodín, lepšie, rodín, ktoré majú problémy. Tak by som chcel vedieť, prečo to takto je. Takže to odtabuizovanie tu dneska máme. A my vieme rešpektovať týchto ľudí. A vďaka tomu vôbec nie sú žiadnym spôsobom perzekvovaní. Ale oni sa tu sami do tejto role stavajú. Ale tento zákon ponúka alebo vyžaduje registráciu existujúcich partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. A chcú štátom zaručované výhody. Priatelia, tak o tomto to je a moja otázka je: Prečo? My všetci máme rovnaké práva v tejto krajine, ale náš štát podporuje, podnecuje a zvýhodňuje manželstvá osôb opačného pohlavia. A, dá sa povedať, zvýhodňuje ich preto, aby mohli dobrým a budujúcim spôsobom vychovávať deti, to znamená splodiť ich, vychovať ich a urobiť ich prínosom pre našu krajinu. Takže tvrdím, že tento zákon, ktorý navrhujete, stavia registrované partnerstvá na roveň zákonom inštitucionalizovaného manželstva. A zároveň ich povyšuje nad akékoľvek iné partnerské vzťahy.
Rodina je vytvorená doslova rodičmi a deťmi. To je ten základný atribút rodiny. Rodina rodí deti. Toto je zmysel rodiny, ktorá vzniká. Takže každý zákonodarca musí rozumieť, že toto je rodina, my tomu takto rozumieme. A žiadnym spôsobom nemôžeme zákonom odstraňovať nejakú neúctu voči týmto ľuďom. Ak oni chcú si získať zákonom úctu, už som to tu povedal, je to nejaký čudný postoj alebo nejaká čudná požiadavka. Takže hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a poriadna výchova detí. Takže toto je najvýnimočnejšie na rodine. Toto je to, čo robí manželstvo muža a ženy jedinečným a prečo ho podporujeme. Takže vlastne možno by bolo treba ešte lepšie vysvetliť, prečo navrhujete tento zákon, ak je to len uzavretie partnerstva. A dokonca z neho vylučujete to, aby štát definoval, čo je to partnerstvo, pretože tam jasne hovoríte, že stačí, aby si dvaja partneri povedali u notára, že chcú byť spolu, tvoria proste pár a zasa inokedy, keď sa rozhodnú, ho netvoria, tak takisto pri notárovi si to tam overia a hotovo. Takže štát sa stáva štatistom, divákom a iba aplaudátorom toho, že dvaja sa takto rozhodli. A to je vlastne úplne jedno, ako sa rozhodli. A som uvádzal ten príklad z Brazílie. Tak tam sa štát stal štatistom toho, že sa tam rozhodli spolu žiť tri osoby rôzneho pohlavia, teda dve lesbické ženy a jeden muž. A rovnako by to mohlo byť osem ľudí alebo snáď nejaké skupinové manželstvo by mohli uzavrieť. Takže manželia majú povinnosť žiť spolu, byť si verní a dôkladne vychovávať svoje deti. To je v našom zákone o manželstve. Tento zákon o registrovanom partnerstve sa dotýka všetkých členov našej spoločnosti. Nedotýka sa len tých, ktorí žiadajú registrované partnerstvo. Toto by malo dopad a vážny dopad na všetkých ľudí v našej krajine a práve v tejto dobe, ktorá sproblematizovala rodiny a ktorá má zlý dopad na rodinné hodnoty. Stúpa tu rozvodovosť. A viacej a viacej detí vyrastá v neúplných rodinách práve preto, že tie dobré vzorce im tu začínajú chýbať. Správanie rodičov je istým spôsobom nezodpovedné, že sa tu vytráca správna zdravá výchova, že ľudia strácajú zdravú orientáciu v názoroch. A preto sa tu dejú všelijaké takéto zaujímavé excesy, že všetko možné by sme chceli uzákoňovať. Ja si myslím, že práve dnes je doba, aby sme podporovali... Vy tak milo na mňa pozeráte, kolega, že to je neuveriteľné. Takže práve toto je doba, aby sme zdravo a poriadne podporovali a udržiavali exkluzivitu rodinných vzťahov, pretože to je také dôležité. A tou rodinou myslím zväzok muža a ženy a detí, a to niekoľkých detí.
Takže registrovanými partnerstvami nemôžeme neprípustne zvýhodňovať jednu skupinu občanov proti druhým skupinám. Hej, to je zvýhodňovanie. Priatelia, my sme slobodná spoločnosť. To znamená, že v tejto slobodnej spoločnosti, a zdôrazňujem to niekoľkýkrát, aj ľudia inak orientovaní sexuálne môžu žiť, ako sa im páči. Nikto im to nezakazuje. Ale akonáhle začneme v tejto spoločnosti zdôrazňovať práva jedných proti druhým, tak nastúpime na cestu do pekla, do pekla bojov a vzájomných napádaní, pretože o chvíľku nám tu vyskočia ďalšie a ďalšie menšinové skupiny, ktoré budú hovoriť: „A my máme právo na toto a my máme právo na toto a my máme právo na tamto a my chceme ešte ďalšie právo.“ A my sa tu zbláznime z registrovania všetkých možných práv. Priatelia, na to, aby existoval pre nejaký druh medziľudských vzťahov nejaký alebo väčší rozsah práv a povinností než iné vzťahy, potom na to musíme nájsť primerané a rozumné vysvetlenie. Čiže na základe čoho chceme legislatívne uznať registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia? Na základe toho, že to teraz takto pociťuje táto menšinová skupina ľudí. Ale vychádzame jednoducho z toho, že takto to teraz vnímame. A to je to, čo som od začiatku hovoril, keď nám nie je jasné, na základe čoho sa rozhodujeme, tak potom musíme porušiť ten prirodzený morálny zákon, ktorý máme v sebe vpísaný a z ktorého tisícročia vychádzame. Opakujem, prvý zákon vydaný proti homosexuálnym partnerstvám vyšiel štyritisíc rokov dozadu. Teda tam sme prvý raz vyňuchali niekde v dokumentoch, ktoré sa nám zachovali zo staroveku, že už vtedy ľudia rozumeli, že to nie je správne. Takže musíme povedať, že, milí naši spoluobčania, nikto vám v tom nebráni, nikto sa z vás nemá vysmievať, nikto vás nemá žiadnym spôsobom ponižovať. Naopak, máme tu liberálny pohľad na to, takže vôbec to nie je nejaký za vlasy pritiahnutý pohľad. Štát jednoducho nemôže len tak povedať, že registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia do nášho právneho poriadku patrí. Nemôže to štát len tak jednoducho povedať. Toto nie je niečo, čo by malo byť len tak a bez problémov prijaté. Čiže nemôžeme prijať presadzovanie skupinových nárokov. A ľudia, ktorí sa právom zaoberajú, dobre rozumejú, o čo tu ide. Nemôžeme len tak prijať nejaké presadzovanie skupinových nárokov a požiadaviek. Jednoducho toto je prechod od slobôd k právam aj, zdôrazňujem, na nárokovanie si práv. Čiže my musíme povedať, že sme spoločnosťou, ktorá háji slobodu, a nie ktorá zdôrazňuje, na čo kto má právo a čo kto si chce nárokovať, pretože to tak cíti. A, ako som povedal, nemôžeme posadiť a korunovať moje ja, pretože ja to tak cítim a ja to tak chcem, a na základe toho tvoriť legislatívu. Ja si myslím, že toto je kultúrny zápas o podobu rodiny a ten sa odohral práve v kulisách tohto boja za práva rôznych kvázi rodinných spolužití, ktoré chcú používať tú ochrannú značku, ktorá sa volá manželstvo, a získať tieto benefity manželstva. Nie je to správne. A ja vyjadrujem, že toto je pohľad, ktorý nechcem podporiť ako poslanec Národnej rady. Tieto potreby, o ktorých ste tu hovorili ako navrhovatelia, sa dajú riešiť v oblasti občianskeho práva, osôb rovnakého pohlavia. Ale, opakujem, dôležitá je diskusia. A dôležité je, aby nikto nebol žiadnym spôsobom ponižovaný. Toto potrebujeme dodržať.
Ale ja som si dal vytlačiť množstvo rôznych publikovaných správ zo zahraničia, a to z krajín, kde sú registrované partnerstvá alebo niektoré také manželstvá, lebo len deväť krajín na celom svete zo 148 krajín sveta prijalo homosexuálne manželstvá. Niekoľko viac krajín prijalo aj homosexuálne partnerstvá. Ale len deväť krajín zo 148 súhlasí s tým, aby toto bolo legislatívne podchytené ako manželstvo. Austrálsky senát napríklad to dvakrát po sebe odmietol. Austrálska premiérka povedala otvorene: „Keď sa vám to nepáči, tak choďte žiť niekde inde.“ Ja si len myslím, že je dobré, že je taká otvorená a jasná, pretože ak by chcela vyvolávať nejaká menšina rozbroj v spoločnosti, tak potom treba veľmi jasne povedať, že nie je to správne, ako keď sa vám niečo nepáči.
Ale, priatelia, tak ako som to tu citoval, že za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS, ako to bolo publikované, tak si myslím, že práve táto skupina vytvára napätie v spoločnosti a že chce vytvárať kriminalizáciu a rozbroje. A toto je totálne o ničom, ak sa tu chceme začať naháňať do basy za názory, priatelia. Tolerancia znamená, že vy si o mne môžete povedať, čo chcete, a ja si o vás môžem tiež povedať, čo chcem. Takže ak si niekto povie, že sa mu nepáči moje náboženské presvedčenie, tak vám musím povedať, to je vaše právo, aby ste si to o mne povedali. A ja keď si poviem, že ja si myslím, že váš prejav nie je normálny, ale je odchylný alebo je menšinovým prejavom, ktorý nie je normálny, ako je ten prirodzený, tak vy musíte povedať: „Tak to je váš názor a ja ho budem rešpektovať.“ Takže budeme sa tu rešpektovať navzájom v tejto krajine alebo sa tu chceme kriminalizovať?
Takže tento hate speech, ktorý sa tu presadzuje. Takže v iných krajinách je zjavne viditeľný titulok: Homofóbiou môžu trpieť aj homosexuáli, dokonca aj strieľať po hetero. 28-ročný Virgínčan v štáte teda Virgínia bol zadržaný pre použitie strelnej zbrane, ktorou zranil ochrankárov vo vstupnej hale nejakej konzervatívnej organizácie, ktorá sa zaoberala podporou rodín, a to preto, že tam niekto kritizoval nejakú LGBT skupinu. Ďalej, Briti, to je ďalší článoček, bojujú za tradičné manželstvo. Ďalší článok je: Izraelský súd uznal dve lesbičky za biologické matky jedného dieťaťa. Ďalší článok je: v Spojenom kráľovstve majú byť pojmy manžel a manželka zakázané. Ďalší článok je: Študent žaluje školu, ktorá ho potrestala za jeho názor o homosexuáloch. Ďalší článok je: Španielskeho biskupa chcú stíhať za kázeň o homosexualite. Ďalší článok je: Dánsko núti cirkev vysluhovať homosexuálne manželstvá. A ďalší článok je: Britský podpredseda vlády núti cirkvi k sobášom gayov (pokuta 3 670 eur kresťanskému páru). Ďalší článok je: Nemáte kladný postoj k pražskému pridu? Podľa Českej televízie ste homofóbny a nemáte právo svoje názory publikovať. Priatelia, takto by som mohol pokračovať, pretože takých vecí je publikovaných veľa. Ďakujem pekne, ak homosexuálna komunita chce vyvolávať nenávisť v spoločnosti a nejakým spôsobom tlačiť do spoločnosti negativizmus. Organizácia QLF pod pojmom úplné zrovnoprávnenie rozumie „verejne a nekompromisne – ako prvé združenie na Slovensku – možnosť uzatvorenia manželstva aj neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, nediskriminujúci prístup k osvojeniu dieťaťa alebo detí, k darcovstvu krvi, k službám asistovanej reprodukcie, teda umelému oplodneniu, a náhradné rodičovstvo a tak ďalej. Je to zo zdroja www.qlf.sk/kto.sme/. Takže toto je samotný leták spoločnosti, ktorá tvrdí, že predstavuje toto hnutie menšinové, QLF. Takže, prepáčte, darcovstvo krvi. Ja som si vytiahol stránku organizácie, myslím, transfúznej nejakej organizácie alebo nejakej stanice. A tam je napísané, že odmietajú prijať krv od ľudí, ktorí praktizujú pohlavný styk medzi mužmi. A ja si myslím, že to je úplne zdravé. A je to v poriadku. Keďže lekári a odborníci povedia, že nemáme ohrozovať ľudí, ktorí môžu krvou prenášať pre zvýšené riziko spôsobu života, ktorý vedú, spôsobom pohlavného života, ktorý vedú, prenos chorôb, vážnych a ťažkých chorôb prenosných krvou, tak potom je to zdravé, aby sme ochraňovali ľudí pred týmto. Takže dovolil som si citovať len z letáčika tejto spoločnosti. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, čo som si dovolil? Nerozumel som tomu teraz. (Reakcia z pléna.) Okej, prepáčte, tak mne sa zdalo, že to som si dovolil. Tak to som si dovolil citovať to, čo je verejne publikované. A keďže je to verejne publikované, tak to citovať môžem, samozrejme. Takže všetci ľudia sme si pred zákonom rovní, ale nie sú si rovné ľudské inštitúcie, manželstvo je niečo iné ako nemanželstvo, použitie pojmu manželstvo na spolužitie osôb rovnakého pohlavia je do istej miery slovný podvod. Manželstvo sa v najpodstatnejšom bode líši od LGBT vzťahov, a to schopnosťou plodiť deti, povinnosťou sa o deti postarať a uviesť ich do spoločnosti ako nasledujúcu generáciu. Takže nerovnaké nemožno hodnotiť rovnako.
Takže my akceptujeme, že ľudia chcú žiť aj nejakým iným spôsobom, a to sexuálne, mimo manželstva. Klasické chápanie jedinečnosti manželstva istým spôsobom sme im už odňali, je to taký nejaký výsadný pohľad, ale doslova musíme zdôrazniť, že rodičia naozaj prinášajú nadvýkon. A ten nadvýkon štát podporuje a podnecuje. Takže to, že štát privileguje manželstvo, má svoj zdravý základ, je dobré, že to robí. A toto nemôžeme zrovnoprávňovať s inými typmi vzťahov. A zároveň ich nikto nebude potláčať. A to je tolerancia. Takže heterosexuálni manželia sa starajú o seba navzájom a majú na starosti konkrétne a reálne deti, o ktoré sa starajú. A starajú sa o ich všestranný osobnostný rozvoj, vynakladajú naň peniaze, a starajú sa o to, aby deti sa stali novou generáciou. Takže toto nie je pozitívna diskriminácia nejakej menšiny. Ani to nie je nejaké privilegovanie, lebo dobré deti je dobro nášho štátu. A o toto tu ide. Podstatný účel popri láske partnerov, partnerstve a radosti zo spolužitia je ten účel plodiť pre spoločnosť, pre štát deti, vychovávať ich, starať sa o ich funkčnosť a o to, aby dobre žili a vytvárali ďalšie hodnoty. To je na dobro všetkých zložiek nášho štátu, všetkých štruktúr nášho štátu. Takže o to nám tu ide. Takže rodina založená na stabilnom manželstve má byť podporovaná, lebo je optimálnym výchovným prostredím.
Takže aký dáme signál ďalším generáciám? Aj keď tu máme nové pohľady na roly muža a ženy, na otroctvo a práva žien, čo tak často a radi ľudia v diskusii uvádzajú, ľudia, keď sa rozprávam na tieto témy, tak hovoria o tom, ako ženy ešte pred 100 rokmi nemali práva, ešte tu boli nedávno otroci, a teda už sme dosiahli také výdobytky, a teraz to prirovnávajú k postoju voči homosexuálom, tak si myslím, že to nie je legitímny argument. Nie je to legitímny argument, toto nie je len nejaký sociálny a kultúrny pokrok.
Štátna tajomníčka ministerstva pre životné prostredie Nemeckej spolkovej republiky pani Reiche hovorí: „Naša budúcnosť leží v rukách rodín, nie v spolužitiach ľudí rovnakého pohlavia. Náš blahobyt je popri kríze eura najviac ohrozený nebezpečným demografickým vývojom. Súdržnosť spoločnosti závisí nielen od malých skupín, menšinových skupín, ale aj od stabilného stredu, viac ako 90 % mladých ľudí túži mať stabilnú rodinu.“ Aký signál jej chceme adresovať?
Priatelia, existuje množstvo dôvodov na podporu manželstva muža a ženy, ktoré už teraz nebudem menovať, lebo myslím, že som povedal dosť dobrých vecí, ktoré si treba premyslieť. Ale ja som rád tejto diskusii. Tá diskusia nech pokračuje, nech má nejaký význam. A dobre si definujme, prečo manželstvo existuje ako manželstvo, tento pohľad z čoho vyplýva, na čom stojí a či môžeme len tak zmeniť ten základ, na ktorom staviame legislatívu.
Takže pani Nicholsonová tu dneska doobeda alebo kedy povedala, kritizovala, že čo my tu pletieme nejaké náboženské názory. A citovala z ústavy. A zároveň táto ústava zaručuje, že v tejto snemovni budeme hovoriť všetky argumenty, ktoré len chceme predniesť na to, aby sme obhájili niečo alebo zasa niečo vyvrátili. Takže diskutujeme tu v tomto parlamente. A ja zároveň sa budem odvolávať na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že je založená na cyrilo-metodskej tradícii. A toto nás Cyril a Metod neučili. Ja myslím, že to nemajú nikde vo svojom učení Cyril a Metod ani ich žiaci, ktorí priniesli učenie, ktoré vytvorilo kultúrny základ celej Európy. Európa to vyviezla do všetkých kolónií sveta a vytvorila nové štáty. A z európskeho kultúrneho dedičstva povstala aj Amerika alebo súčasná Amerika.
Takže teraz zopakujem niečo, čo je v jednom našom dokumente publikovanom nedávno a citovanom v tejto snemovni, kde stoji: „Kresťanstvo je historicky súčasťou národnej identity Slovákov.“ Je to citované z prekladacej správy o štátnej politike o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011. (Hlasy v sále.) Zatiaľ mi to stačí, pán kolega, k tejto diskusii. Teším sa na ďalšiu diskusiu.
A jeden z najpodstatnejších mojich bodov tejto diskusie je, a je to zároveň také najväčšie prekvapenie so stretnutím sa s tou ukričanou skupinou, ktorá sa nešťastne prezentovala na Slovensku, kriminalizovanie spoločnosti, a vyvolávaním žiadostí po homofóbnych zákonoch, priatelia. Takže ak si vy myslíte, že toto je v poriadku na túto spoločnosť uvaľovať vyhrážanie sa, tak ja si myslím, že je to podstatný omyl do tejto diskusie. A tou sa totálne diskvalifikujete. A ak sledujete len to, čo už máme v zahraničí... (Hlasy v sále.) Čo som vás zobudil? Jaj, tak sorry, ja že už som ťa tak znudil, že už to mám skončiť, aby to už nepokračovalo.
Dobre. Ďakujem za pozornosť. Dám vám priestor. Poďme diskutovať, kolegovia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia aj vážení predkladatelia, dnes sme si už naozaj vypočuli širokú debatu. A myslím, že stále bude zaujímavá aj teraz. A máme teda pred sebou návrh zákona o registrovaných partnerstvách u osôb rovnakého pohlavia.
Ja myslím, že v podstate zápasíme o to, ako sa na celú túto vec chceme pozerať, z čoho vychádzame, čo považujeme za základné hodnoty. A ja teraz prinášam názor z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. A som tá nezávislá osobnosť. Prinášam názor, ktorý môžeme mať rôzny v našom klube. A minimálne tu zaznejú aspoň dva názory z nášho klubu, ktoré môžu byť rozdielne, môžu dokonca na túto istú vec nazerať iným spôsobom. Ale ja najviac oceňujem to, že to môžem urobiť, že nemusím proste vystupovať nejako ideologicky. V našom klube je to takto povedané, že tak to musí byť. Ja môžem teraz hovoriť to, čo chcem priniesť, na čo sa pozerám ako poslanec Národnej rady a ako človek zvolený svojimi voličmi a ako človek, ktorý vyjadrí názory, myslím si, obrovského množstva ľudí na Slovensku, stoviek tisícov ľudí, ktorí sa na to pozerajú práve tak, ako to budem snáď čo najpresnejšie hovoriť, ale nie do totálnych detailov, pretože to sa v tejto chvíli nedá. Takže prinášam jeden z názorov nášho klubu alebo zastupujem časť názorov v našom klube a zaznejú tu aj iné hlasy, ktoré zase povedia o pohľade na celý tento problém alebo na nastolený zákon iným spôsobom.
Takže otázka homosexuálnych vzťahov je, samozrejme, veľmi citlivá a určite veľmi komplikovaná a hodná toho, aby sme ju dobre zvážili. Takže dúfam, pán kolega Poliačik a predkladatelia, že neberiete to nejako totálne jednoducho. Jednoducho už ste sa pred chvíľou vyjadrili, že dúfate, že aj poslanci KDH to podporia. No ale tak to by musela prebehnúť naozaj veľmi, veľmi hĺbková debata, aby sme objavili, na čom stojíme, ako sa na veci pozeráme a či sa teda vieme na niečom zhodnúť. A ja si nemyslím, že toto je priestor, kde to už môže vyjsť, že tuná bude tá debata tak hĺbková, tak dôkladná a tak dobre rozobratá, že to tu proste schválime alebo len neschválime. Ja myslím, že tá by musela prebehnúť ešte na inej úrovni. Takže ide o model partnerstva, ale poťažne ide o model manželstva. Kolega hovorí, že nie je nutný, ale tak teraz o tom nediskutujeme. Ja som si preštudoval celý ten návrh úplne podrobne od slova do slova. Tvrdím, že je kópiou zákona o manželstve, že je proste len poťažne takto potiahnutý. A sú pozmenené termíny, ako je manžel, manželka a partneri a podobne. Musím však povedať, že naša spoločnosť reálne nejakým spôsobom stráca úctu voči modelu manželstva, ktorý explicitne vychádza z biblického poňatia. A zbytočne pani kolegyňa Nicholsonová tuná to nejakým spôsobom napádala a poukazovala na to. Menovala mňa a ešte pár kolegov, že sme nejaký justičný či aký, to povedala súd. Aký to povedala súd? (Reakcia z pléna.) Inkvizičný súd. Ó, priatelia, to sme veľmi ďaleko od toho. My tu demokraticky diskutujeme o názoroch.
Ale predovšetkým treba povedať, že model manželstva, ktorý dnes máme, je naozaj biblický, pretože Boh stvoril muža a ženu, kolega hovorí, údajne. Tak teda on má problém s tým, aby tomu veril, aby sa na to spoľahol. Ja s tým vôbec žiaden problém nemám. Ja tomu tak dobre rozumiem, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a povedal im, že sa majú plodiť a množiť, a poslal ich, aby naplnili túto zem. A má to byť celoživotný zväzok, nielen nejaká dohoda na základe toho, že chce, aby sme trošku niečo pocítili alebo že pociťujeme zo svojho vnútra, že to tak vychádza. Nie je to len tak, ide tu o zmluvný zväzok, nielen o dohodu medzi jedným mužom a jednou ženou, až pokým nás smrť nerozdelí. To, že strácame túto úctu v našej krajine, je faktom. A vidieť je to predovšetkým na tom, akou mierou stúpa rozvodovosť, akým spôsobom je rozbíjaná rodina, že sa to reálne deje. To proste vidíme, že pre nás nie je problém nejakým spôsobom akceptovať cudzoložstvo alebo voľné vzťahy, alebo čokoľvek podobné. Jednoducho je to tu, rozmýšľame takýmto spôsobom a sexualizujeme spoločnosť, zahŕňame, zaplavujeme ju pornografiou, jednoducho toto všetko sa týka sexualizácie a toto všetko zhadzuje úctu voči tomu, čo nerozlučný zväzok naplnený úctou, vzájomnou dôverou a podporou dvoch ľudí opačného pohlavia prináša. Takže my sa na to nemôžeme pozerať len na základe toho, že k sebe niečo cítime, ale jednoducho aj preto, že tu existuje nejaký prirodzený morálny zákon. A toto máme zapísané v srdciach. V hĺbke každého človeka je prirodzený morálny zákon. A to, že je to vyjadrené aj v biblickom spise, je pravda. Ale ja teraz vychádzam z toho, že my tomu, priatelia, dobre rozumieme, že my to máme v sebe vpísané. A tento prirodzený morálny zákon hovorí niekoľko veľmi základných vecí. Okrem toho, že je prirodzené pre muža a ženu, aby spolu žili a milovali sa a plodili deti, tak je založený na tomto, na tom prirodzenom morálnom zákone celý civilný systém, ktorý trestá vraždu, ktorý trestá krádeže, trestá podvody, trestá prestúpenia zákona v mnohých oblastiach. Priatelia, ako je to vôbec možné, kde sme to zobrali, odkiaľ to my vôbec vieme, kde sa to vzalo? Áno, to je vpísané v nás. A keď to dotiahnem ďalej, tam, kde to tak pani Nicholsonovú strašne, strašne iritovalo, tak je to v zjavenom Božom poriadku. Ale ten teraz odstrihnem, pretože to tak tu by som nemal povedať vari, ja si myslím, že to môžem povedať, lebo som slobodne mysliaci človek v slobodnej krajine, ktorý môže byť slobodne veriaci človek, ja môžem povedať, že je to v tom zjavenom zákone. Ale preto, aby to bolo ďaleko platnejšie, poviem, že je to v tom prirodzenom zákone, v srdciach ľudí. Priatelia, nikto z nás by nemohol povedať, že kradnúť sa má, zabíjať sa má, vraždiť ľudí sa má. Áno, zabíjať zvieratá, to sa má, lebo však z tých sa musíme nakŕmiť. Ale vraždiť ľudí nemôžeme, kradnúť nemôžme. Nemôžeme robiť rôzne iné spoločenské prestúpenia. Priatelia, ako je možné, že odtiaľto vyjmeme jeden iný prirodzený zákon, ktorý v sebe máme, a vychádza z tak zázračnej jednoduchej a základnej prirodzenosti, že existujú dve rôzne pohlavia?
Ja teraz budem pokračovať v tom, že hovorím tu k plénu. Takže ak musíme nasledovať prirodzený poriadok vecí v takýchto morálnych otázkach, ako môžeme vynechávať otázku manželstva ako vzťahu muža a ženy, dvoch ľudí opačného pohlavia? No a viete, kde sa to berie? A teraz odpoviem pánovi kolegovi, ktorého otázku vy ste nepočuli, že kde sa to tam berie. Takže, pán kolega, naša spoločnosť, a teraz je podstata problému alebo podstata otázky, má tendenciu vytvárať si morálne úsudky založené nie na absolútnej pravde, kolegovia, priatelia, spoluobčania, ale na veľmi premenlivých a nestálych populárnych názoroch. Nosí sa to, čo sa nám hodí. Za posledných 20 rokov sa udialo alebo v tejto dobe sa deje niečo, čo sa nám novým spôsobom hodí. A zdá sa nám, že toto teraz bude dobré. Takže toto definoval aj jeden významný politický predstaviteľ zo zahraničia, ktorý povedal, že sa mu tak vidí, že on pozná veľa ľudí rovnakého pohlavia, ktorí to takto cítia, vnímajú, a preto si myslí, že je dobré, aby mali partnerstvá alebo manželstvá, už neviem presne, čo povedal. Ale s týmto sa nedá súhlasiť. A mnoho ľudí na Slovensku s týmto nemôže súhlasiť na základe toho, že nepostavíme, nebudeme stavať naše rozhodnutia a novú legislatívu na základe absolútnych právd, ale na základe premenlivých predstáv a populárnych názorov, že teraz sa to nosí alebo teraz to takto chceme. Takže nemôžeme prijať nejaké pocity a nálady v našej kultúre a nejako to uprednostňovať v našich srdciach alebo v našich mysliach a sformulovať podľa toho morálne postoje a na základe takých morálnych postojov vytvoriť nové legislatívne pravidlá, novú legislatívu. Jednoducho to by sme za 20 rokov, za 40 rokov vytvorili ďalšie úplne nové veci. Koniec koncov nepôjde to ani za 20 rokov, ani za 40 ďaleko, lebo ak budem citovať následky takýchto rozhodnutí zo zahraničia, chcem tým povedať dôležitú vec.
Pozrime sa, ako tieto experimenty v zahraničí pokračujú, kam to vedie, čo zatiaľ z toho máme. A veľmi príjemné veci to nie sú. Každopádne v žiadnom prípade nemôžeme, a nie je to namieste ani v našej spoločnosti, voči ľuďom, a ja už ani nechcem používať tento výraz, homosexualita, preto, lebo mňa už toto nebaví, že my stále v spoločnosti hovoríme o sexe, hovorme o inak cítiacich ľuďoch, by som navrhol, alebo hovorme o inak vnímajúcich ľuďoch, alebo niečo také, mať predsudky, a toto zdôrazňujem, ani spoločenské, ani náboženské, a tie sú problematické. Áno, my to nemáme mať voči týmto ľuďom, toto je chyba, ak v spoločnosti o nich kolujú vtipy, vysmievame sa im. A ja som takých vtipov počul veľa. A, prepáčte, aj tu v snemovni som počul všelijaké hanlivé výrazy. A, pán Poliačik, ja vám zazlievam, že ste tu rozprávali rozprávočku o teplom Jankovi a studenej električke, to bolo dehonestujúce podľa mňa. Ja by som si to nedovolil. To, že oni ho ocenili, tak mňa to ešte aj mrzí, že majú ešte aj také nízke sebahodnotenie, že to takto ocenili. Veľmi ma to mrzí, pretože neviem, ako by sa mohlo páčiť hociktorému homosexuálovi, aby ho niekto nazýval teplým. Ja neviem, ako sa mu to môže páčiť. Mne to pripadá čudné. A nebudem týmto pokračovať. Proste si myslím, že týchto ľudí nie je potrebné spoločensky akokoľvek dehonestovať, naopak. Ja si myslím, že veľmi zle robí celej tejto komunite inak cítiacich ľudí tá ukričaná skupina, ktorá prišla koniec koncov kričať aj do parlamentu už pri prvom našom diškurze takom konfrontačnom. Ja si myslím, že to bola úplná chyba. A ja si myslím, že mnoho ľudí na Slovensku sa nechce priznať ku tejto skupine práve preto, že z toho robí také obrovské divadlo, a že to vôbec nie je potrebné, pretože inak cítiaci ľudia predsa nemôžu chcieť si zákonom presadiť úctu. Tá predsa musí vychádzať voči nim zo sŕdc ľudí a z obľúbenosti týchto ľudí, preto ja nemôžem súhlasiť s tým, že my máme teraz zákonom povýšiť túto skupinu, ktorá sa hlási k menšine, ktorá hovorí, že je menšina, a my máme im zaručiť, že oni budú teda spoločnosťou odteraz prijímaní. Prepáčte, to ako sa teda podarí? Predstavme si, že spravíme nejaký taký zákon a na základe toho zákona potom začneme perzekvovať a prenasledovať všetkých, ktorí hovoria na nich vtipy. Viete, vtipy nevymiznú. Nevymiznú ani urážky, ani to, že nejakí ultranacionalisti so špeciálnym strihom vlasov ich niekde zmlátia bejzbalovými pálkami, pretože ich proste nemajú radi. Toto nevymizne. Ale zmení sa to vtedy, keď oni nevyvolajú toľko nepríjemných pohľadov na svoju vlastnú komunitu. Ja som počul o viacerých inak cítiacich ľuďoch, ktorí povedali, že sa hanbia za túto ukričanú skupinu, ktorá koniec koncov si teraz sem dovolila prísť a propagovať svoj symbol náboženský. Áno, to je nové náboženstvo. A keby tu bol propagovaný iný náboženský symbol, tak kto by tak kričal? Ale ja si myslím, že to by bolo namieste, aby to predsedajúci takisto povedal, že žiaden náboženský symbol nepatrí tam na balkón. Takže ja si myslím, že to bolo nekorektné, zase to vyvolá len hnev voči tejto skupine. Takže dávam vám päťku z P. R., to ste urobili zle. Priatelia, takže je dôležité hovoriť o homosexualite, o homosexuáloch, ale s vnútorným aj súcitom alebo, povedal by som to, úctou, lepšie povedané, a s presvedčením o tom, čo je správne, hľadať toto.
Je dôležité, aby sme mali jasné v tom, že na modeli manželstva, ktorý tu máme, je založená stabilita štátu, v ktorom žijeme, že potrebujeme dobre porozumieť tomuto vzťahu medzi civilným chápaním manželstva, politickým chápaním manželstva a prirodzenou morálkou, ktorú v sebe nosíme, a na základe toho porozumieť, ako to vlastne máme postavené. Takže nemôže to byť skratkovité.
A zároveň chcem povedať, že táto skupina, a len táto malá ukričaná časť homosexuálnej loby, ktorá sa strašne zviditeľňuje na verejnosti, a množstvo ľudí sa k nej radšej preto nehlási, vyvoláva niečo, čím chce kriminalizovať spoločnosť. Prvý raz sa to prejavilo vtedy, aj tuto kolega poslanec Kuffa to povedal, že on si myslí, že títo ľudia potrebujú pomoc a liečenie. A ten vreskot, čo bol spustený na verejnosti, a kričanie, a mám to tu citované, tuto je pán kolega Poliačik pekne odfotený, a tu je to napísané, tak to bolo publikované, SaS, hneď vám to nalistujem, za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS... (Reakcia z pléna.) No dobre. Poznám takéto odpovede. Môžete si to pozrieť. Takže kriminalizovanie názorov, priatelia, to je kriminalizovanie tejto spoločnosti. Jednoducho ak niekto vystupuje s tým, aby sme išli trestať názory, kolega Kuffa podľa mňa reagoval veľmi dobre, reagoval na to, čo povedali, pretože my sme sa s tou skupinou stretli, čo je len a len prejav ochoty diskutovať. A povedali sme im, aby sme sa išli rozprávať o názoroch. A prišli s nimi ich fanúšikovia, fandovskí novinári a redaktori. A hneď prvé na Kuffu vybehli so slovami: „Čo ste to povedali, ako ste si dovolili povedať, že takýmto ľuďom treba pomáhať.“ A on hovorí: „To je môj názor.“ A na to ho zasa napadli, že ako si dovolil takýto názor povedať. A on sa opýtal, či nemôže mať názor. No, kolega, čo nemôže mať názor v tejto spoločnosti? A kde sme to, prosím vás? A prečo by sme nemohli mať názory? A zároveň musím povedať, vy môžete mať predsa svoje názory, kolegovia, alebo inak cítiaci spoluobčania. Kto vám ich berie? Práve táto doba vám fandí. Práve táto doba vám to umožňuje. Pán poslanec Viskupič hovoril, aké dlhé obdobie boli perzekvovaní títo ľudia. No, áno, to sa v histórii tak stalo. Prvý zákon proti homosexualite bol publikovaný pred 4 000 rokmi, priatelia, v Mezopotámii, vo vysoko civilizovanej spoločnosti, nie v nejakej spoločnosti primitívov. Neberme starovek za nejaký chorý alebo zaostalý, to vôbec nie je pravda. Jediná vymoženosť súčasnej civilizácie je technický pokrok, nič viac, priatelia. Myslením boli ešte omnoho ďalej ako mnohokrát viaceré civilizácie. Takže kriminalizácia názorov, to je jeden z podstatných prvkov, ktoré táto skupina prináša. A ja vám dávam ďalšiu päťku z P. R. To je absolútna chyba. Vy chcete kriminalizovať spoločnosť za názory. Takže potom by ste museli dosahovať, aby sa zakázali náboženské spisy. Keď chcete kriminalizovať názory, tak potom musíte kriminalizovať takýto názor: „Ľudia zamenili pravdu Boha za klamstvo a uctievali a slúžili stvoreným veciam skôr než Stvoriteľovi, ktorému navždy patrí chvála. Kvôli tomu ich Boh vydal ich hanebným túžbam. Dokonca aj ich ženy zamenili prirodzené vzťahy za neprirodzené. Rovnakým spôsobom aj muži zavrhli prirodzené vzťahy so ženami a zapálili sa túžbou jeden voči druhému. Muži spáchali nemravné skutky voči druhým mužom, a tak sami dostali trest za svoju zvrátenosť,“ čím sa myslia následky v podobe rôznych pohlavných chorôb a iných ťažkostí, pretože toto nie jediná ťažkosť. Priatelia, takže aj toto by sme mali kriminalizovať. Toto je List Rimanom. Tak zrejme ste ho nečítali, kolega. To napísal apoštol Pavol. Takže je mi ľúto, ak ste to nečítali, lebo vy ste taký vzdelaný človek. Takže treba zakázať tento biblický spis, potom védy, potom Korán a potom ešte rôzne iné náboženské spisy alebo tie mezopotámske napríklad, to musíme stiahnuť z obehu, pretože takéto názory sa hovoriť nesmú. Priatelia, mne je to čudné. Ak sa má vytvárať takýto vzťah medzi komunitou inak cítiacich ľudí a menšinou inak cítiacich ľudí a nami, ľuďmi, ktorí teda nie sme v tejto menšine a cítime to zasa inak, tak to je veľmi zlé, že vytvárame boje, napätie a hnev. Mne sa nezdá, že toto má byť cieľ. Bohužiaľ, zatiaľ čo táto skupina, ktorá sa angažuje vo verejnosti a je iba taká malá, pretože istá časť, neviem, aká veľká časť, homosexuálov sa k nim nehlási, tak, bohužiaľ, oni to takto prezentujú.
Ale ja teraz budem pokračovať tým dôležitým pohľadom na prirodzený zákon v nás, prirodzený zákon v nás, opakujem, nie náboženský. Takže čo tu hovoril apoštol Pavol ako filozof vtedajší a veľký filozof? Povedal, že koreňom takéhoto praktizovania je povýšenie seba samého, takže korunovanie môjho veľkého ja, lebo ja to takto cítim, ja to takto chcem, a znamená to, že sa uctievajú stvorené veci, teda moja sexuálna túžba, viac ako Ten, ktorý je Darcom absolútnych právd. A preto som tu položil tú otázku, kde sa berie v nás to vedomie o tom, že je správne trestať podvody, trestať vraždy, trestať krádeže, ako je možné, že takéto niečo vôbec vnímame. Takže nemôžeme korunovať svoje vlastné túžby ako najvyššieho vládcu bez ohľadu na to, čo v sebe vnímame. Takže kde sme to zobrali? Ak by bolo manželstvo alebo partnerstvo definované len ako súhlas medzi dvoma jednotlivcami, ktorý možno zrušiť alebo uskutočniť, tak ako si to tí dvaja želajú, bez zásahu štátu, tak sme vydaní napospas, na milosť a nemilosť množstvu ľudí, ktorých predstavy o tom, čo je stabilita, sa môžu meniť veľmi rýchlo, pretože v navrhovanom modeli partnerstva, ktorý ste navrhli, pán kolega Poliačik, tam je doslova napísané, a hovorím, som si ho celý prečítal od začiatku do konca, že partneri majú všetky práva ako manželia skoro, ale stačí, aby sa vzali u notára a rozišli u notára, a to len a len na základe svojej vlastnej predstavy alebo jednoducho dohody, alebo toho, že proste si to tak nejako povedia. Hej? Takže ak by štát s týmto súhlasil, ak by táto snemovňa lordov, ale nie sme snemovňa mužov lordov, lebo sú tu aj ženy ako lordi, ak by táto zákonodarná ustanovizeň povedala, že my s tým súhlasíme, tak štát sa oberá o svoju kompetenciu ponúknuť definíciu toho, kto títo dvaja jednotlivci vstupujúci do partnerského vzťahu sú. Ak je to len na dohode dvoch ľudí, ktorí sa tak rozhodli, tak štát sa pripravuje o svoju kompetenciu. Nie štát bude určovať, či je manželstvo zväzkom medzi mužom a ženou, mužom a mužom, ženou a ženou, poprípade dvoma ženami a jedným mužom alebo šiestimi mužmi a štyrmi ženami alebo akokoľvek. To je fakticky jedno, lebo, kolegovia, v zahraničí už sa to stalo. V Brazílii pred šiestimi týždňami došlo k tomu, že prišli ku notárke tri osoby, dve dámy a jeden muž a oznámili jej, že chcú žiť v pevnom partnerstve, ako to tam oni nazývajú. A ona sa rozhodovala nejaký čas. A viete, čo spravila? Vyhlásila tento zväzok za platný. A keď sa jej na to opýtali novinári, tak ona odpovedala, že celý prípad skúmala a nedošla na žiaden dôvod, prečo by mohla povedať nie, no, rozumná. No tak tuto pán kolega Poliačik nám jasne povedal: Co bude dál? Takže ide vlastne o to, že ktokoľvek si definuje čokoľvek. Takže napr. dúfam, že nebudem veľmi zlý, keď poviem, že by na budúce mohli prísť s kozou. Je to úplne nepríjemné, čo som povedal? (Reakcia z pléna.) Tam je veľký rozdiel, dobre. Takže na budúce prídu štyria muži a šesť žien. To nevadí? (Reakcia z pléna.) Nevadí to, dobre.
Tak toto je tá ďalšia otázka, ako budeme definovať, čo vlastne je právne možné, správne a aký to má dopad na chod tohto štátu. Priatelia, takže my kľudne môžeme povedať, že nemáme na základe čoho sa rozhodnúť, preto, lebo sme práve narušili základ toho, na základe čoho sa rozhodujeme. Ten prirodzený zákon v nás, jeden typ rozhodovania alebo jeden moment z neho vyjmeme a ostatné potom už môžeme len deštruovať. Ak štát takéto veci nedefinuje, potom je tzv. manželstvo ľudí rovnakého pohlavia len následok postupného vývoja, nejasných manželských zákonov, priatelia, lenže, našťastie, aj ten prirodzený zákon v nás hovorí dosť jasne, že mladí ľudia keď dospejú, prirodzene a radi opúšťajú svojich rodičov a spoja sa s osobou , s ktorou chcú prežiť život. Muž so ženou k sebe pociťujú prirodzenú náklonnosť a pociťujú ju preto, lebo tá náklonnosť vyvrcholí do ich telesného spojenia. A z tohto telesného spojenia bude vyprodukované dieťa. Takže toto je zmysel manželstva. A naša občianska politika sa musí o niečo opierať. Takže je to ten morálny zákon. Je teda vražda v rozpore s morálnym poriadkom, priatelia? Alebo je vražda morálnym skutkom? Nie je vražda morálnym skutkom. Nie je možné, aby ním bola. Je kradnutie a podvádzanie morálny skutok? Je klamanie morálny skutok? Je cudzoložstvo morálny skutok? Priatelia, ako to vlastne je? Ako chápeme manželskú vernosť? Je to blbosť? Nie je to blbosť. Že? Viete, prečo to nie je blbosť? Totiž ako poslanci by sme všetci mali vedieť, že zákon o rodine vyžaduje od manželov vernosť. Že? Ale ak by sme chceli povedať, prečo by sme to nerobili, keď to veľa ľudí robí, že je to tak? A máme ďalší dôvod na to, aby sme si povedali, že niečo môžeme legislatívne upraviť alebo zaviesť len preto, že veľa ľuďom sa to páči. A tak by sme napr. mohli povedať, že keďže veľa ľudí má milencov popri manželstve a taja to, lebo sa za to buď hanbia, alebo nechcú, aby sa to partner dozvedel, a iní to ani netaja, a tí to nazývajú novým pohľadom na manželstvo, tak že to je jedno, či máte alebo nemáte milencov. Takže, viete, keďže sa to mnohým páči v našej spoločnosti, tak prečo by sme to neuzákonili? Však dajme to tam ako malý pozmeňujúci návrh, priatelia.
Keď pán prezident prvý raz tu hovoril, 4. apríla tohto roku, tak mne sa hrozne páčilo, ako tu do úplne tichej sály povedal: „Páni poslanci, ja už vás prosím, už prestaňte s tým schvaľovaním pozmeňujúcich návrhov, my ich už máme tak strašne veľa, že už sa v nich strácame, už z toho máme džungľu.“ No mne sa to tiež zdá, pretože my stále máme nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja už som poprosil kolegu Kadúca, aby spravil takú vec, aby si našiel nejaký zákon, ktorýkoľvek z nejakého roku, našiel všetky jeho pozmeňujúce návrhy, aby mi povedal, či nakoniec už ten zákon nie je úplne na hlavu postavený, čiže už vôbec neplatí vo svojom pôvodnom znení. A tak ma napadá, že ak toto by bolo naše cítenie, naša predstava o tom, že dvaja sa proste majú radi, tak priatelia, dajte niekto pozmeňujúci návrh, že mať milenca je podľa zákonov našej krajiny správne. Tak dajme takýto návrh, lebo však teda sa to nosí. Nenosí sa to? Ja myslím, že je to chyba. A toto sa týka morálky v tejto spoločnosti a my potrebujeme si uvedomiť, ako sa pozeráme, ako rozmýšľame nad tým, kde sa berie naša občianska politika, kde sa berú naše občianske zásady, z čoho vychádzame, ak teda vychádzame z toho, že vraždiť sa nemôže, klamať sa nemôže, kradnúť sa nemôže, že manželská vernosť je dôležitá. Keby, nakoniec, nebola dôležitá, priatelia, tak prečo sa čudujeme nejakým aféram, že by to niekoho malo hnevať, a prečo sa čudujeme tomu, že manžel a manželka potrebujú skrývať toho svojho milenca teda? Veď niečo nesedí v tom vnímaní, v našom vnútri a v tom tvorení zákonov. Takže naša legislatíva sa o niečo opierať musí.
Takže vrátim sa k výroku filozofa z prvého storočia, ktorí hovorí o prirodzenom a neprirodzenom vzťahu. Volá sa Pavol z Tarzu. Kolega, vy to dobre viete, tak neviem na čo sa ma na to pýtate, ja sa tu potrebujem sústrediť na text. Takže niečo je prirodzené, niečo nie je prirodzené. A tiež vychádzam z toho, čo je prirodzené. Viete, čo je prirodzené? Prirodzené je to, čo ľudia prežívajú. A to je vzájomná príťažlivosť opačných pohlaví. A zároveň, ak je tu nejaký menšinový prejav v sexualite, tak ten je menšinový. A kolega tvrdí, že je prirodzený. Ale ja hovorím, že nie je prirodzený. On je zvláštny. Je to odchýlka od normy. Je to niečo iné, je to variácia, ale nie normálna variácia, v tom zmysle, že keď je základom normálneho to, že sa priťahuje ten protipól, tak je to zvláštna odchýlka od normy. Je okrajová, je menšinová a nemôže tvoriť základnú legislatívu štátu. Takže, kolega, musíme sa vedieť pozerať na veci tak, ako sú, a nemôžeme ich prekrútiť, nemôžeme ich znásilniť a nemôžeme jednoducho vytvoriť niečo, čo je úplne nové a čo nesúvisí s prirodzeným poriadkom stvorenstva na zemi. Jednoducho potrebujeme porozumieť, čo je čo, aké pojmy sú aké pojmy.
Médiá citujú prieskumy, už mi to tu kolega Poliačik hovoril, že 47 % ľudí s tým súhlasí. Vážne? A to teraz máme značiť čo, že s tým 47 % ľudí súhlasí? To znamená len toľko, že máme našu morálku spoločnosti zakladať na chúťkach práve prevládajúcej menšiny alebo väčšiny, alebo novej módy, ktorá prišla? Nie, nemôžeme si povedať, že proste vidíme to takto, lebo teraz sa to takto nosí. My musíme dôvodiť úplne iným spôsobom. Takže nejde o to, koľko takých ľudí poznáme, jednoducho ide o to, že nemôžeme vydávať svoje individuálne morálne pohľady, individuálnu morálnu autonómiu korunovať za kráľa všetkých názorov, aj keď by sa na to veľa ľudí takto pozeralo. Toto tu povedal pán Přidal, že aj keby väčšina ľudí, hej, s tým súhlasila, priatelia, tak toto nie je morálny základ, na ktorom to my môžeme postaviť. Aj keby sa to týkalo mnoho ľudí v našej spoločnosti. Takže... (Ruch v sále.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, poprosím o kľud v sále. Dámy a páni, rešpektujme sa. Nech sa páči, dokončite to.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže základná postať, z ktorej rozprávame alebo ako sa pozeráme na homosexuálne partnerstvo, na potraty, na antikoncepciu, na eutanáziu a tak ďalej a tak ďalej, nie je o právach, v skutočnosti je o tom, čo znamená byť človekom a čo je najvyšším zdrojom morálky a čo je najvyšším zdrojom, odkiaľ čerpáme pohľad na pravdu. Takže pravdou je to, že pre mnoho ľudí je konečným a najvyšším zdrojom morálky nič viac, než vlastné chúlostivé oblasti a chúťky svojho vlastného vnútra jednotlivých ľudí. Takže, inými slovami, niet iného štandardu morálky, len keď to poviem ja sám. Ak takto budeme pristupovať k legislatíve, tak máme veľký problém. Čiže všetky morálky by boli len osobnou konštrukciou, ktoré vymazávajú absolútnu pravdu. Ale toto je totálny rozpor. Takže nejde o to, že máme mať nejakú autonómnu morálku, ktorá je spojená s užívaním si. Ja keďže som povedal, že vychádzame z toho základného morálneho zákona, ktorý je v nás, tak mnoho ľudí si myslí, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. Čiže ak mi prináša nejaká aktivita pocit šťastia, potom to nemôže byť zlé, a preto treba vytvoriť na to nové zákony. Tak, priatelia, ja si myslím, že to by bolo úplne mylné a bolo by to nesprávne. Takže zdôrazňujem, že homosexuálne prejavy v našej spoločnosti boli v minulosti, boli v dávnoveku, staroveku, stredoveku, sú dnes a zaiste budú aj v budúcnosti, pretože tento menšinový jav existoval, existuje, bude existovať. Preto aj v živočíšnej ríši toto je najlepšie, ako sa ľudia z tejto liberálnej strany radi porovnávajú so zvieratkami, mne je to až smiešne, lebo už som to počul, a teda čítal som to v jednom článku SME, kde pána Kuffu nejaký šikovný pisálek poučoval, že, bohužiaľ, ani príroda mu nedala rozum. Ja som sa na tom srdečne smial, lebo príroda mu rozum nemohla dať, lebo príroda nerozmýšľa. A tak mi je ľúto, ak sa niektorí ľudia prirovnávajú ku zvieratkám a chcú načerpať z prírody, pretože na to máme zdravý rozum, aby sme tú prírodu a prostredie spoločenské kultivovali. Takže ťažko hovoriť o tom, že na tomto je niečo skutočne takým dobrým právnym základom, aby sme vytvárali legislatívu. Takže tento cielený, mediálny prístup k tomu, aby sme homosexuálne skupiny rešpektovali, aby sme ich neškandalizovali, aby sme ich nejakým spôsobom zviditeľnili, sa podaril. A ja chcem povedať, že je to dobré. My z týchto ľudí sa nemáme vysmievať, už som to zdôraznil. Ale aj keď tu títo ľudia sú, aj keď títo ľudia sa cítia byť menšinou spoločnosti, aj keď ich budeme rešpektovať, že tu existujú, však nič proti nim predsa nemôžeme mať, lebo sme v demokratickej spoločnosti, takže, nech sa páči, tak zároveň musíme povedať, že tu neexistujú žiadne skutočné prekážky, ktoré by im bránili usporadúvať svoje vzťahy právnym spôsobom. My tu máme dosť takých zákonov, aby si oni dali všetko do poriadku. Existuje tu inštitút, druh a druh môžu žiť ako dvaja druhovia napr. hej, takže my nemôžeme registrovať existujúce partnerstvá takýmto spôsobom, pretože si nárokujú na štátom zaručované výhody. Takže treba to dobre pochopiť. Registrácia takéhoto partnerstva štátom by bola akási nadregistrácia. My máme všetci úplne rovnaké práva, všetci máme úplne rovnaké povinnosti, takže nejde tu o nič iné, len o to, že chcú štátom zaručované výhody. Takže odmietam inštitucionalizovať zväzky osôb rovnakého pohlavia formou registrovaného partnerstva, pretože toto bude týchto ľudí oprávňovať omnoho vyvýšenejším spôsobom. Takže nejde tu len o to, že by získali len nejakú registráciu, lebo ide tu o zrovnoprávnenie so vzťahmi ľudí, ktorí tvoria manželstvá osôb rôzneho pohlavia.
Takže ja tento zákon určite odmietam schváliť a odmietam hlasovať zaň a vyjadrujem názor mnoho tisíc ľudí, ktorí toto odo mňa žiadali. Zároveň musím povedať, že bolo niekoľko ľudí, myslím, že to bolo štatisticky niekoľko sto ľudí, možnože viac ako sto ľudí, tak by som to povedal, niekoľko desiatok, možnože viac ako sto ľudí, ktorí hovorili, že proti tomu nič nemajú. S tým súhlasím. Ale zároveň reprezentujem názor ľudí, ktorí hovoria, že týchto ľudí nemáme žiadnym spôsobom ani pozitívne diskriminovať.
Takže zákon o rodine, čo je zväzok partnerský, hovorí, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. A vo vami navrhovanom zákone o registrovanom partnerstve takýto účel nikde nie je spomínaný. A preto nemôže stáť ako nejaký právny základ partnerských vzťahov v našej krajine. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, chcem sa spýtať, máte ešte dlhšiu reč alebo ju ukončíte.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Áno, treba to prerušiť, dobre, takže, nech sa páči, ja to môžem prerušiť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, že myslím, že to Igor Matovič veľmi dobre zhodnotil. A nechtiac my ráno keď sme začali rozprávať, tak to celé vyznievalo ináč ako teraz. Mne sa zdá, že teraz už úplne otvorene hovoríme o tom, že chceme zmenšiť rómsku populáciu. Nehnevajte sa, nikam inam to nedospelo, len sem. Teraz úplne otvorene hovoríme o tom, že tých detí 14 v rodine je proste veľa, treba to urobiť tak, aby sa z toho štátneho verejného, teda zdravotného poistenia to tak uľahčilo, aby ich jednoducho začalo byť menej, hoci to vôbec nerieši ten stav tých zlých rodín, kde sa deje násilie alebo deti holé behajú, tak to vôbec ten samotný stav nevyrieši, len chceme povedať, že ďalej už toľko rodín tých takých veľkých nebude. Lenže tu ide o jeden veľmi zásadný fakt, že ak niečo urobíme platné z verejného zdravotného poistenia, tak je to vyslovene doktrinálny prístup štátu. A to je niečo úplne iné než to, keď tým ľuďom budeme umožňovať, aby si toto nejakým spôsobom zaplatili, lebo to je demokratický nástroj, lebo to môžu zaplatiť. Tak ja by som len ešte raz zdôraznil, že je to dobrý nápad, aby ste im v tom nejako pomáhali teda, keď im chcete pomôcť, tak im to nejako doumožňujte, aby jednoducho si to mohli platiť z nejakých darov trebárs. Ale myslím, si, že omnoho a tisíckrát zdravšie je to, aby sme pracovali pre pozdvihnutie, sociálne pozdvihnutie tých samotných rodín tak, ako existujú teraz, nie proste tým, že im budeme dávať podnety k tomu, aby sa dávali čo najskôr a čo najlepšie sterilizovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja teda reagujem ešte na pána kolegu Vašečku, ale myslím, že tá otázka bude niečo hovoriť viacerým ľuďom alebo tu viackrát padla. On hovorí o tom, aby sme si nebrali do rúk právo akýmkoľvek spôsobom regulovať pôrodnosť. A sa to tu nejako zviezlo na tých Rómov. Nehnevajte sa, ale, bohužiaľ, to takto vyzerá, že vám o toto ide, aby sme vyriešili ich premnoženie tým, že ich bude už menej ako štrnásť v tých rodinách. Opakujem, je to demagógia, pretože nie je toľko tých štrnásťčlenných rodín, aby sme to až takto strašne museli riešiť, a že teda len ponúkame možnosť. Vy ste to teraz tak dobre vysvetlili, ste zlatý, že tak trpezlivo sa snažíte povedať, že len aby sme dali túto možnosť. No stále opakujeme, prečo sa to má hradiť z verejného zdravotného poistenia.
A druhá otázka. Ja neustále, už tretíkrát, opakujem ten príklad, nepoviem to tak ako pán Sulík, to tak šikovne mi vyrazil tú kartu z ruky, že už nemôžem ten taký príklad používať, ide o to, že neustálym rozprávaním zmeníme názory obyvateľstva a vlastne povieme, že však to nie je žiadny problém, akože vlastne však to sa dá takto urobiť. Ale, priatelia, ja sa musím opýtať, kde berieme tú predstavu, že bohovia sme, že my môžeme regulovať pôrodnosť, že my môžeme toto spraviť. Tak nechajme to na ľudí, ale nerobme to takým spôsobom, že budeme to ponúkať zadarmo, teda aj keď to naozaj zadarmo nie je.
Viete, ja súhlasím s tým múdrym argumentom, že čo ak tento národ, keď ho skutočne my môžeme pozdvihnúť, bude prinášať obrovské kultúrne hodnoty a bude prinášať obrovsky ohromne dobré veci pre celú krajinu a nielen to. Ale my neustále teraz hovoríme, akí sú oni zlí, tak obmedzíme to, aby sa ich toľko nerodilo.