Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

1.7.2015 o 17:29 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 1.7.2015 17:29 - 17:37 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, chcel by som len dodať pár slov aj s možnosťou reagovať na mňa faktickými poznámkami. Z Banskej Bystrice je to do Spišskej Novej Vsi, minule som to meral, cez Donovaly asi 160 kilometrov, autom to prejdete za dve hodiny. A teraz si predstavte, že na celej tejto ceste z Banskej Bystrice do Spišskej Novej Vsi cez Donovaly stoja v rade za sebou plne naložené kamióny, normálne veľké tiráky. Dohromady by ich tak bolo desaťtisíc. Predstavte si, že tieto veľké tiráky, týchto desaťtisíc kamiónov, ktoré tvoria rad od Banskej Bystrice až do Spišskej Novej Vsi, sú úplne plné, doplna naložené potravinami. A teraz si predstavte, že všetky tieto potraviny z týchto desaťtisíc kamiónov zoberiete a spálite v spaľovni, vyhodíte na skládku a zlikvidujete v kafilérii, približne toľko potravín na Slovensku totiž končí v domovom odpade.

Podľa štúdie neziskovej organizácie Priatelia Zeme vyprodukuje priemerná slovenská domácnosť približne 30 až 50 kilogramov odpadu z potravín ročne na osobu. A veľká časť týchto potravín, ktoré dnes končia v odpadkoch, je pritom stále dobrá, stále kvalitná, stále by sa dala zjesť a je úplne zdraviu neškodná.

Keby sme tieto potraviny namiesto ich vyhadzovania do odpadu rozdali ľuďom, urobíme obrovský sociálny a ekologický skok. Tak by sme nakŕmili desiatky tisíc chudobných a prírodu by sme odľahčili o tisícky ton odpadu. Lenže na Slovensku to nejde. Prečo to na Slovensku nejde? Za posledných 20 rokov všetci doterajší úradníci, ktorí boli zodpovední za túto oblasť, či boli nominovaní ľavicou alebo pravicou, to je úplne jedno, vždy rozhodli, že Slovensko musí byť výnimkou v Európskej únii. Na rozdiel od takmer všetkých krajín Európskej únie sa preto na Slovensku trvanlivé potraviny, hoci sú stále dobré a stále zdravotne neškodné, musia likvidovať ako biologický odpad v momente, keď v obchode prejde deň ich minimálnej trvanlivosti. Obchody na Slovensku tak musia každý rok zlikvidovať kvalitné a bezpečné potraviny za takmer jednu miliardu korún, teda vyše 30 miliónov eur. To je 30 miliónov eur sociálneho balíčka, ktorý by sme mohli okamžite využiť na nasýtenie pre tých, ktorí to najviac potrebujú. A by nás to nestálo vôbec nič, ani cent zo štátneho rozpočtu. Kvalifikovaný odhad hovorí, že len tie najväčšie obchodné siete na Slovensku museli v roku 2014 zlikvidovať zhruba 50-tisíc ton potravín po dobe minimálnej trvanlivosti, je to 50-tisíc ton len za rok 2014.

Hovoríme o potravinách, aké som si názorne priniesol, aby som vám ich ukázal, a sú predo mnou tu v tejto krabici (Ukázanie rukou pred rečnícky pult.), o potravinách, ktoré sú úplne trvanlivé, absolútne zdraviu nezávadné, o potravinách, o ktorých aj Štátna veterinárna a potravinová správa hovorí, že sú úplne v poriadku, pokiaľ boli dodržané podmienky ich skladovania a nebol porušený obal, v ktorom sa skladujú. Priniesol som vám túto názornú memotechnickú pomôcku. Všetky potraviny v tejto krabici sú jeden deň až jeden týždeň po dobe minimálnej trvanlivosti. Ktorúkoľvek z nich som ochotný teraz pred vami otvoriť a zjesť, aby som vám preukázal, že viem, o čom hovorím, a že sa nemusíme obávať žiadnych zdravotných rizík. A medzičasom som sa dohodol so Štefanom Kuffom, že si odnesie túto krabicu potravín a vezme ju do svojho hospicu, resp. hospicu svojho brata, kde padnú na úžitok ľuďom, ktorí t o naozaj potrebujú.
Takto by sme sa mali správať k potravinám, ktoré sú stále dobré napriek tomu, že im uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Ide o potraviny ako napríklad konzervy, cestoviny, káva, cukrovinky, ryža, nápoje. Zákon je dnes neúprosný, obchody musia každú takúto potravinu vrátane dvojlitrovej fľaše stolovej vody, na ktorej sa naozaj nemá čo pokaziť, po uplynutí minimálne trvanlivosti likvidovať ako biologický odpad. Je to nonsens.

Preto spolu so svojimi kolegami zo SKOK-u predkladáme do parlamentu návrh zákona, v ktorom navrhujeme, aby obchody mohli takéto potraviny rozdať po dátume minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Nenavrhujeme ich predaj, ktorý je tiež bežný v mnohých krajinách Európskej únie, navrhujeme len ich využitie na dobročinné účely. Chceme tým pomôcť tisícom sociálne odkázaných ľudí, pre ktorých budú potraviny zadarmo výraznou pomocou. Chceme tým pomôcť životnému prostrediu, pretože menej odpadu znamená zároveň menej ekologickej záťaže pre prírodu.

Parlamentný inštitút vypracoval v minulom roku štúdiu, podľa ktorej žiadna ďalšia európska krajina okrem Slovenskej republiky a Cypru nemá takto prísne a nezmyselné zákony, naopak, väčšina krajín umožňuje využitie potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely.

A kolegom, ktorí sedia v ľavej časti spektra, by som chcel dať do pozornosti, že práve ich partneri vo francúzskej vláde pred niekoľkými týždňami schválili zákon, ktorým dávajú obchodom dokonca povinnosť darovať takéto potraviny na charitu. My tu zatiaľ hovoríme len o možnosti ako o prvom kroku.

