Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte povedať, že, ako asi ani nebude prekvapením, zásadne nesúhlasím s týmto predloženým návrhom zákona a nemôžem zaň ani hlasovať, nie preto, že by sa mi nepáčil cieľ, ktorý navrhovatelia prezentujú, ale preto, že som presvedčený, že cieľ a skutočný účinok tohto návrhu zákona sú dve úplne diametrálne, dokonca totálne odlišné veci.
Tento...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte povedať, že, ako asi ani nebude prekvapením, zásadne nesúhlasím s týmto predloženým návrhom zákona a nemôžem zaň ani hlasovať, nie preto, že by sa mi nepáčil cieľ, ktorý navrhovatelia prezentujú, ale preto, že som presvedčený, že cieľ a skutočný účinok tohto návrhu zákona sú dve úplne diametrálne, dokonca totálne odlišné veci.
Tento návrh zákona považujem za čisto ideologický, za návrh zákona, ktorý má hlavný účel naháňať politické preferencie. A ja vo svojom vystúpení ideologický nechcem byť, a preto prednesiem relevantné argumenty proti tomuto návrhu zákona. Som presvedčený, že tento návrh je ideologický, pretože zo svojej vlastnej podstaty sa tento návrh snaží preniesť presvedčenie jednej skupiny ľudí na celú spoločnosť. Tento návrh je ideologický preto, že sa týka otázky morálky. Samozrejme, si uvedomujem, že parlament je tu na to, aby určoval a stanovoval pravidlá fungovania spoločnosti. Je však veľký rozdiel medzi etickými a morálnymi pravidlami. Zatiaľ čo etika dala odpoveď na otázku, či je niečo správne alebo nesprávne z hľadiska dosahovania určitého účelu, morálka dáva odpoveď na to, či je niečo dobré alebo zlé. Kým etika a etické posudzovanie a stanovovanie etických pravidiel je teda o objektívnom určovaní pravidiel, ako sú napríklad dopravné pravidlá, alebo iné, ktoré objektívne pomáhajú lepšiemu fungovaniu spoločnosti, zakotvovanie morálky, ktorá je zo svojej podstaty subjektívna, ktorá hovorí o tom, že niekto, nejaká časť spoločnosti je presvedčená, že toto je dobré, a iná časť môže byť presvedčená, že je zlé, dokonca v dvoch rozličných spoločnostiach alebo v dvoch rozličných časových obdobiach sa morálka môže vyvíjať, som presvedčený, že morálne pravidlá do zákonov nepatria a že ak niekto chce morálne pravidlá hlásať, v prvom rade by sa nimi mal riadiť sám a nemal by sa ich snažiť uvaľovať na všetkých občanov násilnou formou, pretože zavedenie zákazu do legislatívu, zákazu ktorým je štátom vymožiteľný a štátom pokutovateľný, je v zásade násilná forma presadzovania nejakej morálnej normy. Viete, ja som niekedy presvedčený, že niektorí politici, ale poviem kľudne, aby ste ma nebrali osobne, že všetci politici by mali na sebe nosiť varovania podobné, aké sú na krabičkách od cigariet. A na nich by mohlo napríklad stáť, že chcem vaše dobro, nedajte si ho vziať. Alebo ďalší taký variant varovania by mohol byť, neverte politikom, ktorí sú presvedčení, že vedia lepšie ako vy sami, čo je pre vás dobré. Vždy sa snažím byť veľmi obozretný, keď počujem návrhy, ktoré sú založené presne na takomto princípe, že sa nájde nejaká skupina politikov alebo jeden politik, ktorý hovorí: „Ja viem lepšie ako ľudia sami, čo je pre nich dobré, a preto im musím prikázať správať sa takým alebo onakým spôsobom.“ Preto považujem tento návrh za ideologický. A preto si myslím, že nepatrí na pôdu Národnej rady. Alebo ak sem patrí, tak je naozaj oveľa viac súčasťou nejakej kampane za naháňanie preferencií než snahy o reálnu zmenu.
A teraz mi dovoľte vzniesť aj niekoľko konkrétnych argumentov proti tomuto konkrétnemu návrhu zákona.
Základným argumentom, ktorým navrhovatelia odôvodňujú túto navrhnutú právnu normu, je problém chudoby. A ja absolútne súhlasím s postojom, že... Ak vás môžem poprosiť, ako ste to presne hovorili, že chudoba... (Reakcia z pléna.) Práca v nedeľu je dôsledkom chudoby a chudoba nie je vec, ktorú by sme mali podporovať, a v rámci boja proti chudobe... Nepamätám si tú presnú formuláciu, ale bola niekoľkokrát citovaná v médiách (Reakcia z pléna.) Dobre. Hlavný môj argument je, tento návrh zákona prehĺbi problém chudoby, a preto nijakým spôsobom neprospeje splneniu deklarovaného cieľa, ktorým je, naopak, boj proti chudobe a zlepšovanie a posilňovanie napríklad rodinných väzieb a rodiny.
Áno, práca v nedeľu je znakom chudoby, to je ten citát. To je ten citát, ktorý tu niekoľkokrát zaznel. A, áno, je to pravda, práca v nedeľu je znakom chudoby. Drvivá väčšina ľudí keby si mohla vybrať, tak v nedeľu do práce nejde a radšej zostane doma s rodinou alebo sa venuje svojim koníčkom a svojim záľubám. Úplne najlepšie by bolo, keby sme to dotiahli do dôsledkov, keby nikto nemusel pracovať, nielen v nedeľu, ale vôbec keby nikto z nás nemusel pracovať, keby sme celé dni mohli byť doma so svojimi rodinami, nemuseli by sme vôbec chodiť do práce a mali by sme dostatok zdrojov, aby sa nám pohodlne žilo. Ale to, bohužiaľ, nie je pravda, tak spoločnosť nefunguje a tak sa ani nedá, aby spoločnosť fungovala.
Pán navrhovateľ sa v rozprave vyjadril, že je napríklad aj za podporu zvýšenia minimálnej mzdy. Ale podpora zvýšenia minimálnej mzdy bude mať presne rovnaký účinok, ako tento návrh zákona. Ľudí o prácu pripraví. Tento návrh zákona pripraví o prácu ľudí, ktorí mohli chodiť do práce aspoň v nedeľu, a tým, že sa zavrú prevádzky, obchodné, tak už do tej práce nebudú môcť ísť a klesne počet pracovných miest. Tým, že sa zmení počet odpracovaných hodín, aj keby sa v maloobchode predalo rovnako tovaru v tých zvyšných dňoch, počet odpracovaných hodín sa zníži. Zníženie počtu odpracovaných hodín znamená zníženie počtu zamestnancov, ktorých potrebujete na to, aby vám tvorili tržby. A znamená zároveň prepúšťanie ľudí, ktorí dnes prácu majú, hoci aj v nedeľu. Na odstraňovanie chudoby, samozrejme, najlepšou cestou je, aby sme sa mali všetci lepšie, aby sme mali vyššie príjmy. Ale tento zákon k tomu nesmeruje.
V prvej úvodnej hodine, ale v prvom semestri ekonómie sa dokonca všetci študenti na Ekonomickej univerzite dozvedia, ako vyzerá trh práce, a dozvedia sa, ako vyzerá, aký tvar má krivka ponuky práce. To znamená, ponuku práce tvoria ľudia, ktorí sú ochotní pracovať. Krivka ponuky práce má tvar takej o 90 stupňov otočenej U krivky, takýto tvar. (Ukázanie rukou.) Ten tvar vyjadruje, tak sa to študentom vysvetľuje, že pri rastúcich mzdách sú ľudia ochotní pracovať viac, ale len do určitého momentu, pretože keď už ľudia zarábajú dosť peňazí, tak napriek tomu, že im ponúknite ešte vyššiu mzdu, už budú chcieť pracovať menej, pretože v tom predchádzajúcom čase zarobia dosť na to, aby iné hodnoty ako napríklad voľný čas si cenili viac ako dodatočný príjem z práce. Čiže ak chceme, aby ľudia pracovali menej a aby napríklad nepracovali v nedeľu, najlepším liekom a najlepšou odpoveďou je presadzovať opatrenia, vďaka ktorým sa ľuďom zvýšia príjmy.
