Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja by som ti chcel poďakovať za to, že si si všimol túto vec v zákone, ktorým sa privatizujú štátne ropné rezervy, čo už samo osebe, samozrejme, nie je zlé, ako si povedal, treba to len priznať, a čo je možno ešte oveľa dôležitejšie, bude treba extrémne dôsledne sledovať hlavne cenu, za ktorú potom tie štátne ropné rezervy budú prevádzané, pretože sa jedná o stovky miliónov eur z peňazí nás všetkých. Čo je ale oveľa dôležitejšie, ja neverím, že takéto články, ako je článok III, sa do nejakého zákona dostávajú nejako neúmyselne alebo náhodou. Za takýmto konaním a za takýmito zmenami zákona je vždy úmysel a v tomto prípade zjavne úmysel vytvárať si priestor pre nejakú potenciálnu zlodejinu zo štátnych hmotných rezerv, ale, bohužiaľ, v minulosti za každej vlády sa často stávalo jednoducho obchodnícky nástroj, na ktorom sa zarábalo dvakrát, čo najdrahšie nakúpiť, a potom, naopak, ešte čo najlacnejšie predať a veľmi často sa na to zneužívali rôzne tie režimy vyhradené, dôverné, v ktorých prebiehali nákupy, ktoré absolútne takto prebiehať nemuseli, a toto mi naozaj trošku pripomína ako také hľadanie novej cesty a nového spôsobu ako obchádzať transparentné verejné obstarávanie. A tento článok ide jednoducho do priameho rozporu s tým, čo prezentoval napr. pán minister vnútra Kaliňák pri novele zákona o verejnom obstarávaní, kde práve prezentoval snahu, že o každom obstarávaní by sa malo dozvedieť čo najviac ľudí, pretože to vytvára priestor pre vznik čo najväčšej konkurencie a pre pokles ceny a tu sa práve tým, že by sa niekto o obstarávaní mal dozvedieť, argumentuje v neprospech toho, aby sa obstarávanie uskutočnilo. Čiže je to akoby na hlavu postavené oproti novele zákona o verejnom obstarávaní, a preto absolútne súhlasím a dúfam, že aj celý tento parlament schváli tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte neodišli na obed, budem veľmi stručný, pokúsim sa skončiť do 12.00 hod. Tento predložený návrh zákona reaguje na nedávno medializovanú kauzu týkajúceho sa verejného obstarávania, tzv. Horné Plachtince, ale hneď na úvod chcem povedať, že možno na rozdiel od mnohých kolegov naším cieľom nie je vybíjať z tohto politické body, ale predložiť riešenie, aby podobné situácie v budúcnosti nenastávali alebo teda aby sa aspoň upravili pravidlá tak, aby nikto nebol motivovaný a zneužívať inštitút centrálnej obstarávacej autority spôsobom, aký bol medializovaný v prípade tejto aj niekoľkých ďalších agentúr.
Nami navrhovaná právna úprava predstavuje doplnenie nového ods. 5 do § 10 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje centrálnu obstarávaniu organizáciu. O čo nám ide? Chceme spresniť povinnosti dané osobitným zákonom o slobodnom prístupe informáciám, ktoré sa týkajú zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúr. Naša navrhovaná úprava teda nejde proti tej doterajšej úprave, naopak, vylepšujú ju tam, kde sú medzery alebo pochybnosti o jej uplatnení. O čo ide? Ak sa to pokúsim vysvetliť veľmi zjednodušene, centrálne verejné obstarávanie nie je zlé. Naozaj skúsenosti zo zahraničia hovoria, že môže šetriť výraznú sumu verejných prostriedkov, súčasná právna úprava je ale pochybná v oblasti zverejňovania informácií. Dnes v podstate platí to, že ak nejaká centrálna organizácia, nejaké združenie obstará nákupy a pridajú sa k tomu ministerstvá, tak sa zverejňujú všetky údaje, objednávky, zmluvy a faktúry medzi centrálnym obstarávateľom a tými, od koho nakúpil. Ak však nejaké ľubovoľné ministerstvo cez túto agentúru začne brať tovary, zverejňuje sa len vzťah medzi ním a touto agentúrou, lebo nakupujúcim je samotná agentúra. To znamená, môže nastať paradoxná situácia, keď nejaké ministerstvo nakúpi právne služby, stavebné práce atď., avšak nebudeme ani vedieť od koho, pretože ono ich bude brať len od tej centrálnej obstarávacej agentúry a vzťah medzi samotným dodávateľom je vzťahom medzi dodávateľom a agentúrou, kde sú pochybnosti o tom, či tento vzťah a hlavne konkrétne zmluvy a objednávky musia byť sprístupnené verejnosti. Mohlo by sa teda stať, že niektoré ministerstvo bude čerpať služby vo veľkom rozsahu a ani nebudeme vedieť, verejnosť nebude mať možnosť kontrolovať, kto tieto služby v skutočnosti dodáva. Podľa niektorých výkladov totiž samotná takáto agentúra nie je tzv. povinnou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto si myslíme, že je potrebné explicitne upraviť povinnosť zverejňovať doklady súvisiace s procesom obstarávania, ale aj jednotlivých nákupov samotných. Povinná osoba, ktorou chceme, čo je teda pojem, ktorý chceme v tomto našom návrhu rozšíriť, je povinná vždy zverejňovať všetky objednávky a faktúry na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Dnes existuje pochybnosť, či centrálna obstarávacia agentúra je povinnou osobou, a aj keby ňou bola nad všetku pochybnosť, čomu podľa súčasnej právnej úpravy nie je, pokiaľ by si nezriadila webovú stránku, nemusela by zverejňovať objednávky a faktúry. Ešte raz, verejnosť by sa teda nemusela dozvedieť v druhom slede, že s kým bol uskutočnený konkrétny obchod, kto možno aj v stámiliónových sumách konkrétne dodáva pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré by pristúpili k takejto zmluve o centrálnom verejnom obstarávaní. Osobne sme presvedčení, že práve táto nedokonalosť je jedným z hlavných motívov, prečo sú niektorí ľudia lákaní zneužívať centrálne verejné obstarávanie a nákupy cezeň, pretože tam existuje možnosť ukryť reálnych dodávateľov a ukryť reálne plnenia a sumy, na ktoré si využívajú prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Nami navrhovaná právna úprava - posledná minúta, pani predsedajúca - preto nad všetky pochybnosti upravuje povinnosti zverejňovania v súvislosti s obstarávaním cez centrálnu obstarávaciu organizáciu, a to priamo v zákone o verejnom obstarávaní bez závislosti do spôsobu výkladu osobitných predpisov, pričom sa úprava spresňuje tam, kde existuje medzera v dnešnej úprave. Podľa nášho návrhu by sa teda museli zverejňovať všetky objednávky, zmluvy a faktúry, aby bolo vždy prehľadné aj cez nákup cez centrálnu obstarávaciu organizáciu, kto je tým konkrétnym dodávateľom, v akom objeme a za aké sumy. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Možno dokážem nadviazať na oboch kolegov naraz. Čo sa týka tej priamej otázky, Lojzo, podporil by som ho na základe skúseností z Českej republiky, kde existuje už aj judikát Ústavného súdu, ktorý povedal, že také zavedenie takejto dane je v súlade s ústavou, a dokázal ho aj presvedčivo odôvodniť. Problémom však je to, že problém nie je v obnoviteľných zdrojoch, kam sa uberala táto debata. Problém je práve v tom, že neexistujú férové a rovné podmienky regulácie, ktoré keby boli a boli jasne nastavené a bola jasná koncepcia a držali by ju v rukách ľudia, ktorí by dokázali fungovať anglosasky a nie byzantsky, tak by nikdy nenastal ani ten Klondike fotovoltický, ani by sa nerozdalo 12 megawattov tých prvých, ktoré robia najväčší problém, fotovoltických veľkých elektrární ľuďom v netransparentnom tendri z piatka do pondelka, ktorí takto prišli v podstate k obrovským majetkom, ani by sa nerozvíjal ten ďalší problém, ani by sme nemali takú vysokú TPS-ku a cena elektriny by bola lacnejšia. Ale to je systémové zlyhanie, to nie je len o tom, že poďme sa baviť, či je fotovoltaika dobrá, alebo zlá. S kolegami to máme dávno vydiskutované a vieme, aký by bol systém najlepší a ten systém sa dá okopírovať zo Slovinska. Malé zdroje do 100 kW, nech sa páči, roztrúsené po krajine, umožňujú vyvažovať sieť. Problém je, že systém ako taký je zlý, pretože funguje byzantský a ono možno to naozaj máme v tých svojich črtách a vo svojej kultúre, ale prinajmenšom v takých veciach, ako je súdnictvo alebo ako je regulácia cien energií, ktoré platia všetci ľudia, by mal fungovať systém anglosaský, čiže jasné a presné pravidlá, ktoré sú tvrdo vymáhané a platia rovnako pre všetkých. A nie, že niekto príde a dokáže si vybaviť niečo, čo potom platíme vo veľkom všetci, napríklad v účtoch za elektrinu. A preto je tento zákon dobrý, lebo dokáže priniesť riešenie, ktoré síce problém nevyrieši, ale aspoň... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca. Priznám sa, rozhodol som sa prihlásiť do rozpravy len veľmi krátko po tom, čo som si vypočul príspevky, ktoré tu odzneli, len preto, aby som azda tak trošku osobne vysvetlil, že prečo podporím tento návrh zákona a prečo si myslím, že napriek mnohým možno odborným výhradám ide určite správnou cestou.
My sme sa v tejto debate tu v pléne dotkli mnohých oblastí a energetika je oblasť naozaj veľmi komplikovaná. Od toho jadra problému sme sa dostali až k zabratiu poľnohospodárskej pôdy fotovoltaickými elektrárňami, ale tým jadrom, tým zdrojom celého problému, ktorým Slovensko trpí, je nejasná, nesprávna a netransparentná regulácia v energetike, ktorú má v rukách Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. To je to, čo kritizovala aj Európska komisia vo svojej správe. Európska komisia vo svojej správe napísala, že nie je úplne jasné a zrozumiteľné, ako ÚRSO stanovuje regulované ceny. Takýto výrok napríklad znamená, že všetci, ktorí sa budú chcieť so štátom o stanovenie regulovaných cien v budúcnosti súdiť, ako boli napríklad zahraniční akcionári v SPP, majú obrovskú zbraň v rukách na medzinárodných arbitrážach: vyjadrenie Európskej komisie, ktoré hovorí, že regulácia a teda stanovovanie cien energetiky na Slovensku je netransparentné. Čiže je to naozaj obrovský a veľký problém.
A prečo tento problém existuje? Prečo, keď základom správnej regulácie cenovej je práve tá jasnosť, férovosť a transparentnosť podmienok, prečo na Slovensku toto nedokážeme splniť? Osobne som presvedčený, že je to taký pozostatok tej takej byzantskej mentality, byzantskej ako v protiklade s anglosaskou mentalitou. Anglosaský systém, kde platia pravidlá, ktoré platia rovnako pre všetkých bez ohľadu na to, kto je kto, a byzantský kultúrny systém, ktorý je založený, kto koho pozná a kto si čo vybaví. Prirovnal by som to takou paralelou k tomu, prečo som napríklad presvedčený, že voliť si generálneho prokurátora a možno aj sudcov na Slovensku priamo občanmi je nevyhnutné. Nebol som o tom presvedčený, možno pred dvoma rokmi by som mal iný názor, avšak keď vidím, ako takýto uzavretý systém ako súdnictvo funguje, funguje na osobných vzťahoch a prepojeniach, kde do funkcií nastupujú deti tých, ktorí tam pracujú. Dnes systém je uzavretý, systém jednoducho funguje a nedá sa nijak narušiť, dá sa narušiť len nejakým výrazným externým šokom, tým, že dovolíme prísť zvonku niekomu úplne inému, kto doteraz nebol súčasťou fungovania tohto systému, a to napríklad zavedením priamej voľby.
A podobne to je aj v energetickej regulácii na Slovensku. My sme si problém nejasnej a nesprávnej regulácie uvedomovali, aj keď sme boli vo vláde, avšak chápadlá tohto uzavretého systému, založené na tom, kto koho pozná, boli také silné, že dokonca ani naša vlastná vláda nedokázala presadiť zákon, ktorý by sa zbavil pána Holjenčíka, ktorý zastáva dve, dve, dokonca protiprávne, protizákonne zastával priamo dve funkcie. Pretože chápadlá boli také silné, že sa na tom nedokázali zhodnúť ani všetci koaliční partneri v tom čase. A je tu viacero kolegov, ktorí vedia presne, aká situácia vtedy bola a prečo sa nepodarilo presadiť legislatívnu zmenu, ktorá by umožnila prijať nové vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zlepšiť, stransparentniť systém cenovej regulácie v energetike na Slovensku. No a keď máme takýto uzavretý systém, ktorého chápadlá sú strašne silné, tak jednoducho problém nemôžeme šetriť pinzetou. Niekedy naň musíme zobrať sekeru. Áno, určite správnejšie by bolo prerobiť celý systém cenovej regulácie, zaviesť opatrenia, ktoré sú bežné. Napríklad benchmarking jednotlivých oprávnených nákladov v rámci Európskej únie, avšak, keďže vzhľadom k obsadeniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví existuje minimálna, až žiadna šanca, že dokáže cenovú reguláciu v energetike v súčasnom personálnom obsadení zmeniť a zlepšiť, treba prijať riešenie, ktoré je možno viac sekerou než pinzetou, a jednoducho vniesť z externého prostredia do cenovej regulácie systém, ako je benchmarking finálnych cien a poplatkov na základe priemeru Európskej únie, zaviesť takýto strop, ktorý sa bude odvíjať od priemeru ostatných krajín. No a potom už ani ten uzavretý byzantský systém, ktorý v cenovej regulácii u nás na Slovensku existuje, nebude mať na výber, len sa bude musieť prispôsobiť.
Uvedomujem si, že toto nie je riešenie problému v rukavičkách. Uvedomujem si, že je to riešenie pomerne silové, avšak, bohužiaľ, tak ako ma možno mnohí kolegovia poznajú, že som takým večným optimistom, v tomto som skeptický, že sa nám to počas najbližších 7 rokov podarí vyriešiť akýmkoľvek iným spôsobom, preto s čistým svedomím za tento návrh zákona zahlasujem.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel podporiť pozmeňujúci návrh kolegu poslanca Kuffu, keď som počúval ten jeho príhovor, tak som si v podstate uvedomil, že fajčenie je, samozrejme, neresť a každá neresť je prejavom ľudskej slabosti, avšak na druhej strane, pozrime sa každý sám na seba a možno aj tu, na tento náš parlament, akými slabosťami trpí každý z nás a kde berieme to právo kritizovať potom slabosti iných.
Uvedomil som si, že aj väzeň odsúdený na smrť má právo na poslednú cigaretu. Je taký zvyk. A práve ľudia, ktorí už celú svoju energiu a silu venujú práve boju so smrťou, nemajú už silu bojovať s ďalšími svojimi slabosťami a neresťami a upierať im nejaké aj právo podľahnúť nejakej svojej slabosti a neresti jednoducho nie je, nie je ľudské.
A chcel by som oceniť aj príspevok pána kolegu Mikloška o výške pokút. Liberalizácia v tejto oblasti na Slovensku, keď vieme, že napríklad aj pokuty za dopravné priestupky sú u nás niekoľkonásobne vyššie než v susednom Rakúsku, hoci je to neporovnateľné s výškou príjmu obyvateľov, je určite jednou z tém, o ktorej by sme sa mali rozprávať možno na jednej z budúcich schôdzí, keď k nám dorazí novela zákona o cestnej premávke.
Ja by som sa chcel vyjadriť len k jednému jedinému malému aspektu predloženého návrhu zákona o ochrane nefajčiarov a to je vec, že tento zákon po prvýkrát - a nie je to ani úzusom vo väčšine krajín vyspelého sveta - okrem sprísňovania podmienok pre fajčenie tabakových výrobkov zavádza aj zákaz využívania elektronických cigariet na verejných priestranstvách. Elektronická cigareta je prostriedok, ktorý neobsahuje tabak a, samozrejme, môžme absolútne súhlasiť s hlavným cieľom tohto zákona, ako ho prezentovala aj pani ministerka vo svojej úvodnej reči, a to je ochrana nefajčiarov.
Uznávam, že cieľom tohto zákona nie je trestať fajčiarov, ale chrániť tých, ktorí nefajčia pred škodlivými následkami fajčenia, hlavne toho, ktoré nazýva secondhand smoking, to znamená vdychovania látok, ktoré vychádzajú z cigaretového dymu z fajčenia iných ľudí. Avšak využívanie elektronickej cigarety - a študoval som si to - od roku 2006 nebola preukázaná absolútne žiadna závislosť a žiadna klinická štúdia, ktorá by preukázala škodlivé účinky dymu z fajčenia elektronických cigariet. Práve naopak, aj v tomto parlamente sa nachádza niekoľko ľudí, ktorým práve elektronická cigareta pomohla skoncovať s fajčením a prestať fajčiť, a svojím použitím sa podobá iným látkam, ktoré umožňujú skončiť fajčenie, ako napr. nikotínové náplasti alebo žuvačky. Zároveň pri používaní elektronickej cigarety nevzniká ani, nevznikajú ani nejaké látky, ktoré by obťažovali okolie. Pretože tam neprebieha proces horenia, nevznikajú tam karcinogény a jediné, čo sa vydychuje, je v postate vodná para a taká istá alebo veľmi podobná vodná para, akú vydychujeme, keď je napríklad vonku chladno a ten výdych je možné aj vidieť, tú paru, ktorá z nás stúpa.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh v mene siedmich poslancov, nielen liberálnych, k parlamentnej tlači číslo 384, ktorého jediným cieľom je vyňať elektronické cigarety zo zákazu zo zákona o ochrane nefajčiarov.
Pozmeňujúci návrh:
1. V bode 1 v § 2 ods. 4 písmeno e) sa vypúšťajú slová „alebo vo výrobkoch, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak“.
2. V bode 3 v § 2 ods. 4 sa vypúšťa písm. k). Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako k) až m).
3. V bode 8 v § 7 ods. 1 v písmene h) sa vypúšťajú slová „alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak".
4. V bode 9 v § 8 ods. 1 písmeno a) sa na konci vety vypúšťajú slová „alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak“.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v zastúpení kolegu Eleméra Jakaba, ktorého Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona, mi v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dovoľte podať v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu.
Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh posúdil a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho predložil na dnešné rokovanie Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Zároveň osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona nemá negatívny finančný dopad na štátny rozpočet, ani rozpočet obcí a vyšších územných celkov, naopak, doplnením nového ods. 2 do § 13 zákona možno očakávať mierny nárast príjmu do štátneho rozpočtu. Návrh zákona je zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s jej zákonmi.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali ako vždy v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Alojz, len dve také poznámky. Po prvé, úprimne ma mrzí, verím, že táto tvoja snaha je naozaj vedená s čistým úmyslom, že máš pocit, že aby si mohol vykonávať svoj mandát správne, aby si sa mohol postaviť za práva občanov, tak to musíš robiť naozaj spôsobom, ktorý porušuje rokovací poriadok, tak, že sa postavíš a k úplne nesúvisiacemu zákonu, ktorý naozaj má šancu prejsť v tomto pléne, možno, a je to dobrý zákon, zákon pre ľudí, možno ho týmto spôsobom aj ohrozuješ.
Možnože by takým riešením bolo, keď sa bude rokovať o ďalšej zmene rokovacieho poriadku, a to je len taký návrh, aby sa parlament vrátil k niečomu, čo existovalo v čase, myslím, vzniku Národnej rady Slovenskej republiky, a to bola tzv. všeobecná rozprava, kde sa mal každý poslanec právo postaviť a diskutovať o akomkoľvek probléme, ktorý považoval za dôležitý.
Druhý bod, ktorý sa už týka vecne návrhu zákona. Ja si uvedomujem a podobne ako ty mám skúsenosť s tým, že jeden môj dobrý priateľ havaroval na motorke a prišiel pri tom o život. Dokonca sa to stalo v roku, kedy havaroval a prišiel o život na aute môj vlastný otec. Bol to teda pre mňa veľmi nepríjemný rok. Zároveň si však uvedomujem fakticky aj to, že väčšina týchto nehôd, drvivá väčšina z hľadiska bezpečnosti sa nestáva na týchto ľahkých motocykloch. Tí tzv. dobrovoľní darcovia orgánov jazdia na ťažkých motorkách. Jazdia často veľmi rýchlo, využívajú možno až objem 1500 kubických centimetrov, ktoré im umožňuje takto rýchlo jazdiť, a skúsenosti z tých trinástich krajín Európskej únie naozaj ukazujú, že jazda na ľahších skútroch objemu 125 môže, naopak, zvýšiť bezpečnosť premávky, a to vďaka tomu, že je tam tá vyššia dynamika jazdy, že nie každý kamión sa snaží takéhoto skútristu predbiehať, pretože dokáže ísť tých 50 km a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi takto, možno netradične v pondelok, veľmi stručne predniesť tento zákon, o ktorom sme pomerne intenzívne debatovali už v prvom čítaní.
Novelu zákona č. 8/2009 Z. z. predkladáme spolu s kolegom Jurajom Drobom. Inšpirovala nás podobná právna úprava prijatá v Českej republike. A nechcem byť nejaký zdĺhavý a formálny, pretože mnoho argumentov som uviedol už v prvom čítaní. Dovoľte mi možno tak osobnejšie povedať, s Jurajom sme sa zhodli na tomto návrhu zákona možno práve preto, že kolega Juraj je človek, ktorý naozaj jazdí na skútri, a ja som zase človek, ktorý, aj keď nepatrí medzi motorkárov, nemá rád principiálne, keď štát obmedzuje práva občanov v oblastiach, kde to nie je úplne nevyhnutné, a uvaľuje na nich zbytočné byrokratické povinnosti.
Stalo sa už trendom v Európskej únii, podobne, ako bolo prijaté v Čechách, Maďarsku, troch pobaltských krajinách a ako už platí v mnohých južných krajinách, že občania, ktorí si urobia vodičský preukaz skupiny B, zároveň majú právo jazdiť na skútroch a motorkách do objemu 125 kubických centimetrov. Nejde naozaj o nejaké silné motorky. Ide dokonca v porovnaní so súčasným stavom, ktorý toto povoľuje na Slovensku na skútroch do objemu 50 kubických centimetrov, o čiastočné zvýšenie bezpečnosti, a to vďaka dynamike jazdy, možnosti zrýchlenia, možnosti toho, že tieto trošku silnejšie skútre už dokážu jazdiť aj tou maximálnou povolenou rýchlosťou v obci, čo je 50 km/h, a preto poskytujú vyššiu bezpečnosť, sú vybavené mnohými systémami, ako je ABS a podobne, ktoré takisto zvyšujú bezpečnosť jazdy.
Zároveň bežný slovenský občan, ktorý ide na dovolenku napríklad do Talianska alebo do Grécka, keď tam predloží svoj vodičský preukaz skupiny B, čiže vodičský preukaz na osobné auto, tak mu napríklad v požičovni takýto skúter sto dvadsať päťku úplne bežne požičajú. Na Slovensku však na takomto skútri jazdiť nemôže. Čiže naším cieľom je zrovnoprávniť paradoxne práva Slovákov, slovenských občanov doma s tými, ktoré dostávajú už v trinástich krajinách Európskej únie, čiže v zahraničí.
Som veľmi rád a chcel by som oceniť, že pri našom predloženom zákone naozaj prebehla veľmi intenzívna debata, jednak aj s gestorským ministerstvom, s ministrom vnútra, ale aj na výboroch, na ústavnoprávnom a na branno-bezpečnostnom výbore s kolegami poslancami, a chcel by som oceniť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci, teda konkrétne pán spravodajca Kovačócy, ktorým ešte vylepšili náš návrh zákona a upravili ho v tom zmysle. A chcem teda aj povedať, že sa s týmto pozmeňujúcim návrhom stotožňujem, že rozšírenie vodičského preukazu skupiny B na skupinu A1 by teda malo platiť automaticky, avšak malo by platiť len na motorky s automatickou prevodovkou, čiže naozaj len na skútre, a zároveň by malo platiť až po uplynutí dvojročnej skúšobnej lehoty na vodičský preukaz skupiny B, čiže pre ľudí, ktorí už získali určité skúsenosti z cestnej premávky, už majú skúsenosti so šoférovaním a už vedia lepšie vnímať rôzne dopravné situácie, ktoré môžu nastať.
Chcel by som teda ešte raz poďakovať aj kolegom zo SMER-u za to, že predložili tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré naozaj tento návrh zákona vylepšili. A zároveň by som chcel povedať, možno trošku netradične a možno pre niektorých aj trošku prekvapivo, že som presvedčený, že tento návrh zákona nastavia na jednu loď, pretože sa týka sféry osobných slobôd, kde, myslím si, ideály liberalizmu a ideály sociálnej demokracie majú do veľkej miery prienik. Sedel tu kolega Blaha, videl som ho, určite by so mnou súhlasil, že vo sfére osobných slobôd jednoducho sa zhodujeme a je to prienik, kde môžeme dokázať nájsť aj spoločnú reč.
Viem, že v rozprave vystúpi môj kolega Juraj Droba, ktorý uvedie aj ďalšie argumenty v prospech tohto návrhu zákona, napríklad riešenie dopravnej situácie, ekologické výhody jazdy na skútroch a podobne, a preto nechcem dlhšie zdržiavať a chcel by som vás týmto len poprosiť o podporu tohto zákona aj v druhom čítaní tak, ako sa to stalo už v čítaní prvom.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, o tomto návrhu zákona celkovo už dosť diskutovali moji kolegovia predrečníci. A nechcem sa k nemu vyjadrovať nejako podrobne. Myslím si, že v sebe prináša nielen riziká, ale aj niekoľko naozaj dobrých nápadov.
A práve na jeden z týchto lepších nápadov (elektronické trhovisko) by som chcel nadviazať v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je rozdistribuovaný do vašich lavíc a ktorý budem musieť podľa parlamentných pravidiel celý predniesť.
O čo ide v mojom pozmeňujúcom návrhu. Existujú určité tovary a služby, ktoré sa dajú považovať, nazvime to, za štandardizované tovary a služby. Nakupujú ich všetky úrady a všetky verejné inštitúcie rovnaké a v rovnako veľkej kvalite. Príkladom môže byť napríklad kopírovací papier pre čiernobielu tlač. Novela zákona prináša možnosť obstarávať takéto tovary a služby prostredníctvom elektronického trhoviska, čo je teda skutočne prínosom. Nie všetky inštitúcie verejnej správy však budú mať na takéto elektronické trhovisko prístup. Za všetky môžem uviesť príklad napr. mnohých menších obcí, ktoré často nemajú technické vybavenie, dokonca ani pripojenie na internet.
Môj pozmeňujúci návrh prináša do zákona o verejnom obstarávaní tzv. myšlienku benchmarkingu. To znamená porovnávanie cien pri nákupe takýchto štandardizovaných tovarov alebo služieb.
Samotný návrh sa skladá z takých dvoch hlavných častí. Prvá časť hovorí o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie by mal raz za štvrťrok, každé tri mesiace, zverejniť zoznam všetkých obstarávateľov, všetkých úradov, ktoré nakúpili tak napríklad ten kopírovací papier, a to vo forme prehľadnej tabuľky, kde budú všetky zoradené podľa toho, za akú cenu ich nakúpili. Na základe toho sa vnáša významný prvok transparentnosti do zákona, pretože občania, verejnosť, ale aj novinári budú v jednej prehľadnej tabuľke vidieť, že jedna inštitúcia nakúpila kopírovací papier, povedzme za jedno euro za balík, zatiaľ čo iná ho nakúpila za 3 eurá, a už budú musieť môcť zisťovať, kde nastal rozdiel. Čiže takýmto prvkom transparentnosti vďaka benchmarkingu sa výrazne zjednoduší prístup ku kontrole efektívnosti a hospodárnosti vynakladania verejných financií. Zavedením tohto prvku sa nám však zároveň umožní rozviazať do určitej miery ruky obstarávateľom a znížiť množstvo byrokracie, ktorá sa spája hlavne s menšími verejnými obstarávaniami.
V zásade môj návrh obsahuje časť, ktorá hovorí, že v prípade, že ide o menšie nákupy, o podlimitné zákazky takýchto štandardných tovarov a služieb, ako je napríklad kopírovací papier, ak nejaká inštitúcia verejného sektora sa ho rozhodne nakúpiť za cenu nižšiu, než je priemer nákupných cien, od všetkých ostatných obstarávateľov, môže použiť zjednodušený postup verejného obstarávania. Čiže, inými slovami, ak nejaká menšia obec ide nakúpiť za pár tisíc eur kopírovací papier a nemá prístup na elektronické trhovisko, ak ho kúpi za cenu nižšiu, než je priemer za posledný štvrťrok na celom Slovensku všetkých ostatných inštitúcií, môže postupovať priamo rokovaním a nemusí absolvovať celú tú byrokratickú tortúru spojenú s verejným obstarávaním.
Toľko teda k môjmu návrhu. Rokoval som o ňom aj s pánom ministrom a viem, že ten prístup nie je zatiaľ odmietavý. Napriek tomu, aký komplexný je to zákon, so svojím právnym tímom sme si dali veľmi záležať na tom, aby už predložené znenie bolo v súlade s predloženým znením novely aj pozmeňujúceho návrhu pána Bagačku. Dovoľte mi teda naplniť svoju poslaneckú povinnosť a predniesť tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 359).
Po prvé. V čl. I bode 95 § 91 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) môže postupovať podľa prvej časti a § 102a a 102b, ak ide o dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu a o 1. verejného obstarávateľa podľa písm. b) 3. bodu, ktorému technické možnosti objektívne neumožňujú postupovať podľa písm. a), alebo o 2. verejného obstarávateľa, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98“.
Odôvodnenie. Tento návrh má za cieľ doplniť systém verejného obstarávania, pričom navrhovaný spôsob by stál popri elektronickom trhovisku a je určený hlavne pre verejných obstarávateľov, ktorí nemajú technické možnosti zúčastniť sa obstarávania na elektronickom trhovisku, resp. spĺňajú iné predpoklady stanovené zákonom. Ide teda najmä o obce, právnické osoby založené alebo zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu Slovenskou republikou zastúpenou svojimi orgánmi, obcou, vyšším územným celkom a podobne. Verejný obstarávateľ, to ešte doplním, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98, je v zásade taký obstarávateľ, ktorý spĺňa aspoň jednu z podmienok, aby bol oprávnený postupovať rokovacím konaním bez zverejnenia.
Po druhé. V čl. I bode 95 § 91 ods. 2 sa za slová „ods. 1 písm. a)" dopĺňajú slová „alebo c)".
0dôvodnenie. Doplnene tohto ustanovenia o písmeno c) spresňuje pravidlo, podľa, ktorého, pokiaľ sa postupuje spôsobom obstarávania cez elektronické trhovisko alebo spôsobom, ktorý stanovuje tento pozmeňujúci návrh, nie je možné uzatvoriť rámcovú dohodou ani zadať koncesiu.
Po tretie. V článku I sa za bod 95 vkladá nový bod 96, ktorý znie: „96. Za § 102 sa vkladajú § 102a a 102b, ktoré vrátane nadpisu „Podlimitné zákazky s využitím porovnania cien“ znejú:
§ 102a
Odsek 1: „Úrad vedie zoznam vybraných tovarov, stavebných prác a služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu (ďalej len „porovnávací zoznam"). Pri zaradení tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu do porovnávacieho zoznamu, vychádza úrad z prehľadu najčastejšie obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu. Porovnávací zoznam obsahuje ku každému tovaru, stavebnej práci alebo službe, ktoré sú bežne dostupné na trhu, jeho slovný názov, klasifikáciu podľa hlavného slovníka obstarávania, identifikáciu obstarávateľa, cenu, za ktorú obstaral konkrétny tovar, stavebnú prácu alebo službu voľne dostupnú na trhu a jednotkovú obstarávaciu cenu určenú váženým priemerom za predchádzajúci kalendárny štvrťrok; na účely určenia jednotkovej ceny váženým priemerom úrad vychádza z údajov z elektronického trhoviska, ako aj z vlastných poznatkov o realizovaných verejných obstarávaniach.“
Odsek 2: „Porovnávací zoznam zverejňuje úrad vo vestníku a na webovom sídle úradu vždy do desiatich dní odo dňa skončenia kalendárneho štvrťroka za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“
Odsek 3: „Podrobnosti o vytváraní, vedení, aktualizovaní, zverejňovaní zoznamu, ako aj o spôsobe získavania potrebných informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“
§ 102b
Odsek 1: „Ak ide o dodanie tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú zaradené v porovnávacom zozname, verejný obstarávateľ môže vyzvať na rokovanie jedného alebo viacerých vybratých záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy. Verejný obstarávateľ pri určovaní ceny zákazky určí cenu najviac v sume podľa porovnávacieho zoznamu z ceny určenej váženým priemerom.“
Odsek 2: „Verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu so záujemcom, ktorý mu tovar, stavebné práce alebo službu, ktoré sú bežne dostupné na trhu, ponúkne za cenu nižšiu alebo rovnú cene určenej podľa odseku 1.“
Odsek 3: „Pre náležitosti zmluvy sa použijú ustanovenia § 99 ods. 3 prvej vety rovnako.“
Odsek 4: „Ak ide o oznámenie o uzavretých zmluvách a o uchovávanie dokladov, verejný obstarávateľ postupuje podľa § 102 primerane.“.“
Doterajšie body 96 až 171 sa označujú ako body 97 až 172.
Odôvodnenie je rozdané v poslaneckých laviciach. A v podstate zahŕňa to, čo som povedal v úvode, čiže tieto dva paragrafy práve zavádzajú spôsob, ako zjednodušene pri malých podlimitných zákazkách v prípade, že ide o cenu nižšiu, než je priemerná na Slovensku, postupovať pre obstarávateľov pri nákupe týchto štandardných tovarov alebo služieb, prípadne stavebných prác.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť. Som rád, tento pozmeňujúci návrh že si získal podporu kolegov z väčšiny opozičných strán. A dúfam, že teda padne na úrodnú pôdu, pretože naozaj je to vecný návrh, ktorý je úplne apolitický a prináša aj vyššiu transparentnosť, aj menej byrokracie, čo sú aj ciele predkladateľa pri tomto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne v prvom rade zaželať vám v dnešný valentínsky deň veľa lásky a dokonca, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale aj lásky medzi politikmi, aby sa tie naše vzťahy ďalej trošku zlepšovali.
Budem naozaj veľmi stručný dnes. Chcem sa len tak filozoficky, pretože mnohí predrečníci, či už Juraj Droba včera, alebo Jofo Viskupič v prvom čítaní, veľmi dobre zhrnuli všetky vecné výhrady voči nevykonateľnosti a nezmyselnosti tohto navrhnutého zákona.
Ja by som sa naň však chcel pozrieť aj trošku z inej stránky. Z takej stránky filozofickej a položiť pánu predkladateľovi Škripekovi možno pár takých zásadných otázok, ktoré ma trápia.
Viete, filozofia, ale aj politická veda, vôbec ono to tak je, rozlišuje medzi dvoma zásadnými kategóriami: medzi etikou a medzi morálkou.
Etika hľadá odpoveď na to, čo je správne a čo je nesprávne, keď chceme dosahovať nejaké spoločenské ciele. Etika je teda objektívna. Na druhej strane oproti etike stojí morálka.
A morálka dáva odpoveď na to, čo je dobré a čo je zlé. A je teda subjektívna. Morálka je iná spoločnosť od spoločnosti, morálka je iná krajinu od krajiny, morálka je iná národ od národa. Morálka v islamských krajinách je zadefinovaná úplne inak ako morálka v kresťanských krajinách a úplne iná ako morálka v krajinách, ktoré stoja povedzme na iných náboženstvách alebo na iných hodnotách.
A tá moja otázka je, ak je morálka naozaj subjektívnou kategóriou, ak sa morálka dokonca mení v čase a vyvíja sa, je správne konzervovať morálku formou legislatívy? Zvlášť ak, to nie je prípad konkrétne tohto zákona, ale mnohých iných iniciatív, ktoré vyšli z podobného košiara, ak je tá morálka založená na nejakom dokonca náboženskom presvedčení?
Viete, ja si veľmi vážim vieru, ale viera je pre mňa vec čisto osobná. A tu sa musím spýtať, nie je dokonca prízemné robiť z takých vážnych a osobných vecí, ako sú veci duchovné, predmet svetskej politiky? A takým spôsobom ich devalvovať a znehodnocovať?
Človek je tvor, ktorý má slobodnú vôľu. Môžme diskutovať o tom, možno ani nie tak so mnou, ako s niektorými ďalšími kolegami, že či tá slobodná vôľa mu bola daná od Boha, alebo od prírody a že či to nie je to isté, ale každopádne má slobodnú vôľu. A vďaka tomu, že má tú slobodnú vôľu a povedzme, že tá slobodná vôľa mu bola daná Bohom, tak môže konať morálne aj nemorálne. Môže konať dobro, tak ako môže konať aj zlo. Na to, na to je tá slobodná vôľa, aby sa každý z nás mohol rozhodnúť, či bude konať dobro, alebo zlo.
A chcem sa spýtať, ak človeku zamedzíme konať zlo, ak mu v tom zabránime, môžeme o ňom potom ešte hovoriť, že keď koná dobro len preto, že mu nič iné nezostáva, že je ešte stále morálny?
Toľko k tej filozofickej debate.
Viete, normy a právne normy, ktoré sú založené na subjektivite, na subjektívnom pohľade na svet a na subjektívnom pohľade na to, čo je dobré a čo je zlé, a nie na objektívnom pohľade na to, že čo je správne a čo je nesprávne, napáchali strašne veľa zla. V minulosti to boli práve takéto normy, ktoré viedli k tomu, že bol upálený Giordano Bruno za to, že si dovolil v nesúlade s vtedajšou morálkou tvrdiť, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru. Boli to práve takéto subjektívne právne normy, ktoré zakotvovali morálku v danom čase, ktoré viedli k páleniu bosoriek a k páleniu kníh.
A dnes tento zákon opäť, aj keď sa zakrýva dobrým úmyslom, a ja mám vždy strašný odpor k tomu, keď príde nejaký politik a hovorí, že ja vám chcem dobro. Ja chcem vaše dobro, ľudia. Vtedy mi vždy napadne, že nedajte si ho vziať, ľudia. Zvlášť, ak niekto berie deti ako rukojemníkov pri argumentovaní o svojom návrhu zákona.
Už aj v prejave zástancov bolo priznané, že tento zákon nikam nepovedie, že tento zákon jednoducho nezmení to, čo je dostupné na internete, a môžme debatovať o tom, či na dve alebo na tri kliknutia, že tento zákon nezmení to, že sú veci jednoducho hocikomu na Slovensku prístupné. Tento zákon, keby platil pred 20 rokmi, kedy ešte internet nebol taký rozvinutý, by nezmenil to, že aj tak sa vždy mladí ľudia dostali k tomu zakázanému ovociu a v tom danom veku aj tak si možno nejaké obrázky pozerali.
Bez ohľadu na to, že koľko je podporovateľov toho, že si myslia, že ten ich pohľad na svet je správny, chcem zakončiť svoje vystúpenie otázkou. Nie je to v skutočnosti tak, že tak ako sa morálka naozaj v spoločnosti vyvíja, si predkladatelia tohto zákona neuvedomili, že tá morálka na Slovensku sa posunula opäť o kúsok ďalej, opäť o kúsok liberálnejším smerom? Samotný dôkaz toho, že v predaji sú také tituly, aké sú, a že to, čo v nich je zverejnené, dokonca zvyšuje ich náklad a predaj, znamená, že spoločnosť sa posunula do iného štádia a oni by veľmi radi tento vývoj zastavili a zvrátili zákonom, ktorý bude nefunkčný, nevykonateľný a reálne otvára hrozbu nástupu cenzúry tlače na Slovensku.
Som presvedčený, že toto jednoducho nie je správne riešenie. Preto, tak ako moji kolegovia, budem hlasovať proti a prosím aj všetkých ostatných kolegov a kolegyne, aby si uvedomili, že my politici sme boli zvolení na to, aby sme robili to, čo je správne pre krajinu, a nie to, čo si subjektívne každý z nás myslí, že je dobré alebo zlé, v rozpore s tým, aký je na toto celospoločenský názor, jednoznačne demonštrovaný tým, čo ľudia dobrovoľne a sami nakupujú, ako dobrovoľne sami konajú a ako sa tie morálne normy v spoločnosti za posledný čas vyvinuli.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.