Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za faktickú pripomienku. Myslím si, že si to vystihla. A chcem veriť, že tak ako predkladatelia máme tú vieru, že sa to pohne, tak chcem veriť, že aj ostatní túto vieru nadobudnú a postúpia tento zákon ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takže, vážení, uvediem trochu exkurz do histórie, pretože ja som tu nemal česť byť ani 12, ani 15, ani 10 rokov. Som tu štvrtý rok aj s topánkami, ako sa hovorí, a, žiaľ, aj na mňa momentálne padá tá krivda, ktorá je spôsobená našim občanom cez parlament, ktorý neprijal zákon na odškodnenie fyzických osôb, ktoré boli poškodené nebankovými subjektmi.
Dovolím si vám odcitovať dôvodovú správu k návrhu skupiny poslancov, ktorí dali návrh na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, ktorý predkladali 22. 12. 2005. Jeho predkladateľmi boli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani Bollová, pán Cagala, pán Ďaďo, pán Fajnor, pán Fico, pán Hrdlička, pán Juščík, pán Mikuš, pán Ondriaš, pán Ševc, pán Vajda, pán Zubo. Dúfam, že identifikáciu „hovorí ako, chodí ako, správa sa ako“, kto je Robert Fico, netreba robiť. Dúfam, že tomu sa vyhneme, že takýmto spôsobom to nebudeme determinovať.
Takže poďme na dôvodovú správu, ako ste to videli, vážení kolegovia, z ktorých mnohí ste a sedíte tu aj teraz, z vládnej strany SMER, v roku 2005, keď ste v dôvodovej správe napísali nasledovné:
„Štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom – vkladateľom do týchto nebankových subjektov.
Príslušné štátne orgány, na rozdiel od občanov – vkladateľov, mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosti o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov – vkladateľov do týchto nebankových subjektov.
Štát si v tomto prípade, tak kľúčovom, z pohľadu tak reálnej sociálnej situácie mnohých občanov – vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a riziku stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Na druhej strane si štát však svoju povinnosť zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami ochranu majetku svojich občanov nesplnil.
Národná banka Slovenska od začiatku roku 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov, a aj predstavitelia Národnej banky Slovenska poukazovali na to, že činnosť nebankových subjektov je z hľadiska zákona podozrivá a že s takýmto spôsobom investovania peňazí je pre vkladateľov spojené určité riziko a aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozornilo na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov, toto všetko bolo nedostatočné a doslova pre-val-co-va-né masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii,“ opakujem, masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii.
„Štát si v zásadnej miere neplnil svoju úlohu a viac-menej sa iba prizeral, respektíve prijímal opatrenia, ktoré síce skomplikovali podnikanie nebankových subjektov, ale v konečnom dôsledku nezabránil defraudácii miliardových vkladov občanov.
Napriek tomu, že existovali jasné signály, že vklady občanov sú reálne ohrozené, že existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať na kontrolu a preverovanie skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vnútri týchto nebankových inštitúcií – analýzou daňových priznaní, uvalením nútenej správy na subjekty, včasným blokovaním bankových účtov a tak ďalej, štátne orgány nekonali. Príslušné štátne orgány mali využiť svoje kompetencie a vyhlásiť napríklad reklamu nebankových subjektov za klamlivú a mali zakázať jej vysielanie.
Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti a aj tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.
V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike, s tzv. družstevnými záložňami – kampeličkami, príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach tzv. kampeličiek a klientov tejto nebankovej inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili.
Na záver si dovoľujeme tvrdiť,“ hovoria predkladatelia v dôvodovej správe z roku 2005, „že prijatie tohto zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, a následne čo i len čiastočné odškodnenie občanov – vkladateľov, je najrýchlejšou a napriek zaťaženiu štátneho rozpočtu vo výške cca 3,6 mld. slovenských korún aj najlacnejšou formou urovnania tejto kauzy, ktorá vznikla, žiaľ, aj z titulu nedôslednosti a nečinnosti príslušných orgánov štátnej moci.“
Vážení, toto ste konštatovali pri návrhu zákona v roku 2005 v dôvodovej správe, ktorý bol aj predložený do Národnej rady, a môžem vám povedať, ako ste vtedy hlasovali, vážení kolegovia, lebo to, myslím, je dôležité. Takže poďme na to. Prvé hlasovanie bolo, aby to bolo posunuté do druhého čítania, tak sme to mali v prvom čítaní 31. januára 2006, zo 132 prítomných 116 hlasovalo, za to hlasovalo 73 poslancov. A keď si vezmem, kto hlasoval za to z terajších poslancov vládnej strany SMER, beriem pritom aj členov vlády, aj štátnych tajomníkov, tak je to Jozef Burian, Robert Fico, Dušan Jarjabek, Róbert Madej, Pavol Paška, Ľubomír Vážny, Jaroslav Baška, Dušan Čaplovič, Darina Gabániová, Robert Kaliňák, Dušan Muňko, Juraj Blanár, Miroslav Číž, Maroš Kondrót, pani Renáta Zmajkovičová, pani Jana Laššáková. Ostatní kolegovia už teraz tu nie sú u vás v tomto volebnom období v parlamente. Samozrejme, za ten návrh hlasoval aj klub ĽS – HZDS a obdobne, myslím, hlasovalo zaň, áno, aj veľa ľudí, ktorí boli nezaradení, resp. ešte klub KSS, ktorý vtedy tam bol.
Áno, vážení, vy ste to vašimi hlasmi postúpili vo volebnom období, keď to bolo ešte teda za pána Dzurindu, do druhého čítania.
Prišlo druhé čítanie tohto zákona, ktoré prebehlo 16. 3. 2006. A tu musím povedať, že poslanci vládnej strany SMER sa zachovali konzistentne, tak ako, myslím, by sa mali zachovať. A vtedy prišiel návrh od výboru ústavnoprávneho, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode. Bolo to 16. 3. 2006, keď, samozrejme, klub strany SMER – SD hlasoval proti tomuto návrhu, okrem pána Hanzela, ktorý, musím povedať, hlasoval za tento návrh, ale to už je vaša vnútrostranícka vec, ja sa do toho nemiešam. Beriem každopádne to, že vaša vôľa prejavená aj týmto hlasovaním bola prejavená jednoznačne: „Chceme hlasovať o postúpení tohto zákona do tretieho čítania a ukončiť jeho prerokovanie, aj v druhom čítaní aby bol. Áno, hlasovali ste vtedy proti tomu návrhu. Proti nemu hlasoval, samozrejme, aj klub HZDS a sčasti niekto aj z klubu SMK a, samozrejme, aj nezaradení poslanci, ktorí tam boli, aj klub KSS, samozrejme. To znamená, konzistenciu tu vidím. To znamená, vaša vôľa, ktorá bola prejavená aj v dôvodovej správe, že krivda tu bola urobená, bola deklarovaná vaším hlasovaním, za čo vám ďakujem, že ste to chceli takto riešiť.
No vyzerá to tak, že prichádzali voľby. Prichádzali voľby, to znamená, že vy ste sa, samozrejme, znovu potrebovali nejakým spôsobom etablovať na volebnom kolbišti. A do programového vyhlásenia vlády v auguste 2006 ste dali vyhlásenie, že vláda podporí čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov. Áno, kontinuálne pokračujete v rétorike, ktorá by mala dospieť k odškodneniu ľudí, ktorí to do takýchto nebankových subjektov dali.
Rok 2006, keď ste to dali do programového vyhlásenia. Myslíte si, vážení, že keby ste takýto prísľub nedali do programového vyhlásenia vlády, že by strana SMER – sociálna demokracia vo voľbách v roku 2006 dosiahla 671 185 hlasov? To si myslíte? Koľko tých klientov bolo poškodených, koľko stotisíc tam bolo? Keby títo klienti neboli vaším volebným programom podvedení, garantujem vám a som stopercentne presvedčený, že váš pomer, ktorý bol vo voľbách v roku 2006, by bol v parlamente, že máte tretinu a máte 50 poslancov, v živote by sa nevyvíjala táto scéna v tých počtoch, ako sa vyvíjala. Títo poškodení klienti, ktorí vám dali hlasy, vyzerá to tak, vás dostali, áno, do vlády. A vy ste si mohli s ich hlasmi, samozrejme, robiť potom, čo ste chceli, asi v duchu, keď to teraz spätne prehodnocujem, čo povedal pán Paška: „Vyhrajte voľby a robte si, čo chcete.“ To, že neplníte volebný sľub, už je asi niečo iné. A neviem, či vám to niečo hovorí, mne to teda hovorí veľmi veľa, lebo preto predkladám všetky zákony, ktoré som sľúbil svojim občanom, ktorí ma volili, a budem ich dávať do konca volebného obdobia každý polrok. A môžete si to odsledovať, ak neveríte mojim slovám. Takže, vážení občania, uvedomte si, ako ste boli zavedení. A garantujem vám, že inak by 671-tisíc hlasov SMER v roku 2006 nemal. Tak by sa ináč politická scéna vyvíjala, ináč vyvíjali aj mnohé iné veci. Žiaľ, uverili ste sľubom.