Proti plytvaniu potravinami bojuje väčšina európskych krajín a aj celá Európska únia. V rámci kampane Stop Food Waste sa Európska komisia snaží ovplyvniť zákaznícke správanie tak, aby domácnosti obmedzili množstvo vyhodených potravín. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde návrh smernice Európskeho parlamentu, ktorý stanoví, že niektorým potravinám, pri ktorých to naozaj nemá zmysel, bude úplne zrušený dátum minimálnej trvanlivosti, pretože tá hermeticky uzavretá fľaša stolovej vody sa naozaj nemá prečo pokaziť a je nezmyselné, aby bola likvidovaná.
Zdôrazňujem na tomto mieste, že kým potraviny po dátume spotreby sú považované za škodlivé pre zdravie a ich konzumácia je riziková, potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sú pri dodržaní podmienok balenia a skladovania bezpečné na konzumáciu.

V tomto smere je najrozumnejšie riadiť sa pokynmi orgánu, ktorý je na to ten jediný správny a najpovolanejší, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Štátna veterinárna a potravinová správa v informačnom letáku na svojej vlastnej internetovej stránke jasne definuje rozdiel medzi obidvoma skupinami potravín. Podľa definície Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je potravina ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni dátumom o minimálnej trvanlivosti za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie a balenie nie je poškodené, napriek tomu, že by táto potravina mohla stratiť svoju chuť a textúru.
Vzhľadom na absentujúce skúsenosti v tejto oblasti na Slovensku, pretože na rozdiel od Českej republiky, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Nemecka, Rakúska, Slovinska či Švédska nemáme na Slovensku skúsenosť, že by sa takéto potraviny mohli venovať na charitu, naozaj, nesnažíme sa navrhnúť umožnenie predaja takýchto potravín, ale náš návrh má výlučne sociálne ekologický rozmer, navrhujeme využitie takýchto potravín na dobročinné účely, nie ich predaj.

Zároveň ošetrujeme zodpovednosť za takéto potraviny tým, že to využitie na charitatívne účely musí byť na základe darovacej zmluvy, v ktorej sa daný obchod zaväzuje, že ku dňu darovania garantuje a preberá zodpovednosť za kvalitu potravín, ktoré na charitu odovzdáva.

Ctené kolegyne, ctení kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli, chcem vás poprosiť, aby sme nezostali naozaj pápežskejší ako pápež, aby sme nezostali 100 rokov za opicami. Sociálne a ekologicky sa naozaj dá konať aj bez toho, aby to stálo veľa peňazí. Niekedy je to veľmi, veľmi jednoduché. Niekedy stačí len chcieť. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie 1.7.2015 17:24 - 17:27 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dúfam, že ste všetci dostali, našli na svojich stoloch čokoládové vajíčka, ktoré som vám ráno rozdal. Chcem vás upozorniť len na jednu vec, tým vajíčkam, ktoré som vám dal na vaše stoly, zajtra uplynie dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa zákonov, ktoré platia v Slovenskej republike, by kvôli tomu zajtra mali byť tie čokoládové vajíčka zlikvidované obchodmi ako biologický odpad v kafilérii.

Slovensko je dnes takmer jedinou krajnou v Európskej únii, ktorá má stanovené takéto prísne pravidlá nakladania s použiteľnými potravinami. Spôsobuje to obrovské sociálne, ekonomické i ekologické škody.

Slovenské obchody museli vlani zlikvidovať vyše 50-tisíc ton potravín, ktoré boli stále dobré, zdravotne úplne neškodné, kvalitné, výživné a mali jedinú smolu, že im uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Išlo o tovary ako múka, cestoviny, bonbóny, keksy, cukríky či nápoje zdraviu úplne neškodné.
V našom predloženom návrhu navrhujeme, aby stále dobré a zdraviu neškodné trvanlivé potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti mohli obchody bezplatne venovať na charitu namiesto toho, aby ich museli povinne likvidovať. Náš návrh teda nesleduje zisky, ale sociálne a ekologické ciele, pomoc chudobným potravinami zadarmo a zníženie objemu odpadu na Slovensku o desiatky tisíc ton ročne.

Inšpiráciou nám bol aj zákon, ktorý nedávno prijali vo Francúzsku, ktorý dokonca ukladá obchodníkom povinnosť, nielen možnosť takéto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti venovať na charitu.

Nie je dôvod myslieť si, že napríklad balík ryže alebo také čokoládové vajíčko, ktoré ma rok a 364 dní od výroby, sa môže pokojne predávať a o deň neskôr po roku a 365 dňoch musí byť zlikvidované ako biologický odpad namiesto toho, aby poslúžilo chudobným a charite.

Využitie desiatok tisíc ton stále dobrých a kvalitných a neškodných potravín na charitatívne účely by teda bolo sociálnym a ekologickým počinom pomerne veľkého rozsahu a ja vás ako predkladateľ si dovolím preto požiadať o jeho podporu.
Ako predkladateľ nechcem hovoriť dlhšie, aby ste mali potom možnosť reagovať, a preto končím svoje vystúpenie a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 26.6.2015 12:10 - 12:23 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

90.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, musím povedať, a ctená kolegyňa jedna, v podstate celý deň tu dnes diskutujeme o viacerých zákonoch, ktoré majú jeden taký spoločný menovateľ, že sa snažíme nejakým spôsobom lepiť problémy, ktoré sa u nás nakopili za dvadsať rokov v oblasti daní a odvodov a, bohužiaľ, dvadsať rokov sa o nich diskutuje a, bohužiaľ, je to tak, že v podstate každý, kto je v opozícii, tak prichádza s riešeniami, ale každý, kto je vo vláde, tak tie riešenia potom nepresadí. To sa týka aj zníženej DPH na potraviny. Môj kolega Juraj Miškov pred pár minútami jasne upozornil, že aj strana SMER predkladala návrh zníženia DPH na všetky potraviny približne pred desiatimi rokmi. Potom bola osem rokov vo vláde a zníženú DPH na všetky potraviny nepresadila. A takto by sme mohli pokračovať a je to taký ten klasický boj ľavice a pravice medzi sebou, ako na seba vzájomne nadávajú a kydajú a hovoria, toto je dobré a vy ste to nespravili a oni im hneď odvrknú, že no ale ani vy ste to nespravili, keď ste boli vo vláde. A výsledkom sú tie košíky, ktoré som tu pred sebou mal položené, že aj ten košík ľavice, aj ten košík pravice, aj košík SMER-u, aj košík opozície pre občanov v konečnom dôsledku sú prázdne. Veľa vody sa namúti, veľa rečí sa povie, ale občania z toho veľa nemajú.

