Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, mnoho a mnoho pravdivého už bolo povedané v tejto rozprave k tomuto návrhu zákona a veľa povedal môj predrečník Zsolt Simon. Dovoľte mi tiež vniesť niekoľko konkrétnych argumentov, ktorými sa budem snažiť odôvodniť svoje stanovisko, že tento predložený návrh zákona je zlý, je nesprávny a je našitý na mieru úzkym záujmovým skupinám na úkor veľkej časti slovenských obyvateľov, obyčajných ľudí.
Každý zákon, ktorý príde sem do Národnej rady, píše nejaký príbeh. A zákon, ktorý je tu predložený, píše príbeh o tom, ako ochudobniť takmer 2 milióny Slovákov o peniaze za ich pozemky, poľnohospodársku pôdu, ako podporiť veľké firmy a latifundistov na úkor malých farmárov a ako pritom urobiť z ústavy len zdrap papiera, a to všetko prostredníctvom vzbudzovania lacných nacionalistických vášní a nálad a ešte sa na tom snažiť aj získavať politické body. Svojou podstatou je tento zákon pokojne prirovnateľný k niektorým iným, s ktorými strana SMER prišla do tohto parlamentu v minulosti. Či už je to aktuálna novela privatizačného zákona, ktorá nadväzuje na pokútny štart predaja Slovak Telekom-u, ktorú budeme prejednávať na tejto schôdzi, alebo novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energií predstavená ministrom Malatinským pred vyše rokom. Všetky majú čosi spoločné. Na úkor obyčajných ľudí prihrávajú veľké bohatstvo finančným skupinám a veľkopodnikateľom.
Pán minister je však o čosi politicky ostrieľanejší než jeho kolega z ministerstva hospodárstva, a preto je tento návrh podkutý naoko veľmi silným argumentom. Po ukončení prechodného obdobia od 1. mája musíme zamedziť zahraničným podnikateľom vo veľkom skupovať slovenskú pôdu. Skutočnosť je však úplne iná. Cieľom tohto predloženého zákona, ktorý považuje vláda za tak dôležitý, že v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku ho predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je priklepnúť obrovský kšeft niekoľkým veľkofarmárom a družstvám na úkor bežných ľudí vlastniacich iba kúsok poľnohospodárskej pôdy. To skrátené legislatívne konanie, že je v skutočnosti klamlivé a falošné, dôkazom toho, ako som už povedal vo faktickej poznámke, je to, že tento zákon bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania na konci minulého roka. A potom bola legislatívna práca na ňom zastavená na niekoľko mesiacov kvôli prezidentským voľbám, aby sa takáto citlivá téma neotvárala pred prezidentskými voľbami, pretože bude takmer dva milióny bežných občanov poškodených týmto zákonom na Slovensku. A potom zrazu, po trojmesačnej prestávke, prichádza v skrátenom legislatívnom konaní, čo je úplný nonsens a je jasné, že toto skrátené konanie je motivované len politicky a nemá žiaden zákonný základ.
Navyše tento zákon, tak ako je predložený, zahraničným podnikateľom nezamedzí v ničom. Rovnako ako doteraz, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch budú môcť skupovať poľnohospodársku pôdu prostredníctvom nákupu obchodných podielov vo firmách, ktoré ju vlastnia.
Dovoľte mi predniesť niekoľko dôvodov, prečo je treba tento predložený návrh zákona o predaji pôdy odmietnuť a prečo v skutočnosti nie je návrhom prospešným pre Slovensko. Po prvé; mnohé z toho, čo poviem, tu už dnes zaznelo, pokúsim sa teda zhrnúť všetky argumenty, ktoré sú na stole.
Po prvé, predložený návrh nezabráni predajú pôdy cudzincom. Predložený návrh dokáže každý šikovnejší podnikateľ a človek obísť napríklad tým, že svoju pôdu vloží do obchodnej spoločnosti a potom predá podiel v tejto firme. Rovnakým spôsobom už mohli cudzinci nakupovať slovenskú pôdu dnes napriek tomu, že formálne platil zákaz pre takýto krok. Čiže pre tých ľudí, ktorí majú pôdy viac a oplatí sa im založiť napríklad spoločnosť s. r. o., bude tento zákon bezzubý. A doplatia naň tí najobyčajnejší, tí bežní ľudia, tá babka v Čremošnom, ktorá vlastní len trochu pôdy a nie je schopná založiť si obchodnú spoločnosť a nie je schopná využívať diery a medzery v zákonoch a kšeftovať a využívať ich.
Naopak, skupovanie pôdy a predaj cudzincom sa ešte týmto zákonom uľahčí, pretože tí veľkopodnikatelia v pôdohospodárstve, ktorí už dnes hospodária vo viacerých chotároch, vo viacerých okresoch, vo viacerých obciach, budú môcť prednostne a za lacnejší peniaz pôdu skupovať. Povedzme si otvorene, kto to bude, kto má dnes peniaze na to, aby začal vo veľkom skupovať poľnohospodársku pôdu. Sú to veľkopodnikatelia, majitelia družstiev a finančné skupiny. A keď takýmto spôsobom im zjednodušíme túto pôdu sceľovať, im nič nezabráni, aby ju potom už scelenú predali ako podiel vo firme zahraničným vlastníkom. My tento proces ešte pre nich zjednodušujeme, pretože hlavný predaj a hlavná prekážka, niekoľkokrát to tu v rozprave zaznelo, prečo cudzinci neskupujú slovenskú pôdu, je to, že je rozdrobená. A my to sceľovanie a odpredaj cez obchodný podiel týmto zákonom ešte zjednodušíme.
Druhý argument, o ktorom som presvedčený, možno mnohí z vás s ním nebudú súhlasiť, skupovanie pôdy zahraničnými investormi na Slovensku nie je ozajstným problémom. A preto aj dôvod, pre ktorý tento zákon je obhajovaný, je v skutočnosti bezzubý. Prečo nie je takýto predaj problémom? Po prvé, už dodnes mohli zahraniční investori skupovať cez podiely vo firmách pozemky na Slovensku, poľnohospodársku pôdu. Nedialo sa tak v nijakej zvýšenej miere. Žiadne štatistiky nepreukazujú, že by vlastnili nejaké veľké percento poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Po druhé, máme skúsenosť z Českej republiky, kde neplatia obmedzenia pre obchodovanie s poľnohospodárskou pôdou a nestal sa tam žiaden nejaký masívny výpredaj poľnohospodárskej pôdy do zahraničia. No a po tretie, čo považujem za najdôležitejšie, poľnohospodárska pôda sa dá len veľmi ťažko naložiť na chrbát a odniesť a zahraničný vlastník nemusí byť o nič horší hospodár než nejaký vlastník domáci. Naopak, možno dokáže priniesť nové výrobné postupy, nové technológie, ktoré u nás potrebujeme. To, čo je dôležité, nie je to, kto je vlastníkom pôdy, ale aby na tej našej poľnohospodárskej pôde niekto poriadne robil, aby neležala len tak ladom, ale aby bola obrábaná, aby prinášala úrodu. To je dôležité. A obmedzovanie dobrovoľného obchodu v tejto oblasti je preto nezmyslom samo osebe a nemôže stačiť ako dôvod pre presadenie tohto návrhu zákona.
Tretí argument, ktorý je pre mňa osobne veľmi dôležitý. Tento zákon ochudobní takmer 2 milióny obyčajných, bežných ľudí na Slovensku. Tých, ktorí vlastnia aspoň kúsok poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon zabezpečí, že hodnota pôdy v ich vlastníctve klesne. Je to základný ekonomický zákon. Keď obmedzíte počet ľudí, ktorí môžu nakupovať nejaký tovar alebo pôdu, znížite dopyt a tým pádom automaticky klesne jej cena. To sa deje v tomto zákone.
My môžeme polemizovať o tom, či si myslíme, že je dobré, aby sa s pôdou obchodovalo voľne alebo neobchodovalo voľne. A viem, že sú mnohé argumenty, ktoré hovoria o tom, že pôda nie je, ako pán kolega Hlina hovorí, Škoda Felícia, a nemalo by sa s ňou obchodovať úplne voľne. Ale v tom prípade buďme féroví a povedzme nahlas nielen to, že chceme chrániť, v úvodzovkách, pôdu a zamedziť jej obchodovaniu, ale že tým zároveň tie dva milióny vlastníkov pripravíme o hodnoty. Pripravíme ich o majetok, ktorý majú, znížime cenu pôdy, ktorá je v ich vlastníctve. Doslova mnohých ľudí ožobráčime na Slovensku týmto návrhom zákona. To, že chceme chrániť slovenskú pôdu, môže byť úplne legálny úmysel, ale povedzme aj to bé, čo to spôsobí a ako budú mnohí ľudia trpieť a o aký majetok, o aké hodnoty prídu.
Tento zákon v podstate hovorí to, že pôdu bude musieť majiteľ, zjednodušene, predať niekomu, kto aspoň tri roky vykonáva poľnohospodársku činnosť v jeho chotári, neskôr v okrese, neskôr na úrovni štátu, čím zníži dopyt po pôde. De facto príde k zrušeniu konkurencie pri nákupe, predaji pôdy a doslova až k zániku voľného trhu s pôdou.
Štvrtý argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tento zákon podporí veľkopodnikateľov na úkor malých farmárov. Nie ten Jano, ktorý chce robiť na pôde a obrábať si ju, bude prosperovať z tohto návrhu zákona. Naopak, ak ten Jano doteraz na žiadnej pôde nerobil, robil niekde na východe v nejakej fabrike a tú fabriku zavrú a on si povie, že mám niečo našetrené, chcem si kúpiť pôdu a začať farmárčiť, a má viac ako 40 rokov, ani to nebude môcť robiť. Ten obyčajný Jano z Trebišova nebude môcť pracovať na svojej pôde, pretože si ju nebude môcť kúpiť na základe tohto návrhu zákona.
Na základe tohto návrhu zákona zbohatne pár veľkofarmárov a družstiev na úkor tých dvoch miliónov bežných ľudí a na úkor malých farmárov. Doslova budú zlikvidované malé farmy a ekonomicky slabší poľnohospodári. Vo výsledku budú schopné nakupovať pôdu len veľké a solventné spoločnosti, napríklad finančné skupiny, ktoré už obchodné podiely v existujúcich farmách vlastnia alebo si ich po nadobudnutí platnosti tohto zákona kúpia. Vytvorí sa tak vlastne monopol na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy na niekoľko generácií. Monopol pre silné finančné a bývalé privatizačné skupiny a jednotlivcov. A mnohí v tejto miestnosti vieme, kto sú tí ľudia, ktorí už dnes vlastnia veľkú časť pôdy, vo veľkom podnikajú na prenajatej poľnohospodárskej pôde a v koho prospech, komu najviac do karát bude tento návrh zákona hrať.
Vôbec by som sa nedivil, keby v dôsledku tohto zákona vznikli na Slovensku až také veľkostatky a latifundie juhoamerického typu s tým, že vlastníci takýchto veľkofariem budú svoju koncentrovanú pôdu potom prenajímať tretím osobám, malým farmárom, ktorí už ale nebudú pracovať na svojom. Už ako nevoľníci budú donútení pracovať na cudzom. Ten Jano z toho Trebišova bude musieť pracovať na cudzom za nevýhodných podmienok. A tí latifundisti budú sami žiť iba z renty, z tržieb za prenájom tejto pôdy. A je mi čudné, že takýto model presadzuje vláda, ktorá sa nazýva - samu seba - sociálnodemokratickou.
Piaty argument proti tomuto návrhu zákona. Je veľmi dobre možné, že hlavným motívom na predloženie tohto návrhu zákona je monopol na poľnohospodárske dotácie. Pri monopolizácii vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorú tento návrh zákona spôsobí, a nejde pritom len o lacné skupovanie pozemkov a tlačenie cien i nájmov nadol, pretože veľké družstvá a farmári budú uprednostnení podľa tohto návrhu zákona a nikto iný sa k nim nebude mať šancu dostať, pri tomto všetkom ide aj o obrovské peniaze v dotáciách na poľnohospodársku činnosť. A práve v tejto politike sa točí najväčšia časť rozpočtu Európskej únie.
Samotné ministerstvo pôdohospodárstva v akčnom pláne rozvoja pôdohospodárstva kritizuje monopolizáciu poberania dotácií na poľnohospodársku činnosť. V ods. 5 koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR, akčného plánu rozvoja pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa hovorí, že "vysoká koncentrácia poľnohospodárskej výroby vedie v podmienkach Slovenska ku kumulácii väčšiny dotačných peňazí Európskej únie do rúk výraznej menšiny žiadateľov o ne". To bol citát z dokumentu schváleného touto vládou.
Lacným skupovaním pozemkov po celom Slovensku, ktoré spôsobí tento návrh zákona, sa pár tisíc veľkých družstevníkov a poľnohospodárskych veľkopodnikateľov dostane k miliónom eur z poľnohospodárskych dotácií. A je to možné, že práve v nich väzí ten skutočný dôvod, prečo bol v ich prospech tento návrh zákona pripravený.
Šiesty argument proti tomuto návrhu zákona, tak ako bol predložený. Zákon zjavne porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Už to spomínali moji kolegovia predrečníci. Návrh zákona obmedzuje vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy tým, že im zabraňuje s ňou voľne nakladať a stanovuje podmienky, komu a ako môžu túto pôdu predať. Tým znižuje hodnotu tejto pôdy. Ústava Slovenskej republiky pripúšťa takéto obmedzenie vlastníckeho práva, avšak podľa čl. 20 ods. 4 musia byť splnené štyri základné podmienky. V nevyhnutnej miere musí to byť vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tých štyroch podmienok tento návrh zákona spĺňa len jednu jedinú, a to, že je to zákon, na základe ktorého sa bude obmedzovať vlastnícke právo. Tie ďalšie tri - verejný záujem a nevyhnutnú mieru - nespĺňa vôbec, pretože nenapĺňa žiaden verejný záujem, ani dokonca nezabráni predaju pôdy do rúk cudzincom. A navyše hrozba, o ktorej predkladatelia hovoria, v skutočnosti neexistuje. A primeranosť náhrady nespĺňa jednoducho preto, lebo žiadnu primeranú náhradu tým obmedzeným vlastníkom pôdy tento návrh zákona neponúka.
