54.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia. Táto novela zákona o DPH, nasvedčuje tomu aj doterajšia debata v pléne, a má v zásade také dva kľúčové body. Prvým kľúčovým bodom, ktorý sme ešte nevideli, a kolegovia už na to, moji predrečníci, upozorňovali, je zníženie sadzby na niektoré vybrané druhy potravín. Pozmeňujúci návrh, a naozaj všetkých nás bombardujú novinári s tým, že by ho radi videli, nevideli sme ho ešte ani my, nebol ešte predložený, čiže aj pomerne ťažko sa k nemu vyjadrovať. Druhou zásadnou novinkou je hranica, stanovenie hranice, od ktorej podnikateľské subjekty, malí a strední podnikatelia budú môcť platiť DPH až z faktúr, ktoré už mali zaplatené.
Povedalo sa k tomu mnoho,. A ja osobne musím povedať, že zníženie DPH na potraviny je podľa mňa správnym riešením. Nie je to ani ľavicové riešenie, ani pravicové riešenie, ako dokazuje aj tá diskusia v pléne, že sa k tomuto kroku hlási väčšina politických strán. Je to jednoducho riešenie, ktoré je v dnešnej dobe správne. Tak ako je v danom kontexte a v danej historickej situácii v roku 2004 bolo správnym krokom zavedenie jednej rovnej dane a zjednotenie sadzieb DPH, odstránenie veľkého množstva výnimiek. Dnes sme už vo vývoji ďalej a dnes hlavne aj situácia dovoľuje vrátiť ľuďom niečo naspäť z tých daní, ktoré od nich štát vyberá, a znížiť dane na to, čo najviac nakupujú, znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny.
Preto, a neodpustím si tu tú poznámku na začiatok, myslím si, že jediný, koho by mohla tak oprávnene rozčúliť, je kolega Alojz Hlina, ktorý naozaj prišiel s mierne iným návrhom už pred tým rokom a pol. A je mi ľúto, že keď sme 30. júna na minulej schôdzi spolu s kolegami, určite si to pamätáte, Jozef Kollár, Juraj Miškov tu vystúpili a mali pred sebou tie tri košíky, navrhli zníženie DPH na všetky potraviny, tak tento návrh bol odmietnutý jednotne ľavicou aj pravicou.
O to viac ma prekvapuje, že takmer totožné, takmer rovnaké návrhy sa dnes objavujú a že tí istí ľudia, ktorí pred pár mesiacmi na minulej schôdzi takýto návrh v podstate zabili a nedovolili, aby sme o ňom debatovali, vo výboroch mali ho možno oveľa lepšie prerokovaný, oveľa odbornejšie prerokovaný a dnes prichádzajú inšpirovaní veľmi, veľmi podobnými návrhmi. Pre mňa osobne je to dôkazom toho, že voľby sa blížia a že v tomto naozaj pravicové a ľavicové strany na Slovensku už sú rovnaké. Snaha zapáčiť sa voličom, kde teda vládna strana SMER má, samozrejme, obrovskú výhodu tým, že je vládna strana, je rovnaká u všetkých politikov.
Chcel by som sa venovať preto skôr takému zdôvodneniu, ako prvý bod môjho vystúpenia, prečo som presvedčený, že zníženie DPH na potraviny je správnym krokom a správnym rozhodnutím.
Mám na to štyri argumenty v štyroch obrázkoch. Hneď na úvod musím povedať pánu ministrovi financií, podľa môjho osobného názoru, keď raz vstúpi do dejín a historických kníh, tak síce nebude ako uvádzaný ako ten najlepší minister financií, ktorého Slovensko kedy malo, ale rozhodne na základe toho svojho pôsobenia nebude uvádzaný ako najhorší minister financií, ktorého Slovensko malo.
Nastúpená politika konsolidácie a vyrovnávania rozpočtu, ktorá zrejme, a neviem si predstaviť, že by ktokoľvek z politických strán, ktoré tu dnes v parlamente sedia, priviedli Slovensko k tomu, že v roku 2017 by malo dosiahnuť prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet, je vec, ktorá je naozaj, ktorá sa do tých dejín zapíše. A je to vec, ktorú naštartovala až táto vláda, na rozdiel od všetkých vlád v minulosti. Ten náš rozdiel, o ktorom môžme debatovať, je spôsob, akým sme to dosiahli.
Súčasná vláda dosahuje vyrovnaný rozpočet a konsolidáciu najmä na strane príjmov. Neustálym zvyšovaním daní, neustálym zvyšovaním poplatkov, zavádzaním nových daní, zavádzaním zmien do daňových zákonov, ktoré v konečnom dôsledku od ľudí a od firiem vyberajú z ich vrecák viac peňazí. Či to bola daň zo straty, či to bola registračná daň, či to boli zmeny spôsobu odpisovania, mnohé ďalšie zmeny, ktoré boli zavedené a prinášajú vyšší výber do rozpočtu, a ide v podstate o konsolidáciu cez zvyšovanie daní. Na rozdiel od tej alternatívy a tej druhej možnosti, ktorou je konsolidácia cez znižovanie výdavkov štátu, cez šetrenie, cez efektivitu, cez vyššiu úspornosť.
Keď si pozriete vývoj medzi rokmi 2006 a 2013, tak prídete na to, že míňanie štátu rástlo rýchlejšie než spotreba domácností. Priemerná miera rastu výdavkov štátu za toto obdobie bola 4,8 %, zatiaľ čo miera rastu konečnej spotreby domácností bola len 4 percentá. Čiže posledné roky, od roku 2006, a všetkých vlád, štát míňa viac, než míňajú ľudia. Štát je nezodpovednejší a hospodári horšie, než hospodária rodiny a bežní ľudia.
To je prvý dôvod, prečo nastal čas na zníženie DPH na potraviny, prečo nastal čas na to, aby sme ľuďom konečne niečo vrátili naspäť z toho, čo im štát neustále viac a viac berie.
Druhým dôvodom je graf, ktorý určite všetci poznáte. Z okolitých krajín je Slovensko jedinou krajinou, ktorá nemá zníženú sadzbu DPH na potraviny, na žiadnu z potravín. Všetky ostatné krajiny, dokonca ten príklad Poľska, kde je to na úrovni 8 %, majú zníženú sadzbu DPH na potraviny. Všetky ostatné krajiny už vyšli v ústrety svojim obyvateľom a zvýhodnili spotrebu aspoň niektorých základných druhov potravín, ktoré ľudia nakupujú.
Tretí základný dôvod, prečo nastal čas niečo vrátiť ľuďom? Podiel miezd na HDP je na Slovensku druhý najnižší v celej eurozóne. Z okolitých krajín je nižší len v Poľsku, ktoré ale v eurozóne nie je. Inými slovami, mzdy na Slovensku sú medzi najnižšími v Európskej únii. Keď si pozriete tento graf (rečník ho ukazuje plénu), tak vidíte, že v takom Švajčiarsku až 60 % toho, čo sa v ekonomike vytvorí, ide ľuďom, ide na mzdy. Na Slovensku je to len 37 percent. Ešte aj v Čechách, susedných, ktoré sú naozaj veľmi podobné, je to cez 40 percent.
A posledný argument a posledný dôvod, miera celkového daňového odvodového zaťaženia práce je na Slovensku výrazne vyššia, než je priemer vyspelých krajín OECD. Čo z toho vyplýva? Slováci majú nižšie platy než väčšina vyspelých krajín, ale zároveň platia vyššie dane, zároveň od nich štát viacej berie. A priemer od roku 2006 je taký, že to míňanie štátu stále rastie a rastie rýchlejšie, ako rastie spotreba domácností. Je načase niečo vrátiť ľuďom. Uťahovanie opaskov bolo namieste v čase, keď sme naozaj šetriť museli, ale nemôže to byť nekonečný príbeh. Uťahovanie opaskov sa tiež raz musí skončiť. Ak sa uťahovanie opaskov neskončí, ak sa z uťahovania opaskov stane nekonečný príbeh, tak sa niekde stala chyba a niečo robíme zle, všetci, ako tu sedíme. Preto je načase niečo vrátiť ľuďom, je načase vrátiť im to aj cez zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny.
