Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, podobne ako kolega Miro Beblavý sa budem snažiť byť veľmi stručný a moje vystúpenie vychádza z toho, že tri zákony, o ktorých je zlúčená rozprava, majú spoločný cieľ. Každý sme sa možno trošku inak technicky pozreli na to, ako ich uviesť do života, ako nám náš poslanecký sľub prikazuje, ale v zásade nám ide o jednu a tú istú vec a hlavne o dobrú vec, a to, že je to...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, podobne ako kolega Miro Beblavý sa budem snažiť byť veľmi stručný a moje vystúpenie vychádza z toho, že tri zákony, o ktorých je zlúčená rozprava, majú spoločný cieľ. Každý sme sa možno trošku inak technicky pozreli na to, ako ich uviesť do života, ako nám náš poslanecký sľub prikazuje, ale v zásade nám ide o jednu a tú istú vec a hlavne o dobrú vec, a to, že je to dobrá vec, chápu tisíce a desaťtisíce občanov, ktoré vyjadrili svoje rozhorčenie, resp. svoju podporu pre zmenu takéhoto zákona práve pri tých nedávnych udalostiach, ktoré nastali, či už v súvislosti s rozhodnutím dvoch županov, ktorí si akoby nevšimli, v Bratislave a v Nitre, že už máme 25 rokov po Nežnej revolúcii a centrálne plánovaná ekonomika a úradnícka pečiatka by už nemali rozhodovať o tom, že kde nedovolia vpustiť konkurenciu. Ale aj práve tej linky, ktorú spomínal kolega Miro Beblavý, na trase Svidník - Stropkov - Prešov - Kysak a Bardejov - Prešov - Kysak, kde sa tiež predstavitelia samospráv vyjadrili, že ich obyvatelia nepotrebujú ďalšiu linku a nepotrebujú mať viac autobusov a nepotrebujú mať lepšie dopravné spojenie. Čo každý z nás, a sú tu aj kolegovia z východu, aj keď mnoho ich tu dnes sedieť nevidím, každý z nás, kto niekedy bol v Stropkove a vo Svidníku, tak určite vie s plnou mierou vážnosti povedať, že tým nevyjadrili názor obyvateľov týchto miest na východe Slovenska.
Pre mňa táto téma nie je nová. Prvýkrát som sa s ňou stretol už v roku 2006, keď sme s kolegami písali komplexný audit prekážok v podnikaní na Slovensku, kde v časti cestnej dopravy bolo zhodnotené vydávanie dopravných licencií ako problematické a práve tento audit, ktorý bol súčasťou Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska pre rok 2010, odporučil, citujem: "Prehodnotiť potrebu a podmienky pre udeľovanie dopravných licencií."
Od roku 2006 sa však podmienky výrazne nezmenili. Zmenila sa ale jedna vec. Bez ohľadu na to, kto to bol a ako sa volajú tie konkrétne firmy, aj do oblasti diaľkovej dopravy na Slovensku, tak železničnej, ako i cestnej, vstúpili noví hráči, vstúpila nová konkurencia. A viete, čo sa stalo? Nestalo sa nič hrozné. Stalo sa to, že odrazu desiatky tisíc slovenských občanov môžu po Slovensku cestovať lepšími, kvalitnejšími a ešte dokonca aj lacnejšími vlakmi, než tomu bolo kedykoľvek v minulosti.
Konkurencia je dobrá, konkurencia je v prospech ľudí, konkurencia je v prospech spotrebiteľov. Konkurencia prináša lepšie služby za nižšie ceny. Dokonca prináša inovácie. Trošku keď pritiahnem za vlasy, každý, kto niekedy cestoval vlakmi po Slovensku, tak mi dá za pravdu, že ani 100 rokov sa nič neinovovalo na slovenských železniciach. Máme pocit, keď cestujeme vlakmi toho dominantného prepravcu, že cestujeme presne takisto, ako tomu bolo v minulom storočí. A zrazu, len čo prišiel jeden konkurent na trh, tak aj dominantný štátny železničný prepravca začal inovovať a priniesol nové a lepšie služby, zatiaľ len do IC vlakov, ale tá konkurencia ho bude tlačiť k tomu, aby tak robil aj naďalej.