Áno, chudoba je obrovský problém Slovenska. Osobne som presvedčený, že najväčším problémom Slovenska dneska je práve pracujúca chudoba. To sú tí ľudia, ktorí zarábajú možno 400 – 500 eur, napriek tomu, že prácu majú, už ani nehovorím o tých, čo robotu nemajú, a o dôchodcoch, hovorím o tých, ktorí pracujú a zarábajú 400, 500, 600 eur. V Bratislave aj keď zarábate možno 1 100 eur, keď zaplatíte dane, odvody, energie, nájomné, hypotéku, nebodaj máte nejaké dieťa, na život vám zostane 100– 200 eur mesačne, pri čom sú aj v skutočnosti chudobní ľudia, o ktorých by mnohí politici povedali: „Čo sa sťažujete, veď zarábate vysoko nadpriemerne.“
SMER s týmto doteraz nič neurobil, neriešil problém tejto pracujúcej chudoby, čo by pri tom mala byť ich hlavná voličská skupina, prvé relevantné opatrenie, ktoré som si všimol, je v balíčku, ktorý bol navrhnutý na ich poslednom sneme. A to je znižovanie odvodov pre najmenej zarábajúcich, čo je opatrenie, ktoré sme my liberáli navrhovali už pred niekoľkými rokmi. A toto opatrenie ak bude mať dobre nastavené parametre, budem celou silou podporovať. Podľa mňa oproti tomu, čo som videl, by mohlo ísť ďalej. Ale to je presné riešenie, ľudia, ktorí majú najnižšie príjmy, znížime im daňové zaťaženie alebo odvodové zaťaženie, je to úplne liberálne, budú môcť zarobiť viac. To je spôsob, akým môžeme riešiť problém pracujúcej chudoby. A to je aj spôsob, akým môžeme riešiť problém práce v nedeľu. Ľudia, ktorí budú zarábať dosť, nebudú pociťovať potrebu chodiť do roboty ešte aj v nedeľu. A to je jediné skutočné riešenie, pretože to riešenie, ktoré je navrhnuté aj v tomto návrhu zákona, spôsobí jednu vec, pani Anna, ktorá chodí do práce, v nedeľu pracuje v nejakom obchode, keď jej ten obchod v nedeľu zavriete, tak o tú prácu príde. Alebo táto pani Anna, ak bude mať šťastie a nebude medzi tými pár tisíc vyhodenými, tak minimálne zarobí menej, pretože príde o tie príplatky za prácu v nedeľu, ktoré sú povinné zo Zákonníka práce, a bude si musieť možno hľadať nejakú ďalšiu brigádu a namiesto práce v supermarkete ešte bude musieť ísť sa starať o nejaké cudzie deti alebo umývať niekam riady, alebo robiť niečo podobné. Vy beriete týmto návrhom ľuďom peniaze, vy ľudí, nie malú skupinu ľudí týmto návrhom ochudobňujete. A to je môj prvý zásadný dôvod, prečo nemôžem v žiadnom prípade podporiť tento návrh zákona.
Druhý zásadný dôvod, prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť, je jeho nedokonalosť. Tento návrh ani v tom, čo chce dosiahnuť, absolútne nejde do dôsledkov. Ja si nemyslím, že by do dôsledkov ísť mal, aby ste ma náhodou necitovali obrátene ako niektorých mojich predchádzajúcich kolegov, ale vytvára obrovské nespravodlivosti. Tento zákon nezakazuje predaj v nedeľu, tento zákon zakazuje len prácu v maloobchode na základe pracovnoprávneho vzťahu, v zamestnaneckom vzťahu, tento zákon nezakazuje predaj v nedeľu, ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník, tento zákon nezakazuje prácu v maloobchode v nedeľu, ak ste konateľ. Čiže vytvára dve kategórie občanov, tých, ktorí si privyrobiť budú môcť, a tých, ktorým to znemožní. Tie bežné obyčajné predavačky sa stanú občanmi druhej kategórie, pretože na rozdiel od konateľov, od podnikateľov a od živnostníkov už im bude znemožnené privyrobiť si ku svojej mzde. Tento návrh dokonca rozdeľuje skupinu ľudí, ktorých práca je úplne podobná. Aký je rozdiel medzi predajom rožkov v obchode a tým, keď prídete do reštaurácie a dáte si tam rožok, alebo porciu mäsa, aký je rozdiel medzi prácou predavača a prácou napríklad čašníka? Prečo zase z predavačov budú občania druhej kategórie, ktorí si nebudú môcť cez víkend privyrobiť, zatiaľ čo z ľudí, ktorí pracujú v službách, budú občania prvej kategórie, ktorí majú možnosť, ak chcú, si privyrobiť aj v nedeľu.
Tento zákon nedovoľuje dobrovoľnú dohodu, on nejde len proti tým, ktorí, už tu padli slová priam ako z Marxovho Kapitálu, že sú vykorisťovaní. Tento zákon ide proti tým, ktorí pracovať chcú a chceli by si v tú nedeľu privyrobiť. A nie je málo tých ľudí, ktorí si napríklad radšej urobia voľný deň niekedy inokedy, dokonca z náboženského presvedčenia možno chcú mať voľný deň v sobotu, lebo sú aj také náboženstvá, ktoré to vyznávajú. A vy im to znemožníte a znemožníte im v nedeľu ísť do práce.
Keď citujem ekonomické dôvody, ja som našiel dokonca citát zverejnený na sociálnej sieti od bývalého poslanca Kresťanskodemokratického hnutia, vášho bývalého kolegu pána Antona Marcinčina, ktorý dovolím si tu prečítať, je verejne zverejnený: „Nechajme ľudí pracovať, bolo moje heslo pre ekonomickú politiku a politikov v KDH. Voľná nedeľa znie príťažlivo, ale zároveň oberá ľudí o prácu, keď im vyslovene pracovať zakazuje. Teda týka sa to zo všetkých pracujúcich v nedeľu asi len predavačov, ostatní pracovať môžu. Predavači, pri všetkej úcte, sú veľmi šikovní, ale nie je to vysokokvalifikovaná práca. A som zvedavý koľkí z nich by si už inú prácu nenašli, keďže šance pri nízko kvalifikovaných sú v našej ekonomike mizivé. Menej pracovných hodín za týždeň znamená aj menej zamestnancov. Takže ak ústavné manželstvo nepomôže žiadnej rodine, voľná nedeľa môže rodiny pripraviť o príjem z legálnej práce. Potom možno bude od KDH nasledovať zákaz práce na týždňovky. To tiež ničí rodiny.“ A ja sa tiež musím pýtať podobne ako váš bývalý kolega, bývalý poslanec Kresťanskodemokratického hnutia, kam až budete ochotní zájsť. Zakážete prácu na týždňovky? Zakážete mobilitu pracovnej sily? Zakážete čokoľvek, čo podľa vás nepodporuje podľa vašej predstavy, ktorá nemusí byť všeobecne uznávaná, nejakú formu rodinného alebo manželského života? Čiže je tu nedokonalosť tohto návrhu, to, že tento návrh vytvára z obrovskej skupiny ľudí občanov druhej kategórie.
Ja ináč aj viem, prečo ste živnostníkov z toho vyčlenili. Je to preto, že v roku 2012 ste mali takmer rovnaký návrh, ktorý sa ale týkal aj živnostníkov a konateľov. A Asociácia malých stredných podnikov, zástupcovia živnostníkov sa ostro proti nemu postavili a kritizovali vás. Takže aby sa táto kritika nezopakovala, tak ste túto záujmovú skupinu zo zákona jednoducho vynechali, aby ste už nečelili ich kritike. Ale nie je to fér. Tento návrh jednoducho nie je fér voči nie malej skupine ľudí, z ktorých vytvára občanov druhej kategórie.
Tretí argument je, že toto vaše presadzovanie vášho vlastného morálneho svetonázoru na všetkých občanov by obmedzilo občanov Slovenskej republiky, tých, ktorí chcú nakupovať, ale najmä tých, ktorí chcú pracovať vo veľmi veľkej miere, ktorá tu možno ani nezaznela. Takýto prísny zákon nie je ani v tom Rakúsku, ktoré spomínate, ani v drvivej väčšine krajín.
Vy navrhujete napríklad zakázať nákupy na všetky sviatky a všetky nedele. Pardon, vy nenavrhujete zakázať nákupy, vy navrhujete zakázať prácu v maloobchode počas všetkých sviatkov a všetkých nedieľ. Dôsledkom toho by napríklad bolo, aby to občania jasne vedeli, po prijatí prípadnom tohto návrhu zákona sa vám už nestane, že na Štedrý deň dopoludnia, ako sú zvyčajne obchody ešte otvorené, stihnete kúpiť nejaký zabudnutý vianočný darček, pretože obchody budú musieť byť zatvorené. Po prijatí tohto zákona sa vám už nestane, že na tie vianočné darčeky budete môcť ísť na nákupy počas striebornej alebo zlatej nedele, čo sú tradične tie najčastejšie používané dni, keď ľudia najviac chodia na takéto nákupy, pretože to bude zakázané. To nie je zakázané skoro nikde. (Reakcia z pléna.)
To nie je len o tom, že zakážete predaj v jeden deň do týždňa, pretože vy navrhnete zakázať aj nedele, aj štátne sviatky v predaji. Čiže ak náhodou štátny sviatok pripadne na sobotu alebo ak náhodou štátny sviatok pripadne na pondelok, tak obchody budú musieť byť zavreté dva dni za sebou a niekoľkokrát do roka dva dni za sebou. A potom sa stane, že taká pani Hana, ktorá musí byť v sobotu do večera v robote, do večera, keď už všetky obchody zatvárajú, až vtedy pôjde z roboty, pretože musí pracovať, aby uživila svoje deti, pretože ste jej zakázali privyrobiť si v nedeľu, tak v sobotu musí pracovať do noci, nestihne nakúpiť svojim deťom napríklad to jedlo na večeru. A to sa kľudne môže stať. Koľkokrát si tá pani Hana aj dnes odbehne v nedeľu, keď varí nedeľný obed, aby si kúpila nejakú ingredienciu, ktorá jej ešte stále chýba v obchode, napríklad vajíčka alebo niečo podobné? Takto budú obchody zavreté až dva dni. Ten, kto si nestihne nakúpiť, bude mať jednoducho smolu, dva dni smolu.
Ďalší argument, ktorý sa týka práve tejto pani Hany a mnohých ďalších, ale berte to len ako takú okrajovú poznámku moju, nie ako taký úplne silný argument, je, že mne jednoducho prekáža, akým spôsobom bojujete netolerantne len za presadzovanie niektorých práv, ale nikdy z radov poslancov KDH nezaznie aspoň len pár pochvalných slov, ak nie už priamo nejaký návrh zákona, ktorý by bojoval za presadzovanie iných práv. A hovorím napríklad o právach žien. Keď počúvam diskusiu mnohých zástupcov Kresťanskodemokratického hnutia aj k tomuto návrhu zákona, tak mi v podstate vyplýva, že ideálny svet je taký, kde žena v nedeľu nejde do práce, ale od rána stojí pri sporáku a varí rodine nedeľný obed, ale nikdy som nepočul nejaké ocenenie toho, že aj táto práca v domácnosti je veľmi hodnotná a dôležitá práca. Ako keby práca niekde vonku, práca niekde za pokladňou alebo práca niekde v obchode bola oveľa menej hodnotná a oveľa menej dôležitá, a to tým, že jednu prácu zakážeme, ale s druhou prácou rátame tak akoby úplne automaticky.
Nikdy som nezachytil žiaden návrh zákona, ktorý by sa snažil zlepšovať napríklad pravidlá a podmienky pre ženy v zamestnaní, pre nejakú rovnosť príležitostí a podobne, ani som nepočul nejakú úvahu, čo napríklad s tými rodinami, ktoré naozaj chcú to voľno využiť v iných dňoch a nedeľu nepovažujú za ten konkrétny jeden deň, lebo keď sa pýtame, prečo to má byť nedeľa, tak jediná odpoveď je, že lebo... To je to, čo tu zaznieva. Prečo to nemôže byť iný voľný deň, prečo by nebola lepšia úprava napríklad povedať, že musia byť dva dni voľna, ale ktorékoľvek, koniec koncov tak, ako to už dnes v súčasnom znení zákona upravené je?
Veľa tu počúvam o tom, ako niekto na niekoho žmurkol v obchode, alebo spýtal som sa svojich pár známych a všetci mi potvrdili, že toto chcú. No drvivá väčšina občanov tento návrh zákona nechce. A viete, ako to dokazujú? Dokazujú to tým, že v nedeľu do tých obchodov chodia a chodia nakupovať, volia nohami. Nemusíte robiť žiadne ankety, stačí sa ísť pozrieť do obchodného centra v nedeľu, aké plné je tam parkovisko. To je najlepší dôkazom toho, že to, čo chcú občania, je v rozpore s tým, aký zákaz na nich chcete uvaliť vy.
Dokonca, už som to povedal vo faktickej poznámke a musím to aj povedať, zákaz nedeľného predaja má jednoducho príchuť dvojitej morálky, pretože keby všetci tí, ktorým nejaká ideológia, akákoľvek, hovorila, že nie je správne v nedeľu chodiť do obchodov, sa podľa toho správali, tak nemusíte prijímať žiaden takýto zákon, obchody by jednoducho nemali tržby a cez víkendy v nedeľu by zatvárali. A som presvedčený, že aj mnohým z tých, ktorí sa do pŕs bijú za tento návrh zákona, keď na nedeľný rezeň chýbalo to vajíčko alebo strúhanka, tak si v nedeľu do obchodu odbehli, napriek tomu, že tu hlásajú niečo iné. A to je ďalším veľkým problémom pravidiel, ktoré sa odvíjajú od morálky, a nie od etiky, že ja by som si nikdy nedovolil presadzovať alebo hlásať zákon, ktorý sám nedokážem spĺňať. Tým to teraz nemyslím osobne, myslím to skôr za tú jednu veľkú komunitu.
A naozaj súhlasím s názorom Martina Poliačika, ktorý tu zaznel, že správna cesta a jediná správna cesta na presadzovanie takýchto pravidiel, je cesta výchovy. Nakoniec, máme všetci tú slobodnú vôľu, nemusíme sa zhodnúť, odkiaľ sa u nás vzala. Ale všetci slobodnú vôľu máme. A je na každom z nás, len každý z nás sám môže spraviť to rozhodnutie, či sa bude správať morálne alebo nemorálne. Ak dokonca človeku nemorálne konať znemožnite, tak ani o ňom nemôžete povedať, že koná morálne, pretože morálne koná až vtedy, keď má možnosť si vybrať a vyberie si, a nie keď mu voľbu znemožníte a vezmete mu ju v rozpore s tou jeho slobodnou vôľou.
Mojím posledným argumentom, ktorý sa teraz týka riešenia, ako ďalej, je to, o čom bude oveľa podrobnejšie podľa nášho rozhovoru hovoriť Jozef Viskupič. A to je to, že riešením, aby každý mohol byť spokojný, riešením, ktoré by vnášalo pokoj do spoločnosti, a nie umelo vyvolávalo takýto konflikt a nepokoj, ako tento návrh zákona, čo vidíme tu v Národnej rade, by bolo riešenie tohto problému cez uplatnenie vymáhateľnej výhrady vo svedomí. Ak zákon bude chrániť tých, ktorí si podľa svojho osobného presvedčenia uplatňujú výhradu vo svedomí, aby nevykonávali nejakú činnosť, a ak zabezpečíme vymáhateľnosť tohto zákona, ktorý bude takto formulovaný, tak zároveň budú chránení tí, ktorí sú vedení nejakým morálnym presvedčením, že nejakú činnosť vykonávať môžu alebo nemôžu, a zároveň nebudeme obmedzovať, budeme tolerantní voči tým, ktorí takéto presvedčenie nemajú a napríklad chcú v nedeľu pracovať, aby si privyrobili, napríklad takí študenti alebo ktokoľvek iný. Preto, zaznelo to tu trošku z vedľajšej lavice ako vtip, naozaj dávam procedurálny návrh na vrátenie tohto návrhu zákona na prepracovanie predkladateľovi. A veľmi rád ponúkam pomocnú ruku pri formulácii právnej normy, ktorá bude založená na výhrade vo svedomí a ktorá bude naformulovaná takým spôsobom, že aj ja ako liberál priznávajúci každému jeho vlastné práva činiť vlastné zodpovedné rozhodnutia, základný rozdiel medzi nami a konzervatívcami je ešte v tom, že my sme ešte aj tolerantní voči tomu, kto je iný ako my a chce sa rozhodnúť iným spôsobom, preto nenavrhujeme zákony, ktoré zregulujú všetkých, ale nechávame ten priestor na slobodnú vôľu, na takomto návrhu zákona, ak sa vráti prepracovaný, rád budem spolupracovať a možno ho v konečnom dôsledku budem môcť aj podporiť, pretože návrh zákona, ktorý uvaľuje osobné presvedčenie niekoho alebo jednej skupiny ľudí na všetkých, ostatné spoločnosti bez ohľadu na to, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia, nie je znakom rácia, ale je podľa mňa znakom pýchy. A pýcha nie je a nikdy nebude žiadnou cnosťou. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
