Ďakujem veľmi pekne. Vážené, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, musím skonštatovať, že sa nám tu rozprava rozbehla a budem sa naozaj snažiť počas svojho príspevku si viackrát radšej zahryznúť do jazyka, ako by som mal zareagovať na úplne všetko, čo tu dnes zaznelo.
Dovoľte mi najprv začať tak trošku osobne. Ja považujem sa za jedného z ľudí, pre ktorých je druhý pilier,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážené, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, musím skonštatovať, že sa nám tu rozprava rozbehla a budem sa naozaj snažiť počas svojho príspevku si viackrát radšej zahryznúť do jazyka, ako by som mal zareagovať na úplne všetko, čo tu dnes zaznelo.
Dovoľte mi najprv začať tak trošku osobne. Ja považujem sa za jedného z ľudí, pre ktorých je druhý pilier, systém starobného dôchodkového sporenia, ako ich dieťaťom. Samozrejme dobrá myšlienka má veľa otcov a tí ľudia, ktorí tento systém tvorili, mnohí mali omnoho väčšiu mieru zásluhy ako Ľudo Kaník, Ivan Švejna, v čase keď som s nimi pôsobil na ministerstve práce, a zavádzali sme systém starobného dôchodkového sporenia. Zavádzali sme druhý pilier a zavádzali sme ho preto, aby sme po prvé, v dlhodobom horizonte dokázali viac rozložiť mieru rizika pre ľudí v systéme dôchodkového zabezpečenia, aby sme ho rozložili medzi štátny priebežný dôchodkový systém a medzi sporiaci systém, pretože sa ukazuje a z rôznych medzinárodných štúdií sa ukazuje, že takto rozložená, rozložené riziko je bezpečnejšie pre pracujúcich, aby získali dôstojnejší dôchodok. A založili sme ho a zakladali sme ho aj preto, aby sme pomohli riešiť tú neudržateľnosť verejných financií na Slovensku, neudržateľnosť implicitného dlhu priebežného štátneho dôchodkového systému. Áno, tu by mohli tí, ktorí sa v tom vyznajú, namietnuť, že každý štátny priebežný dôchodkový systém môže byť udržateľný, stačí donekonečna zvyšovať odvody alebo donekonečna znižovať dôchodky, ale, Lojzo, to platí aj pre teba, ak by sme túto zmenu nespravili, tak alternatívou bolo len to, že by sa buď tie odvody donekonečna zvyšovali alebo dôchodky donekonečna znižovali. Pretože v horizonte desiatok rokov by štátny systém bez druhého piliera nebol schopný zabezpečiť dôstojné dôchodky pre slovenských občanov v starobe. A preto sme sa na to pripravovali.
Staroba nie je riziko, staroba nikoho neprekvapí. Každý vie, že raz bude starý. A preto sme sa na to museli pripraviť tým, že sme zaviedli druhý pilier.
Druhý pilier, systém starobného dôchodkového sporenia má dve fázy. To sme vedeli úplne od začiatku. Má fázu sporenia, fázu akumulácie, kde si pracujúci každý mesiac do svojho malého košíčka, namiesto toho jedného veľkého koša nazývaného Sociálna poisťovňa, odkladá na svoj osobný účet ako svoj súkromný majetok povinné odvody, povinné platby a počas celého života si šetrí na svoj dôchodok.
To, akým spôsobom bolo v posledných desiatich rokoch nešťastne zasahované do tohto, do tejto fázy sporenia, sa odrazí aj v tom, že mnohí ľudia, nie niektorí, ale mnohí ľudia budú mať zrejme dôchodok nižší z druhého piliera, ako by mali, keby zostala platiť tá pôvodná úprava z roku 2004. Madejova novela napríklad je jeden z tých nešťastných zákonov, ktoré spôsobili, že mnohí ľudia v druhom pilieri budú mať nižší dôchodok, ako by mali, keby zostal platiť ten pôvodný systém. Zároveň platí, že sa podarilo aj niekoľkokrát ten pôvodný systém vylepšiť. Pretože tu nikto nie je dokonalý a sú veci, ktoré sa napríklad nedajú riešiť v čase, keď tých prostriedkov naakumulovaných je veľmi málo v prvých rokoch fungovania systému dôchodkového sporenia, ale dajú sa riešiť, keď je tam už nasporená určitá veľká suma. A takýmto príkladom opatrení, ktoré včera spomínal Jozef Mihál, ktorého si v tejto oblasti naozaj veľmi vážim, bolo zavedenie indexových fondov, ktoré sa ukazujú naozaj ako veľmi, veľmi správny krok, ktorý pomáha ľuďom z doterajšej skúseností dosiahnuť vyšší dôchodok z druhého piliera.
Avšak my sme vedeli, že kým v druhom pilieri nie je dostatok sporiteľov, kým tam hlavne nie je dostatok naakumulovanej sumy, začneme radšej len s tromi rôznymi fondami. S tým, že keď sa tá naakumulovaná suma zvýši, bude sa to aj ľahšie rozdeľovať a môžu vzniknú ďalšie a ďalšie fondy. Takto to prebiehalo v mnohých krajinách.
Prečo hovorím túto paralelu? Táto paralela sa týka aj dnes prerokúvanej druhej fázy fungovania dôchodkového sporenia, tej fázy výberu dôchodku. Pretože prvá fáza je sporenie, celý život si pracujúci sporí, dosiahne dôchodkový vek a prechádza do fázy výberu dôchodku z peňazí, ktoré si nasporil, si ide začať konečne vyberať. Čestne priznávam, že keď sme pripravovali zákon v roku 2003, tak táto fáza výberu dôchodku nebola úplne presne a jasne v tomto zákone spracovaná. Nebola v ňom presne a jasne spracovaná preto, lebo sme vedeli, že nastane najskôr o tých 10 rokov a že za 10 rokov bude čas poriadne a kvalitne ju pripraviť, poriadne a kvalitne pripraviť podmienky napríklad pre trh, pre trh anuít, ktorý na Slovensku dodnes de facto neexistuje.
Vedeli sme, že táto časť sa ešte dopracuje. A mali sme úplne jasnú predstavu o tom, ako táto časť, fáza výberu dôchodkov z druhého piliera, má vyzerať. My sme dokonca o tom vtedy ešte s mojím kolegom, s ktorým sme dlho sedeli v jednej kancelárii, s Ivanom Švejnom napísali takúto knižku v roku 2004. Dokonca sme napísali tú knižku práve preto, aby sme urobili taký malý záznam, zápis do histórie, kde by sme vedeli povedať, že takto sme si to predstavovali, takto sme to chceli, takto by to malo v tom "v ideálnom prípade" vyzerať.
A čo sme vtedy presadzovali? Presadzovali sme, aby podobne ako v mnohých iných krajinách existovali dve alternatívy výberu dôchodku: programový výber a doživotná anuita. Keď odcitujem z tej knihy na strane 30, a kniha je voľne dostupná na internete, takže si ju každý môže stiahnuť, lebo tých tlačených výtlačkov nám už veľa nezostalo, sa jasne hovorí, že "táto činnosť výplaty dôchodkov spadá do sféry poistnej matematiky a zaoberajú sa ňou životné poisťovne, preto sú to spravidla práve ony, kto výplatu dôchodkov v kapitalizačných dôchodkových systémoch zabezpečuje".
Zároveň sme ale hovorili, že existujú dva rovnocenné systémy výberu dôchodku a každý občan by sa mal mať právo rozhodnúť v druhom pilieri, akým spôsobom si chce dôchodok nechať vyplácať. Prvá možnosť je doživotná anuita, druhá možnosť je programový výber.
Aký je medzi nimi rozdiel? Zásadný rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi výberu je v tom, kto znáša riziko dlhovekosti. Doživotná anuita funguje ako tovar alebo služba, celý život si sporíte nejaké peniaze na dôchodok a v deň odchodu do dôchodku si za tie peniaze kúpite doživotnú anuitu. To znamená, kúpite si právo každý mesiac dostávať od životnej poisťovne nejakú sumu dôchodku, podľa možnosti indexovanú aspoň o infláciu alebo dôchodcovskú infláciu. Životná poisťovňa na seba preberá riziko, že sa dožijete viac, než je stredná očakávaná dĺžka dožitia, že sa dožijete 120 rokov, a ona vám tú anuitu bude musieť každý mesiac vyplácať po celých 120 rokov. A prerobí na tom. Na to existujú úmrtnostné tabuľky, na to existujú vzorce. Zisk životnej poisťovne je prísne regulovaný, pretože ona nezarába na tom, že ľudia zomrú skôr, ona zarába na nejakej tej technickej správe tohto poistenia. A reguluje to prísne Národná banka.
Pointa je, máte doživotnú anuitu, máte istotu, že ak sa dožijete 90 - 100 rokov, celý čas budete dostávať dôchodok, avšak znášate riziko, že ak zomriete skôr, tak si nevyberiete všetky prostriedky, ktoré ste si nasporili na tej anuite, pretože sa z nich budú dotovať dôchodky tých ostatných, ktorí sa dožili vyššieho veku. Nie zisky životných poisťovní, ale dôchodky tých ostatných, ktorí sa dožijú vyššieho veku. Ale máte zabezpečené riziko dlhovekosti.
Na druhej strane stojí možnosť programového výberu. Rozdiel medzi anuitou a programovým výberom, tak ako sme ho plánovali, tak ako je opísaný aj v tejto knihe, je ten, že si nekupujete žiadnu anuitu. Peniaze si necháte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá vám každý rok poistno-matematickým prepočtom vypočíta, na akú sumu dôchodku máte nárok, mesačnú, v tom danom roku. A každý rok to prepočíta znova a znova. Výhodou je, že ľudia, ktorí zomrú skôr, zbytok úspor zostáva v DSS-ke a je celý predmetom dedenia, celý tento zbytok úspor sa dedí. Nevýhodou je, že ak sa takíto ľudia dožijú vysokého veku, tak ich dôchodok bude časom klesať, pretože si čerpajú tie nasporené prostriedky, nemajú zakúpenú poistku v podobe anuity, a preto im tam zostáva stále menej a menej peňazí a môže sa stať dokonca, že ak sa dožijú 20 - 30 rokov po odchode do dôchodku, spadnú dokonca do hmotnej núdze, pretože im tam nezostane dosť nasporených prostriedkov.
V zahraničí, v mnohých krajinách sú tieto dva systémy akoby rovnocenné. Dokonca ľudia, ktorí sa majú možnosť rozhodnúť, či si vyberú jeden alebo druhý, tak zo skúsenosti si vyberajú približne pol na pol. To znamená, polovica sa rozhodne, že si kúpi anuitu, druhá polovica sa rozhodne, že radšej to riskne, uprednostní tú možnosť dediť aj po dosiahnutí dôchodkového veku a vyberá si ten klasický programový výber tak, ako ho poznáme od roku 1981 napríklad z Čile.
Toto je podľa môjho názoru ideálne riešenie, ideálne riešenie aj pre Slovensko. Toto je podľa môjho názoru ideálne riešenie, ktoré by mal obsahovať aj tento predložený návrh zákona. On ho neobsahuje. Neobsahuje ho v takejto podobe. A toto priznávam, Lojzo, aj tebe, tak nejak sa celý čas teraz priamo uprene pozerám na teba, nie je to ideálny návrh zákona. Ale, a teraz musím povedať, to druhé ale, práve kvôli tomu, že posledných niekoľko týždňov aj s mnohými kolegami, ako je Ľudo Kaník, Jožo Mihál, Erika Jurinová a pán Brocka sa tam niekoľkokrát objavil, sme ako na klavír chodili na ministerstvo práce a snažili sme sa vyrokovať čo najlepšie zmeny tak, aby sa čo najviac priblížili tomuto ideálnemu systému, ktoré by boli politicky priechodné. A teraz bez úplne všetkej srandy, pretože posledné tri dni sme sa tu bavili o tom, že slovníkovú definíciu manželstva dáme do ústavy a boli tu obrovské rozpravy k tejto téme, a keď sa jedná o 6 mld. eur na dôchodkoch, tak tí, ktorí tu tri dni dokázali debatovať o slovníkovej definícii, tak za 4 minúty odbavia dôchodky jeden a pol milióna občanov svojím vystúpením a nestojí im za to, aby k tomu vystúpili viac a dlhšie. Nestojí im za to, aby vystúpili viac a dlhšie. Štvorminútové vystúpenie mal poslanec z KDH k tomuto zákonu a to bolo všetko. O zmene ústavy sa tu debatovalo tri dni, o slovníkovej definícii manželstva. A to si myslím, že naozaj je nespravodlivé.
Zároveň chcem povedať jednu vec, bez ohľadu na to, že ani vo finálnej podobe podľa môjho názoru po všetkých tých pozmeňovákoch tento návrh zákona nie je ideálny, tak ako by som si ho predstavoval, chcem oceniť, že tie diskusie na ministerstve práce naozaj prebiehali a prebiehali ako diskusie. Pretože normálne, keď poslanec opozície, a to je to bežné tu na tomto našom Slovensku a tu v tomto parlamente, že keď poslanec opozície príde s nejakým návrhom, tak na ministerstve sa ním zaoberajú len do toho bodu, že minister alebo štátny tajomník dá pokyn nejakému sekčnému riaditeľovi, že napíš k tomu zamietavé stanovisko a odôvodni mu, odôvodni ho, a viac sa tým nezaoberaj. A v tomto prípade prebiehala naozaj vážna diskusia, veľmi technická diskusia, diskusia za účasti odborníkov, diskusia za účasti poistných matematikov, diskusia za účasti profesorov z univerzít. A tá diskusia bola veľmi dlhá a mnohé dobré nápady a mnohé dobré návrhy, dokonca aj nad rámec pôvodnej novely, boli vypočuté.
A v rámci tejto diskusie tak ako aj predstavitelia ministerstva dokázali viackrát zmeniť názor a prijať návrhy opozície, tak aj ja som prijal dva argumenty nie politických predstaviteľov ministerstva, ale odborníkov z ministerstva, ktorí dnes sedia tam hore na balkóne, a chceme im za všetku tú prácu, ktorú odviedli, naozaj poďakovať.
Tie argumenty boli nasledovné: prvý argument, prečo dokážem žiť bez toho, že dnes ten klasický programový výber tak, ako som ho opísal na začiatku, ako rovnocenná alternatíva doživotným anuitám, v zákone neexistuje, je fakt, že rovnako ako pri vzniku dôchodkových správcovských spoločností dnes na Slovensku neexistuje rozvinutý anuitný trh. A v najbližších rokoch bude do dôchodku z druhého piliera odchádzať pomerne nízky počet ľudí na Slovensku. A obrovskou úlohou, obrovskou úlohou všetkých politikov v prospech občanov, ktorí si na dôchodky sporia, bude zabezpečiť, aby na trh anuít prišiel čo najvyšší počet životných poisťovní, aby si navzájom konkurovali a aby ponúkli občanom čo najvýhodnejšie podmienky. Ak príde len jedna poisťovňa, alebo ak prídu len dve poisťovne, bude tento zákon obrovským zlyhaním, pretože medzi nimi nebude de facto existovať konkurencia, v dôsledku čoho hrozí, že ľudia dostanú nižšie anuity, než by dostali, keby tá konkurencia bola naozaj silná.
Presne tohto istého sme sa ale báli predsa, keď sme zakladali druhý pilier. Čelili sme obrovským lobistickým tlakom. Chodili na dvere rôzne spoločnosti a hovorili, že: dajte tie dôchodkové úspory do rúk nám. Prišli životné poisťovne a povedali: my poznáme tento biznis dobre, nechajte životné poisťovne spravovať dôchodkové úspory. Potom prišli banky a povedali: my poznáme tento systém dobre, dajte tie dôchodkové úspory bankám, my sa o ne postaráme. Potom prišli podielové fondy, potom prišli rôzne všelijaké iné skupiny. My sme ten tlak ustáli a povedali sme, že nie, tu ide naozaj o bezpečnosť, o bezpečnosť úspor, o bezpečnosť dôchodkov. Založili sme úplne novú právnu formu, dôchodkovú správcovskú spoločnosť, úplne nový právny typ podnikania, ktorý má jeden jediný predmet podnikania a je asi najprísnejšie regulovaný z úplne všetkých právnych foriem podnikania na Slovensku. Stanovili sme veľmi prísne kritériá, ako obrovské základné imanie, ktoré museli zložiť, a povedali sme: nedáme dôchodkové úspory do rúk ani bankám, ani poisťovniam, ani podielovým fondom, ani iným rôznym skupinám, musia to byť naozaj len kvalitné, renomované medzinárodné spoločnosti s veľkým ratingom, aby sa im neoplatilo urobiť na Slovensku nejaký podvod a ukradnúť tie dôchodkové správcovské spoločnosti, pretože by si globálne na celom svete poškodili svoje meno.
A toto sa nám podarilo. Na Slovensku dnes dôchodkové správcovské spoločnosti majú renomované medzinárodné skupiny a naozaj nenastal žiadny nejaký zásadný problém v ich fungovaní.
To, že samozrejme by sa dokázali starať o dôchodkové úspory aj lepšie a byť viac motivované dosahovať vyššie výnosy, to sa dá dosiahnuť kvalitnou reguláciou a legislatívnymi opatreniami. A skôr, bohužiaľ, v tej fáze sporenia, tieto opatrenia v minulosti legislatívne išli opačným smerom, ale to je už úplne iný príbeh.
Čoho sme sa najviac báli? Báli sme sa, že sme, keď sme rozbiehali druhý pilier, báli sme sa najviac toho, že sme tak prísne nastavili podmienky pre vznik dôchodkových správcovských spoločností, že nebude mať dosť spoločnosti chuť prísť na tento trh a začať tu podnikať a nebude dosť vysoká konkurencia medzi nimi. A to sa, našťastie, nenaplnilo, to sa, našťastie, nenaplnilo.
A teraz paralela s doživotnými anuitami. Na Slovensku vzniká úplne nový trh, trh doživotných anuít. Dnes v podstate na Slovensku neexistujú firmy a hlavne neexistuje konkurencia medzi poisťovňami, ktoré by doživotné anuity ponúkali. Ony budú musieť tento produkt vyvinúť, budú musieť doňho investovať, budú ho musieť pripraviť. A moja obava je, že ak týchto subjektov poskytujúcich doživotnú anuitu nepríde na náš trh dostatok, nebude medzi nimi dostatočná konkurencia. A preto, to je zásadný argument pre fungovanie celého toho trhu, a preto osobne som pripravený prijať tento argument a som pripravený na to, spustiť fázu výplaty dôchodkov z druhého piliera, ktorú musíme prijať teraz, pretože prvé dôchodky pôjdu od budúceho roka, som pripravený prijať tento argument a povedať, zaveďme ten klasický programový výber až o štyri - päť rokov, počas ďalšej vlády, v čase, keď už anuitný trh bude rozbehnutý, bude fungovať a budeme vedieť, že nebude hroziť, ak legislatívou utvoríme pravidlá pre polovicu ľudí, aby prešli do klasického programového výberu, že anuitný trh vo svojom rozbehu bude tak nezaujímavý, že dostatok životných poisťovní nepriláka a nevznikne tam dostatočná konkurencia.
Ak budúci rok odíde, odíde do dôchodku zhruba tritisíc ľudí a tých tritisíc ľudí bolo v druhom pilieri len 10 rokov, tak majú naakumulované tak nízke sumy, že len kvôli nim, som presvedčený, by žiaden podnikateľský subjekt na tento trh nevstúpil a nezačal vytvárať celé nové produkty doživotných anuít, pretože je ich tak málo, že by sa mu to jednoducho neoplatilo. Musíme nechať tento trh nadýchnuť a rozbehnúť sa, aby vznikla dostatočná konkurencia, aby sme prilákali čo najviac subjektov, renomovaných a medzinárodných, žiadne pofidérne firmy, aby sa tento trh rozbehol, a potom príďme a zaveďme aj klasickú alternatívu programového výberu. Čiže to je jeden argument.
Druhý argument, ja som bol presvedčený, že aj pre tú konkurenciu, a stále som presvedčený, v oblasti výplaty anuít by bolo najlepšie, keby produkty neboli úplne štandardizované. Predstavte si, že by konkurencia v anuitách nezáležala len na tom, že dostanete ponuku na rôzne, na tú istú anuitu od piatich rôznych firiem s rozdielom pár centov, možno pár eur, ale keby tieto firmy mohli súťažiť aj rôznymi produktami. Napríklad jedna firma by povedala, že ja vám ponúkam aj alternatívu - anuitu, kde v prvých desiatich rokoch dostávate vyššiu sumu a potom do konca života nižšiu sumu, alebo, naopak, v prvých desiatich rokoch nižšiu sumu a potom do konca života vyššiu sumu, alebo rôzne iné kombinácie produktov, alebo by do toho zahrnula ešte aj pozostalostné dôchodky nad rámec nejakého minima zákona. A mohli by si takto rôzne konkurovať a každý človek by si mohol vybrať, čo je preňho najvýhodnejšie.
Prišiel som na ministerstvo a pomerne dosť dlho som ľuďom na ministerstve práce pílil uši s nápadom spoločných anuít. Dlho sme tu debatovali o manželstve a rodine. Predstavte si takýto návrh, že by si anuitu doživotnú nekupoval len jednotlivec, ale že by si ju mohol kúpiť aj pár, rodina, manžel s manželkou, alebo kľudne aj registrovaný pár. Kúpili by si anuitu jednu, namiesto dvakrát 300 eur by si kúpili jednu 600-eurovú anuitu, ale v prípade ak by jeden z nich zomrel skôr, ten druhý by dostával celý dôchodok aj toho svojho predchádzajúceho partnera až do konca života. Takýmto spôsobom by sme vytvorili akúsi dodatočnú poistku. Háčik má samozrejme tento model v tom, že tá spoločná anuita by bola o čosi nižšia, než dve jednotlivé anuity. Na druhej strane opäť by ľudia dostali možnosť, manželia alebo páry žijúce spolu, by dostali možnosť zaistiť sa na starobu tým, že by si kúpili spoločnú anuitu.
Myslím si, že táto spoločná anuita je dobrý nápad a zhodli sme sa na tom aj s odborníkmi na ministerstve, s ľuďmi z univerzít, že takéto spoločné anuity sú dobrý nápad, ale opäť, práve kvôli rozbehu anuitného trhu v tej jeho prvej fáze, kde do dôchodku pôjde veľmi málo ľudí, si myslím že je to podobný nápad ako indexové fondy, že je dobrý a o pár rokov výrazne vylepší systém starobného dôchodkového sporenia na Slovensku, ale nie je vhodné presadzovať ho hneď v tomto roku, hneď v tomto čase. Treba počkať, kým sa ten trh výplaty dôchodkov trošku nadýchne, kým sa tam vytvorí určitý priestor a podobne ,ako indexové fondy boli zavedené až po niekoľkých rokoch, aj takéto spoločné anuity zaviesť až po niekoľkých rokoch jeho fungovania.
Takže aby som zhrnul môj postoj k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvame, zďaleka nie je ideálny. Avšak znenie návrhu zákona po zapracovaní všetkých pripomienok a všetkých pozmeňujúcich návrhov, na ktorých sme sa ako pracovná skupina zložená z odborníkov a z mnohých poslancov opozície nielen z jednej strany – obrovský kus roboty odrobil Jožo Mihál, obrovský kus roboty odrobil Ľudo Kaník, veľa dobrého odrobil aj Ivan Švejna, napriek tomu, že má celkový negatívny postoj k tomuto návrhu zákona ešte stále, ale aj svojou kritikou a svojím kritickým myslením posúval tú pracovnú skupinu dopredu, veľa, najviac roboty asi odrobili tí zamestnanci ministerstva práce, ktorí rôzne návrhy museli zo dňa na deň, doslova po nociach prepočítavať a podrobne ich analyzovať – myslím si, že po všetkých týchto pozmeňujúcich návrhoch je tento návrh zákona výrazne lepší ako ten pôvodný vládny, ktorý prišiel do Národnej rady. A že je dokonca o toľko lepší, že sa oplatí oceniť prístup ministerstva práce, tú prácu, ktorú si dali, to, že aj poslancov opozície neodbili, tak ako ich odbiť mohli hneď zo začiatku.
A oplatí sa zvážiť hlasovanie za tento návrh aj pre poslancov opozície. A nielen ho tak zmiesť štyrmi minútami vystúpením v rozprave a v podstate sa tým de facto vykašlať na 1,5 mil. budúcich dôchodcov, ktorým nevenujeme ani viac času, aby sme si naštudovali a vystúpili k tejto novele zákona.
A zároveň som presvedčený a budem sa za to biť a som presvedčený, že s mnohými kolegami sa budem za to biť v budúcich rokoch, že bude, keď sa ten trh rozbehne, bude treba dopracovať tento, túto novelu zákona. Bude ju treba dopracovať o skutočný programový výber, bude ju treba dopracovať o viac možnosti voľby v podobe anuít, rôznych typov anuít, napr. aj spoločných anuít, a že sa k tomu vrátime o dva, možno o tri roky.
Čo by som chcel ešte spomenúť, možno je mi to ľúto, ale chápem že táto novela je veľmi technická, a nie je tak veľa ľudí, ktorí jej naozaj podrobne rozumejú. Asi najviac predebatovávaným a tá verejná diskusia o tejto novele sa do veľkej miery zúžila na nejaký násobok životného minima a na možnosť, že od akej výšky dôchodku si ľudia budú mať možnosť vybrať keš peniaze, ktoré si nasporili v druhom pilieri, a ktorí to nebudú môcť urobiť. Chcem povedať úplne jasne, povedal to aj Ľudo Kaník, povedali to viacerí: keď sa rozbiehal druhý pilier, cieľom bolo zabezpečiť čo najlepšie dôchodky. Táto úloha sa pre mnohých ľudí naplnila nie až tak dobre, ako mohla vďaka niektorým nešťastným zásahom do druhého piliera počas jeho fungovania, ale nikdy nebolo cieľom, aby si ľudia celý život sporili a potom si vybrali nasporené peniaze keš, mali nejaký nízky dôchodok a išli si za to kúpiť napríklad Porsche, aj keď mne sa akože takýto model páči, ale toto sme nikdy nesľubovali a toto nikdy nebolo cieľom.
Preto tá možnosť, že viac ako 10 % sporiteľov si bude mať možnosť vybrať peniaze aj v hotovosti z druhého piliera a budúci rok to bude v priemere na jedného z tých, ktorí tu možnosť naplnia, 6 000 eur, je dokonca určitým rozšírením toho, čo bolo pôvodne zamýšľané. Nám sa podarilo vyjednať dobrý model, myslím si, že som bol jeden z tých, ktorí prví prišli s návrhom, aj keď v inej podobe, tej individualizovanej miery náhrady. Môj návrh spočíval v tom, že zaveďme teda povinnosť kúpy anuity, aby sa aj rozložili náklady na všetkých vo výške miery náhrady, to znamená percenta z priemerného celoživotného príjmu sporiteľa. Ten, kto zarábal 300 eur, nech má povinnosť kúpiť si anuitu vo výške 120 eur, a ten, kto zarábal 1000 eur, nech má povinnosť kúpiť si anuitu vo výške 400 eur a nech s tým zvyškom peňazí robí čo chce. Myslím si, že tento návrh má logiku, pretože jednak hovorí: každý si kúpi anuitu, čiže tie náklady na anuitu sú rozložené na všetkých, nielen na tých chudobných, a zároveň vychádza z určitej hypotézy alebo teórie permanentného dôchodku, že človek, ktorý celý život zarábal viac, má aj vyššie nároky, a človek, ktorý zarábal celý život menej, dokáže, stačí mu aj nižší dôchodok. A s tými zvyšnými peniazmi si môže urobiť čo chce, môže si ich aj nechať na ako vyšší dôchodok, ale nechceme ho k tomu nútiť. Presne v zmysle takej idey, že dôchodkový systém by mal poskytovať také zabezpečenie, aby nikto neklesol pod hranicu nejakého životného minima alebo do nejakej hmotnej núdze. Lebo naozaj nechceme prinútiť ľudí celý život sporiť, potom si vybrať peniaze v hotovosti, minúť ich a potom prísť za štátom a natŕčať ruku, že daj nám, pretože, daj mi, pretože ja už nemám. Práve aj spôsob anuitnej výplaty dôchodku zabezpečuje aj štát voči tomuto riziku.
Myslím, že sa nám podarilo vyrokovať dobrý model, dokonca ten vzorec dáva aj logiku, pretože možnosť vybrať si peniaze v hotovosti budú mať ľudia, ktorí majú priemerný osobný mzdový bod vyššie ako 1,25, čo sú zhodou okolností ľudia s vyšším než priemerným príjmom, ktorí počas toho pracovného života solidarizovali s tými ľuďmi s nižším príjmom. Oni majú nižší dôchodok, pretože z ich príspevkov sa krížovo dotovali dôchodky menej zarábajúcich ľudí. A len týmto ľuďom, ktorí počas celého života platili odvody a solidarizovali s tými chudobnejšími, pretože im sa dôchodok kráti, zatiaľ čo chudobným sa z ich peňazí dôchodky zvyšujú, len týmto ľuďom dávame možnosť vybrať si časť nasporenej sumy v hotovosti. A myslím si, že tam sa nachádza určitá elementárna smietka spravodlivosti v tomto prístupe, že práve tí, ktorí solidarizovali a nasporili si a mali vyššie príjmy, dostanú možnosť vybrať si čosi aj v hotovosti. Dokonca aj bez toho, aby sa im táto výplata zdaňovala, pretože povedzme si úprimne, keď niekto celý život platí príspevky do druhého piliera a znižuje sa mu o ne daňový základ, tak zase v myšlienke nejakej elementárnej spravodlivosti by sa dalo argumentovať, že ak si tie peniaze potom vyberá keš na hocijaký účel mimo dôchodku, tak by sa aj ten jeho príjem zdaniť mal, keďže bol predtým celý čas oslobodený. A som rád, že táto téma ani raz nezaznela, nebola na stole. Som rád, že sa nám jej podarilo vyhnúť a som rád, že práve tým ľuďom, ktorí celý život solidarizovali, sme boli schopní vyrokovať kompromis nie na úrovni štvornásobku minima životného, ale na úrovni výrazne nižšej, že si môžu vybrať časť prostriedkov aj v hotovosti.
Toľko teda k môjmu názoru na tento návrh zákona. A ešte tu mám pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili a myslím si, že aj na výbore pre sociálne veci bol taktiež odsúhlasený. Ten pozmeňujúci návrh je pomerne rozsiahly a pomerne technický a rieši veci, ktoré sa ani tak netýkajú tejto anuitnej novely, ale výrazne môžu zlepšiť opäť systém starobného dôchodkového sporenia. Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz prednesiem, je niekoľko technických úprav, ktoré neskôr vysvetlím.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena a Viliama Jasaňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 895.
Znenie návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 30 § 33a)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Chcela som poprosiť kolegov a kolegyne, nebudeme o jedenástej hlasovať, takže budeme pokračovať v rozprave, a aby sa utíšili, alebo tí, ktorí chcú debatovať, opustili rokovaciu sálu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Chren, Martin, poslanec NR SR
Čiže zopakujem. Pre tých, ktorí sa vyžívajú v technických detailoch.
V čl. I v bode 30 § 33a) ods. 1 sa za slovo "sporiteľa" vkladajú slová "vedeného pre dlhopisový garantovaný dôchodkový fond".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
2. V čl. I bode 43 § 45 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Ak mal sporiteľ v deň vydania certifikátu dva osobné dôchodkové účty, dôchodková správcovská spoločnosť pripíše dôchodkové jednotky podľa predchádzajúcej vety tak, aby aktuálny pomer rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch zodpovedal pomeru rozloženia majetku sporiteľa v dôchodkových fondoch ku dňu vydania certifikátu.".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
3. V čl. I v bode 101 § 64 ods. 8 sa vypúšťa slovo "povinný".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
4. V čl. I sa za bod 101 vkladá nový bod 102, ktorý znie:
"102. V § 64 ods. 8 v druhej vete a v § 93 ods. 2 sa vypúšťajú slová "ods. 1".".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015 a v súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII. o účinnosti zákona.
5. V čl. I bode 102 § 64 ods. 10 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: "ak sporiteľ nemá druhý osobný dôchodkový účet s kladným zostatkom,".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
6. V čl. I sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie:
"140 V § 88 ods. 1 sa vypúšťa prvá veta.".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. júla 2014 a v súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII o účinnosti zákona.
7. V čl. I sa za bod 140 vkladajú nové body 141 až 143, ktoré znejú:
"141. V § 92 ods. 1 znie:
"(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, musí mať sporiteľ v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši a) 52 rokov veku, najmenej 10 % čistej hodnoty svojho majetku, b) 53 rokov veku, najmenej 20 % čistej hodnoty svojho majetku, c) 54 rokov veku, najmenej 30 % čistej hodnoty svojho majetku, d) 55 rokov veku, najmenej 40 % čistej hodnoty svojho majetku, e) 56 rokov veku, najmenej 50 % čistej hodnoty svojho majetku, f) 57 rokov veku, najmenej 60 % čistej hodnoty svojho majetku, g) 58 rokov veku, najmenej 70 % čistej hodnoty svojho majetku, h) 59 rokov veku, najmenej 80 % čistej hodnoty svojho majetku, i) 60 rokov veku, najmenej 90 % čistej hodnoty svojho majetku a nakoniec j) 61 rokov veku, 100 % čistej hodnoty svojho majetku.".
142. V § 92 sa za ods. 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
"(2) Ak sporiteľ písomne oznámi dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že má záujem o zníženie minimálneho percentuálneho pomeru čistej hodnoty svojho majetku v dlhopisom garantovanom fonde podľa ods. 1, tento minimálne percentuálny pomer sa zníži o polovicu.
(3) Ak sporiteľ, ktorý s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom podľa § 33a) ods. 3 nemá ku dňu uzatvorenia tejto dohody v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde 100 % čistej hodnoty svojho majetku, dôchodková správcovská spoločnosť prevedie ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto dohody, najneskôr však do 30 dní od jej uzatvorenia, všetok majetok sporiteľa do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Ak sporiteľ nemá osobný dôchodkový účet priradený k dlhopisovému garantovanému dôchodkovému fondu, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná mu tento účet zriadiť. Počas celého obdobia výplaty dôchodku programovým výberom podľa § 33a) ods. 3 nemôže sporiteľ prestúpiť do iného dôchodkového fondu. ".
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
143. V § 92 ods. 5 v prvej vete sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "odsekov 1 a 2" a na konci prvej vety sa pripájajú tieto slová: "alebo na základe oznámenia podľa odseku 2".".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015. V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslenie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII o účinnosti zákona.
Bod 8 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie:
"142. V § 93 ods. 3 sa za slová "nezodpovedá § 92 ods. 1" vkladajú slová "a 2" a vypúšťa sa posledná veta.".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015. V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII o účinnosti zákona.
Pozmeňujúci návrh bod č. 9. V čl. I bod 147 znie:
"147. § 94 sa dopĺňa ods. 12 až 15, ktoré znejú:" (Toto bude zaujímavý bod. Vypočujte si ho.)
"(12) Dôchodková správcovská spoločnosť zasiela sporiteľovi spolu s výpisom podľa ods. 5 písomné oznámenie o a) možnosti bezplatného zaslania písomnej informácie o dôchodkoch na žiadosť sporiteľa, b) možnosti bezplatného poskytnutia písomnej informácie o dôchodkoch v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a v Sociálnej poisťovni, c) zverejní informácie o dôchodkoch na svojom webovom sídle a na webovom sídle Sociálnej poisťovne a d) možnosti sporiteľa znížiť si minimálny percentuálny pomer čistej hodnoty svojho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde na základe oznámenia podľa § 92 ods. 2.
(13) Informáciu o dôchodkoch podľa ods. 12 písm. a) až c) zostaví dôchodková správcovská spoločnosť a Sociálna poisťovňa.
(14) Informácia o dôchodkoch podľa ods. 12 písm. a) až c) musí byť pravdivá, zrozumiteľná a zostavená bez použitia odbornej terminológie. Jej obsah, rozsah a štruktúru ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska, opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(15) Sporiteľovi, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom podľa § 33a) ods. 2 alebo ods. 4 a ktorého majetok je aj v inom ako v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, dôchodková správcovská spoločnosť písomne oznámi do desiatich dní odo dňa, keď mu čistá hodnota majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde prvýkrát klesne pod 10 % čistej hodnoty majetku, z ktorej sa dôchodok programovým výberom začal vyplácať, že ak nepožiada o presun majetku z iného dôchodkového fondu, vyplácanie dôchodku programovým výberom skončí okamihom, keď bude čistá hodnota sporiteľovho majetku vo fonde, z ktorého sa mu programový výber vypláca, nulová a zvyšný majetok bude sporiteľovi vyplatený až potom, ako požiada o jeho presun do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu a následne o jeho výplatu programovým výberom. Povinnosť písomného oznámenia podľa predchádzajúcej vety dôchodkovej správcovskej spoločnosti nevzniká, ak obdobie vyplácania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom je kratšie ako tri mesiace."."
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015 s výnimkou § 94 ods. 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2014. V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII o účinnosti zákona.
No a nakoniec bod č. 10 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 160 vkladá nový bod 161, ktorý znie:
"161. V § 107 sa ods. 1 dopĺňa písm. i), ktoré znie:
"i) Informáciu o dôchodkoch podľa § 94 ods. 14."."
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2015 a v súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. VII o účinnosti zákona.
No, ďakujem veľmi pekne, že ste so mnou vydržali, počúvať, bohužiaľ, je to zákonná povinnosť musieť predniesť takýto pozmeňujúci návrh, aj keď je veľmi technický – aj pán kolega si to prežil s iným pozmeňujúcim návrhom – a predniesť ho aj v rozprave napriek tomu, že ho všetci máte vo svojich laviciach, jeho znenie.
Dovoľte mi teraz odôvodniť a pokúsiť sa o takú heroickú úlohu zrozumiteľným ľudským jazykom vysvetliť, čo sa vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme predložili spolu s pánom poslancom Jasaňom, mení a čo zavádzame.
Po prvé, body 1, 2 a 5 tohto pozmeňujúceho návrhu vychádzajú z toho, že navrhujeme, aby sporitelia ku dňu odchodu do dôchodku nemuseli mať všetky svoje prostriedky v dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložené na dlhopisovom, v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. To sa týka aj bodov 4, 7 a 8.
O čo ide? Dnes sporiteľ, ktorý si sporí v druhom pilieri na dôchodok, v rámci určitej poistky proti riziku, aby sa nestalo, že v posledných rokoch jeho sporenia príde hospodárska kríza, výrazne klesne hodnota akcií a on stratí veľkú časť nasporených prostriedkov, musí od veku 10 rokov do odchodu do dôchodku začať presúvať svoje prostriedky z tých ostatných fondov, ako sú indexové, akciové a tak ďalej, do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. A to tak, že v deň odchodu do dôchodku má už všetky peniaze a posledný rok len v dlhopisoch, ktoré prinášajú teda fixný výnos a nemali by stratiť svoju hodnotu. Skúsenosť, štúdie a analýzy, ja som naozaj rád, že občas nastane taká doba, že aj v tomto parlamente sa rieši takzvaná evidence based policy, pán Beblavý vie, o čo ide, že sa neurobia rozhodnutia len na základe nejakých ideológií, ale aj na základe štúdií, analýz a reálnych faktov, tak skúsenosti, štúdie, analýzy – jednu som tu vytlačil (vystupujúci ju ukazuje plénu), kto by mal záujem si ju neskôr požičať – ukazujú, že aj pre sporiteľov je výhodnejšie, keď nemusia mať všetky alebo väčšinu svojich prostriedkov len v dlhopisoch aj v tých posledných rokoch pred odchodom do dôchodku, ale ponechajú si diverzifikovanejšie portfólio. To znamená určitú časť svojich dôchodkových úspor, aj investované napríklad v indexových fondoch alebo v akciách. Samozrejme, že je to riziko, samozrejme, že úplne jednoznačne. Ja nemám rád politikov, ktorí o sebe tvrdia, že sú múdrejší ako ľudia samotní a že chcú len ich dobro. V tom prípade väčšinou platí pre ľudí, že nenechajte si to dobro vziať. Ale je pravda, že vzhľadom k miere finančnej gramotnosti nie každý sporiteľ dokáže zodpovedne urobiť takéto rozhodnutie. Preto v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, aby sofistikovanejší investori, sofistikovanejší sporitelia, tí, ktorí sa rozhodnú, sa mohli rozhodnúť, že polovicu prostriedkov, ktoré by si inak mali povinnosť previesť do dlhopisového fondu, si môžu nechať v inom type fondu, napríklad v akciovom alebo indexovom fonde. Neplatí to automaticky, platí to len pre sporiteľov, ktorí sú dosť sofistikovaní na to, aby si v liste zo Sociálnej poisťovne dokázali túto informáciu o tejto možnosti prečítať, zdvihnúť telefón a zavolať do Sociálnej poisťovne, že si chcú ponechať časť svojich prostriedkov, jednu polovicu aj v iných než dlhopisových fondov. Skúsenosť a štúdie ukazujú, že pre, to bude pre takýchto ľudí s vyše 95-percentnou pravdepodobnosťou výhodnejšie a že majú možnosť takto získať vyšší dôchodok, ako by získali, keby zostali len v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.
Zároveň sa posúva touto novelou, po dohode aj s ministerstvom práce, vek, od ktorého sa začína presun, ten povinný, do dlhopisových fondov, a to v súvislosti so zvýšením veku odchodu do dôchodku. Preto som tu tak dlho prednášal, tých 10 % v 62. roku, 20 % v 63. roku, pretože sa zo 60 rokov posúva, respektíve z 50 rokov na 52, pretože dôchodkový vek sa v minulosti zvýšil zo 60 na 62, aby bolo dodržaných tých posledných desať rokov.
Ďalšou významnou zmenou v tomto pozmeňujúcom návrhu je bod 6. Bod 6 sa týka akciových fondov. Dnes máme v DSS-kách tzv. akciové negarantované fondy a musím povedať, že nefungujú úplne tak, ako by fungovať mali. Pomerne veľká časť v akciových fondoch stále nie je investovaná do akcií. Toto je jedna vec, ktorú hrozne vytýkam dôchodkovým správcovským spoločnostiam, že neinvestujú prostriedky sporiteľov tak dobre, ako by mali. Niekedy z pohodlnosti ich radšej nechajú v dlhopisoch možno ich materských firiem v Nemecku alebo niekde inde a nestarajú sa o to, aby sporitelia dosiahli čo najvyššie výnosy, tak vysoké, ako by mohli. Touto zmenou chceme urobiť z akciových fondov skutočné akciové fondy a umožňujeme, aby hodnota akciových investícií mohla tvoriť až 100 % čistej hodnoty majetku v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, čím sa vlastne zosúladí obsah týchto akciových fondov s ich skutočným zameraním. Dnes dokonca DSS ani nemohli mať 100 % v akciách.
Poslednou veľkou časťou tohto pozmeňujúceho boli novelizačné body 9 a 10, ktorými sa upravuje informácia, ktorú Sociálna poisťovňa a DSS-ky musia zasielať občanom pri odchode do dôchodku. V zásade, až na jednu drobnú zmenu, ide o totožnú informáciu, akú musia zasielať aj dnes, avšak s jedným zásadným rozdielom, ktorý si myslím, že je veľmi dôležitý pre transparentnosť a pre dostatočnú informovanosť sporiteľov v druhom pilieri. Pôvodná právna úprava, súčasné znenie totiž hovorí, že sa sporiteľom zasiela v roku, v ktorom dovŕši šesťdesiat rokov, tzv. informačný list, ktorý má rovnaký, takmer 100-percentne rovnaký obsah ako ten, o ktorom hovorím ja v tomto pozmeňujúcom návrhu. Avšak rozdiel je v tom, že mnohí občania dnes odchádzajú do dôchodku nie vo veku 60 rokov, ale vo veku 62 rokov, často aj neskôr, vo veku 63 - 64 rokov. A ak by sme nechali v platnosti súčasné znenie, že v šesťdesiatke príde takému sporiteľovi list, tak o dva, tri, štyri roky, keď reálne pôjde do dôchodku, by už aj zabudol, že nejaký list niekedy dostal a určite by si nepamätal, že čo v tom liste presne bolo. Preto meníme finančne nenáročným spôsobom, umožňujeme sporiteľa každoročne oboznámiť s možnosťou, kde a akým spôsobom môže bezplatne získať informácie súvisiace s jeho odchodom do dôchodku a s požiadaním o výplatu dôchodku z druhého piliera. Takže namiesto, aby fixne dostal takúto informáciu sporiteľ pri dosiahnutí 60-ch rokoch veku, dostane ju každý rok a pri odchode do dôchodku. Takže táto informácie bude aktuálna, transparentná a bude dostatočná.
Vážené dámy, vážení páni, viem, že to vystúpenie trvalo dlho, ale myslím si, že táto téma, téma 6 mld. eur v druhom pilieri, téma jeden a pol milióna ľudí, ktorí budú dostávať dôchodok z druhého piliera, je natoľko závažná a natoľko dôležitá, že si zaslúži venovať sa jej. Zaslúži si podľa mňa venovať sa jej omnoho viac a omnoho podrobnejšie než nejaká slovníková definícia výkladu pojmov, nad ktorou sme tu strávili posledné tri dni. Trošku ma mrzí, že nie vždy sa do tejto debaty zapájajú len úplne racionálne argumenty. Trošku ma mrzí, že niekedy, už vidím aj vo faktických poznámkach, budeme počuť aj argumenty na úrovni marxizmu a vedeckotechnického rozvoja (vyslovené s pobavením), ktoré nemajú nič spoločné s realitou, s pravdou, ani s rozumom. Avšak dúfam, že celkové vyznenie tejto diskusie bude v prospech dôchodcov, v prospech sporiteľov, v prospech všetkých tých občanov, za ktorých práva by sme tu mali bojovať. A aj keď si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je dokonalý, uvedomujem si znova aj tú potrebu, že niečo prijaté byť musí práve kvôli tomu, že budúci rok začnú ľudia odchádzať do dôchodku, a so všetkými tými pozmeňujúcimi návrhmi, ak sa neobjaví teraz narýchlo niečo nové, je táto novela, hoci nie dokonalá, výrazne lepšia ako pôvodný vládny návrh, ktorý prišiel do parlamentu.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na ďalšiu rozpravu.
Skryt prepis