A nie som to len ja, a nie sú to len niekoľkí moji opoziční kolegovia, ktorí upozorňujú na takúto protiústavnosť. V samotnom medzirezortnom pripomienkovom konaní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Kaliňák v zastúpení svojho ministerstva vnútra kritizoval protiústavnosť tohto návrhu zákona. Dovolím si zacitovať z pripomienok, ktoré boli vznesené v MPK, pripomienky ministerstva vnútra. "Navrhovaný zákon predstavuje retroaktívny zásah do vlastníckeho práva tých osôb, ktoré poľnohospodársku pôdu ešte nescudzili (právna istota), pričom sa narúšajú ich ústavné práva chránené čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1. Ďalej treba zdôrazniť čl. 1 ods. 2, ktorý sa týka medzinárodného práva, čiže aj právo Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členskou krajinou. Okrem slobody patrí sem aj zmluvná voľnosť a rovnosť, všetci ľudia majú rovnaké práva, nemožno ich deliť na kategórie. Treba zdôrazniť, že podľa čl. 12 ods. 1 sú základné práva a slobody a aj ochrana vlastníckeho práva neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na čl. 13 a na čl. 51 ods. 1." Stále citujem zo stanoviska ministerstva vnútra. "Jedným zo základných práv a slobôd je podľa čl. 20 ods. 1 právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predkladateľ správne argumentuje, že právo nadobúdať vlastníctvo nie je chránené čl. 20, ale zmyslom tohto článku nie je chrániť potenciálneho nadobúdateľa, ale chrániť a neobmedzovať vlastníka. Aj obmedzovať vlastníka je možné, ale výlučne v intenciách čl. 20 ods. 4", ktoré nie sú naplnené, dodávam a ďalej citujem. "Ďalší nesprávny argument predkladateľa je porovnávanie napríklad s ústavou Nemeckej spolkovej republiky a nemeckým právnym poriadkom. V Nemeckej spolkovej republike sa ústavné právo vzťahuje aj na právo nadobúdať majetok, čo je v Slovenskej republike vylúčené, a tiež na možnosť obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom, čo je v Slovenskej republike tiež vylúčené, pretože v Slovenskej republike možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona a nie priamo zákonom. A samozrejme, v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. V Slovenskej republike možno obmedziť základné práva a slobody priamo zákonom iba ústavným, a to len vtedy, ak nastane extrémna situácia podľa čl. 51 ods. 2. Predložený návrh zákona jednoznačne obmedzuje priamo zákonom vlastnícke právo, a to nemožno z pohľadu čl. 20 akceptovať," uzatvára ministerstvo vnútra vo svojej zásadnej pripomienke v medzirezortnom konaní voči tomuto predloženému návrhu zákona.
Siedmy argument proti tomuto predloženému návrhu zákona. Tak ako je napísaný tento zákon, vytvára obrovský priestor na korupciu. Len málo predložených zákonov dáva toľko arbitrárnej moci štátnym úradníkom ako tento konkrétny. Podľa dikcie zákona bude totiž v právomoci okresného úradu vydávať osvedčenia o tom, či predajca pôdy splnil alebo nesplnil podmienky tohto zákona. Mnohé sú pritom definované vágne a arbitrárne a ponechávajú teda obrovský priestor pre fantáziu úradníkov. Čerešničkou na torte je aj fakt, že podľa návrhu zákona nemusí okresný úrad občana o svojom rozhodnutí vôbec informovať. Ak mu na jeho žiadosť neodpíše, znamená to rovno, že osvedčenie nevydal. Ak vám teda úradník neodpísal, znamená to, že máte smolu. Môžete sa proti jeho nečinnosti odvolať, ak vám ale do ďalších 15 dní znovu neodpíše, máte jednoducho smolu navždy. Svoje rozhodnutia a svoju nečinnosť nemusí úradník nijak zdôvodňovať. Úradník vás oficiálne a podľa litery zákona môže absolútne ignorovať, tak je napísaný a navrhnutý tento zákon.
Ôsmy dôvod proti tomuto predloženému návrhu zákona. Okrem občanov okradne aj ďalších, napríklad cirkvi. Plošné zníženie hodnoty poľnohospodárskej pôdy na celom pozemku, na celom Slovensku nepostihne len bežných ľudí, ale aj ostatných majiteľov pôdy v prospech tých, ktorí ju budú vo veľkom skupovať. A to skupovanie naozaj nastane. Všetci tí, ktorí dnes prenajímajú svoje malé kúsky pôdy za nula, nič, za veľmi malú sumu, dostanú ešte nižšie nájomné po platnosti tohto zákona. A keď sa budú sťažovať, tak im bude povedané, predaj mi to zase za nula celá nič, pretože ak to nepredáš mne, nebudeš to môcť predať nikomu inému. O celý majetok tak prídu napríklad cirkvi, ktoré sú veľkými majiteľmi pôdy. Prídu o majetok z dôsledku plošného zníženia hodnoty a ceny pôdy na Slovensku. A to ešte hrozí aj to, že pri znížení ceny sa potom veľké pôdy, veľké plochy pôdy vo vlastníctve štátu za nižšie ceny začnú tiež rozpredávať tým veľkostatkárom a finančným skupinám. Tie dôsledky ďalšie si môžeme domýšľať.
Som presvedčený, to je deviaty dôvod, že zákon, tak ako je navrhnutý, je v rozpore aj so strategickými materiálmi o rozvoji pôdohospodárstva na Slovensku, ktoré vypracovalo a schválilo samotné toto ministerstvo pôdohospodárstva. Ako keby tam jedna ruka nevedela, čo robí druhá, alebo skutoční odborníci na ministerstve nevedeli, s čím prídu lobisti a záujmové skupiny. Napríklad ten spomínaný Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva na roky 2014 až 2020 jednoznačne kritizuje nelichotivý stav slovenského poľnohospodárstva hneď vo svojom druhom odstavci. Kumuláciu dotácií európskych peňazí do rúk malej skupiny ľudí, ktorá v dôsledku tohto zákona ešte porastie, a obrovskú koncentráciu pôdy na Slovensku, 500 ha ako medián na jeden poľnohospodársky subjekt je najvyšší v celej Európskej únii. A táto koncentrácia pri tých veľkofarmároch ešte ďalej porastie a budú to práve tí veľkostatkári a veľkofarmári, ktorí budú nakupovať pozemky a budú ešte viacej rásť.
Slušný politik, ktorý nechce lobovať za záujmové skupiny a za veľkopodnikateľov, preto, a naopak, chce sa zastať tých dvoch miliónov občanov, preto podľa môjho názoru musí byť proti návrhu, tak ako je predložený, v tejto podobe. Ako som tu už povedal tiež vo faktickej poznámke, pod heslom "cudzie nechceme a svoje si nedáme" v minulosti zariadil Vladimír Mečiar, že sa tie najcennejšie podniky, ktoré sme na Slovensku mali, dostali do rúk veľkého množstva tých najhorších tunelárov. A dnes týmto predloženým návrhom zákona sa tento princíp do slovenskej politiky vracia opäť, akurát do rúk pár lobistov, finančných skupín a veľkopodnikateľov v poľnohospodárstve sa za žobračenku, za nízku cenu dostane veľké množstvo pôdy rozdrobených vlastníkov, bežných občanov, tých obyčajných ľudí.
Je to zákon, ktorý je tak zjavne protiústavný, že to kritizoval aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Je to zákon, ktorý je o zneužívaní lacných nacionalistických vášní, čo je veľmi nebezpečný trend. Z toho dôvodu navrhujem v nadväznosti na kolegu Zsolta Simona, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie, a zaväzujem sa, že NOVA bude v prípade jeho schválenia hľadať podporu a iniciovať rokovanie opozičných poslancov s cieľom podať tento zákon na Ústavný súd.
A dovoľte mi ešte upozorniť na poslednú pikošku. Tento zákon ešte ani nezačal platiť a už sa začínajú objavovať prvé malé kšeftíky, ktoré s ním súvisia. Tentokrát veľmi malé, ale predsa. Dostala sa mi do rúk pozvánka súkromnej agentúry na školenie k tomuto návrhu zákona, ktoré bude prebiehať vo všetkých krajských mestách na celom Slovensku a na ktorom budú školiť zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva, samozrejme, na pôde súkromnej agentúry a za 40-eurový účastnícky poplatok, ktorý bude musieť zaplatiť každý účastník tohto seminára. Čiže zákon ešte ani neplatí a už sa tu nájdu prví ľudia, ktorí si z neho začínajú robiť svoj malý osobný biznis. A ja túto informáciu, pán minister, vám odovzdávam, aby ste ju mohli preveriť.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
