Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. No priznám sa, pán minister, som sklamaný. Vy ako nový minister zdravotníctva ale dlhé roky tam pôsobíte. Ste mali šancu prísť a naozaj faktmi argumentovať, že to, čo tu opozícia hovorí nie je pravda, že neexistuje v zdravotníctve systematizovaný spôsobom tunelovania pri nákupoch prístrojov. No nevyjadrili ste sa k tomu. Ale ste nový minister, preto namiesto nejakej kritiky by som vám chcel dať pár otázok. Ja sa v zdravotníctve až tak dobre nevyznám. Nepracujem tam a nepoznám tých ľudí, ale tam vy sa pohybujete dlho a určite poznáte ľudí a poznáte vzťahy. A chcem sa vás spýtať, poznáte pána Juraja Šuttu? Je pravdou, pýtam sa vás, že pán Juraj Šutta bol dlhé roky poradcom pánov ministrov zdravotníctva Valentoviča a Rašiho? Je pravdou, že pán Juraj Šutta je alebo prinajmenšom bol dlhoročným životným partnerom pani Eriky Bilej, ktorá je predsedníčkou predstavenstva firmy MEDICAL GROUP? A ak potvrdíte tieto informácie, je pravdou, že sú to opäť ďalšie nitky, ktoré celú túto kauzu a všetky ostatné tendre firmy MEDICAL GROUP ťahajú k vám, k strane SMER? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, povedali ste toho mnoho, mnoho aj pravdivého, ale veď sa vráťme k veci. Tá podstata dnešnej schôdze z hľadiska vás ako ministra financií je aj o tom, to je jedna firma, ktorá predala piešťanskej nemocnici predražené CT-čko zhruba o 1 mil. eur. Táto firma povyhrávala za posledné roky tendre za vyše 230 mil. eur. Veď odpovedzte vy ako minister financií, dlh nemocníc je zhruba 190 mil., ak mám aktuálne čísla, nedýchalo by sa aj vám lepšie, ak aj ostatné tendre tejto firmy by boli rovnako predražené ako tento tender, čiže o polovicu a o viac, nedýchalo by aj sa vám ako ministrovi financií lepšie, keby ste tieto peniaze mali v zdravotníctve ušetrené, keby o ne bol dlh nemocníc nižší? Určite by sa vám tak dýchalo lepšie, možno by ste potom nemuseli ani tie dane tak brutálne zvyšovať.
A na jednu vec chcem zareagovať, lebo ste povedali vo svojom prejave, že zvyšujete dane len bohatým a monopolom. Viete, pán minister, no povedzte to tým desiatkam tisícom živnostníkov, ktorým sa v posledných mesiacoch zdvojnásobili preddavky na sociálne a zdravotné odvody, tým desiatkam tisícok, ktoré museli požiadať o splátkové kalendáre a pobrať si pôžičky, aby dokázali zaplatiť povinné odvody, povedzte to tým bežným ľuďom, ktorým ste zaviedli aj pri kúpe úplne obyčajného auta registračné poplatky, tým ľuďom, ktorým ste znovu zaviedli koncesionárske poplatky, pričom obrali ste všetkých ľudí o 60 eur ročne (všetky domácnosti), ktoré naša vláda zrušila, tým ľuďom, tým dôchodcom, ktorí budú platiť o 30 až 50 eur tak navyše kvôli tomu, že ste zrušili zákon, ktorým sa mala znižovať sadzba DPH o 1 %. To nie sú monopoly a to nie sú boháči, to sú úplne obyčajní ľudia, ktorí ani nerobia daňové podvody a doplácajú, doplácajú na vaše opatrenia.

Vážený pán minister, musí sa vám nechať, vy ste naozaj brilantný rečník na rozdiel od kolegu Martvoňa a brilantný politik. A musím uznať, áno, aj naozaj ste jedným z tých, ktorí sú aj ochotní diskutovať aj prijímať niektoré dobré nápady. A sám som sa o tom niekoľkokrát o tom presvedčil. Nie všetky dobre nápady, ale niektoré dobre nápady ste aj prijali, aj sa prejavili cez pozmeňujúce návrhy alebo podporené novely. Ale zároveň tým, aký ste brilantný rečník a politik, viete aj brilantne maskovať skutočnosť a otáčať si realitu, ako sa vám páči.
Len vyberiem z toho vášho prejavu.
Vy dobre viete, že o cenách plynu rozhoduje ÚRSO ako regulačný úrad, na čele ktorého je dlhé roky nominant strany SMER, že zákon o tom, že tam predstavenstvo dáva len cenové návrhy, nemá nič so zvyšovaním cien plynu. Váš nominant, nominant strany SMER rozhodol o všetkých zvyšovaniach cien plynu, ktoré sa kedy v Slovenskej republike udiali.
Vy veľmi dobre viete pri zisku zdravotných poisťovní nielen o tom rozhodnutí Ústavného súdu, ale aj o tom, ktorý minister rozhodol, že Dôvera nemusí zdaniť 400 mil. zisku, nemusí z toho odviesť štátu regulárne dane, z toho zisku z precenenia. Ale nespomeniete to.
A vy veľmi dobre viete, že som nehovoril že 2 500 eur je minimálny nájom. Hovoril som, že je to podľa môjho názoru nájom nižší, ako je trhová cena pre taký veľký byt, kde by ste ešte priam z pána premiéra urobili obeť, že žije v Bonaparte na Napoleonskom vŕšku v takom byte, v akom žije. A nebavme sa o tom, aby sme si vyhadzovali hodinky, autá, aké predtým bytom parkujú a koľko džípov a Range Roverov tam je.
Ale viete, vy zužujete celú debatu tým, ako ste brilantný rečník, na jedno CT-čko, ale táto schôdza je o tom, že tu je celý systém rozkrádania zdravotníctva, normálne profesionálny. Tá firma MEDICAL GROUP zarobila o 230 mil. viac, ako je celkový dlh nemocníc, a tendre takýmto spôsobom vyhrávala roky. O tom je táto schôdza.

Nuž, pán premiér, namiesto toho, aby ste si pozametali pred vaším prahom, ste tu spustili spŕšku obvinení, obvinení voči ostatným ľuďom, ale ja som presvedčený, že nikto nemá toľko masla na hlave ako vy sám. Viete, ja si vážim všetkých skutočných sociálnych demokratov, ale tí skutoční sociálni demokrati, ktorých poznám, bývajú v trojizbových bytoch a jazdia na Octaviách. Vy osobne žijete v obrovskom byte, ktorého hodnota sa veľmi blíži k 2 mil. eur. Museli by ste brať premiérsky plat 50 rokov a žiť tých 50 rokov ako korytnačka, aby ste si takýto byt mohli dovoliť. Ale žijete v ňom a platíte zaň oproti skutočnej trhovej hodnote smiešne nízke nájomné. Neexistuje väčší prejav papalašizmu ako takýto byt, na ktorý by ste nikdy legálne nezarobili, ako vaše hodinky, na ktoré by ste nikdy reálne nezarobili. To nie je ten sociálny demokrat tak, ako sa predvádzate pri tých vašich futbalových výjazdoch po regiónoch.

Vážený pán premiér, vaše vystúpenie sa dá prerozprávať dvoma vetami. Po prvé, zásadné korupčné a klientelistické podozrenia u vášho ministra, hovorím o kauze Star EU, tie vám nevadia, nie sú pre vás prekážkou, zlodejina vám nevadí, je vám blízka a prišli ste sa jej zastať.
Po druhé, ožobračovanie ľudí exekútormi blízkymi strane SMER je vašou oficiálnou politikou a tiež vám nevadí, že váš minister takýchto ľudí podporuje. Vôbec ste sa k tomu nevyjadrili. Hovorili ste tu veľa o faktoch, ale vôbec ste tu nehovorili o tom, že by ste si nemali priznať, že nie ste schopní riadiť túto krajinu, že zvyšujete dane, aj dnes ste tu o stámilióny eur zvýšili dane, a zároveň vám rastie deficit, že sa vám štátna pokladňa takto rozpadá pod rukami. Že ste zvýšili o štvrť miliardy eur, resp. neznížili ste DPH a tým od dôchodcov, od ľudí vyberáte štvrť miliardy eur navyše a potom desiatky eur od každého dôchodcu ročne a potom sem prídete a o 12 eur zvýšite vianočný dôchodok. O almužnu. A ešte sem príde váš minister a argumentuje tým, že tých 12 eur, to je cena ľudskej dôstojnosti. 12 eur ročne je podľa vášho pána ministra, ktorý to tu obhajoval, cena ľudskej dôstojnosti slovenského dôchodcu! Už len za to by si zaslúžil odvolať.

Ja len krátko. Teda poprosím pána ministra, aby zvážil na podnet aj pána kolegu Kuffu podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, minulý mesiac som tu bol tuším za najhoršieho v rozprave pri - pán minister prikyvuje - pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, preto mi dovoľte začať dnešné vystúpenie tak trošku umiernenejšie, a to pochvalou, pochvalou za všetky tie veci, ktoré sa medzi prvým a druhým čítaním zmenili v tomto návrhu zákona.
Naozaj došlo k výraznému zlepšeniu, najmä k zlepšeniu v tom zmysle, že vypadlo niekoľko navrhovaných bodov, o ktorých už hovorili aj moji predrečníci, a naozaj za tú ústretovosť a ochotu rokovania aj s opozičnými poslancami a za ochotu dohodnúť sa patrí predkladateľovi poďakovanie.
A teraz prejdem k tomu môjmu prejavu v túto už večernú hodinu. A naozaj sa veľa zmenilo, ale nezmenilo sa všetko, čo je na tomto návrhu zákona problémové. Ja vidím osobne ten hlavný problém tohto návrhu zákona v tom, že to celé jeho pozadie, tak jak, a je to politický problém viac než ekonomický problém, že to celé jeho pozadie je také, keď nechce použiť slovo falošné, tak také, minimálne také, také dymové, nie také priehľadné a nie úplne férovo prezentované. Ako tu už zaznelo aj minulý mesiac a zhodli sa na tom so mnou v podstate všetci kolegovia, hlavným účelom tohto návrhu zákona je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. V predkladacej správe to nenájdete, nenájdete to v žiadnom zdôvodnení a predkladatelia sa teda odvolávajú na mnoho iných vecí, na boj proti daňovým únikom a podobne, ale je tu niekoľko opatrení, ktoré nemajú nič spoločné s daňovými únikmi, nemajú nič spoločné so žiadnymi inými dôvodmi a ich jediným cieľom je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. Zrejme aj preto, že napriek tomu, že daňové príjmy stúpajú, a zase je to komplexnejší problém a vyzerá to, že rastie aj deficit. Ako na tom nie je nič zlé, keď ste lavicová vláda, ktorá sa rozhodla, že je sociálne spravodlivé zbíjať tých podnikateľov a brať od nich viac peňazí, tak je úplne legitímne, že navrhnete návrh zákona, ktorý má za cieľ vybrať od podnikateľov viac peňazí. Ale férové by bolo priznať to a jasne to dať na stôl. Tak ako keď poskytnete 13 mil. eur a vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a robíte okolo toho veľkú propagačnú kampaň a bolo by férové byť priamy a úprimne komunikovať aj všetky dôvody, ktoré sú za takýmito typmi zákonov, ktoré majú oveľa negatívnejšie dopady na možno oveľa širšiu skupinu obyvateľov, pretože pán minister minulý mesiac dobre poznamenal, nedeľme ľudí na Slovensku na bežných občanov a na podnikateľov a nesnažme sa medzi nich vnášať nejaký sociálny konflikt. Aj podnikatelia sú občania tohto štátu. A bez podnikateľov by neexistovala zamestnanosť, tak ako bez zamestnancov by podnikatelia nemohli podnikať, to je úplne svätá pravda a podpisujem to úplne všetkým.
Čiže to, čo mi najviac vadí, je to politikum okolo tohto návrhu zákona, že nie je komunikovaný férovo, a ten jeho úmysel nie je komunikovaný úplne priamo, naopak, bolo použitých veľké množstvo marketingových nástrojov, ktoré majú pomôcť presadeniu tohto návrhu zákona. Jeden z tých takých úplne zjavných a mne o ňom rozprával pán minister Kaliňák, váš kolega, je tzv. hromozvod. To znamená, že urobím návrh zákona a dám doňho nejaké jedno-dve opatrenia, ktoré vyvolajú obrovskú polemiku, vyvolajú obrovskú diskusiu, všetci sa na ňu sústredia, všetci o nej budú diskutovať, tam potom ustúpim a 99 % zvyšku zákona mi prejde úplne bez povšimnutia, pretože tú verejnú diskusiu som strhol na ten hromozvod. V tomto prípade to boli 80 % výdavky, v tomto prípade to boli výdavky na benzín a to odmietnutie paušálnej metódy pre všetkých podnikateľov, ako bravúrne, skúška z politického marketingu je naozaj za jedna, ale zase je to, čo vnáša taký ten prvok takého špekulantstva, alebo falošnosti do tohto. Nie je to také, úplne priame, teda priame a férové, že postavím sa ako chlap, a komunikujem, toto chcem a proste takto si to presadím, ja som vláda a bodka. A vnímame to veľmi často. Teraz som v nedeľu pozeral televíznu diskusiu, kde pán minister bol s Jožom Kollárom, a Jožo Kollár, môj kolega, tam označil štátny rozpočet za takú nedopečený tortu a pán minister ho v podstate tak zastavil výrokom, že veď ono sa to všetko ešte zmení a bude sa to meniť, nekritizujte niečo, čo ešte nie je úplne hotové. No len to zase nie je úplne fér, priniesť rozpočet, ktorý schváli vláda, čo je, mimochodom, dôstojný orgán, vedúci orgán tejto krajiny, a tváriť sa, že to, čo schválila vláda, je vlastne úplne o ničom, a že ten výsledok bude aj tak úplne iný.
Ono, samozrejme, má to aj výhodu, potom opozícia si môže presadiť a dohodnúť nejaké zmeny a pripísať si tiež nejaké politické body, ale nie je to úplne fér. Nie je to, nie je to úplne priame. Tak ako nie je úplne priame ani predložiť návrh štátneho rozpočtu, kde napr. nie je odvodová odpočítateľná položka, kde sú zmrazené platy pre všetkých úradníkov na tri roky, ale o tom budeme debatovať asi budúci mesiac. Čiže toľko k tej politike okolo tohto návrhu zákona.
Ak nemá mať tento môj dnešný prejav žiaden iný účinok a žiaden iný zmysel, tak chcem len urobiť tú jednu vec a demaskovať to, čo je hlavným cieľom tohto zákona, vybrať o 300 mil. eur ročne od podnikateľov viac. To je hlavný účel tohto zákona, nie boj proti daňovým únikom, ono sa tam nájdu nejaké opatrenia, ktoré môžu pomôcť v boji proti daňovým únikom, nie, žiadne iné ciele, ale vybrať viac peňazí do rozpočtu. To je účel a cieľ tohto zákona. A teraz čo si myslím, teraz ono tými miliónmi sa tu šibrinkuje, dnes napr. vláda dá 13 mil. na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a jedným vrzom a na tej istej vláde je zaradený iniciatívny materiál, ktorý nebol predmetom žiadneho konania, že za 80 mil. ideme nakupovať vojenské lietadlá, ktoré americká vláda vyhodnotila, že sú pre nich príliš luxusné a nakupovať sa im neoplatia, ale to je úplne nesúvisiaci problém. Budeme sa baviť pri štátnom rozpočte.
No a teraz čo zostáva a o čom by som rád ešte diskutoval. My sme s kolegom Jurajom Miškovom pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a tento pozmeňujúci návrh sa Juraj už snažil predložiť na hospodárskom výbore, kde neprešiel, a preto sme sa ho rozhodli predložiť aj do pléna. Myslím si, že sú také štyri body, ktoré stoja za samostatnú diskusiu, a možno ešte, aj keď Jožo Mihál to vzdal v tom svojom predchádzajúcom vystúpení, ktoré stoja za posledný pokus presvedčiť ministra financií, aby sa pokúsil nájsť nejaký kompromis.
Prvý bod je len otázka a nemám ho ani v pozmeňujúcom návrhu, pýtal som sa už v prvom čítaní na to, nie celkom rozumiem, prečo pri virtuálnej registračnej pokladnici bola nastavená hodnota na tisíc bločkov mesačne, pretože si myslím, že je zásadný rozdiel, či niekto vystaví tisíc bločkov po tri eurá, alebo sto bločkov po 1 300 eur, a že by bolo vhodnejšie nastaviť túto hranicu podľa obratu, a nie podľa počtov účtovných transakcií. Ale je možne, že dostanem nejakú odpoveď od pána ministra, že prečo sa na tej pracovnej skupine a komisií rozhodli postupovať takýmto spôsobom, a myslím si, že to nie je tá úplne správna cesta, pretože ak chceme hovoriť o daňových únikoch, tak naozaj lepšie je pozerať sa na tú celkovú sumu, a nie na samotný počet obratov, počet transakcií. Tri veci, ktoré máme aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver môjho vystúpenia prednesiem.
Prvá vec. Vydiskutovali sme si a, bohužiaľ, v dobe medzi tým, ako sme zbierali podpisy na náš pozmeňujúci návrh, a medzi touto rozpravou sme zistili, že už na výbore bolo vyriešené a to boli paušálne účtovanie 80 % benzínu, ktorý bol systémom, ktorý využil, ale mnohých podnikateľov odbremeňoval ich od byrokracie a podľa predloženej novely mal byť, mala byť táto možnosť účtovania nákladov na benzín prípustná už len pre firmy zo zamestnancami, ktoré zároveň zamestnancovi dávajú svoje auto aj na súkromné účely. Vydiskutovali sme si s pánom ministrom, že táto vec teda na rokovaní výboru a gestorského bola upravená a stiahnutá, a preto aj poprosím, mám ten pozmeňujúci návrh úplne celý, pán spravodajca, keďže, keď o ňom budeme hlasovať, tak body 1 a 2, ktoré sa týkajú benzínu, dať spoločne, tieto dva body na samostatné hlasovanie, keďže už na výbore bola táto zmena v podobnom znení schválená.
Druhá vec sa týka toho, čo aj pán minister v úvodnom slove povedal, že bolo také najkritickejšie, a to je hranica 80 % účtovania nákladov a výdavkov pri tovaroch a službách, ktoré sa dajú používať aj na súkromné účely. Tak ako bol pôvodný návrh novely predložený, som presvedčený, že išiel nad rámec toho, čo by sme si mali v slušnom štáte dovoľovať, paušálne ako keby odsudzovať podnikateľov, že pri stanovených v tých skupinách tovaroch si budú môcť do nákladov dať len 80 % nakupovanej hodnoty. Tak ako je návrh upravený po rokovaní aj s opozíciou a po rokovaní vo výboroch, je oveľa lepší. A však máme pozmeňujúci návrh, ktorý chce úplne jasne zadefinovať jednu vec. Chceme tak, aby ako to bolo slušné, a ako v demokratickej krajine by malo byť bežné, bolo dôkazné bremeno vždy na daňovom úrade. Navrhujeme teda formuláciu, ktorú opäť na záver prečítam v znení pozmeňujúceho návrhu, aby mal daňový úrad, keď bude chcieť podnikateľovi neuznať celých 100 % výdavkov, povinnosť aspoň písomne zdôvodniť, prečo pri danom tovare, pri danom obstaranom majetku neuznáva celých 80 %. A dôkazné bremeno by teda malo byť vždy na orgáne štátu, nikdy nie na podnikateľovi. Samozrejme, zostáva tá možnosť, že podnikateľ sám sa môže rozhodnúť a uplatniť si nižšiu mieru výdavkov, ale dôkazné bremeno v prípade, že tak neurobí alebo že si uplatní povedzme 70 % a daňový úrad mu povie, že len na 60 % využívate ten fotoaparát na podnikanie, a dôkazné bremeno a odôvodnenie musí byť vždy na daňovom úrade.
No a posledná vec, tretia, je tá najkritickejšia, o ktorej sa tu už hovorilo a určite sa bude hovoriť, a to sú odpisy. Tiež si myslím, že nie je fér, ak sa menia odpisové pravidlá, prinajmenšom v tej časti majetku, ktorý už bol obstaraný. No ak si niekto pred troma rokmi kúpil budovu a začal ju odpisovať, vystaval si biznis plán, ktorý rátal s nejakými odpismi, s nejakým cashflowom, s nejakými finančnými výkazmi, a teraz mu zmeníme pravidlá aj na takúto budovu, Jožo Kollár bude asi hovoriť, že je to možno na hrane ústavnosti, z hľadiska retroaktivity, ja si myslím, že je to prinajmenšom nefér.
A prichádzam s myšlienkou spolu s Jurajom Miškovom, ktorá je možno revolučná, a možno mi bude vytknuté, že viac sa hodí do volebného programu ako do novely, ale na rozdiel od Joža Mihála si myslím, že treba sa aspoň pokúsiť, a to zaviesť úplne flexibilné odpisy, to znamená vrátane možnosti pre každý podnikateľský subjekt stanoviť si zhodné účtovné a daňové odpisy. Inými slovami aj možno z jednorazového odpisovania, ak to podnikateľský subjekt pri akejkoľvek investícii, ak to podnikateľ subjekt uzná za vhodné, dať si do nákladov všetko hneď v prvom roku alebo si to rozvrhnúť na také časové obdobie, aké najviac vyhovuje podnikateľskému subjektu. Veľká výhoda pre podnikateľov, veľká výhoda pre podnikateľov, z dlhodobého hľadiska nulové dopady na štátny rozpočet. To chcem zdôrazniť. Pretože to, kedy budú z dlhodobého hľadiska premietnuté do nákladov, a teda znížené zisky a znížené dane z príjmu pre podnikateľské subjekty, ovplyvňuje len cashovú podobu príjmov štátneho rozpočtu. To, že tu meníme odpisové skupiny, že pán minister navrhuje zmeny odpisovej skupiny a že vyberie na základe odpisov myslím okolo 70 mil. eur navyše, to neznamená, že vyberieme tie peniaze reálne navyše teraz. Teda znamená to, že ich vyberiem len teraz, neznamená, že štát ich vyberie reálne navyše, on by ich vybral viac v budúcich rokoch, on len presúva budúce daňové príjmy s budúcich rokov do súčasnosti. Tým, že podnikatelia si nemôžu dať po novom tu budovu do nákladov za 20 rokov, ale za dlhšie obdobie, tak sa im náklady rozvrhnú na dlhšie obdobie, budú mať dnes vyšší daňový základ, ale z toho celkového hľadiska odpisovania budov sa vyberie stále rovnako veľa peňazí. Len sa presunú peniaze, ktoré by sa vybrali v rokoch 2015, '16, '17, '18 už do roku 2014. Ako prirovnanie.
Toto isté sa stane, ak povolíme od podnikateľov aj úplne variabilné odpisy. Ak im povolíme napr. dať si celý stroj, ktorý kúpia, hneď v prvom roku do nákladov alebo si ho rozdeliť na 4 roky, ak sa opotrebuje za 4 roky, alebo na dva roky, ak sa opotrebuje na dva roky, čiže zjednotiť účtovné a daňové odpisy, môže to mať vplav na cashový výnos daňových príjmov, ale z dlhodobého hľadiska by sa nemalo nič zmeniť, z dlhodobého hľadiska by štát mal vybrať stále rovnako. Čiže je to možno revolučná myšlienka, je to myšlienka, ktorá dá sa nájsť, dajú sa nájsť krajiny, kde aspoň v určitých formách funguje, a je to myšlienka, ktorú budem presadzovať nielen teraz, keď som v opozícii, ale hovorili sme o nej, aj keď sme boli vo vláde a určite o nej budeme hovoriť aj v budúcnosti.
Teraz mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predniesť ten pozmeňujúci návrh, kde teda body 1 a 2 sú spoločne vyňaté na samostatné hlasovanie. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I v bode 1. sa za slová „zdaniteľných príjmov" vynecháva čiarka a dopĺňajú sa slová: „a pokiaľ tak rozhodol správca dane vo svojom rozhodnutí na základe preskúmania skutočnosti,".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 36. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 37 v § 19 ods. 2 písm. t) znie:
"t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku uvedeného v prílohe č. 6 okrem daňovníka, ktorému správca dane vo svojom rozhodnutí preukáže, že takýto majetok nevyužíva výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a používa ho aj na osobnú potrebu; tento daňovník si uplatní výdavky najviac do výšky 80 %,"
4. V čl. I, bod 60, v § 26 ods. 1 druhá veta znie:
"Maximálna doba odpisovania je: odpisová skupina 1 - doba odpisovania 4 roky, 2 - 6 rokov, 3 - 12 rokov, 4 - 20 rokov."
5. V čl. I sa vypúšťa novelizačný bod 61. Následné body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 62 znie: V § 26 sa vypúšťa ods. 3.
7. V čl. I bod 63 znie: V § 26 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny."
8. V čl. I bod 64 znie: V § 26 ods. 5 sa vypúšťajú slová "platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28."
9. V čl. I bod 65 znie: "V § 26 ods. 8 sa vypúšťa posledná veta."
10. V čl. I bod 66 znie: "V § 26 ods. 9 sa vypúšťa posledná veta."
11. V čl. I bod 67 znie: "Vypúšťa sa § 27 a § 28."
A bod 12. V čl. I sa body 68 a 69 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Teraz som si uvedomil, že len bod 2 na samostatné hlasovanie bez bodu 1. Ďakujem veľmi pekne. Opravujem sa a tým by som asi skončil a zrejme aj ukončil dnešný rokovací deň.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a želám vám príjemný večer.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za všetky reakcie. Zareagujem na pani kolegyňu Mezenskú, pretože si myslím, že ona tak v jednej rečníckej otázke, ktorú položila, udrela klinček po hlavičke.
Problémom a predpokladám, že pre nás aspoň hlavným účelom tejto debaty by malo byť práve poukázať na to pokrytectvo a zvrátenosť strany SMER pri tom, ako robí politiku. Vy ste povedali, že táto vláda sa hlási k tomu, že nebude predávať nič strategické. No táto vláda spustili najväčšiu privatizačnú kampaň v históriu Slovenska od čias Ivana Mikloša, neviem, či nie ešte väčšiu. Predala už ropné rezervy, ide predávať Slovak Telekom, rozbehla najväčší výpredaj štátneho majetku, aký kedy Slovensko zažilo, pomenovaný reforma ESO a teraz ako prvá priniesla, čo ešte nikto si nikdy predtým nedovolil, model predaja pitnej vody na Slovensku. Čiže oni jedno hlásajú a druhé robia. Ak už žiaden iný účel táto rozprava nesplní, tak by sme my ako opozícia mali dokázať aspoň toto jasne rozkryť a pomenovať, že vodu kážu a víno pijú. My by sme naozaj nemali podporiť túto novelu ústavy, pretože SMER sa teraz tvári, že sú nejakí záchrancovia sveta.
Chápete, oni priniesli kšeft s vodou, zatrhli si ho sami a prijímajú novelu ústavy, aby sa s vodou nekšeftovalo, čiže vlastne riešia len problém, ktorý sami vyrobili, a ak to riadne nepomenujeme, tak ešte sa budú tváriť, akože zachránili celý svet. Pritom o ničom takomto by sme tu rokovať nemuseli, keby tu v tom júni, ten návrh vodného zákona neprišiel.
A toto treba pomenovať, toto treba rozkryť a treba jasne ukázať, že jedno hlásajú a druhé robia.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážený pán minister, téma tejto novely ústavy a už vôbec z celého vodného zákona, ktorý bol ako prvý predložený, začala byť už pomerne veľmi komplikovaná, a to ani nie tak, že by ten obsah a problematika až boli také komplikované, ale tým celkovým vývojom, ktorý sme si tu za posledné mesiace na pôde tejto Národnej rady zažili. Približne takto pred mesiacom som bol prvým tu v rozprave, kto upozornil, že predložená novela ústavy, tak ako je napísaná, v skutočnosti vývoz vody a predaj vody do zahraničia nezakazuje. Niežeby som si uzurpoval, že som nato prvý prišiel, viem, že viacerí kolegovia na to chceli tiež upozorniť a nakoniec ako prví na to upozornili občianski aktivisti, ktorí si nechali vypracovať aj posudky. Pripojil som sa k nim, nechal som si overiť textáciu a znenie návrhu novely ústavy u viacerých ústavných právnikov a potvrdilo sa, že sme mali pravdu.
Potvrdilo sa, že keď som tu pred mesiacom hovoril o tom, že novela ústavy je navrhnutá tak, že vývoz vody nezakazuje, hovoril som pravdu. Potvrdili to právnici, potvrdili to aktivisti a ako hovoril môj kolega pán predrečník Mičovský, potvrdil to nakoniec vo svojej analýze aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, na ktorý sa obrátili traja kolegovia poslanci z hnutia Obyčajných ľudí. Čiže to, kde je pravda, jednoznačne vieme napriek tomu, že pán minister ma tu pred mesiacom vysmial a povedal, že nemám pravdu. Keď som na tento fakt upozornil, ukázalo sa, že som pravdu mal. A nebolo to prvýkrát, zhodou okolností môžem uviesť ďalší príklad.
Včera vyšla správa, že Novácke chemické závody dostali pokutu kvôli zákonu o strategických podnikoch, ktorý presadila vláda Roberta Fica, keď bol pán Žiga štátnym tajomníkom. Keď sme išli tento zákon zrušiť na ministerstve hospodárstva, tiež sa na nás vzniesli hromy-blesky za to, že prečo ideme zrušiť tento zákon. Nám sa podarilo udržať zamestnanosť v Novákoch aj bez jeho využitia a opäť sa ukázalo, že sme mali pravdu a pán minister Žiga pravdu nemal, pretože Nováky dnes z dôvodu tohto prijatého zákona vládou SMER-u musia zaplatiť 5-miliónovú pokutu.
Čiže už sa stáva pravidlom, a je to možno dobré, pretože je tu aj taký dôkaz, že aj opozíciu na Slovensku potrebujeme, aspoň jeden z nemnohých malých dôkazov, že sa nám občas podarí upozorniť na nejaké prechmaty a pokusy a nepravdy, ktoré zo strany predstaviteľov vládnej moci aj v tomto parlamente zaznievajú.