Jedným takým obrovským problémom, o ktorom sa odjakživa hovorí, je aj problém vysokého odvodového zaťaženia práce na Slovensku. Ja si pamätám, v roku 1999 som štartoval kampaň Deň daňovej slobody v Slovenskej republike, v ktorej vyhlasujeme výšku celkového daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku a prepočítavame ju na jeden rok, takže sa ukazuje, že dokedy vlastne ako keby občania pracujú pre štát a odkedy robia sami pre seba. Už v tom roku 1999 sme vo všetkých analýzach upozorňovali na to, že sadzby povinných odvodov zo mzdy na Slovensku patria medzi top 10 najvyšších spomedzi všetkých krajín OECD. Od roku 1999 sa na Slovensku vystriedali v podstate všetky vlády, ktoré sa vystriedať mohli. Vlády SMER-u, aj koaličné a ľavicové vlády, aj vlády pravice a koaličné pravicové vlády.

A hádajte, čo sa s odvodmi od toho roku 1999 zmenilo? Nič. Ba práve naopak, spýtajte sa ktoréhokoľvek drobného podnikateľa, spýtajte sa ktoréhokoľvek živnostníka, jasne vám povie, že podmienky pre jeho podnikanie sa z roka na rok zhoršujú a že podnikanie pre drobných živnostníkov a drobných podnikateľov je z roka na rok ťažšie, že odvody a hlavne tie minimálne odvody pre živnostníkov stále rastú a že štát im hádže stále viac polien pod nohy. A tu si musíme naliať úplne jasne čistého vína a toto je problém všetkých vlád, ktoré sa tu od roku 1999 vystriedali. Tu už nestačí povedať, že len lebo Fico. Alebo tu už nestačí povedať len, že lebo zlá pravica. Aj my sme boli vo vláde, síce som mal zodpovednosť za iný rezort, ale jasne si to treba priznať, aj my sme boli vo vláde, ktorá s týmto problémom nič neurobila. A odvody neznížila, napriek tomu, že sa k tomu vo svojej ideológii jasne hlásila.

Problémom Slovenska totiž je, že pre mnohé politické strany je ideológia len akýmsi prázdnym nástrojom na to, aby polarizovala voličov pred voľbami a aby ich mobilizovala k tomu, aby išli voliť, ale keď sa tieto strany do vlády dostanú, tak sa správajú v mnohých veciach úplne rovnako. Neurobia to, čo sľubovali, neznížia odvody tak, ako pravica, neznížia DPH tak, ako z opozície sľuboval SMER a správajú sa takmer úplne rovnako. A toto je systém, ktorý treba zmeniť. Ja viem, že je to nepopulárny názor a vidím mnohých z obidvoch strán, ako teraz znechutene krútia hlavami a tvária sa, že nesúhlasia, ale výsledok je ten, ktorý by si občan mal naozaj zapamätať, tie dva prázdne košíky pravice, aj ľavice sú výsledkom toho 20-ročného striedania týchto dvoch politických prúdov, ktoré o ideológii len hovoria, ale v skutočnosti jej sami neveria. Česť výnimkám.

Slovensko teda vyše 20 rokov prechádzalo fázou transformácie a bolo to obdobie, ktoré najmä pre ľudí vôbec nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, za posledné roky, za posledných 10 rokov Slovensko zažilo vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicová vláda sľúbila odvodový bonus, ale zaviedla len tie opatrenia, ktoré ešte sťažili život podnikateľom a občanom a tie dobré, na tie už nevyšiel čas. Ľavicová vláda, tá ani nesľubovala, jednoducho zavádzala daňové licencie a zvyšovala sadzby daní a keď DPH mohla klesnúť, tak zahlasovala proti tomuto poklesu DPH. A táto situácia sa priamo alebo nepriamo dotkla úplne všetkých rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske, iní ju pocítili nepriamo pri cenách nákupov na svojej peňaženke.

Existuje jedna veľká pravda. Slováci sú dnes chudobnejší, než by mohli byť. Na Slovensku sa prehlbuje sociálne napätie. Roztvárajú sa nožnice medzi bohatými a chudobnými. A jednoducho je to tak. Roztvárajú sa nožnice medzi Bratislavou a vzdialenejšími regiónmi. Roztvárajú sa nám nožnice takmer vo všetkých oblastiach života. Roztvárajú sa nožnice medzi počtom vysokých škôl a kvalitou vzdelania. Sčasti je pravda, že životná úroveň na Slovensku nemôže byť hneď taká dobrá, ako je napríklad životná úroveň v Nemecku. Nemôžeme mať rovnaké výplaty, je to daň za 40 rokov pred rokom 1989. Ale je zároveň faktom, že podiel miezd na HDP je na Slovensku druhý najnižší v celej eurozóne po Grécku. Keď si zoberiete všetko, čo sa na Slovensku vytvorí, tak ľudom na mzdách ide druhý najnižší podiel zo všetkých krajín v eurozóne. A to je reálny stav a je to reálny stav, o ktorom som ešte nepočul, že by sa v tomto parlamente niekto zmienil a že by o ňom hovoril.

Odvody pritom na Slovensku patria medzi najvyššie. Sadzby odvodov medzi top 10 spomedzi krajín OECD. No a ako sa tu diskutovalo v podstate celý deň, ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme na Slovensku nižšiu DPH na potraviny a preto nakupujeme drahšie, ako všetci ostatní. Životná úroveň na Slovensku sa ale dá zvýšiť aj skokom, aj bez zadlžovania. Občania neustále počúvajú, ako sa ekonomike darí, ale čo z toho dostávajú naspäť? Koľko z toho sa k nim vráti, aby mali plnšie peňaženky? Dobre spravovať štát neznamená, že musíme ľudom neustále uťahovať opasky. Naopak, uťahovanie opaskov nemôže byť nekonečný príbeh. A ak je uťahovanie opaskov nekonečným príbehom, niekde sa stala chyba.

My ako predkladatelia tohto návrhu zákona veríme, že po siedmich rokoch krízy si ľudia zaslúžia vydýchnuť. Vidíme, že existuje obrovský priestor na to, aby sa ušetrilo na štáte a aby sa tieto ušetrené peniaze vrátili ľudom. Stačilo by, aby tí, ktorí vládnu, si zamietli pred vlastným prahom a prestali namiesto toho vymetať peňaženky daňových poplatníkov.