A som veľmi zvedavý, ako sa chce z toho vládna strana SMER vyviniť, prečo nekonala, pretože tu by mal stáť teraz minister, minister financií alebo predseda vlády, ktorý by povedal, že: „Áno, predkladáme takýto zákon, nie Fecko Martin z opozičnej lavice ho predkladá, ktorý ešte dokonca má problémy s tým, to je jasné, cez ministerstvo financií aby vôbec tie pripomienky, ktoré tam boli, boli nejakým spôsobom utrasené.
Dobre, poďme ďalej. To znamená, že toto neprešlo, kvitujem, boli ste konzistentní, dostali sme sa do volebného obdobia, ktoré malo číslo štyri (štvrté volebné obdobie). A div sa svete, toto volebné obdobie bežalo, bežalo a nič sa nedialo. Žiadny návrh zo strany vlády ani ministrov vtedy neprichádzal, hoci v máji 2007 vyšla informácia z rezortu spravodlivosti (Reakcia z pléna.), pán Počiatek, že ministerstvá hľadajú model odškodnenia občanov, ktorých peniaze skončili vo vytunelovaných a skrachovaných nebankových subjektoch. Rezort financií mal vtedy pripraviť potrebný zákon, ministerstvo spravodlivosti ho malo právne zabezpečiť. Hovorím o máji 2007.
V júli 2008 Fico prijal na Úrade vlády zástupcov členov poškodených skrachovanými nebankovkami. A rokovali o priebehu konkurzného konania. Fico prisľúbil, že od ministra spravodlivosti pána Harabina si vyžiada správu o priebehu tohto konania.
November 2009. „Vláda chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli o svoje financie v nebankovkách, ale na druhej strane od nich očakáva trpezlivosť,“ povedal pán Fico vtedy na svojom výjazdovom rokovaní v Poprade, pretože sa stále nič nedialo, žiadny taký zákon nebol predložený v parlamente, aby sa o ňom vôbec rokovalo. A pán Fico v novembri 2009 zdôraznil, že by to mali byť tí, ktorí reálne prišli o svoje celoživotné úspory, v poriadku, to beriem, nie tí, čo tam išli zo špekulantských dôvodov, áno, ale tí, ktorí prišli o celoživotné úspory, nech sa páči.
A teraz citujem z novembra 2009: „My svoj záväzok ctíme, budeme na ňom pracovať. Trpezlivosť je jediná cesta, ktorá k tomu smeruje.“ Tá trpezlivosť prebiehala ďalšie mesiace.
A v marci 2010 poslanci vtedy tu fungujúci, a môžem vám povedať, že týka sa to poslancov maďarskej národnosti, to znamená poslancov strany SMK, ktorá tu vtedy bola, kde v zložení pán Berényi, pán Duray, pán Farkas, pán Juhász, pán Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti János, László a Szögedi vo februári 2010, to znamená polroka pred voľbami a nie celého, podali návrh zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov, kde prakticky skopírovali to, čo tu bolo v roku 2006. Zmenili iba dátumy, nič viacej, nič menej, a v marci 2010, div sa svete, išli sme hlasovať za ten istý zákon, ktorý bol v roku 2006 podporený všetkými smeráckymi poslancami vtedy existujúcimi v parlamente, div sa svete, keď vyhrali voľby. A konkrétne vám poviem, 9. 3. 2010 mali tento zákon ešte raz už za ich vlády, keď vládli, keď už mali moc a možnosť rozhodovať, a zrazu oni vám hlasovali tak, že zo 122 prítomných hlasovalo 117 a za návrh hlasovalo 28 poslancov, 28 poslancov, zdržalo sa hlasovania 62. Keď si pozriem, ako sa vtedy hlasovalo, tak celý klub strany SMER sa viac-menej zdržal hlasovania, neprítomný bol pán Róbert Madej, proti návrhu bola SDKÚ – DS, zdržal sa hlasovania klub SNS, klub SMK bol za návrh, samozrejme, oni to predkladali, klub ĽS – HZDS bol za návrh, klub KDH aj hlasoval proti návrhu, aj sa zdržal hlasovania a u tých, čo neboli zaradení, tak bol mišung, tam boli aj proti návrhu, aj za návrh, aj sa zdržali hlasovania, z ktorých napríklad pán Gábor Gál bol proti návrhu, čo je teraz tu, Béla Bugár nehlasoval a myslím, že Zsolt Simon bol proti návrhu, Mikloško František, ten nehlasoval. Takže, vážení, čuduj sa svete, nejakým spôsobom sa latka prehodila asi na názor na tento problém ináč a tento zákon nebol prijatý.
V marci 2010 boli tu aj zástupcovia poškodených občanov a vyjadrili sa pri tomto rokovaní o zákone nasledovne: „Hanba politikom, ktorí sľubmi klamú občanov, podrazili nás. Premiér a jeho SMER nás potrebuje iba vo voľbách, potom úplne zabudne na problémy voličov.“ Vážení, toto je vizitka vládnej strany SMER.
A aby toho nebolo dosť, tak do ďalších volieb, ktoré boli v roku 2012, sa do programu vládnej strany SMER vtedajšej vôbec toto nedostalo. Vážení, takto si z vás robí strana SMER podľa mňa dobrý deň a, vážení, keď to nevidíte, tak neviem, či si treba dať kvapky do očí, alebo neviem, ako vás prebudiť, ale vyzerá to tak, že takto, nehnevajte sa, páni kolegovia z vládnej strany SMER, ktorých je vás tu teda pomenej, ale, dobre, tak to už býva, že Fecko keď ide vystupovať, tak mu to vždy pripadne buď ráno, alebo večer po hlasovaní, to nevadí, my chceme budovať u občanov dôveryhodnosť vo vládu, v parlament, v naše inštitúcie, že v jednom volebnom období, keď je v opozícii, je to super, a keď už je vo vláde, tak už nič okolo toho sa nedeje. Veď to je nonsens, vážení, to je nonsens takto sa pohrávať s dôveryhodnosťou našich občanov.
A keď si myslíte, že po revolúcii v roku 1989 sme vymenili národ, ktorý okamžite bude vedieť podnikať a bude vedieť čítať všetky tie klamlivé reklamy, ktoré sem chodia, vážení, zabudnite na to. To sa nestalo. To sa ani stať nemohlo. Národ bol stále ten istý, ktorý bol naučený tak, čo povie verejnoprávne médium za socializmu, to je pravda, nespochybniteľná pravda, však sa ma zastane predsa, však sa ma drží. Zrazu to verejnoprávne médium hovorí: „ Investuj do BMG, do spoločnosti HORIZONT a iných podobných a budeš mať potom veľké výnosy. Štát že by mňa občana Slovenskej republiky v demokracii chcel okradnúť?“ Vážení, to ste mu povedali. To ste mu povedali vašimi činmi, že štát chce okradnúť svojho občana klamlivou reklamou, ktorá bola vydávaná v médiách.
Áno, poviete, bolo potom pani Schmögnerovou hovorené, akým spôsobom je to klamlivé a všetko možné, aj vo vašom odôvodnení, ja som ho čítal k tej správe, ktorá bola. A reklama to pre-val-co-va-la. Prevalcovala tieto, by som povedal, výkriky na púšti, ktoré, žiaľ, v tej reklame boli stratené.
Vážení, takýmto spôsobom, vám garantujem, dôveryhodnosť našich ustanovizní u našich občanov nezvýšime, ale dáme jej poriadnu facku. A ja si takto parlamentný život nepredstavujem, pretože mali ste na to už minimálne, keď nepočítame tieto roky, koľko tých rokov, štyri, teraz ďalších dva a pol, šesť a pol roka. Že by za šesť a pol roka nebola jedna strana, ktorá sľúbila, keď bola opozičná, že to zvládneme, v stave prijať takýto zákon, pričom každý rezort má? Občania, si to uvedomte. Takáto situácia ešte na Slovensku nebola. Jedna vláda, jedna strana má všetky rezorty, to znamená, v minulosti ste mohli jej smerovanie korigovať cez nejakých koaličných partnerov, ktorí lepšie vychádzali s opozíciou. Teraz sa to nedá, je tam jedna jediná strana, ktorá má všetky rezorty. Ja som to už asi trikrát povedal za touto ambonou, čo teraz tu sedím, resp. stojím. Vážení, taká je situácia.
Takže chcem vás, vážení kolegovia z vládnej strany SMER, lebo je to o vašich hlasoch, nie je o hlasoch opozície teraz tento zákon, vyzvať nie iba ja, všetci občania, ktorých zástupcov tu máme aj na balkóne, chcú vás vyzvať, aby ste na ten list, ktorý ste dostali ako poslanci, a nebol to jeden list, bolo to viacero listov, reagovali, aby ste sa čestne postavili k vašej nesplnenej domácej úlohe, ešte raz hovorím, k vašej nesplnenej domácej úlohe, ktorú dlžíte tomuto národu, pretože nebyť jeho hlasov, nevládnete možno, možno by ste ani nevládli v tom roku 2006, museli by sa celkom ináč vyvíjať dejiny politiky na Slovensku.
A iba zacitujem z jedného listu, ktorý, myslím, sme dostali viacerí, kde jedna pani hovorí: „Moja matka dala do BMG 35-tisíc, aby mala na pohreb. Ja s manželom sme dali celoživotné úspory do AGV vo výške 200-tisíc slovenských korún, aby naša dcéra mala z čoho študovať na vysokej škole. Skromne sme žili a teraz toho času je manžel nezamestnaný, dva roky na dôchodku, ja mám niečo nad 400 eur dôchodok, ekonómka s vysokoškolským vzdelaním (Vysoká škola ekonomická v Bratislave), naše platy boli nízke, no uskromnili sme sa a celý život sme si aj trošku ušetrili. Moja sestra vložila do BMG čestne zarobené peniaze vo výške 27-tisíc korún, aby mohla mať na opravu zubov. Doktor práv vložil do BMG, aby mal na výmenu kĺbov, a je rad čestných ľudí, o ktorých viem, že im nešlo o zisky.“ Išlo im o to, aby mohli mať nejaké to zúročenie, ktoré im štát akože v tej reklame garantoval, zúročené na tie veci, ktoré potrebovali.
Aj vy ste to, pán premiér, povedali, že celoživotné úspory ľudí, ktorí takto o ne prišli, odškodníte. Čo ste tu urobili? Je to veľké nič, veľké nič, lebo, hovorím ešte raz, nie ja som tu mal stáť, tu mal stáť minister a celá vláda nastúpená. A mala urobiť odpočet, prečo sa to dalo alebo nedalo, a vysvetliť tým ľuďom, ktorí na Slovensku to pozerajú a ešte veria v tú spravodlivosť a svedomitosť poslancov Národnej rady a vládnej strany SMER, že predsa len sa im svedomie pohne a povedia: „Áno, vážení občania, sorry, hoci oneskorene, ale predsa ideme.“ Žiaľ, nestalo sa tak. Nestalo sa tak a ja som už avizoval, že tento zákon budem predkladať minimálne pol roka alebo rok dopredu. Žiadna odpoveď na to nebola, čo ma teda veľmi mrzí, pretože keď takto budeme šafáriť s dôveryhodnosťou našich štátnych orgánov a parlamentu, tak to bude veľmi zlé. A potom sa nečudujte, že naši ľudia sú na uliciach. Sú na uliciach a môžete si to pozerať dneska večer alebo podvečer, koľko ich tam bude, aj kvôli takýmto veciam, ktoré my jednoznačne neplníme. Áno sme to my, lebo aj ja som poslanec, aj opoziční poslanci sú tu, ktorí, samozrejme, nemôžu to nejakým spôsobom pri tomto pomere počtov hlasov ovplyvniť. A môžeme maximálne, ako to robí už Alojz Hlina do nepríčetnosti, iba vykrikovať a hovoriť, upozorňovať ľudí: „Ľudia, spamätajte sa, spamätajte sa, lebo toto musí byť o služ-be, o služ-be a plnení sľubov, o ničom inom to nie je.“
Takže budem veľmi rád, keď by sme náhodou sa dostali, možnože aj naše hnutie do ďalších volieb, aby našu domácu úlohu ste robili vy poslanci strany SMER a aby ste nám ju splnili. A my vám zatlieskame za to, keď ju splníte. Verím, že aj toto bude z vašej strany teraz, keď vám ju predkladám, a nebránime sa, samozrejme, predkladatelia, žiadnym vylepšeniam, žiadnym pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ktoré by mohli ste skvalitniť na vašu nôtu, lebo to je vaša domáca úloha, ako by ste to chceli riešiť, ako by ste chceli pokonať sa s týmto, s touto kauzou a s týmito neskutočnými veľkými traumami ľudí, celých rodín, u ktorých ste rozvrátili, by som povedal, ich životný elán a ich chuť žiť. A ja poznám aj u nás v Prešove, by som povedal, zástupcu toho okresného, ktorý má nervy nadranc, má ich pocuchané, iba kvôli tomu, že štátne orgány nekonali.
Podľa zverejnených informácií poškodených bolo okolo 230-tisíc ľudí a škoda 830 miliónov eur v šestnástich nebankových subjektoch. Toto bolo zverejnené na internete. Chcem veriť, že je to pravda, ale musím povedať, týmto ľuďom, neviem, či čaká vláda, respektíve vládne strany, pokiaľ vymrú, aby sme nič nemuseli plniť. Alebo čo vlastne sa tu deje? Ako hovorím, sme reštitúciu neboli v stave za 25 rokov ukončiť, tak tu zase nabiehajú roky. Od roku 2001 nabieha neskutočne veľa rokov, keď my s tým nič nerobíme. Vážení, toto nie je o riešení problémov. Toto je o hazardnom kroku, ktorý musí povedať ten, kto to raz sľúbil. A sľúbil to pán Robert Fico, ktorý je momentálne predsedom vlády a má to v svojom programovom vyhlásení vlády.
A musím povedať, že v tom štvrtom volebnom období, keď to predkladali kolegovia z SMK, Robert Fico sa vyjadril, je to populistické, lebo ďalšia schôdza, ktorá bude nasledovať v máji, bude akože ukončovacia a slávnostná a neviem aká a tým pádom druhé čítanie neprebehne a je to o ničom.
Takže, vážení, neviem, kto si tu z čoho robí populizmus, ale keď sa neplní programové vyhlásenie, potom je to populizmus na ex x-tú, nie na prvú, ale na x-tú, lebo tam ste sa takto zaviazali. A teraz vy veľmi radi robíte fajfky (vybavené, vybavené, vybavené). Pýtam sa, kedy bude urobená fajfka pri takomto vašom programovom vyhlásení z roku 2006 (odškodnenie klientov nebankových subjektov). Na to sa pýta obyčajný človek z hnutia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností. A pýta sa vládnych poslancov strany SMER – sociálna demokracia, ako sociálne cítia s týmito ľuďmi, ktorí celoživotné úspory v mnohých prípadoch dali do takto klamlivej reklamy, ktorá bola prezentovaná verejnoprávnym médiom. To opakujem stále. Aj odškodňovaní budú tí, u ktorých sa dokáže, že vtedy v tom verejnoprávnom médiu to bola tá reklama daná. Keď sa to nedokáže, tak takýto klient odškodnený nebude z toho nebankového subjektu. Takto je postavený zákon.
Vážení, chcem veriť, že svedomie poslancov strany SMER nie je vyoperované, že je tam a svoj sľub vášho vládneho programu si splníte, hoci s odstupom nejakých ôsmich rokov. Ale aj to by bola česť, keby ste takýmto spôsobom zareagovali na postúpenie tohto zákona do druhého čítania a potom schválili ho aj v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi aj do tretieho. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia aj zástupcovia poškodených subjektov, nebankových subjektov, občanov, ktorí boli poškodení, vitajte. A dúfam, že dnešný deň bude ten prelomový, ktorým dáme zadosť krivdám, ktoré boli spôsobené našim občanom.
