Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte aj mne v prvom rade zaželať vám v dnešný valentínsky deň veľa lásky a dokonca, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale aj lásky medzi politikmi, aby sa tie naše vzťahy ďalej trošku zlepšovali.
Budem naozaj veľmi stručný dnes. Chcem sa len tak filozoficky, pretože mnohí predrečníci, či už Juraj Droba včera, alebo Jofo Viskupič v prvom čítaní, veľmi dobre zhrnuli všetky vecné výhrady voči nevykonateľnosti a nezmyselnosti tohto navrhnutého zákona.
Ja by som sa naň však chcel pozrieť aj trošku z inej stránky. Z takej stránky filozofickej a položiť pánu predkladateľovi Škripekovi možno pár takých zásadných otázok, ktoré ma trápia.
Viete, filozofia, ale aj politická veda, vôbec ono to tak je, rozlišuje medzi dvoma zásadnými kategóriami: medzi etikou a medzi morálkou.
Etika hľadá odpoveď na to, čo je správne a čo je nesprávne, keď chceme dosahovať nejaké spoločenské ciele. Etika je teda objektívna. Na druhej strane oproti etike stojí morálka.
A morálka dáva odpoveď na to, čo je dobré a čo je zlé. A je teda subjektívna. Morálka je iná spoločnosť od spoločnosti, morálka je iná krajinu od krajiny, morálka je iná národ od národa. Morálka v islamských krajinách je zadefinovaná úplne inak ako morálka v kresťanských krajinách a úplne iná ako morálka v krajinách, ktoré stoja povedzme na iných náboženstvách alebo na iných hodnotách.
A tá moja otázka je, ak je morálka naozaj subjektívnou kategóriou, ak sa morálka dokonca mení v čase a vyvíja sa, je správne konzervovať morálku formou legislatívy? Zvlášť ak, to nie je prípad konkrétne tohto zákona, ale mnohých iných iniciatív, ktoré vyšli z podobného košiara, ak je tá morálka založená na nejakom dokonca náboženskom presvedčení?
Viete, ja si veľmi vážim vieru, ale viera je pre mňa vec čisto osobná. A tu sa musím spýtať, nie je dokonca prízemné robiť z takých vážnych a osobných vecí, ako sú veci duchovné, predmet svetskej politiky? A takým spôsobom ich devalvovať a znehodnocovať?
Človek je tvor, ktorý má slobodnú vôľu. Môžme diskutovať o tom, možno ani nie tak so mnou, ako s niektorými ďalšími kolegami, že či tá slobodná vôľa mu bola daná od Boha, alebo od prírody a že či to nie je to isté, ale každopádne má slobodnú vôľu. A vďaka tomu, že má tú slobodnú vôľu a povedzme, že tá slobodná vôľa mu bola daná Bohom, tak môže konať morálne aj nemorálne. Môže konať dobro, tak ako môže konať aj zlo. Na to, na to je tá slobodná vôľa, aby sa každý z nás mohol rozhodnúť, či bude konať dobro, alebo zlo.
A chcem sa spýtať, ak človeku zamedzíme konať zlo, ak mu v tom zabránime, môžeme o ňom potom ešte hovoriť, že keď koná dobro len preto, že mu nič iné nezostáva, že je ešte stále morálny?
Toľko k tej filozofickej debate.
Viete, normy a právne normy, ktoré sú založené na subjektivite, na subjektívnom pohľade na svet a na subjektívnom pohľade na to, čo je dobré a čo je zlé, a nie na objektívnom pohľade na to, že čo je správne a čo je nesprávne, napáchali strašne veľa zla. V minulosti to boli práve takéto normy, ktoré viedli k tomu, že bol upálený Giordano Bruno za to, že si dovolil v nesúlade s vtedajšou morálkou tvrdiť, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru. Boli to práve takéto subjektívne právne normy, ktoré zakotvovali morálku v danom čase, ktoré viedli k páleniu bosoriek a k páleniu kníh.
A dnes tento zákon opäť, aj keď sa zakrýva dobrým úmyslom, a ja mám vždy strašný odpor k tomu, keď príde nejaký politik a hovorí, že ja vám chcem dobro. Ja chcem vaše dobro, ľudia. Vtedy mi vždy napadne, že nedajte si ho vziať, ľudia. Zvlášť, ak niekto berie deti ako rukojemníkov pri argumentovaní o svojom návrhu zákona.
Už aj v prejave zástancov bolo priznané, že tento zákon nikam nepovedie, že tento zákon jednoducho nezmení to, čo je dostupné na internete, a môžme debatovať o tom, či na dve alebo na tri kliknutia, že tento zákon nezmení to, že sú veci jednoducho hocikomu na Slovensku prístupné. Tento zákon, keby platil pred 20 rokmi, kedy ešte internet nebol taký rozvinutý, by nezmenil to, že aj tak sa vždy mladí ľudia dostali k tomu zakázanému ovociu a v tom danom veku aj tak si možno nejaké obrázky pozerali.
Bez ohľadu na to, že koľko je podporovateľov toho, že si myslia, že ten ich pohľad na svet je správny, chcem zakončiť svoje vystúpenie otázkou. Nie je to v skutočnosti tak, že tak ako sa morálka naozaj v spoločnosti vyvíja, si predkladatelia tohto zákona neuvedomili, že tá morálka na Slovensku sa posunula opäť o kúsok ďalej, opäť o kúsok liberálnejším smerom? Samotný dôkaz toho, že v predaji sú také tituly, aké sú, a že to, čo v nich je zverejnené, dokonca zvyšuje ich náklad a predaj, znamená, že spoločnosť sa posunula do iného štádia a oni by veľmi radi tento vývoj zastavili a zvrátili zákonom, ktorý bude nefunkčný, nevykonateľný a reálne otvára hrozbu nástupu cenzúry tlače na Slovensku.
Som presvedčený, že toto jednoducho nie je správne riešenie. Preto, tak ako moji kolegovia, budem hlasovať proti a prosím aj všetkých ostatných kolegov a kolegyne, aby si uvedomili, že my politici sme boli zvolení na to, aby sme robili to, čo je správne pre krajinu, a nie to, čo si subjektívne každý z nás myslí, že je dobré alebo zlé, v rozpore s tým, aký je na toto celospoločenský názor, jednoznačne demonštrovaný tým, čo ľudia dobrovoľne a sami nakupujú, ako dobrovoľne sami konajú a ako sa tie morálne normy v spoločnosti za posledný čas vyvinuli.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