Preto predkladáme návrh na zníženie povinných sociálnych odvodov o dva percentuálne body, ktorý by priemernej slovenskej domácnosti mohol priniesť niekoľko stoviek eur ročne na výplatnej páske. Ja viem, že ľudia sú alergickí na Slovensku na to, keď im niekto sľúbi vyššie mzdy, pretože v drvivej väčšine prípadov politici nemajú takmer žiaden vplyv na to, aká je výška mzdy v tom-ktorom konkrétnom podniku. Ale jedna z málo oblastí, kde politici majú vplyv na to, koľko človek dostane do svojej peňaženky, koľko dostane mesačne na výplatu, je práve úprava sadzieb povinných odvodov. A dnes na Slovensku existuje priestor na úpravu týchto sadzieb.

Celkové zníženie odvodov u zamestnancov navrhujeme o dva percentuálne body. Navrhujeme zníženie uskutočniť takým mechanizmom, aby sme vyrovnali hospodárenie fondov v sociálnom poistení a zároveň presadzujeme také úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré umožnia vykryť tento znížený príjem Sociálnej poisťovne. Zamestnanci na Slovensku v súčasnosti odvádzajú spolu 9,4 % zdrojov zo svojej hrubej mzdy do štyroch poistných fondov Sociálnej poisťovne. Do nemocenského, invalidného, do fondu poistenia v nezamestnanosti a do starobného fondu. Všetky tieto fondy, okrem toho posledného starobného sú dlhodobo v prebytku. Vyberajú viac, než sa z nich vydáva. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, teda umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancov z 9,4 na 7,4 % hrubej mzdy a teda rast ich čistých príjmov. Opatrenie navrhujeme realizovať tak, aby celý benefit nižšieho odvodového zaťaženia niesol zamestnanec. Pre každú typickú rodinu s dvoma deťmi na Slovensku by toto zníženie znamenalo zvýšenie čistého príjmu ročne o 199 eur. Priemerná rodina by týmto návrhom získala 200 eur ročne.

Návrh predkladáme ako rozpočtovo neutrálny. Práve z toho dôvodu, že zároveň s návrhom zníženia odvodov aby sme nepredkladali, ako niektorí kolegovia, návrhy, ktoré zvyšujú štátny dlh, ktorý je už dosť vysoký na Slovensku, navrhujeme zároveň úspory na výdavkovej strane verejných financií. Tieto úspory máme spolu navrhnuté v celkovej výške viac ako 1,2 mil. eur, niekoľkonásobok, aký je potrebný. O týchto úsporách, keďže nechcem príliš naťahovať čas v tejto rozprave, hovoril už pri predchádzajúcom návrhu nášho balíčka v znížení DPH na potraviny pán kolega poslanec Jozef Kollár.

Z informácií Sociálnej poisťovne, resp. z dát Štatistického úradu, lebo sme si dali tú prácu, sme vypočítali očakávaný výpadok verejných príjmov v dôsledku zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia na 247 mil. eur ročne. Čiže zhruba 5-násobne menej, než sú navrhnuté úspory, ktoré v našom návrhu prinášame. Pri výpočte vplyvu zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia sme vychádzali zo vstupného údaja o hrubom pracovnom príjme rodiny. Z tohto príjmu sa dnes platia paušálne sociálne odvody vo výške 9,4 % do Sociálnej poisťovne až po hranicu maximálnych vymeriavacích základov, ktoré sú stanovené na úrovni 5-násobku priemernej mzdy. Po zreálnení týchto sadzieb by tento odvod klesol o dva percentuálne body. Úľava na odvodoch tak zohľadňuje pokles tejto sadzby, rovnako ako nárast zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb vyplývajúcej z navýšenia daňového základu.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, veľmi často sme v tejto miestnosti, v tomto parlamente svedkami toho, ako prebiehajú také rôzne vzrušené súboje medzi pravicou a ľavicou, z ktorých sa ale v konečnom dôsledku občania nenajedia a osobne si myslím, keďže viem aj z vlastnej skúsenosti pôsobenia v jednej vláde, že veľmi často tá ideológia je len vymyslenou zásterkou na to, ako polarizovať voličov, aleže v skutočnosti tí, ktorí sa tou ideológiu najviac oháňajú, sa ňou vôbec neriadia, keď sa dostanú k moci a keď majú moc presadzovať konkrétne opatrenia, že je na čase snažiť sa ideológiu čo najviac zahodiť a snažiť sa viesť len ideológiou správnych riešení. Väčšina tých vecí, ktoré našich ľudí na Slovensku trápia, nie sú ľavicové, ani pravicové. Napríklad taký chodník pred domom nie je ľavicový ani pravicový, on je v zime buď odhrnutý alebo neodhrnutý. A my by sme mali hľadať správne riešenia, ktoré povedú k tomu, aby sa zlepšoval život obyvateľov na Slovensku.

Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu v zmysle tej novej ideológie, že prestaňme politikárčiť a hľadajme veci, ktoré nás spájajú na riešenie problémov občanov, namiesto politikárčenia, ktoré nás navzájom rozdeľuje.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2015 12:05 - 12:07 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

86.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja by som chcel oceniť, že ste sa vo svojom vystúpení dotkli aj problémov prvovýroby, pretože naozaj, v tomto je na Slovensku veľký problém. Ja sa nebudem tváriť, že som odborník poľnohospodár, ale rozumiem sa, myslím, celkom dobre ekonomike. A je naozaj pravdou, keď sa bavíme aj o znižovaní DPH, že je problémom Slovenska, ak máme napríklad aj najvyššiu DPH nielen na potraviny ako koncový produkt, ale na kŕmne zmesi, čo predražuje celý reťazec výroby a naši prvovýrobcovia majú kvôli tomu drahšie vstupy, čo zase oslabuje ich možnosti uspieť na konkurenčnom trhu a predávať.

Tak isto ale nie sú to len daňové veci, ktoré trápia našich prvovýrobcov. Môžeme sa pozrieť naspäť, myslím to bol rok 2010, keď všetky krajiny V4 s výnimkou Slovenska v oblasti hydiny pristúpili na výnimku v oblasti schladzovania, kde v podstate všetky okolité krajiny môžu zabitú hydinu schladzovať ľadovou drťou, čo je výrazne energeticky menej náročné a trvá to 20 sekúnd, oproti Slovensku jedinému, ktoré nepristúpilo na túto výnimku a hydina sa u nás musí schladzovať vzduchom, čo trvá 20 minút a zase to predražuje náklady, zase to predražuje vstupy a zase je to jedna z takých chýb, ktoré oslabujú slovenskú prvovýrobu. Tu som si istý, že odborníci, aj pán Záhumenský by so mnou súhlasil, skoro by som sa bol schopný staviť.

Čiže je to taký reťazec možno nie úplne dobrých rozhodnutí za posledné roky, ktoré sa stali a je dobré, že o nich hovoríme, a je dobré, že začíname rozmýšľať nad tým, ako tento stav zmeniť, aj keď možno teraz s krížikom po funuse. A poďme o tom rokovať ďalej a poďme to rozoberať aj ďalej, pretože je dôležité podporiť aj prvovýrobu na Slovensku.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2015 10:55 - 10:57 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

30.

Jozef, ďakujem veľmi pekne. Ja celkom chápem to také rozhorčenie mnohých kolegov a z obidvoch strán politického spektra. Ja viem, že sa to ťažko počúva a že sa aj na to ťažko pozerá, pretože 20 rokov sa na Slovensku striedajú dve sily. Nazvime ich červení a modrí, ľavica a pravica. Dvadsať rokov polarizujú našu spoločnosť, hovoria, akí sú jedni iní ako druhí a výsledok je presne ten, keď sa pozrieš na tie košíky, že napriek tomu, ako využívajú tú ideológiu a tvária sa, že jedni sú lepší ako druhí, výsledkom sú prázdne košíky, aj jeden, aj druhý, aj pravicový, aj ľavicový. To umelé polarizovanie spoločnosti len preto, aby zmobilizovali voličov pred voľbami, ale v skutočnosti medzi nimi nie je veľký rozdiel.

A ja chápem aj tú, chápem aj tú kritiku, pretože je pravda, že hoci krátko, boli sme súčasťou jednej takejto vlády a práve preto možno aj s Jozefom vieme, ako to tam fungovalo. A práve preto vieme, že v skutočnosti nie je pravda, že jeden prístup je vždy lepší, ako druhý prístup a že to, čo je v prvom rade najdôležitejšie, je prestať umelo rozhadávať ľudí, prestať polarizovať spoločnosť ideológiami, po ktorých sa potom stane, že keď sú jedni zvolení, tak ten FNM obsadia všetci rovnako a rovnako si rozparcelujú Slovensko. Na tom šéfovi NKÚ sa dokážu dohodnúť červení s modrými bez ohľadu na akúkoľvek ideológiu a keď ide o peniaze, stoličky a moc, správajú sa všetci rovnako a spájať sa na tom, čo je správne. A správne sú riešenia, ktoré v tomto prípade prinesú viac peňazí ľuďom. To nie je ani ľavicové, ani pravicové. Jednoducho po toľkých rokoch zvyšovania daní a odvodov za všetkých vlád, aj za tie, kde sedel pán spravodajca, je už jednoducho načase začať šetriť a niečo im vrátiť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.6.2015 11:01 - 11:02 hod.

Martin Chren
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľujem si úctivo požiadať o to, aby ste schválili, že o našom návrhu, bod č. 48, tlač 1608, zákon o potravinách, by sme rokovali v stredu po prerokovaní bodov pána ministra kultúry popoludní. Sociálno-ekologicky motivovaný zákon, kde rokujeme o podpore naprieč celým politickým spektrom, takže čisto kvôli získaniu času.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.6.2015 11:16 - 11:17 hod.

Martin Chren
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené plénum, dovoľujem si požiadať o to, aby sme vedeli určiť bod číslo 51, náš zákon skupiny poslancov o potravinách, tlač 1608, ako termínovaný na stredu 14.00. Naozaj len z toho dôvodu, že prebiehajú veľmi intenzívne rokovania aj s rezortným ministerstvom, aj s viacerými kolegami z rôznych strán, aby sa stihli tieto rokovania dotiahnuť do konca. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2015 14:23 - 14:25 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis
Igor, ďakujem veľmi pekne. Ty si veľmi dobre začal ten rozhovor, ten svoj príhovor, ja sa tiež obávam toho, že sa dnešná schôdza zase zvrhne na to, ako navzájom sa tu budú dva tábory obviňovať, že to je vaša kauza a nie, to je vaša kauza. Pritom pravda je taká, že do kauzy Gorila v podstate nie je namočený len ten, ktorý v tej dobe nebol v politike. To je kauza, kde je rovnako namočená aj ľavica, aj pravica, za jedných sa to dialo, druhí to nevyšetrili. Koniec koncov dokonca tajná služba fungovala, zdá sa, že aj celá kauza sa prevalila vtedy, keď o nej boli informovaní najvyšší ústavní činitelia, a je to kauza, ktorá dokazuje, že keď ide o peniaze a moc a jej zneužívanie, tak v skutočnosti medzi tými, ktorí o sebe hovoria, že sú ľaví a praví, a tými, ktorí o sebe hovoria, že sú modrí a červení, nie je absolútne žiaden rozdiel.
A ja súhlasím aj s tým, čo si pomenoval ako riešenia, ale zdá sa mi to trošku nedostatočné, pretože hovorí sa, že kapre si samé rybník nevypustia. A neviem si predstaviť, ako môžeme očakávať od strán, ktoré v čase kauzy Gorila, a od politikov, ktorí vtedy boli v politike a neurobili nič za tie roky, ako môžeme od nich očakávať, že by si ten rybník vypustili a sami prijali zmeny, o ktorých hovoríš, a aj tie mnohé ďalšie zmeny: zmenu volebného systému, decentralizáciu, posunutie moci od tých pár ľudí hore, ktorí dnes rozhodujú takmer o všetkom, bližšie k občanom. A to je vec, za ktorú by sme sa mali naozaj spojiť a bojovať bez ohľadu na farbu straníckeho trička, pretože len to dokáže Slovensko posunúť ďalej a zabrániť tomu, aby sa takého kauzy opakovali.
Nedá sa očakávať od politikov, ktorí boli v politike aj počas tejto kauzy, že dokážu takúto zmenu priniesť sami a odpolitizovať súdnictvo, odpolitizovať vyšetrovanie. To sa jednoducho nestane.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.5.2015 15:38 - 15:40 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem tak, koľko stihnem povedať.

Igor, ďakujem veľmi pekne. Ako som povedal, ja sa zhodujem s tebou vo väčšine toho, čo si povedal. Škoda, že si si tú svoju hašterivosť nedokázal skryť. Je pravda, že v minulosti sme hlasovali proti tomuto návrhu zákona, pretože, tak ako som dnes presvedčený, je protiústavný. A je pravda, že som zmenil svoj názor v tom, že dnes som si povedal, že venujem tomu viacej času a práce a ak ten návrh prejde do druhého čítania, vieme, že tam neprejde, pokúsim sa ho po tebe opraviť. Ale nič to nemení na našich názoroch a nič to nemení na tom, že sa zhodujeme v tom záverečnom cieli, líšime sa na forme, ako to dosiahnuť.
Ľudo, vidím, že som udrel klinček po hlavičke. A ja som aj čakal a vedel že sa niekto ozve. Vieš, ja som tiež politik, máš pravdu, taký maličký oproti tým hráčom, ktorí tu v parlamente sú. Ale ak som niečo za tých päť rokov zistil, tak som zistil, že medzi tými, ktorí sa často najviac búchajú do pŕs kvôli ideológii, býva veľmi často najmenší rozdiel.
Ja mám v živej pamäti, ako bolo Slovensko oblepené bilbordami s tým, či to strihnú červení alebo modrí, a ako politici vytvárajú tento zdanlivý rozdiel, aby polarizovali spoločnosť a mobilizovali svojich voličov. Ale zároveň som za tých päť rokov a časť z nich aj vo vláde zistil, že je minimálny rozdiel v mnohých nástrojoch a veciach, ktoré používajú. A minulý týždeň sme tu v tomto parlamente zistili, že keď ide o moc a stoličky, tak sa práve tí modrí s tými červenými dokážu spojiť a presadiť jedného kandidáta mimo opozície. Darmo, to bol jeden člen strany, bol a bol pod tou značkou a bol jej predseda. A jednoducho rozdiel medzi ľavicou a pravicou je viac na papieri než v realite v slovenskom politickom živote.

No a, Jofo, ďakujem veľmi pekne. Múdre veci si povedal. Ja len dúfam, že dokážeme vytvoriť raz tú ústavnú väčšinu s ľuďmi, ktorí vedia nielen kritizovať, ale aj vládnuť, aby sme presadili tieto dobré veci.

Skryt prepis
 

26.5.2015 15:10 - 15:27 hod.

Martin Chren Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi trošku stručne vystúpiť k tejto téme, ktorú považujem za dôležitú. A myslím si, že je to téma, na ktorej keby sme na správnom riešení dokázali nájsť zhodu, tak môže pomôcť Slovensku, napriek tomu, že si myslím, že toto predložené riešenie nie je napísané úplne správne a že sa v ňom nachádza mnoho problémov. Ja osobne hneď na začiatku môžem povedať, že zahlasujem za jeho posunutie do druhého čítania, v ktorom by sme tie nedostatky mohli opraviť, a že táto téma odluky financovania politických strán od štátu, je témou, na ktorej sa jednoznačne zhodujeme, pričom rozdiel je možno v dôvodoch preto, že mne v tom odôvodnení chýbal podľa mňa ten hlavný dôvod, o ktorom chcem hovoriť, a rozdiel je v metóde realizácie.

Nechcel som vo faktickej reagovať, ešte mi dovoľte zareagovať na predrečníka, lebo dve pripomienky mi napadli. Veľmi sa mi páčila jeho prvá poznámka, kde hovoril o nezávislosti politických strán. A tu by som rád zdôraznil, že na Slovensku máme v ústave garantovanú aj nezávislosť cirkvi a štátu od cirkví, čiže jedným hlasom s odlukou financovania politických strán, ak rešpektujeme toto ako argument, ako jednoznačný a pravdivý argument, musíme hovoriť aj o odluke cirkvi od štátu. A dúfam, že teda celý poslanecký klub, ktorý podporí odluku financovania politických strán, podporí a nebude spochybňovať aj odluku cirkvi od štátu, pretože ideológia a cirkvi sú spomínané v rovnakom riadku, v rovnakom článku ústavy.

A jedna poznámka k tým volebným kampaniam za peniaze štátu. Áno, za peniaze štátu sa kampaň robí najľahšie, ale nemusí sa to diať len na bilbordoch a vo volebných kampaniach, ale ešte v omnoho väčšom rozsahu vo forme rôznych sociálnych balíčkov za peniaze daňových poplatníkov. Mne sa veľmi páčila veta, ktorú povedal Igor Matovič, že vykradnú špajzu a ráno sa postavia a jeden lekvár dobrodušne vrátia svojim voličom a že takto fungujú niektoré politické strany na Slovensku. Je to veľmi dobré prirovnanie a možno ešte aj väčší problém ako samotný problém financovania politických strán.
Čo je podľa mňa hlavným dôvodom, aby sme debatovali vôbec o takomto návrhu zákona, o presadení odluky financovania politických strán od štátu na Slovensku? Tým hlavným dôvodom, ktorý tu nezaznel, je podľa mňa to, že jedným z najväčších problémov na Slovensku je, že politika sa odtrhla od občianskej spoločnosti, politika na Slovensku sa odtrhla od ľudí a stať sa politikom je dnes nadávka. Keď sa niekto nový chce stať politikom, len čo sa začlení do nejakej politickej strany, okamžite je zle vnímaný, okamžite je vnímaný, že prešiel na tú druhú stranu, k tým nečestným, nepoctivým, k tým zlým. A povedzme si úprimne a otvorene, kolegovia a kolegyne, na jednej strane, tak ako aj na druhej strane, to nemôžeme klásť za vinu len jednej časti politického spektra, nemôžeme povedať, že to je len vina ľavice alebo že je to len vina pravice. Za posledných 25 rokov je to vina nás všetkých. Možno nemusíte úplne s tým súhlasiť, koniec koncov my všetci si uvedomujeme, že najväčšie problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku, sú iné.

Najväčšie problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku, sú zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, pracovné príležitosti, totálna skepsa, klientelizmus. Stretávam sa s ľuďmi zvlášť na východnom Slovensku, najväčší problém je tam, že bez známostí a bez konexií nikto z mladých ľudí neverí, že sa dokáže vlastným úsilím uplatniť a že vlastným úsilím a vlastnou šikovnosťou a len tým, že sám je dobrý, dokáže zlepšiť svoje životné podmienky. Je to beznádej, ktorá u nás na Slovensku zavládla.

