Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorú máme pod tlačou 1250. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, iba krátko. Mne stále ako, už tu bolo spomenuté predkladateľom, čo, ako sa sprofanovalo slovo lobing a lobista u nás na Slovensku. A s tým mám veľký problém. S tým mám osobne veľký problém, pretože akonáhle sa povie lobista, okamžite sú tu nekalé praktiky, ktoré by sme tu chceli nejakým spôsobom zaviesť, respektíve niečo vylobovať vo svoj prospech a nehovorím, že netreba to riešiť. Samozrejme, treba to riešiť, pán navrhovateľ, len dobre, v Európskej únii máme, že áno, zákon o lobingu, je ten pojem daný.
Pýtam sa, to je taká otázka do pléna, keď máme rôzne výskumné ústavy zamerané na rôzne skúmania určitých vecí, ktoré sú teraz, prierezovo to beriem rezortmi, ktorých výsledkom by mali byť najlepšie riešenia, ktoré by sa mali dostať do zákonov. Tak to proste beriem, že najlepšie riešenia by mali prísť do zákonov. To znamená, že títo u mňa nie sú lobisti, títo ľudia sú u mňa, tí odborníci, ktorí svoju know-how, za ktorú možno aj štát platí, lebo sú v tom výskumnom ústave, a oni svoju know-how dávali v prospech národa, že politici, vezmite si to, lebo tak sme vyskúmali, že toto je najlepšie, ktoré by mohlo v danej oblasti byť. S mnohými, ja debatujem s týmito zástupcami výskumných ústavov a mnohí mi povedia, pán poslanec, neni politická vôľa. Neni politická vôľa.
A tu ja mám veľký rozpor. Sa pýtam, my to chceme stále iba na tej politickej vôli stavať? Potom zrušme tie výskumné ústavy, lebo ich nepotrebujeme, načo? Lebo príde nejaký lobista a povie, že ja som najmúdrejší a budem lobovať. A ktovie, či ten výskumný ústav má to, možnože 5, 10-ročnú, alebo neviem koľko, proste výskumnú úlohu, ktorú vyskúmal, ale my, neni politická vôľa, my to akože neberieme.
Ja by som bol rád, ja viem, že to je utópia, ale ja to musím povedať, lebo národ, ktorý nemá cieľ a nemá nejakú víziu, tak asi pôjde dozadu. Ja by som bol veľmi rád, keby ľudia, ktorí prežijú život v nejakom odbore a sú v ňom špičkoví, aby na sklonku svojho života povedali: svoju životnú know-how dávam tomuto národu, lebo to ja som zistil počas svojho života, ktorý sa mi už nevráti a vy, poslanci, to dajte do zákona, lebo takýmto spôsobom si predstavujem napredovanie môjho národa, ktorého som členom a ktorého chcem, aby pokračoval. A preto mi tá lobistická akože, hovorím sprofanované, ten názov mi veľmi tu nesedí, ale samozrejme asi sa tomu nevyhneme, treba to nejakým spôsobom riešiť.
Takže vážení, toľko som si považoval za potrebné z môjho vnútra povedať, že bol by som veľmi rád, keby to boli tí odborníci, ktorí tú svoju najlepšiu know-how, ktorú počas života dostali, snažili sa odovzdať aj cez tú legislatívu, cez nás, cez poslancov, aby tam boli. A či to budú volaní lobisti? Ja by som povedal skôr odborníci, alebo nejakým spôsobom takíto ako ľudia, ktorí viac-menej, hovorím, že sú v tom doma, sú v tom doma a hovoria, že lepšie sme zatiaľ nevymysleli. Lebo keď budeme vymýšľať znovu teplú vodu, tak to bude veľmi zle. Oni, predpokladám, že berú ten výskum tak, že to berú srdcom a tých mám najradšej, takýchto odborníkov, ktorí neprídu tak, že sú iba vyštudovaní, alebo majú to už prejdeté rukami, rokmi, kolektívom, ktorý tam je a myslím, že takéto návrhy, ktoré oni dávajú, myslím si, že mali by sme my ako poslanci ich brať všetkými desiatimi a zapracovať do zákonov, aby sme skvalitňovali rezort čo rezort, tú svoju prácu aj cez tú legislatívu, ktorá tu je.
Toľko z mojej strany. Takže ešte raz a končím stále moje vystúpenie, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tiež pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokujeme dnes o 13.05 h v našej rokovacej sále. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, iba súhlasiť môžem s tým, čo si povedal. A ešte zareagujem trošku na predrečníka pred tebou. A síce, už aj starí rodičia chápu, aj ja som mal takéto prípady, že vnúčatá, keď nemôžu sa dostať do práce, tak povedia, radšej ja odídem. To znamená, sú tu aj opačné tendencie, že už chápu, že tých miest sa tu nebude dennodenne tisíce vytvárať. Tak hovoria, že my uvoľníme, aby ďalšia generácia mohla ísť do toho zamestnania. A myslím si, že bol tu aj návrh – dva roky dozadu? – myslím, že kolegyne Gibalovej, kde hovorila tiež proste v takomto duchu, ktorý samozrejme nebol prijatý, ale myslím si, že je to spôsob riešenia. A pán kolega predkladateľ, myslím, že tam bolo hovorené až o tridsiatich tisícoch miest, ktoré by boli uvoľnené. A myslím, že to je už riadny, by som povedal, že prídel, ktorý by sme mohli takýmto spôsobom poriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ctení kolegovia, že ste zareagovali. Tak začnem postupne.
Áno, pán Lebocký, dobre, beriem, pokiaľ je to v pláne úloh okej, ale myslím si, že nič nebráni, aby to bolo aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, aby sme to mali tam. A keď to bude zdupľované, budem iba rád.
K pánu Balážovi, samozrejme, že máme rozpoznateľnú našu krajinu, možno, že som to zabudol uviesť, ale veľmi rýchlo sa ten vzhľad našej krajiny mení. Žiaľ, mení sa veľmi rýchlo a niekedy až tak, že ju po desiatich rokoch nevieme spoznať, ako vlastne sa tá krajina zmenila. Takže to som mal na mysli, že samozrejme, že je rozpoznateľná, ale ten vzhľad sa jej mení.
A čo sa týka pána Kolesíka, samozrejme nechcem ísť do, tristo rokov dozadu, ani štyristo, ale pokiaľ je tam druh alebo záujem, ktorý je európskeho významu, týkajúci sa ochrany prírody a krajiny, tak aj tá diaľnica to musí obísť. Aj tá železnica to musí obísť. Tak to je v normálnych, kultúrnych krajinách. Tak sa nehnevajte, pokiaľ tu mám takéto možnože niektoré aj relikty, ktoré tu máme, tak predsa nemôžem povedať, že keď tam bude stáť nejaká fabrika, má väčší význam ako svetový unikát prírodného dedičstva. Takže to som mal na mysli. V takomto duchu to ja beriem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ako jeden z predkladateľov sa vyjadril k našej snahe kvalitatívne vylepšiť zákon o ochrane prírody a krajiny. Úvodom chcem povedať, že nakoľko tento zákon bol už odsunutý ešte z minulej schôdze, tak samozrejme, že v prípade, že by bol postúpený do druhého čítania, tak účinnosť tohto zákona, ktorý bol pôvodne plánovaný na 1. januára 2015, samozrejme, že bude upravený, lebo by sa to nestihlo. Takže túto pripomienku, keby ste aj chceli mať, tak dúfam, že chápete, že nemôžme to odstrániť, lebo už to bolo podané. Takže ostaneme tu v tom druhom čítaní.
Myslím si, že tak ako to už bolo predkladateľom spomenuté, pánom Hubom, je to viac-menej doladenie podmienok smernice, ktorá nebola úplne implementovaná do nášho zákona. Na čo chcem upozorniť, tak myslím si, že to, čo je uvedené v § 1 ods. 1, kde hovoríme o prírodnom dedičstve hodnôt a krás, ako aj o charakteristickom vzhľade krajiny, to sa dopĺňa do pôvodného znenia. Žiaľ, ten charakteristický vzhľad krajiny sa momentálne vytráca z mnohých zákonov a vyzerá tak, že si ho nevážime. My máme neúctu k vzhľadu našej krajiny. To myslím si, že neni dobrá vizitka tejto generácie. A keď si pozrieme niektoré staré pohľadnice, tak ste hneď vedeli, aha, tuto som v Poľsku, tu som v Rumunsku, tu som v Budapešti a neviem kde, v ktorých. Máte určitú charakteristiku. A u nás, žiaľ, takáto charakteristika vzhľadu krajiny, vlastne o ňu ako keby sme nestáli.
Kde inde má byť, ak nie v zákone o ochrane prírody a krajiny zvýraznená a daná? Aby aj ďalšia generácia takýto vzhľad krajiny mala, rešpektovala, respektíve ho zachovala, pretože aj to je jeden možnože z motivačných dôvodov, prečo aj u nás tak často handicapovaný cestovný ruch neni možnože v plnom rozsahu a v plnom rozlete nejak využívaný. Pretože tvrdím, mrakodrapy, komíny, vybetónované chodníky, cesty, to majú aj na Západe, to majú aj inde vo svete. Ale ten vzhľad slovenskej krajiny, ktorú tu máme my a ktorú sme zdedili, to je iba u nás. Nikde inde. Tak aj týmto spôsobom môžme zvýšiť, možno keď sme včera rozprávali o našom štátnom rozpočte, môžme zvýšiť príjmy do našej kasy aj cez tento turistický ruch. Tak preto sme si dovolili, aby teda charakteristický vzhľad krajiny bol aj v tomto zákone pojatý. A myslím si, že tak to by sme sa mali správať k nášmu zdedenému prírodnému bohatstvu, ktoré tu máme.
Ako to už bolo spomenuté, biotopy, nemôžme ich obmedziť iba na prírodné, takže dávame tuná všeobecné biotopy, aby tam bolo, lebo je tam toho viacej.
Ďalšia vec, ktorá je tam, vypúšťame síce v § 56 ods. 2 a 3 tohto zákona, ktoré sa týkajú, akým spôsobom sa má ten príslušný výskumník, ktorý tam ide robiť nejaký výskum, ako sa vysporiadať s vlastníkom pozemku. Je to v ďalších odsekoch, takže viac-menej je to suplované, takže myslím si, že tie práva a povinnosti toho vlastníka tam samozrejme ostávajú zachované. A ten, kto chce robiť nejaký takýto výskum, musí tie práva a povinnosti akceptovať, či sa mu to páči, alebo nepáči, a to je jedno, či to bude robiť sólo, viacero, alebo či tam bude deň alebo iba hodinu alebo mesiace. Takže to na vysvetlenie.
Ďalej bolo tu aj spomenuté, akým spôsobom nakladať s výsledkami tohto výskumu, ktorý sa robí. Tu by som chcel zdôrazniť, že viac-menej doteraz to bolo možné priamo iba odovzdať organizácii, ochrane prírody a ochrane prírody túto správu o výsledkoch tohto výskumu. Teraz viac-menej to rozširujeme aj o tú možnosť, aby sa to mohlo publikovať a oznámiť, kde, ako sa tieto výsledky budú uchovávať, ako sa budú archivovať, kde môžu byť k nahliadnutiu. Ako vieme, rozpočet na výskum neni veľmi valný, nechcem hovoriť o štátnej ochrane prírody, ktorá je poddimenzovaná, a práve tu ja vidím z reálneho života veľký deficit, pretože mnoho našich nejakých analýz nevychádza z konkrétneho dnešného stavu veci. Orgán štátnej ochrany prírody, ktorý by mal byť tým garantom kvalitatívneho vyhodnocovania tohto stavu, v mnohých prípadoch je zavalený takouto byrokratickou agendou, toľkými papiermi, že nemajú čas ísť do toho terénu. Nemajú ísť čas, aby viac-menej ten výskum mohli urobiť, a potom zisťujeme, že chránime tam, kde už tá ochrana stratila svoj význam a zase, naopak, tam, kde by sme mali, tak viac-menej o tom nevieme, že tento či už živočích alebo rastlina, respektíve biotop sa nachádza. A je to aj o tom, akým spôsobom viac-menej môžme tie výskumy zabezpečiť týmto, aj týmto, by som povedal, odborným inštitúciám, ktoré tento výskum majú robiť.
V § 56 ods. 5 tiež dopĺňame možnosť, ak vyhlasujeme osobitné chránené časti prírody, aby boli použité iba výsledky z tohto výskumu, vykonané v súlade s týmto odsekom, ktorý som teraz citoval, ale dávame tu šancu, aby aj rozhodol orgán ináč. Môžu tam byť určité dôvody, kedy by mohol orgán rozhodnúť ináč, a preto túto možnosť, myslím, že by sme tomu správnemu orgánu nemali nejakým spôsobom zakázať a handicapovať.
Toľko myslím, že z mojej strany k tomuto predkladanému zákonu, neni veľký, teda novele zákona. Má osem bodov. Myslím si, že ho skvalitňuje. Posúďte sami, nechám to už na vašom svedomí a vedomí, ako sa k tomu postavíte, ale myslím si, že, a budem tvrdiť stále, nemáme právo, aby naše deti a naše vnúčatá zdedili po našej generácii horší stav životného prostredia, ako sme dostali my od našich rodičov a starých rodičov. Malo by to byť ešte kvalitatívne aj kvantitatívne v lepšej kondícii, ako sme to zdedili my.
Ďakujem pekne a znovu môj citát: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.".
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za reakciu, nedá sa nič iné povedať, iba súhlasiť a chcem veriť, že pán minister vystúpi a dá záväzné slovo, ako si to predstavuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, sa to nejakým spôsobom rozbehlo, pozerám, že síce veľa ľudí tu nepočúva, máme tu minimum poslancov, ale dobre.
Levočské vrchy, vyzerá, že je to vojenský priestor, ktorý nám robí v tejto republike aj po dvadsiatich piatich rokoch poriadnu paseku. A mali sme to možnosť vidieť aj zhruba pred rokom, keď tu boli, aj na poslaneckom prieskume sme si tam boli pozrieť, ako hovorí pani kolegyňa Košútová z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže je to problém, ktorý musíme riešiť. Musíme riešiť, aby sa stav vecí dal tak, ako vlastnícke právo prináleží jednotlivým vlastníkom pozemkov.
Možno, že ste zaregistrovali, že takýto podnet bol tu asi pred trištvrte rokom, plus-mínus, boli tu aj zástupcovia na balkóne týchto vlastníkov, z týchto Levočských vrchov, urbariátu a ďalších fyzických osôb, a minister vtedy viac-menej ten návrh stiahol a povedal, že pripraví niečo lepšie, ktoré by malo komplexnejšie riešiť a účelnejšie.
Vyzerá, že na túto schôdzu bol predložený do prvého čítania, ako už bolo tlmočené, návrh riešenia, ktorý hovorí o určitých aktoch, ktoré je potrebné urobiť.
Ja by som chcel takto filozoficky sa k tomu nejako postaviť, lebo nám sa teraz tu bijú, by som povedal, že dva veľmi dôležité momenty, a síce reštitúcia a vlastníctvo, prepadnuté, neprepadnuté, vojenský priestor, civilný kataster, vojenský kataster. To znamená, je to dosť taký, by som povedal, že nechcem povedať, že guľáš, ale taký spletenec, kde bude treba veľmi, by som povedal, citlivo a veľmi nejakým spôsobom radikálne to riešiť, aby to bolo jedno-jednoznačné.
Ako sme mohli počuť z úst pána ministra ako predkladateľa, ideme tam robiť, zjednodušene, register pôvodného stavu. To znamená niečo také, ktoré sme tu už raz mali, ZRP-sky takzvané, ktoré sa potom pri tom vstupovaní na register obnovy evidencie práv k pozemkom, tým zákonom 180/1995. A ja sa teraz pýtam, že keď sme tam konštatovali, že niektorí ľudia si ani neuplatnili reštitúciu, lebo si mysleli, že to majú ako zachované v iných územiach katastrálnych, kde boli tiež možno, že nejaké vojenské priestory, kde bol tiež vojenský kataster evidovaný, to evidované vlastníctvo k pozemkom, títo nebudú diskriminovaní? Nebudú sa cítiť ako ukrivdení? Myslím si, že túto otázku by sme mali tiež zodpovedať našim občanom, lebo reštitúcia bola braná ako veľmi citlivý nástroj. Aj teraz mám niekoľko podnetov, ktoré ľudia žiadajú, aby sa otvoril termín uplatnenia reštitučných nárokov, pretože nestihli si a všetko možné. Ja viem, že, ja nechcem to otvárať proste, už bol ten, áno, je to v poriadku, ale to by sme potom donekonečna, ako hovorí pani kolegyňa, to otvárali a respektíve riešili. Faktom je, že po dvadsiatich piatich rokmi to nemáme dokončené, a to mňa štve ako osobne, ako človeka, aj ako poslanca.
Takže, pán minister, samozrejme, že kvitujem, predpokladám, že tento návrh bol v nejakej tej komisii, ktorá ako ste sľúbili, že bude nejaká pracovná, aj s tými účastníkmi, ktorých sa to bude týkať. Tak chcem veriť, lebo ja som nebol jej prítomný, tak chcem veriť, že tak to prebehlo a že títo viac-menej žiadatelia a ukrivdení občania z tejto časti, či už urbariáty alebo fyzické osoby, že boli spoluúčastníkmi tohto výstupu, ktorý teraz tu vystupuje a je vami predkladaný.
Chcel by som sa ešte opýtať takúto vec: kto je za to zod-po-ved-ný? Za tento stav, ktorý nastal. To znamená, že za čo sa bral plat v tých rokoch, keď sa vydávali reštitučné rozhodnutia na pozemkovom v Kežmarku a bralo sa z vojenského katastra z Košíc, identifikácia. Kto je za to zod-po-ved-ný? A ako bude zodpovednosť nejakým spôsobom vyvodená, či iba všeobecne to vyšumí? Pretože myslím si, že tak by sme sa mali správať k nejakým prešľapom, ktoré boli urobené, a malo by aj to sa nejakým spôsobom prejaviť, že áno, takto a takto to riešilo ministerstvo, aby to bolo jasné. Lebo dávame ďalší priestor, že môžeme to robiť, čo chce, jak chce, vlastníctvo hore, dolu, vpravo, vľavo.
Chcem veriť, že tie rozhodnutia, ktoré sú už právoplatné, v rámci reštitučných konaní už niekoľko možnože aj desaťročí, chcem veriť, že tieto vlastnícke práva budú po týchto zrušených registroch dané na správnu mieru. A to takým spôsobom, že nebudú už napadnuteľné v ďalšom období, aby sme tu neprišli zase o nejakom trištvrte roka, povieme, že ešte tam sme niečo zabudli. Takže samozrejme, že ja sa budem tiež snažiť dať možnože nejaký pozmeňujúci návrh, pokiaľ vystane z debát s tými ľuďmi, ktorí sú poškodení, aby sme v druhom čítaní ešte aj to prebrali, či už na výbore alebo tu už v pléne, aby sme ho čo najviac skvalitnili.
Vyzerá, že budeme robiť tie registre. Chcem sa opýtať, finančne je to vykryté z akých prostriedkov? Lebo viac-menej ideme do územia. Neviem, to sú tie katastrálne územia, ktoré viac-menej neboli ešte asi pojaté v tom celom pláne ROEP v rámci Slovenska. Takže aký to bude asi obnos financií stáť? Myslím si, že sa to týka 26-ch katastrálnych území, keď si dobre pamätám, tak by sa to mohlo asi riešiť.
Upozorňujem na to, aby sme tie rozhodnutia, ktoré budú asi aj rušené, tie, ktoré už boli vydané v rámci reštitučných konaní, aby tam bolo jedno jednoznačné ukončené konanie v správnom konaní v danom prípade. Lebo akonáhle to necháme na polceste, budú z toho veľké zmätky a budú z toho žaloby na súde a bude žalovaná aj Slovenská republika. Neverím, že nie, pretože zažil som takéto žaloby počas môjho výkonu činnosti ako štátneho zamestnanca na pozemkovom úrade. Takže chcem, aby tam to bolo jednoznačne vyšpecifikované, že je to ukončené takým a takýmto spôsobom.
Myslím, že je to zbytočné naťahovať. Som rád, že je to ešte raz v tomto prvom čítaní a chcem veriť, že aj kolegovia, či už Zsolt Simon alebo ďalší, ktorí majú čo do toho povedať, alebo aj právnici, ktorých tu máme samozrejme medzi nami poslancami a budú cítiť nejakú potrebu povedať si, ako by to ešte malo lepšie vyzerať, tak dúfam, že v druhom čítaní sa to urobí. A zmyslom by malo byť, aby obyvatelia Levočských vrchov, tých území, ktorých socializmus zgniavil a zabral vlastne im tú ich rodnú hrudu, aby sa mohli tam prinavrátiť. Hoci už na zdevastované územie, pretože vidíme, aké tam ostali paseky, vlastne iba rúbanie na niektorých miestach, že lesy tam už neexistujú. Ale aby aj to bolo nejaké také memento v ďalších konaniach, že takýmto spôsobom sa nedá riešiť vlastnícke právo. A nehovorím už o tej drevnej hmote, ktorá zmizla z ich majetku, a momentálne dostanú iba holé pozemky bez porastov. Ale to už je asi na inú tému, ktorú by sme možnože mohli rozvinúť nabudúce.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Takže, občania, dúfam, že tí, ktorí sa cítite byť ukrivdení a ste ukrivdení režimom, ktorý tu bol, dúfam, že týmto zákonom aj s vašou pomocou sa podarí túto krivdu odčiniť, hoci až po dvadsiatich piatich rokoch od revolúcie a od zákona reštitučného, ktorý vyzeral, že asi na túto oblasť až tak dôsledne nemyslel, a tým pádom musel byť novelizovaný a váš vojenský priestor musel byť do reštitučných konaní pojatý.
Takže držím tomuto zákonu palce. A chcem, pán minister, veriť, že to nebude o politike, ale bude to o riešení vecí, tak ako sme si to nejako sľúbili, keď ste nastupovali do rezortu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste spomenuli to finančné ocenenie zamestnancov, ktoré neni adekvátne. Môžem povedať, že nie iba vo vašom rezorte sa stretávam s týmito problémami, kde ľudia mi píšu, aj osobne môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že nevieme doceniť prácu štátneho zamestnanca alebo aj vo verejnej službe, ktorý je a to je jedno, či v dočasnej alebo trvalej, kde prakticky mnohí chodia zastupovať aj na súd štát a berú 500 eur. Berú 500 eur a majú mať minimálne 800 podľa tabuliek, ktoré sú dané pre štátnych zamestnancov. Žiaľ, a apeloval by som aj na ostatných ministrov, aj na ministra vnútra, aby sa pozrel, urobil ten audit štátnej správy, ktorý tu mal byť už v máji urobený, a aby aj takéto anomálie, ktoré máme v ohodnotení našich zamestnancov štátnych aj verejných, aby sa tomu dalo zadosť, aby sme tých ľudí, ktorí chcú robiť a robia, aj adekvátne ocenili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, ktorí ste na mňa reagovali. Takže, samozrejme, som rád, keď ste podporili náš pozmeňovák, takže myslíte, že to je Zvolen, pán kolega? (Povedané so smiechom.) Ja vám ešte poviem jedno, že aj u nás v Prešove sme mali kopu týchto kúpeľov. Jedna z nich bola aj Išľa, kde sa liečila reuma, kde bola aj Sisi, takže prakticky máme tiež a to boli také minikúpele vaňové. Takže hovorím, pokiaľ tento štát chce na niečom stavať, tak mal by stavať na prirodzenom potenciáli, ktorý má aj na tej prírodnej báze, a myslím si, že u nás je toľko zdrojov potenciálneho využitia na vykrytie našich výdavkov, ktoré budeme mať v budúcnosti, len ich treba zberať z tejto našej zeme. A hlavne chcem apelovať, aby sme verili našim ľuďom, našim podnikateľom, našim Slovákom, ktorí chcú to ísť a robiť na tomto poli, slovenskej zemi, pretože, žiaľ, mnohí tí zahraniční tu prídu iba na čas a potom nemajú žiadny vzťah k tejto zemi, k slovenskému národu, zmiznú a my budeme pozerať, respektíve s dlhým nosom pozerať, čo nám tu urobili, akú paseku, a vlastný národ nás bude potom haniť.
Ďakujem pekne za vaše reakcie.