Otázka, a to je samozrejme otázka na debatu, ako to urobiť. Ten návrh, ktorý neprešiel týmto parlamentom 30. júna, návrh, ktorý sme predložili s kolegami Kollárom, Miškovom a Krajcerom, aby sa zaviedla jednotná znížená sadzba na všetky potraviny vo výške 13 %, bol podľa nášho názoru najlepším možným riešením. Ja som mal pripravený ten pozmeňujúci návrh, ale keďže dnes sa roztrhlo vrece s návrhmi kopy ostatných členov parlamentu, ktorí nehlasovali za tento návrh v júni, a dnes prinášajú, lebo je pred voľbami, svoje vlastné návrhy veľmi podobné, rozhodol som sa, že dnes ho ako pozmeňovák predkladať nebudeme. Koniec koncov všetci vieme, že aj tak príde ten návrh, ktorý zrejme čoskoro predstavia poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia.
Chcel by som vám ale povedať, čo si myslím, že by bolo tým úplne najlepším riešením, a to je bod č. 2 môjho vystúpenia. Spolu s kolegami a Jozefom Kollárom sme už pred niekoľkými mesiacmi predstavili daňovú odvodovú reformu, ktorá sa volá eurovratka a ktorá každej domácnosti na Slovensku môže priniesť až 50 eur mesačne do ich peňaženiek. Tento reformný plán pozostáva zo štyroch jednoduchých bodov.
Po prvé, zníženej DPH na všetky potraviny vo výške 13 percent. Po druhé, zníženej DPH na všetky energie pre domácnosti vo výške 13 percent. Podotýkam, že zníženie DPH na ceny, ktoré sú regulované, kde sa teda nemôžu preniesť do vrecák tých, ktorí predávajú daný tovar, ale prenesú sa všetky k spotrebiteľovi, je tou najefektívnejšou cestou ako trvalo, nielen dočasne, nielen jednorazovo pred voľbami, vrátiť ľuďom veľkú časť peňazí, ktoré im štát berie. Po tretie, zrušenie koncesionárskych poplatkov, to už bolo v tomto parlamente schválené a súčasná vláda ich zaviedla naspäť. A po štvrté, zníženie odvodov z miezd o 2 %, čo sa dá docieliť tým, že vyrovnáme sadzby jednotlivých odvodov na úroveň, aká skutočne existuje v hospodárení jednotlivých fondov. Niektoré fondy sociálneho poistenia sú dnes prebytkové a ak by sme stanovili sadzbu tak, aby nevyberali viac, než reálne používajú, môžeme znížiť mzdy zamestnancov o 2 percentuálne body a čo by okamžite viedlo k tomu, že by Slováci mali vyššie platy.
Tento balík by celkovo stál približne 800 mil. eur; 800 mil. eur nie je malá suma. Na druhej strane, keď si pozrieme, o koľko vybral viac štát len v minulom roku na daniach oproti tomu, čo očakával, tak je to suma, ktorá sa razom scvrkne, aj ten rozpočtový dopad sa razom scvrkne.
A rozdiel medzi nami, medzi mojimi kolegami zo SKOK-u a väčšinou ostatných politických strán, je ten, že sme férovo priniesli návrh tohto, odkiaľ zobrať peniaze na uhradenie tohto výpadku v rozpočte. Dokonca sme načrtli úspory v rozpočte vo výške takmer 1,1 mld. eur, to znamená viac, než by balík eurovratka spôsobil výpadok v štátnom rozpočte.