A to je presne to, čo chceme: lepšie služby, kvalitnejšie služby za nižšiu cenu pre obyvateľov. A to je niečo, čo nedokáže zariadiť žiaden politik. Nikto z nás, nech by bol v akejkoľvek funkcii a s akoukoľvek veľkou pečiatkou, nedokáže priniesť ľuďom lepšie služby za nižšiu cenu. To dokáže len konkurencia, a preto konkurenciu treba podporovať.
Žiaľ, súčasná právna úprava je taká, že dáva do ruky moc rozhodovať práve tým, ktorí tú pečiatku vlastnia, a robiť rozhodnutia v rozpore s verejným záujmom a v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky.
Preto aj môj návrh obsahuje prvú základnú časť, a to návrh, aby v diaľkovej autobusovej preprave bol proces udelenia licencie pre takéto linky automatický.
Na rozdiel od predrečníka kolegu Mira Beblavého obsahuje jednu dôležitú časť, aby takéto nárokovateľné automatické udelenie licencie sa týkalo len tých prepravcov, ktorí sa zaviažu, že nebudú žiadať žiadnu dotáciu od samosprávnych krajov alebo od miest, alebo od štátu na prevádzku takejto linky. Pretože, samozrejme, uznávam, že umožniť niekomu automaticky získať licenciu a tým aj automaticky štátnu dotáciu a zarábať na dotovanom produkte, by určite nebolo správne. Avšak na druhej strane, ak dnes niekde premávajú linky, ktoré dotáciu dostávajú, čo je konkrétne príklad Stropkova, Svidníka a Bardejova, neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby tieto linky nemohli byť nahradené spojmi, ktoré budú lepšie, lacnejšie a bez nároku na dotácie z daní všetkých občanov Slovenskej republiky. Naopak, samosprávam to umožní presmerovať dotácie, ktoré na tieto linky dnes používajú, na vykrytie iných liniek, kde nie sú až tak pre vstup konkurencie výhodné a zaujímavé.
Návrh, ktorý predkladám, sa týka, pretože cestný zákon pozná autobusovú prepravu diaľkovú, mestskú a prímestskú. A ja uznávam, že treba postupovať s rozvahou a treba postupovať opatrne, možno mne by sa páčilo o trošku radikálnejšie riešenie, keby som to písal len podľa seba, ale chápem, že v mestskej a prímestskej doprave je tá problematika oveľa komplikovanejšia a že je tam oveľa viac tých liniek, ktoré slúžia nejakému verejnému záujmu a premávajú na miesta a v časoch, kedy ich nevyužíva dostatok občanov, ale sú potrebné, je do určitej miery potrebné, aby aj z menších dedín sa ľudia vedeli dopraviť do práce a potom večer zase domov alebo do nemocnice. Preto v prvom kroku sa môj návrh týka len diaľkovej prepravy, tej, kde už dnes konkurencia existuje, tej, kde už dnes dotácie sú minimálne, a tej, ktorá už dnes dokáže vytvoriť priestor pre trh.
Návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet na verejnej správy, hoci ak pomôže ušetriť dotácie na existujúce dotované linky, tak tento dopad môže byť mierne pozitívny.
Dámy a páni, nepáči sa mi, že problém, ktorý nastal medzi Banskou Bystricou a Nitrou, musel nakoniec v prospech občanov vyriešiť práve ten, kto ho v prospech občanov vyriešil, a nie župani iných dvoch krajov, ktorí sa k nemu postavili podľa môjho názoru výrazne nesprávne a dokonca aj výrazne v rozpore s ideológiou politických strán, ktorú presadzujú. Pretože obidve tieto politické strany hovoria o tom, že chcú lepšie pre občanov.
Dúfam, že nám dovolíte diskutovať o týchto troch návrhoch, ktoré sme spolu s kolegami Mirom Beblavým a Jankou Kiššovou predložili, a že nám dovolíte ich posunúť do druhého čítania a nájsť to najvhodnejšie riešenie. Pretože tu naozaj nehovoríme o prospechu žiadnych súkromných firiem, hovoríme tu o prospechu pre samosprávy, ale v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky, pre občanov, ktorí žijú tak v Nitre, ako v Banskej Bystrici, ako vo Svidníku, ako v Stropkove, ako v Bardejove a ako v ďalších desiatkach miest a obcí na celom Slovensku, ktorým tento zákon môže prospieť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis