Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, Lojzo, za otvorenie tejto témy. Nejde len o poštárov, pozri sa aj na železnicu a komu patrí Železničná nemocnica a koľko miliónov eur tam pretieklo za pracovnú zdravotnú službu. Ale o inom by som chcel. To, čo mne najviac vadí na tejto celej situácii, je, že vôbec vzniknúť nemusela. Ja mám záznamy písomnej komunikácie medzi ministerstvom a Európskou komisiou, kde sa Európska komisia spýtala, či máme správne implementovanú smernicu o ochrane zamestnancov a či sú tí zamestnanci v prvej a druhej skupine na Slovensku nejako chránení. A ministerstvo oklamalo Európsku komisiu, pretože napísalo: nie, nijako.
Oni zamlčali, že existuje BOZP, oni zamlčali, že existujú nejaké vyhlášky úradu verejného zdravotníctva, aj tá slávna úradnícka kamasútra, že ako má človek sedieť na stoličke, aby nedostal pokutu so všetkými tými nákresmi. Oni toto všetko zamlčali a na základe toho Európska komisia povedala: tak začneme voči vám konanie, aby ste implementovali. Potom už išla pani ministerka aj na radu tej solidarity, či ako sa to volá, tam už zamestnávatelia začali vyskakovať, tak napísali na Európsku komisiu druhý list, kde povedali: ježíš, ale v skutočnosti nejaké tie veci sú. A komisia sa na to spýtala: tak čo, akože klamali ste nám? Alebo ako nehovorili ste pravdu? A ja si myslím, že takéto klamstvo a zavádzanie Európskej komisie je obrovský vážny prešľap. Pred mesiacom, pred vyše mesiacom som si vyžiadal od ministerstva zdravotníctva záznamy tejto písomnej komunikácie, ja ich mám, ale chcel som ich mať aj oficiálne a ministerstvo ignorujúc infozákon mi ich odmietlo poskytnúť. Teraz sme vyhrali rozhodnutie rozkladovej komisie, čiže sa to na ministerstvo vráti naspäť, ale klamať Európskej komisii, zamlčať informácie o slovenskej legislatíve a potom tým zdôvodňovať túto novelu zákona, to si myslím, že je zrelé aj na odvolanie ministra.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, chcel by som podotknúť, že súhlasím s mnohým tým, čo ste povedali, hlavne v úvode svojho vystúpenia.
Po prvé treba povedať, že, áno, Slovak Telekom pri tej svojej pôvodnej privatizácii nebol sprivatizovaný práve najšťastnejším spôsobom. Možno ani tak nejde o percentuálne podiely akcií, ale o to, že štát si v minoritnom postavení nezachoval niektoré základné práva a neurobil niektoré základné dohody, ako napríklad na dividendovej politike, a potom sme dlhé roky mali problém vôbec dostať sa k akýmkoľvek dividendám zo strany Slovak Telekomu pre štát. Súhlasím aj s tým, že ten pokútny postup privatizácie zvyšného podielu štátu v Slovak Telekome vyvoláva naozaj otázniky a podozrenia. A ja sám osobne neverím, že nakoniec tento podiel skončí na burze, aj keď je prijímaný tento zákon.
Možno len jedna malá oprava. To memorandum privatizačné už zverejnené bolo. Nebolo však zverejnené z iniciatívy vlády. Bolo zverejnené preto, lebo sa táto informácia o jeho podpísaní prevalila a dostala na verejnosť, a potom tí, ktorí ho podpísali, nemali už inú možnosť, len ho zverejniť. A ten postup privatizácie, ako doteraz prebieha vyvoláva otázniky aj napríklad práve kvôli tomuto memorandu, pretože dnes tu pri prejednávaní sa ukazuje, že možno je to memorandum samo nezákonné, pretože štát sa v ňom zaväzuje k veciam, ktoré, ak nebude schválený tento zákon, tak ich nemôže naplniť, a zaviazal sa k tým veciam ešte pred schválením samotného tohto zákona. Čiže išiel, konal jednoznačne nad rámec samotného zákona. A v neposlednom rade, keď sa pozrieme aj na výber investičných poradcov, ktorých, a to už nie je, ale otázka na pána Malatinského, ale skôr na pána ministra financií, ktorí boli vybratí, tak každý z troch investičných poradcov je v silnom konflikte záujmov pri tejto transakcii.

Ďakujem veľmi pekne. K pánu poslancovi Hlinovi. No áno. Som ekonóm, ktorý sa tu vyjadruje k zákonu o poľnohospodárstve. Musím povedať, že vďakabohu sa tu nájde niekto, kto sa dokáže zastať tých dvoch miliónov bežných občanov. Moja skúsenosť je, že najhoršie je, že keď necháte, spravíte capa záhradníkom a necháte mu napísať si vlastné pravidlá. Keď by si audítori písali zákony o audítorstve a právnici o právničine, tak, a notári o notárstve a advokáti o advokácii, tak vždy si tu vytvorili nejaké privilégiá, vždy takéto zákony išli na úkor bežných ľudí a v ich prospech. A keby tento zákon písali veľkostatkári a veľkodružstevníci, nevyzeral by inak, ako je urobený dnes.
Pán Fecko, či veľa, málo pôdy majú zahraniční investori? V poriadku. Poďme o tom polemizovať. Ale buďte fér a postavte sa svojim voličom, obyčajným ľuďom povedzte, že dva milióny z nich prídu o majetok, že prídu o hodnotu a že to presadzujete a že sa tu za to tak bijete. Buďte fér a povedzte, že to je tá druhá strana mince toho, čo obhajujete.
Pán poslanec Kuffa, ďakujem veľmi pekne za váš názor. Áno, máte pravdu. Na Slovensku týmto hrozí, že nastane nová éra veľkokolchozov a tej ešte väčšej koncentrácie pôdy. V podstate tak ako v roku ´48 prišiel Víťazný február a pôda bola vo veľkom znárodnená pre veľké kolchozy, hrozí obdoba toho tu, až na to, že dnes nebude obmedzenie vlastníckeho práva podľa ústavy znárodnenie, ale len obmedzenie formou toho, že sa výrazne zníži hodnota poľnohospodárskej pôdy. Ale tento zákon je obdobou Víťazného februára z roku ´48.
A pán poslanec Novotný, ďakujem za váš príspevok. Máte pravdu. Myslím si, že tá správna cesta by naozaj neviedla cez takýto zákon, ale cez zmenu pravidiel, napríklad dotácií na farmárčenie a podobne, ktorá by motivovala starať sa o pôdu, pestovať úrodu, ktorá by motivovala pôdu naozaj obrábať a prinášala by aj prácu slovenským občanom. To by bola tá správna cesta.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, mnoho a mnoho pravdivého už bolo povedané v tejto rozprave k tomuto návrhu zákona a veľa povedal môj predrečník Zsolt Simon. Dovoľte mi tiež vniesť niekoľko konkrétnych argumentov, ktorými sa budem snažiť odôvodniť svoje stanovisko, že tento predložený návrh zákona je zlý, je nesprávny a je našitý na mieru úzkym záujmovým skupinám na úkor veľkej časti slovenských obyvateľov, obyčajných ľudí.
Každý zákon, ktorý príde sem do Národnej rady, píše nejaký príbeh. A zákon, ktorý je tu predložený, píše príbeh o tom, ako ochudobniť takmer 2 milióny Slovákov o peniaze za ich pozemky, poľnohospodársku pôdu, ako podporiť veľké firmy a latifundistov na úkor malých farmárov a ako pritom urobiť z ústavy len zdrap papiera, a to všetko prostredníctvom vzbudzovania lacných nacionalistických vášní a nálad a ešte sa na tom snažiť aj získavať politické body. Svojou podstatou je tento zákon pokojne prirovnateľný k niektorým iným, s ktorými strana SMER prišla do tohto parlamentu v minulosti. Či už je to aktuálna novela privatizačného zákona, ktorá nadväzuje na pokútny štart predaja Slovak Telekom-u, ktorú budeme prejednávať na tejto schôdzi, alebo novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energií predstavená ministrom Malatinským pred vyše rokom. Všetky majú čosi spoločné. Na úkor obyčajných ľudí prihrávajú veľké bohatstvo finančným skupinám a veľkopodnikateľom.
Pán minister je však o čosi politicky ostrieľanejší než jeho kolega z ministerstva hospodárstva, a preto je tento návrh podkutý naoko veľmi silným argumentom. Po ukončení prechodného obdobia od 1. mája musíme zamedziť zahraničným podnikateľom vo veľkom skupovať slovenskú pôdu. Skutočnosť je však úplne iná. Cieľom tohto predloženého zákona, ktorý považuje vláda za tak dôležitý, že v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku ho predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je priklepnúť obrovský kšeft niekoľkým veľkofarmárom a družstvám na úkor bežných ľudí vlastniacich iba kúsok poľnohospodárskej pôdy. To skrátené legislatívne konanie, že je v skutočnosti klamlivé a falošné, dôkazom toho, ako som už povedal vo faktickej poznámke, je to, že tento zákon bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania na konci minulého roka. A potom bola legislatívna práca na ňom zastavená na niekoľko mesiacov kvôli prezidentským voľbám, aby sa takáto citlivá téma neotvárala pred prezidentskými voľbami, pretože bude takmer dva milióny bežných občanov poškodených týmto zákonom na Slovensku. A potom zrazu, po trojmesačnej prestávke, prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, čo je úplný nonsens a je jasné, že toto skrátené konanie je motivované len politicky a nemá žiaden zákonný základ.
Navyše tento zákon, tak ako je predložený, zahraničným podnikateľom nezamedzí v ničom. Rovnako ako doteraz, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch budú môcť skupovať poľnohospodársku pôdu prostredníctvom nákupu obchodných podielov vo firmách, ktoré ju vlastnia.
Dovoľte mi predniesť niekoľko dôvodov, prečo je treba tento predložený návrh zákona o predaji pôdy odmietnuť a prečo v skutočnosti nie je návrhom prospešným pre Slovensko. Po prvé; mnohé z toho, čo poviem, tu už dnes zaznelo, pokúsim sa teda zhrnúť všetky argumenty, ktoré sú na stole.
Po prvé, predložený návrh nezabráni predajú pôdy cudzincom. Predložený návrh dokáže každý šikovnejší podnikateľ a človek obísť napríklad tým, že svoju pôdu vloží do obchodnej spoločnosti a potom predá podiel v tejto firme. Rovnakým spôsobom už mohli cudzinci nakupovať slovenskú pôdu dnes napriek tomu, že formálne platil zákaz pre takýto krok. Čiže pre tých ľudí, ktorí majú pôdy viac a oplatí sa im založiť napríklad spoločnosť s. r. o., bude tento zákon bezzubý. A doplatia naň tí najobyčajnejší, tí bežní ľudia, tá babka v Čremošnom, ktorá vlastní len trochu pôdy a nie je schopná založiť si obchodnú spoločnosť a nie je schopná využívať diery a medzery v zákonoch a kšeftovať a využívať ich.
Naopak, skupovanie pôdy a predaj cudzincom sa ešte týmto zákonom uľahčí, pretože tí veľkopodnikatelia v pôdohospodárstve, ktorí už dnes hospodária vo viacerých chotároch, vo viacerých okresoch, vo viacerých obciach, budú môcť prednostne a za lacnejší peniaz pôdu skupovať. Povedzme si otvorene, kto to bude, kto má dnes peniaze na to, aby začal vo veľkom skupovať poľnohospodársku pôdu. Sú to veľkopodnikatelia, majitelia družstiev a finančné skupiny. A keď takýmto spôsobom im zjednodušíme túto pôdu sceľovať, im nič nezabráni, aby ju potom už scelenú predali ako podiel vo firme zahraničným vlastníkom. My tento proces ešte pre nich zjednodušujeme, pretože hlavný predaj a hlavná prekážka, niekoľkokrát to tu v rozprave zaznelo, prečo cudzinci neskupujú slovenskú pôdu, je to, že je rozdrobená. A my to sceľovanie a odpredaj cez obchodný podiel týmto zákonom ešte zjednodušíme.
Druhý argument, o ktorom som presvedčený, možno mnohí z vás s ním nebudú súhlasiť, skupovanie pôdy zahraničnými investormi na Slovensku nie je ozajstným problémom. A preto aj dôvod, pre ktorý tento zákon je obhajovaný, je v skutočnosti bezzubý. Prečo nie je takýto predaj problémom? Po prvé, už dodnes mohli zahraniční investori skupovať cez podiely vo firmách pozemky na Slovensku, poľnohospodársku pôdu. Nedialo sa tak v nijakej zvýšenej miere. Žiadne štatistiky nepreukazujú, že by vlastnili nejaké veľké percento poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Po druhé, máme skúsenosť z Českej republiky, kde neplatia obmedzenia pre obchodovanie s poľnohospodárskou pôdou a nestal sa tam žiaden nejaký masívny výpredaj poľnohospodárskej pôdy do zahraničia. No a po tretie, čo považujem za najdôležitejšie, poľnohospodárska pôda sa dá len veľmi ťažko naložiť na chrbát a odniesť a zahraničný vlastník nemusí byť o nič horší hospodár než nejaký vlastník domáci. Naopak, možno dokáže priniesť nové výrobné postupy, nové technológie, ktoré u nás potrebujeme. To, čo je dôležité, nie je to, kto je vlastníkom pôdy, ale aby na tej našej poľnohospodárskej pôde niekto poriadne robil, aby neležala len tak ladom, ale aby bola obrábaná, aby prinášala úrodu. To je dôležité. A obmedzovanie dobrovoľného obchodu v tejto oblasti je preto nezmyslom samo osebe a nemôže stačiť ako dôvod pre presadenie tohto návrhu zákona.
Tretí argument, ktorý je pre mňa osobne veľmi dôležitý. Tento zákon ochudobní takmer 2 milióny obyčajných, bežných ľudí na Slovensku. Tých, ktorí vlastnia aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon zabezpečí, že hodnota pôdy v ich vlastníctve klesne. Je to základný ekonomický zákon. Keď obmedzíte počet ľudí, ktorí môžu nakupovať nejaký tovar alebo pôdu, znížite dopyt a tým pádom automaticky klesne jej cena. To sa deje v tomto zákone.
My môžeme polemizovať o tom, či si myslíme, že je dobré, aby sa s pôdou obchodovalo voľne alebo neobchodovalo voľne. A viem, že sú mnohé argumenty, ktoré hovoria o tom, že pôda nie je, ako pán kolega Hlina hovorí, Škoda Felícia, a nemalo by sa s ňou obchodovať úplne voľne. Ale v tom prípade buďme féroví a povedzme nahlas nielen to, že chceme chrániť, v úvodzovkách, pôdu a zamedziť jej obchodovaniu, ale že tým zároveň tie dva milióny vlastníkov pripravíme o hodnoty. Pripravíme ich o majetok, ktorý majú, znížime cenu pôdy, ktorá je v ich vlastníctve. Doslova mnohých ľudí ožobráčime na Slovensku týmto návrhom zákona. To, že chceme chrániť slovenskú pôdu, môže byť úplne legálny úmysel, ale povedzme aj to bé, čo to spôsobí a ako budú mnohí ľudia trpieť a o aký majetok, o aké hodnoty prídu.
Tento zákon v podstate hovorí to, že pôdu bude musieť majiteľ, zjednodušene, predať niekomu, kto aspoň tri roky vykonáva poľnohospodársku činnosť v jeho chotári, neskôr v okrese, neskôr na úrovni štátu, čím zníži dopyt po pôde. De facto príde k zrušeniu konkurencie pri nákupe, predaji pôdy a doslova až k zániku voľného trhu s pôdou.
Štvrtý argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tento zákon podporí veľkopodnikateľov na úkor malých farmárov. Nie ten Jano, ktorý chce robiť na pôde a obrábať si ju, bude prosperovať z tohto návrhu zákona. Naopak, ak ten Jano doteraz na žiadnej pôde nerobil, robil niekde na východe v nejakej fabrike a tú fabriku zavrú a on si povie, že mám niečo našetrené, chcem si kúpiť pôdu a začať farmárčiť, a má viac ako 40 rokov, ani to nebude môcť robiť. Ten obyčajný Jano z Trebišova nebude môcť pracovať na svojej pôde, pretože si ju nebude môcť kúpiť na základe tohto návrhu zákona.
Na základe tohto návrhu zákona zbohatne pár veľkofarmárov a družstiev na úkor tých dvoch miliónov bežných ľudí a na úkor malých farmárov. Doslova budú zlikvidované malé farmy a ekonomicky slabší poľnohospodári. Vo výsledku budú schopné nakupovať pôdu len veľké a solventné spoločnosti, napríklad finančné skupiny, ktoré už obchodné podiely v existujúcich farmách vlastnia alebo si ich po nadobudnutí platnosti tohto zákona kúpia. Vytvorí sa tak vlastne monopol na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy na niekoľko generácií. Monopol pre silné finančné a bývalé privatizačné skupiny a jednotlivcov. A mnohí v tejto miestnosti vieme, kto sú tí ľudia, ktorí už dnes vlastnia veľkú časť pôdy, vo veľkom podnikajú na prenajatej poľnohospodárskej pôde a v koho prospech, komu najviac do karát bude tento návrh zákona hrať.
Vôbec by som sa nedivil, keby v dôsledku tohto zákona vznikli na Slovensku až také veľkostatky a latifundie juhoamerického typu s tým, že vlastníci takýchto veľkofariem budú svoju koncentrovanú pôdu potom prenajímať tretím osobám, malým farmárom, ktorí už ale nebudú pracovať na svojom. Už ako nevoľníci budú donútení pracovať na cudzom. Ten Jano z toho Trebišova bude musieť pracovať na cudzom za nevýhodných podmienok. A tí latifundisti budú sami žiť iba z renty, z tržieb za prenájom tejto pôdy. A je mi čudné, že takýto model presadzuje vláda, ktorá sa nazýva - samu seba - sociálnodemokratickou.
Piaty argument proti tomuto návrhu zákona. Je veľmi dobre možné, že hlavným motívom na predloženie tohto návrhu zákona je monopol na poľnohospodárske dotácie. Pri monopolizácii vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorú tento návrh zákona spôsobí, a nejde pritom len o lacné skupovanie pozemkov a tlačenie cien i nájmov nadol, pretože veľké družstvá a farmári budú uprednostnení podľa tohto návrhu zákona a nikto iný sa k nim nebude mať šancu dostať, pri tomto všetkom ide aj o obrovské peniaze v dotáciách na poľnohospodársku činnosť. A práve v tejto politike sa točí najväčšia časť rozpočtu Európskej únie.
Samotné ministerstvo pôdohospodárstva v akčnom pláne rozvoja pôdohospodárstva kritizuje monopolizáciu poberania dotácií na poľnohospodársku činnosť. V ods. 5 koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR, akčného plánu rozvoja pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa hovorí, že "vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby vedie v podmienkach Slovenska ku kumulácii väčšiny dotačných peňazí Európskej únie do rúk výraznej menšiny žiadateľov o ne". To bol citát z dokumentu schváleného touto vládou.
Lacným skupovaním pozemkov po celom Slovensku, ktoré spôsobí tento návrh zákona, sa pár tisíc veľkých družstevníkov a poľnohospodárskych veľkopodnikateľov dostane k miliónom eur z poľnohospodárskych dotácií. A je to možné, že práve v nich väzí ten skutočný dôvod, prečo bol v ich prospech tento návrh zákona pripravený.
Šiesty argument proti tomuto návrhu zákona, tak ako bol predložený. Zákon zjavne porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Už to spomínali moji kolegovia predrečníci. Návrh zákona obmedzuje vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy tým, že im zabraňuje s ňou voľne nakladať a stanovuje podmienky, komu a ako môžu túto pôdu predať. Tým znižuje hodnotu tejto pôdy. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa takéto obmedzenie vlastníckeho práva, avšak podľa čl. 20 ods. 4 musia byť splnené štyri základné podmienky. V nevyhnutnej miere musí to byť vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tých štyroch podmienok tento návrh zákona spĺňa len jednu jedinú, a to, že je to zákon, na základe ktorého sa bude obmedzovať vlastnícke právo. Tie ďalšie tri - verejný záujem a nevyhnutnú mieru - nespĺňa vôbec, pretože nenapĺňa žiaden verejný záujem, ani dokonca nezabráni predaju pôdy do rúk cudzincom. A navyše hrozba, o ktorej predkladatelia hovoria, v skutočnosti neexistuje. A primeranosť náhrady nespĺňa jednoducho preto, lebo žiadnu primeranú náhradu tým obmedzeným vlastníkom pôdy tento návrh zákona neponúka.
A nie som to len ja, a nie sú to len niekoľkí moji opoziční kolegovia, ktorí upozorňujú na takúto protiústavnosť. V samotnom medzirezortnom pripomienkovom konaní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Kaliňák v zastúpení svojho ministerstva vnútra kritizoval protiústavnosť tohto návrhu zákona. Dovolím si zacitovať z pripomienok, ktoré boli vznesené v MPK, pripomienky ministerstva vnútra. "Navrhovaný zákon predstavuje retroaktívny zásah do vlastníckeho práva tých osôb, ktoré poľnohospodársku pôdu ešte nescudzili (právna istota), pričom sa narúšajú ich ústavné práva chránené čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1. Ďalej treba zdôrazniť čl. 1 ods. 2, ktorý sa týka medzinárodného práva, čiže aj právo Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členskou krajinou. Okrem slobody patrí sem aj zmluvná voľnosť a rovnosť, všetci ľudia majú rovnaké práva, nemožno ich deliť na kategórie. Treba zdôrazniť, že podľa čl. 12 ods. 1 sú základné práva a slobody a aj ochrana vlastníckeho práva neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na čl. 13 a na čl. 51 ods. 1." Stále citujem zo stanoviska ministerstva vnútra. "Jedným zo základných práv a slobôd je podľa čl. 20 ods. 1 právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predkladateľ správne argumentuje, že právo nadobúdať vlastníctvo nie je chránené čl. 20, ale zmyslom tohto článku nie je chrániť potenciálneho nadobúdateľa, ale chrániť a neobmedzovať vlastníka. Aj obmedzovať vlastníka je možné, ale výlučne v intenciách čl. 20 ods. 4", ktoré nie sú naplnené, dodávam a ďalej citujem. "Ďalší nesprávny argument predkladateľa je porovnávanie napríklad s ústavou Nemeckej spolkovej republiky a nemeckým právnym poriadkom. V Nemeckej spolkovej republike sa ústavné právo vzťahuje aj na právo nadobúdať majetok, čo je v Slovenskej republike vylúčené, a tiež na možnosť obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom, čo je v Slovenskej republike tiež vylúčené, pretože v Slovenskej republike možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona a nie priamo zákonom. A samozrejme, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. V Slovenskej republike možno obmedziť základné práva a slobody priamo zákonom iba ústavným, a to len vtedy, ak nastane extrémna situácia podľa čl. 51 ods. 2. Predložený návrh zákona jednoznačne obmedzuje priamo zákonom vlastnícke právo, a to nemožno z pohľadu čl. 20 akceptovať," uzatvára ministerstvo vnútra vo svojej zásadnej pripomienke v medzirezortnom konaní voči tomuto predloženému návrhu zákona.
Siedmy argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tak ako je napísaný tento zákon, vytvára obrovský priestor na korupciu. Len málo predložených zákonov dáva toľko arbitrárnej moci štátnym úradníkom ako tento konkrétny. Podľa dikcie zákona bude totiž v právomoci okresného úradu vydávať osvedčenia o tom, či predajca pôdy splnil alebo nesplnil podmienky tohto zákona. Mnohé sú pritom definované vágne a arbitrárne a ponechávajú teda obrovský priestor pre fantáziu úradníkov. Čerešničkou na torte je aj fakt, že podľa návrhu zákona nemusí okresný úrad občana o svojom rozhodnutí vôbec informovať. Ak mu na jeho žiadosť neodpíše, znamená to rovno, že osvedčenie nevydal. Ak vám teda úradník neodpísal, znamená to, že máte smolu. Môžete sa proti jeho nečinnosti odvolať, ak vám ale do ďalších 15 dní znovu neodpíše, máte jednoducho smolu navždy. Svoje rozhodnutia a svoju nečinnosť nemusí úradník nijak zdôvodňovať. Úradník vás oficiálne a podľa litery zákona môže absolútne ignorovať, tak je napísaný a navrhnutý tento zákon.
Ôsmy dôvod proti tomuto predloženému návrhu zákona. Okrem občanov okradne aj ďalších, napríklad cirkvi. Plošné zníženie hodnoty poľnohospodárskej pôdy na celom pozemku, na celom Slovensku nepostihne len bežných ľudí, ale aj ostatných majiteľov pôdy v prospech tých, ktorí ju budú vo veľkom skupovať. A to skupovanie naozaj nastane. Všetci tí, ktorí dnes prenajímajú svoje malé kúsky pôdy za nula, nič, za veľmi malú sumu, dostanú ešte nižšie nájomné po platnosti tohto zákona. A keď sa budú sťažovať, tak im bude povedané, predaj mi to zase za nula celá nič, pretože ak to nepredáš mne, nebudeš to môcť predať nikomu inému. O celý majetok tak prídu napríklad cirkvi, ktoré sú veľkými majiteľmi pôdy. Prídu o majetok z dôsledku plošného zníženia hodnoty a ceny pôdy na Slovensku. A to ešte hrozí aj to, že pri znížení ceny sa potom veľké pôdy, veľké plochy pôdy vo vlastníctve štátu za nižšie ceny začnú tiež rozpredávať tým veľkostatkárom a finančným skupinám. Tie dôsledky ďalšie si môžeme domýšľať.
Som presvedčený, to je deviaty dôvod, že zákon, tak ako je navrhnutý, je v rozpore aj so strategickými materiálmi o rozvoji pôdohospodárstva na Slovensku, ktoré vypracovalo a schválilo samotné toto ministerstvo pôdohospodárstva. Ako keby tam jedna ruka nevedela, čo robí druhá, alebo skutoční odborníci na ministerstve nevedeli, s čím prídu lobisti a záujmové skupiny. Napríklad ten spomínaný Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva na roky 2014 až 2020 jednoznačne kritizuje nelichotivý stav slovenského poľnohospodárstva hneď vo svojom druhom odstavci. Kumuláciu dotácií európskych peňazí do rúk malej skupiny ľudí, ktorá v dôsledku tohto zákona ešte porastie, a obrovskú koncentráciu pôdy na Slovensku, 500 ha ako medián na jeden poľnohospodársky subjekt je najvyšší v celej Európskej únii. A táto koncentrácia pri tých veľkofarmároch ešte ďalej porastie a budú to práve tí veľkostatkári a veľkofarmári, ktorí budú nakupovať pozemky a budú ešte viacej rásť.
Slušný politik, ktorý nechce lobovať za záujmové skupiny a za veľkopodnikateľov, preto, a naopak, chce sa zastať tých dvoch miliónov občanov, preto podľa môjho názoru musí byť proti návrhu, tak ako je predložený, v tejto podobe. Ako som tu už povedal tiež vo faktickej poznámke, pod heslom "cudzie nechceme a svoje si nedáme" v minulosti zariadil Vladimír Mečiar, že sa tie najcennejšie podniky, ktoré sme na Slovensku mali, dostali do rúk veľkého množstva tých najhorších tunelárov. A dnes týmto predloženým návrhom zákona sa tento princíp do slovenskej politiky vracia opäť, akurát do rúk pár lobistov, finančných skupín a veľkopodnikateľov v poľnohospodárstve sa za žobračenku, za nízku cenu dostane veľké množstvo pôdy rozdrobených vlastníkov, bežných občanov, tých obyčajných ľudí.
Je to zákon, ktorý je tak zjavne protiústavný, že to kritizoval aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Je to zákon, ktorý je o zneužívaní lacných nacionalistických vášní, čo je veľmi nebezpečný trend. Z toho dôvodu navrhujem v nadväznosti na kolegu Zsolta Simona, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie, a zaväzujem sa, že NOVA bude v prípade jeho schválenia hľadať podporu a iniciovať rokovanie opozičných poslancov s cieľom podať tento zákon na Ústavný súd.
A dovoľte mi ešte upozorniť na poslednú pikošku. Tento zákon ešte ani nezačal platiť a už sa začínajú objavovať prvé malé kšeftíky, ktoré s ním súvisia. Tentokrát veľmi malé, ale predsa. Dostala sa mi do rúk pozvánka súkromnej agentúry na školenie k tomuto návrhu zákona, ktoré bude prebiehať vo všetkých krajských mestách na celom Slovensku a na ktorom budú školiť zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva, samozrejme, na pôde súkromnej agentúry a za 40-eurový účastnícky poplatok, ktorý bude musieť zaplatiť každý účastník tohto seminára. Čiže zákon ešte ani neplatí a už sa tu nájdu prví ľudia, ktorí si z neho začínajú robiť svoj malý osobný biznis. A ja túto informáciu, pán minister, vám odovzdávam, aby ste ju mohli preveriť.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Možno len preto, že si sa na mňa tak osobne obrátil v tom príhovore. Register cien, ktorý spomínaš, je podľa mňa zaujímavá možnosť a rád sa o tom ďalej pobavím, veď nakoniec kataster má všetky tie údaje dnes kúpno-predajných zmlúv na to, aby ich anonymizovane zverejňoval podľa okresov, prípadne chotárov alebo podľa niečoho iného. V civilizovanej spoločnosti by stačilo možno pár týždňov, aby sa to dalo zariadiť. Otázka, že koľko peňazí do IT by to stálo na Slovensku. Jedna vec sa ale stane, aj keby sme ten register cien pozemkov mali, tak by sme to videli. Po zavedení tohto zákona sa zníži hodnota poľnohospodárskej pôdy. Tak ako keby si mal Felíciu a prikážeme ti zákonom, že odteraz ju od teba môže kúpiť len niekto, kto už iné auto mal, tak z dôvodu, že obmedzíš počet ľudí, ktorí to auto od teba môžu kúpiť, sa zníži dopyt a tým pádom klesne trhová cena toho auta. A toto isté bude aj pri pôde, ale v pomerne radikálnom, radikálnom meradle sa to stane. A, okej, môžme sa baviť o tom, čo ty hovoríš. Ty hovoríš, že je to legitímne. Poďme o tom diskutovať. Ja len hovorím, priznajme to, tak ako aj Martin Fecko, okej, chcete chrániť pôdu za cenu, že ochudobníte dva milióny slovenských občanov, ktorí ju vlastnia, a znížite trhovú hodnotu ich majetku. A tvrdíte, že je primerané chrániť pôdu za cenu ožobráčenia dvoch miliónov občanov. Okej, debatujme o tom, ale férovo a transparentne, otvorene to priznajte.
K tomu ešte dodávam, že tento zákon nezabráni tomu, tak ako je predložený, aby veľkostatkári a veľké finančné skupiny túto lacnejšiu pôdu neposkupovali a aj tak nepredali ako obchodný podiel vo firme zahraničným vlastníkom. Čiže nesplní ten účel, za ktorý sa tu viacerí kolegovia bijú do pŕs.

Ďakujem veľmi pekne. Milý Martin, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Pod týmto pláštikom kedysi, pod pláštikom tohto nacionalistického hesla kedysi Vladimír Mečiar porozdával tie najcennejšie podniky na Slovensku tým najväčším tunelárom. A dnes týmto zákonom sa toto obdobie na Slovensku vracia. Ty zastupuješ hnutie, ktoré má v názve Obyčajní ľudia. A používaš tiež pekné vlastenecké slová, ako ochrániť pôdu. Ale mal by si férovo aj vystúpiť a povedať, že ochrániť pôdu znamená - práve zhruba dvom miliónom obyčajných ľudí - ochudobniť ich a ožobráčiť ich o hodnotu pôdy, ktorú majú vo svojom vlastníctve. Tento zákon povedie k tomu, tak ako je predložený, že práve tí obyčajní ľudia, ktorých by si tu mal zastupovať, ktorí sú nútení takmer za facku, za nula celá nič prenajímať pôdohospodársku pôdu, ktorú vlastnia, už za ňu dostanú oveľa menej, pretože tí, ktorí si ju od nich prenajímajú, budú vedieť, že im nemusia platiť nič, pretože nebudú mať možnosť nikomu inému ju predať. A ešte aj pri predaji dostanú za ňu oveľa menej, a teda stratia hodnotu a zhruba dva milióny ľudí na Slovensku budú týmto zákonom ožobračených. Obyčajných ľudí. A kto na tomto zákone zarobí? Veľkostatkári a finančné skupiny. Lebo oni majú peniaze na to, aby tú pôdu poskupovali. A vieš, čo spravia? Práve takí tí veľkostatkári, ktorí podnikajú v mnohých chotároch, pôjdu, poskupujú za lacný peniaz od obyčajných ľudí pôdu a komu ju potom predajú ako obchodný podiel vo svojej firme? Kto má peniaze na Slovensku na to, aby ju kúpil? Predajú ju práve tým zahraničným investorom, pred ktorými má tento zákon údajne slovenskú pôdu ochrániť. Čiže výsledkom tohto zákona nebude žiadna ochrana slovenskej pôdy. Výsledkom tohto zákona bude ožobráčenie dvoch miliónov slovenských obyčajných ľudí a zárobok finančných skupín a následne prevod pôdy zahraničným investorom do rúk!

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, aj keď možno vecne nebudeme súhlasiť úplne vo všetkom, chcel by som doplniť pár informácií k tomu, prečo je úplným nezmyslom a porušením zákona o rokovacom poriadku, tak ako ste povedali, prerokúvať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Veď si len zoberme fakty. Medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu prebehlo koncom minulého roka. Čiže predkladateľ mal dostatok času tento zákon posunúť včas - bez akýchkoľvek hroziacich hospodárskych škôd - na rokovanie Národnej rady. Neurobil tak zrejme kvôli prezidentským voľbám, pretože nechceli predložiť do parlamentu zákon, ktorý ožobráči dva milióny Slovákov - vlastníkov pôdy - na úkor zopár veľkostatkárov a finančných skupín, lebo to je to, čo tento zákon urobí, tak ako je dnes napísaný. Čakali s ním až po prezidentských voľbách a teraz zrazu prichádzajú s tým, že musíme urobiť skrátené legislatívne konanie. To nie je naplnenie litery zákona o rokovacom poriadku, to je robenie si so zákona o rokovacom poriadku toaletný papier. Jednoducho robíme si s ním, čo sa nám zachce, ako sa nám zachce, lebo veď máme väčšinu. A je to jasný dôkaz o tom, že všetky dôvody sú naozaj falošné, a neexistuje žiaden dôvod, prečo prerokúvať tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, okrem dôvodu politického, ktorý si spôsobil sám predkladateľ.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega. Paradoxne, možno budete prekvapený, s mnohým z toho, čo ste povedali, môžem súhlasiť. Teda až na ten, až na ten úvod, ktorý, si myslím, že človeku, ktorý, ktorému záleží na tejto krajine, tak ne, nebude zneužívať parlament na takéto teátro a na takéto kolotočiarske výstupy. Avšak kolega Kadúc má pravdu, keď sa vás pýtal na ten konkrétny argument. Aký, aký je jeden konkrétny argument? Komu by sa týmto poškodilo? Každá jedna spoločnosť by mala napríklad možnosť znížiť svoje základné imanie na jedno euro a implicitne ručiť, teda len do výšky 5 000 eur majetkami spoločníkov, hoci dnes má základné imanie v akejkoľvek vyššej výške. Poďme sa baviť, či je to technicky správne riešenie alebo nie. Ale nikto by nemal povinnosť ručiť do nejakej neobmedzenej alebo obrovskej výšky, na základe tohto predloženého návrhu zákona.
To, o čo nám ide a čo by tento zákon jednoznačne docielil stopercentne, je práve to, čo ste nazvali, že aby to zabolelo. Jediný príklad, ktorý zaznel vo vašom vystúpení a to bol príklad toho mladého človeka, ktorý ide na Slovensku založiť nový facebook, no, problém je, že drvivá väčšina mladých ľudí by dnes, keď musia základné imanie vo výške 5 000 eur vložiť v hotovosti, si tú spoločnosť ani nezaloží, lebo 5 000 eur je dnes, možno budete prekvapený, možno kolegovia zo SMER-u budú prekvapení ešte viac, ale 5 000 eur je dosť veľa peňazí pre mladého začínajúceho podnikateľa. A preto nemá na výber a keď chce, tak si môže maximálne tam založiť živnosť, kde aj tak ručí celým svojím majetkom, čo my sme, v žiadnom prípade v tejto našej novele nenavrhovali.
Absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali na adresu veľkých stavebných firiem a že toto je vec, na ktorej sa treba zamyslieť. Tridsaťdňová splatnosť faktúr, čo mimochodom nie je váš výmysel, už to vychádza z európskych smerníc a budeme mať povinnosť to implementovať, je jedným z možných riešení. Spýtam sa, čo keď ja nechcem mať tridsaťdňovú splatnosť faktúr, prečo mi to chcete zakázať? Ale viete, aj vyriešiť tento problém, to zase nie je len prísť a ukradnúť Doprastavu vlajku, to treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Niekoľko bodov mi napadá tak v rýchlosti. Pozrime sa teda na tú paradigmu. Paradigma prvá je, že dnes pri rozbehu s. r. o. treba voliť päťtisíc eur. My hovoríme, netreba vložiť nič, aby sa uľahčilo podnikanie, ale rátaj s tým, že budeš s majetkom do takejto miery ručiť. A čiže v podstate pre drvivú väčšinu podnikateľov s. r. o., ktorí by si znížili a toto je tiež vec, ktorú technicky môžme riešiť, základné imanie na jedno euro, sa v oblasti ručenia nezmení nič. My sme si študovali aj tú smernicu o jednoosobovom podnikaní. Ideme teda nad rámec toho odporúčania, že treba oddeliť majetok. My hovoríme, nemusíme ani oddeľovať majetok. Ručenie obmedzujeme. Netreba ten majetok do samostatnej spoločnosti vložiť. Je to jednoducho implicitné ručenie spoločníkom.
Čo sa týka dĺžky záväzkov, my to viažeme ku dňu vzniku záväzku. Som presvedčený, že pri všetkých vyšších záväzkoch vo forme úverov, lízingov a podobne s dlhšou dobou splatnosti, aj tak pri prevode obchodného podielu je potrebné si to ošetrovať s tým veriteľom, pretože tam sa často práve na osobu spoločníka, či už cez nejaké ručenie úveru a podobne naňho takýto záväzok viaže. Dnes je trend v Európskej únii zavádzať povinnosť platiť faktúry do tridsať dní. Čiže pri bežných záväzkoch aj z obchodného styku, čoskoro to príde aj na Slovensko, drvivá väčšina takých tých bežných záväzkov v podstate by mala zaniknúť do tridsiatich dní. Navyše v podstate sa nebránime tomu, aby v prevodnej zmluve si ten predajca zabezpečil od kupujúceho záväzok, že všetky záväzky uhradí. Ale zase možno ho to bude motivovať zodpovednejšie aj rozmýšľať, že komu tú firmu predáva, pretože do tých päťtisíc eur, čo je minimálna suma, stále bude zodpovedať sám a až potom by si to od toho novo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. K pani kolegyni Žitňanskej, samozrejme, že si uvedomujeme, že existujú tak splatiteľné, ako aj nesplatiteľné záväzky. Existujú záväzky ako napríklad bankové úvery, ktoré majú pevne daný splátkový kalendár a pred predajom firmy sa ich jednoducho nedá jednorazovo zbaviť.
Na druhej strane sám podnikám a z vlastnej skúsenosti viem, že dnes na Slovensku neexistuje banka, ktorá by vám ako firme, eseročke, poskytla bankový úver bez toho, aby sám spoločník nevystavil bianko zmenku, ktorou ho ručí, zmenku na vlastné meno. Čiže v prípade hlavne týchto nesplatiteľných záväzkov vo forme lízingov alebo bankových úverov, už de facto osobné ručenie spoločníka existuje, pretože si ho žiadajú samotné banky. No a samozrejme v kúpno-predajnej zmluve pri predaji obchodného podielu spoločnosti s. r. o. sa dá upraviť, že novo nadobúdateľ preberá aj so súhlasom finančnej inštitúcie, ktorá takýto nesplatiteľný záväzok voči danej obchodnej spoločnosti má a takže sa vlastne súčasný spoločník vyviaže z tohto ustanovenia.
Čo sa týka Lojza Hlinu, ďakujem aj za tento príspevok. No ja nie som prekvapený, pretože v drvivej väčšine eseročiek v podstate navrhujeme to, že dnes, ak dodržíš zákon, tak musíš zložiť 5 000 eur. My hovoríme, nemusíš zložiť 5 000 eur, ale ručíš do tejto sumy, ktorú, ak by si chcel dodržať zákon, tak či tak musíš mať. Čiže ešte ťa zbavujeme tej kapitálovej prekážky. Na súčasnom podnikateľskom prostredí sa nič nezhoršuje, naopak znižuje sa kapitálová náročnosť. A uvidím, do akého tónu bude ladený ten tvoj príspevok. Sám za seba hovorím, že ak hovoríme o tej výške ručenia spoločníka, ktoré je navrhnuté, tak tam ja som pripravený diskutovať o tom, že nechajme to na tých 5 000 eur, ale nech to je cítiť.