Vážení meškáme, meškáme minimálne 15 rokov, meškáme. A pýtam sa, prečo meškáme. Je tu zase nejaká krivda, ktorá nechce byť videná, nechce byť počutá, zatvárame oči, uši, nič. Dnes máme Deň ľudských práv. Aj to je právo našich občanov, ktoré im bolo popreté, že pri nečinnosti štátu im bola spôsobená neskutočná finančná krivda, ktorú, musím povedať, už v tejto sieni zákonnosti sa chcelo riešiť.
Už mala možnosť byť tu táto téma predložená. Sľuby sa sľubujú a tri bodky sa radujú. Doplňte si tam, čo chcete. Ale hovorím jedno, teraz idem plniť ako opozičný poslanec domácu úlohu terajšej vládnej strany SMER. Neviem, či je to bežné v Slovenskej republike a v parlamente. Ja som to ešte nezažil, ale vyzerá to tak, že ja to musím urobiť, pretože naše hnutie nehovorí o politike, ale hovorí o veci. A to je aj moje krédo, ktorého sa snažím držať. A keď mi to budete vyčítať, tak vám poviem, aby ste sa pozreli, s koľkými aj vládnymi návrhmi naše hnutie zahlasovalo za návrhmi, ktoré tu boli predložené, myslím si, že sľuby sa plniť majú, nieto ešte keď sú vo volebnom programe nejakej strany, ktorá ide do volieb. A v roku 2006 (v auguste) takýto sľub dala vtedy už teda strana, ktorá išla vládnuť, strana SMER – SD pána Roberta Fica.
V prvom čítaní, samozrejme, do pléna sa dávajú zákony, ktoré by mali upozorniť na problém, aký problém tu je. A prvé čítanie by malo presvedčiť poslancov, že tento problém treba riešiť a ide o dobrú vec našich občanov. Myslím si, že dávam ho tu preto, lebo sa nazdávam, že o takúto vec ide a nejdeme tu hájiť finančných oligarchov ani žiadnych privatizérov, ideme tu hájiť našich občanov, ktorí v dobrej viere, že štát ich nemôže zradiť a že bude sa o nich starať aj po tom investovaní, ktoré možnože cez tú reklamu, ktorá bola, sa k nim dostalo, že ich bude chrániť. Avšak, žiaľ, štát ich nechránil. Bližšie to rozoberiem v rozprave, teraz iba uvediem zákon, aký sme pripravili, pretože myslím, že to bude aj trošku dlhšia debata.
Predkladám zákon, ktorého názov, ho máte pred sebou, hovorí o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov.
Ako som už spomenul, tento zákon, aspoň teda jeho filozofia uzrela svetlo sveta už v roku 2006, respektíve v roku 2010. Nie je to copyright, je to samostatný zákon, ktorý bol vypracovaný naším legislatívnym tímom nášho hnutia. A jedinou možno vecou, ktorú sme prebrali z tých pôvodných návrhov, bola možnože tabuľka odškodnení, akým pomerom sa bude jednotlivé sumy odškodňovať a kto je povinnou osobou. To znamená Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré takouto osobou je.
Náš zákon, ktorý teraz tu predkladám, pretože nie som samostatným predkladateľom, máme tu aj mojich spolupredkladateľov kolegov z nášho hnutia, myslím si, precizuje a kvalitatívne vylepšuje celú filozofiu už dovtedy podaných zákonov, ktoré boli. A hovorí o odškodnení klientov nebankových subjektov.
A chcem povedať hneď na začiatku, že základná filozofia tu bola tá, že pokiaľ by reklama na takéto investovanie v nebankových subjektoch neprebehla vo verejnoprávnom médiu, tak nemáme o čom debatovať. Žiaľ, verejnoprávne médium povedalo a hovorilo nám dennodenne pred Televíznymi novinami v čase najväčšej sledovanosti v televízii, ako majú naši občania investovať, ako sa im zúročí ich vklad do nebankových subjektov. Áno, toto prebiehalo. A preto ja hovorím, že pokiaľ takto štátom bol zavedený občan cez verejnoprávnu inštitúciu a verejnoprávne médium, tak štát nesie svoj dlh viny na tomto stave.
Konkrétnejšie sa ešte vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predseda, ale teraz poďme k zákonu.
Ako už názov návrhu zákona hovorí, nehovoríme o plnom odškodnení, hovoríme o čiastočnom odškodnení.
Ďalším, by som povedal, aspektom, ktorý je v tomto zákone, je ten, že môže to byť len fyzická osoba, ktorá svoju požiadavku voči tomu nebankovému subjektu nepostúpila tretej osobe. To znamená, stále je ten občan, ktorý je poškodený a ktorý si v dobrej viere myslel, že štát ho nemôže takto dobehnúť a že štát mu dá to odškodnenie, ktoré mu sa stalo.
Ďalej, hovoríme tu, že každý takýto žiadateľ bude musieť preukázať dosť veľa dokladov hlavne ministerstvu teda financií, ktoré bude ako príslušné na odškodňovanie, ktoré bude musieť rozhodnúť v lehote do jedného roku od podania návrhu, čo všetko musí doložiť k tomuto svojmu nároku na odškodnenie. Samozrejme, ministerstvo financií bude musieť vyhodnotiť to, či všetky doklady sú v lehote dodané, rieši sa to aj cez formu správneho poriadku, to znamená režimy, ktoré tam sú. A až na jeho rozhodnutí bude závisieť to, či priznaný nárok bude alebo nebude. Nebude to en bloc pre všetkých.
Ďalšie, čo je tam. Samozrejme, každý sa pýta, aká čiastka bude odškodnená. Tak náš návrh hovorí o maximálnej výške, o ktorú si môžeme požiadať, 33-tisíc eur, keď hovoríme o viacerých subjektoch, v súčte od všetkých subjektov, v ktorých prípadne nejaká tá oprávnená osoba, ktorá sa domáha takéhoto nejakého plnenia, to mala. Maximálna výška odplaty podľa nášho návrhu zákona, ktorý dávame, je 13 200, úplná, to znamená aj sčítaním od rôznych subjektov, celá výška odškodnenia pre jeden subjekt, jednu fyzickú osobou.
Ako sa tá výška bude vypočítavať, tak je uvedené v § 5 ods. 2, kde hovoríme o výške od 10-tisíc eur, kde je koeficient krát 0,5, až po výšku 23-tisíc až 33-tisíc eur, kde je koeficient krát 0,4. To znamená, to je to čiastočné odškodnenie, ktoré takýmto spôsobom sa bude zohľadňovať.
Samozrejme, tá žiadosť sa bude podávať na tlačive, ktoré vydá ministerstvo financií. A bude sa dávať do jedného roku od skončenia podnikania nebankového subjektu, ktorého sa týka, do jedného roka od skončenia konkurzného konania voči nebankovému subjektu, ktorého sa týka, alebo do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr, inak toto právo zaniká. To znamená, tieto tri lehoty budete si môcť vybrať, vážení občania, poškodení v nebankových subjektoch, klienti.
Účinnosť sme dali od 1. marca 2015. A chcem sa teraz ospravedlniť všetkým osobám a klientom takto poškodeným nebankových subjektov, pretože tento návrh zákona tu mal byť už skôr. Áno, sľúbili sme to, možnože pred rokom, respektíve v máji 2014. Žiaľ, dopracovali sme ho. A robili sa určité veci. Aj sa komunikovalo s legislatívou aj s ďalšími dotknutými. A musím povedať, že stálo to za to, aby sme to dávali až teraz, pretože, myslím si, je vyprecizovaný aj na základe toho, čo nám bolo vytknuté z ministerstva financií, akým spôsobom sa to má urobiť. Tak, nech sa páči, máte ho predložený. A budem veľmi rád, keď vaše svedomie, hlavne svedomie poslancov strany SMER sa pohne, pričom povedia, že sľuby sa musia plniť.
A keď niekto mi povie, že nie sú financie, a opýta sa, skade na to zoberieme, tak nech sa pozrie, za posledné týždne koľko tu káuz prebehlo. A ja tu uvediem iba jednu čiastku. Koľko chce ušetriť pán Kaliňák na reforme ESO? Je to 750 mil. eur, to znamená, áno, ušetríme, nech sa páči. Štát sa na daniach pri týchto nebankových subjektoch obohatil o výšku 230 mil. eur. Z toho verejnoprávne médium (rozhlas) sa obohatilo o 8 mil. eur, áno, pani Vaľová, o 7 mld. korún slovenských, o toľko sa štát na daniach vybratých z týchto nebankových subjektov obohatil. Takže berte to takto, že toto by štát mal vrátiť sčasti a možnože aj z toho zdroja, ktorý som teraz spomenul pred chvíľou, by to malo byť.
