Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno len doplnil jednu myšlienku, pretože nechcem vystupovať v rozprave a naťahovať čas, keďže dosť príkro v rozpore s demokraciou nám čas na tejto schôdzi na naše poslanecké návrhy bol obmedzený rozhodnutím predsedu Národnej rady.
Ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože tento návrh zákona bol predložený tak, aby bol v skutočnosti neúčinný.
Bol predložený tak, ako Robert Fico kedysi predložil farmársky zákon, s veľkým humbugom okolo toho, akože rieši tému, ktorú riešiť treba, ale v skutočnosti tak, aby bol absolútne nevyužiteľný a nepoužiteľný. Bol predložený úplne rovnako ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Tiež sa tváril, že niečo rieši, ale v skutočnosti nevyriešil nič a v skutočnosti bol úplne bezzubý.
A tento zákon, ktorý je udavačský, ktorý umožňuje udávať aj za veci, ktoré nie sú ani trestný čin, ani priestupok, tento zákon, ktorý dáva polícii tri mesiace na to, aby vôbec začala konať, čo je doba, za ktorú sa dajú zahladiť všetky stopy, všetky dôkazy nejakého protispoločenského konania, tento zákon je zase len taký, tvárme sa, že sme niečo vyriešili, ale v skutočnosti sme nevyriešili nič. A preto sa zdržím pri hlasovaní o ňom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte k tomu úvodnému slovu a k Jurajovmu vystúpeniu rád dodal jeden rozmer. Zákon, o ktorom sa bavíme, je z roku 1961, pôvodný cestný zákon. A z toho asi všetci chápeme, že rovnako platil v Českej republike a na Slovensku. A susedná Česká republika je už zase v tomto o krok pred nami, pretože na podnet pána senátora Kuberu, ktorý je zároveň aj primátorom mesta Teplice, čiže ukázal, že dá sa takáto zmena presadiť aj bez toho, aby nejako na to mestá a obce skrachovali, tak v Čechách tento zákon už v minulosti zrušili pred niekoľkými rokmi, v Čechách už táto povinnosť na hrane s ústavou neexistuje a práve tá armáda nezamestnaných je využívaná na takéto práce pri čistení chodníkov, ktoré sú vo vlastníctve miest a obcí. Čiže dá sa to urobiť, nie je to žiadne populistické opatrenie, nie je to žiadne predvolebné opatrenie, je to vec, ktorá mala byť platná už dávno. A naozaj som presvedčený a dúfam, že ak to nezrušíme dnes my, tak že to v priebehu najbližších mesiacov alebo rokov zruší Ústavný súd svojím rozhodnutím.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme spolu s mojimi štyrmi kolegami návrh zákona, ktorý prestane nútiť majiteľov domov a bytov čistiť chodníky pri ich nehnuteľnostiach od snehu a iného znečistenia, chodníky, ktoré im nepatria.
Chceme odstrániť stav, na ktorý už dlhé roky väčšina síce z nás nadáva, ktorý ale v tichosti trpí a toleruje. Pritom dodávam, že to nie je prvýkrát, čo riešime tento problém. Zaoberáme sa ním už viac rokov. Dokonca pred pár mesiacmi bol aj tu v pléne prerokúvaný návrh pána kolegu Kadúca, ktorý chcel od nezmyselných povinností oslobodiť aspoň seniorov. Ale tento problém, ktorý prinajmenšom hraničí s ústavnosťou, treba riešiť komplexne a právne čisto, nielen pre jednu malú skupinu ľudí.
Zároveň je aktualizačným momentom pre predloženie tohto návrhu zákona i to, že bratislavský aktivista a šéfredaktor Bratislavských novín pán Radoslav Števčík už čiastočne uspel so svojím podaním proti tomuto zákonu na Generálnej prokuratúre. Občania jeho prostredníctvom požiadali Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či je alebo nie je súčasná právna úprava v cestnom zákone v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pričom ak nie je, tak aby podala podnet na Ústavný súd na jej zrušenie. Generálna prokuratúra už rozhodla, že prijíma tento podnet a skúma ho. A verím, že ak politika nezvíťazí nad právom a nad rozumom, tak urobí aj ďalší krok a na Ústavný súd sa obráti.
Poďme teda ale k veci a postupne k argumentácii nás predkladateľov.
Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), má ambíciu napraviť stav, ktorý je pravdepodobne v rozpore s niektorými ustanoveniami ústavy a ktorý zaväzuje majiteľov alebo správcov nehnuteľností susediacich s chodníkmi, ktoré sú v majetku obce, aby ich čistili a udržiavali schodné. Konať tak majú vždy, keď je ich schodnosť zhoršená znečistením, poľadovicou alebo snehom, čiže celoročne. Nejde teda len o chodníkovú novelu, ktorá by riešila len problém odhŕňania snehu. Ide napríklad aj o padnuté konáre, o lístie, ale aj o iné znečistenie, ktoré núti majiteľov nehnuteľností susediacich s daným chodníkom, aby ho udržiavali priechodný. Zároveň sa teda na ľudí, na bežných ľudí prenáša zodpovednosť. Ak by si napríklad niekto na znečistení, na lístí alebo na ľade vytkol členok, majitelia susediacich nehnuteľností, nie majiteľ chodníka, nie obec, ale majitelia nehnuteľností, ktoré susedia s týmto chodníkom, majú zodpovednosť a môžu byť poťahovaní na súdoch, prípadne znášať aj náhradu škody. Tí z vás, ktorí bývajú v rodinných domoch, teda zimné odhŕňanie snehu napríklad veľmi dobre poznajú. Týka sa to ale aj tých, ktorí bývajú v bytových domoch na sídliskách. Za odpratávanie snehu na pozemkoch a na chodníkoch, ktoré nie sú vaše, totiž platíte správcovi nehnuteľnosti. Ústava Slovenskej republiky pritom hovorí o zákaze nútenej práce. Nariadiť zákonom, že vlastníci susednej nehnuteľnosti sú povinní sa starať o majetok niekoho iného, v tomto prípade obce, a to všetko pod sankciou povinnosti náhrady škody, ktorá na tomto cudzom majetku vznikne, to určite za nútenú prácu považovať možno. Samozrejme, toto všetko sa odohráva bez akejkoľvek protihodnoty.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pozrime sa na tento problém z opačnej strany. Máte svoj dom a máte pred ním obecný chodník. Ak chcete na tento obecný chodník pristaviť kontajner na odpad, musíte obci zaplatiť poplatok za prenajatie časti chodníka. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Ak si chcete svoj dom opraviť a postaviť na chodníku lešenie, opäť musíte ísť na obecný úrad a opäť vám to obec musí povoliť. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že ten chodník je jej a využíva to. Ak na chodníku zaparkujete, zvlášť v mestách, dostanete papuču alebo vaše auto odtiahnu, alebo musíte platiť za parkovacie miesto. Vtedy sa obec priznáva, že ten chodník pred vaším domom je jej a využíva to. Ak máte v dome kaviareň a chcete si na chodníku urobiť terasu, musíte obci zaplatiť daň, ktorá napríklad v Bratislave vôbec nie je malá. V Starom Meste je to jedno euro na meter štvorcový a deň. Vtedy sa obec priznáva k tomu, že je to jej chodník a využíva to. Kde je však zrazu majiteľ chodníka, obec, keď sa treba postarať o sneh na tom istom chodníku? „Milý občan, bývaš tu a aj keď to nie je tvoj chodník, odpratávaj si sneh sám.“ Obec sa už vtedy zrazu nepriznáva k tomu, že ten chodník je jej, vtedy už tie povinnosti prenáša na občana.