Aby sme mohli rozumieť, prečo vlastne prišla do parlamentu táto novela ústavy, zhrňme si ešte raz celú genézu vývoja obchodovania s vodou. Bol to pán minister životného prostredia Peter Žiga, ktorý do tohto parlamentu na neskorú jar tohto roka predložil novelu zákona o vodách. V tejto novele zákona o vodách minister vlády SMER prvýkrát zavádzal pravidlá a povoľoval obchodovanie a vývoz pitnej vody zo Slovenska do zahraničia, a to netransparentne a korupčne naladeným spôsobom tak, že navrhoval štátu vydávať monopolné licencie na ťažbu a prevod vody do zahraničia, pričom pre udeľovanie týchto licencií neexistovali žiadne kritériá, žiadne transparentné pravidlá, bolo to len na rozhodnutí vlády, komu z tých, kto požiadajú o licencie, takúto licenciu vydajú a komu nie. Čiže išlo, dá sa povedať, že mohlo ísť o pripravovaný kšeft pre vybratého vopred investora, ktorý by, jeden zo všetkých, licenciu dostal a mohol by ťažiť na vývoze a predaji nášho vodného bohatstva do zahraničia. Osobne som presvedčený, že to bol taký test. Test, či takýto pokus o kšeft prejde, alebo nie. Preto mi je tak smutno-smiešne, keď som tu počul teraz vo faktickej poznámke pána poslanca Martináka hovoriť, ako on je proti vývozu a proti privatizácii vody, keď sám hlasoval za tento návrh vodného zákona, ktorý predložila vláda SMER-u, ktorý prvýkrát privatizáciu a predaj vody do zahraničia pripúšťal na Slovensku. To je najväčšia otočka, akú som v tomto parlamente zažil so strany vládnych poslancov, ktorí boli najprv privatizéri vody a dneska zrazu stali jej najväčšími ochrancami. Jednoducho vyskúšali ste si, či si to opozícia, ľudia všimnú a či takýto biznis s pitnou vodou prejde, alebo nie. A ľudia sa ozvali. Ľudia sa ozvali a dali vám najavo, že táto krajina nie je vaším majetkom a že s ňou nemôžete robiť, čokoľvek chcete. Spísali petíciu, stanovali pred parlamentom, to sa naozaj často v našej krajine nestáva.
Keď sa nám - ešte raz, bolo to viacero opozičných poslancov - podarilo tento pripravený biznis s vodou netransparentný v novele vodného zákona odhaliť, spustila sa lavína reakcií. Prichytený minister dostal po prstoch od svojho najvyššieho šéfa, od predsedu vlády Roberta Fica. Ten však neurobil to, čo by som považoval za správny krok. To znamená, prinútiť ministra pripraviť zákon, ktorý by priniesol jasné a transparentné pravidlá vychádzajúce z analýz, z analýz vodohospodárskych, z analýz potrieb Slovenskej republiky. Neprinútil ho teda predložiť schému, z ktorej by mohli mať osoh a prosperovať všetci obyvatelia Slovenska. Naopak, nariadil mu v reakcii v snahe prekryť to, na čo sme prišli, úplne zakázať vývoz vody v ústave. Lenže ako som už nespočetnekrát hovoril a spomenuli to aj viacerí moji kolegovia poslanci z opozície, my nepotrebujeme meniť ústavu len kvôli tomu, aby sme zastavili nejaké pripravované kšefty jednotlivých ministrov. Však kam by sme dospeli, keby sme pri každej jednej kauze, každý deň vyjde v slovenských médiách nejaká kauza, keby sme vždy museli meniť ústavu? Však dneska by už mala viac strán ako daňové zákony a to je teda už čo povedať. Úplne by stačilo pravidlá pre predaj vody nastaviť transparentne, tak aby povolenky na ťažbu a vývoz nedostali len spriaznení podnikatelia bez súťaže. Takéto myslenie však zrejme presahuje schopnosti súčasnej vlády. Pán minister teda dostal jedinú, aj keď nesprávnu a nezmyselnú úlohu pripraviť novelu ústavy, ktorá predaj vody zakáže. Zmena ústavy, táto predložená novela ústavy bola len dymovou clonou, ktorou chcel premiér prikryť nedobré úmysly svojho ministra, a možnože bola ja takým prejavom slabosti predsedu vlády, že nedokázal vlastného ministra zastaviť priamo, tak musel vytiahnuť silnejšiu kartu, a to priamo novelu ústavy, ktorej sa ani minister spierať nemôže.
Avšak ani takú jednoduchú vec, ako je dvojvetová novela ústavy, pričom pripomínam, že ústava je základný zákon tejto krajiny, akože ak by nám na niečom malo záležať, ak by sme o niečo mali dbať, tak keď meníme ústavu, malo by to byť posledná zo všetkých možností a po celospoločenskej debate a po úplných analýzach, aby bolo znenie navrhovaných zmien absolútne jednoznačné a absolútne nespochybniteľné. Ani takúto jednoduchú vec ako dve vety do novely ústavy nedokázalo ministerstvo životného prostredia pripraviť bez toho, aby nebola spochybniteľná. Ako som upozornil už pred mesiacom, a dnes už nastala zhoda, dokonca teda aj vláda a strana SMER pripravujú pozmeňujúci návrh, ktorý údajne majú predložiť v rozprave. Naformulovali novelu ústavy tak, že predložený návrh sa dá pochopiť dvomi spôsobmi, a zakotvil do ústavy nie zákaz vývozu pitnej vody zo Slovenska, tak ako nesprávne chcel od svojho ministra premiér Robert Fico, ale, naopak, neobmedzené vyvážanie pitnej vody do zahraničia. Potvrdil to Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, potvrdili to právnici a de facto napriek tomu, že pred mesiacom ma tu zosmiešnil, potvrdil to aj minister životného prostredia Peter Žiga tým, že teda pripustil, že pripravuje pozmeňujúci návrh, ktorým zmenia text novely ústavy.
Úprimne, ak by som mal pripraviť jednoznačný, s jednoznačným zadaním text novely ústavy a pripravil by som ho tak, že sa dá vykladať úplne opačným spôsobom, s hanbou by som sa už do tohto parlamentu nikdy nevrátil. Otázka je, či išlo len o babráctvo alebo či išlo opäť o ďalší pokus, opäť o ďalší úmysel pripraviť podmienky pre nejaký biznis pre niekoho. Aj keď možno nie priamo z vývozu vody, možno s nejakými budúcimi súdnymi spormi voči Slovenskej republike, ktoré by mohol viesť niekto, kto by pochopil to pôvodné navrhnuté znenie novely ústavy spôsobom, že štát mu vývoz dovoľuje. Čiže ako som povedal, aspoň jeden dôkaz z tohto máme, dôkaz, že občas aj opozícia napriek tomu, aká je rozhádaná, sa obyvateľom Slovenska hodí, a dôkaz, že dokáže aspoň zastaviť niektoré tie najväčšie a najhoršie pokusy o biznis, aké sa v tomto parlamente objavia.
Ako by to malo teda vyzerať? Pretože veľa sa v tejto Národnej rade hovorí o privatizácii vody, najprv teda SMER predložil návrh na neobmedzený vývoz a privatizáciu vody zo Slovenska, teraz sa tvári, že ho nikdy nechcel, napriek tomu, že teda to stojí čierne na bielom a že ho chce zastaviť. Málo sa však hovorí o tom, ako by - a niektorí kolegovia to už čiastočne spomenuli -, ako by malo podľa môjho názoru vyzerať to najlepšie riešenie pre občanov Slovenska. Konzultoval som to, pretože nie som vodohospodár, nie som odborník na túto oblasť, ale konzultoval som to s tímom odborníkov a rád si nechám v takýchto veciach poradiť.
Po prvé pani kolegyňa Mezenská aj viacerí ďalší kolegovia majú úplnú pravdu, keď hovoria, že základnou podmienkou akéhokoľvek obchodovania s vodou by mali byť podrobné a presné analýzy toho, aké sú vlastne zásoby vody na Slovensku a čo si vlastne Slovensko môže dovoliť v tejto oblasti. Pretože ja som presvedčený o tom, že ak by naozaj malo Slovensko pitnej vody nadbytok, viac než potrebuje, a ak by tento nadbytok chcela nejaká iná krajina kúpiť v transparentných podmienkach tak, že by tie príjmy boli zdrojom štátneho rozpočtu a mohli by slúžiť na prospech všetkých občanov, prečo nie. V transparentnej súťaži by sme ten jasný prebytok tej pitnej vody mohli odpredať a tržby z toho použiť na financovanie školstva, zdravotníctva, na zvýšenie dôchodkov či na zníženie daní.
Lenže napriek všetkým výhovorkám, ktoré tu zazneli, dodnes neexistuje aktuálna a presná analýza zásob pitnej vody na Slovensku. Ani vláda, ani pán minister Žiga nikdy taký dokument nepredložili. A to aj napriek tomu, že im tom ukladala európska Rámcová smernica o vode, podľa ktorej mala vláda povinnosť do decembra 2013 vypracovať prognózu potreby vody a vyhodnotiť kvantitatívny a chemický stav podzemných v Slovenskej republike. Doterajšie jednoduché odhady, ktoré boli publikované aj v tlači, vychádzajú len z tzv. vodnej bilancie a hovoria, že zásoba vody na Slovensku je 79-tisíc litrov za sekundu, zatiaľ čo spotreba vody na Slovensku je 11-tisíc litrov za sekundu. To mnohých ľudí upokojilo vrátane mnohých redaktorov a analytikov a paniku z predaja vody považovali za zbytočnú. Lenže problémom je - a už to tu zaznelo -, že pre stanovenie odberu vody je vodná bilancia tým najhorším zo všetkých možných podkladov.
Dostupné údaje vodnej bilancie nezohľadňujú realitu. Nie sú v nich započítané neregulované a čierne odbery vody, napr. aj z bežných domácich studní, tie sa rátajú na tisícoch litrov za sekundu. Vodná bilancia nezohľadňuje ani kvalitu vody. Nie každá voda je rovnako kvalitná. Nie všetka voda je hneď vhodná na pitie alebo na iné použitie, sú vody, ktoré treba chemicky upravovať, obohacovať či čistiť. Porovnávať pitnú vodu na vývoz s vodnou bilanciou je teda ako porovnávať ovocie na vývoz so všetkým zeleným, čo na Slovensku vyrastie, a to vrátane buriny a ihličnatých stromov. No a čo je najdôležitejšie, výpočty vodnej bilancie nezohľadňujú výrazné poklesy a trendy v hladinách vôd v poslednom období.
Vezmite si len taký Žitný ostrov, pretože o ňom sa tu asi prioritne bavíme. Pred postavením vodného diela Gabčíkovo mal produkčnú kapacitu asi 20-tisíc litrov za sekundu. Výstavba vodného diela Gabčíkovo však pomery zmenila. Úpravou koryta Dunaja sa zásadne zmenila schopnosť obnovovať tieto zásoby pitnej vody. Dodnes však nikto nevie ako. Navyše sa k Žitnému ostrovu blíži veľká škvrna znečistenia zo skládky po bývalej Dimitrovke. Údaje, ku ktorým som sa dopracoval, hovoria, že za posledné štyri roky vzrástla koncentrácia chlórovaných uhľovodíkov vo vode až dvojnásobne a kontaminačný mrak v dĺžke približne 6 km sa šíril od Podunajských Biskupíc smerom do vnútrozemia Žitného ostrova. Čiže naše, naše tie najväčšie zásoby pitnej vody, tej najkvalitnejšej, sú v skutočnosti dnes obrovským spôsobom ohrozené. A namiesto, namiesto aby sme to riešili, tu vláda predložila na jar návrh, ako tieto zásoby predať. Keď pritom bola prichytená, tak potom povedala, že predložený návrh ústavy, ako zakázať predaj vody, potom predložila návrh ústavy, ktorý jej v skutočnosti dovoľuje predaj vody, a dnes to tu musíme riešiť pozmeňujúcim návrhom. Nezabúdajme na túto genézu. No a dokonca, keď hovoríme o vodnej bilancii, tak ani všetka voda zo Žitného ostrova nie je rovnako kvalitná. Ak by sa len tá najkvalitnejšia, čistá vyťažila a predala do zahraničia, paradoxne pre Slovensko by zostala len tá horšia, ktorú už treba draho upravovať. Paradoxne by tak pitná voda pre Slovensko zdražela.
Poslanci SMER-u sa nemôžu tváriť, že oni sú od začiatku proti predaju slovenskej vody do zahraničia, pretože v októbri 2012 vláda Roberta Fica schválila materiál, v ktorom presne hovorí, že chce do zahraničia predávať 8 600 litrov vody za sekundu. Aby ste si vedeli predstaviť koľko je to 8 600 litrov vody za sekundu, ktoré už v októbri 2012, keď sa celý tento kšeft začal pripravovať, vláda vo svojom vládnom dokumente schválila, tak je to rovnaké množstvo vody, ako pretečie riekou Hron pri Brezne. To je prietok zhruba 8 600 litrov vody za sekundu. Aby sa teda uzavrel tento odborný argument, objem vody, ktorú Slovensko nepotrebuje, a mohlo by ho bezpečne predať, ideálne transparentným spôsobom, tak aby to bolo na prospech všetkých občanov, dnes nepoznáme. Názory odborníkov sa líšia a podľa niektorých z nich je tá bezpečná, prebytočná kapacita vody na Slovensku len 1 600 litrov za sekundu. Teda päťkrát menej, než schválila na predaj vláda Roberta Fica v októbri 2012.
Aby som ešte doplnil genézu, prečo neverím žiadnym ďalším krokom vlády Roberta Fica v tejto oblasti, v oblasti obchodovania s vodou a neverím ani v poctivosť úmyslov pri tejto novele ústavy a nepotrebujeme meniť ústavu, aby sme zastavili kšefty s vodou, myslím si, že ten poctivý a správny prístup, ktorý by vláda mala navrhnúť a prijať, je nasledovný.
1. Vláda by mala navrhnúť a prijať presnú analýzu, koľko zásob vody Slovensko má a koľko môže bezpečne poskytnúť do zahraničia bez toho, aby boli ohrozené naše vlastné záujmy. To bez ohľadu na to, či bude prijatá táto novela ústavy alebo či hovoríme len o vode, ktorá by mala byť poskytovaná na základe toho osobitného zákona, ako hovorila pani kolegyňa Mezenská, na nejaké iné účely.
V druhom kroku by vláda mala stanoviť presné technické podmienky pre záujemcov o získanie licencie na prevod vody, tie môžu byť obmedzené, napr. do vyčerpania kvót a podobne. A potom by vláda mala urobiť transparentnú súťaž, v ktorej tieto licencie získajú len tie subjekty, ktoré ponúknu štátu najvýhodnejšiu cenu, pričom všetok príjem by mal byť príjmom štátneho rozpočtu.
Toto by som považoval za poctivé riešenie. Toto poctivé riešenie by znamenalo, že nikto nebude kšeftovať a robiť si súkromný biznis s vodou, ale že príjmy z prípadného predaja vody budú slúžiť na prospech všetkých občanov na dôchodky, na zdravotníctvo, na školstvo. Toto by bolo riešenie, ktoré by pravdepodobne neviedlo k žiadnemu predaju vody, pretože dnes ani neexistujú analýzy, ktoré sú nutnou a prvou podmienkou toho, aby sa vôbec takáto schéma pripravila a spustila. Pretože presná analýza zásob podzemnej vody, ako som už vysvetlil, na Slovensku neexistuje.
Ten pôvodný návrh pána ministra Žigu ale bol pripravený takým spôsobom, že žiadatelia sa síce mohli prihlásiť, že chcú ťažiť, odoberať a prevádzať pitnú vodu zo Slovenska do zahraničia, avšak nebola tam žiadna súťaž o cenu. O vydanie licencie mohli požiadať ľubovoľný počet uchádzačov, ale vláda na návrh ministra bez akýchkoľvek kritérií mala rozhodnúť, kto z nich tú licenciu dostane a kto nie. Ak vám to pripomína nejaké iné biznisové schémy – ako napr. schémy s fotovoltaickými elektrárňami, na ktoré Slovensko dodnes dopláca, a kvôli ktorým dodnes občanom Slovenska zdražieva elektrina, hoci cena elektrickej energie na trhu klesá, už niekoľko rokov slovenskí občania platia za elektrinu stále viac a viac – nemýlite sa.
Pre všetky tieto dôvody ja osobne, ako som už viackrát deklaroval, nepodporím túto novelu ústavy. Nie teda preto, že je v nej tá výkladová nejasnosť, tá by sa dala a zrejme sa aj odstráni, keďže sa ukázalo, že som mal pravdu, pozmeňujúcim návrhom. Nepodporím túto novelu ústavy kvôli tomu, že ide o veľmi hrubú záplatu na kauzu, ktorú zrejme za účelom osobného biznisu spustili samotní predstavitelia strany SMER, ktorí sa dnes tvária ako svätí za dedinou. Nevyšlo im to, nevyšiel im ten biznis, tak sa teraz tvária, že musia niečo zachraňovať, ale v skutočnosti zachraňujú len Slovensko pred biznisom, ktorý sami pripravili. A to fakt robiť netreba, stačilo by ten vodný zákon, ktorý stále visí niekde medzi prvým a druhým čítaním tu v parlamente, stiahnuť z parlamentu a nič by sme riešiť nemuseli. Predstava, že vláda schváli transparentné pravidlá, aby niekedy v budúcnosti mohli všetci obyvatelia Slovenska vďaka svojmu vodnému bohatstvu prosperovať, tak zostane i naďalej nenaplneným snom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Daniel, ja súhlasím so všetkým, čo si povedal, a súhlasím aj s tým účelom a súhlasím aj s tým, že potrebujeme takúto právnu normu. Hlasoval som vždy za všetky návrhy, či boli z dielne KDH, hlasoval a kedykoľvek by som podporil ten tvoj návrh.
Problém s týmto návrhom mám v tom, že som presvedčený, že on nesplní ten účel, že je napísaný tak, aby bol úmyselne nefunkčný, aby sa len tváril, že ten účel splní, ale v skutočnosti neposlúžil tomu účelu, ktorý naplniť má. A to vnímam ako veľký, veľký problém. Pretože ak budeme prijímať takéto nefunkčné a neúčinné zákony, budeme sa tváriť pred ľuďmi, že niečo riešime, a pritom bude prijatý len ďalší zákon, tak ako kedysi farmársky zákon, ktorý v skutočnosti nič nevyrieši, tak sklameme. Sklameme aj našich voličov a naozaj vytvoríme obrovskú nedôveru ľudí voči politikom.
Keby niekto mal naozaj čestný úmysel riešiť túto problematiku, schválil by návrh zákona, tak ako si ho pripravil ty, schválil by návrh zákona, tak ako ho tu súčasná opozícia už do parlamentu viackrát predložila, a nepredkladal by návrh zákona, ktorý v skutočnosti bude nefunkčný a neúčinný.
S tým mám veľký problém ja. A bez ohľadu na to, že úmysly sú dobré, myslím si, že sú dobré úmysly tých ľudí, ktorí tento problém chcú naozaj riešiť, ale nie tých, ktorí sa podpísali pod takto formulovaný návrh zákona.