Takže, vážení, chcem veriť, že strana SMER je tou stranou, ktorá si váži a ctí svoje sľuby, ktoré dá. A budem citovať pána premiéra vášho, ktorý to aj verejne deklaroval v rôznych médiách, či už v televízii, v rozhlase alebo v tlačových, printových, kde hovoril, ako si ctí takto poškodených občanov a ako to bude riešiť. Takže, vážení, chcem na vás apelovať, aby ste pri hlasovaní mali na mysli aj česť vašej strany, ktorú zastupujete, lebo v hre je aj ona, a nie iba ona, pretože vy ste mali tú možnosť a ste ju nezrealizovali. Takže ja ako opozičný poslanec vám dávam ďalšiu šancu, aby ste ukázali, ako chcete čestne, zodpovedne plniť svoje volebné sľuby z minulých rokov. Ukážte, o čo tu hráte a ako vám záleží nie na finančných oligarchoch, ale na obyčajných ľuďoch, ktorí dali peniaze do týchto nebankových subjektov a boli týmto štátom jeho nečinnosťou zavedení do omylu, musím povedať. A sú to vyjadrenia aj rôznych prokurátorov, či už generálneho prokurátora alebo iných prokurátorov, sudcov, že, áno, štát tu mal konať a nekonal. Žiaľ, je tu celý elaborát, mám ho pri sebe, budem z toho aj citovať v rozprave, aby ste si nemysleli, že je to iba výmysel Fecka Martina, opozičného poslanca ešte z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, čo sem prišli asi z Marsu a nemajú tu čo robiť, lebo my sme tá neštandardná politická strana. Vážení, veci sa majú riešiť, a nie len predebatovať. A musíme nájsť spôsoby, ako naň ísť, a nie dôvody, ako sa to nedá.
Takže, vážení, chcem vás veľmi pekne poprosiť o postúpenie ďalej tohto návrhu zákona, ktorý je vlastne nový zákon. V ňom nič nenovelizujeme, robíme nový zákon, všetci, ktorí ho predkladáme z nášho hnutia, ktorý by mal odškodniť tieto osoby, z ktorých boli nebankovými subjektmi doslova niektoré zdraté z kože. A myslím si, že je to nedemokratické, neetické a štát tú svoju vinu nesie, ktorú budem v rozprave ďalej rozoberať.
Ďakujem, to je toľko zatiaľ na uvedenie návrhu a, ako som povedal, hlásim sa prvý do rozpravy, pán predseda. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, aj navrhovateľka, ďakujem, že predkladáme vlastne spoločne takýto návrh, ktorý ide. A viem sa vcítiť aj, pani kolegyňa, do tvojich myšlienok, lebo môj dedo bol kulak a tiež ho likvidovali a za 24 hodín, respektíve 48 hodín mal šancu, na dva rebrináky naložiť to, čo tam vojde, a na 30 kilometrov sa odsťahovať. Takže z takýchto pomerov som vyšiel zase ja. Samozrejme, moji rodičia a moji strýkovia nemohli ísť na vysokú školu, boli sme ešte veriaci, to bol ďalší biľag. A tým pádom sme jednu generáciu odpísali. Takže myslím si, že títo ľudia, ktorí takéto ťarchy a takéto, by som povedal, rozvraty rodín a takéto hanebnosti robili, mali by, nechcem spomenúť nejaký pocit, že ich budeme hneď zatvárať, minimálne na tých dôchodkoch, ktoré im teraz sa snažíme nejakým spôsobom obmedziť, respektíve upraviť, aspoň vo svedomí si to vyčistiť a povedať si, že, áno, musí tu byť niečo urobené, aby sme nezabúdali, lebo ďalšia generácia nemôže ísť po tých istých koľajach, aby sa toho vyvarovala, lebo inak to pôjde do slepej uličky a je to o ničom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v záverečnom slove aspoň niekoľkými vetami zhrnul vlastne filozofiu môjho predmetu novely zákona o obecnom zriadení.
Nechcem, aby sa vytvárali miniobce ani stredné obce. Táto novela hovorí iba o tom, že sprísňujeme kritériá, keď sa chce niekto odčleniť, pričom ale tie kritériá musia byť také, aby to referendum, ktoré je nevyhnutné pre to odčlenenie, sa malo robiť v tej jej časti, ktorá je nespokojná, nie v celom meste. Akonáhle je to v celom meste, tvrdím, že je to nedemokratické, neetické, nespravodlivé a bránime priechodnosti demokracii v tomto zákone.
Myslím si, že, ako už bolo spomínané aj kolegami, ktorí vystúpili v rozprave, alebo faktickými poznámkami, keby sa postupovalo v minulosti takýmto spôsobom aj vo svetových určitých vývojových etapách, tak mnoho národov by ani nevzniklo a nemalo by šancu vôbec sa etablovať na scéne svetového nejakého fóra.
A myslím si, že práve od tých malých obcí závisí aj celé fungovanie našej Slovenskej republiky. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste prehodnotili vo svojom svedomí a vedomí pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám už tretíkrát v tomto pléne.
A myslím si, že skvalitňujeme tú džentlmenskú demokraciu, ako to nazval pán Osuský, ktorá je typická pre Angličanov. Tak verím, že máme sa z čoho učiť.
A verím, že týmto zákonom pomôžeme tým občanom, ktorí cítia krivdu, áno, cítia ju tak, že socializmus ich nejakým spôsobom k niečomu pričlenil a teraz keď sme v demokracii, nemôžu si rozhodovať sami o vlastnom území, o vlastných financiách, aby mohli demokraticky sa rozvíjať tak, ako by to zákon mal kázať. Budem veľmi rád, keď naplníme jeho de iure aj de facto, že by sa mohli občania, ktorí sú s tým nespokojní, demokratickým spôsobom takto oddeliť pri rešpektovaní všetkých zákonných ustanovení. To znamená, 3 000 obyvateľov ako minimálny počet, historicky dané katastrálne územie nezrastené s pôvodnou časťou a kapitál, ktorý bol doň vložený, tu nie je rozhodujúci, z ktorého by tá obec mala žiť. Všetky tieto podmienky nechám zachované, ešte to sprísňujem dĺžkou katastrálnej hranice a priamym spojením cestným s časťou, od ktorej sa tá časť oddeľuje, s tou veľkou časťou. Takže, vážení, chcem veriť, že ho podporíte a skvalitníme tak priechod demokracie aj v tomto zákone na našom Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za ten historický exkurz, na ktorý ja nemám zatiaľ, aby som takto mohol nejakým spôsobom pospomínať. Ale trafili ste, myslím, presne. Keby taký Estónec, Litovec sa postavil, tak to si neviem tam ani predstaviť, ako by to tam skončilo. A veľmi ma zaujalo to džentlmenstvo, ako ste povedali, tých Angličanov, že prakticky predsa len u nich sa tá hrdosť akože nesie. Proste áno, že som a dám ti šancu. Žiadne, že ťa hneď potopím a neviem ako. Myslím si, že my máme čo dobiehať.
A jedno ma trošku tak ako kvári, že my viac-menej sme si nemali ani šancu ešte uvedomiť, že sme už tí Slováci, ktorí viac-menej majú ten list vlastníctva na svoju krajinu a našu hrdosť nejakým spôsobom, nechcem povedať, že dáme do úzadia, ale nepestujeme ju tak, ako ja by som si to predstavoval. Pretože, keď raz prídete na naše veľvyslanectvo a zistíte, že tam nemajú o Slovensku ani jeden propagačný materiál, tak sa pýtam, aký máš byť hrdý, ty Slovák, na svoju krajinu v cudzine, teda keď si tam, keď viac-menej o nej nikto nevie. Takže o to väčšie, keď ste povedali, že som to rozmenil na drobné, áno, že to územie, z ktorého ty si vzišiel, človeče boží, na Slovensku, kde tvoji rodičia, prarodiča, pra-pra možno sa oňho bili, o to väčšie by malo byť to hrdinstvo tvoje, že áno, ja som hrdý na to, že som ten Zamarovčan, alebo neviem, ktorý som proste. A jak ste povedali, pán kolega, budem trošku reagovať aj na kolegu Kvasničku, že aj takéto doslova, že vypäté situácie sa samozrejme môžu vyskytnúť, ale mali by sme to všecko riešiť inteligentne, demokraticky, džentlmensky, kde by sa všetky tie, by som povedal, skrivodlivosti povedia z očí do očí. Nie poza chrbty a potom zisťujeme, že tam je problém, hen je problém. Nakoniec zistíme, že nič z toho. Takže ja by som ten zákon najradšej možnože prepracoval hoci aj celý o tom lesnom zriadení, ale v tejto časti, v ktorej ja ho dávam, myslím si, že ho skvalitňujeme a dávame šancu prerásť do tej demokracie, tej džentlmenskej demokracie, že poďte, ukážte a gazdujte si so všetkými pre a proti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Stojím tu znovu s týmto zákonom. Tento dávam, keď si dobre pamätám, tretíkrát, lebo problém vyriešený neni. Vážime si našich predkov, alebo si ich nevážime? Sme ich hodní, alebo nie sme ich hodní? Ja si chcem vážiť svojich predkov a územie, ktoré naši predkovia vybojovali možnože aj v ťažkých bojoch s inými susedmi, to znamená, že otvorili hranicu danej obce a daného mesta, by sme v demokracii nemali zaznávať. Áno, prežili sme rôzne doby, Slovenská republika má od 1. 1. 1993 list vlastníctva na svoju krajinu, občania Slovenskej republiky majú list vlastníctva na svoju krajinu, ale vyzerá, že v mnohých aspektoch tá demokracia, ktorú sme tak velebne hlásali a mysleli si, že nám ešte zlepší ten životný režim, ktorý sme tu možnože boli naučení za nejakého toho socializmu, respektíve ešte predtým, žiaľ, v mnohých to pokrivkáva oblastiach.
Jednou z nich je aj možnosť znovu si etablovať vlastné územie, územie historicky dané, to znamená, že obyvatelia tam oslavujú už niekoľko storočí existencie, ale majú smolu, majú smolu. A tá smola sa volá so-cia-li-zmus. Pretože vtedy sme si povedali, že chceme mať mestá, ktoré budú mať 50-tisíc obyvateľov, 100-tisíc obyvateľov, 250-tisíc obyvateľov a ako je to najlepšie spraviť v rámci päťročných plánov, ktoré vtedy boli, päťročnice? No predsa tým spôsobom, že zlúčime susedné obce do jedného celku a zrazu zistíme, že ten počet obyvateľov nám samozrejme, že narastie.
Ak hovoríme o demokracii, tak hovoríme o úplnej demokracii a mne sa zdá scestné, nedemokratické, nespravodlivé brániť občanom takýchto území, ktoré boli násilnou formou za socializmu pričlenené k iným, hlavne okresným alebo iným sídlam, krajským, aby teraz, keď sa rozhodnú slobodne a demokraticky, v demokratickom zadelení Slovenskej republiky ísť gazdovať s vlastnými peniazmi, aby im to zákon nedovolil. To je u mňa nie demokratické a nečestne nespravodlivé. Žiaľ, berieme si podľa mňa mnohé zlé príklady, ktoré nejakým spôsobom nechceme u nás možnože vylepšiť. Keď sa pozriem do českých krajín, náš zákon hovorí, že rozdeliť, oddeliť sa môže katastrálne územie od nejakého mesta alebo od inej obce, ak máš tritisíc obyvateľov a viac. Česi to majú tisíc občanov, Maďari tristo, Nemci desaťtisíc. Áno, každý má nejakú inú mieru, u nás sme stanovili tritisíc.
Beriem, nechcem túto hodnotu nejakým spôsobom relativizovať, respektíve ju nejako znevažovať, ani sa jej v mojej novele zákona nedotýkam. Tak sme to zadefinovali, hoci keď som sa to pýtal pána kolegu Faiča, ktorý vraj bol pri tejto novele zákona, nebolo mi na to, by som povedal, tak zmysluplne odpovedané, prečo tritisíc obyvateľov je na Slovensku a v Čechách stačí tisíc, keď sme vyšli z toho istého štátu - Československa? Takže beriem, že trošku také akože neviem, či iba tak z brucha povedať nejaké číslo, ale chcem veriť, že boli za tým nejakí odborníci, ktorí to takto definovali. Samozrejme, keď je tá definícia, de jure to máme, že môže sa odčleniť, ale de facto ne-rea-li-zo-va-teľ-né. Prečo? Lebo tých tritisíc obyvateľov nerozhoduje samo v tom referende, ale rozhoduje to mesto, ku ktorému boli pričlenené a rozhodujú títo voliči. Či tých minimálne tritisíc obyvateľov, keď tak, keď splní tú podmienku, či sa môžu alebo nemôžu odtrhnúť.
No pýtam sa, kedy to bude aj de facto možné? Hovorím, v živote nebude možné. Pýtam sa, čo musia urobiť zlé tí, tých tritisíc občanov v tej nespokojnej časti od toho mesta, aby tí voliči z celého mesta by povedali: idete preč, už vás tu nechceme mať. To chceme takýmto spôsobom umožňovať demokraticky sa odčleniť občanom v historicky daných územiach, ak nie sú spokojní s mestom, pod ktoré spadajú? To nemyslíte vážne. Žiaľ, dennodenný život nás ubezpečuje o tom, že táto situácia je reálna prax a v súčasnosti mám aj takéto anomálie, že idete z mesta cez obec do mesta.
Vážení, takže toto je už podľa mňa na hlavu postavené a preto budem tento zákon stále predkladať, lebo takýmto spôsobom sa problém riešiť nemôže, že budeme si zatvárať oči a ústa.
V súčasnosti, jak už som spomínal, keď sa chce nejaká časť odčleniť, tak musí mať historicky katastrálne územie dané, druhá podmienka, že musí mať tých tritisíc obyvateľov, tretia podmienka je tam tá, že pokiaľ tam boli, nesmú tam byť vnesené väčšie investície, respektíve investície, od ktorých bude celá tá obec závislá. Celá tá obec závislá, keď sa teda ako odtrhne, to je, myslím, že ďalší, ďalšia podmienka, ktorá tam je. Ja sa týchto podmienok nechcem dotýkať, ja ich, dokonca ešte ich sprísňujem. A sprísňujem ich tak, že dávam tam ešte ako podmienku na odčlenenie sa dĺžku spoločnej hranice katastrálneho územia s tou časťou, od ktorej sa odčleňujeme. Ďalej dávam tu ďalšiu podmienku, sprísňujem, že musí mať tam priame spojenie cestné. To znamená, nemôže prechádzať, jak som povedal, z obce z mesta, cez obec do mesta. Musí to byť priamo spojené. To je ďalšia podmienka, ktorú sprísňujem, aby sa odčleniť mohli, respektíve nemohli jednotlivé časti.
Bolo mi to povedané aj z úst ministra vnútra, ktorý povedal, že aby som novelou zákona nespôsobil odtrhnutie Petržalky od Bratislavy. No nespôsobím, lebo ešte sprísňujem podmienky. To znamená, žiadna mestská časť sa nebude môcť odtrhnúť, pokiaľ budú tieto moje podmienky prijaté, lebo ich nebude spĺňať. Ale sú určité katastrálne územia, ktoré tieto podmienky aj po tom sprísnení budú spĺňať a za týchto ľudí ja sa bijem, lebo myslím si, že oni majú tú, to isté právo rozhodovať o svojich financiách, ako hociktoré iné obce, ktoré majú doteraz to šťastie, že neboli v priamom kontakte s okresným mestom. A žiaľ, dodnes trpia. Dodnes trpia a zatiaľ nejakú svetlú víziu nevidím, že by sa to nejako malo riešiť k lepšiemu.
Samozrejme, že aby miestne referendum bolo v celej, v celom, v celej tej obci, ktorá teda je, hovorím, väčšinou mesto, je predsa anomália, ktorá nemá s racionálnym zmýšľaním nič spoločné. Preto ja tvrdím, že musí sa to miestne referendum uskutočniť iba v tej miestnej časti, ktorá je nespokojná. Pretože ten zvyšok v živote nedokáže sa takto zjednotiť, aby povedal, že idete preč. Lebo cítia tam to nejaké ohrozenie možnože aj, ktoré by z toho rozčlenenia mohlo vzniknúť.
Samozrejme, že občania, ktorí sú na okrajových častiach väčšinou tých miest, majú trošku iný názor a v mnohých prípadoch zisťujú, že sú na periférii a mnohé ich požiadavky, ktoré obyčajne, ja ich teraz volám tí mešťania, majú, u nich sa na to nedostáva. Platia dane, ktoré sú samozrejme už mestské, ale príslušnú službu za to v mnohých prípadoch nedostávajú. A to ma veľmi teda hnevá a irituje a preto hovorím, že nemôže byť, aby referendum bolo v tej celej obci, nie v miestnej časti. Musí byť v miestnej časti, lebo tá je rozhodujúca, tá sa chce odtrhnúť. Ostatní sú stále spokojní.
Samozrejme pokiaľ chcete oddeliť obec, musíte urobiť nejakú petíciu a aj tu dávam prísnejšie kritériá, ktoré by mali byť zapracované, teraz je tam, musí tam byť 30 % občanov v tej odčleňovanej časti, ja dávam až 60 %. Zvyšujem to. To už musia byť veľmi nespokojní občania, ktorí budú sa chcieť odčleniť, ale stále hovorím, nechcem vytvárať malé komunity. Tritisícčlennú partiu toho katastrálneho územia, tej nespokojnej časti stále budeme udržiavať a stále ju akceptujeme, aj v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý tu dávam. Ale neni možné, aby sa, ešte raz opakujem, to referendum robilo v celom meste a nie v tej nespokojnej časti.
Môžem povedať, že takéto snahy mnohých, žiaľ, menej početných mestských častí alebo obcí, ktoré boli pričlenené k niektorým aj krajským, okresným mestám, aj teraz sú takéto iniciatívy, posledne to, myslím, že bolo aj teraz pri komunálnych voľbách Šalková v Banskej Bystrici, kde zistili, že nemajú šancu, lebo ten zákon je tak postavený, že tritisíc obyvateľov musíš mať a podľa mojich vedomostí nemajú tento počet obyvateľov, tým pádom oni sa nezúčastnili ani súčasných volieb, lebo zistili, ako nedemokratický zákon máme, ktorý nám takto bráni. Keby sme, ako už povedal pán Osuský, v jednom čítaní, keby sme my sa boli pýtali Rakúska alebo Uhorska, či môžme vzniknúť, Slováci, tak asi by sme v referende neprešli.
Takže, ľudia boží, spamätajme sa, čo robíme, lebo robíme to isté, len v malom. Robíme to isté v malom na našom území. A pýtam sa, prečo by tí ľudia, ktorí majú historicky dané územia, územie, majú tritisíc obyvateľov, neboli tam do nich vnesené tie financie, ktoré tam boli a nie sú pevne zrastené s tým veľkým mestom, prečo by si nemohli v referende rozhodnúť o svojom ďalšom existovaní? To nech mi niekto vysvetlí. Aj zo ZMOS-u, aj z poslancov, aj z výborov, pretože ja tvrdím, že to neni, ešte raz, nedemokratické, neetické, nespravodlivé, diskriminačné. A myslím si, že tak to vníma veľká časť obyvateľstva, ktorá iba normálne logickým uvažovaním príde asi k tomu istému uzáveru, že to referendum nemôže byť v celom, v celej časti, iba v tej miestnej nespokojnej časti, ktorá viac-menej chce sa od daného subjektu odtrhnúť.
Vážení kolegovia, myslím si, že pri takomto nazeraní na tento zákon o obecnom zriadení by sme si mali zodpovedať ešte otázku, že či to obecné zriadenie akú má plniť funkciu, či nemá plniť funkciu, aby ten človek, ktorý z tohto územia vzišiel, bol hrdý na to územie, v ktorom sa narodil a možnože aj na tom cintoríne, v tej časti, kde ležia aj jeho možno rodičia, starí rodičia a prarodičia, aby možnože raz povedal, že raz to bude znovu to územie naše, tak ako to možnože pred nejakými 700 rokmi naši predkovia vydobyli a žiaľ, my to v demokracii akoby sme nechceli vrátiť späť, lebo niekto povedal, niekto si niečo vymyslel a pokiaľ takto budeme vnímať zákon o obecnom zriadení, tak budem tvrdiť, že v tejto časti je diskriminačný a aj zástupcom zo ZMOS-u by som chcel apelovať na ich svedomie, že, páni kolegovia, pozrite sa do svojich vnútorných radov a priložte si ruku na srdce, či takto postavený zákon o možnosti odčlenenia sa nespokojnej časti je v súlade s vaším svedomím a s demokraciou, ktorú tu stále chceme raziť, alebo je o niečom celkom inom, o nemožnosti týmto ľuďom dopriať si riadiť svoje územie pri vlastnom rozhodovacom procese formou obecného zastupiteľstva.
Preto by som vás chcel naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť, vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad touto mojou novelou zákona, ktorú tu predkladám, hovorím už tretíkrát a dáme ju ešte aj štvrtýkrát, keď neprejde, pretože to som sľúbil mojim voličom, aby sme si uvedomili, že občania majú v demokracii práva a povinnosti, ktoré by mali byť rovnocenné a krivdy socializmu by sa mali naprávať aj zákonmi, ktoré prijíma táto sieň zákonnosti, títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2014. Nikdy nie je neskoro, stále môžeme začať, stále môžeme opravovať, žiadny zákon nebude vyšperkovaný, nebude ideálny, ale pokiaľ sú takéto anomálie, mali by sme na ne poukazovať a mali by sme ich precizovať do lepšieho kvalitatívneho znenia. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho zákona, o novele zákona o obecnom zriadení.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, ak nejakí sú ešte v parlamente, keď som sa prvýkrát mal možnosť dopracovať k definícii nebezpečného zvieraťa, tak viac-menej môžem povedať, že som ani nechyroval, že také niečo môže tu byť a vyzerá, že pán Podmanický, ktorý nám v roku 2012 31. 7. predložil zákon, ktorým v zákone o veterinárnej starostlivosti trošku rozšíril obzor vedomostí, že aj takéto nebezpečné zvieratá existujú, tak som bol viac-menej rád a kvitoval som jeho myšlienku, aby tieto nebezpečné zvieratá, pokiaľ ich chce niekto chovať, aby sa o to samospráva, to znamená, zastupiteľstvo mohlo k tomu vyjadriť.
No môj šok bol v následnom kroku, keď som zistil, že tieto nebezpečné zvieratá, ja hovorím nebezpečné exotické zvieratá, mohlo by to byť, lebo každé zviera môže byť nebezpečné, aj naše, čo je u nás, v našej krajine doma, takže hovorím, že viac-menej sú to exotické nebezpečné zvieratá, tak mojím šokom bolo to, keď kolega do tohto návrhu svojho zákona, ktorý mu samozrejme prešiel, pretože je z vládnej strany SMER, kde z plejády nebezpečných zvierat vzal iba jednu triedu, a to triedu cicavce. To znamená, boli tam tie šelmy, dravce štvornohé, ale nezohľadnil zvyšné triedy, ktoré my máme v zákone zadefinované. Máme zadefinované. Ja si myslím, nie iba ja, aj kolegovia zo SMER-u stále hovoria, že musí byť zákon komplexný, systematický, odborný, musí to riešiť na dlhú dobu danú problematiku a v tomto zákone to nejako nevidím.
Predkladám ho už štvrtýkrát v tomto pléne, lebo problém vyriešený nie je. To, či vaše decko bude ohrozené na zdraví štvornohým nebezpečným zvieraťom alebo plazom, myslím, že je jedno, bude ohrozené na zdraví, možno aj na živote. Život a zdravie máme iba jedno, preto mi do dnešného dňa nebolo vysvetlené zo strany vládnych poslancov SMER a kolegu Podmanického, prečo sú tie štyri triedy, ktoré tam ešte ako nebezpečné zvieratá sú zadefinované vo Vyhláške ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 143/2012, prečo nie sú tam všetky triedy? Bola tam iba trieda cicavcov.
Myslím si, že v súčasnosti je chov takýchto, ešte raz hovorím, exotických nebezpečných zvierat u nás už normálnosťou. Pred 30 rokmi to sme mohli iba o tom snívať, že niekto bude chovať vedľa nás nejakého tigra, alebo nejakého jaguára, respektíve že tam bude mať doslova, že terárium s mnohými nebezpečnými a jedovatými či už pavúkmi, hadmi alebo inými nebezpečnými živočíchmi. Dnes je to reálny fakt a vy ako sused, ktorý, žiaľ, máte takého suseda, ktorý takéto živočíchy chová, máte smolu, nemôžete robiť nič. Môžete akurát pozerať, že no tak dobre, žiaľ, trebalo kúpiť iný byt, trebalo kúpiť iný dom, alebo zabrániť, aby sa tu nejaký taký chovateľ nasťahoval a túto problematiku chcel riešiť pán Podmanický. Áno, beriem, chcel ju rieši, riešil ju, ale iba jednou pätinou, lebo štyri pätiny nebezpečných zvierat sa do tejto novely jeho zákona nedostali.