Celý takýto zákon, tak ako dnes platí, je naozaj absurdný. Týka sa vás totiž aj na nehnuteľnostiach, kde nemáte trvalý pobyt. Panie kolegyne, páni kolegovia, kto z vás je majiteľom nejakej chalupy, koľkí z vás viete, že keď pred tou chalupou vedie obecný chodník, napriek tomu, že tam nemáte trvalý pobyt, napriek tomu, že tam prídete možno dvakrát, trikrát do roka, že máte povinnosť ten chodník čistiť od lístia, od konárov, od poľadovice, od snehu, aj keď tam celý rok ani neprídete? Ak si tam niekto vytkne členok, tak bude žalovať vás, aj keď sa to nestalo na vašom chodníku.
Viete, dnes sme tak úplne celkovo svedkami takého jedného veľmi nespravodlivého a nedobrého trendu, trendu, ktorý obyčajní a bežní ľudia veľmi silno cítia, trendu, že keď štát od ľudí niečo chce, tak ich sekíruje, naháňa a, nebojím sa povedať, až buzeruje. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát za ich dane mal poskytnúť nejakú protihodnotu, tak zrazu sa štát, úradníci a politici tvária, že to nejde, že sa to nedá. Keď meškáte čo i len jeden deň s nejakým potvrdením, s daňovým priznaním alebo so zaplatením nejakej dane alebo poplatku, hneď príde štát a hneď vám vyrubí penále, pokuty a tresty. Keď obyčajný človek zle zaparkuje, hneď mu policajti na auto nasadia papuču. Keď treba vyrubiť daň za psa alebo daň za dom, keď treba zvýšiť dane, aby mali úradníci a vláda viac peňazí na rozhadzovanie, to všetko sa dá a to štát dokáže zariadiť veľmi, veľmi rýchlo. Ale keď ľudia očakávajú, že by im štát niečo mal dať, tak to zrazu nejde. Keď pracujúci čakajú, že štát sa postará o to, aby dostávali načas svoje mzdy, zrazu zistia, že štát im nepomôže, ako u tých šičkách z fabriky na východe Slovenska. Keď podnikatelia od štátu nič nechcú, ale len svätý pokoj, aj to zvýšenie daní by prežili, štát z nich začne robiť paušálne podvodníkov a hádzať im polená pod nohy. Keď lekári a učitelia sa zmieria s chabými platmi a chceli by len trochu spoločenského uznania, aby si ich prácu vážili, ministerstvá sa im otáčajú chrbtom a namiesto toho na nich váľajú stále viac a viac byrokracie a hlúpych požiadaviek. Keď dnes Slovák ide do nemocnice, považuje za úplne normálne, že si musí vybaviť svojho lekára po známosti a priniesť toaletný papier, lebo toto už štát zariadiť nedokáže. Keď ide o to, naháňať občanov, to štát vie robiť veľmi dobre. Ale keď ide o to, poskytnúť im kvalitné služby, to už zrazu nejde. Keď človek ide dnes na súd, je zmierený s tým, že kým súd rozhodne, bude to trvať roky, a to ešte vôbec nemá istotu, či rozhodne spravodlivo. Keď bežného človeka na Slovensku obťažujú neprispôsobiví občania, môže čakať na nápravu aj roky, štát sa tvári, že je bezradný a že mu pomôcť nevie. Keď sa mafiáni dopúšťajú porušenia zákonov, zrazu je štát tiež bezradný, dáva ruky preč a buď potrestaní nie sú alebo sa procesnými chybami dostanú na slobodu. Keď bežný človek chce bývať, poviem taký aktualizačný moment, musí si celé roky šetriť, zobrať hypotéky, úvery, ale keď chce bývať nejaký kamarát alebo známy politikov, tak zrazu Fond národného majetku začne rozpredávať byty za polovicu alebo štvrtinu ich hodnoty priamo v lukratívnom širšom centre Bratislavy. A ja si dovolím povedať, že toto je ďalší taký príklad a vyzývam predsedu vlády, aby odvolal celé vedenie Fondu národného majetku za tento škandál, ktorý vyšiel na povrch včera. A toto je trend, ktorý sa na Slovensku prehlbuje, je to trend, ktorý vyvoláva tú blbú náladu v spoločnosti. Toto je dôvod, prečo ľudia politikom a voleným zástupcom veria stále menej a menej, prečo ľudia prestávajú dúfať, že pre nich politici ešte niekedy niečo dobré urobia. Ľudia už chcú len svätý pokoj. A ešte ani len ten svätý pokoj im ten štát dnes nedopraje. Keď štát od ľudí niečo chce, okamžite na nich uvalí veľa povinností.
Keď ide o to, využívať ten chodník, vyberať zaň dane, vyberať zaň poplatky, parkovať na ňom, obec a mesto sa priznáva, že ten chodník je ich. Keď ho ale treba čistiť a odpratávať, zrazu dáva ruky preč a zrazu existuje táto protiústavná a úplne absurdná povinnosť, že sa o chodník musia starať tí, ktorí ho vôbec nevlastnia.
A nielen táto absurdita celého dnes platného stavu, keď štát prenáša na ľudí bremeno, ktoré má psiu povinnosť vykonávať sám, a nielen problematika nútenej práce pri čistení chodníkov, ktoré ľuďom nepatria, nielen tie stavajú celý dnešný cestný zákon na hranu s ústavou. Ústava okrem iného hovorí aj to, že vlastníctvo zaväzuje, inými slovami, že s vlastníctvom nie sú spojené len práva a požitky, ale aj povinnosti. A to tento dnes platný cestný zákon nerešpektuje.
Už o pár minút sa dozvieme, ako sa k tomuto nášmu návrhu postavia kolegovia poslanci a ako budú možno aj v rozprave starostovia a predstavitelia obcí hľadať argumenty, prečo sa to nedá, prečo sa nedá sňať z občanov toto protiústavné bremeno čistenia chodníkov. S kolegami, s ktorými sme tento zákon predložili, však veríme, že to sa dá, len treba chcieť. Veď napríklad táto Národná rada Slovenskej republiky sa nachádza na území Starého Mesta v Bratislave. A práve toto Staré Mesto je príkladom toho, ako v minulosti radnica občanom vyšla v ústrety a zbavila ich nezmyselnej povinnosti s údržbou obecných chodníkov. Zabezpečovala ju sama. Áno, je pravda, že súčasná starostka Tatiana Rosová túto nezmyselnú povinnosť obyvateľom Starého Mesta znova zaviedla naspäť, ale snáď na to občania pri voľbách nezabudnú. S kolegami veríme, že všetko sa dá, len treba chcieť, a hlavne, že nezodpovedným politikom treba vziať možnosť prenášať svoje vlastné povinnosti na bežných ľudí. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Zaujalo ma to, čo ste hovorili o transakčnej teórii, pretože je to naozaj dôležitá vec aj v politickej komunikácii. A napríklad taký pán minister Kaliňák je podľa mňa úplne prirodzený v tom, ako sa dokáže hrať s tými rôznymi formami a pozíciami. A je dôležité aj pre nás naučiť sa komunikovať. A v tomto možno len dodám jednu poznámku k tomu, čo ste hovorili, že nejde len o to, ako zareaguje ten jeden subjekt, čiže z pozície dospelého rodiča alebo dieťaťa, ale ide aj najmä o to, či dokáže ten druhý subjekt konverzácie adekvátnym spôsobom potom zareagovať a odpovedať mu tiež buď ako dospelý, ako rodič alebo ako dieťa. A to bude hrozne dôležité aj pri tejto diskusii, aj pri všetkých ostatných diskusiách aj z pohľadu nášho ako opozície.

Ďakujem veľmi pekne. Nuž, pán kolega vážený, vyvolali ste tu pomerne búrlivé reakcie, aj sme sa na tom zabavili, ale faktom je, že to, čo ste povedali, to sú hrozne vážne veci. Vy ste tu strašne veľa rozprávali o tom, čo ľudia musia a čo opozícia musí a čo opozícia nesmie. My tu máme dnes na Slovensku prvýkrát po skoro 25 rokoch situáciu, že strana a vláda je to isté. A vy ak ste naozaj presvedčený demokrat, tak by ste mali na lekárenských váhach vážiť každé slovo, ktoré poviete. O to viac, že máte všetku moc v štáte, ak si vážite hodnoty liberálnej demokracie, by ste pozorne mali pristupovať k tomu, ako sa správate, a rešpektovať práva aj všetkých ostatných. Ja rešpektujem volebný výsledok a rešpektujem voľbu občanov, ale to, že máte 83 poslancov, neznamená, že táto krajina vám patrí. Táto krajina vám nepatrí. Vy ste dostali túto krajinu len do správy na to, aby ste ju odovzdali po skončení volebného obdobia v lepšom stave, v akom ste ju preberali. A vy v tomto zlyhávate. Koľko ľudí dnes na Slovensku môže povedať, že sa dnes má lepšie, ako sa malo pred dva a pol rokom, predtým, než ste nastúpili do vlády? Skoro nikto to nemôže povedať. A preto prichádzajú tie opozičné návrhy a preto tu opozícia musí pracovať oveľa viac, ako pracuje vláda, pre také tie veci, akože nezvládate konsolidáciu a dokážete ju urobiť len zvyšovaním daní, lebo nedokážete šetriť, že všetko, čo robíte, robíte len na úkor ľudí, a nie na úkor toho, aby ste si uťahovali opasky. To je možno dôvodom, prečo je tu toľko opozičných návrhov, viac, než v minulosti to bolo zvykom. No a vy to, ak ste presvedčený parlamentarista a ak ste presvedčený demokrat, musíte rešpektovať, a nie porušovať tu ústavu a porušovať tu práva občanov, lebo to je inak hrozne nebezpečný trend, ktorý nás vracia pred rok 1989.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, zareagujem na úvod vášho programu, keď ste hovorili o tom, že čo je volebná kampaň. Vy ste na úvod tejto schôdze porušili rokovací poriadok trikrát a z toho dve porušenia sa týkali volebnej kampane pre komunálnymi voľbami. Najprv ste pofidérne, a som presvedčený, že to bolo v rozpore s ústavou, vyradili desať našich opozičných návrhov a potom ste znásilnili skrátené legislatívne konanie, aby ste presadili zvýšenie vianočných dôchodkov, dosť mizerné zvýšenie vianočných dôchodkov, čo ste mohli postíhať aj v normálnom riadnom legislatívnom procese. Na to zrýchlené konanie neboli žiadne dôvody. Ale vy ste presadili to zrýchlené konanie len pre to, aby ste si odfajkli plnenie z uznesenia vašej strany SMER, kde bolo napísané a zadané, že zvýšite vianočné dôchodky do 1. 10., čiže nemohli ste počkať do 1. 11., museli ste to urobiť do 1.10. A to je príklad predvolebnej kampane. To je príklad, keď porušíte rokovací poriadok a znásilnite ústavné práva poslancov len preto, aby ste si vy ako SMER robili predvolebnú kampaň. Niečo také sa ešte nikdy nestalo, aby bol tento parlament podriadený kongresu jednej strany, jednej štátostrany. To nerobil ani Vladimír Mečiar.

Nuž, pán minister, vy ste veľmi, veľmi briskný manipulátor, dokážete v mnohých slovách zakryť prapodstatu tohto návrhu, ktorým je vybratie 300 mil. od podnikateľov a občanov, čo sa v zásade rovná zvýšeniu percentuálnej sadzby dane z príjmov o nejaké 2 % cez rôzne iné opatrenia, ktorými im sťažíte a skomplikujete život.
Keď sme hovorili o konsolidácii, pripúšťam, že vy ste v konsolidácii úspešným. Rozdiel medzi nami dvoma je, že keď som pôsobil na ministerstve hospodárstva, tak na samotnom ministerstve a v podnikoch, kde som nejakým spôsobom pôsobil, sa nám podarilo za tie dva roky ušetriť desiatky miliónov eur. Myslím, že by som to vedel napočítať na 40 mil. až 50 mil. eur na výdavkoch. Keď robila naša vláda konsolidáciu verejných financií, pochádzali dve tretiny konsolidácie z úspor vo výdavkoch štátu a jedna tretina na daňových príjmoch. Aký máte vy tento pomer? Vy konsolidujete tak, že vyberáte, zdierate od občanov a od firiem peniaze navyše. A to nazývate úspešnou konsolidáciou.
Ja nepopieram aj vaše úspechy v boji proti daňovým podvodom ale koľko bolo naozaj daňových podvodov, ktorým ste zabránili, a koľko je dodatočný výber z opatrení , ktoré nemajú s daňovými únikmi a podvodmi nič spoločné, len ste nimi zaťažili podnikateľov a občanov. Ten pomer, som presvedčený, by pre vás tak isto nebol nejakým spôsobom priaznivý.
No a čo sa týka virtuálnych pokladníc, ja som si vaše vystúpenie vypočul na rozdiel zrejme od toho, ako ste si vypočuli vy to moje. Nespochybňujem virtuálne pokladnice, len sa pýtam ako ste prišli na ten limit tých 300 položiek pre zavedenie virtuálnej pokladnice, pretože 299 700-eurových účtovných položiek verzus 301 5-eurových predsa dáva úplne iné parametre, aj čo sa týka nejakých potenciálnych únikov. Pýtal som sa vás, prečo to nie ja nastavené obratovo, prečo je to cez počet položiek.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som vedel, že keď to otvorene pomenujem, že táto novela je len o vytiahnutí ďalších peňazí z vreciek podnikateľov, a nie o nejakých systémových opatreniach, tak že to vyvolá reakciu.
Možno by som zareagoval na dve veci.
A pán Kamenický povedal, že vy ste vlastne ešte veľkorysí v tej strane SMER voči tým podnikateľom, že tých 80 % im ešte necháte, aby si ich dali do nákladov. No toto je práve to, že tie naše hodnotové svety sú úplne opačné, pretože ja si myslím, že nie vláda strany SMER má byť veľkorysá voči podnikateľom tým, že 80 % nákladov ich nechá odpisovať, ale, naopak, podnikatelia sú tí, ktorí sú veľkorysí voči vláde strany SMER, že potom armagedon je. A po tom všetkom, keď na nich tu uvaľujete jednu morovú ranu za druhou, ešte stále podnikajú na Slovensku a ešte stále dane platia. Nie vláda má byť veľkorysá, že nechá podnikateľov aspoň na 80 % dýchať. Podnikatelia sú tí, ktorí vytvárajú hodnoty. A vláda by mala im ďakovať, a nie sa tváriť, že veľkoryso vám zoberie len 20 % a 80 % nechá.
Druhá vec, na ktorú by som chcel zareagovať, ale to si naozaj vyžiada obsiahlejšiu reakciu, je ten boj proti daňovým únikom, čo je teda naozaj najväčší úspech ministrovania pána Kažimíra, a klobúk dole. To šme (tá dymová clona) toho, že bojujeme proti daňovým únikom a pod túto strechu schováme všetky opatrenia, je úplne hlúpe aj také, čo s tým nemá vôbec nič spoločné, a zdieranie občanov. A budeme stále argumentovať, že všetko sa týka len boja proti daňovým únikom. Toto je najväčší marketingový úspech strany SMER, že vlastne presvedčil občanov Slovenskej republiky, že inak sa to nedá, že musíme len zvyšovať dane, lebo bojujeme proti daňovým únikom. Naozaj si aj z mojej strany zrejme vyžiada oveľa siahodlhejšiu a podrobnejšiu reakciu vyargumentovanie toho, že koľko z tých hlúpych a zbytočných opatrení vôbec neprispeje k tej dymovej clone daňových únikov, ktorou sa tak často zakrývate.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dostali sme na stôl v prvom čítaní novelu zákona o daniach z príjmov. A keby sme túto novelu mali nazvať jednovetným názvom, tak je to novela o tom, ako obrať obyvateľov, ľudí a podnikateľov o 300 mil. eur ročne, 265 mil. v prvom roku a 300 mil. eur v každom ďalšom roku.
Ako spomenul aj môj predrečník, hlavnou úlohou, hlavným zadaním pri tvorbe tohto zákona bolo zjavne zvýšiť daňové zaťaženie, zvýšiť zdaňovanie na Slovensku, avšak nie tým spôsobom, ktorý by bol taký možno jednoduchý a fér, a už sme si naň pomaly začali zvykať, že by sa zvýšila daňová sadzba o nejaké 1 – 2 %, ale skrytým spôsobom, zavedením obrovského množstva výnimiek, ktorých dôsledkom bude teda to, že nielenže sa zvýši zdanenie o 300 mil. eur ročne, ale zostane po nás v daňovom zákone aj pomerne veľký neporiadok.
Viem si živo predstaviť tie debaty na ministerstve financií, keď zodpovední pracovníci dostali práve takéto zadanie, ako museli dlhé dni a týždne poradovať, aby vymysleli ten súbor, súhrn opatrení, ktoré tu pred nami ležia, ktoré pomôžu tých 300 mil. eur, a to naozaj nie je zanedbateľná čiastka do štátneho rozpočtu, na úkor ľudí a podnikateľov vybrať, keď pritom sa nebude musieť hýbať s daňovými sadzbami.
Dostali sme teda na stôl v prvom čítaní ďalší zákon, ktorý ide poškodiť podnikateľské prostredie na Slovensku, ďalší zákon, ktorý má za cieľ trestať podnikateľov. A už v mnohých oblastiach a pri zdôvodňovaní mnohých článkov tohto návrhu sa v podstate zdôvodňuje, že musíme trestať podnikateľov už len preto, že sú podnikateľmi, napríklad preto, že majú možnosť nakupovať do firiem niečo, nejaké tovary a služby bez dane z pridanej hodnoty, ako keby pri predkladaní tohto zákona sa zabudlo na to, že sú to práve a len podnikatelia, ktorí tie hodnoty vytvárajú, ktorí sami musia vytvoriť hodnotu, z ktorej sa neskôr môže nejaká daň z pridanej hodnoty vypočítať.
Moji kolegovia, predrečníci počas celého dnešného dňa už sa vyjadrili k mnohým častiam tohto návrhu, dovoľte mi preto len stručne prejsť niektoré z nich, ktoré považujem za najproblémovejšie a najškodlivejšie.
Na jednej strane sa naozaj dá za určitý pozitívny znak chápať zvyšovanie podpory inovatívnych spoločností najmä prostredníctvom toho navrhnutého tzv. super odpočtu. Na druhej strane treba si priznať, že práve napríklad nízku mieru tohto super rozpočtu kritizovalo v pripomienkovom konaní aj samotné Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky tejto vlády, ktoré má inovácie na starosti vo svojej gescii.
Áno, treba tiež priznať, že na podporu zavádzania nových technológií sa zavádza nová odpisová skupina s ponechaním možnosti zrýchleného odpisovania, ale jedným zo zásadných problémov tohto návrhu je práve to, že ostatné zmeny v odpisových skupinách sú všetky opäť v neprospech podnikateľov.
Nútenie podnikateľov, aby všetok hmotný majetok odpisovali rovnomernou metódou odpisovania je doslova ťažkou ranou daňovému plánovaniu a výraznou prekážkou, výrazným obmedzením. Ani kamaráti developeri vás asi nepochvália za predĺženie odpisovania administratívnych budov až na 40 rokov, zatiaľ čo pri výrobných halách zostáva tento limit pri 20 rokoch. A keď sa pozriem len na toto jedno opatrenie, tak mi je jasné, že cieľom, motiváciou takejto formulácie v zákone musí byť to, že vláda strany SMER preferuje montážnu ekonomiku, Slovensko ako montážnu dielňu fabrík namiesto podporovania znalostnej ekonomiky, namiesto podporovania inovatívnych opatrení a inovatívnych firiem.
Novela zákona o dani z príjmov zavedie aj tzv. virtuálne registračné pokladnice. Tie budú len pre tých podnikateľov, ktorí v jednom kalendárnom mesiaci nevydajú viac ako 300 bločkov. Rád si však od pána ministra nechám vysvetliť, prečo nie je takáto možnosť obmedzená napríklad výškou obratu, a nie počtom bločkov, lebo ak jeden podnikateľ vystaví 299 bločkov po 700 eur a iný podnikateľ vystaví 301 bločkov po 5 eur, kde je väčšia možnosť daňových únikov, nehovoriac už o tom, že už v predošlej legislatíve bola cez zákon o DPH zavedená povinnosť od nového roku predávať len pokladnice, ktoré budú mať pripojenie na internet už zabudované? Stále, stále tu čakáme síce na vykonávací predpis, ale som zvedavý, či budú musieť byť naň pripojené aj babičky na trhu v Hornej Marikovej napríklad cez mobil, kábel alebo či bude mať celé trhovisko v Hornej Marikovej prístup k registračkám cez nejaký satelit.
Úplne nezmyselné v tomto návrhu je aj vyňatie zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania z daňových výdavkov.
Ďalším vážnym zásahom do podnikania, o ktorom sa už diskutovalo, bude navrhované obmedzenie kilometrovného na podnikateľov, ktorí nikdy nemali auto zaradené v obchodnom majetku. Pritom obmedzujete aj zamestnávateľov, ktorí si budú môcť paušálne výdavky na pohonné hmoty vo výške 80 % účtovať len vtedy, ak auto poskytnú zamestnancovi k dispozícii aj na súkromné účely a zdaňujú mu to ako príjem. Zvyšok podnikateľov potom bude musieť viesť knihu jázd alebo si kúpiť drahé satelitné sledovače.
Limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov, o ktorom sme tu hovorili, na tých 48 00 eur je snáď už iba vtipom.
Toto všetko sú opatrenia, ktoré majú zodrať tých malých bežných obyčajných podnikateľov, zodrať ich aj z kože, vybrať z nich ďalšie peniaze navyše, a to ešte k tomu cestou neúmerného obrovského zvyšovania byrokracie. Čiže ich zoderú vlastne dvakrát, prvýkrát z nich vyberú peniaze navyše, tých 300 mil. eur, čiže skoro 10 mld. korún ročne, a, po druhýkrát, im ešte zvýšia náklady na administráciu, na účtovanie, na vedenie knihy a na zakúpenie satelitného sledovacieho systému. Dámy a páni, zo strany SMER, keď chcete zdierať občanov tejto republiky, tak naozaj radšej zvýšte tú daň o 1 % a nezavádzajte takýto bordel do daňových zákonov. Bolo by to naozaj prospešnejšie, napriek tomu, že by to bolo zlé, ale v tom porovnaní veľkého a menšieho zla by to bolo menšie zlo.
Živnostníci ďalej určite „ocenia“ aj obmedzenie daňových výdavkov na majetok, ktorý má charakter osobnej potreby. Sám predkladateľ v príkladoch uvádza napríklad fotoaparáty, z ktorých sa bude dať po novom odpísať len 80 %, pokiaľ nie sú využívané výlučne na podnikanie. Neviem si predstaviť, ako podnikateľ preukáže, či používa nejaký predmet, nejaký hmotný majetok výlučne na podnikanie. Tak sa pýtam: Budú daňoví úradníci kontrolovať všetky fotky v tom fotoaparáte? Alebo si v televízore napríklad vypýtajú daňoví úradníci od operátorov káblovej televízie zoznam sledovaných programov, aby zistili, či podnikateľ sledoval na firemnom televízore len správy o podnikaní a tlačovky strany SMER a nič viac?
A keďže tieto nezmysly určite vďaka tomu valcu, ktorý nás tu valcuje, minulý týždeň to bolo už úplne bezpríkladne, ako to v histórii slovenského parlamentarizmu nemá obdobu, všetky prejdú, rád si ešte počkám na to, či sa opäť neobjaví niektorý aktívny kolega pána ministra zo strany s pozmeňujúcim návrhom, ktorý upravuje možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Podľa pôvodného návrhu zákona ešte pred rokovaním vlády ste totiž plánovali obmedziť aj možnosť predĺženia lehoty pre podanie daňového priznania. Po rokovaní vlády, treba priznať, táto možnosť síce vypadla a nikto nikdy nezdôvodnil, prečo vypadla, ale pripomínam len, že tento rok danú možnosť využilo vyše 100 000 daňovníkov. A ak sa obmedzenie dostane do zákona opäť, asi sa vám nepoďakujú. Čiže máme pred sebou zákon, ktorý je napísaný s jediným účelom zodrať občanov a podnikateľov z kože a vybrať z nich 300 miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu navyše.
Tento zákon je príznakom toho, že, pán minister, úplne ste zlyhali pri konsolidácii verejných financií pri znižovaní deficitu. Alebo možno sa opravím, vy ste nezlyhali pri znižovaní deficitu, akurát že deficit môžete znižovať dvoma spôsobmi, môžete zvyšovať príjmy štátu a môžete znižovať výdavky. A celá vaša konsolidácia verejných financií je len o zvyšovaní príjmov. Celá vaša konsolidácia verejných financií je o tom, že sa príjmy zvýšili o 1,9 mld. eur vrátane bežného nárastu daňových príjmov a vrátane všetkých opatrení, ktoré ste urobili. Ale na strane výdavkov všetky výdavky štátu neustále rastú, okrem jedných, teda okrem kapitálových výdavkov, čo sú investície do našej krajiny, ktoré teda klesajú. Ale to prejedanie peňazí daňových poplatníkov, to sa neustále zvyšuje a deficit znižujete len na úkor občanov, len na úkor podnikateľov, len na úkor ľudí. Nedokážete uťahovať opasok štátu a všetky opatrenia, ktoré robíte, majú taký istý charakter ako táto novela zákona o daniach z príjmov, zdierať ľudí a zdierať podnikateľov z kože. A keď už to chcete robiť, naozaj by bolo férovejšie zvýšiť sadzbu dane a nerobiť takýto guláš zo zákona o daniach z príjmov zavádzaním milióna všelijakých výnimiek, všelijakých sťažení, všelijakých komplikácií, ktoré z hľadiska efektivity činnosti štátu budú mať ešte negatívnejší dopad na podnikateľské subjekty, pretože ide naozaj o veľmi komplikovaný spôsob, ako z nich vytiahnuť peniaze navyše. Je jednoducho vidieť, že tých vyše 620 pripomienok, z toho aj 283 zásadných, ktoré ste dostali k tomuto návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zmietli zo stola, aj to je dôkazom toho, aký daňový guláš ste dnes navarili len preto, aby ste vytiahli viac peňazí od ľudí a hlavne od podnikateľských subjektov. Preto by som odporúčal, pán minister, návrh zákona stiahnuť. A dávam takýto procedurálny návrh, pozrieť sa na to, čo podnikatelia skutočne potrebujú, a potom doniesť v tom najlepšom prípade do parlamentu taký daňový zákon, ktorý bude prospešný pre všetkých a umožní efektívny výber daní aj financovanie chodu aspoň základných inštitúcií v tejto republike. Alebo keď už niečo také nedokážete, tak namiesto toho guláša, ktorý ste navarili, navrhujem radšej naplniť vaše rozpočtové ciele možno politicky bolestivejším, ale pre podnikateľské prostredie určite menej bolestivým spôsobom manipulácie so sadzbou dane z príjmu právnických osôb, namiesto tohto neporiadku, ktorý bude mať taký istý účinok, čo sa týka zdaňovania podnikateľských subjektov, ale oveľa, oveľa horšie dôsledky a dopady. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Príjemný dobrý deň. Pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, chcem sa vyjadriť teraz v prvom čítaní k niektorým aspektom predloženého návrhu zákona a hlavne k jednému, a to je model tzv. jednoeurovej eseročky, to znamená založenia spoločnosti s ručením obmedzeným, kde sa znižuje požadovaná úroveň minimálneho základného imania na jedno euro.
Návrh na zavedenie jednoeurovej eseročky by bol za iných okolností úspešným naplnením jedného z opatrení, na ktorom som sám pracoval, z obdobia vlády Ivety Radičovej z projektu Singapur, ktorý obsahoval viac ako sto opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a ktorý si v prvých dňoch svojej vlády osvojil dokonca aj pán minister Malatinský, kým nedostal príkaz zhora a potom si musel vytvoriť vlastný projekt, ale to už je iný, iný príbeh.
Avšak v podobe, v akej máme tento návrh na zavedenie jednoeurovej eseročky pred sebou, je len ďalším pokračovaním smutného príbehu o – musím to tak nazvať – až legislatívnej neschopnosti súčasnej vlády Roberta Fica. Novela Obchodného zákonníka z dielne ministerstva spravodlivosti totiž zavedie také pravidlá, ktoré majiteľom novozaložených firiem rovno zavesia slučku na krk. Namiesto toho, aby sa podnikanie zjednodušilo, sprístupnilo, odbyrokratizovalo, sa, naopak, sťažuje a podnikateľom ešte viac uškodí. Avšak pozor, opatrenia, ktoré sú v tejto novele navrhnuté, závažným spôsobom ovplyvnia nielen nové eseročky, ktoré budú zakladané podľa tohto zákona, ale aj firmy, ktoré budú založené ešte pred 1. januárom 2015, kedy má tento návrh začať platiť. To znamená, namiesto toho, aby sa zjednodušilo podnikanie, aby sa zjednodušili pravidlá zakladania firiem, sa, naopak, podnikanie sťaží, skomplikuje a nielen pre nové firmy, ktoré pôjdu v novom modeli, ale aj pre existujúce eseročky, ktoré boli založené pred 1. januárom budúceho roka.
Trošku mi to pripomína taký boj, ktorý sme tu zažili, keď sme boli vo vláde a snažili sme sa silou-mocou meniť systém, aby sa zakladanie firiem, eseročiek skrátilo z piatich dní na tri, hľadali sme, kde sa dá usporiť čas, aby sme zjednodušili zakladanie podnikania, aby sa Slovensko posunulo napr. v rebríčku Doing Business Svetovej banky, ktorý práve toto hodnotí ako jedno z kritérií, a potom prišiel pán minister financií Peter Kažimír a zaviedol povinnosť pri založení firmy dokladovať sa potvrdením z daňového úradu, ktorý daňový úrad vydáva do 30 dní, a založenie firmy sa natiahlo z tých ťažko vybojovaných troch dní až na vyše mesiaca, jedným hlúpym opatrením.
Poďme ale teda pekne po poriadku, aby som aj dovysvetlil všetky tie tvrdenia, ktoré som teraz povedal. Čiže ministerstvo spravodlivosti síce vypracovalo dnes predložený zákon o firmách, ktoré budú môcť mať základné imanie jedno euro, ale dokonca aj samotné ministerstvo, samotný predkladateľ zákona v dôvodovej správe k tomuto zákonu píše, citujem: "Takáto forma obchodnej spoločnosti sa, samozrejme, nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania, keďže nie je zrejme možné, aby na spoločnosť s takouto nízkou kapitalizáciou vlastnými zdrojmi nedopadali v podstate ihneď ustanovenia o kríze", koniec citátu.
Ľudsky povedané, my síce dovolíme založiť eseročku so základným imaním jedno euro, ale ak podnikateľ aj tak okamžite do tejto firmy nedoplní vlastné zdroje na krytie záväzkov, vznikne mu množstvo procesných aj účtovných povinností a hneď nad ním – okamžite od momentu založenia – bude visieť hrozba konkurzu. Firma tak bude musieť napr. zvolávať valné zhromaždenie, na mesačnej báze vyhotovovať účtovné závierky a tak ďalej. Avšak pozor, to sa nebude týkať len tých nových jednoeurových eseročiek. Takáto povinnosť bude postihovať všetky, aj súčasné spoločnosti, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako štyri ku sto.
Podľa zverejnenej právnej analýzy ďalej napr. každá firma s imaním pod 25-tisíc eur bude povinná uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Neviem, koľkí z vás podnikajú, ja som majiteľom niekoľkých firiem a už to, že na každej faktúre, na každom účtovnom doklade musí byť napr. uvedené aj zapísané v Obchodnom registri vložka, číslo, atď., ako ono sa s tým, samozrejme, dá vysporiadať, tie účtovné doklady sa dajú zmeniť, ale zaberá to tam pomerne dosť miesta a je to povinnosť, ktorá, možno ma pán minister doplní, ale nevidím žiadne reálne opodstatnenie, že prečo takáto vôbec povinnosť existuje, keď máme Obchodný register prístupný na internete a podľa názvu obchodnej spoločnosti si vieme dohľadať všetky údaje o nej behom pár sekúnd.
A takisto som presvedčený, že nebol predložený ani žiaden konkrétny argument vychádzajúci napr. z aplikačnej praxe, ktorý by ukazoval, že to, že dnes, pri súčasnej úprave, kde sú eseročky so základným imaním 5-tisíc eur, to, že nie je známy rozsah platenia základného imania, rozsah splatenia základného imania, vedie k nejakým problémom a k nejakým podvodom v podnikaní a tak ďalej. Navyše by možno stačilo práve takýto údaj uvádzať na tom Obchodnom registri a nemusel by byť uvádzaný na všetkých dokladoch. Ale to je len jedna drobnosť, asi tá najmenšia z tých, ktoré sa dajú vyčítať tomuto návrhu.
Návrh počíta aj so zavedením podriadenosti pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti, ktorá je v kríze, čo bude takmer každá spoločnosť, ktorá vznikne podľa toho pravidla, že jednoeurová eseročka, a tým teda v podstate priamo tlačí podnikateľov do zakladania firiem s čo najvyšším základným imaním. Inými slovami, zbytočne zavádzame model jednoeurovej eseročky, keď pravidlá, ktoré nastavujeme, v podstate znemožňujú normálne fungovanie takejto jednoeurovej eseročky. Navyše toto všetko sa bude týkať aj existujúcich firiem. Čiže ak existuje nejaká spoločnosť s ručením obmedzeným dnes, ktorá má základné imanie 5-tisíc eur, tiež bude podľa nových pravidiel, pokiaľ má nejakú sumu záväzkov, v podstate nútená, prinútená k zvyšovaniu základného imania. Je to ale priamo v rozpore s tým, že zavádzame možnosť jednoeurovej eseročky, a hlavne je to v rozpore so zdravým rozumom a s modernými trendami v krajinách Európskej únie a vôbec v krajinách moderného sveta. Nemusíme chodiť po príklad ďaleko. V Českej republike sa jednokorunová eseročka zaviedla začiatkom tohto roka a vôbec tie pravidlá, tie nastavenia neobsahujú všelijaké takéto byrokratické požiadavky, ktoré by znemožňovali jej fungovanie. Krajín, kde jednoeurová, jednodolárová, jednokorunová a podobná eseročka funguje, je už dnes naozaj veľké množstvo.
Samotné jednoeurové eseročky podľa predloženého návrhu ďalej budú obmedzené tým, že si ich spoločníci môžu vyplatiť len tri štvrtiny zisku a nebudú si môcť rozdeliť ani iné vlastné zdroje. Ďalej je tu nezmyselné obmedzenie počtu spoločníkov v nových firmách na troch či povinnosť vytvárania vysokého rezervného fondu pre všetky firmy s imaním pod 25-tisíc eur. Rezervný fond je tak isto v podstate účtovná operácia. To, že sú nejaké prostriedky vložené v rezervnom fonde, neznamená, že firma s nimi nemôže narábať, že by museli byť niekde na nejakom špeciálnom bankovom účte, že by ich nemohla používať. Čiže v podstate nevytvára žiadnu nejakú reálnu rezervu pre veriteľov spoločnosti.
Čo sa týka množstva spoločníkov, na jednej strane predkladateľ vo svojom návrhu píše, že cieľom zavedenia jednoeurovej eseročky je napríklad aj podpora startupov. Ale veď práve startupy sú firmy, ktoré pracujú s rôznymi, veľmi často s rôznymi kapitálovými vkladmi s tým, že získavajú financovanie nie cez pôžičky, ale cez rôzne formy rizikového kapitálu, kde sa odpredávajú podiely v týchto firmách. Práve takéto financovanie, ak sa zložia viac ako traja kamaráti a rozbehnú si startup, tak už bude podľa tohto zákona znemožnené. Päť, okej. Znamená, možno jeden fond bude môcť vojsť, ale dva, tri, ako bolo bežné pri rôznych známych startupoch typu facebook, sa uskutočniť nebudú môcť.
Čo je pointa? Len všetky tieto citované obmedzenia výrazne obmedzia súčasných podnikateľov a keď si nádejní podnikatelia prečítajú podmienky na fungovanie nových firiem, určite sa do podnikania len tak nepohrnú. Pretože všeobecne sa dá povedať, že pravidlá podnikania pre spoločnosť s ručením obmedzeným sa týmto návrhom komplikujú pre všetky firmy ako také.
Mnoho z navrhovaných reštriktívnych zmien pritom zrejme nepochádza tak úplne z hláv ľudí na ministerstve spravodlivosti. Sú skôr zdôvodňované plnením akčného plánu boja proti daňovým podvodom. To ale len dokazuje, aký prístup má súčasná vláda k podnikateľom. Pre túto vládu je v podstate každý podnikateľ vrátane toho, ktorý ešte podnikať ani nezačal, len ďalším potenciálnym podvodníkom, ktorý sa bude vo svojom podnikaní rôznymi podvodmi snažiť obrať Slovákov o ich ťažko zarobené peniaze. A preto ho musíme sekať, preto ho musíme zväzovať, preto ho musíme obmedzovať rôznymi nezmyselnými pravidlami, ktoré sme teraz predstavili.
Preto ide navyše novela zaviesť aj register diskvalifikovaných osôb, teda nový čierny zoznam. K tomu už moji kolegovia predrečníci povedali dosť. Ja si celkovo myslím, že to nie je zlý nápad. Na druhej strane upozorňujem, že máme veľmi negatívne skúsenosti s fungovaním iných čiernych zoznamov, napríklad dlžníkov na DPH, kde firma, ktorá sa mohla aj objektívne dostať do problémov, síce uhradí všetky svoje záväzky, ale trvá rok, kým je z takéhoto zoznamu vymazaná. Zatiaľ čo v Sociálnej poisťovni to dokážu operatívne a v podstate do týždňa, daňová správa to nedokáže urobiť celý rok. A podnikateľ, aj keď už nemá žiadne podlžnosti, aj keď sa dostal z tej negatívnej situácie, v ktorej bol, stále visí na nejakom čiernom zozname.
Takže ak máme, alebo takýmto spôsobom máme v podstate na stole právnu normu, ktorá bude demotivovať nádejných podnikateľov na založenie firiem s minimálnym základným imaním a ide tak vlastne sama proti sebe a navyše, po druhé, bude drasticky obmedzovať aj majiteľov aktuálnych spoločností s ručením obmedzeným, a ak by sa predsa len nakoniec niekto rozhodol podľa nového zákona ísť, čo zrejme nebude veľmi populárny postup, tak ho to bude stáť toľko peňazí na rôznych poradenských a konzultačných službách, že sa mu to v podstate aj tak neoplatí. Veď len povinnosť zostavovať každý mesiac mimoriadnu účtovnú závierku pre firmu v krízovom režime bude stáť toľko peňazí, že jediní, kto na tomto zákone zarobí, budú účtovníci.
Ak sa pozrieme na väčšinu zákonov z dielne súčasnej vlády, môžeme len skonštatovať, že systematická likvidácia podnikateľského stavu na Slovensku ďalej pokračuje. Na väčšinu živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb práve teraz dopadajú zvýšené preddavky na sociálne poistenie a nedoplatky zo zdravotných odvodov, eseročkári začínajú platiť od budúceho roka daňové licencie a DPH za Roberta Fica neklesne snáď ani vtedy, keby sme na Slovensku narazili na ropné pole a nejakým omylom sa nepodarilo rozkradnúť veľkú časť štátneho rozpočtu.
Vzhľadom na uvedené podávam procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tejto, tomto predloženom návrhu, kým ho ministerstvo spravodlivosti neprepracuje aspoň do trochu prijateľnej podoby. Znova opakujem a odporúčam pozrieť sa napríklad vedľa cez kopec do susednej Českej republiky, kde podobný, avšak celkom funkčný zákon prijali len nedávno. Ak by sa teda ministerstvo spravodlivosti mohlo, hoci aj nepriznane, lebo opozičné návrhy teraz nie sú v kurze, mohlo by sa inšpirovať aj návrhom, ktorý sme nedávno predložili s kolegom poslancom Miroslavom Kadúcom, ktorý riešil práve jednoeurovú eseročku a snažil sa tie rôzne problémy s tými, ktorí nechcú čestne podnikať, riešiť v takomto prípade zavedením možno takého prelomového spôsobu, ale osobného ručenia do určitej výšky každým spoločníkom.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na vás zrejme opäť pri novele zákona o dani z príjmov.