Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, sa to nejakým spôsobom rozbehlo, pozerám, že síce veľa ľudí tu nepočúva, máme tu minimum poslancov, ale dobre.
Levočské vrchy, vyzerá, že je to vojenský priestor, ktorý nám robí v tejto republike aj po dvadsiatich piatich rokoch poriadnu paseku. A mali sme to možnosť vidieť aj zhruba pred rokom, keď tu boli, aj na poslaneckom prieskume sme si tam boli pozrieť, ako hovorí pani kolegyňa Košútová z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže je to problém, ktorý musíme riešiť. Musíme riešiť, aby sa stav vecí dal tak, ako vlastnícke právo prináleží jednotlivým vlastníkom pozemkov.
Možno, že ste zaregistrovali, že takýto podnet bol tu asi pred trištvrte rokom, plus-mínus, boli tu aj zástupcovia na balkóne týchto vlastníkov, z týchto Levočských vrchov, urbariátu a ďalších fyzických osôb, a minister vtedy viac-menej ten návrh stiahol a povedal, že pripraví niečo lepšie, ktoré by malo komplexnejšie riešiť a účelnejšie.
Vyzerá, že na túto schôdzu bol predložený do prvého čítania, ako už bolo tlmočené, návrh riešenia, ktorý hovorí o určitých aktoch, ktoré je potrebné urobiť.
Ja by som chcel takto filozoficky sa k tomu nejako postaviť, lebo nám sa teraz tu bijú, by som povedal, že dva veľmi dôležité momenty, a síce reštitúcia a vlastníctvo, prepadnuté, neprepadnuté, vojenský priestor, civilný kataster, vojenský kataster. To znamená, je to dosť taký, by som povedal, že nechcem povedať, že guľáš, ale taký spletenec, kde bude treba veľmi, by som povedal, citlivo a veľmi nejakým spôsobom radikálne to riešiť, aby to bolo jedno-jednoznačné.
Ako sme mohli počuť z úst pána ministra ako predkladateľa, ideme tam robiť, zjednodušene, register pôvodného stavu. To znamená niečo také, ktoré sme tu už raz mali, ZRP-sky takzvané, ktoré sa potom pri tom vstupovaní na register obnovy evidencie práv k pozemkom, tým zákonom 180/1995. A ja sa teraz pýtam, že keď sme tam konštatovali, že niektorí ľudia si ani neuplatnili reštitúciu, lebo si mysleli, že to majú ako zachované v iných územiach katastrálnych, kde boli tiež možno, že nejaké vojenské priestory, kde bol tiež vojenský kataster evidovaný, to evidované vlastníctvo k pozemkom, títo nebudú diskriminovaní? Nebudú sa cítiť ako ukrivdení? Myslím si, že túto otázku by sme mali tiež zodpovedať našim občanom, lebo reštitúcia bola braná ako veľmi citlivý nástroj. Aj teraz mám niekoľko podnetov, ktoré ľudia žiadajú, aby sa otvoril termín uplatnenia reštitučných nárokov, pretože nestihli si a všetko možné. Ja viem, že, ja nechcem to otvárať proste, už bol ten, áno, je to v poriadku, ale to by sme potom donekonečna, ako hovorí pani kolegyňa, to otvárali a respektíve riešili. Faktom je, že po dvadsiatich piatich rokmi to nemáme dokončené, a to mňa štve ako osobne, ako človeka, aj ako poslanca.
Takže, pán minister, samozrejme, že kvitujem, predpokladám, že tento návrh bol v nejakej tej komisii, ktorá ako ste sľúbili, že bude nejaká pracovná, aj s tými účastníkmi, ktorých sa to bude týkať. Tak chcem veriť, lebo ja som nebol jej prítomný, tak chcem veriť, že tak to prebehlo a že títo viac-menej žiadatelia a ukrivdení občania z tejto časti, či už urbariáty alebo fyzické osoby, že boli spoluúčastníkmi tohto výstupu, ktorý teraz tu vystupuje a je vami predkladaný.
Chcel by som sa ešte opýtať takúto vec: kto je za to zod-po-ved-ný? Za tento stav, ktorý nastal. To znamená, že za čo sa bral plat v tých rokoch, keď sa vydávali reštitučné rozhodnutia na pozemkovom v Kežmarku a bralo sa z vojenského katastra z Košíc, identifikácia. Kto je za to zod-po-ved-ný? A ako bude zodpovednosť nejakým spôsobom vyvodená, či iba všeobecne to vyšumí? Pretože myslím si, že tak by sme sa mali správať k nejakým prešľapom, ktoré boli urobené, a malo by aj to sa nejakým spôsobom prejaviť, že áno, takto a takto to riešilo ministerstvo, aby to bolo jasné. Lebo dávame ďalší priestor, že môžeme to robiť, čo chce, jak chce, vlastníctvo hore, dolu, vpravo, vľavo.
Chcem veriť, že tie rozhodnutia, ktoré sú už právoplatné, v rámci reštitučných konaní už niekoľko možnože aj desaťročí, chcem veriť, že tieto vlastnícke práva budú po týchto zrušených registroch dané na správnu mieru. A to takým spôsobom, že nebudú už napadnuteľné v ďalšom období, aby sme tu neprišli zase o nejakom trištvrte roka, povieme, že ešte tam sme niečo zabudli. Takže samozrejme, že ja sa budem tiež snažiť dať možnože nejaký pozmeňujúci návrh, pokiaľ vystane z debát s tými ľuďmi, ktorí sú poškodení, aby sme v druhom čítaní ešte aj to prebrali, či už na výbore alebo tu už v pléne, aby sme ho čo najviac skvalitnili.
Vyzerá, že budeme robiť tie registre. Chcem sa opýtať, finančne je to vykryté z akých prostriedkov? Lebo viac-menej ideme do územia. Neviem, to sú tie katastrálne územia, ktoré viac-menej neboli ešte asi pojaté v tom celom pláne ROEP v rámci Slovenska. Takže aký to bude asi obnos financií stáť? Myslím si, že sa to týka 26-ch katastrálnych území, keď si dobre pamätám, tak by sa to mohlo asi riešiť.
Upozorňujem na to, aby sme tie rozhodnutia, ktoré budú asi aj rušené, tie, ktoré už boli vydané v rámci reštitučných konaní, aby tam bolo jedno jednoznačné ukončené konanie v správnom konaní v danom prípade. Lebo akonáhle to necháme na polceste, budú z toho veľké zmätky a budú z toho žaloby na súde a bude žalovaná aj Slovenská republika. Neverím, že nie, pretože zažil som takéto žaloby počas môjho výkonu činnosti ako štátneho zamestnanca na pozemkovom úrade. Takže chcem, aby tam to bolo jednoznačne vyšpecifikované, že je to ukončené takým a takýmto spôsobom.
Myslím, že je to zbytočné naťahovať. Som rád, že je to ešte raz v tomto prvom čítaní a chcem veriť, že aj kolegovia, či už Zsolt Simon alebo ďalší, ktorí majú čo do toho povedať, alebo aj právnici, ktorých tu máme samozrejme medzi nami poslancami a budú cítiť nejakú potrebu povedať si, ako by to ešte malo lepšie vyzerať, tak dúfam, že v druhom čítaní sa to urobí. A zmyslom by malo byť, aby obyvatelia Levočských vrchov, tých území, ktorých socializmus zgniavil a zabral vlastne im tú ich rodnú hrudu, aby sa mohli tam prinavrátiť. Hoci už na zdevastované územie, pretože vidíme, aké tam ostali paseky, vlastne iba rúbanie na niektorých miestach, že lesy tam už neexistujú. Ale aby aj to bolo nejaké také memento v ďalších konaniach, že takýmto spôsobom sa nedá riešiť vlastnícke právo. A nehovorím už o tej drevnej hmote, ktorá zmizla z ich majetku, a momentálne dostanú iba holé pozemky bez porastov. Ale to už je asi na inú tému, ktorú by sme možnože mohli rozvinúť nabudúce.
Toľko zatiaľ z mojej strany. Takže, občania, dúfam, že tí, ktorí sa cítite byť ukrivdení a ste ukrivdení režimom, ktorý tu bol, dúfam, že týmto zákonom aj s vašou pomocou sa podarí túto krivdu odčiniť, hoci až po dvadsiatich piatich rokoch od revolúcie a od zákona reštitučného, ktorý vyzeral, že asi na túto oblasť až tak dôsledne nemyslel, a tým pádom musel byť novelizovaný a váš vojenský priestor musel byť do reštitučných konaní pojatý.
Takže držím tomuto zákonu palce. A chcem, pán minister, veriť, že to nebude o politike, ale bude to o riešení vecí, tak ako sme si to nejako sľúbili, keď ste nastupovali do rezortu.
Ďakujem pekne.