A tu vidím ten deficit, ktorý chcem mojím zákonom odstrániť a preto hovorím, už štvrtýkrát predkladám túto novelu zákona, kde sa hovorí, že okrem triedy cicavcov, bude sa tento zákon vzťahovať aj na ďalšie triedy, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške o chove nebezpečných zvierat a sú to triedy pavúkovcov, triedy paríp, trieda obojživelníkov a trieda plazov, ktoré sú konkrétne definované v danej vyhláške, ktorú my, zoznam týchto tried dávame priamo ako prílohu do zákona, aby to bolo jasne zadefinované. To znamená, takýmto spôsobom sa snažíme túto dvojkoľajnosť, respektíve nedôslednosť podľa mňa z roku 2012 prijatého zákona odstrániť, aby to bolo jedno, jednoznačné.
Keď si spomeniem, aké tu boli výhrady v tých troj-, by som povedal, že možných už predkladaniach mojich, tak jednou z týchto výhrad bolo, že to nemyslíte vážne, pán poslanec, koľko práce budú mať tie obecné a mestské zastupiteľstvá, keď budú musieť evidovať aj takéto živočíchy? Aj keď sa išli zavádzať poplatky za psov, predtým sme tiež nemali, nevedeli sme, koľko ich tu máme. Zrazu sme ich raz zaviedli a už teraz každý rok iba hovoríme, áno, mám psa, platím, nemám, neplatím. To znamená, je to iba jednorazová, by som povedal, akcia, čo sa týka náporu na pracovníkov mestských a obecných samospráv, kde prakticky takúto evidenciu by zaviedli, pokiaľ by samozrejme mali byť v ich katastrálnom území, respektíve v ich meste, v ich obci takíto chovatelia nejakým spôsobom etablovaní, alebo chcú byť etablovaní. Samozrejme, že nevylučujem a respektíve musí tam byť aj tá veterinárna ochrana, to znamená, musí splniť podmienky ten chovateľ, ktorý chce takéto veci chovať. To znamená, on nemôže si svojvoľne, ak si niekto myslí, že začnem chovať tam nejakých hadov bez toho, aby som mal nejaké tam to prispôsobené prostredie k tomu.
Takže myslím si, že iba sprísnime tie podmienky, aby ste vy ako sused, ktorý možnože nemá až takýto vzťah vrelý, lebo sme rôzni, ľudia boží sme rôzni, to znamená, že každý máme nejaký ten vzťah k tým zvieratám a myslím si, že zdravie nad všetky iné položky tohto života, ktorý tu vedieme a myslím si, že samospráva má urobiť všetko pre to, aby občania neboli ohrozovaní aj takýmito spôsobmi možnože nejakého, ja neviem, hobby koníčka, ktorý môže spôsobovať susedom traumu a nie je to jediný podnet, ktorý som dostal, keď tento zákon predkladám, hoci neúspešne, ale budem ho predkladať stále, ako som sľúbil svojim voličom, lebo problém vyriešený nie je. A keď to pán Podmanický vezme pod svoje krídla a dá, alebo nejaký iný poslanec z vládnej strany SMER, budem rád, lebo problém treba riešiť, páni kolegovia, a keď toto má byť politický, tak ja hovorím, že asi neviem potom rozlišovať, čo je politika a čo je reálne riešenie veci.
Zažil som mnoho chovateľov, ktorí mali celý byt premenený na veľké terárium, kde mali tie živočíchy a môžem vám povedať, že decká, ktoré išli zo školy hore schodiskom, mali, by som povedal, taký zlý pocit, či na nejakom tom zábradlí nebude nejaký ovinutý had, alebo tam nebude nejaký škorpión, ktorý proste im prebehne pred ich očami a budú mať veľký problém. Myslím si, že samospráva by sa nemala takto správať k svojim občanom a mala by mať zo zákona právo povedať, za akých podmienok bude, respektíve nebude môcť byť tento chovateľ takto to chovateľské zariadenie v ich obci etablované.
Myslím si, že záchrana života má podstatne väčšiu mieru a väčší význam ako akékoľvek hobby, akékoľvek rozkoše, akékoľvek iné míňanie peňazí možnože na takéto účely, ktoré nehľadí ani vpravo, ani vľavo, lebo je to iba o tom egu, o tom egu, že ja mám a ja sa budem tu, či sa vám to páči alebo nepáči, páni susedia. Takže myslím si, že v takomto duchu by sme nemali ponímať tento život na tejto pozemskej púti, lebo potom sme asi veľkí sebci a život nemôže byť o sebectve, ale musí byť o spolupráci a na to sú tie samosprávy, na to sú tí poslanci, samospráva, na to je ten starosta, ten primátor, aby takéto prostredie, kde sa bude každý občan tejto samosprávy cítiť bezpečne, zabezpečili.
Takže, vážení, chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona naprieč politickým spektrom a samozrejme, že dávame tam aj dobu účinnosti, ktorá momentálne bude od 1. marca 2015, ako ste si to mohli prečítať v návrhu zákona a všetky už doteraz chované, by som povedal, že a držané jedince, ktoré už chovatelia majú, pokiaľ by tento zákon prešiel, tak ich povinnosť požiadať obecné a mestské zastupiteľstvo o súhlas k takémuto chovu je datované podľa môjho návrhu na 31. augusta 2015. Myslím si, že ak chceme byť zodpovední poslanci, ktorí by v prvom rade mali chrániť aj život a zdravie našich občanov, tak tento zákon by sme mali prijať bez nejakých veľkých diskusií a problémov, pretože pokiaľ môže jedna trieda nebezpečných živočíchov byť v zákone schválená, nevidím dôvod, prečo by zvyšné štyri triedy tých nebezpečných, hovorím exotických živočíchov, nemali byť schválené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz dávam v zákone o veterinárnej starostlivosti.
Takže prosím a žiadam o vašu podporu, pokiaľ vaše svedomie to vyhodnotí, že by podpora mohla prísť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Budem iba krátko. Myslím si, že je to hodné zamyslenia sa, tento návrh zákona, ktorý tu kolega predkladá. Ako už bolo spomínané, na poľnohospodárskej pôde to máme vyriešené dvoma kosbami. Aj to by som povedal, že tie kosby sa robia iba kvôli tomu, aby sme tie dotácie dostali. (Povedané so smiechom.) Viete ako? A keď dotácie neberiete, tak žiaľ, tie buriny sa nám šíria a je to potom problém, už nehovorím o tých inváznych rastlinách, ktoré tu máme nepôvodné, ktoré jak tu boli spomenuté, nám robia ďalšiu galibu.
Takže myslím si, že pokiaľ to dáme do vienka samospráve, že môže si aj v tejto oblasti urobiť poriadok doma. Myslím si, že je to tá správna samosprávna demokracia, ktorá by tu sa mala rozvíjať, aby si každý uvedomil, že mať majetok znamená aj povinnosti. Nie iba práva, ktoré tam mám. A myslím si, že pokiaľ by sme boli dôslední, tak to by malo byť, by som povedal, v krvi. Žiaľ, my sme vzťah k pôde tak zanedbali, že za tých 40 rokov na tú pôdu sa teraz iba hľadí, z čoho je tá pôda. To je nič, to proste ja som veľký frajer, môžem si s ňou robiť, čo chcem. Ale to neni pravda.
Preto by som chcel aj upovedomiť potom následne, aby prípadne tam aj tie sankčné postihy boli, ktoré viac-menej, by som povedal, nechcem povedať, že násilnou formou, proste aj takouto nejakou výchovnou formou vypestovali možnože v tej ďalšej generácii, ktorá príde, že predsa len ten majetok musí byť nejakým spôsobom obrobený, aj ten trávnik pokosený, aby to nejako vyzeralo, aby šíreniu burín bolo zabránené. Takže asi toľko z mojej strany. Takže dúfam, že podľa mňa je to apolitický zákon. Mohlo by to ísť naprieč politickým spektrom bez nejakých politických nejakých výhrad. Tak dúfam, že ho postúpime do ďalšieho čítania, ktoré vrelo doporučujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedenému zákonu, ktorý máme pod tlačou 1252. Predkladám teda informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.