Zároveň stalo by sa to, že priemerné rodiny by získali až 50 eur mesačne každý mesiac navyše vo svojich peňaženkách (rečník ukazuje obrázok) v závislosti od toho, o akú štruktúru rodiny ide. Samostatne žijúci človek by získal v priemere 19 eur, zatiaľ čo rodina s dvoma deťmi by získala 46 eur. A keďže hovoríme o priemerných rodinách, tak s tým, koľko majú viac detí, prípadne ak majú vyššie než priemerné mzdy, mimochodom, tento model je kalkulovaný na mzdy, kde je naozaj priemerná rodina, to znamená, nie obaja sú zamestnaní, by sa tá úspora mohla ešte zvyšovať.
Ide o sociálny balíček, o ktorom som presvedčený, že by bol skutočným sociálnych balíčkom. Ja viem, že v tomto volebnom období sa nám ho presadiť nepodarí, pretože tu máme na stole iné sociálne balíčky, ale dúfam, že prinajmenšom si niekto tieto návrhy v budúcnosti osvojí. Pretože oveľa lepším prístupom než ľuďom niečo rozdávať, je menej im brať, nechať im viac v ich peňaženkách, nie kupovať si ich hlasy, ale brať im menej peňazí na daniach a odvodoch.
Eurovratka by spôsobila, že každý, kto na Slovensku pracuje, by mal vyšší plat vďaka zníženiu odvodov a každý, kto na Slovensku žije, by mal nižšie výdavky vďaka zníženiu DPH na energie a vďaka zníženiu DPH na všetky potraviny.
Tu sa musím pristaviť pri jednom bode, ktorý už čiastočne zaznel aj od kolegu Hlinu a v ktorom možno máme rozdielne názory. Ja chápem, že kolegovia z klubu SaS, ktorých politickou agendou je rovná daň, odmietajú zníženie DPH na akýkoľvek produkt. Musím povedať, že tento prístup je podľa mňa nesprávny. Rovná daň je daň z príjmu. To, že bola v roku 2004 zavedená tak daň z príjmu, ako aj DPH na úrovni 19 %, povedzme si otvorene, bol len marketingový krok, pretože neexistuje vzťah medzi tým, aby bola rovnaká sadzba aj z DPH aj dane z príjmu. To sú dve úplne odlišné dane, ktoré sa počítajú z úplne odlišných základov. Je to fajn, že to vyšlo, také pekné rovnaké čísla, ale nedáva to žiadny ekonomický zmysel, nemá to žiadne ekonomické opodstatnenie. V danom čase to bolo podľa môjho názoru najlepšie riešenie, ale dnes sme už ďalej, dnes sme už inde.
Zostáva otázka, či znížiť DPH, sadzbu DPH len na vybrané potraviny, alebo či ju znížiť na všetky potraviny. A tu sa práve dostávame do rizika. Ja síce kaviár vôbec nemám rád a vôbec ho nejem a dokonca by som bol rád taký bohatý človek, ako je pán Hlina, čo ani zďaleka nie som (reakcie z pléna), ale je fakt, je fakt, že každé oddeľovanie obdobných alebo rovnakých produktov prináša so sebou vážne riziká.
A to, čo kolega, pán poslanec Hlina opísal v prípade chladeného a mrazeného mäsa, je úplne reálne riziko. Môžme debatovať o tom, že či sa stane to, že niekto prinesie mrazené mäso, napríklad z Číny, ktoré môže byť zmrazené aj niekoľko rokov, a keď ho rozmrazí a bude ho voľne predávať, či to mäso musí byť označené, alebo nemusí byť označené. Ale ak by aj muselo byť označené, nie je zakázané ho takto predávať. Keď niekto privezie napríklad z Číny niekoľko rokov zmrazené mäso, rozmrazí ho a bude ho predávať, hoci aj označené, a vieme, že bude kopa podvodníkov, ktorí ho neoznačia a budú ho predávať napriek tomu, tak sa stanú dve veci. Po prvé, nastanú úplne reálne zdravotné riziká. Vieme, že mnohí spotrebitelia si takéto mäso kúpia bez ohľadu na to, či bude označené, že bolo zmrazené už predtým, alebo nie. A mnohí ho aj zmrazia. A práve to opätovne zmrazenie je reálnym zdravotným rizikom a reálnym zdravotným problémom. Zároveň vieme, že sa vytvorí eldorádo pre podvodníkov z jedného jednoduchého dôvodu. Keď kúpite zmrazené mäso, napríklad z Číny, zaplatíte 20 % DPH pri jeho dovoze. To sú peniaze, ktoré pýtate od štátu naspäť. Keď ho potom predáte ako chladené mäso, rozmrazené, odvediete štátu DPH len vo výške 10 %, a ten rozdiel, tá marža vo výške polovice DPH, je vaším čistým ziskom z toho, že namiesto čerstvého mäsa predávate mäso rozmrazené.
Zaviesť nižšiu DPH len na mäso chladené a nie na všetko mäso ako také, vytvára finančné riziká pre štát. To ani nemusia byť daňoví podvodníci, to je úplne legálne. A vytvára zdravotné riziká pre obyvateľstvo. A to je situácia, do ktorej sa dostávame v čase, vždy vtedy, keď sa rozhodneme, že ideme nejakým spôsobom selektovať produkty, na ktoré zníženú DPH zavedieme a na ktoré zníženú DPH nezavedieme. Zvlášť ak je to rovnaká skupina produktov, ako sú napríklad potraviny.
Ja viem, že mnohých kolegov iritujem, že keď povieme, že chceme nižšiu DPH na potraviny, tak v tej nižšej DPH budú tak kôrovce. To znamená, napríklad aj langusta, ktorú si chudobní ľudia naozaj nekupujú. Ale prepáčte, tých kôrovcov sa na Slovensku predá ročne tak málo, že je to jednoducho zanedbateľná vec. Čo sa stane v momente, keď tie kôrovce zo zníženej sadzby vypustíte? Tak sa môže stať, že prídu podvodníci, ktorí budú kôrovce dovážať, ale budú ich deklarovať ako kura, zoženú si colníka, ktorý im na to dá pečiatku, a vytvoríme len priestor pre podvodníkov. Preto som presvedčený, že ak znížiť DPH na potraviny, tak znížiť DPH na úplne všetky potraviny.
Navyše jednoznačne platí, že ľudia, ktorí majú nižší príjem, dávajú na potraviny vyššiu časť svojho zárobku. To znamená, v relatívnom porovnávaní zníženie DPH na potraviny sa ich dotkne viac a bude mať pre nich vyšší prínos, ako pre ľudí, ktorí sú bohatší a väčšiu časť ich spotreby tvoria rôzne iné tovary a služby.
Zároveň platí, že ak ideme znížiť DPH na potraviny, a tu majú mnohí kolegovia, ktorí na to upozorňovali, vrátane pána spravodajcu, pravdu, musíme túto DPH znížiť citeľne... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej miestnosti, najmä po pravej strane vzadu, páni poslanci. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Chren.
Chren, Martin, poslanec NR SR
Áno, Poprosím pánov poslancov, ktorí nehlasovali za zníženie DPH na potraviny 30. júna, aby sa utíšili.
Ak chceme znížiť DPH na potraviny, aby to ľudia naozaj cítili, nemôžeme to znížiť o jedno alebo dva percentuálne body, pretože tam je to riziko nízkej daňovej incidencie toho, že sa toto zníženie neprenesie na spotrebiteľa, ale zostane vo vreckách obchodníkov, pomerne vysoké. Avšak zníženie o desať bodov, alebo o sedem percentuálnych bodov je také, že už aj spotrebitelia budú vyžadovať a že sa dá v prvom rade ustrážiť. Máme skúsenosti na Slovensku aj s fungovaním cenovej rady, máme skúsenosti aj s inými mechanizmami, ktorým sa takýto krok naozaj ustrážiť dá.
Druhou časťou môjho vystúpenia, a bude to rýchle, je otázka zavedenia možnosti uplatňovať si, alebo teda uplatňovať odpočet DPH len zo zaplatených faktúr, čiže povinnosti pre podnikateľov odvádzať daň z pridanej hodnoty len z faktúr, ktoré im boli zaplatené. Je to téma, ktorú sme tu vo veľkom diskutovali, a my sme ju predniesli s mojimi kolegami Jožom Kollárom prvýkrát, už v apríli to, myslím, bolo, počas diskusie o kauze Váhostav. Pretože práve prípad Váhostavu poukázal na to, že podnikatelia, ktorí nedostali zaplatené, boli okradnutí a pritom museli štátu odviesť DPH z faktúr, ktoré im nikdy zaplatené neboli a v plnej výške ani zaplatené nebudú. Vtedy sme prvýkrát predstavili návrh, aby sa DPH platila len z faktúr, ktoré už boli uhradené. Táto zmena prichádza, avšak ako už podotkol môj predrečník Vilo Novotný, prichádza len do hranice, ktorá je podľa nášho názoru príliš nízka. Európske smernice a nariadenia umožňujú zaviesť takýto mechanizmus pre všetky firmy, ktoré majú obrat až do výšky 500-tisíc eur. Vilo Novotný už predstavil tento pozmeňujúci návrh, predniesol ho, pretože sa do rozpravy prihlásil skôr ako ja. A priznám sa, že tiež som ho nechcel podávať, ale keďže som dal verejný prísľub už v júni tohto roku, že takýto návrh prednesiem, tak aby som nebol klamárom voči svojim voličom, tak ho predniesť musím a chcel by som ho teraz na tomto mieste prečítať, je veľmi stručný.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1569).
Návrh je veľmi stručný. V čl. I v bode 30 sa v § 68b ods. 1 písm. a) číslovka "75 000" nahrádza číslovkou "500 000" a v ods. 11 písm. a) sa číslovka "75 000" nahrádza číslovkou "500 000".
Odôvodnenie som už uviedol v predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Na záver, keby sme dnes znížili DPH na úplne všetky potraviny, na úplne všetky potraviny, ktoré ľudia nakupujú, občania Slovenska by takúto zmenu naozaj pocítili na svojich peňaženkách. Musím povedať, že je také trošku groteskné priniesť zmenu, vďaka ktorej bude chlieb lacnejší o jeden alebo dva centy v čase, keď štát zároveň berie ľuďom takmer 60 % ich zárobku na rôznych daniach a odvodoch. Ak by sme znížili DPH na všetky potraviny, tá úspora pre ľudí by bola citeľná.
Urobil som len tak námatkovo veľmi rýchle prepočty. Ak by sme znížili DPH na úplne všetky potraviny, priemerná dôchodcovská domácnosť, čiže domácnosť, v ktorej žije aspoň jeden dôchodca, by ročne ušetrila 138 eur. Ak by sme znížili DPH na všetky potraviny, priemerná rodina, kde sú dvaja dospelí a dve deti, by ročne ušetrila až 177 eur. To už je suma, ktorú bežný občan Slovenska naozaj pocíti. Stosedemdesiatsedem eur sa možno poslancom Národnej rady môže zdať málo. Ale keď si zoberiete, že ide o 13, 14 eur mesačne, tak je to suma, ktorá pre bežných ľudí na Slovensku naozaj znamená významný prínos.
Preto musím povedať, a tým aj ukončím svoje vystúpenie pred nadchádzajúcim hlasovaním, podporujem zníženie DPH na potraviny, pretože v tomto čase je to správny krok. Jediné, čo je nesprávne na tomto kroku, je to, že prichádza dosť neskoro, pretože pri tej vlne zvyšovania daní, ktorú sme zažili za posledné štyri roky, mohol prísť oveľa skôr. Avšak som presvedčený, že pre ľudí na Slovensku, pre občanov Slovenska by bolo lepšie nehrať sa na ľavicu a na pravicu, by bolo lepšie, nevytĺkať z tejto témy predvolebné body a bolo by lepšie znížiť DPH na úplne všetky potraviny a nielen na niektoré vybrané produkty.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