A obrovským problémom je chudoba, ak nebudem hovoriť len o nezamestnaných a sociálne vylúčených spoločenstvách. Obrovským problémom je to, že takmer jeden milión ľudí na Slovensku chodí poctivo do práce, má to zamestnanie, a pritom musí žiť z menej ako 500 eur mesačne.

Keď čítam e-maily od ľudí, ktorí mi píšu, a napíše mi učiteľka z Martina a povie, že jej najväčším problémom je to, že ona nechce nič veľa, ona chce len o trošku viac, pretože bola tuhá zima, pokazili sa jej topánky a ona si potrebuje kúpiť nové čižmy v čínskom obchode za 30 eur a nemôže si to dovoliť a musí dva mesiace odkladať peniaze, aby si ich mohla dovoliť kúpiť, to sú problémy, ktoré trápia ľudí na Slovensku.

Ale tieto problémy majú jeden spoločný dôvod a ten dôvod v pozadí, keď hovoríme o reforme politického systému, je to, že politika, tento parlament sa odtrhol od občianskej spoločnosti, že politika sa odtrhla od ľudí, že politici žijú v slonovinovej veži, vo veľkej bubline a zabúdajú na to, čo naozaj trápi tých bežných ľudí.
A prečo sa to stalo? Práve problémy politického systému na Slovensku sú jedným z tých hlavných dôvodov. Financovanie politických strán na Slovensku je jedným z tých hlavných dôvodov. Volebný systém ešte z čias Vladimíra Mečiara je jedným z tých hlavných dôvodov.

Slovenské politické strany, ktoré sú v parlamente, majú zabezpečené veľmi pohodlné živobytie zo štátneho rozpočtu. Presne na toto volebné obdobie dostávajú 48,1 mil. eur. Nečudo, že hlavnou snahou mnohých politických strán teda nie je presadzovať program, nie je sledovať to, čo naozaj ľudí trápi, ale v prvom rade zabezpečiť si svoje živobytie a zabezpečiť si svoje znovuzvolenie, veľmi pohodlný život z týchto štátnych peňazí.

A tu práve vzniká tá priepasť. Na rozdiel od mnohých iných krajín na Slovensku sa ľudia od politických strán dištancujú. Celkove je na Slovensku len približne 50-tisíc ľudí členmi rôznych politických strán, pričom keď sa pozriete len do vedľajšieho Rakúska, takmer každý siedmy občan je členom nejakej politickej strany. Tam sa ľudia za politikov nehanbia. Tam sa ľudia za idey, ktoré presadzujú, nehanbia prihlásiť, pretože veria, že tie strany naozaj presadzujú tie idey a nielen že sa snažia získať príspevok zo štátneho rozpočtu a zabezpečiť si pohodlné živobytie. Keby sme sa, mimochodom, chceli rovnať Rakúsku, tak na Slovensku by muselo byť približne 620-tisíc občanov členmi politických strán, ak by sme chceli dosiahnuť rovnaký pomer zapojenia ľudí do politiky.

A to nie je len také bezvýznamné, viete, jednoducho v každej spoločnosti sú potrební ľudia, ktorí sa zaoberajú správou vecí verejných, či to robia v občianskej spoločnosti alebo v politike, takíto ľudia potrební sú. Len na Slovensku sa slušní ľudia už pomaly k politike hanbiť priznajú. To je obrovský problém a systém financovania politických strán k tomu vo veľkej miere prispel. Politické strany na Slovensku preto nemajú potrebu približovať sa k ľuďom, nemajú potrebu fungovať demokraticky, nemajú potrebu stavať svoju existenciu na masovej podpore občanov.

Milióny zo štátneho rozpočtu postačujú aj menším stranám, aby mohli atakovať tú 5-percentnú hranicu pre zvolenie. A dnes sme sa dokonca dostali do štádia, keď máme politické strany, ktoré majú len stopäťdesiat členov a keď stačí im to, máme dokonca strany, ktoré majú štyroch členov a keď úplne im to stačí a ani sa nesnažia ten počet zvýšiť a získať si väčšiu a masovejšiu podporu medzi ľuďmi. Je to práve tento systém financovania, ktorý prispel k vzniku takýchto straníckych eseročiek a akciových spoločností. A tento systém treba zmeniť.

Dokonca aj kontrola hospodárenia politických strán, a o tom už niektorí predrečníci hovorili, je na Slovensku do veľkej miery iba formálna. A ak by sme zrušili financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, mohlo by to paradoxne ku kontrole financovania politických strán prispieť. Videli sme to na prezidentských voľbách.

Prezidentské voľby nám ukázali dve veci.

Po prvé, našťastie, za peniaze sa volebný výsledok kúpiť nedá, v prezidentských voľbách stáli viacerí kandidáti, jeden z nich mal masovú podporu z peňazí svojej strany, na ktorej postavil svoju volebnú kampaň, a utrpel ťažkú prehru a debakel s človekom, ktorý nemal financovanie zo štátneho rozpočtu, za peniaze, našťastie, sa volebný výsledok kúpiť nedá, alebo peniaze na kúpenie výsledku volieb, našťastie, nestačia.
Na druhej strane ten systém ukázal aj druhú vec, keď kandidát nemá príspevky zo štátneho rozpočtu, nemôže sa nimi zakrývať a pri svojej drahej a nákladnej volebnej kampani hovoriť: „Na čo sa ma pýtate, odkiaľ mám tie peniaze, veď ich presa mám zo štátneho rozpočtu.“ A potom sa oveľa ľahšie kontroluje suma, ktorú naozaj vynaložil na volebnú kampaň, so sumou, ktorú oficiálne vykázal. A bol jeden kandidát na prezidenta, ktorému práve nezrovnalosti vo financovaní prezidentskej kampane možno urobili takú významnú jazvu na jeho charaktere, ktorej by oveľa radšej bol býval predišiel.

Tak zrušenie štátneho financovania politických strán paradoxne môže viesť ešte k vyššej transparentnosti. Keby aj neexistovali žiadne limity na tú kampaň, tak nevyhnutnosť, že strana musí každé jedno euro jednoznačne vykázať, odkiaľ ho zobrala, kto jej ho daroval, odkiaľ pochádza, samo osebe zabezpečuje oveľa väčšiu a lepšiu mieru kontroly než súčasný systém, keď jednoducho kandidát na prezidenta povie, financuje sa to z peňazí, ktoré strana dostala za voľby. A potom nikto sa ho už ani viac nepýta, odkiaľ tie peniaze na voľby dostal.
Argument, ktorý zaznel, a pán predkladateľ ho veľmi čestne spomenul, že ak by sme zrušili financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, mohlo by to podporiť oligarchizáciu politiky a korupciu, by bol platný, ak by na Slovensku oligarchizácia politiky a korupcia v politike neexistovali už dnes. Je niekto v tejto sále, kto je presvedčený, že na Slovensku v politike neexistuje korupcia a oligarchizácia? Som presvedčený, že nikto takýto sa v tejto sále nenájde. Nepovažujem teda tento argument za platný.

A zároveň si dovoľujem upozorniť na to, že existujú krajiny a nie úplne vzdialené krajiny, ktoré odluku financovania politických strán od štátu presadili. Mimochodom, bol to partner strany SMER v Taliansku, kto presadil odluku financovania politických strán od štátu, kde hlavným argumentom bolo práve to, že chceli zabrániť korupcii a oligarchizácii politiky. Ten systém úspešne funguje, je zavádzaný, môžeme sa ním pokojne inšpirovať, môžeme sa naň pozrieť a je to systém z členskej krajiny Európskej únie, ktorú určite nikto nepovažuje za nedemokratickú.
No a tým posledným dôvodom, aj keď súhlasím s tým, že je asi najmenším, sú finančné dôvody, 50 mil. eur za jedno volebné obdobie možno sa nezdá poslancom ako príliš veľká finančná položka. Na druhej strane v čase, keď nám chýbajú peniaze v zdravotníctve, v školstve, v podstate všade tam, kam sa pozrieme, je aj toto do veľkej miery symbolické. A bolo by to výrazné gesto, keby sme sa dokázali týchto finančných prostriedkov vzdať. Preto podporujem odluku financovania politických strán od štátu.

Zároveň ale mi na záver dovoľte spomenúť výhrady, ktoré mám k návrhu, ktorý predložili kolegovia poslanci.
Tým mojím zásadným dôvodom je, že ja si myslím, politické strany nech žijú a nech robia svoju kampaň a nech pracujú, nech pracujú v prospech občanov, ale nech to robia za svoje a nech má každý rovnakú mieru príležitostí a nech má každý rovnakú čiaru. Nemyslím si, že je správne zavádzať do zákona diskriminačné mechanizmy. Vidíte, že na Slovensku stačí možno to, aby si niekto oholil fúzy, pričom hneď si ho aj kolegovia v parlamente pomýlia a zaradia ho medzi nových politikov.

Zavádzanie inštitútu novej strany na základe len personálnych indikácií, nie na základe nejakého objektívneho kritéria, ale len na základe personálnych indikácií, čiže, zjednodušene, nová strana je vtedy, ak tam nie je poslanec Národnej rady v orgáne alebo na kandidátnej listine, je podľa môjho názoru nedomyslené. Napríklad taký minister, ktorý bol ministrom, ale nebol nikdy poslancom Národnej rady a rozhodne sa kandidovať, to je starý politik alebo nie je starý politik? Tento systém s ním nepočíta. Ide o diskrimináciu na základe zastávanej verejnej funkcie. A myslím si, že takáto diskriminácia nie je správna. Ja osobne som ekonóm a nie som právnik, možno pani Žitňanská alebo pán kolega Kadúc by mi dokonca vedeli povedať, či by takáto diskriminácia nebola úplne na hrane ústavnosti, keby sme chceli len na základe v minulosti vykonávanej verejnej funkcie niekoho chcieť diskriminovať pri stanovení pravidiel účasti vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Preto si myslím, že tento zákon sa venuje veľmi aktuálnej téme a že tento zákon ide správnym smerom, ale že ak chceme naozaj pristúpiť k významnej politickej reforme na Slovensku, musíme urobiť dva iné kroky.

Po prvé, musíme zrušiť všeobecné financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, zaviesť odluku financovania politických strán od štátu a garantovať každej jednej politickej strane, ktorá splní určité kritériá, napríklad hranicu zvoliteľnosti 3 alebo 5 %, len základný rozpočet na rok a na stranu, povedzme, 100-tisíc eur na rok, aby si z toho mohla zaplatiť kanceláriu, jednu sekretárku, telefón, fax a pripojenie na internet, rovnaké podmienky pre každého, a zároveň priestor vo verejnoprávnych médiách zdarma pre politické strany.
Druhá vec, ktorá je extrémne dôležitá, je zmena volebného systému. Svoj príhovor som začal tým, že politika sa na Slovensku odtrhla od občianskej spoločnosti, politika sa na Slovensku odtrhla od ľudí. A jedným z tých základných dôvodov, prečo sa tak stalo, je, že celé Slovensko je len jeden jediný volebný obvod, reforma, ktorú zaviedol Vladimír Mečiar a ktorá ukázala, že politika sa centralizuje v jednom meste a čím ste ďalej od hlavného mesta, tým je schopnosť ovplyvniť dianie a ovplyvniť chod štátu menšia.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá zmeniť volebný systém, ten zlý Mečiarov systém. Môžeme zaviesť dvojkomorový parlament, môžeme zaviesť princíp, aby aspoň polovica poslancov bola volená priamo v okresoch, máme 79 okresov, to by plus-mínus vychádzalo, môžeme zaviesť osem volebných obvodov, pre každý kraj jeden volebný obvod, tak ako to majú v Českej republike.

Toto je zásadná zmena, ale je to potrebná zmena. A ak tu v parlamente dokážeme seriózne diskutovať o takejto zmene, tak môžeme začať tú priepasť medzi ľuďmi, medzi občianskou spoločnosťou a politikou na druhej strane možno pomaly preklenovať a pomaly zužovať. Ale nebude to ľahké, pretože tá nedôvera ľudí voči politikom, ktorá na Slovensku vládne, nie je ani bezdôvodná, nedá sa ani povedať, že by za ňu boli vinní len jedni alebo druhí. Musíme si povedať že každý z nás má svoju trochu masla na hlave.

A zmeniť to, aby politici neboli spolu s policajtmi a prostitútkami medzi najnedôveryhodnejšími povolanie v prieskumoch verejnej mienky, bude veľmi ťažké, dlhodobé a náročné. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis