Videokanál poslanca

Ďakujem, kolegovia. Takže dovolím si to zhrnúť.
Pani Košútová, pán Bugár a niekoľko ďalších kolegov, je to v mylnej rovine, ak sme to chceli dať do osobnej roviny, že: „Mne toto nehovorte.“ A pán Bugár už to posunul až dokonca do roviny, že sú tu niektorí viac. A teda možno tým myslel mňa, môžem sa len domnievať. Nie, toto by bol mylný postoj k celej tejto veci.
Kolegovia, ak sme nezbadali, že tu má ísť o princíp a že povesť tejto snemovne je ťažko poškodená excesmi ľudí, ktorí tu sedeli tak dlho, ako hovoril pán kolega Matovič, a práveže oni toto celé vytvorili a že práve tu tak teda prižmurujeme oči nad tým, že teda niektorým sa to stane, áno, presne tak to je, preto som tu hovoril o sebadisciplíne, o sebareflexii. A hovoril som, že zastupujem tu voličov a nepotrebujem žiadne bodíky ani laikov, ani krúžky, nehnevajte sa. Sem som prišiel bez reklamy, pretože chceli ľudia ma tu mať, nič viac. A ak tu nabudúce nebudem, tak tu nebudem, nebude ma to trápiť, iba teraz ich zastupujem.
A ja vám teraz prečítam teda reakcie tých, ktorých to hnevá, kolegovia, aby ste nepovedali, že ja som to hovoril. Ja vám budem čítať, čo o vás hovorí slovenský sledovateľ, divák alebo ten, koho to hnevá. „Je smutné, že treba bojovať za veci, ktoré by mali byť úplnou samozrejmosťou. A poslanci by nemali piť vo svojom poslaní.“ „Aj keď sa vyžaduje zvláštna zodpovednosť v zamestnaní, pri riadení vozidiel a tak ďalej, sa vyžaduje nulová tolerancia na alkohol, preto považujem za samozrejmosť, že tam, kde sa nesie zodpovednosť za celý národ, to bude platiť na prvom mieste. Poslanci by mali byť pokorní ľudia rozumejúci svojim voličom a mali by ich reprezentovať." Takže nehovorím vám svoje názory, kolegovia. „Niektorí poslanci sa správajú ako nadľudia, ktorí si môžu všetko dovoliť. Je to prejav hrubej arogancie, často arogancie moci, pretože si uvedomujú, že majú za sebou trebárs mocnú stranu. V rôznych firmách má zamestnávateľ právo hocikedy počas pracovnej doby, nielen na jej začiatku, skontrolovať technickými prostriedkami, či zamestnanec nepožil alkohol. Navrhujem, aby slovenský parlament nebol výnimkou. Poslanec stáva sa už osobou verejnou, nech je teda pod drobnohľadom verejnosti. Arogantné alebo aj inak nevhodné správanie poslancov, všetkých členov parlamentu alebo najvyšších predstaviteľov štátnej moci pôsobí demoralizujúco na občanov nášho štátu, ktorí ich platia zo svojich daní. Preto je potrebné akýmikoľvek zákonnými prostriedkami dosiahnuť, aby náš štát navonok, ale aj dovnútra reprezentovali a viedli morálne čistí ľudia, lebo keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Je potrebné, aby naši poslanci, ale aj ostatní verejní činitelia štátu boli ostatným nielen nasledovaniahodným príkladom a už vôbec nie odstrašujúcim príkladom. Prítomnosť v práci bez vplyvu alkoholu považujem za otázku cti." Kolegovia, nebudem vás teda unavovať ďalšími čítaniami ďalších strán, pretože by to bolo už preťažené. „Ale poslanci by mali ísť národu príkladom. Kto zákon schvaľuje, v prvom rade má byť príkladom pre ostatných." Tých strán tu mám dvadsať.
Kolegovia, nie, nebolo to v osobnej rovine. Bolo to v rovine principiálnej. A pretože, ako som povedal na začiatku, tým aj skončím, sa tu vytvoril veľmi nedôstojný obraz, a nevytvára sa touto debatou, ale vytvoril sa mnohými rokmi pôsobenia, a predstavitelia štátu sa k tomu nevyjadrili ako k negatívnemu fenoménu, nevyhranili sa voči tomu, vznikol z toho akýsi divný folklór. Takže mojím cieľom je naozaj zvýšiť vážnosť Národnej rady a zároveň ukázať, že sme si všetci rovní, pretože keď by to na nás nemalo platiť, že nemáme byť pod vplyvom alkoholu, bohužiaľ, niektorým sa to stalo, v tom prípade sme vyššie ako ostatní ľudia. Nakoniec, je to len 90 dní v roku, keď rokujeme, takže viem a som presvedčený, že je tu drvivá väčšina slušných ľudí, ktorí nepijú alkohol, samozrejme, alebo teda to dokážu nepiť. Ale v našej krajine sa udialo veľa nespravodlivých vecí a toto je tiež jedna z nich.
Kolegovia, skončím jednoduchou výzvou, slovami knihy proroka Tobiáša: „Nepi víno až po opilosť a nech ťa nesprevádza opilstvo na tvojej ceste." Ja myslím, že to je jednoduchá výzva. A nemyslím si, že by mal byť problém podporiť tento zákon. Ak niekomu ide o to, aby sme skutočne mohli dobrým a zodpovedným spôsobom reprezentovať snemovňu aj našu krajinu, tak si myslím, že by nemal byť problém tento zákon podporiť. Takže nie sme viac, ako obyčajní ľudia, máme zodpovednosť voči tejto krajine a naozaj mali by sme rozhodovať o tejto krajine zodpovedne a dobre. Takže preto predkladám tento zákon a zároveň vás prosím za obyčajných ľudí, aby ste tento návrh podporili, aby ste zvážili argumenty, ktoré som predkladal, a mysleli na ľudí, nielen na nás, na to, že sa nás to osobne dotýka a že nás to osobne niekoho uráža. Kolegovia, bolo to myslené úplne, ale úplne inak. Ďakujem pekne.

Kolegovia, zareagujem na pár poznámok. Naozaj je na počudovanie, že by sme to priam chceli obhajovať.
Pán kolega Kuffa, to je skutočne priestrel taký poriadny, hovoriť: „Nekopme tu do seba, do poslancov s tým alkoholom.“ No tak prečo lekári nesmú piť v práci, pán kolega? Ty by si chcel mať vo svojom hospici opité sestričky? Že by si to nechcel, kolega? No povedz to. Však to sa nesmie. Že? Ja si myslím, že to bolo úplne mimo, takto to povedať.
Pán Kéry, táto rozprava, to je neúcta k parlamentu. Ja som nebol v parlamente, keď sa jednalo o zrušení poslaneckej imunity. A vaši kolegovia mi povedali, teda kolegovia starší z parlamentu, že vtedy pán Rafaj argumentoval, sa ozýval, že to je neúcta k parlamentu, zrušiť imunitu poslancov. Nuž zdá sa mi, že nejako divne sa tu zamotala celá táto argumentácia. Veď ja požadujem tak jednoduchú a obyčajnú vec, aby poslanci Národnej rady boli tak disciplinovaní a sebazreflexovaní ľudia, že tu nebudú proste piť a nebudú opití v práci. Nechápem, čo je na tomto čudné. Ale práve preto, že z poslancov slovenského parlamentu za 22 rokov vytvorili atmosféru a povesť, že je to pre nich normálne nejakým spôsobom... (Reakcia z pléna.) No tá povesť tu je. Ja vám prečítam reakcie ľudí z internetu zanedlho, ktorí mi písali. A už viac ako pred sto rokmi, ak sa možno nemýlim v tých rokoch, jeden pradávny klasik našej literatúry Hugolín Gavlovič napísal vo svojom diele „človek opilý každému nemilý“. Áno, je to tak. Potom ste sa mi niektorí ozvali, že zneužívať sa tento zákon bude, aby sme sa tu navzájom prenasledovali. No, priatelia, kolegovia, o tomto to je, na to sú zákony na Slovensku, aby sme ich zneužívali jeden proti druhému? No, nie. Ony majú vytvárať určitými úlohami štandard.
A ja neviem, koho to vôbec napadá v myšlienkach, kde to vôbec prichádza, že tu sa budeme všetci navzájom obviňovať, ako pán Přidal tvrdil, že niekto jeho nazve opitým za to, že by chcel definovať alebo verbalizovať svoju predstavu o tom, či je správne alebo nesprávne homosexuálne manželstvo. Nie, nie, nie, ja si nemyslím, že takýmto spôsobom súdni ľudia majú používať voči sebe navzájom zákony. Ale, inak, povedal mi to jeden kolega zo strany SMER, že: „Braňo, ale však takýmto spôsobom takto kľudne aj teba ôsmi naši poslanci nazvú opitým.“ Nuž a ja hovorím: „Počúvaj, ale veď na to skutočne treba splniť tú podmienky ak budem viditeľne opitý, ale, za prvé, nepijem.“ „No ale však vieš, to sa tak robí. Však tu sa klame.“ No, kolegovia, je mi zvláštne myslenie poslancov najvyššej inštancie v SR, teda Národnej rady. No tak sa rozmýšľa. Možnože v celej tej krajine našej sa tak rozmýšľa. Mňa to mrzí.
Pán kolega Baláž, ja nemám nič proti doktorom, ale pri doktoroch ide o život. Nie, pán Baláž? Aj moja manželka je lekárka. A ja by som bol vystrašený, keby som sa mal práve na jej oddelení stretať s niekým, kto si nič nerobí z toho, že alkohol nemá čo byť na pracovisku. Veď o tom som tu hovoril.
A tak ako hovoril kolega Mičovský o zámene príčiny, prečo som toto vôbec vytiahol s tým, aby sme to použili a nazvali znižovaním dôstojnosti Národnej rady. To už je, tu o tom hovorím, prekvapujúce.
No, kolegovia, ja vás prekvapím niečím. Ja som si dal zohnať nejaké informácie a dostal som ich. A predstavte si, že vo švédskom parlamente ako to vyzerá, to mi povedali ľudia, ktorí tam boli a tieto informácie majú z prvej ruky. Kolegovia, táto informácia je o jednotlivých poslancoch z viacerých politických strán. Reštrikčný zákon nakoniec neschválili. Rozmýšľali nad tým a argumentovali, že tak ako chirurg nemôže pod vplyvom alkoholu operovať, ani poslanec nemôže rozhodovať o životoch ľudí v krajine. Zatiaľ taký zákon nie je, pretože problémy tam teraz s tým nemajú, pretože o tom prudko diskutovali a došli na niečo, ale ak by poslanec nebol triezvy, nezúčastnil sa debát, má disciplinárku a vyškrtnú ho z volebného zoznamu pre ďalšie obdobie. Priatelia, táto naša známa tam bola a kamery snímali rozpravu. A neustále sú tam médiá a voliči. Kontrolujú poslancov za svoj obvod. A je zlé, ak neprídu na zasadnutia. Medializuje sa to. Okrem toho poslancom ponúkajú nealkoholické drinky. Okrem toho tu mám link na politickú skupinu triezvych vo švédskom parlamente. Ak by tam niekto pil, strana ho okamžite stiahne z parlamentu.
Kolegovia, ja vám nehovorím žiadne nezvyčajné veci. To sa deje v európskych parlamentoch, ale mne sa zdá, že my tu už pomaly obhajujeme a dokonca hovoríme, že by sme sa tu s tým mali nejako osobne napádať. Pán Přidal tu výstižne stále hovoril: „No povedzte kto, no povedzte kto.“ Ale, prepáčte, veď ja tu neútočím osobne na jednotlivých ľudí. Ja hovorím, že stali sa tu takéto veci. Ale útočiť na seba navzájom? To nie. Ja potom iba jednoducho poprosím predsedov poslaneckých klubov alebo strán: „Buďte takí dobrí, páni kolegovia, a zabezpečte, že vaši poslanci pod vplyvom alkoholu neprídu do tejto rokovacej sály a nebudú dehonestovať štatút poslanca. A hovorím o nás všetkých tuná, nehnevajte sa, o nás všetkých.
Takže všetko je vec miery, pán kolega Kvasnička. A, bohužiaľ, poslanci slovenskej Národnej rady za 22 rokov existencie tejto ustanovizne tú mieru tak zdehonestovali, že náš národ je na to veľmi nahnevaný. Neverím, že keď sa opýtate nejakých vašich spoluobčanov na to vo vašom okolí, že by vám niekto povedal, že tento problém ho netrápi. Ja si myslím, že tú mieru prekročil slovenský parlament vysoko. A preto som tu musel takúto vec vôbec povedať. A 94 % ľudí z môjho prieskumu, a bolo ich vyše 800, zareagovalo, že ich rozhorčuje stav, aký slovenskí poslanci s týmto urobili. Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi pekne ďakujem, že tento príjemný pán poslanec Mičovský, príjemný kolega tuná dokáže veci povedať tak jasne.
Viete, ja celý čas rozmýšľam od začiatku vôbec, ako som podal do podateľne tento návrh zákona. Tak reakcie viacerých poslancov sa všetky točili tak, že v zásade len dva okruhy ľudí na mňa reagovali. Kolegovia poslanci a občania a všetci, teda prvá skupina ľudí to všetko strašne zľahčovala a tá druhá skupina ľudí je pohoršená. Kolegovia, to, čo tu povedal pán Mičovský, mne tu tak naozaj tak pripadá. Zamenili sme si príčinu s následkami. A hovoríte, že tu ja dehonestujem alebo zhadzujem, že čo je to za hlúposť, čo som to sem priniesol. Nuž ja reagujem na stav, ktorý tu roky vytvára, ako pán kolega Béla Bugár povedal, že ten obraz vytvárajú poslanci. Áno, však zato reagujem. A ľudia na to reagujú a sú rozhorčení. Hlavne o to mi ide, prepánakráľa. A ja sa čudujem, že aké zvláštne podráždenie to v ľuďoch vyvolá alebo pán kolega Jarjabek povie, že: „Nevnucujte nám tu svoje zásady.“ Prepánakráľa, takže ak je zásadou to, že zamestnanec naozaj by nemal byť pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, tak si myslím, že to nie je vec, ktorá sa má vnucovať, to sa má rešpektovať, my sme zákonodarcovia, zákon má byť rešpektovaný.

Kolegovia, ďakujem za reakcie. A ja budem pokračovať v tom, čo som povedal a ako som začal a ako som sa nechal prerušiť.
To, prečo som prišiel s týmto návrhom, bolo predovšetkým pre to, že mi tu nie sme viac ako obyčajní, bežní ľudia. Alebo sa cítite azda viac, ako bežní, obyčajní ľudia? Ja zastupujem svojich voličov, to oni, pán Přidal, ma poslali do parlamentu. A toto nerobím preto, aby som si získal ďalších laikov alebo ďalšie krúžky, pretože to nepotrebujem. Tie krúžky som získal predtým preto, a preto som sem prišiel, lebo mi ich niekto dal.
A to som tu nerozprával o alkohole alebo neviem o čom, ja som nechodil po Slovensku s tým, že budem hovoriť, aby poslanci nepili alkohol, že to by malo byť normálne. Nie? Ja som sa spýtal voličov a prišlo mi 865 reakcií za nejaké dva dni. A spýtal som sa ich, ako hodnotia túto iniciatívu. A považovali ju za užitočnú. Iba 34 ľudí, teda 4%, takže 94% to považovalo za užitočnú vec, 4% to považovali za nie veľmi užitočnú vec. Keď som sa ich pýtal, ako hodnotia skutočnosť, že niektorí poslanci boli kolegami a médiami videní pod vplyvom alkoholu pri práci v parlamente, tak iba 3 % povedali, že je im to jedno. Ale, naopak, že sú rozhorčení, povedalo 97 % ľudí. A ja myslím, že je to veľmi normálne. Aj z vás by každý bol rozhorčený, keby ste na chodbe nemocnice, do ktorej prídete pozrieť svoju mamičku alebo manželku, alebo dieťa, stretli, kolegovia, opitého službu konajúceho lekára. Budete tak radi? A nepovedzte mi, že toto je populizmus. Podáte naňho trestné oznámenie, minimálne sa pôjdete sťažovať pánovi riaditeľovi, pretože toto je neprípustné, ale keď budeme hovoriť o vašich manželkách a deťoch, tak sa na to budete pozerať úplne inak.
Kolegovia, my máme zodpovednosť voči tejto krajine. Alebo to tak nie je? Alebo teda máme tu z toho kabaret, pán kolega Martvoň? Či si to povedal ty, už si nepamätám. Je to tu kabaret? No tak sa opýtajme: What a problem? Tak sa to povie po anglicky. Nemali by sme o tejto krajine rozhodovať, a teda hlasovať tuto, na tých gombičkách, triezvo? Mne sa zdá, že áno. A mali by sme aj v kuloároch rozprávať triezvo a neurobiť si z toho nejakú dobrú zábavku. Ja viem, že pohár vína nikoho nezabije, zvlášť teda v tejto službe, keď sa stretnete aj s diplomatmi, a teda nejaký pohár vína sa musí dať, dobre. Kto tu hovorí o pohári vína? Ak je niekto viditeľne opitý, tak to bude litrík alebo pol litra, alebo naozaj veľa? Priatelia, nemali by sme rozhodovať s triezvou hlavou?
Takže vráťme sa k podstate problému. My nie sme viac ako obyčajní ľudia a máme zodpovednosť za túto krajinu. A samotní ľudia mi v tom mojom prieskume na internete podali veľa komentov k tomu. A napísali mi, čo im vadí. Prekáža im alkohol v parlamente. A dám vám príklad. Napísal mi kapitán Boeingu 737. Niektorí mi tu už povedali, že to je malé lietadlo. Mne sa zdá že je dosť veľké, keď uvezie aspoň 300 ľudí. A ožratý kapitán by ich treskol o zem, tak si neviem predstaviť, kto z nás by si dovolil povedať, že je to okej. „Som kapitán Boeingu 737 a zďaleka nemám taký plat ako poslanci. V prípade, že prídem do práce pod vplyvom alkoholu, teda budem viesť lietadlo s 300 ľuďmi na palube, z ktorých všetci pravdepodobne majú doma na zemi rodinu, hrozí mi trestné stíhanie a strata môjho zamestnania na celý zbytok mojej leteckej kariéry. Privítal by som, aby takíto poslanci prišli nielen o nejakú časť platu, ale aj o celomesačný plat, v prípade recidívy aj ďalšie postihy. Poslanci majú z dlhodobého pohľadu omnoho väčšiu zodpovednosť za ľudí než piloti.“ Všímate si to porovnanie, kolegovia. Ako je to? Nevedieme len lietadlo, že? Takže ešte raz prosím, nie sme viac ako obyčajní ľudia. Keď som sa vás opýtal na začiatku tejto debaty, že keby ste nechali robotníka do Kia Motors, alebo videli ho tam prísť opitého, tak ho zastavia ešte pri bráne. Ani ho nepustia dovnútra a bude tam fúkať. Sústružníka by ste hodili rukou, nech si odtrhne palec, je to jeho vec, že sa opil. Ale keď zbadáte chirurga nad sebou s červeným nosom a zajakávajúceho sa, tak poviete: „Tento ma chce operovať?“ A utečiete mu aj pod narkózou, aj keď už začnete zaspávať, radšej zo strachu o život budete utekať. A predstavte si, že učiteľka na základnej škole vašich detí bude opitá. Budete spokojní s takýmto posolstvom v celej krajine, celej škole, vašej rodine? Nie, nebudeme s tým spokojný.
A začal som celú debatu s tým, že viacerí poslanci urobili nepekný obraz o Národnej rade a nereprezentovali našu krajinu a náš parlament. Ja som sa hanbil pred svojimi priateľmi zo zahraničia, keď sa ma pýtali na takéto veci, či je to naozaj pravda. A toto je prvá vec, ktorú som povedal, že vytvorili poslanci takýto obraz, že sa tak správali či aj pri výkone svojho poslaneckého mandátu, niekde inde mimo tejto budovy. Ale, hovorím, ani predstavitelia našej Národnej rady, predsedajúci Národnej rady, ani pán premiér, ani pán prezident, nikto voči tomuto fenoménu nepozdvihol hlas a nechali sme to tak ako nejaký slovenský folklór. Na to tu poukazujem, kolegovia. Takže je mi ľúto, ak to trebárs kolega Přidal nepochopil, ono sa to dá znovu si prečítať. Dá sa to potom pochopiť lepšie, opakujem, nie sme viac ako obyčajní ľudia, nie sme tu preto, aby sme z toho mali kabaret, ako povedal kolega Martvoň. Súhlasím s ním, je to presne tak, toto nemôže byť kabaret, že. Máme sem chodiť triezvi. A apelujem len na sebadisciplínu. Pite s mierou alebo pite s rozvahou, pite múdro, zvládnete to správne. A keď sa to nepodarí, tak máme takú sebareflexiu, že nebudeme hovoriť do mikrofónu opití. Iba to by stačilo trebárs. Takže ja sa pýtam, naozaj sme viac ako obyčajní ľudia alebo, tak ako každý v tejto republike podlieha povinnosti postúpiť skúšku na alkohol v práci a je okamžite vyhodený z práce, patrí to alebo nepatrí to aj nám? Alebo naozaj nemusíme tomu podliehať a sme viac? Takže si myslím, že mali by sme o osude krajiny rozhodovať s triezvou hlavou. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, prichádzam s návrhom, ku ktorému už ste sa vyjadrili mnohí z vás v kuloároch, osobne niektorí z vás na stránkach novín. Ďakujem za podnetné pripomienky k tomu. A chcem teraz túto, pre mnohých nepríjemnú tému alebo, niektorí povedia, zbytočnú, iní ste hovorili, demonštratívnu tému vysvetliť.
Kolegovia, viacerí poslanci Národnej rady za dobu jej existencie vytvorili o nej samotnej, o parlamente Slovenskej republiky veľmi nedôstojný a zlý obraz, a to svojím neprístojným, a dám to do úvodzoviek, ale nemyslím to nejako inotajovo, ale v úvodzovkách, „alkoholovým správaním“ na verejnosti aj v budove Národnej rady. Ja si myslím, že vôbec nemusím spomínať príklady a hovoriť, kto urobil čo. Ale hovorím, že je pravdou, že poslanci Národnej rady vytvorili o parlamente, o tejto Národnej rade a o poste poslanca na Slovensku skutočne nepekný obraz. A to nie sú len nejakí neznámi a teraz už zmiznuvší, oni zostali v živej pamäti a budú stále, pretože pre nás občanov, obyčajných ľudí Slovenska je každý poslanec stále poslancom. A vždy sa bude hovoriť o poslancoch. Nebude sa hovoriť o bývalých poslancoch. Bude sa hovoriť o tom, čo robili. A tak sme videli veľa neprístojných a nepekných prejavov mužov, ktorí predstavovali túto najvyššiu ustanovizeň, ako hovorí náš kolega Mičovský, sieň zákonnosti, ktorí ju svojím správaním naozaj zhovädili, sa povie po slovensky, a celkom pekne, by som povedal. A mne je to ohromne ľúto. A to je jeden fakt, že aj ako občan som sa tiež s tým musel stretávať a bolo mi to nepríjemné. A bolo mi nepríjemné vypočuť si pohľady ľudí zo zahraničia, ktorí sa ma pýtali, či je to naozaj pravda, že poslanci vykrikujú na adresu diplomatov z iných krajín škaredým spôsobom, či je naozaj pravda, že niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pod vplyvom alkoholu sa správajú v reštaurácii škaredo, lebo používajú vulgarizmy všeho druhu, a či je to fakt pravda, či to tak naozaj môže byť. Viete, čo som mal povedať ľuďom, ktorí sa o slovenskú politiku zaujímali? Mal som povedať: „Nie je to pravda, vôbec, toto, ja neviem, o čom ste počuli." Ako náš kolega Hlina raz hovoril: „To ste počuli o Džibuti alebo o Kongu, alebo o nejakých iných krajinách?“ Nie. Ja som sa hanbil. Hanbil som sa za rôzne výroky, škaredé výroky, ktoré urážali iné štáty alebo iných politikov, iných diplomatov. A keď som to potom sledoval viacej, tak som zistil, že ono to má dopad na samotných tých našich poslancov a politikov tuná a že tá hrubosť v prejave alebo málo disciplinovanosti v tom, ako zvládať trebárs to dobré vínko alebo alkohol, sa prejaví aj v hrubosti reči nakoniec. Tu za týmto pultom stáli politici, ktorí nadávali druhým, ktorí sedeli tam alebo sedeli tu, alebo sa tu označovali rôznymi vulgárnymi nadávkami. A ja sa musím pýtať, je to tak správne a je toto naozaj ten úplne okrajový a nezaujímavý problém, ktorý je len demonštratívne vyťahovaný? A nebolo by to tak, keby sme s tým problém tu vôbec žiaden nemali.
A potom je tu druhá stránka veci, keď hovorím, že vytvorili viacerí poslanci Národnej rady takýto nepríjemný obraz a zahanbujúci a zhadzujúci a nedôstojný obraz. A opravte ma, kolegovia, ak teraz poviem nepravdu, lebo môže to byť, že to nemám dobre naštudované. Mne sa vidí, že ani predstavitelia, ani žiaden z predsedov Národnej rady, ani náš premiér, ani náš prezident, ale ani nikto z poslancov, kolegovia, z vás, ktorí tu dlho sedíte, nepovedal voči tomuto fenoménu nič, sa nevyhranil na verejnosti. Vy ste nepovedali, že je to nesprávne, je to zlé a že takéto správanie je odsúdeniahodné. A vy ste nechali tento fenomén akosi plynúť. A stal sa z toho nejaký slovenský folklór, za ktorý, ja si myslím, že je to nutné, by sa mal hanbiť každý jeden z nás. Muži, ženy, ste dospelí ľudia, ktorí predsa musia vedieť narábať ako s vlastnou sebadisciplínou, tak, po druhé, sebareflexiou, ale, po tretie, aj s tým, aký názor vytvárame na verejnosti. Mňa mrzí, že tu naozaj máme už v takých verejných anekdotách prípady týchto našich či bývalých kolegov poslancov, ktorí jednoducho boli videní a medializovaní novinármi, ktorí si možno na tom trošku aj zgustli, že tu kolega chodil opitý po chodbách, novinári mu to dobre osolili, natreli, alebo iný kolega, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a zosmiešnil štatút poslanca vážnou opilosťou až 2 promile za volantom, vraj, a následne tvrdil, že to boli také dve decká orešanského, a usmieval sa pritom. A viete, celý národ sa hneval. Ľudia sa hnevali, pretože toto je urážlivé, toto ľudí ponižuje. A potom si to spoja len s tými vulgarizmami, ktoré tu odzneli, alebo hrubosťou.
Ale toto je len povrch, kolegovia, omnoho hlbšie je to, že sa tu zakrývajú ešte väčšie nespravodlivosti, ktoré sa dejú v tejto krajine, ktoré sa nevyšetrujú, ktoré sa žiadnym spôsobom neoznačujú, alebo ktoré sa preonačujú, alebo sa vyprázdňuje obsah tých právd do úplne bezcenných a nezmyselných pojmov a výsledok je taký, že toto mlčanie nad chybami alebo ospravedlňovanie zlých vecí alebo nevšímavosť vedie len ku väčšej hrubosti a bezohľadnosti. Ľudí na Slovensku takéto tie alkoholové excesy poslancov proste rozhorčujú. Hnevá to ľudí a privádza to k ďalšej bezmocnosti a frustrácii a k ešte väčšiemu nadávaniu na zákonodarcov. A tým sa znižuje vážnosť a dôveryhodnosť Národnej rady. A viete, mňa naozaj prekvapila reakcia, keď mi bolo povedané, že: „Pán kolega, to vy znižujete dôstojnosť poslancov, keď takto hovoríte, že tu vôbec niekto s tým má problém.“ Nuž ja myslím, že by to tu naozaj nemalo byť. Viete, porovnajme sa s bežnými ľuďmi, lebo oni sa porovnávajú s nami, porovnanie s bežnými ľuďmi je jednoduché. Môže ísť do práce opitý robotník do automobilky? Nie, nemôže, lebo bude fúkať pri bráne. Iný pohľad, je pre vás prijateľné, aby bol pripitý sústružník? Vy si poviete: „Nevadí nám to, lebo buď si zraní ruku alebo si odtrhne necht, alebo urobí zlý výrobok.“ To je celé, nebudete sa cítiť ohrození. A, kolegovia, čo mi odpoviete, keď sa spýtam vás, ktorí cestujete MHD: Bude vám vadiť, ak bude opitý vodič MHD, ako sa budete cítiť a aká je jeho zodpovednosť? A vtedy si poviete, no to už niečo znamená. Ale poďme ďalej: Čo opitý chirurg, váš vlastný chirurg, keď ležíte na operačnom stole, poprípade zaspávate pod narkózou a váš pán chirurg má chytené, napríklad nos, alebo celý je červený v tvári, takže vás ide rezať? V tej chvíli budete vystrašený, pán kolega. Lekári zo zdravotníckeho výboru, tam sedia. Vtedy aj s narkózou utečiem, pán kolega, nechcem chirurga s červeným nosom, z toho mám strach a bojím sa o seba, úplne egoisticky o seba. (Hlasy v sále.) Pán kolega, mám ho prečítať? Ja to môžem prečítať.

Brocka, Július, poslanec NR SR
Je rozprava, ale najprv sa uvádza zákon, vy teraz uvádzate návrh zákona. Ja neviem, čo navrhujete. Do rozpravy potom keď sa prihlásite...

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem za upozornenie. Ja som sa radil s kolegami ako to môžem urobiť. Ďakujem pánu kolegovi Brockovi za upozornenie k tomu procesnému kroku. (Reakcie z pléna.) Mám ho úplne celý prečítať? Bude to tak jednoduchšie? Alebo predĺži to zbytočne... (Reakcia z pléna.) Dobre, pán kolega, ja som myslel, že máme to v počítači aj na papieroch, ale ja to urobím.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán poslanec, predtým vám nevadilo, že návrh uvádzali takto poslanci. Je skutočne pravdou, že sa uvedie návrh zákona a vlastne s bližším vyjadrením potom v rozprave môžete, pán spravodajca, vystúpiť.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem. Takže teraz prijímam návrh kolegu Brocku a prerušujem ten výklad.
A navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto zákone, aby sme do § 32 za odsek 3 vložili nový odsek 4, ktorý znie: „Na návrh poslaneckého klubu vykáže predsedajúci až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je dôvodne podozrivý z požitia alkoholu alebo iných návykových látok, a súčasne ho vyzve, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie: „§ 130 ods. 5 Trestného zákona.“ Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
V bode dva navrhujem, aby sa slová „odsekov 2 a 3“ nahradili slovami „odsekov 2 až 4“, a na konci sa pripája táto veta: „Vykázanie z rokovacej sály podľa odseku 4 sa nepovažuje za neospravedlnenú účasť, ak sa vyšetrením na zistenie alkoholu a iných návykových látok preukáže, že poslanec nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.“
Toľko je ten návrh, ktorý sa týka novelizácie § 32 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Môžem pokračovať, pani predsedajúca? (Reakcia predsedajúcej.) Pani predsedajúca, kladiem vám otázku...

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vy mi musíte povedať, či ste skončili pri uvádzaní zákona, lebo potrebujeme, aby prišiel ešte pán spravodajca. Ale ja predpokladám, že máte naštudovaný rokovací poriadok, pretože vy idete meniť rokovací poriadok. Takže sa ma nepýtajte. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Matovič teraz hovorí, že ste aktívni poslanci, tak ja predpokladám, že to všetko ovládate.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem. Takže ja si teraz sadám, prerušujem ten prekladaný môj návrh.

Ďakujem. Tak ďakujem kolegom za všetko, na čo ste ma upozornili, aj čo ste mi vyjadrili.
Prvé sa dotknem pána kolegu Poliačika. Pán kolega, tak ja ti presne poviem, za čo sa máš ospravedlniť. A chcel by som ti povedať, že keď to dokážeš spraviť, tak si získaš, skutočne získaš veľkú popularitu u mnoho rodičov. U mnohých rodičov, ktorí politickú scénu sledujú a teba tiež a teraz ti vyslovujú priam hnev za to, čo si povedal. Ale ak dokážeš teda odlíšiť a pochopiť, čo si zlé spravil. Tak keď sa ma pýtaš, tak urobil si toto. Ďakujem, že si citoval výrok. Pán kolega Osuský jasne povedal, že všetci, ktorí proti tebe zle hovoria, nevedia čítať s porozumením, čo nevie ani naša mládež, a práve na to sa odvolávam, že to naša mládež nevie, a preto bol tvoj výrok ľahkovážny, pretože tvoj výrok má obrovský zničujúci dopad na ľahkosť, pardon, s akou si nejeden mladý človek vezme heroín. Pre-to-že dôležitá politická postava, pretože ty si dneska dôležitý politik ako všetkých 150 tuná, je dôležité, čo povieš. Povie mladík niekde, keď mu nejaký díler len tak ponúkne heroín: Však aj Poliačik povedal, že to je v pohode. Je jasné, že ty si to nepovedal, ale takto je to čítané.
A preto mal Matovič pravdu, že nečuduj sa, kolega Poliačik, ak ti náhodou na ulici natiahne jednu poriadnu bombu nejaký zničený otec alebo matka, lebo ich dcéra či chalan sa dali na túto cestu. Vieš prečo? Lebo ty si psychicky silný človek, ty si psychicky silný človek a tvoje telo tú dávku čistého heroínu mohlo poľahky spracovať, ale nie telo iného mladého labilného človeka, ktorý to vôbec nespracuje.
Takže, prosím ťa, pokús sa odlíšiť, čo ľahkovážneho si spravil, a niekde jasne vyjadri, že to chceš zmeniť.
A druhá vec, ja už viacej nestihnem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrím sa k dvom bodom.
Prvý je, samozrejme, tento o drogách a o znížení alebo sprísnení tých trestov. Mne sa zdá tento návrh dobrý, tak ako tam je. Tiež som v živote prešiel prostredím, kde sa takéto veci dejú, stávajú, a po rokoch je mnoho mojich kamarátov mŕtvych. Niekoľko mojich, prepáčte, nie mnoho, je niekoľko mojich kamarátov mŕtvych. Neviem, koľko mnoho, ale o viacerých viem, pretože sa stali užívateľmi drog, niektorí aj dílermi. Je hrozné pozerať sa na ľudí, ktorí si mohli založiť rodinu, žiť krásne hodnotný život a pre niekoľko hlúpych okamihov životných došli do stavu, kedy ich život skončil v troskách a na márach zostalo ich telo.
Dovolím si tu predniesť môj pohľad na celú túto vec. Bavíme sa tu fakticky o tom, čo dosiahnu tresty alebo čo spôsobia, či je lepšie to zmäkčiť. Ozývajú sa tu tí, ktorí hovoria, že to bude hrozné, lebo vlastne to uľahčíme dílerom. A zasa tí zástancovia hovoríme, že je treba dať priestor tým nešťastným, možno trošku hlúpym deťom, ktoré sa do toho dostanú nechtiac. Zrejme aj chtiac, alebo je to proste ľahkovážnosť, by som povedal, ktorá ich privedie k tomu, aby sa stali obeťami. A mne ide tiež o to, aby sme urobili možno ešte niečo šikovnejšie, lepšie naformulovali tie vyjadrenia v zákone. Pretože tiež mi ide o to, aby sme tvrdšie potrestali dílerov a urobili možnosť pre tých nešťastných mladých ľudí, ľahkovážne konajúcich mladých ľudí alebo jednoducho ľudí, ktorí by sa radi už zbavili týchto vecí, ale pre tvrdé tresty sa dostanú do výkonu do nejakého nápravného zariadenia, do výkonu trestu.
Ja som sa porozprával s kaplánom pôsobiacim v Leopoldove, s väzenských kaplánom pôsobiacim v leopoldovskej väznici a povedal mi, sme dávni známi, on je teraz, pôsobí tam, ja teraz pôsobím tu. A on mi hovorí: "Vieš, mne je tak strašne ľúto, koľko tu máme úplne zbytočne zavretých mladých ľudí. Majú totálne zničené životy pre niekoľko nerozumných trestov, ktoré náš systém udeľuje." Hovoril mi, možno trošku tým odbočím, o tvrdých trestoch, teda výkon odňatia slobody za zadržanie vodičského preukazu, kedy šoférovali títo mladí ľudia hlúpo a ľahkovážne. Zobrali otcovi tajne auto, odišli na diskotéku, napili sa a vrátili sa domov, a teda chceli sa vrátiť, buď aj spôsobili nehodu, alebo nie, len ich zadržala teda cestná kontrola dopravná. Odňatie slobody aj s odložením výkonu trestu, pretože existujú rôzne možné odloženia, pre rôzne dôvody došlo k tomu, že po rokoch mladý človek už si založil rodinu, či je to aj dáma, teda žena, muž založil si rodinu, už pracuje, má dokonca deti a náhle dôjde k tomu, že mu príde prípis, že má nastúpiť na výkon trestu. Títo sa tam dostanú a zažijú, a toto sú slová ľudí z prostredia nápravných ústavov, väčšinou zažijú veľmi negatívny vývoj vo svojom živote. Tá náprava represiou nie je tak kvalitná, ako by sme si my možno mysleli. (Reakcia spravodajcu.) Áno, práve dosahujeme opak väčšinou. Toto hovoria ľudia so skúsenosťami. Nehovorím o žiadnej teórii z knižky.
On mi povedal, pán kaplán v Leopoldove, že vieš, Braňo, máme tu kapacitu, myslím, že 3 alebo 4 osoby na celu, ale už ich tu máme uskladnených 8, takže sme už prestali aj zahraničné návštevy vodiť a nikomu už neukazujeme tú našu basu, pretože je to už úplne neúnosné. A vieš prečo? Lebo je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí sú tu zbytočne, ktorých stav by bol vyriešil dobre uložený alternatívny trest, dobre vykonaný alternatívny trest a tie nešťastné tri bodky teraz povedia toľko, že my tento systém ešte vyrobený tak dobre nemáme pripravený.
Ja som sa v zahraničí stretol s tým, všetci, zrejme všetci, alebo mnohí poznáme tie dobré príklady, komunita Cenacolo alebo a tých alebo niekoľko podobných komunít existuje na svete viacej, omnoho viacej, i keď naviac hovoríme len o tejto v Medžugorí. Ale v Spojených štátoch vidím, že existujú celé centrá alebo mnoho centier. Vyzerá to ako komunita, ako farma. Je tam chlap alebo niekoľko ľudí, ako ktorí tvoria rodinu. Buď je tam muž s rodinou, ktorí sa venujú mladým ľudom, ktorých na takéto alternatívne tresty dostanú. A oni sa im venujú vyslovene osobných spôsobom. Učia sa pracovným návykom. To znamená, že pracujú na tej farme a ten človek naozaj prežije prerod. Prerod, zmenu myslenia, zmenu konania, uvedomenia si, čo je zodpovednosť, čo je život, čo sú hodnoty. Neskôr z neho môže byť dokonca nielen niekto, kto je vytrestaný, teda aj ten alternatívny trest prežil, on je dokonca aj zmenený, ba dokonca stáva sa motivátorom iných.
A mne sa zdá, že u nás máme vytvorený pohľad, že jediný dobrý trest je taký, ktorý človeka dostatočne zastraší, aby už nerobil zlú vec. Ja chápem, že je to jedna z dobrých ciest. V našom systéme vyvoláme v tom človeku strach, zlomíme ho, lebo niečo spáchal, a on sa už v budúcnosti tomu bude vyhýbať. Ja chápem, že toto je účinok, ktorý má človeka zmeniť a priviesť ho k tomu, aby viacej takto nekonal. Ale toto je len v prípade, ak sa v base úplne nepokazí. A, bohužiaľ, aj ja poznám ľudí, ktorí sa v base naozaj úplne pokazili. A aj keď jeden z tých účinkov je, že človek si takýmto trestom, pobytom vo väzení rôzneho stupňa zapamätá, aké to bolo zlé, že tam bol, a preto sa v budúcnosti bude chovať inak, výsledok však je, výsledok trestu je dvojaký: vyvolá v človeku vzburu alebo zlomenosť. Takže buď sa stane ešte horším človekom, alebo vo vnútornej vzbure žije a je to taký napätý človek celý život, alebo je z toho zlomený, že bol v takomto zariadení, a teda bude si dávať pozor.
A ja by som chcel povedať, predstavme si, že by sme z takéhoto človeka alternatívnou cestou trestu, či už pobytom v komunite, alebo v takom resocializačnom zariadení, urobili nielen zlomeného človeka, čo sa už bude báť tak konať, ale človeka, ktorý bude schopný pracovať pre to, aby sa takéto veci nediali, ktorý bude schopný a bude vo svojom živote robiť zo všetkých síl niečo pre to, aby sme ukázali mladým ľuďom hodnoty, ktoré ich privedú na úplne iné životné cesty. Čiže nielen zlomiť a vyrobiť z toho človeka, a v tomto ja vidím zmysel toho zmäkčenia trestu, ale explicitne poviem, lebo tam sa to uvádza veľmi presne v tej dôvodovke, že "keď zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu". Lebo aj sa som počul, aj teda z radov mojich pradávnych známych, o ľuďoch, ktorí sa stali dílermi a zničili životy, a strašným spôsobom zničili životy druhých ľudí.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby ste boli precíznejší v tomto, pán minister, a dosiahli, že sa to podarí lepšie odlíšiť toho nerozumného užívateľa. Je to technický problém, ja tomu rozumiem, ako už vidím, aké je to ťažké, len by som vás poprosil, že podľa mňa má toto obrovský dopad na vydanie tohto zákona, aby bol precíznejší, precizovaný v tejto veci, aby sme dosiahli, že tí ľahkovážni, nerozumní, možno aj skazení mladí ľudia, lebo zdá sa mi, že súčasná kultúra naozaj nabáda ľudí na veľmi povrchné hodnoty a jednou veľmi príťažlivou je hlúpe užívanie rôznych typov drog.
Ja by som bol za, aby sa vám to podarilo dosiahnuť, aby bolo možné viac podávať alternatívne tresty, ukladať, ale zároveň keby, je to v kompetencii vášho ministerstva, aby sme sa zamerali na vytváranie tých alternatívnych systémov. Neviem, či je to možné, alebo kto by mal toto spraviť? Ale ak nám tu chýbajú také komunity takéhoto typu alebo farmy, kde by naozaj mohli mladí ľudia nerozumným spôsobom zabŕdnutí do drog prísť, nájsť tam v podstate náhradnú rodinu, zároveň s tým prísnym trestom dohľadu niekoho, kto im bude dávať, životné hodnoty ukazovať, niekoho, kto sa im bude venovať. Ja také miesta po svete poznám, osobne som ich navštívil a videl som zmenu v ľuďoch. Tak to by som si povedal, že fantastické, keď toto na Slovensku môžme mať.
Tak takto vidím tento návrh. A bol by som hrozne rád, keby sa ho podarilo precizovať a lepšie spraviť, pretože ma zaujímajú aj argumenty pána Lipšica a iných, ktorí tu hovoria, prečo je dôležité zachovať tie tvrdé tresty. Ale ja vidím tieto dve veci. Nejakým spôsobom je to napätie, ktoré nezdá sa mi, že jedna alebo druhá z týchto alternatív tu podávaných je absolútne správna. Buď to, že úplne to sprísnime, lebo, a pán Lipšic ako uvádzal argumenty, lebo napríklad Cinkota, to bol spravodlivo potrestaný a dobre, že to tak dopadlo. Alebo pán Poliačik hovoril len o tom, ako to treba ideálne zmäkčiť, aby to už na tých mladých ľudí nepôsobilo takto zle. No, zdá sa mi, že by trebalo tieto dve veci nejako lepšie premiesiť.
Zároveň by som si však dovolil drobnú poznámku, pán kolega Poliačik, k tomu, že by som vás povzbudil ku ešte dôslednejšiemu osobnému príkladu alebo takému dobrému vyjadreniu na túto tému. Pretože ten váš nešťastný výrok, o ktorom sme tu už veľakrát diskutovali, pán kolega, urobili by ste ešte väčšiu prácu, keby ste v nejakom veľmi dobre sledovanom interview povedali: "Ospravedlňujem sa verejnosti aj mladým ľuďom za tú blbosť, čo som treskol minule. To nemôžeme tak ľahkovážne brať, ako som to trošku poľahky povedal."
Bolo by to podľa mňa o dosť lepšie, ako sa neustále brániť, že nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal. Ja si myslím, kolega, že povedali ste veľmi zlú vec a má to zlý dopad na to, ako to tí mladí ľudia budú brať.
Tým som skončil prvú časť vyjadrenia k tomuto návrhu zákona. Ale chcem sa vyjadriť k druhej a tou je bod 22. Tento návrh, pán minister, ste priniesol a všetci sa tu venujeme predovšetkým tejto otázke trestnej sadzby za užívanie drog, alebo teda držbu a užívanie, ale bavíme sa tu aj o zneužívaniu detí, o pornografii detskej a bavíme sa tu aj o, a teraz citujem: Pozmeňujúci návrh v § 140 písm. f) znie, že dodávame v bode f) "z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo".
Čiže je tu pozmeňujúci návrh, aby sme dodali definíciu trestov za nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja navrhujem takisto vypustiť tento bod, tak ako kolega Vašečka, pretože aj na základe širokej diskusie, ktorú sme tu mali po návrhu kolegov z SaS o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ja aj po tejto diskusii opätovne tvrdím, že toto je podľa mňa zdroj kriminalizovania názorov v našej spoločnosti. Takéto podobné ustanovenia a skúsenosti zo zahraničia viedli ku kriminalizovaniu a prenasledovaniu ľudí, ktorí jednoducho povedali, že mne sa nepáči, keď niekto koná takýmto spôsobom, homosexuálnym spôsobom. Viete čo? To je názor. A ten názor zaručuje ústava každého civilizovaného štátu, že je slobodný a môže byť vyslovený. A zrazu sa tu stretávame s množstvom svedectiev zo zahraničia, že niekto len si dovolí povedať, že mám takýto názor, nedávno vo Francúzsku nejaký kardinál alebo biskup mal kázeň, kde uviedol biblický názor na homosexualitu a za to bola podaná obžaloba. Roky pred tým prvá obrovská senzácia nejakého pastora vo Švédsku Akea Greena, sa mi zdá, alebo Grena, neviem, ako sa to číta, ktorý bol perzekvovaný a kriminalizovaný za to, že kázal proti tomu, aby ľudia sa nevydávali na homosexuálnu cestu života. Niečo takéto, nehovorím to presne, necitujem ho presne. Prečo bol kriminalizovaný? Toto je vyvolávanie nenávisti, že si dovolím povedať, že mám iný názor alebo neželám si, aby?
Takže v dôvodovke je napísané: "Návrh je tu v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu." Kolegovia, aký je extrémizmus na Slovensku voči homosexuálom, povedzte mi? Kto tu akú nenávisť prejavuje voči ľuďom inej sexuálnej orientácie? Nehnevajte sa. Aký je extrémizmus? Prosím vás, kde tu ich prenasleduje nejaká skupina skinheadov alebo skupina, je tu nejaká malá armáda, ktorá vyhľadáva kde, kto je homosexuál a bije ich na ulici? Ja som nič takéto nezaregistroval. Mne sa nezdá, že tu vôbec rieši nejaký sudca takýto, takýto problém, a preto je tu treba zavádzať nejaký pozmeňujúci bod. Takže nenávisť z dôvodu, a teda pre sexuálnu orientáciu.
Potom by som tiež navrhoval, že tak jak si to ty, kolega Poliačik, pred chvíľou tu spomenul, že však potom to doplňme aj o precizovanejšie vyjadrenia voči inému náboženskému presvedčeniu. Že keď zase nedávno kolega Blaha ma tu napadol alebo povedal, nie napadol, ospravedlňujem sa za tento výrok, povedal, že ja tu zavádzam nejaké svoje bigotné názory, ktoré vyplývajú z môjho presvedčenia. No, tak potom sa poďme navzájom prenasledovať za takéto jednoduché názorové vyjadrenia.
Ak by tu bolo extrémistické hnutie alebo prejavy, ktoré, naozaj ja som nepočul o tom, že tu ľudia niekoho bijú alebo urážajú, alebo zhadzujú z hradieb, lebo je homosexuál. Naopak, hovorím, že táto spoločnosť praje, súčasná doba, nie táto spoločnosť, ešte raz, opravujem sa, táto doba praje inak orientovaným ľuďom a necháva ich tolerantne žiť, nech sa páči, žiadne prenasledovanie, žiadne upaľovanie, žiadne vysmievanie sa. Ja zdôrazňujem, že im patrí úcta ako každej ľudskej bytosti. Ale kvôli tomuto nemusíme zavádzať zákony, kvôli tomu tu nemusíme vytvárať ďalšie, ďalšie zákonné ustanovenia.
Ja si myslím, že je to zbytočná poznámka, a tvrdím, že toto je už ošetrené v našom Trestnom zákone. Tento termín, prepáčte, aj motív je dostatočne vymedzený a nie je treba ho rozširovať. Takže nie je treba teraz zavádzať prejavy nenávisti kvôli sexuálnej orientácii. Takže § 140, tam sa píše, Trestného zákona: "Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo zľahčiť," c), d), e), f), citujem bod g),
"g) so sexuálnym motívom."
Ja myslím, že týmto je to dostatočne ošetrené a nepotrebujeme sa tu začať stretávať s tým, čo zo zahraničia tu čítame množstvo článkov na túto tému, kde stačí, aby sme niekde povedali svoj názor na to, že nesúhlasím s homosexuálnom aktivitou a už budem narknutý, že ja mám nenávisť a vyvolávam nenávisť a som extrémistický alebo som extrémista, alebo tu budem spadať pod nejaký, pod nejakú Koncepciu boja proti extrémizmu.
Takže ja sa chcem vyjadriť aj k tejto časti a zdá sa mi, ja neviem, je to tam len tak ukryté do tohoto celého návrhu zákona? Že najširší náš záujem alebo celá naša pozornosť je upretá na tie drogy, znížiť tú sadzbu, zvýšiť ju, urobiť to tvrdšie alebo mäkšie. Máme tu nejaké veľmi zaujímavé paragrafy o tej detskej pornografii, sú dosť podrobné, je to tam dobré. A zrazu je tu takáto vetička jedna maličká, ja tvrdím, že za týmto niekto konkrétne stojí. Konkrétna loby, ktorá má na to dosť síl alebo vplyvu, a strčíme tam takú drobnosť maličkú, ale tvrdím, že za týmto stojí kriminalizovanie názorov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak pokúsim sa zosumarizovať vec, na ktorej mi skutočne záleží. Budem reagovať na mnohé povedané.
Najviac ma trápi, že si poslanci Národnej rady mýlime to, či naozaj a vážne táto krajina by nepotrebovala zmenu, naša krajina zmenu v tom, čím zahlcujeme náš verejnospoločenský priestor. Je rozhodujúce, že keď sa tu budeme stretávať, kolegovia, povedzte, keby sme tu videli celé mesiace poovešaných, povešaných ľudí, keby len na plagátoch, keď nie skutočných, lebo to už je absolútne sadistické povedať, že obesených ľudí, ale keby sme tu mali niekoľko mesiacov na bilbordoch obesencov, ja myslím, že všetkým vám bude menej chutiť. Veď je predsa úplne vážne, čo v našom verejnospoločenskom priestore zo-bra-zu-je-me. A všetky krajiny, vyspelé krajiny, to vážne regulujú. Veď na tom záleží. Ja som si nevymyslel niečo, že mne sa to páči zrovna. Minimálne 17-tisíc ľudí s tým súhlasí, s mojou petíciou, kde som ju formuloval veľmi všeobecne. Povedal som, že sme bezbreho zaplavovaní a už nám to vadí, sme zaplavovaní nevhodným zobrazovaním ľudského tela.
Ja sa znovu odvolám na list ministra kultúry. Pán minister Maďarič pred niekoľkými týždňami, už je to dlhších pár týždňov, vyzval poslancov, vyzval mienkotvorných ľudí, vyzval cirkví, členov cirkví, vyzval Radu pre vysielanie a retransmisiu, teda množstvo ľudí a vplyvných inštitúcií, aby sme sa zamysleli nad tým, čo on nazval "bezohľadný útok proti kultúre a proti všetkému normálnemu, ľudskému, čo je v nás".
Kolegovia, chcete, aby som priniesol dve A4 napísané, že čo je útok proti kultúre a čo je normálne a ľudské v nás? To by sme chceli zadefinovať na papieri? To sa nedá, kolegovia.
Tak jak pred časom sa tu preberali otázky registrovaných partnerstiev a mimo iné sa ozvalo zo strany SaS, že však vlastne tým zákonom by sme im chceli prisúdiť úctu. A ja hovorím, že to sa nedá. Veď my si musíme ctiť človeka. Nemôžeme napísať zákon, že ctime si človeka.
Takže ani minister Maďarič nemôže definovať, čo je normálne a ľudské v nás. Ďalej hovorí: "Tento trend vulgarizácie bude mať ďalekosiahly negatívny vplyv na celú našu spoločnosť a špeciálne na mladú generáciu."
Čo sú to čudné výrazy? Veď to sú zrozumiteľné vety. Veď to je niečo normálne. A ja tvrdím a spolu so mnou niekoľko tisíc ľudí a ja verím, že omnoho viacej, mnoho tisíc ľudí to bude tvrdiť, že to, čo tu dneska máme, je marazmus, niečo, čo nepotrebujeme predkladať mladým ľuďom. My potrebujeme chrániť tú najzraniteľnejšiu časť spoločnosti a potrebujeme ju chrániť takým spôsobom, aby bola sformovaná vo svojom vývoji, psychickom vývoji, detskom, aby bola sformovaná do zocelených mladých ľudí, ktorí majú pekné hodnoty.
No akým spôsobom to dosiahneme? Takým, že im budeme ukazovať tie najzákladnejšie ľudské prejavy, tu najzákladnejšiu ľudskú nahotu a budeme tvrdiť, že: no tak nech si to vyreguluje ten trh. No ale ako si toto má trh vyregulovať? Čo je trh nejaká živá osoba? No nie je. Ľudia nám chodia do práce, sú preťažení robotou, nestíhajú sa starať o to, čo sa deje po uliciach. Tam máme plagáty, bilbordy, vystavené časopisy v stánkoch, jednoducho všetko, voči čomu rodičia nevládzu sa brániť.
A potom nech im dávajú pekné príklady, tak deti práve preto, že sme zahltení internetom a ešte všemožnými inými spôsobmi, ktoré, alebo prístupmi k tomu, čo ich deformuje, čo im deformuje hodnoty, rodičia ich nevládzu. Takým pekným spôsobom, ako kolega Galko hovoril, aj ja sa venujem svojim chlapcom čo najviac. Ale je tu množstvo, tisíce rodičov, ktorí skutočne nemajú čas, ako vyformovať tie svoje detičky do čo najlepšej formy, pretože ich formuje toľko škaredých a zlých vplyvov, že oni to nezvládajú.
A ja hovorím, že lepšie regulujme to, že tu niekoľko svojvoľných, snáď až spupných, magnátov tlačových sa správa tak, že ešte, ja tvrdím, že aj tu kolegovia poslanci tvrdia, že: To sa zhoršuje, tá morálka, no však čo máme robiť, však ona sa zhoršuje. No však my sme úplne bezbranní, lebo sa zhoršuje, no tak ju necháme zhoršenú. Lebo, prepáčte ako, čo je to za postoj? Veď práve my môžme povedať, že toto nie je správne a regulujeme len to, akým spôsobom je to na verejnosti prítomné.
Takže list ministra kultúry, sa odvolám naň, že reagoval, pretože tu hovorí o tom, čo je ľudské v nás, že to je vulgarizácia, že to má negatívny vplyv na spoločnosť. Tak hádam to nechceme definovať desiatimi technickými popismi na A4, že čo to vlastne je.
Ďalej zdôrazňujem, že my musíme prejaviť, čo je zodpovedná sloboda. Sloboda nemôže byť bez zodpovednosti, teda aj naša sloboda tlače a prejavu. To, čo sa dneska stalo, že po celej krajine sú rozhádzané, budú rozhádzané erotické brožúrečky a budeme hovoriť, že: No ale nebol hlavný význam vyvolávať sexuálne vzrušenie, hlavný význam bolo vzdelávať.
Prepáčte, to je hrubo erotický materiál, nič viac. Hrubo erotický materiál. A toto je to obchádzanie zákona, vyprázdňovanie slov a to je ten problém, že potom na Slovensku nikto nevie zodpovedne povedať, toto ste si nemali dovoliť urobiť, a preto na vás spadá sankcia. Preto sú u nás ešte neni odsúdené toľké zločiny, lebo každý vlastne povie: A toto by som ako zadefinoval, aby ma nikto nenapadol a aby to vlastne bolo priechodné? To je to vyprázdňovanie obsahu slov. My sa tu nevieme na ničom dohodnúť a skončíme ako, neviem, ako banánová republika, častokrát sme to tu povedali.
Ja si myslím, že potrebujeme navrátiť tejto krajine morálny barometer, ktorý nebude definovaný zákonom. A keby tu bol ten morálny barometer, tá samoregulácia, tak by sme toto nerobili.
My však máme povinnosť ochraňovať deti a mládež. A je to právo rodičov na ochranu. Takže ide mi o rodičov. A ide mi aj o deti a mládež. Takže tento návrh, táto legislatívna úprava bude chrániť tisíce ľudí na Slovensku, lebo oni sa nemajú na čo odvolať, bohužiaľ, keďže... A ďalšiu, ďalšiu otázku mám. No ako sa ubráni tá verejnosť, keď len niekoľko súkromných majiteľov produkuje takéto veci na Slovensku? Ako som sa ja mal ubrániť tejto brožúrke? Ako sa majú ubrániť riaditelia škôl, učitelia, že brožúrka z dnešných novín bude všade? Ako sa tomu ubránia?
Na to treba legislatívnu úpravu, na to, kolegovia, treba, kolegovia liberáli, teda, lebo vy ste najviac proti a hovoríte, že netreba. Alebo pán kolega Blaha, na to treba. A to nie je zákaz. Môžu to opublikovať v dnešný, tá brožúrka dneska mohla vyjsť, ale predávaná smie byť, smie byť iba podľa zákonnej úpravy predaja erotickej tlače. To je celé. Takže nehovorme o cenzúre. Hovoríme len a len o zákonnej úprave regulácie. To je celé.
Napublikovať si môžte najhnusnejšiu vec, akú na Slovensku chcete, keď sa vám to páči, tak si to predajte, ale predávať ju budete zakrytú podľa zákonných nariadení Slovenskej republiky v špeciálnom oddelení v stánku, do ktorého nemajú prístup deti do 18 rokov. Tak sa to má predávať.
Takže ja jednoducho hovorím týmto všetkým výzvu: Neotravujte erotikou ľudí, čo ju nechcú. Kto chce erotiku, nech si ju nájde a nech si ju kúpi. Nám všetkým ostatným dajte pokoj! Nechceme to tu! To navrhujem a to hovorím, tlačte si teda, čo chcete.
Túto celú vec, ktorú ja som podal pred pár týždňami, médiá zavádzali, že ide o pekné modelky, ktoré ja chcem zakázať. Nie. Tu ide o maštaľnú erotizáciu spoločnosti. To vôbec nie je pravda. Tvrdím, že takéto zobrazovanie spôsobí v myslení mladých ľudí deformáciu v náhľade na ľudské vzťahy, na ich vlastné vzťahy. Tie vzťahy budú ťažko vytvárať, ťažko vstúpia do pevných zväzkov a budú sa im rozpadať tie vzťahy. A preto tu budú ďalšie a ďalšie problémy, lebo spoločnosť, ak nemá pevné vzťahy medzi jednotlivcami a nevie vytvoriť dobrú bunku, akou je rodina, tak preto nastáva množstvo problémov v tej najzákladnejšej bunke, a preto my tu máme ďalšie problémy ekonomické, zvyšuje sa kriminalita, hrubne spoločnosť a okrem toho, vážení, to má dopad na nás dospelých, toto všetko, ľudia sú hrubší, sprostejší, vulgárnejší, prejavuje sa to viacej v umení. Jednoducho toto má dopad na celú spoločnosť.
A ďakujem veľmi pekne za ten argument, ktorý bol tu spomenutý, že pohyblivé obrázky cenzurujeme, označujeme, vieme, čo je nevhodné do 18 rokov a nesmie sa to vysielať, a statické obrázky zrazu nevieme vôbec povedať, že tiež by to tak malo.
Čomu ja hovorím: Nie nahote v spravodajskej tlači. Nehovorím, že nesmieme ju zobrazovať, vôbec nie, to je, to je klamstvo. Môžeme tu všetko zobrazovať. Ale povedzte mi, prečo v spravodajskej tlači, ako je normálne, noviny, kde chcem čítať o bankovníctve, hospodárstve, športe, o čomkoľvek, čo je v krajine dôležité, sa stretneme s erotikou? Veď to je partizánština, to je podvod! Niekto začal dávať do normálnych novín erotiku! A erotika je upravená zákonom 445/1990 v tejto republike. Nemôže sa to strkať do normálnych novín.
A na Západe, to, čo tu spomenul kolega Matovič, že ľudia už toho majú dosť, tak naozaj vzniklo hnutie, ktoré hovorí: Nechceme viacej stranu 3! No more page three! A to hovorí, že nechceme tam tú holú ženu na tretej strane, neželáme si to. Je to dehonestujúce, je to hlúpe.
Liberálny argument. Keď sa zakážu letáky, teda keď sa tento zákon zavedie, tak nesmieme ani len zverejniť letáky o samovyšetrení prsníka. Alebo nerozumný výrok pána Múdreho, ktorý je, ktorý je niekto zo Slovenskej informačnej a tlačovej agentúry, ktorý povedal: "Škripek chce zakázať deťom vstup do múzeí, lebo aj tam sú umelecké diela zobrazujúce nahotu." Prepáčte, nerozumný výrok, pán Múdry! Skutočne nerozumný.
Pretože aj deti vedia rozlíšiť, aj mladý dospievajúci človek dobre vie, aký je v tom rozdiel. A takýto nerozumný argument liberála nejakého, ktorý povie, že také letáky by nemohli byť produkované, to je naozaj zavádzanie toho obsahu slov. To nie je pravda.
Okrem toho v mojej dôvodovej správe bolo uvádzané, že, citujem, citujem bod 1: "Základ pojmu ohrozenie mravnosti", takže on existuje v našej legislatíve, "je odvodený z odbornej literatúry venujúcej sa problematike erotiky a pornografie a jej vplyvu nielen na spoločnosť ako na celok, ale aj na jednotlivcov a osobitne na zraniteľné osoby, medzi ktoré predovšetkým patria osoby mladšie ako osemnásť rokov. V tejto súvislosti je treba upozorniť na dva aspekty. Prvým je skutočnosť, že umelecké diela nepatria do tejto kategórie." Ďalej nebudem pokračovať.
Podstatné je, že ja nevychádzam z nejakej mojej predstavy bigotnosti, ale z toho, že toto sú odborné postoje alebo postoje odborníkov.
Ďalej som poukázal na to, že viaceré štáty majú pojmy o mravnosti, slušnosti a ďalšie neuchopiteľné vyjadrenia. Ako pán minister kultúry povedal, že "všetko normálne a ľudské, čo je v nás". No ako to chceme definovať? My proste musíme vedieť, čo to je to normálne, ľudské v nás. A to je v nás, lebo máme vnútorné hodnoty. A tie hodnoty sa tu predsa normálnym spôsobom musia vedieť zachovať.
A pretože je tu pár drzých jednotlivcov, ktorí majú v rukách veľa, veľa tlačovín a peňazí a trieskajú to do verejnospoločenského priestoru, čo len chcú, my budeme proste hovoriť: No čo, my za to môžme?
A naše deti nám hrubnú, mládež sa správa podľa vzorov, ktoré vidí. Citoval som tu jednu pani psychologičku, keď som to prvýkrát podával. A mládež sa potom sama správa podľa zobrazenia hodnôt, ktoré ju deformujú, a my sa potom čudujeme, čo nám tie deti robia. Uvádzal som tu extrémny príklad dvanásťročného chlapca, ktorý dokopal, zbil, poškodil dievča a potom ju znásilnil. A pri vyšetrovaní uviedol, že tak to videl v krátkom dvanásťminútovom filme a myslel si, že ju to baví a že ju to teší. Pretože v tom filme, tie krátke filmy sú produkované tak, pretože ich niekto kedysi za to napadol, tak na konci tá herečka s hercom, ktorý ten výkon tam podali, sa rozprávajú s nejakým moderátorom, oni hovoria: Bolo to perfektné, vôbec ma to nebolelo, vôbec to nebolo zlé. Ten chlapec pod vplyvom tej lživej, toho lživého filmu si myslel, že toto je normálny vzťah ku tomu dievčaťu a takto sa choval.
Kolegovia, toto je tá strašná vec, voči ktorej vystupujem a navrhujem reguláciu a nie zákaz.
Pán kolega Droba tu povedal strašnú vec. Uviedol, že "kolega Škripek, ale noviny potrebujú tú inzerciu", viete, lebo ja útočím na tú erotickú inzerciu v dennej spravodajskej tlači. Mne tam vadí, naozaj tam nemá byť. Volali mi občania, ktorí povedali, že prečo je v automobilovom inzertnom časopise niekoľko strán sexuálnych erotických inzerátov? Tak dajte si to do erotickej inzertnej tlače a označte ju, že je erotická inzertná tlač, v poriadku. Máme, to je dovolené v našej krajine. Ale rodičia sa nemôžu už tomuto všetkému ubrániť.
Takže, pán kolega Droba, vy chcete povedať, že, "pán Škripek, ale však tie noviny potrebujú tú inzerciu na prežitie". No a tak teda to musíme uznať. Tak teda my tu budeme poškodzovať deti, my tu budeme zhoršovať to morálne prostredie Slovenska len preto, aby nejaký denník prežil?! No tak nech neprežije, mňa to vôbec nebude trápiť! Vôbec ma to nebude trápiť, keď takýto denník, ktorý sa nevie nejako serióznou žurnalistikou uživiť a musí sa uživiť erotickými inzerátmi, tak nech tu nie je, prepáčte, nepotrebujeme ho tu vôbec. (Potlesk.) Ďakujem.
Kolegovia, viete o tom, spomeniete si, že my máme v zákone Slovenskej republiky, že sexshopy nesmú byť umiestnené do konkrétnej vzdialenosti od školy, školských zariadení, autobusových zastávok a od kostolov? Prepáčte, teraz presne neviem koľko metrov, ale my to máme v zákone určené. No prepáčte, tak čo je toto za cenzúra? Veď keď sme to tu schválili v tejto Národnej rade, tak je to potrebné. A je to v každej krajine zavedené, že takéto zariadenia predaja takýchto vecí erotických, teda sexshopy, nesmú byť v konkrétnej vzdialenosti umiestnené bližšie ako tých niekoľko sto metrov od škôl. A prečo to tu máme? No, lebo to treba, kolegovia. Pretože tí majitelia by boli takí bezohľadní, cynickí a hrubí, že by si to kľudne dali rovno vedľa školy! A to si buďte istí, že by im tam tie deti chodili kupovať tie veci. A im by, jediné, čo by ich zaujímalo, no len však nech si to kúpia tie vaše detičky a hneď by sme počúvali vyjadrenia, že: A čo to vari vadí, no však nech si tí mladí ľudia, nech sa vzdelávajú, nech si kúpia umelé penisy, nech si kúpia nejaké erotické, no však nech si kúpia. A keď im rodičia dajú peniaze, aký je problém?
No tak presne takto by to vyzeralo, kolegovia. A my sa tu potom budeme hádať, či tu treba, alebo netreba? Nie. Máme to v zákone a tak to máme regulované.
A toto nevyrieši samoregulácia trhu, toto musí byť určené. Prečo? Pretože tie najnižšie pudy človeka naozaj priťahujú, a keď nie sú pekným spôsobom vyformované, to znamená vychované od malička k hodnotám, tak potom sa budú aj v dospelosti prejavovať hrubým spôsobom. Viete, jak veľmi by, keby sme neregulovali, keby sme nechali všetko bezbreho plávať na samoregulácii trhu, tak tu budeme mať mnoho poškodených ľudí, ktorí sú potenciálnymi deviantmi a jednoducho neskôr v dospelosti sa budú venovať nejakým sexuálnym deliktom, pretože tak ich to nejako priťahuje. Aj o tom je zákon, aby sa takýmto veciam zabránilo v budúcnosti. Keď nepodporíme alebo nepodnietime to, že v niekom je nejaká vec deformovaná alebo deviovaná, tak môže byť uchránený ten človek pred tým, aby sa dopúšťal ťažkých kriminálnych prečinov, alebo teda činov.
Kolegovia, toto nemôžu riešiť rodičia, je tu potrebná úprava. Musí to tak byť, lebo to nedokážu rodičia sa tomu ubrániť. A práve preto, že je toho priveľa, práve preto je treba sa tejto problematickej oblasti venovať.
Takže v mojej dôvodovej správe, vám zacitujem, že je tu podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, "má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktorá môže byť ohrozená alebo narušená aj tým, že si kúpi alebo je mu sprístupnená tlač alebo iná vec, o ktorej mohol za normálnych okolností predpokladať, že nenaruší jeho dôstojnosť alebo neohrozí mravnosť jeho samotného, vrátane jeho blízkeho okolia, najmä osôb mladších ako osemnásť rokov". Ústava Slovenskej republiky, prosím vás, tá hovorí, že nesmieme narúšať aj dôstojnosť kupujúcich. Takže naozaj je partizánštinou, aby v dennej spravodajskej tlači sme sa stretávali s vecami, ktoré narušujú dôstojnosť, ktoré pohoršujú deti, ktoré zaskočia ženy a mužov, ktorí si toto neželajú. Takže sa odvolávam na ústavu.
Takže erotika v dennej tlači je podvod, je to partizánština a ja, bohužiaľ, týmto spôsobom chcem dosiahnuť spoločenskú dohodu, aby sme prestali s tým. Aby sme to zregulovali na Slovensku tak, ako je uzákonené, že nesmieme predávať tabak a alkohol deťom alebo teda mládeži pod 18 rokov.
Takže tvrdím, že v mene slobody tlače neslobodno zdeštruovať vývoj detí, lebo z toho budú poškodení dospelí. Budeme mať uvoľnené mravy, narastie kriminalita, hrubosť a vulgarizmy. Potom sa budeme čudovať, že sa zamestnanci v práci cítia zle, že ženy sa cítia zle, lebo na nich stále sú nejaké sexistické narážky, lebo stále ich niekto bude zhadzovať, lebo niekto ich bude považovať za tovar. A to bude aj preto, že ten mladý chlap je tak vychovaný od malička, lebo my sme neboli schopní, zákonodarci, povedať, že nemôžu sa mediálni magnáti správať, ako sa im zľúbi. My musíme povedať, môžte produkovať, čo chcete, podľa zákonných úprav sa to bude regulovať, aby to nepoškodilo spoločnosť.
A v konečnom dôsledku mi ide o dôstojnosť zobrazovania ženy, pretože ona je naozaj Bohom stvorená ako krásna bytosť, je do nej vložená táto krása a tá krása nemá byť devalvovaná hrubým prístupom cynických samcov, pretože neverím, že to, čo je dnes produkované na Slovensku, produkujú nejaké zvrhlé ženy. Ja tomu neverím. Ja si myslím, že to sú hrubí, nevychovaní chlapi, ktorí škaredým spôsobom podnecujú najhrubšie pudy a produkujú biznis na báze erotiky a chcú nám vtlačiť, že je to normálne. Nie je to normálne!
Ďalej my máme v našich zákonoch, neviem ho teraz presne citovať, nemám tu číslo, ale je zakázané našimi zákonmi, aby sme navádzali deti a mládež na mravnú spustlosť. Kolegovia, to neni jedným presným zákonom, my to máme niekde široko vkoncipované do našeho zákonodarstva a my to musíme rešpektovať.
Najstrašnejší argument, ktorý sa tu ozval, je, že - znovu liberálni naši kolegovia - vraj pripravme takýmto propagovaním, teda nechajme to voľne ísť, deti pripravme na to, čo je vlastne zlé, aby sa v tom zorientovali. No výborne! No výborne. Tak ich naučme trebárs aj správnym spôsobom odrezať hlavu zajacovi, aby raz vedel, že aj dospelému sa to dá, ale nemal by to robiť. Čo toto je za nezmyselný argument?! Takže aby sme im to dobre vysvetlili, deťom. Nie, toto nepotrebujeme.
Liberáli mi povedia, neformulujme morálku zákonmi. Kolegovia, a čo vrahovia? A prečo to máme v zákonoch? Prečo chceme dosiahnuť niečo, čo sa striktne nemá v spoločnosti robiť? Veď to sa týka morálky, áno, týka sa to morálky. Len, dobre. Žiadne zákazy takým spôsobom, že budeme obmedzovať slobodu do nejakých extrémnych prejavov. Ale zákony regulujú slobodu každého človeka.
Kolegovia, takže ešte raz prosím, nie zákaz, nezavádzajte moje slová, nie je to tak, hovoríme o regulácii. Nenapádame slobodu, pretože sloboda tu je posvätná na Slovensku, ale buďme tými, ktorí zodpovedne pristupujú k tejto spoločnosti, a zodpovedná by mala byť Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď vidí, že je nejaký problém v spoločnosti, treba na to reagovať. A naozaj máme dosiahnuť a, bohužiaľ, že sme sa na tomto nemohli zhodnúť omnoho, omnoho skorej, že je treba nejakým spôsobom ochrániť spoločnosť.
Takže ľudia tu žiadajú, na Slovensku je množstvo morálnych ľudí, ktorí žiadajú, aby sme toto chránili a nie aby sme boli vydaní napospas zopár ľuďom, ktorí nerešpektujú nič normálneho, slušného, pekného v nás, tak ako to povedal pán minister Maďarič.
Kolegovia, ja si všímam, že pravdepodobne to nie je dobre pripravené, ten zákon, alebo že by ho trebalo ešte nejako vycizelovať. Ja vás veľmi prosím, aby táto moja snaha a snaha ďalších a žiadosť a prosba tisícov ľudí na Slovensku, aby bola podporená, aby bola vami ctená, zákonodarci, a aby sme si iba uvedomili, že my, práve my túto spoločnosť potrebujeme, musíme, je to naša zodpovednosť, aby sme jej, v nej vytvárali tie správne hodnoty.
Jasné, a nezavádzajme to už viacej, že nie zákonmi a prikazovaním a zakazovaním, my tu ctíme slobodu, to je v našej ústave, ale zároveň hovoríme, akým spôsobom sa to tu má sformovať. A to je tá správna regulácia.
Ja vám ďakujem, že ste toto dokázali všetko absolvovať. Bol by som radšej, aby to bolo ukončené skorej, ale povzbudzujem Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme naozaj vedeli ctiť krásne hodnoty.
A opäť vyzývam mužov, aby ste tento týždeň, kedy je Národný týždeň manželstva, galantným spôsobom pozvali svoje ženy na večeru, povedali im, že si ich ctíte, vážite, že oceňujete všetko, čo pre vás robia, manželky pre manželov a partnerky pre partnerov, a ony budú veľmi rady.
A jedným z prejavov by mohlo byť aj to, že budeme chrániť to bezbrehé erotizovanie Slovenska, už aby to tak nebolo, aby sme tomu dali ďaleko lepší, zdravší, morálnejší, krajší, hlbší, etickejší, aký ešte, jednoducho zdravší rámec.
Ja vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za poznámky aj ocenenia. A tieto výtky, viete čo, toto tu stále prebieha.
Aj pán Blaha, aj pán Galko. Nie zákaz, už, prosím vás, nikto nepoužime ten výraz. Naozaj nič nezakazujem. Ja som si plne vedomý, to mi, kolega Viskupič ma tak vyškolil za desať mesiacov, že ako si treba ctiť tú slobodu na Slovensku, som si to toľkokrát veľmi dobre rozprával, Jofo, a som tomu veľmi rád, pán kolega.
Ale práve preto teraz zdôrazňujem, ja som nezaviedol, neprinášam zákaz, žiadam dôslednejšiu reguláciu. Veď na to ma upozorňujú právnici, Jofo tisíckrát mi to prezdôrazňoval, že čo si to dovoľujeme. Ale, pozor, teraz súhlasím, to, čo teraz hovorím týmito slovami, naozaj súhlasím. Veď my nemôžme zakazovať. Aj keď si myslím, že na Slovensku sme to už prehnali, v tej postkomunistickej dobe sa klaniame teľaťu slobody neskutočným spôsobom, aby sme náhodou, aby sa nás niečo nedotklo. Veď len skúste v Spojených štátoch, viete, čo som videl, pred pár mesiacmi som tam bol a boli tam Slováci, pár sme sa stretli, a jeden chalanisko si normálne odskočil ku stromu, vedľa cesty, že sa tam, že sa vymočí. A naši slovenskí Američania, čo tam žijú teda, tak sa zdesili od strachu, že čo ide robiť. A začala naňho kričať miestna slovenská Američanka, že: "Toto si nedovoľuj, toto sa nesmie!" A on povedal: "Čo," prepáčte za výraz, "vyčurať sa na verejnosti do lesa? Akože sorry, že čo by sa nesmelo?" A ona naňho kričala: "Nesmie! Nerob to, prosím ťa, nerob to, z toho bude veľký prúser!" A on hodil rukou, a teda vymočil sa tam. Ona ho zbalila do auta a pálila preč od strachu. A ja som sa pýtal mojej sestry, ktorá tam žije pár rokov, že, prosím ťa, tiež mi to pripadá také trošku zábavné, že vymočiť sa niekde pri strome, niekde v prírode, "nou" problém. A ona mi povedala: "Braňo, tu sú tak vážne zákony..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Okej. Ďakujem veľmi pekne.
Tak dovoľujem si predsa zareagovať, ale ja vám chcem ukázať aj niečo iné. A naozaj, dnes je Valentína. Kolegovia, dnes, tento týždeň je aj Národný týždeň manželstva, tak si dovolím povedať, že pri tejto citlivej téme, a ja na ňu nepoukazujem náhodičkou, ja sa s týmto zaoberám už desať rokov v našej spoločnosti. Predtým ako občiansky aktivista som brojil proti tomu, aby sme na Slovensku pozerali na bilbordy, na ktorých po celej republike sú ponižujúcim, sprostým spôsobom ukazované holé ženy a nápis je "Každá desiata je zadarmo", a to jedna firma predávala tehly, prosím pekne. Ja si myslím, že toto je naozaj na osprostievanie spoločnosti a porušovanie hodnoty toho, ako sa máme pozerať na ľudí, na seba navzájom. Kolegyne, ja si myslím, že nie je v poriadku, aby sme toto povzbudzovali v spoločnosti, a preto sa tu o toto snažím.
Pán kolega Blaha, takže zdôrazňujem, okrem toho, že je deň Valentína, ktorý teda, aj keď je to tak skomercionalizované, zdôrazňuje krásnu lásku medzi mladými ľuďmi predovšetkým, kedy spolu chodia, tak je aj Národný týždeň manželstva a ja vás povzbudzujem všetkých mužov, zoberte svoje manželky na obed alebo večeru, zaplaťte im nejaký pekný darček a budú veľmi rady, že ste si ich všimli. A to je iný pohľad na ženu, a preto to naschvál hovorím.
Pán kolega Blaha, to nie ja diktujem svoju bigotnosť, už 17-tisíc ľudí s tým súhlasí. Nemyslím si, že je to málo. Takže odvolávam sa minimálne na mojich 17-tisíc podpisov a chcem získať viacej.
A nič tu nediktujem, pán Chren a pán Blaha, spoločne ste povedali, že to, to my tu tak vlastne chceme v tej našej spoločnosti. Ja tvrdím, že toto je iba svojvoľný prejav tlačových magnátov, ktorí sa tu spupne chovajú. A my to máme proste baštiť?!
Kolegovia, dnes vyšiel jeden spoločenský časopis, ktorý má najvyššiu čítanosť, a vydal brožúrku (rečník drží v rukách uvedenú brožúru), ktorou porušil zákon, ktorý už dnes je, pretože toto je prudko erotická brožúra, ktorá sa dnes bude povaľovať po celej republike, všade je k dispozícii deťom a toto je upravené zákonom, že sa to nesmie. Táto brožúra má byť distribuovaná podľa platných zákonov Slovenskej republiky vo vymedzenej sekcii. A ak si myslíme, poslanci, že toto je v poriadku, ak chceme tvrdiť, že toto nie je porušenie zákona, tak sa táto republika vážne mýli, alebo my sa mýlime v tom, čo jej chceme povedať.
Dnes vydal najpredávanejší časopis na Slovensku erotickú brožúru, ktorá je voľne dostupná deťom. Nie je to v poriadku. Na to tu tie zákony boli schválené. A potom ďakujem pánovi Brockovi, že takúto vec v roku 1990 predložil.
Potom sa musím opýtať vás, kolegovia z liberálnej strany, či naozaj chcete povedať, že toto je tá samoregulácia trhu? Keby tu bola, tak ja to nebudem podávať, nemám o čom hovoriť! Keby tu bola, tak 17-tisíc ľudí sa mi nebude vyplakávať na internete a na podpisoch. Keby tu bola normálna samoregulácia, tak sa nebudeme zaoberať. Tu je naozaj omnoho ťažších problémov v tejto krajine - nie je to tak? Ekonomika, niektorí ľudia nemajú čo jesť, vieme, že je to tak. Ale keby tu bolo slušné správanie, citujem vám, že sedem krajín Európy, minimálne, a viem o ďalších, ktoré nemám ešte naštudované, ktoré majú zákony, ktoré hovoria o slušnosti, mravnosti, dodržiavaní všeobecných princípov slušnosti. Viete čo, nemajú to definované na piatich A4, lebo to nie je potrebné. Lebo pokiaľ nestratíme svoj normálny, ľudský, morálny barometer, tak nemusíme mať vydefinované, ako mi jeden pán kolega zo SMER-u hovoril, že "my keď ale neviem, pán Škripek, čo je to tá mravnosť".
Viete, mravnosť je v nás. Pán kolega Viskupič, pred časom ste mi hovorili, že v starovekom Grécku jeden filozof bol perzekvovaný za to, že sa správal nemorálne, lebo cez obed nepracoval. Práve to je dobrý príklad. My nemôžme totiž použiť staroveké merítka mravnosti na dnešok, ale dnešné. Takže on keď vtedy porušoval mravnosť, no tak sa dopúšťal niečoho, čo spoločnosť vtedy neprijímala. Spoločnosť vtedy prijímala, že pracuje sa od svitu do mrku. A on prejavoval lenivosť, on bol súdený za lenivosť, že? Alebo za to bol napádaný. Viete, že to bolo v poriadku v tej dobe. Pretože vtedy spoločnosť chcela mať mládež pracovitú a nechcela preukazovať takýto príklad lenivosti. Tak ho súdili, to bol vtedajší stupeň morálnosti alebo mravnosti, ktorý vtedy oni prijímali.
My dneska tu máme také, ktoré sú tu, sú tu v ľuďoch, a máme tu niekoľko bohatých jedincov, ktorí vlastnia veľkú sieť časopisov, publikujú, čo sa im tu zľúbi, a my to budeme papať ako oslíkovia seno?! Nie! Pretože sme rodičia, sme zodpovední ľudia, záleží nám na tom, aby nám mladí mužovia a ženy nevyrástli do dospelosti, alebo už od 15 do 20 začínajú formovať svoje intímne vzťahy, a aby to nechápali takýmto spôsobom. Aby to nechápali, že toto je normálne! Kolegovia, je to normálne pre dospelého človeka, ktorý tomu rozumie.
Tento plagát nie je normálny (rečník zobral do rúk veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami), aby sme to dávali na verejnosť a nechať to pozerať trojročné deti, no, prepáčte, tretiakom na základnej škole. To nie je v poriadku. Toto nie je v poriadku! (Rečník odložil veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.)
A my to nemôžeme pochopiť? Viete, nebola by potrebná legislatíva na všetko, to máte pravdu, kolegovia. Všetci, ktorí hovoríte, nezavádzajme zbytočne zákony. Je to tak. To je tá správna zásada takej primeranosti, nezavádzajme zákony, ktoré sú zbytočné. Ale tu sa nemajú rodičia o čo oprieť. Napíšu nám, napíšu mi, dospelá žena, matka piatich detí, povie: prečo si môj chlapec otvorí cestovný poriadok na internete - teraz, pozor, ja viem, ako to chcem ukončiť - a tam sa mu otvorí ikonka "Ženy radia, ako do nás vniknúť". Prepáčte, toto je hrubosť, sprostosť! Prečo? Toto je nemorálnosť. Prečo si to tam má piatak na základnej škole čítať? Patrí mu to v jeho vývojovom období správnym spôsobom podané, to k tej príšerke. K tomu internetu. Práve preto, kolegovia, a práve preto, že si to dneska, a nemáme to ošetrené, mobilní operátori predajú 15-ročnému chlapcovi sim kartu s paušálom a on si už tam naťuká nejaké pornostránky, lebo to není pomaly ani blokované. Práve preto, že je to v mobiloch, že je v každom počítači, práve preto to už musíme obmedziť tam, kde sa to dá. Žime aspoň v tejto krajine slušnejšie!
Kolegovia, cestujete, vy všetci ste poslanci Národnej rady, ja som si istý, že ste scestovali svet. Toto ste videli v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Anglicku, v Amerike? Kde ste to videli, povedzte mi, to, čo vidíme na Slovensku? Toto by nevyšlo ani v Spojených štátoch, čo vyšlo dneska, táto brožúrka.
A ten nezmyselný spôsob dneska zo všetkého robiť nejaký zázrak. Dnes ten časopis vydal kámasútru v modernom znení. Lenže viete, čo je Kámasútra v Indii? To je len jeden chrám alebo jeden smer náboženský, ktorý toto neťahá, oni nemajú postavené chrámy Oslaviteľa a okrem toho čistejším spôsobom, než my to tu zvrhlo chápeme, a majú to na každom kroku, na každej ulici, v každom meste - nie je to pravda. To je jeden špecifický prúd! Okrem toho je to veľmi duchovná krajina. My sme tu z toho urobili hrubo telesnú erotiku, to je ten rozdiel, kolegovia. Prepáčte mi, že som zvýšil hlas.
Mne sa absolútne nepáči zamieňanie pojmov. Jednou z prvých rečí, ktoré som tu povedal, som hovoril, že tento parlament vyprázdňuje obsah slov. Vyprázdňuje obsah slov! My hovoríme slová a ony nemajú obsah. Je to ako mlátenie slamy. Ja by som chcel, aby sme dávali slovám ten obsah, ktorý im patrí.
Kolegovia, nepreháňajme to. Nejdeme regulovať všetko teraz od tej chvíle. Viete čo? Tu je, spoločenský barometer tu je, len sa ľudia nemajú o čo oprieť. Tu sa nestane to, že zavedieme teraz takýto zákon a, bohužiaľ, že ho vôbec musím poukázať, že to treba, a od tej sekundy tu nastane cenzúra celej spoločnosti, umrieme tu, lebo už nebudeme vedieť, čo je dovolené a čo je zakázané!
Prepáčte, ja poukazujem na to, že výrazy ako mravnosť, slušnosť, všeobecne prijímané hodnoty, to, čo hovorí Hlina, miera, kolegovia, normálna ľudská miera v nás - iba to chcem.
A, bohužiaľ, že to sa stratilo, že vôbec tu sa s týmto zaoberáme, kolegovia, to je strácanie času, to by tu nemuselo byť toto. Zákon 495/1990 hovorí, že "erotické veci", a tou je táto brožúrka, "sa majú predávať len v schválených priestoroch". Keďže tento vydavateľ neráči rešpektovať zákony Slovenskej republiky - čo máme urobiť, rešpektovať to? Veď ak odtiaľto nevyjdú zákony alebo postoje, alebo upozornenia, alebo poukázania, čo sa má alebo nemá, tak táto krajina tým trpí. To sa týka úplne všetkých zákonov. Mne je ľúto, že toľkoto dlho sa venujeme takejto veci. Tento parlament má čo iné na práci? Kopec iných vecí by mal urobiť pre túto krajinu.
Chcel som povedať toľko, pán Blaha, že to nie je moja bigotnosť. Sedemnásťtisíc ľudí je potom bigotnejších ako ja alebo hlúpejších, alebo akých? To vy zhodnotíte teda, pán kolega (povedanie so smiechom), ja si váš vážim, ste veľmi príjemný človek a tento názor mi pripadá poloprázdny.
Ďakujem.